Nesúhlasím s návštevou vlastných rodičov hneď po pôrode
Som prvorodička. Mám rada veci dopredu ujasnené a pripravené a tak som rodičom, rodine a kamoškám povedala, že prvý týždeň keď sa vrátim z pôrodnice si neprajem žiadne návštevy. Moji rodičia to ale odmietajú, že ja si môžem rozprávať čo chcem, že oni sa ma pýtať nebudú a prídu aj tak. Samozrejme som si vypočula litanie ako veľmi budem potrebovať polievočky od mamky. Už teraz mám z toho nervy a neviem sa preto upokojiť lebo som tri týždne pred pôrodom a hormony so mnou lomcujú. Chcem sa len opýtať či Vám Vaša vlastná mama naozaj tak strašne pomohla po porode ked k vam doniesla nejake jedlo. Lebo na to bude doma moj mm. A chcem prežiť ten týžden s ním a nie pozerať sa ako mi v čase corony sa rodičia vytešujú z môjho bábätka. Diki za Vaše reakcie ;)
Vieš čo ja som bola rada keď moja mama prišla a pomáhala mi či z malou alebo domácnosťou ... Veľmi mi pomohla keď mi malú prechytila alebo požehlila... Svokra tá neprišla ani len do pôrodnice pozrieť nejako nejavila záujem tešila sa ale prišla až keď mala dcéra mesiac alebo dva ... Ale o to nejde každopádne si myslím že je dobré keď ti pomôže ten kto ti je najbližší..ale ak asi to neželaš tak by mali rešpektovať tvoje rozhodnutie ..a partner by im to mal vysvetliť ... A pri druhom uvidíme ako to bude🤷🙂každopádne sa tým nezaťažuj teraz užívaj si posledné chvile 🙂držím päste nech všetko dobré dopadne 😉🥰
Ahoj, ja ta úplne chápem a skúsim ti k tomu niečo povedať. Rodila som v decembri v čase druhého najväčšieho lockdownu. Tiež prvorodicka, hoci mám už staršie (adoptovane) dieťa. Manžel mal núdzový stav a dovolenku nedostal. Ja som nakoniec mala cisársky a po príchode domov som sa ledva vedela postaviť z postele, nedokázala som vyniesť kočík 4 schody alebo zaviazať staršiemu šnúrky...alebo zdvihnúť hovno po psovi...proste ta plná funkcionalita nabieha neskôr a rekonvalescencia je rôzna u každého iná. Ja som mala asi týždeň dosť peklo...logistické fyzické aj psychické...😂🤦♀️plus nešlo kojit takže rady laktacnej ako byť celý deň koža na kožu s bábätkom v posteli sú super...ale keď sa máš postarať o domácnosť seba a ďalšie dieťa...to fakt nejde.
Nemala som nikoho kto by mi pomohol lebo mama bola v karantene a svokra preventívne tiež (len doviezli staršieho a bežali preč.)
Boli u nás asi 10 minút, s ruskami, pri zapnutej cisticke, vydezinfikovani...A poviem ti....ta láska a slza v oku starej mamy keď si prvýkrát chytí to krehucke bábätko.. Je neopisatelna...A keď len za jednu rýchlu fotku to stojí. Neviem co by som dala za to keby som mala týždeň mamu u nás a týždeň svokru. Keby hneď len varili zehlili prádlo vesali a čaj mi varili....
Nevieš ako sa budeš cítiť a hlavne sa tým netráp vopred. Nikto po pôrode neočakáva ze im budes kávu variť s starať sa o návštevy. Každý normálny po niečom pôrode očakáva, že donesie darček jedlo a prípadnú kávu si spraví keď tak sám.
Držím palce a prajem krásny pôrod a pohodove sestonedelie 😉
jaj baby (niektoré), aj vy budete raz babky a svokry, co 30r.čakajú na vnúča. Prísť na hodinu pozrieť bábo sa snáď dá zniesť. Hlavne, nech sú babky po ruke, ked my budeme potrebovať... resp. len aby boli.
Jaj...no...A mne dosť pomohlo ešte predstaviť si, že môj syn, keď raz bude mať bábätko...aké by to pre mňa bolo...A ze asi by ma dosť bolelo keby ma nechceli vidieť, aj keď len na chvíľku.
Ale každopádne treba byť asertivna, svoje potreby komunikovať milo ale jasne, a určite nájdete nejaký konsenzus. Aby vám jedna blbá hádka o tom či môžu na chvíľočku prísť alebo nie...nepokazila vztahy na dlhú dobu. Ľudia by ta mali ako matku a čerstvú rodicku samozrejme rešpektovať. Len mysli na to, že sa naozaj môže stať že ich budeš potrebovať (hlavne keď píšeš že muž veľa pracuje...to.mas asi podobne ako ja).
Mysli dopredu.
Nie nepomohla nepotrebovala som ju , mám manžela NATO .. ja som si tiež nepriala nikoho rešpektovali,ak rodičia odmietajú ,proste vypni zvonček ,mobil na celý týždeň a nerieš prípadne neoznamuj že si porodiLa , nervy mám aj za teba
Ja ešte tri roky po malej narodení ľutujem že som nemala viac sily zakázať mame prísť ku nám , pretože odvtedy sa skoro vôbec spolu nebavíme. Jej predstava pomoci bola ľahnúť si na gauč a pozerať sa ako mala leží a keď som ju požiadala nech teda navarí alebo ožehlí keď už chce tak veľmi pomáhať tak jej odpoveď bola "vieš že to nerada robím ..." Teraz keď sa malý narodí jedine svokra bude mať právo počas šestonedelia prísť pozrieť krpca , lebo viem že ona pomôže so staršou . Radím dať na svoje pocity a držať sa ich , nedaj sa zlomiť ako ja
A nechápem komentáre chudá starí rodičia,halooo jediné čo žiada je týždeň po príchode mať kľud,možno kratšie nie že ešte sa len tackam z nemocnice a už stoja pri dverách,o týždeň nikomu nič neujde a potešia sa rovnako
Dala by som všetky poklady na svete keby ma moja mama vítala doma ked som sa vracala z pôrodnice a pomáhala mi,vsetky. Žiaľ pozerala sa na nás z neba uz len. Zaslúžia si aby za tebou neprišla ani keby si prosila.
Nečítala som komentáre, ale teda u nás prišla mama po týždni, otec až po dvoch. Ja som stále dojčila, krvácala, vetrala šitie... Čo by tam akože robili? Nikdy mi mama nedoniesla domov žiadnu polievku a teda vôbec mi to nechýba.
Predstav si seba, ako by si sa cítila keby si prišla k dcére pozrieť prvé vnúča a bránka zamknutá a telefon vypnutý, ako si to tu mnohé radia, myslím, že by ti to nebolo jedno a určite by si odchádzala s veľkou ranou na srdci a to chceš urobiť vlastnej mame ?
@bebotka keby ma moja dcéra prosila aby som týždeň nechodila,rešpektovala by som to,poprosila by som ju Max o fotky a tú polievku jej Max nechala pred dverami,ako som písala týždeň to prežijú,najdôležitejšie je predsa pohodlie mamičky a dieťaťa a nie hneď provokovať že prídu aj tak a bude po ich,majú dcéru rešpektovať,bude mama je dospela má manžela , týždeň nieje rok
Pri prvom dieťati prišli vsetci do pôrodnice - nevadilo mi to . Pri druhom - Corona - v pôrodnici nebol ani manžel . Ale ani pri jednom , sní pri druhom mi nikto neprišiel pomôcť s dieťaťom , ani s varením , ani s upratovaním.- nežiadala a úprimne , asi by mi to vadilo . A to som predtym ani nevedela , akým spôsobom sa dáva bábätku plienka🙂 naučila som sa a postupne som naučila aj starke, lebo veľa veci zo starostlivosti o babatko pozabudali.
To je všetko tak strašne individuálne 🤷 po prvom pôrode ďakujem všetkým predkom, že som z pôrodnice išla ku našim kde bola celá rodina, teda brat so švagrinou, mama, sem tam otec a môj partner...bola som úplne v prdeli hlavne psychicky a dieťatko náročné. Po druhom pôrode sme už boli vo svojom dome, varila som si sama, dieťatko ako med, ale tiež som bola rada, že prišla mama zabávať staršiu. Ja som síce všetko zvládla naveľa, ale teda dlho som bola fyzicky nepoužiteľná najmä čo sa chôdze týka tak starká sa starala o prechádzky 😁
Ja to planujem presne ako by si si to pruska ty...prve tyzdne chceme byt s muzom a babatkom sami...ja stale nechapem, o ake „pomahanie“ tu ide-sme obaja dospeli, mut vie upratat aj navarit a neprajeme ai nic ine, ako sa zzit v prvych tyzdnoch spokojne a kludne ako nova rodina. Rodicia to musia respektovat, proste aktualne nejde o nich. Babatko je rozkosne aj o 4-6 tyzdnov...kamoska, ktora nedavno porodila, mala prvy tyzden „na pomahanie“ svokru, druhy mamu...skoncilo to obrovskou hadkou s mamou, svokrou, aj muzom a zapalenym prsnikom...tak tolko k tym skvelym polievock am od mamy😂
no keď to tu čítam , som rada že máme v rodine také vzťahy aké máme. neviem si ja osobne predstaviť že by som neukázala " naživo ! bábätko po pôrode ani mojim rodičom a ani svokrovcom . Porodila som , prvý deň za mnou bol iba manžel , druhý manžel s deťmi a tretí deň ostatná blízka rodina . Pomoc som od mamy ani svokry nepotrebovala , zvládala som sama , ale ak prišla mama alebo svokra , určite by som im nezabuchla dvere pred nosom alebo neotvorila bránu ako tu mnohé píšete. Urobila by mi to raz jedna z mojich dcér , tak by ma tam len tak ľahko už nevidela. A veru aj prišli prvý týždeň , urobila som kávu popýtali sa , obidve niečo doniesli na jedlo a po 45 minútach odišli . Bábatko popestovali, potešili sa a boli preč.
@jvasenka tak ja verím že toto sa u nás nestane. Ale ak by mi dcéra neumožnila ani 45 minúť na to aby som si pozrela vnúča, tak veru dlhšie by ma tam nevidela. Ja zas nie som nejaká hejhuláčka z ulice aby mi dcéra práskala dverami pred nosom a nedvíhala telefón a zatvárala brány. To nech si robí kamarátkam ale nie rodičom ani svokrovcom .
@21oktober tiež tomu nerozumiem , mám dobry vzťah z dcérou a ona ma požiada mami prosím prvý týždeň nechod nebudem sa nato cítiť a ja ako mama jej poviem ale budeš, prídem a bodka a ona mi neotvorí a ja sa s ňou nebudem už nikdy baviť 😄😄😄 fakt dobré vzťahy,lebo si budem dupať nohou že ja svojej dcére budem rozkazovat, dobrý vzťah s dcérou vnímam tak že ma požiada aby sme nechodili,budem to rešpektovať hoci budem veľmi túžiť vidieť malé no dôležitá je moja dcéra,jej veľký okamih - ja som svoj už mala, nechám ju a budem dúfať že sa bude cítiť dobre zotaví sa a zavolá nás skor,jedna chce návštevu hneď iná nie,každá je iná a treba to hlavne rešpektovať to že ja som pomoc nechcela neznamená že iná po nej netúži no je to orespektovani , je to predsa najkrajší okamih pre ženu a jej muža a je to o ich pocitoch
@didi2102 no to je asi preto že každá inak vychovávame deti a každá máme iné vzťahy v rodine. My sa navštevujeme a pomáhame si ,sme družná rodina, takže toto u nás ani nenastane. Ako na čo sa tá dcéra necíti akože ? Na 30-45 minút, jednu kávu alebo aj bez kávy a jeden pohľad na vnúča a odchod domov ? A za to mi nebude dvíhať mobil a zatvárať dvere pred nosom ?
@21oktober Moja mama býva o 2domy vyššie,je profi rodič má malé dieťa čiže ako keby na materskej,sme najlepšie kamošky voláme si 5x denne aj píšeme nonstop na mesengery,naozaj je moja naj kamoška no po oboch pôrodoch som ju aj oca požiadala že nech mi dajú vydýchnuť a dali rešpektovali nemali k tomu pripomienky a zato im ďakujem a načo sa má cítiť? To je predsa jej vec jej okamih,ja som bola po sekcii,po týždni v pôrodnici má museli odviezť na vozíku ku autu,muž týždeň dovolenka nevedela som vstať z postele osprchovať sa niesť na rukách dieťa atď možno sa obáva nepríjemných veci a nakoniec bude úplne v pohode a ako srnka behať a volať návštevy ako som písala je to o rešpektovaní a nútenin sa dobré vzťahy nebuduju
@jvasenka ja som presne ten rodič ktorý vie rešpektovať pocity svojej dcéry a mám dcéry ktoré vedia že práskať dverami , zatvárať dvere pred matkou a otcom a nedvíhať mobil sa jednoducho nerobí . Ja sa k nej nejdem nasťahovať , ani tam vysedávať ani jej kafrať do života, len si chcem pozrieť vnúča a páliť domov.
@didi2102 ale to nie je o žiadnom nútení , buď tie vzťahy máš alebo nemáš . Ak sa ti narodí vytúžené dieťa a máš dobré vzťahy v rodine prirodzene sa chceš o radosť podeliť s najbližšími, ukázať im ho nech sa pokochajú , pozrú a rýchlo odídu . Ja mám detí viac a nikdy by som dvere rodičom pred nosom nezabuchla a ani som to nikdy neurobila a to mám za sebou aj prirodzené pôrody a aj cisárske . A verím že to neurobí ani jedna moja nevesta a ani dcéra.
Nečítala som všetky odpovede, ale toto je veľmi individuálne. Zbitocne robiť "zlu krv", ideálne by bolo keby ti mama povedala, keď budeš potrebovať, môžeš ma zavolať , a na návštevu na hodinku. U mňa konkrétne som pri prvom bola úplne sama ( manžel v práci, rodičia odcestovali) a bol to najlepší cas- pre mňa a pre bábätko, nenahlila som sa , nestresovala kvôli návštevám, oddýchla. Pri druhom som privítala že už bol manžel doma a o staršie dieťa sa postaral, a tu by som brala aj pomoc rodičov, ale hlavne teda s tým starším dieťaťom.
Autorka: urcite sa zariad tak, aby si bola spokojna a bez stresu hlavne Ty. Cize, ak chces po porode byt len so svojom muzom a dietatom, tak to tak proste urob. Jedlo a polievky si dopredu zamraz a mas na par dni od varenia pokoj. Mne po prvom porode chlapova mama doniesla navarene, hoci som jej niekolkokrat povedala, ze netreba, poradime si. Ale nie. Jeho rodicia sa objavili vo dverach hned po prichode z porodnice, ani sme este vyzleceni neboli. Nepovedala som nic, nechcela som robit dusno, hoci vo mne neskutocne vrelo. Potom po rodine a neviem este kade rozpravala, ako mne velmi pomohla, ako mi kvalitne jedlo doniesla, ako by sme od hladu pomreli. No neviem, v pohode by som prezila aj na bagete, keby uz k tomu prislo, hlavne, ze by som mala klud. A mesiac po porode, ked som jedneho dna z vycerpania a unavy nevladala vstat z postele, tristvrte dna som prevracala, ona bola az tak "napomocna", ze mi poradila, aby som si volala zachranku, ze ved oni pridu, ak im vysvetlim, ze mam doma babo. Pri druhom porode som nedovolila akekolvek navstevy po porode, jedlo som mala dopredu zamrazene a hoci som mala aj zdrav. problemy, zapal prsnika, problem s dojcenim, hemoroidy... zvladli sme to bez pomoci zvonka. Za ten vnutorny pocit pokoja to stalo. Drz sa
cize vlastne by som mala porodit a zariadit sa tak, aby mama a svokra boli spokojne 🤷♀️ mame v rodine vyborne vztahy a za sucast vybornych vztahov povazujem aj to, ze sa navzajom respektujeme a ked sa nam konecne (pisem konecne, lebo to nebolo jednoduche) podarilo mat dieta, tak je vlastne podla niektorych komentujucich irelevantne, ze ho chceme mat tyzden alebo dva "pre seba" s manzelom, uprimne, som celkom rozumna zena a v rodine spolu otvorene komunikujeme a mame sa radi - ak by ale a je to jedno moja mama alebo svokra neboli ochotne pochopit, ze chceme par dni sami pre seba, nech sa paci, nech sa oduju....a nech sa na mna nikto nehneva ale nerespektovat co moje dieta chce a po com tuzi a ohanat sa tym, ze mam ako babka prava, za mna nielen nie su odrazom dobrych vztahov ale este je to aj maximalne sebecke a kludne ma ukamenujte, este stastie, ze moja rodina to chape 😃 a opakujem som vdacna, ze mama aj svokra sa zaujimaju a chcu pomoct ale snad ma kazdy nejaku reflexiu, aby pochopil kedy sa to hodi a kedy nie a rozhodne som si nerobila dieta, aby sa babky na dochodku nenudili
@didi2102 Presne a ja milujem reci typu "ale na pomoc a postrazenie vam budu dobri". Pred druhym porodom sme s chlapom riesili, ako sa dostanem do porodnice, ked to pride na mna v noci, lebo starsi zostat sam nemohol. Samozrejme, chlapovi rodicia hrali mrtveho chrobaka, vlastne aj zvysok jeho rodiny (ja mam rodinu cez pol Slovenska, ti by sotva stihli prist). Samozrejme to prislo v noci, odviezla som sa sama. Jedine, co "babku" zaujimalo bolo, ako sa auto dostane spred porodnice naspat pred panelak. Takze tolko k tym ocakavaniam o pomoci.
Ja som si to isté vypočula od mamy. Po ťažkom pôrode som bola rada, že prišla den po prepustení z pôrodnice.