Neviem sa zmieriť s tehotenstvom
Je mi jasné, že 99% tunajších žien to nebude chápať, bude rýpať, povyšovať sa a poučovať. Veľmi prosím aspoň to 1% žien (ak vôbec) o názor, skúsenosť.... čokoľvek. Som tehotná, mám 30, už cca 5 týždňov (áno, som na konci 10. týždňa) odkedy to viem, len plačem, cítim paniku, úzkosť, strašný odpor voči tehotenstvu, nemyslím na nič iné len na interrupciu, sebaublíženie, samovraždu... Dieťa nie je plánované, nie je to s partnerom, s ktorým by som deti mať chcela. Riešim si tieto stavy u psychiatra aj psychológa, za tých niekoľko týždňov sa nič nezmenilo, názor odborníkov je taký, že sa musím sama rozhodnúť čo ďalej, lebo lieky mi môžu zmierniť depresie z tohto stavu (liečim sa na ne dlhé roky), môžem na nich "vydržať", ale toto nie je depka z hormónov, toto je depka zo stavu, v ktorom nechcem byť a neviem sa sním nijako zmieriť. Čakala som, že sa niečo zmení, že sa zmením ja, celé týždne je to u mňa stále takéto isté, bezo zmeny. Podporu od rodiny mať nebudem tak či tak (či s dieťaťom či bez), máme veľmi zlé vzťahy. Deti som raz určite chcela mať, ale neviem si to predstaviť v mojom zlom psychickom stave, byť slobodnou matkou, nešťastnou matkou na liekoch a matkou, ktorá už 6 týždňov cíti všetku tú zmes negatívnych pocitov, aká len existuje, keď pomyslí na dieťa a tehotenstvo. Nechcem raz vychovávať nechcené dieťa, dieťa, ktoré nebudem milovať, voči ktorému cítim už teraz (a ešte stále) len to negatívne.
Deti, ktoré som dovtedy vídala u kamošiek, na ihriskách, v obchodoch... mi predtým prišli roztomilé a úžasné, teraz mi to naháňa hrôzu s vedomím, že by jedno mohlo byť moje, že budem matkou... mám chuť len utekať, plakať, niekde sa zrútiť, zaspať a už sa nezobudiť...
Len k návrhom typu anonymný pôrod či dať dieťa na adopciu, ďakujem, neprosím v žiadnom prípade.
Mali ste niektorá niekedy takéto/podobné pocity? Poznáte niekoho takého? Ja ani neviem čo očakávam, mne je len strašne, strašne zle a viem, že čas na rozhodnutie sa mi kráti...
@zuzuliennka1 @pribinak potrat nie, anonymny porod nie, pomoc rodiny nie. Ale mozno ked jej tu vsetky napiseme, ze vlastne je to ta najlepsia vec na svete, to nechcene tehotenstvo, mozno si to rozmysli ked odbornici nepomohli s riesenim situacie.. Tak navrhnite riesenie.
@kitycat rieseni tu uz ma niekolko - rozhodnut sa musi
sama..
dokonca sa moze anonymne bezplatne poradit v poradni Alexis.. uz sa musi rozhodnut sama - rad a tipov tu ma habadej
Ak chces,napis mi spravu…
Je to v prvom rade tvoj zivot..ale premysli si to aby si to nelutovala ..ja patrim k zenam ktore idu tazkou cestou aby docielili to co ty nechceš..mam 28..mysli aj nato ze mozno o par rokov ked budes chciet to uz nebude take jednoduche ..
A si zrútena z toho, že sa musíš rozhodnúť, alebo z toho, že si to nemala naplánované a teraz sa na to necítis?otázne je či sa niekedy budeš na to cítiť🙂
Alebo z toho, že to celé sama nezvládnes?alebo z hanby, že si nevybrala toho pravého?
Ty vieš čoho sa bojíš najviac...
Toto by si mala prebrat so psychologičkou...
Podľa mňa si pod tlakom, že musíš...a nevieš čo je lepšie a horšie.
Pracuješ žiješ sama?moja suseda nebola materinský typ po veľa rokoch čo mala už 13 r syna čakala druhé dieťa už bola mesiace bez menzesu a zrazu otehotnela, do roku čakala ďalšie dieťa menzes viac nemala ako mal a išla k lekárovi s tým, že je tehotná spravila si test, že chce potrat.
Ale netušila, že je už neskoro a teda mala ďalšie dieťa.Je spokojná a po rokoch čo jej hovorili, že je v menopauze porodila ešte 2 deti.A tiež ho veľmi nechcela plakala....
Ty sa musíš rozhodnúť je to na tebe.Ale máš to veľmi ťažké....bola si predtým stabilizovaná a len toto Ťa tak vykoľajilo?
Ženám sa často takto pocity zmenia, hormóny ...a majú šok, že majú byť matkou a byť za niekoho zodpovedne..ak naozaj vôbec nič necítis k dieťaťu ani strach, že sa mu niečo stane, radosť chod na potrat.Ale vždy je možnosť, že to prejde a budeš šťastná mama aj bez partnera a dieťa budeš milovať.Ak si nikdy netúžila byť mamou chod na upt.Nikto nevie dopredu čo ho čaká a aké to bude.Ja som mala obrovský strach tiež som chodila k psychologické.Vola sa to úzkosť z neznámeho.A dieťa bolo plánované a dlho som čakala na otehotnenie.
Je to v tvojich rukách.Ale možno je čas z dieťaťa stát sa ženou matkou a prevziať zodpovednosť a postaviť sa k tomu.
Ak by si bola rozhodnutá nepíšeš sem.
Ak chces napíš mi
Pisala si, ze odbornici ti povedali, ze sa mas rohodnut sama. Co teda robis na tomto fore? Ak hladas podporu super, ale tu ti nikto neporadi. Kazdy clovek je jedinecny, aj jeho skusenosti a prezity zivot. Takze to co prezili ostatne sa ta nemusi vobec tykat. Musis sa rozhodnut sama. Je to tvoj zivot.
Interrupce problém neřeší, vytlouct něco, co vnímám jako špatně, něčím na opravdu zlým a neřešitelným? To je oxymóron. Ta situace má spoustu řešení, kdežto potrat je vražda.
Napisem ti ako dcera psychicky chorej zeny,ktora sa nikdy neliecila. Dakujem jej za zivot,ale na druhej strane ma jej vychova velmi poznacila a nikdy nebudem stastna. Bol to zivot a vychova plna jej nervov,zlosti,vsetko ju rozculovalo kolkokrat sa vyhrazala,ze sa zabije nevies si predstavit,aky strach a stres zaziva dieta pri takejto matke. Keby som mala psychicke problemy,nikdy by som nemala deti. A ani ich nemam zo strachu,ze budem takou nevludnou matkou akou bola mne moja matka. Ked si uz teraz nestastna,tak si neviem predstavit,co budes robit s dietatom. Babatka placu,deti kricia,jasia sa zvladnes ten neustaly stres mat dieta pod dozorom? Ja by som asi volila potrat
Ahoj. Mrzí ma, ako ti je ťažko. Každopádne umelý potrat dosť zvyšuje riziko, že žena sa v budúcnosti pokúsi o samovrazdu (štatistiky) a rozhodne zvyšuje riziko depresie. Píšeš, že sa na ňu liečiš dlhé roky, osobne (tiež sa liečim na depresiu a následne som sa vyrovnávala so smrťou dieťaťa pred pôrodom) si myslím, že nemá zmysel riskovať umelý potrat a jeho psychické následky, vzhľadom na to, že tvoja psychika je aj bez toho labilna. Skús sa oslobodiť od myšlienky na to, čo bude po pôrode. Proste ju cielene vypínaj. Píšeš, že adopciu nie, ale podľa mňa sa nerozhoduj teraz. Ak sa do dieťaťa zaľúbiš, bude s tebou. Ak nie, nebude pre teba problém dať ho na adopciu (rovno z pôrodnice pôjde k rodine, ktorá na neho čaká roky, v niektorých krajoch aj 7 rokov na malé bábätko). Píšeš, že tento tvoj stav nie je z hormónov, ale ako to vieš? Hormóny v tehotenstve vedia narobiť v hlave riadny guláš, preto podľa mňa nie je dobré o svojej a jeho budúcnosti rozhodovať teraz. Ja som v tehotenstve jednu noc kričala, že nechcem dieťa. Ráno som začala krvácať a došlo mi, že to je blbost, že ho chcem, len sa bojim plus hormóny a chcela som zaň bojovať. Vďaka Bohu to vtedy prezila. Žiaľ pri potrate nebudeš mať možnosť si to následne rozmyslieť. Ak by si ho (alebo ju) dala na adopciu, máš následne niekoľko mesiacov na rozmyslenie a dieťa dostaneš naspäť.
Plus prosím skús kontaktovať poradňu Alexis, sú skvelé, aj psychologičky so skúsenosťami v takýchto situáciách (aj ako sa ženy cítili po), aj poradia a nakontaktuju na konkrétnu pomoc pre slobodnú mamičku, ak by si sa rozhodla neskôr s dieťaťom žiť. Drž sa a keby čokoľvek, kľudne mi napíš...
@marca12 mrzí ma tvoja skúsenosť, ale táto žena, na rozdiel od tvojej matky, sa lieči, čiže úplne iná situácia. Tiež mám depresiu, liečim sa a je mi ťažko z tvojho názoru, že pre ženu ako ja je lepšie, keby moje deti nežili. Bola by ich škoda, sú skvelé ... Aj dieťa tejto ženy môže byť 🙂
Na začiatku tehotenstva sú tak rozburene hormóny že vedia byt aj negatívne pocity. Teda aspoň ja som prvé mesiace nestastna preplakala ze co budem robiť, na dieťa sa necítim.... A to som čakala vytúžené a vedome splodene dieťa.
Napríklad ja som mala celé tehotenstvo záchvaty úzkosti, paniky spojené s klaustrofobiou a sociálnou fobiou. Prvý krát v živote som zažila takéto niečo, vždy som mala psychiku v poriadku, dokonca až veľmi odolnú aj v extrémnych situaciach a tehotenstvo dokázalo so mnou takto zametat.
Skus sa sústrediť na logické argumenty. Vek na to máš, ako také zázemie tiež, od pol roka su k dispozícii jasle keby to fakt nedávas. Materský pud je veľmi silný, ale naozaj sa prejavuje až postupne, po narodení dieťaťa je to skôr ochranársky inštinkt a ta láska prichádza postupne. Nie každá žena miluje svoje rastúce brucho od samého zaciatku
Potrat ju psychicky polozi, ale tehotenstvo, porod (k tomu poporodne hormonalne zmeny) a nasledne danie dietata na adopciu bude pohod jahoda. Vam uz tu drbe niektorym?
@makova333 Škoda písať do týchto tém, ak je len polovica pravda, čo napísala autorka, tak je to veľmi vážne. Niekto žije na obláčiku 9, kde materská láska "určite na 100% príde, keď uvidíš ten uzlík šťastia". A keď nie, tak čo...to ich už nezaujíma, hlavne že bola agitka na sociálnych sieťach.
autorka: treba si ujasnit co je pre teba prijatelnejsie. Zavisi aj za akych okolnosti si prisla k dietatu, aky vztah mas s otcom dietata, ci ti moze niekto pomoct (nemusi to byt rodina, ale mozno teta, sesternica, kamaratka, kolegyna...). Samozrejme, treba spolupracovat s odbornikmi. Mas len dve moznosti, dieta si nechat a risknut, ze to zvladnes alebo ist na interupciu a risknut, ze to zvladnes. Idealna moznost neexistuje, existuje len moznost, ktora je pre teba prijatelnejsia a tu potom zobrat ako svoje rozhodnutie a viac sa v tom nevrtat. Nik, ani ti najlepsi odbornici ti nezarucia, ze si sa rozhodla spravne. Pri oboch moznostiach budes potrebovat pomoc (ci uz odbornu alebo kamaratsku). Drzim palce, aby si sa spravne rozhodla.
@acrobaleno ved prave, mne je z toho dost smutno, lebo si ani neuvedomuju, ako mozu ublizit... Nic nie je ciernobiele, nie kazdy ma oporu vo svojom okoli a bezodne konto, nie kazdy je schopny byt v nevhodnom case rodicom. Len dieta, ktore nezazilo lasku rodicov (z akehokolvek dovodu) by vedelo rozpravat, ake to je, nemat pri sebe niekoho, kto ho lubi.
Vsetky spomenute riesenia budu pre teba velmi velkym tlakom v tvojom stave.
Ani jedno z nich ti podla mna nezlepsi tvoj psychicky stav.
Je potrebne ale zvazit do akej miery chces do takejto situacie zahrnut aj dieta. Nevies ako to zvladnes a voci dietatu je to nefer...dieta si zasluzi (a denno denne vyzaduje) silnu matku...
Najlepsie by bolo dat sa najprv do kopy a potom dieta planovat.
@any_soj Ty sa liecis na depresie a mas pekne babatko (tu fotku by som sem s ohladom na autorku asi nedavala, prave je v strede tazkeho rozhodovania), ale pravdepodobne mas partnera a rodinu, ktora ta plne podporuje, cize mas zazemie zvladnut dieta aj s diagnozou.
Autorka sa vyjadrila, ze toto vetko nema a musela by to zvladnut len sama.
Musela by zvladnut seba (v jej stave) a aj dieta. Ani jedno nie je lahka zalezitost, co zrejme z vlastnej skusenosti mozes potvrdit.
@any_soj super z tvojho pohladu,moja matka si tiez mysli,ze je najlepsia matka na svete,ale nech napise tvoje dieta o takych 25 rokov,ake to bolo zit s depresivnou matkou a jej maniermi. Mas este len babatko este to len zacina. Kazdopadne drzim palce,to chudiatko si zasluzi pekny zivot a spomienky na detstvo,snad ich aj bude mat pekne
Autorka, ak chceš, napíš mi správu. Napíš mi odkiaľ si, skúsim ti pomôcť. 🙂
Ako sa sem opäť dovalili staré známe nicky, čo v každej téme tlačia ženy do potratu, tak nemám chuť ani nič písať. Všade sú a všade je zázračne najlepším riešením potrat.
@marca12 chudiatko len preto, že sa liečim na depresiu? Moja svokra vychovala 5 úžasných ľudí, celý život bojuje s depresiou. Ale lieči sa. Nie sú to žiadne chudatka. Tvoja mama sa neliečia, je to obrovský rozdiel. Na druhej strane, moja mama psychické problémy nemá, a mala som dosť traumatické detstvo a dospievanie.
Ja som otehotnela planovane a s manzelom s kt mame pekny vztah, financne zazemie a aj podporu rodiny a aj napriek tomu na prepadla panika ked som sa to dozvedela. Zrazu som vahala ci budem dobra mama, ci sme pripraveni, ci to zvladneme a ci to bolo spravne rozhodnutie. Mat dieta je obrovska zodpovednost a v tvojej situacii, ked budes na vsetko sama a mas aj nejake psychicke problemi, ta vobec neoodsudzujem ani sa necudujem, ze mas take pocity ako mas. Musis si rozmysliet co bude pre teba najlepsie, ci sa budes vediet vysporiadat s interupciou alebo to nejako zvladnes. a dietatko si nechas. Vies ziadna zo ziien co ti tu budu pisat, aby si si dietatko za kazdu cenu nechala ti ho nebude ani vychovavat ani zivit. Mozno by ti mat dietatko pomohlo aj po psych stranke a mozno prave naopak. Je to urcite jedno z najtazsich rozhodnuty ale kedy budes musiet spravit. Drzim ti palce a rozhodni sa tak, aby to bolo najlepsie pre teba. 🤞🏻
Zober to tak ze všetko co sa deje ma svoj dôvod a aj tvoje tehotenstvo... Zvládneš to.. Uvidíš ze keď začneš cítiť pohyby alebo sa bábätko narodí a bude odkázané len na teba zmeníš názor.. Keby hocičo potrebuješ kľudne napíš
@acrobaleno nemyslím to v zlom, ale vy tu roky píšete ako dieťa nechcete, či bojíte sa...každá žena, ktorá ho vynosila a porodila má už aj pohľad z druhej strany vy nie.To, že sa tvoja mama neliečila je jej vec... otec bol neprítomný?nevidel čo sa doma deje?xy žien dostane depresiu po pôrode to všetky sú zle matky?v dnešnej dobe má úzkosti depresie každý 5 človek.Este stále môže porodiť a rozhodnutie vziať späť.Alebo sa po pôrode liečiť veď depresia je dobre liečiteľná.A ako niekto píše možno práve to dieťa ju spraví odolnejšou a konečne zakotví a zistí kde je jej miesto a cieľ života, jej rola.
@marca12
@luccija Jediné v čom si sa trafila je, že dieťa som nevynosila, ale ostatné musíš adresovať niekomu inému. Nie, dieťa som neporodila a ani nevynosila a mám oči. Telo ženy si prechádza najťažším, ale aj najkrajším obdobím. To ešte neznamená, že všetci sú z toho v eufórii ako cez kopirák.
A čo adopcia?
@pribinak pisem tebe Lebo si pisala ze interupcia ju dorazi. To nevieme ci ju nedorazi aj tehotenstvo. Ono je trochu ine take info citat na nete a ine je o tom s niekym diskutovat tvarou v tvar. A vynosit dieta a dat ho prec je tazke mozno tazsie ako upt. Neviem to posudit. Len pre to dane dieta je urcite lepsie ked dostane sancu na zivot.