Priviedli by ste dobrovoľne na svet postihnuté dieťa?
Zamýšľam sa, či môže mať človek úprimnú radosť z postihnutého dieťaťa. Je vôbec fér voči tomu dieťaťu priviesť ho na svet. A hlavne keď jeden z partnerov chce to dieťa a druhý nie,čo je správne? Ak reálne hrozí rozpad vzťahu v prípade,že žena podstúpi interupciu. No ale žena to postihnuté dieťa nechce priniesť na svet.
nie, nedala by som to psychicky ani fyzicky, ale vacsine zien, ktorym povedia, ze nebude dieta v poriadku, je v poriadku
Ale veľa deti sa dopredu nevie že budú choré stačí predčasný pôrod a problém vznikne až vtedy ja mám dcérku autistka ťažký stupeň a vermi dopredu sme to nevedeli do 2 rokov sa vyvíjala úplne normálne a od dvoch rokov prestala rozprávať takže netreba súdiť dopredu často sa nevie a ak sa zistí Skorej tak lekári odporučia aby sa dieťa nenarodilo ale často veľa deti sa narodilo buď predčasne a preto majú postih alebo sa postihnutie prejaví po pôrode alebo neskôr
nenechala.. a ak by na mna partner tlacil, ze si mam dieta nechat, nenechala by som si ani partnera..
Ucila som take v ramci poobednych kruzkov. Nebolo to extra narocne, pomahala nam vzdy jedna z ich pani vychovateliek, ak bolo treba. Deti to bavilo.
Ale... velmi hlboko by som to vazovala. Po vsetkych tych pribehoch, co mi popritom porozpravali pani vychovavatelky o rodicoch tych deti. Ako to posobi v rodine. Ako to ludi zmeni. Ako narocne (podla stupna postihnutia) je riadit celu rodinu (zvysne zdrave deti) i vlastny zivot.
Kolki si dieta nechali a zlomilo ich to az casom. Prestali to davat.
Urcite by to bol tazky vnutorny boj medzi nadejou, ze sa lekari vedia pomylit, a tym, ze ak sa nahodou nemylia...
A viac by som sa priklanala k potratu. Za seba viem, ze ja by som to nedavala.
Ine by bolo, keby postihnutie prislo po narodeni. Alebo po uraze dietata, operacii, inych pricinach. To uz by bolo o zodpovednosti.
Ale ak by bola moznost sa tomu pred narodenim vyhnut, lebo mam vedomost, ze tam je postihnutie, tak by som s vysokym predpokladom volila ukoncenie tehotenstva.
Ja nie,ja by som to psychicky neuniesla. Zblaznila by som sa. Bolo by to trapenie pre mna aj pre dieta. Ak by muz nesuhlasil aj tak by som isla na interupciu.
@mclissa neda sa s tym zit. A to mam verbalneho autistu, sikovneho inteligentneho. Neda sa s tym zit ani minuta nasho zivota nieje normalna, obmedzujeme sa v tak elementarnych veciach ze si to nevies predstavit. Opatrovala som roky a poviem ti ze akekolvek telesne postihnutie kt na prvy pohlad vidis sa da lahsie zmanazovat a zit s nim aky taky zivot na rozdiel od autizmu. Dobrovolne by som si nevybrala takyto zivot, tazko ale povedat ci by som mala silu ukoncit tehotenstvo vediet co nas caka, asi nie. Ale zas syn fyzicky netrpi je relativne stastny.. Co ale bude ked sa pominieme, kedze nas stat sa velmi o takych ludi nestara, toho sa bojim najviac..
Ako špeciálny pedagóg vravím, že nie. Sú to často naozaj láskavé deti, ale každý vníma to aké sú to rozkošné deti, ale keď vyrastu každý sa od nich odtahuje, už sa na nich s úsmevom nepozrie. Pre mňa je a bolo ťažké mať dospelých klientov. Psychicky ma to ničilo. Vidieť kostru, ktorá leží celý život, nerozpráva, len má odsávačku slin, plienky a len leží a maximálne zahúka. Bola som svedkom rodičov, ktorí keby mali možnosť 30+ rokov dozadu vedieť čo ich čaká, nešli by do toho. Môžeš milovať to dieťa, ale zničí to vzťahy, rodinné surodenecke, partnerské.
Vieš koľko rodičov ťažko postihnutých detí v dospelosti respektíve aj deti by si zelali eutanaziu, keby bola možnosť ze ich nik neodsudi?
Sú postihnutia a postihnutia. Je článok od Dennik N, ťažký l tom ze sa 4 ženy rozhodli porodiť deti s ťažkými diagnózami aby umreli až po pôrode..
@dobryden Bože neznesiem keď niekto precenuje ochorenie a robí z toho niečo milé rozkošné. Ano Dw, sa často počúvam akí sú zlati. Prdlajs. Stretla som za čas v práci kusance, doškrabana, kde som sa bála ze ma dotyčná osoba zabije keďže ma skrtit zacala. Nie, nie sú rozkosni a nie nerobia iba radosť. Je to hlúpa propaganda rôznych stránok o nich a reklám. Stále je to ťažké postihnutie ktoré môže mať k tomu ďalšie psychické a agresívne sklony. To žiaľ rodičia dwn často nevedia. Jedna v puberte (puberta je obdobie kedy sa rodičia často deti boja) zbila tak svoju matku ze mama ju dala do ústavu lebo sa bála to oznámiť na polícii. A takto je ďalších mnoho. Alebo s nožom zaútočili. To vôbec nie je rozkošné a milé, každý zabúda aké sú to osoby v dospelosti. A jr to od povahy ale celkovo tvrdiť je blbosť. Žiaden rodič nebude verejné vravieť o tom, ze mu dieťa ublížilo fyzicky ci psychicky. Ostáva to doma...
Nie.
@7miriam77 ja som v tehotenstve mala výsledky na DS 1:10 opakovane (chodila som k Dr aj na SK aj v UK) a mam zdravé dieťa takže k tomu asi toľko...
Väčšinou oteckovia zdrhaju od chorých deti a teda kvôli mužovi by som si nenechala postihnuté dieta
Ospravedlňujem sa, ale na túto tému som hakliva. Naposledy na stenu písala žena ci by si nechali dieťa s DS, bola to teta a nakoniec nechali. Samozrejme majú môj obdiv. Ale bola som zaskočena koľko mýtov koluje o DS, pritom som aj ja v nich žila roky, potom keď som stretla a zažila realitu, že "postihnuté" osoby majú pudy, stále sú dospeláci, že môžu byť aj "zlí" tak zrazu šok v mojom ponímaní sa zlomili moje idey.
Možno budem tehotná a zmením skrz hormóny rozhodnutie. Stále je tu autizmus apod, ktoré nevie dnešná medicína odhaliť. Ale beriem to tak, že nie všetky veci vieme. Ale ak máme dostatok informácií. Ved dnes z krvi v skorom týždni vieme všetko z genetiky. Je ine poškodenie počas vývinu plodu, po pôrode. Ale je fér vedieť všetko aj to negatívne a tak sa rozhodnúť. Nie žiť v ilúzií, že keď to iní zvládnu, zvládneme to aj my. Každý sme iný a ja sama obdivujem matky a otcov, neskôr súrodencov ktori obetovali svoj život... Ale je to nakoniec naozaj správne, keď každý z nás ma svoj iba jeden život obetovať ho osobe ktorá o tom nevie? Neviem.
@katulienkax Väčšinou ano, ale stretla som mnoho milujúcich otcov, ktorí stáli ako muži a pomohli rodine, kde sa celá rodina prestala starať a ty vidíš 70r pána s paličkou ako chodí za dcérou do zariadenia a donesie jej piškóty ktoré má rada... A vieš, že po ňom už nik nepríde, lebo všetci sa tvária že ona neexistuje. Prepáč, on mi napadol v tomto príbehu.
Ale keby muž nechcel ani zdravé dieťa tiež by si si ho nenechala? Lebo takto to aj znie, že kvôli mužovi iba.
Otazka mat ci nemat postihnute dieta bola medzi mnou a muzom zodpovedana este pred tehotenstvom. Rovnako aj to,kolko deti chcem/e. Zhodli sme sa, toto proste musi byt, aby mali partneri rovnaki nazor.
A nie ...tehotenstvo v ktorom by som zistila ze cakam chore dieta,by som ukoncila.
A keď sa na postihnutie príde až po narodení čo majú robiť rodičia ? U mňa napríklad DS by bolo ok ťažké ale.v poriadku. Keď sme čakali prvé vyšla vysoká pravdepodobnosť výskytu DS ale chcela som ju. Bolo mi jedno aká bude. Našťastie je zdravá. U syna všetko v poriadku. A nakoniec v poriadku nie je.
Och Boze,neviem.To nie je len dieta.To by bolo moje dieta.Krv mojej krvi,moja sucast,laska,zivot.Ja neviem....Hlavne neviem ako by som to prezila,keby som si to dieta nechala vziat.Asi by to bolo ine nechat si vziat dieta ked ziadne nemas.Ale ked raz spoznas aky je to vztah medzi matkou a dietatom tak je to nasobne tazsie.
Je to veľmi ťažká téma. A nie,aj keď nie som mamička a podarilo by sa,hoc by sa zistilo,že bude postihnuté,nie nepriviedla by som jeho/ju na svet. Nie som tak silná, možno nie tak vytrvalá, možno slaboch. Obdivujem všetkých rodičov,či matky,či otcov, ktorý sa rozhodli bojovať a nepoľavili,nepolavujú,či už o tom dopredu vedeli,alebo nevedeli.
Držím palce. Je to skoda to babo zato nemôže. Rozhodni srdcom nie rozumom. Aby si nelutovala potom.
Áno. Kto som ja, aby som rozhodla o živote iného? Som veriaca a verím, že jediný, kto život môže dať a taktiež ho vziať je jedine Boh - a tým ja nie som.
@mandinka Ja tak isto. Porodila som v 6 mesiaci, výsledok všetko čo sa len mohlo skomplikovať tak sa skomplikovalo. Výsledok? Ťažká DMO, hluchota, slepota, autizmus. Dcéra sa dožila 25 rokov, bol to boj. Posledných 10 rokov som bola nútená dať ju do zariadenia, už to doma nešlo. Po nej som čakala dieťa, amnio potvrdila Edwarsov syndrom. Šla som na prerušenie. Bez váhania. Už som toho zažila a videla dosť na to, aby som rozmýšľala inak. Deti nemajú trpieť a verte mi, trpia.
@liliput12 v takych pripadoch je uplne hlupe sa riadit srdcom a nie rozumom.
Zalezi od druhu postihnutia a hlavne od toho ako silna ta zena je. Nech muz ma poziadavku akukolvek, ta zena prinesie najvacsiu obetu ak sa bavime napr o tazkom postihnuti a o leziacom babatku ktore sa rokmi zmeni na leziaceho dospeleho cloveka. To ze muz to chce je jedna vec, ale bude on doma 24/7? Najblizsie dni, mesiace, roky? Neodsudzujem, mam predcasniatko narodene v 28tt a vdaka tomu som spoznala mnoho osudov. Ludi ktori vopred vedeli ze budu mat dietatko postihnutie ale aj ludi ktori cakali zdrave babatko a su odkazani cakat co osud prinesie a nemozu sa od neho roky pohnut. Lahke je sudit ale zit to je ina rozpravka a vobec nie pekna. Ak to dieta je odsudene lezat cely zivot tak ten muz bude chodit do prace, medzi ludi, zit aspon z casti svoj zivot lebo musi zabezpecit rodinu ale pre zenu jej zivot skonci v podobe v akej ho poznala. Rozhodnut sa je tazke, ale mat moznost sa rozhodnut je velka vyhoda. Drzim palce
Nie, samotne dieta je obmedzenie a nie to ešte take, ktoré si vyžaduje zväčša 24 hod. starostlivosť, zivot rodica/rodicov skoncil v takom prípade… a ešte horšie je, ak niekto take dieta ma a zámerne si spravi ďalšie a prenáša zodpovednosť na svoje ostatné,zdrave deti.. nehovorím, že to je každý jeden prípad, ale je to veľmi nezodpovedne a sobecke.. a o kvalite zivota chorého dieťaťa ani nehovorím…
Ja som zažila na vlastej koži.Vieš ak si tehotan tešiš sa všetko je v poriadku úplne zdrava a lekár urobil chybu v sekunde je všetko ináč.Takže moja mala byť úplne zdrava a bola postihnuta nebojovali sme len o to aby sa jej život trocha zlepšil ale aj s úradmi peniaze pomôcky lekári dlhe poradovníky.A najviac čo nás vyčerpávalo chodiť po súdoch a dokazať lekárovi pravdu chodili sme 8 rokov pokiaľ si príznal chybu.Ale rodilo sa to strašne ťažko.Takže nie vždy či si chcem nechať postihnute nám by sa ani vo sne nenapadlo že dieťa sa narodi postihnute. Môže sa stať takže tvoja otázka či by ste si nechali postihnute ťažko povedať.
Ono dá sa povedať,že žena ak sa rozhodne akokoľvek,tak či tak sa dá povedať,že je sebecká. V rodine máme ženu, ktorá porodila postihnutú dcéru. Dožila sa dospelosti,aj keď bola postihnutá,bola rozumná. Od puberty začala matke vyčítať,že prečo ju porodila,aký má život,je sama,nikdy svoju rodinu mať nebude,nik ju ľúbiť nebude. Matka bola z nej už zúfalá, dcéra bola zúfalá zo svojho života. Nakoniec to dopadlo tragicky. Aj tie detičky,ak sa dožijú dospelosti, celý život sa budú trápiť a stále vyčítať rodičom. Samozrejme záleží od každej povahy. Čiže nik nepozná dopredu návod, musí sa rozhodovať a prijať dôsledky svojích rozhodnutí. Naozaj veľká poklona týmto matkám,aj oteckom,že si vybrali/museli prijať tuto cestu,či už chtiac,alebo nechtiac ❤️.
Kamarátka odstránila dieťa s DW syndrómom v brušku.
Nesudim.
Dnes sú už možnosti iné integrovať sa
@stanulienkat určite nie každá žena je ina .ona musieť vedeť ako sa cíti. Či to chce a zvládne to keď je aj postihnuté.. a dá tomu dieťaťu všetko čo sa dá samozrejme musí mať podporu od muža. Či jej pomôže alebo ostane sama dieťa zato nemôže ake ho boch stvoril. Bud to prime od boha alebo to zabije inú možnosť ani nemá... ja by som si ho nenechala tiež ale ak by to malo byt prvé a vytúžené priala by som ho z veľkou lásku. Ale každá žena je ina ona vie ako sa cíti aby to nelutovala časom.
@liliput12 Len si treba uvedomiť, že to je nastálo- 24 hodín denne, každý tyzden, rok, do konca života. Je to šialené pre to dieťa, je to šialené pre tú ženu, manžela, širokú rodinu, poprípade súrodencov. Trpia vsetci. Muz aj ked by to chcel, coskoro zisti, co to obnasa. On sa starat nebude. Mozno po parcrokoch zduchne. Muz ho chce s tym, ze starat sa bude zena a ona sa aj obetuje. Dakujem-neprosim.A boha by som do toho neplietla. Neviem čo s tým má imaginárny boh, ten im nepomoze. Je to rozhodnutie dvoch ľudí ktorí súložili.
Mám ťažko postihnutého syna . Čakala som ale zdravé dieťa, porodila som zdravé dieťa. Niekedy sa v živote stanú udalosti, ktoré nevieme predvídať ani nijako ovplyvniť. Ich výsledkom môže byť postihnutie. Áno, dá sa milovať aj ťažko choré dieťa, do krajností. Lebo vždy to bude tvoje dieťa. Som ale alergická, priam neznášam poklonky, ako to v živote zvládam. Zvládam len preto, že musím... nik sa ma nepýtal, či chcem. Pretože viem, že do tejto rieky by som dobrovoľne nevkročila. Čiže nie, keby som to vedela dostatočne zavčasu, nešla by som do toho.