Ako sa vyrovna s interupciou?

@katja78 Ahoj. ja suhlasim, ze kazdy ma pravo na zivot. Len po mojej skusenosti to vnimam tak, ze aj zena ma pravo na zivot. a kedze tehotenstvo a porod moze ohrozit jej zivot, ma mat pravo zena rozhodnut sa.

@rebroza - vieš, čo by sa stalo, podľa mňa, ak by sa potratový zákon oklieštil výlučne a výsostne na prípady, o akých píšeš? kedy plod SKUTOČNE ohrozuje život matky? potratovosť by klesla tak o 99%. A je možné predpokladať, že aj to 1% by sa dalo zachrániť, ak by zdravotný stav matky bol taký, aby bolo možné počkať, kým sa plod stane viabilný.

@maja22 hm. ano na jednu stranu poviem, ze to bola uzasna zena. na druhu stranu, co na to tie tri deti, ktore o nu prisli? urobila uzasnu vec, obetovala sa pre svoje dieta. ale nehovorime to len preto, ze sa ocakava, ze to povieme. mozno by u mna tuzba vidiet svoje deti vyrastat, moct im pomahat v zivote prevazila. neviem.
mne vadi, ze tieto diskusie su akoby len o detoch a nie aj o zenach.
ze sa automaticky ziada, aby bola zena ochotna sa obetovat pre dieta. (aj to dieta moze smrt dostihnut za inych okolnosti)
len mam pocit, ze by zena mala o svojom tele rozhodovat sama, nemusime ju chapat, mali by sme ju podla mna respektovat.

@katja78 ano, suhlasim. len vacsinou to nikto dopredu nevie. u mna sa prislo na problem az v okamihu, ked uz bola mala na svete napriklad. takze tehotenstvo a porod beriem ako riskovanie zeny so svojim zivotom. ja viem, ze to prilis "taham za vlasy", ale ked clovek spadne do toho maleho percenta, vnima to inak.

@rebroza - "kto sa bojí, nech nejde do lesa"...kto sa bojí života, mal by sa dať zakonzervovať, lebo stať sa môže hocikomu hocičo...a teda nie je mi známe, že tehotenstvo a materstvo v súčasnosti sú rizikovajším (povolaním) ako napr. otcovstvo, to by asi na svete nebolo viac žien ako chlapov 😉 určite v dobách minulých, a v krajinách tretieho sveta aj dnes, sa viac umiera na komplikácie spojené s tehotenstvom, ale dnes u nás o tom nemôže byť ani reči.

@rebroza len problém je v tom, že tehotná žena až do pôrodu rozhoduje o dvoch telách, nielen o svojom jednom. Toto je to, na čom sa vždy diskusia "rozbíja". Zástancovia slobodnej voľby ženy považujú dieťa za súčasť tela ženy, akoby išlo o slepé črevo, ktoré za určitých okolností odstránim, rana sa zahojí a život ide ďalej. Zástancovia života hovoria, že ide o telo ženy a telo dieťaťa, ak sa dieťa (v akomkoľvek štádiu) odstráni, rana sa zahojí, ale život nejde ďalej. Pre toho malého nie. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného. Žena dostala do daru tú úžasnú schopnosť priviesť na svet dieťa. Nekladieme vajíčka a nesedíme na nich ako sliepky, ale dieťa rastie v nás. Býva nám zle, vraciame, nedokážeme jesť, priberieme, padajú nám vlasy, rodíme v bolestiach, toto všetko tehotenstvo obnáša, ale aj tak je to dar, lebo nevoľnosti pominú, na bolesti časom zabudneme a dieťa náš život neskutočne obohatí, prinesie nám kus lásky a pocitov, ktoré ešte pred časom boli pre nás veľkou neznámou. To dieťa je na nás pár rokov závislé, ako bolo na nás závislé aj v brušku, ale chápeme, že je to už druhý človek, že to nie som ja, ale sme to my. Preto nesúhlasím so slobodnou voľbou ženy v tomto prípade, nerozhoduje totiž len o sebe.

@rebroza podstata tkvie v tom, že právom na potrat žena nerozhoduje o svojom, ale o cudzom tele 😔

@katja78 jasne, ze ak otehotniem planovane, ratam s rizikom a som ochotna podstupit to riziko.
ale ak otehotniem neplanovane, nemusim byt ochotna to riziko podstupit.

netvrdila by som, ze o tom nemoze byt u nas ani reci. podla toho, ako sa tvarili vsetci v nemocnici, stiahli ma hrobarovi z lopaty. a to nik neurobil chybu, nik nic nezanedbal. akurat som mala velke stastie vo velkej smole. mozno stacilo aby porod prisiel v sobotu o polnoci a nie v piatok na obed.
a cca o dva tyzdne neskor zomrela jedna mamicka. na podobne, trochu ine komplikacie.
preto to vnimam inak a preto tu pisem.

@rebroza si zúžila to 1% percento možno na 0,1%. To by bolo super.

Ja sa pýtam tých, ktorí sú za slobodnú voľbu ženy v otázke umelých potratov, či by súhlasili, aby za nich rozhodoval niekto iný. Pubertiaci ( a niekedy aj nahnevaní malí špunti) sa zvyknú rodičom vyhrážať, že keď dovŕšia dospelosť, budú si robiť, čo chcú. Každý človek túži po slobode, po tej vnútornej aj po tej vonkajšej, ale prečo vyhlasujeme za slobodu niečo, čo je vlastne krutým diktátorstvom, to nechápem. Žena má rozhodnúť, či svoje dieťa chce nechať nažive a donosiť ho alebo nie... tu sa pojem sloboda prevracia na hlavu, toto nemá so slobodou nič spoločné... Žena má právo slobodne rozhodnúť o svojom tele - teda, či chce sex, za akých okolností a s kým. Toto je rozhodnutie o jej tele. Ale musí počítať s tým, že ak pri tom akte dôjde k počatiu, už právo na rozhodovanie nemá, vznikol tu niekto s vlastnou dušou a vlastným telom...

@maja22
@katja78 ano, mate pravdu, ze rozhoduje zena nie len o sebe. a ano je to o celkovom vnimani zivota, sveta... ja to vnimam tak, ze kto ma pravo rozhodnut? mame pravo my rozhodnut za zenu?
potom sa da posunut diskusia na vieru, ze boh to s nami mysli dobre... ale ja ako neveriaci clovek, ktory ani neveri na osud, mam pocit, ze by som sa mala mat moznost rozhodnut tam, kde sa mozem.

@rebroza - ako je prirodzené, a to zákony rešpektujú, že o žití a nežití nerozhodujeme my, ľudia, tak je...malo by to byť prirodzené aj v prípade nenarodených detí, či smrteľne chorých ľudí...sme smrteľné stvorenia.

@maja22 no a tu sme dosli k tomu rozkolu, co spominas vyssie. ja chapem tvoje argumenty, netvrdim, ze su zle. len su ine ako moje. a asi sa navzajom "nepresvedcime". respektujem tvoj nazor. len touto debatou by som chcela dosiahnut to, aby aj ini respektovali ine nazory.

inak sex - tym padom muz moze mat sex kedy chce, lebo tym neriskuje stratu prava rozhodovat o svojem tele. zena ma pravo na sex, len ak chce dieta, lebo riskuje, ze strati pravo rozhodovat o svojom tele? ale to uz zavana feminizmom

@katja78 ide o to, ze ak si sucastou tej desatiny, stotiny ci tisiciny percenta, divas sa na to inak.

dakujem za debatu, mam pocit, ze sme si vymenili nazory bez toho, aby sme sa hadali a chytali za slovicka ako v inych diskusiach (aspon dufam). cenim si toho. prajem vam dobru noc a rada budem pokracovat nabuduce.

@rebroza touto diskusiou sa postupne dostaneme do filozofickej roviny. Je správne rešpektovať názor iného a nechať ho, nech sa rozhoduje, ako chce a koná ako chce. Ale je to tak správne v každom prípade? My ľudia máme v sebe zakódované isté princípy, morálne zásady. Neveriaci človek povie, že sú človeku proste nejako dané, že k nim ľudstvo prispelo po vzájomnej dohode a pod., veriaci človek povie, že sú nám dané od Boha. Preto nerešpektujeme to, keď sa niekto rozhodne privlastniť si cudzie auto. Darmo povie, že jemu sa páčilo a on sa rozhodol ho mať, tak si ho vzal a hotovo. Odsúdime ho za krádež a snažíme sa ho prevychovať, aby rozlišoval, ktoré skutky sú dobré a ktoré zlé. Podobne nerešpektujeme rozhodnutie človeka zabiť iného človeka, trestáme aj týranie zvierat. Intuitívne cítime, že to máme tak robiť a právo na slobodné konanie tu rešpektovať nesmieme, lebo sa tu niekomu inému ubližuje. Ak si človek prizná, že nie je najmúdrejší na svete (myslím človeka všeobecne, nie konkrétne teba 😅 ), že on nesmie určovať, čo je dobré a čo nie (lebo každý človek to môže vnímať inak - viď tá krádež auta), lebo je tvor omylný a ovplyvniteľný a je tu niekto väčší ako on, tak začne pátrať po tom, kto vlastne určuje hranice, morálne zákony a ako vlastne máme žiť, čoho sa držať, ako sa správať, ako rozlišovať, čo je dobré a čo nie....Tak človek zistí, že hoci si ľudia isté veci časom prispôsobili, vo svojej podstate je pravda inde. Ak staroveký človek vycítil, že vyvolanie umelého potratu je zlé a nemá sa robiť, tak jeho intuícia v tomto bola správna. Sloboda znamená niečo iné, ako zabíjanie vlastného potomstva a hoci dnes máme pocit, ako ďaleko naša spoločnosť vo svojom vnímaní slobody došla, v tomto bode sa nachádza v strašnom omyle, lebo sa riadi tým, čo práve človek uznal za vhodné, bez toho, aby to "konzultoval" s niekým väčším a múdrejším, ako je on sám, omylný a malý...

@rebroza - určite by som sa bála, keby som zažila to, čo Ty, ale povedz - úprimne, ak by si mala čas a niekto by sa Ťa na to spýtal, vedela by si sa rozhodnúť zachrániť seba a obetovať svoje chcené dieťa? To si tiež neviem predstaviť...Ty si k tomu mala bližšie ako ja.
Stať sa naozaj môže hocičo a hocikedy...stalo sa jednej mladej maminke, že v dobe, kedy sa tešila svojmu 3.začínajúceu tehotenstvu, prišla tragicky o manžela. Ostala sama s 2 malými deťmi a tretie ešte nosí v brušku. Určite napriek veľkej bolesti a vážnym problémom, ktoré pre ňu vyvstali a v budúcnosti ich bude ešte viac...nechcela siahnuť na jeho život, hoci dieťatko je už dnes polosirota.

@rebroza ešte k tomu sexu, že muž môže, kedy chce a žena, len ak chce otehotnieť - opäť sa dostávam k tomu, o čom som písala predtým - závisí to od toho, či si človek ako kritérium pravdy postaví sám seba, alebo dá možnosť niekomu väčšiemu... Ak človek urobí sám seba kritériom pravdy, stáva sa egoistom - myslí len na seba a na svoje momentálne dobro. Ak uzná autoritu niekoho väčšieho (v mojom prípade Boha), tak sa musí učiť sebaobetovaniu a neegoistickému správaniu. Ak muž vie, že je schopný kedykoľvek splodiť dieťa a zároveň vie, že tehotenstvo by jeho manželke ublížilo, tak hľadajú riešenia spolu. Lebo ak sa ľúbia, cítia, že majú jeden za druhého zodpovednosť. A tú zodpovednosť cítia aj voči tomu malému dieťaťu, ktoré by mohli splodiť. Na láske nie je nič feministické, ani fanatické, láska je niečo, čo hľadá možnosti, riešenia, je tvorivá, vynaliezavá a predovšetkým obetavá. Nič tak nevystihuje lásku ako schopnosť priniesť obetu pre druhého. Skutočne milovať je náročné, lebo to znamená prijímať človeka bez podmienok. Celého človeka, aj s jeho chybami, s jeho plodnosťou a s jeho chorobami...

@perzefona smutne čp sa stalôo tvojej kamaratke, že den pred pôrodom sa omotalo pup. šnurou. Ale ta veta o tom, že tešiť sa treba až ked sa narodi lebo dovtedy sa môže hocičo prihodiť. Ono vieš aj po pôrode sa môže hocičo prihodiť, a častejšie ako by si čakala. Cely život sa môže hocičo prihodiť. Tak radšej sa z deti ani netešme, lebo čo ak zajtra umrie 😅 taka zvlaštna logika

ja by som nevedela dat deti na adopciu,ked si predstavim,co vsetko zatial dokazem dat svojim detom,aka je mala stastna,rada z kazdej malickosti a hlavne najmladsej a viem,ze dalsie ,mozno 4,5...atd by nemalo to co prve dve ,chuda by sa tiesnilo v decaku,nebodaj by sa dostalo do zlej rodiny a tu predstavu by som nezniesla...ze prvym dvom ano,dalsim nie....to uz radsej nech sa nenarodia....a nerada by som,keby ma ako dospele vyhladalo a splechlo do oci,ze prvym dvom sa uslo,a jemu nie...

@perzefona Cakat mozeme prelozit aj tak, ze cakame na to, ze dieta bude porodene. Den pred porodom je v matkinom tele to iste dieta ako to, ktore ma v naruci den po porode.
To nie je cakanie, kym sa z plodu porodom stane dieta.

@lubikan neverím, že by si nemala výčitky, ak by si išla na upt. Lebo ak ťa už teraz trápi, že by ďalšie dieťa nemalo to, čo majú tvoje prvé deti, dokonca máš strach, že by ťa v dospelosti vyhľadalo a šplechlo ti čosi do očí, to znamená, že máš strach zo zlyhania, chceš, aby všetko išlo tak, aby ti nikto nič nevyčítal. Lenže rozhodnutie pre umelý potrat nie je žiadna výhra, časom sa dostaví pocit vlastného zlyhania a výčitky a pred nimi neujdeš. Dieťa ti môže čosi šplechnúť do očí, ak zlyháš, môžeš ho požiadať o odpustenie, máš šancu vzťahy naprávať, milovať, môžeš budovať vzťahy. Ale pred vlastným svedomím neujdeš, vtedy musí človek odpustiť sám sebe a to je veľmi ťažké.

uprednosnis vrazdu nevinnych deti?nejako bolo nejako bude nasa mama nas vychovala 5deti a sama kedze nam otec umrela najmladsi mal 4roky..co si to za cloveka??boli ti dane tak ich vychovaj!!!kolke nemozu mat a ty ich ides al.si zabila...vycitky ti ostanu dokonca zivota...je rozdiel potratit ako ja 2krat co som nechcela a bolo mi to luto ako ich dat zabit ved uz ziju v tebe bije im srdiecko....nikdy sa s niecim takym nevyrovnas..a napadlo ti co ak potom uz nebudes moc mat deti??

ja co tak sledujem svoje okolie...deti,kt.pridu neocakavane su asi naj darom pre svojich rodicov....su nejake "ine"...v tom najlepsom zmysle slova....sikovne,maju nadanie na nieco...ale naozaj nadanie....a nejake priebojnejsie..
upt je tazka tema....ja by som nesla....lebo dietatko je mojim dietatkom uz v to "konkretne milovanie" 😀 😀 😀
mnoho ludi si zo sucitu aj eutanaziu vylozi ako uzasnu vymozenost dnesnej dobe....ale starostlivost a robenie zivota krajsim pre cloveka,kt.je tazko chory je pre nas uzasnou skolou zivota...
clovek nie je panom zivota a smrti...aj ked si to niekedy nahovara....vsetko v zivote ma svoj zmysel...a kazde rozhodnutie-spravne ci nespravne nas niekde posuva.

@maja22 samozrejme ze by som mala vycitky,ale pozeram sa na to z pohladu toho nechceneho dietata,asi by som mamu "zabila"...(nemyslim to doslovne,len chcem vyjadrit pocit)...ze moj surodenec je u nej,ma pohodlie,ma maminu naruc,lasku,a ja som strcena v decaku,mozno adoptovana nejakymi uchylakmi.....to by som asi radsej nebola....kazde dieta,porovnava...sama mam dve deti a mam co robit,aby sa kazdemu uslo narovnako,lebo nastava ziarlivost,ak jedno dostane viac,alebo skor ako to druhe....

@lubikan prepáč, ale teraz si presne vyjadrila príčiny šírenia kultúry smrti - falošný súcit. V mene "súcitu" s trpiacim ho zabijeme. O to ide pri eutanázii - nenechajme ho trpieť, radšej nech už zomrie (lebo starostlivosť o chorého stojí aj isté peniaze, lieky, prístroje, personál, radšej dajme tie peniaze na niečo lepšie využiteľné) a o to ide pri potratoch - chúďa, bude chodiť v handrách po súrodencoch, nebudem mu môcť kúpiť mobil a ísť s ním k moru a k tomu výdavky na školu, nech netrpí, radšej nech sa nenarodí. Učíme tým vlastné deti, že dôležité je mať a nie byť. Deti sú učenlivé, veľmi rýchlo to pochopia. Takže keď rodičia zostarnú a budú potrebovať pomoc, tak deti im vybavia domov dôchodcov, lebo vedia, že sa nemôžu o nich postarať, ak chcú mať všetko, po čom im srdce piští. Raz do mesiaca sa ukážu, spočítajú dôchodok a opäť si žijú svoj život, v ktorom je najdôležitejšie mať a nie byť. Takéto myslenie je kontraproduktívne a v konečnom dôsledku si tým človek ublíži sám. Teraz to nemyslím práve na teba, aby si to nezobrala osobne, že deti ťa raz niekam šupnú do domova, hovorím to všeobecne, kam nás takéto zmýšľanie môže doviesť... Pevnosť reťaze určuje najslabšie ohnisko, silu spoločnosti ukazuje jej starostlivosť o najbezbrannejších a trpiacich. Falošný súcit je vlastne o tom, že navonok sa tvári ako "starostlivosť", ale v podstate ide o to, že právo na život majú mať silní, zdraví a úspešní, utrpenie nechceme vidieť, lebo v ňom nevidíme žiadny zmysel a zároveň nám ukazuje, ako je ľudská schránka vetchá a zraniteľná. Ak je človek silný a zdravý, cíti sa ako pán vesmíru, ak ho skolí utrpenie, zistí, že tým pánom nie je a potrebuje pomoc. Ale to som sa opäť dostala k tomu, čo včera, či človek považuje za najväčšieho seba, alebo prijme skutočnosť existencie niekoho, kto je nad všetkým, aj nad človekom...

každé dieťa má právo žiť, je to boží dar...človeku je ľúto zabiť psíka, mačku..ale dieťa nie
ja som z dvojičiek a môžem povedať, že je to niečo výnimočné..som z deviatich detí, rodičia nikdy nezarábali veľké prachy a všetci sme sa narodili, a je to super...neuveriteľný dar mať veľkú rodinu

@maja22 takze namiesto toho, aby bola plnohodnotnou matkou niekolkym detom, sa v zaujme vyssej moci rozhodla pre smrt. no uzasna hrdinka, vazne. ako k tomu pridu tie ostatne deti, ze matka sa radsej rozhodla v mene viery zomriet? ze sa nerozhodla zostat s nimi, venovat sa svojim zivym detom, vychovavat ich a lubit ich? materinska laska bola zrejme menej ako fanatizmus...

@maja22 o akom vlastnom tele plodu tu hovoris? pokial plod nevie prezit mimo tela matky, je to stale jej telo a ma pravo o nom rozhodovat ako len chce.
pises, Ja sa pýtam tých, ktorí sú za slobodnú voľbu ženy v otázke umelých potratov, či by súhlasili, aby za nich rozhodoval niekto iný.
a kto o mne rozhoduje, ked niekto iny zakaze potraty? to uz potom skutocne nie je moje rozhodnutie, ale nazor spolocnosti a ludi ako ty, ktori su proti. ja som za slobodnu volbu pre kazdeho SVOJPRAVNEHO JEDINCA, teda pre zenu, ktora sa s takymto rozhodnutim potyka. preco by mala byt obmedzovana len preto, ze niekto iny s tym nesuhlasi?

holly , napísala som Vám poštu 🙂

@michalllkkkaaa kočka už je neaktívna, ktovie ako to dopadlo.

milé dámy a co tak miesto toho ODSUDZOVANIA, urobit nieco pre to , aby sme okrem vyrobenia poriadnej depky aj reálne pomohli????? co keby sme dali hlavy dokopy a poprezerali doma skrine, co by sme pripadne babatkam mohli dat? je toho vela- oblecenie, kociar, plienky, hracky, vanicku, hm???? mozno sa pani boji prave tohto ze nebude zaco chovat deti...dámy, tak čo?