Práca počas materskej a rodičovskej dovolenky

6 skúseností

Pracovať počas materskej alebo rodičovskej dovolenky je možné bez toho, aby ste prišli o materské alebo rodičovský príspevok.

Práca a materské

Ak nechcete prísť o materské, nesmiete mať príjem, ktorý by sa považoval za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Čo znamená, že počas materskej dovolenky nesmiete pokračovať v práci na zmluvu, z ktorej ste si pred materskou platili odvody do sociálnej poisťovne, pretože z toho poistenia vám vyplynul nárok na materské.

V prípade, ak počas trvania nároku na materské vznikne iné povinné nemocenské poistenie zamestnankyne (napr. uzatvorí nový pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaným mimo pracovného pomeru), z ktorého nemá uplatnený nárok na materské, nebude to mať vplyv na nárok na materské. Na uvedené nemá vplyv ani to, v akej výške bude príjem za vykonanú prácu alebo skutočnosť, že poistný vzťah uzatvorí so zahraničným zamestnávateľom (pokiaľ činnosť bude vykonávať na Slovensku).

Ak nejde o zamestnankyňu, ale o povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu alebo o dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, Sociálna poisťovňa podmienku absencie príjmu neskúma, u týchto skupín osôb nie je totiž absencia príjmu podmienkou priznania nároku na materské.

Práca a rodičovský príspevok

Pri poberaní rodičovského príspevku nie sú žiadne obmedzenia v zárobkovej činnosti. Nárok na rodičovský príspevok má oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa (do 3 rokov veku, do 6 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do 6 rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov). Nezáleží na tom, či pracuje alebo je na rodičovskej dovolenke.

Súvisiace články

Viac o práci počas materskej a rodičovskej dovolenky

Použité zdroje

  1. http://www.socpoist.sk/2127-menu/55419s?prm2=60657&sword=&insurance_kind=0&target_group=0&life_si...
  2. http://www.socpoist.sk/materske/1293s
  3. http://poradna.sme.sk/c/7280285/tri-sposoby-ako-legalne-pracovat-na-materskej-dovolenke.html
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti Prácou počas materskej a rodičovskej dovolenky

Máš skúsenosť Prácou počas materskej a rodičovskej dovolenky?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
rainee
21. jún 2018

Práca na skrátený úväzok ako ideálne riešenie pre matky

Pri druhej dcére som nastupovala do práce keď mala rok. Jednalo sa o administratívnu prácu na polovičný úväzok a bolo to pre mňa ideálne riešenie. Mohla som sa venovať väčšinu dňa dieťaťu,aj sa pracovne realizovať. Bohužiaľ, čo sa týka pracovných ponúk na skrátený úväzok, je ich v ponuke veľmi málo a sú väčšinou slabšie finančne ohodnotené. Napriek tomu si myslím, že veľa mamičiek by skrátený úväzok uvítalo, pretože niekedy je to nadľudský výkon skĺbiť starostlivosť o rodinu s časovo náročnou prácou.
3 poďakovania
29simona29
14. jún 2018

Pracujem na polovičný úväzok

Ja som bola vždy veľmi cieľavedomý a akčný typ a priala som si vždy skĺbiť kariéru aj rodinu. Tým,že som pred nástupom na MD pracovala na vedúcej pozícii a robila som prácu, ktorá je ťažšie zastupiteľná, rozhodla som sa to využiť aj popri MD a splniť si tak svoju predstavu☺️Som proste typ, ktorý sa potrebuje realizovať aj popri starostlivosti o dieťatko, pričom absolútne nemám pocit, že by som ho nejako zanedbávala, skôr naopak. Našli sme si režim, a keď viem že spinká 3hod, pustím sa do práce. Pracujem na diaľku a 99% vecí viem zariadiť z domu a to čo neviem, zariadim osobne keď idem raz za čas do práce na 2 hodiny, keď môj manžel kočíkuje maličkého. Výsledok je ten, že som úplne vyrovnaná, spokojná, stále zaangažovaná v agende, a najmä finančne nezávislá. Pre spokojné dieťa je nevyhnutné mať spokojnú mamičku, preto pokiaľ niektorá z vás váha, či do toho ísť, za mňa jednoznacne áno. Chce to síce perfektnú organizáciu času, ale keď sa chce, všetko sa dá. Závisí aj od toho, kto ma aké očakávania od života a kto je aký typ. Niekto je rad keď sa 3 roky venuje iba bábätku, niekto chce využívať čas na MD aj iným spôsobom. Ja som ten druhý typ a som za túto možnosť veľmi vdačná, lebo viem, že na SVK nie je samozrejmosť umožniť zamestnankyni na MD sa naďalej podieľať na agende a pracovať z domu. Väčšina ľudí, ktorí vedia ako fungujem, sa môjmu rozhodnutiu čuduje, lebo naša spoločnosť nie je nastavená spôsobom, kde by mamičky boli podporované vo svojej sebarealizácii a vypočula som si nespočetne veľa argumentov od mamičiek, čo pracovať nechcú popri MD,že pre nich je prvoradé ich dieťa. Verte, že pre mňa nie je nič na svete dôležitejšie ako moje dieťa a absolútne nemám pocit, že by mu niečo chýbalo, ak sa ja venujem práci, keď ono spokojne spinká... Niekto sa rozhodne vyložiť si nohy pred tv, ja som sa rozhodla využívať čas efektívnejšie, k spokojnosti všetkých zainteresovaných, mňa, môjho synčeka aj manžela, lebo keď som spokojná ja, tak je spokojná celá rodinka :-) A priala by som si, aby sa aj naša spoločnosť začala pozerať na takýto spôsob života prirodzenejšie a aby mali mamičky viac možností sebarealizácie a v konečnom dôsledku boli spokojnejšie. Nebolo by potom toľko frustrovaných žien, ktoré sa po čase doma nudia, potrebujú rozptyl a prekáža im, že sú finančne odkázané na manžela.
13 poďakovaní
lenka.s
8. feb 2016

Nie je to "ono", ale i tak to neľutujem

Prvú materskú som si "užila" na maximum a nechápala som, ako môže žena odisť od dieťaťa do práce a nebyť s ním doma na 100% celé 3 roky. Syn má ADHD, možno aj preto som si nevedela predstaviť sa od neho, čo i len na pár hodín denne vytratiť.

Druhú materskú som sa po pol roku tak neuveriteľne nudila, že som sa rozhodla začať podnikať...

Malo to byť spestrenie, kým malá spí, cieľom neboli peniaze, ani nejaké vízie do budúcna. Možno aj preto, že som nemala žiadne očakávania, stalo sa z podnikania moje "ďalšie dieťa“. Žila som ním deň noc, až to prerástlo do úväzku 16 hodín denne, 7 dni v týždni, bez piatku, bez sviatku a dovolenky.

Bola som vyčerpaná, ale šťastná, lebo som sa našla. Našla som to, čo som celý život hľadala, prácu, ktorá sa stala mojim druhým ja.

Teraz som ma materskej (rodičovskej) tretí raz a každým dnom zisťujem viac a viac, že mi práca v takom tempe začína byt príťažou.

Tretí syn je najnáročnejší, potrpí si na moju spoločnosť aj pri spánku a tak prichádzam na to, že možno nebolo najlepším rozhodnutím žiť a užívať naplno a nebyť pripravená na to, že by som mohla ostať bez príjmu. Že by som mohla zavesiť firmu na klinec a venovať sa opäť rodine. Dnes sa z môjho druhého ja stáva nutné zlo ( potreba financií) a ja hľadám cestu späť...

Ale neľutujem. Neľutujem žiadne svoje rozhodnutie, neľutujem jediný deň strávený pri práci, ktorá ma baví, i keď už viem, že ma čaká budúcnosť niekde inde.
11 poďakovaní
vianne
30. jan 2016

Rozhodla som sa správne...

Ja som nastupovala do novej práce počas rodičovskej dovolenky, keď mas syn 1,5 roka.

Prinútila nás finančná aj osobná situácia.
Proste sme žili so svokrou, ktorá síce bola pomoc, ale zároveň aj kameň úrazu v konfliktoch. Ak sme chceli urýchliť jej odchod do vlastného, bolo treba viac financií.

Rozhodovanie nebolo jednoduché, asi ako vždy keď ide o dieťa. Nastúpila som na 12hodinové smeny do 40km vzdialeného mesta, s komplikovaným dochádzaním s troma prestupmi. Celá smena mi tak trvala 14-16 hodín, vrátane cesty, vstávanie o 4tej.

Tiež som riešila, ako to malý zvládne. Ale keď som si to zrátala, že do mesiaca mi vychádza cca 7-8 denných smien, z toho 2 cez víkend, a to bol manžel doma, tak som ho s babkou nechávala tých 5 dní za celý mesiac.

Nočné smeny som do toho nerátala, veď v noci spí a má doma otca a babku. Výhodou celej situácie nakoniec bolo, že syn berie babku ako tretieho rodiča. On to proste nerozlišoval, s kým z nás troch je. A bol spokojný.

Ďalšie pozitívum bolo neskôr pri nástupe do škôlky, že sa adaptoval rýchlo.

Takže vravím, že sa dá, záleží skôr na tom, ako trávime čas s deťmi, ktorý s nimi sme. Naozaj sa snažím náš spoločný čas čo najlepšie využiť...

Celkovo, môžem povedať, že aj keď sa po roku svokra odsťahovala a syn ostáva s manželom doma, tak aj vďaka tomu majú dobrý vzťah, ako tak pozorujem iné deti v jeho veku, lebo bývali často spolu len oni dvaja.

Samozrejme, každý sme v inej situácii, ale netreba sa báť robiť veci inak, ako väčšina. Pre nás bolo toto dobré riešenie.
5 poďakovaní
alicka850
29. jan 2016

Ľutujem skorý nástup do práce

Otehotnela som s dcérkou takmer na konci vysokoškolského štúdia. Šesť rokov zavretá nad knihami a zrazu sa mi črtala svetlá budúcnosť. Mali o mňa záujem dve nemocnice, mohla som si vyberať.

Zrazu to prišlo a mne sa zrútil svet. Na moje miesto sa hlásili ďalší lekári a teda tehotnú nepotrebovali.

Zamestnala som sa teda v malej nemocnici, kde bol taký personálny nedostatok, že im bolo jedno, či budem robiť jeden mesiac alebo pol roka.

Práca ma bavila a nechcela som sa jej vzdať ani s pokročilým tehotenstvom, takže ešte v 39. týždni som pobehovala po oddelení s bruchom.

Po pôrode ma zaskočil stereotyp okolo bábätka, sociálna izolácia aj nedostatok pochopenia od manžela.

Po 15 mesiacoch som bola taká frustrovaná, že som musela znova nastúpiť. Bola som samozrejme krkavčia matka, vrátane mojich najbližších, ktorí si to mysleli.

Ja som však nadobudla opäť pocit spokojnosti a mohla som si konečne užívať materstvo.

Dnes mám syna a znova som na materskej. Veľmi som ho chcela a tak si materskú užívam. Prišiel presne v dobe, keď som bola nastavená na to, byť doma a venovať sa deťom.

Som doma 13 mesiacov a budem do dvoch rokov. Cítim, že ma potrebujú obaja.

Chýba mi mentálna práca, ale v mojej profesii práca na doma nie je, takže musím vydržať.

Dve deti a dva odlišné postoje jednej matky. Je to asi o životných okolnostiach a o momentálnom nastavení.
13 poďakovaní
emjee
29. jan 2016

Muž na rodičovskej dovolenke

Otehotnela som "nečakane" po x rokoch snaženia, v čase keď sme sa čerstvo presťahovali do vlastného domčeka (a začali splácať hypotéku), v čase, keď som zmenila prácu.

// som našla týždeň po skončení skúšobnej doby. Lenže zmluvu som mala na dobu určitú, do konca februára a termín pôrodu v polovici februára.

Dieťatko bolo vytúžené, kariéra nekariéra (mala som odrobené po škole niečo vyše roka), tak teda, pôjdem na materskú a uvidíme, ako to budeme riešiť.

V práci som napriek tehotenstvu spravila asi dobrý dojem, pretože keď som v decembri vybavovala výstupné papiere, šéf mi dal do ruky zmluvu na dobu neurčitú - dva mesiace pred vypršaním tej platnej na dobu určitú. Tešila som sa, a zároveň sa cítila zaviazaná.

Dohodli sme sa, že budem doma rok a pol.
Vždy som chcela, aby si aj manžel vyskúšal starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na pozitívnu skúsenosť s mojim zamestnávateľom a aj tým, že môj plat je o kúsok vyšší od manželovho, po roku a pol som sa do práce naozaj vrátila.

Ráno som vstávala o 4:15, nadojčila syna, "vytratila sa" do práce (IT projektový manager), o 15 som sa vrátila a dojčila a dojčila zase do rána :-D

Manžel zvládol aj prebaľovanie do látkových plienok, aj prípravu stravy, aj všetko ostatné. V práci máme flexibilný pracovný čas, chodila som na 6 a končila o 14 a nikto nefrflal, keď som o tej 14 aj odišla.

Na prvú služobku (prvú noc mimo domu) som išla po necelom roku práce. Muž so synom prežili a ja tiež :-D Krpec bol síce urazený, že mu odišlo mlieko a kolegovia si zo mňa robili srandičky, keď sme po ceste museli stáť nie na "cikpauzu", ale kvôli odstriekaniu mlieka.

Syna sme pôvodne chceli dať do škôlky od 2,5 roka, ale ako sa vraví "Človek mieni ...".
Nedarilo sa nám odplienkovať ho a tak manžel, chtiac nechtiac, zostal doma až do 3 rokov.

Až do nástupu do škôlky v 3,5 rokoch nám potom syna varovala moja mamina, ktorá býva o pár ulíc ďalej.

Ak by to takto malo prebiehať aj pri ďalšom dieťati, tak by som do toho išla znovu. Manžel tiež :-D Už len to dieťa nám chýba.
17 poďakovaní