Laktačná psychóza (Popôrodná depresia)

Laktačná psychóza alebo popôrodná depresia sa týka mnohých mamičiek, predovšetkým prvorodičiek. Sú často nediagnostikované. Nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života nielen samotnej ženy, jej dieťaťa, ale aj celej rodiny.

Obdobie po pôrode je vyčerpávajúce. Okrem únavy, sa dostavia aj pochybnosti a obavy. Tie má matka najmä zo vzťahu k dieťaťu. Nasledujú rýchle fyziologické hormonálne zmeny, prudký pokles estrogénov a progesterónu. Ak sa nakombinujú rôzne faktory, dochádza i k zmenám mozgovej neurotransmisie. To vedie k vývoju psychických zmien a porúch.

Rodelenie psychických porúch po pôrode

K najčastejším duševným poruchám, ktoré sa prejavia práve v tomto období, sú:

• popôrodné, alebo materské „blues“ (baby blues) ako mierny emočný problém krátkeho trvania
• popôrodná depresia, závažná a potenciálne život ohrozujúca psychická choroba
• popôrodná psychóza, vážné psychotické ochorenie ohrozujúce život matky i dieťaťa (predtým nazývaná laktačná psychóza)

Popôrodná skleslosť

Baby blues sa vyskytuje u viac ako polovice rodičiek. Podľa niektorých odborníkov je to až 80 %. Táto zhoršená nálada nie je psychickou poruchou.
Príznaky sa objavujú hneď v prvých dňoch. Sú menlivé, ale prechodné. Dominuje podráždenosť, plačlivosť, vyčerpanosť, rýchle zmeny nálad a prítomné sú i poruchy spánku. Odznejú bez liečby do 10 až 14 dní.
Takáto skleslosť je podmienená viacerými faktormi. Prispieva k nej komplikovaný priebeh pôrodu, novorodenec vyžadujúci zvýšenú popôrodnú starostlivosť, patologický stav dieťatka, nedostatočné sociálne zázemie matky, či nepriaznivý začiatok dojčenia.
Popôrodnému blues sa neprikladá veľká dôležitosť, býva považované za štandardné.
Je dôležité vybrať si dobrú pôrodnicu. Takú, ktorá svojím personálnym zázemím odborne a ľudsky poskytne zdravotnú starostlivosť žene i dieťaťu počas týchto náročných dní. Taktiež je dôležité, aby aj doma boli vytvorené priaznivé podmienky. Podpora rodiny, opora manžela, pocit bezpečia sú pre ženu kľúčové. Akýkoľvek negatívny štart môže ovplyvniť a zhoršiť baby blues.

Popôrodná depresia

Táto psychóza sa vyskytuje u 10 až 15 % rodičiek. Ostáva často nediagnostikovaná. Dr. Ryan vo svojej odbornej publikácii uvádza, že je väčšinou pokračovaním depresívnej poruchy, ktorá má svoj počiatok už v období počas tehotenstva ženy.
Príznaky sa začnú prejavovať v prvých štyroch až šiestich týždňoch po pôrode. Novšie štúdie uvádzajú, že sa môžu pozvoľna rozvíjať až po dobu 6 mesiacov. Depresia trvá do konca prvého roka po pôrode.

Začiatok býva nenápadný. Novopečené matky si ju viac – menej neuvedomujú. Všetky symptómy sa javia akoby pochádzali z jedného – z vyčerpania:

• nadmerná únava
• pokles energie
• úzkosť
• podráždenosť
• strach zo samoty
• plačlivosť
• pocity neistoty, nerozhodnosti
• poruchy spánku
• chudnutie

Postupne sa vyvíja depresívna nálada a iné typické príznaky depresívneho syndrómu. Žena má pocity zlyhania, viny, výčitky, pocity neschopnosti starať sa o dieťa, obavy z budúcnosti a z opustenia partnerom. Stráca záujmy a radosť z doterajších činností vrátane radosti z dieťaťa. Sociálne sa izoluje, vyhýba sa kontaktom. Schopnosť starať sa o dieťa naozaj aj reálne klesá. U niektorých matiek sa prejaví nadmerné pitie alkoholu na zmiernenie nepohody.

K rizikám, ktoré môžu popôrodnú depresiu spustiť, patria:

• depresívna porucha¹ rodičky v minulosti
• závislosť na psychoaktívnych látkach
• poruchy funkcie štítnej žľazy¹⁰
• astma
• zdravotné postihnutie dieťaťa
• temperament dieťaťa

Svojím psychickým stavom nie je zaťažená len matka, jej dieťa, ale aj prítomný otec. Štúdie uvádzajú, že u 10,4 % otcov sa depresia do prvého roka po pôrode, tiež vyskytne.
Dieťa, hoci je bábätkom, citlivo vníma matkin stav. Jej správanie a psychické rozpoloženie spôsobuje retardáciu vývinu², problémové sociálne správanie dieťaťa, poruchy spánku dieťaťa, stravovacie problémy, záchvaty zlosti a hyperaktivitu¹.

Stav vyžaduje včasnú diagnostiku. Samozrejme, nie je v možnostiach psychiatrov vyšetriť každú rodičku. Keďže sa predpokladá, že žena je najčastejšie v kontakte s gynekológom a pediatrom, je na nich, aby si osvojili základné skríningové hodnotenia a odporučili rizikovým rodičkám psychiatrické vyšetrenie. Stanoví sa presná diagnóza a vypracuje sa komplexný liečebný plán. Tento má zahŕňať psychoterapiu, aj farmakoterapiu. Pri ordinácii antidepresív je potrebné vždy zvažovať pomer benefitu a rizika. A to nielen pre matku, ale najmä pre dieťa.

O popôrodnej depresii si môžete prečítať aj >>tu<<.

Popôrodné psychózy

Ťažké prípady depresie sa nazývajú psychózy post-partum (popôrodné psychózy, puerperálne psychózy). V minulosti sa označovali aj ako laktačné psychózy. Ľudovo sa často hovorilo: “Udrelo jej mlieko do hlavy.”

Majú ale niečo spoločné s materinským mliekom? Uvažovalo sa, že mlieko má nepriaznivý efekt na mozog. Je dokázané, že hladiny estrogénov, progesterónu, prolaktínu a kortizolu sú u všetkých žien - s a aj bez psychózy - rovnaké. Ide o zvýšenú senzitivitu organizmu na túto zmenu hladiny hormónov.
Popôrodná psychóza sa vyskytuje asi u 0,1–0,2 % rodičiek.
Rizikových faktorov, ktoré ju spôsobia, je mnoho. Môže to byť dedičnosť zo strany matky, schizofrénia, alebo bipolárna porucha pred tehotenstvom. Niekedy stačí aj nepriaznivá sociálna situácia, nedostatočná podpora, problémy s partnerom, alebo ťažký pôrod.

Priebeh laktačnej psychózy

Psychóza sa začína 2 až 3 týždne po pôrode, najneskôr sa vyvinie do 8. týždňa. Na začiatku sa prejaví únava, nespavosť. Tieto príznaky sú prechodné. Potom sa pridruží kolísanie nálady a stavy nemotivovanej plačlivosti. Nasleduje podozrievavosť, nesúvislý rečový prejav s iracionálnymi nelogickými úvahami spojenými s nepokojom. Takýto stav pripomína stavy zmätenosti. Časté sú obavy matky o zdravie dieťaťa. Rozvíjajú sa bludy a halucinácie. Typickým obsahom bludov sú predstavy, že dieťa je poškodené, vymenené alebo mŕtve. Inokedy je žena presvedčená, že nikdy nerodila, nie je vydatá, nemá partnera, nikdy nemala pohlavný styk, je prenasledovaná. Prítomné sú i sluchové halucinácie, ktorých obsah je rovnaký. Žena môže byť nebezpečná pre seba, aj pre dieťa.
5 % žien s popôrodnou psychózou, ktorá nie je ústavne liečená, sa pokúsi o samovraždu a 4 % sa pokúsia zabiť dieťa.

Riešenie

Pri podozrení na psychotický vývoj v popôrodnom období treba navštíviť psychiatra. Pretrvávajúcim mýtom je, že ochorenie stopne sekréciu materského mlieka a jeho zastavením sa psychický stav matky zlepší. Nie je tomu tak. Psychický stav ženy si vyžaduje terapiu liekmi. Dôvodom zastavenia laktácie je teda použitie vysokých dávok psychofarmák na riešenie symptómov psychózy. Užívaním kombinácií liekov sa, za niekoľko týždňov, až mesiacov, dosiahne vymiznutie príznakov ochorenia. Následné tehotenstvá sú ale spojené s vysokým rizikom výskytu ďalšej psychotickej poruchy.

Viac o laktačnej psychóze na modrykonik.sk

• Diskusia: Je to popôrodná depresia?
• Diskusia: Je popôrodná depresia dôvod prečo nemať druhé dieťa?
• Článok: Popôrodná depresia a nosenie deti v šatke
• Článok: ONA
• Skupina: Zdravotné následky po pôrode

Použité zdroje:

1. JANÍK,A.,DUŠEK,K.: Diagnostika duševních poruch
2. HÖSCHL,C.,LIBIGER,J.,ŠVESTKA,J.: Psychiatrie
3. HERMAN,E.,PRAŠKO,J.,SEIFERTOVá,D.: Konziliární psychiatrie
4. https://primar.sme.sk/c/4116704/poporodna-depre...
5. http://www.1000dni.cz/wp-content/uploads/2016/1...

http://www.solen.sk/pdf/2024bc9d9c782e731f30166...