Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    shilou
    9. apr 2017    Čítané 13163x

    Púpavový sirup

    Púpava je liečivá bylina, ľahko dostupná a hlavne nenáročná na zber. Sirup si pripravujeme už dlhé roky. Nezberáme ju pri ceste, ale na odľahlejších miestach. Recept je pritom veľmi jednoduchý.

    Potrebujeme

    • 250 ks kvetov púpavy
    • 1 liter studenej vody
    • 2 ks citróna ( alebo 1 PL kyselina citrónová)
    • 1, 5 kg kryštálového cukru
    • sitko alebo gázu
    • hrniec
    • varecha

    Postup

    Púpavu najprv poriadne umyjeme od špiny, prachu a chrobákov. Očistíme  kvety od zelenej časti a dáme do misky. Nevadí, ak trochu zelených lístkov ostane, niekto pre uľahčenie vôbec nedáva dole.

    Kvety dáme do hrnca spolu s litrom studenej vody a varíme 10 minút. Po uvarení necháme odstáť 3 hodiny.

    Potom pripravenú zmes precedíme buď cez gázu alebo sitko. Mne viac vyhovuje husté sitko.

    Hmotu nalejeme do hrnca, pridáme 1, 5 kg kryštálového cukru a šťavu z 2 citrónov ( ja nedávam na kolieska citrón, potom je to dosť horké, kvôli tej šupe). Najlepšie je šťavu vytlačiť.  

    Varíme 15 - 20 minút a dávame pozor, aby nevykypelo. Hmota krásne zmení farbu. Je skôr tmavo-žltá až svetlo-hnedá.

    Nalejeme do pripravených fľašiek a odložíme na tmavé chladné miesto.

    Dobrú chuť!

    TOP TIP

    Do hotovej zmesy pridajte trošku škorice, alebo lístkov mäty, levandule. Krásne sirup prevonia.

    P. S.

    Z púpav mám najradšej robenie venčekov pre moje dcérky. Pripomenie mi to moju  mladosť.

    shilou
    7. apr 2017    Čítané 3808x

    Skutočne existuje osud, alebo sú to iba náhody?

    Veľakrát som sa zamýšľala nad touto otázkou. Vážne existuje isté predurčenie ako bude plynúť život, alebo je to iba jedna veľká náhoda? Zamyslela som sa práve vtedy, keď ma zrazilo auto.

    Zvoní budík. Je päť hodín. Vstávam so zvláštnym pocitom, akoby sa malo niečo stať.

    Zlé, pochmúrne myšlienky hádžem rýchlo za hlavu. Chladné októbrové počasie mi na nálade nepridáva. Obliekam sa najprv pomaly, potom rýchlo.

    Ťahám bicykel z komory a pripravujem sa na cestu do práce. Pocity sa u mňa stupňujú a cítim sa zvláštne.

    Nasadám a vyrážam.

    Prechádzam cez most.

    V diaľke vidím auto. Je mi veľmi povedomé. To auto som už videla. Práve dnes v mojom sne. Rýchlo sa snažím si na to spomenúť. Nejde to. Pamäť prázdna. Všetky spomienky ostali doma v mojej teplej posteli.

    Blížim sa po hlavnej ceste smerom k nemu.

    Stojí. Vidí, že idem. Aspoň si to myslím.

    Zrazu dostanem záblesk ako hrom. Už si spomínam na sen. Presne táto situácia. Farba i značka auta, dokonca dáva smerovku na tú stranu ako vo sne. Len v sne ma zrazí.

    Strasiem sa. Hádam to tak nemôže byť!? 

    Na bicykli mám svetlo vpredu aj vzadu, hlavu mi "zdobí" prilba.

    Musí ma vidieť, preto stojí a čaká, kedy prejdem. Myslím si to.

    Prechádzam popri aute. 

    Som na zemi a všade tma. Šok sa dostavil.

    Auto do mňa narazilo zboku.

    Pád stlmila prilba. Preletela som cez bicykel smerom dopredu. 
    Z bočnej uličky zastavuje auto a jeho vodič ma dvíha zo zeme.

    Poskytuje mi prvú pomoc a volá políciu a záchranku. Ostáva so mnou až do príchodu policajtov. Muž, ktorý toto všetko spôsobil, vychádza z auta a obzerá si škody na ňom. Mňa si nevšíma. Žiadna prvá pomoc. Karoséria je prednejšia.

    Bolí ma hlava i celé telo, ale dokážem sa hýbať. 

    Policajti vypočúvajú nás oboch.

    "Pán šofér, ako ste ju nemohli vidieť? Veď svieti ako vianočný stromček. Prichádzala po hlavnej ceste, už z diaľky ste ju museli vidieť."

    "Mal som zahmlenú bočnú stranu, nevidel som ju, až keď už bola úplne predo mnou."

    "Máte narazený pravý blatník, takže ona už stihla aj popred vás prejsť, to ste ju ako nevideli? Šťastie, že ste sa rozbiehali pomaly."

    Fúkali sme obaja. Negatívne.

    Prichádza sanitka. 

    Nasadám a vezú ma na traumatológiu. Udreté miesta menia farbu na fialovú. 

    "Pacientka pri vedomí, v šoku, bez otrasu mozgu. Sťažuje sa na bolesť pravého stehna."

    Rontgen nezistil žiadne zlomeniny.

    Na druhý deň s hlavou nedokážem ani pohnúť. Priateľ ma vezie opäť do nemocnice. Mám natiahnuté svaly na krku, dostávam golier.

    Telo bolí, ale noha ešte viac. Megaveľká modrina vo veľkosti dospelej päste. 

    Aj trinásť rokov od nehody mám stále na vnútornom stehne pamiatku. Zdeformované prepadnuté svaly vo veľkosti slepačieho vajca. 

    Bicykel bol na tom horšie. Potreboval kompletnú opravu. 

    Žijem.

    To je hlavné.

    Ten sen bola predzvesť, ktorú som videla skôr ako nastala, alebo ma mala pred týmto varovať?

    shilou
    5. apr 2017    Čítané 1081x

    Môj večný boj s telom

    Diétujem, naberám, zhadzujem už od 17 rokov. Dokopy za tie roky som zhodila váhovo jedného dospelého človeka a  pribrala som ich ešte viac.

    Nikdy som nebola štíhla. V prvom roku som mala 12 kíl, v 12 tich rokoch až 65 kíl. Neznášala som sa v škole vážiť, bolo to stresujúce zistiť, že vážim najviac z celej triedy.

    Moja prvá diéta začala až v 17 rokoch. Čakala ma v tom roku stužková a pri mojej váhe 85 kíl som si nevedela predstaviť  zohnať niečo pekné a moderné na svoju postavu. Za tri  mesiace bolo dole 15 kg a naspäť dlhé roky ani gram navyše.

    Zlom nastal o dva roky neskôr. V nemocnici dvakrát v priebehu jedného mesiaca a následne 10 mesiacov doma. V práci bol aspoň pohyb. Váha sa dostala opäť smerom hore, tentokrát sa zastavila až na 90 kg. V hlave bol len jeden plán. Schudnúť. Dlhý a nekonečný boj, ale ustálilo sa to na 70kg. Po čase len 60kg. Moje sebavedomie krásne stúplo. Napísala som svoj článok aj do časopisu. 

    Moja svadobná, 70 kg.

    Práca bola na smeny. Každý týždeň som sa stravovala inak a to bolo najhoršie. To kolísanie bolo cítiť aj na oblečení. O dva roky som sa vydávala ako 70 kg, ale na pohľad som vyzerala štíhla. Dlhé nekonečné roky sa váha držala. Striedali sa u mňa zmenou stravovania aj nálady. Váha sa potom rokmi zvyšovala a keď som išla rodiť prvú dcérku, ručička ukazovala 107 kg, pri druhej 102 kg. Po pôrode prvej dcérky sa mi podarilo schudnúť 18 kíl, ale po čase boli naspäť. Aktuálne, druhá dcérka má 27 mesiacov.

    Keď som zahliadla súťaž o výrobky na chudnutie s

    na tri mesiace, hneď som sa zapojila. V kútiku duše som tajne verila a dúfala, že budem medzi troma šťastnými výherkyňami. Môj diétny plán ukázal toto:

    Strašné. Pri svojej aktuálnej výške 170 cm mám 97 kg. Hanba je také číslo napísať, ale je to tak. Obvod pása a bokov mám rovnaký 119cm. Prsia 123cm. K tejto postave som sa dopracovala najmä nepravidelnou stravou a dojedaním za deti.

    Radosť bola neskutočná, keď sa mi podarilo vyhrať. Výhra dnes dorazila.

    Nafotila som sa aj v plavkách, ale tie pridám až po troch mesiacoch. Je to strašné sa na to pozerať. Nechcela som byť slonica, ale dopustila som to.

    Ďalší článok budem pridávať v pondelok. Sama som zvedavá na výsledky. 

    Držte mi palce!

    Pokračovanie: 

    ketodiet-časť-1

    ketodiet-časť-2

    ketodiet-časť-3

    ketodiet-časť-4

    shilou
    31. mar 2017    Čítané 9142x

    Látkovanie nie je pre každého

    O plienkach som si prečítala hádam všetko. Od rôznych značiek, vychytávok po nové trendy a postupy. Trvalo to niekoľko dní študovania po internete. Všade sa spomínalo, že je to zdravšie, ekologické, lacnejšie, bez ďalšieho vyvárania a žehlenia. Bolo to aj naozaj tak? V našom prípade veru nie.

    Objednala som 10 vkladacích plienok 3-vrstvových a 1 vrchnú plienku s polyesterovým rúnom, nastaviteľnú. Ušetrené peniaze som už videla v predstavách na menšej kope.

    1. deň 

    Oprané, nachystané, ide sa skúšať. 

    Zuzanke sa nepáčilo, že zrazu musela mať nôžky širšie od seba. Keďže sa práve učila loziť, dosť ju to obmedzovalo v pohybe. Bola rada, keď som jej hračku podávala. Nechcela sa naťahovať sama. "Všetko chce svoj čas," nahovárala som si. 

    Už po hodine sa plienka premočila tak, že aj deka, na ktorej sedela, potrebovala vyprať.

    Poobede plienka vyschla. Vyskúšala som opäť. Namiesto dvoch som dala až tri a častejšie prebaľovanie nás neminulo.

    Po ďalších dvoch hodinách boli všetky plienky mokré do nitky. Nevadí. Vyperiem a zajtra skúšame zas. Dovtedy prídem na to, čo robím nesprávne. 

    2. deň 

    Vstala som o niečo múdrejšia s rozhodnutím, že vyskúšam dať na spodok klasickú bavlnenú plienku a tak vkladku. Rodičia mi dali 6 klasických plienok, veď to bude úplne stačiť. Áno, aj stačilo... na pár hodín. Dieťa kakalo trikrát za deň, pri lepšom dni len dvakrát. 

    3. deň 

    Raketový štart dňa, žehlenie. Pribudli mi ďalšie kusy klasických plienok. Po dvoch použitiach bola aj vrchná plienka mokrá. Keďže som zatiaľ mala len tú jednu, látkovanie už v tento deň nepokračovalo. Kvôli látkovaniu som malej dávala väčšie body. Bežné jej boli krátke keď sa zapli.

    4. deň 

    Malá kaká vo veľkom, nestíham vymieňať. Na obed sú všetky plienky plne obsadené. Vonku je krásne, neprší, vešiam plienky von na sušiak. Popod okná prechádza sused. Na šnúre kopa plienok.

    5. deň 

    Rozhodla som sa dokúpiť dve vrchné plienky a doniesla všetky klasické, ktoré som našla u mojich rodičov. Hádam to bude stačiť.

    6. - 10. deň 

    "Budete mať ďalšie bábätko a pripravujete plienky, keď každý deň toľko periete?" susedovi nedalo neopýtať sa. Je pravda, že to bruško po pôrode ostalo, ale pri takom malom dieťati myslieť na ďalšie? Najlepšia odpoveď na otázkuje otázka.

    "Vaša mama vám neprala plienky?" 

    "Áno, ale vtedy neboli tie jednorazové ako teraz."

    Ešte dobre, že sa neopýtal, či na ne nemáme, keď  používame tieto.

    11. deň

     Mala som pocit, že nerobím nič iné, len každú chvíľu prebaľujem a periem v rukách pokakané plienky. Mydlo sa minulo rýchlosťou blesku. Keď som len namočila a dala prať, škvrny ostali. Plienky sa v minulosti vyvárali, aby ostali biele.  Žehlenie ma ubíja.

    12. - 15. deň

    Malá si na plienky pomaly zvykla.  Nikdy som nemala odvahu dať jej ich na noc. Predstava budenia sa kvôli plienke ma odrádzala.

    16. - 20. deň

    Čakala nás poradňa.

    "Čo ak sa pokaká, ako to urobím? Plienky budem baliť do sáčka? Keď to prejde aj na oblečenie? Budem brať so sebou aj náhradné?" V predstavách som videla tie pohľady v čakárni. Rozhodla som sa pre iné riešenie. Dám papierovú plienku.

    Zuzanke sa to páčilo. Zrazu už nebola taká obmedzená ani v sedení, ani v lození. Nepáčilo sa jej opätovné látkovanie po príchode domov. Striedala som plienky, pokým si opäť navykla. Nastalo obdobie prerezávania zubov. Hnačky malú trápili dlho. To pranie bolo neúnosné.

    21. - 25. deň 

    Od hnačiek mala vyštípaný zadok, hoci bola hneď prebalená. Vyrážky sa stupňovali, krémy a mastičky nezaberali. Začali sme používať papierové plienky aspoň po dobu, kým sa zadoček nevylieči. Došlo to až do takého štádia, že sme navštívili kožnú lekárku.

    2. mesiac

    Zadok sme konečne dostali pod kontrolu. Pomohla až štvrtá robená mastička na predpis. Aspoň som si za tú dobu oddýchla od toho denno-denného množstva prania, vešania a žehlenia.

    Nastala zima. Nevedela som si predstaviť sušenie v byte. Celý sušiak by zaberali len samotné plienky a čo ostatné prádlo?

    Látkovaniu sme dali ešte šancu, no ekzém sa po pár dňoch používania vrátil. Zuzanka má citlivú pokožku a nemôže byť v mokrom. Po tomto zdĺhavom liečení som neušetrila vôbec nič, dokonca ma to stálo oveľa viac. Nielen roboty, ale aj času.

    shilou
    26. mar 2017    Čítané 16927x

    Pesto z medvedieho cesnaku

    Ešte ste pesto nerobili? Rozhodne to treba vyskúšať. Táto dobrota rastie iba dva týždne. My sme využili krásne slnečné počasie na prechádzku po lese, nazbierali sme  medvedí cesnak a spravili fantastickú dobrotu.

    Zberajú sa iba listy. Majú výraznú vôňu cesnaku. Rastie voľne v prírode pri potoku, močarine, vo vlhkom prostredí

    Listy nikdy nesušiť v sušičke! 

    Vytratili by sa všetky liečivé účinky a zložky.

    Môžu sa ale vysušiť prirodzene a použiť ako korenie do jedál. Tepelným spracovaním varením, pečením, grilovaním alebo dusením nestráca medvedí cesnak živiny.

    Recept na pesto:

    Potrebujeme

    • 300 g medvedí cesnak
    • 200 ml oleja (slnečnicový, sezamový, olivový, tekvicový)
    • 1 čajová lyžička citrónovej šťavy
    • 1 čajová lyžička soli
    • miska
    • sitko
    • mixér (klasický alebo ponorný)
    • nôž
    • fľaša s uzáverom   

    Postup

    Natrhané listy medvedieho cesnaku dáme do sitka a poriadne umyjeme pod tečúcou vodou. 

    Umyté preložíme do misky.

    Nasypeme do mixéra a pridáme k listom vytlačenú šťavu z citróna, olej a soľ.

    Rýchlejšie sa to mixuje predsa len ponorným mixérom. Treba lístky roztrhať aspoň na polovicu. 

    Ak je hustý treba pridať viac oleja, ak je naopak riedky, medvedí cesnak. Naložíme do pripravených fľiaš.

    Dobrú chuť.

    TOP TIP 

    Do základného cesta môžete pridať rôzne druhy orechov, olivy, chilli papričky, kôpor, bazalka, rozmarín. 

    PS: Z 1,5 kg listov (1 veľká misa ako na fotke) vyjde do 4 fľašiek horčicových. 

    shilou
    20. mar 2017    Čítané 129x

    Domáci karamelovo-vanilkový cukor

    Odkedy na internete prebehla správa, aký je kupovaný vanilkový cukor škodlivý, odvtedy si ho vyrábame sami.

    Potrebujete

    • trstinový cukor ( kryštálový cukor)
    • vanilkový struk
    • naberačka
    • sklenené flašky a zaváracie viečka na uskladnenie cukru
    • miska
    • tanier 
    • nôž

    Postup

    Nasypeme 1kg trstinového cukru do misky.

    Otvoríme a vyberieme vanilkový struk na tanier.

    Prerežeme ho na polovicu a povyškrabujeme z vnútra zrniečka.

    Hmota sa bude lepiť na nôž, netreba sa toho báť.

    Prázdny struk nevyhadzujeme. Vložíme ho najlepšie do dvoch fľašiek. Každý deň treba pretrepať.

    Tanier s vanilkovými zrniečkami zasypeme cukrom.

    Premiešame.

    Tie čierne kúsky sa úplne v cukru nestratia. Zmiešame spolu.

    Nasypeme do pripravených fľiaš.

    Zavrieme a skladujeme v komore.

    Po dvoch týždňoch cukor krásne prevonia vanilkou. Trstinový cukor je príznačný svojou karamelovou vôňou. Najlepšie nám chutí na detskej krupici. 

    Doba prípravy cukru

    14dní

    TOP TIP

    Namiesto trstinového cukru sa môže použiť aj klasický kryštálový cukor.

    Keďže biely cukor je bez vôní, treba použiť na menší obsah cukru, t.j. na 300g cukru 1vanilkový struk. Ak by sme dali až 1kg, neprevoňal by vanilkou.

    #karamelovo_vanilkovy cukor

    zdroj videa: internet

    https://www.stream.cz/adost/10001802-vanilkove-a-vanilinove-cukry

    shilou
    15. mar 2017    Čítané 649x

    Ako som sa nestala doktorkou. Sen ostal len snom

    Najdôležitejšie v živote je vybrať si  tú správnu školu, ktorá  nás posunie bližšie k naším snom. Je len na náš, či pôjdeme týmto smerom, alebo sa rozhodneme  pre iné povolanie. Ja som sa od svojho sna vzdialila na míle ďaleko.

    Už prvý kopanček v brušku spustí milión otázok.

    Veľa kope? - určite to bude chlapec futbalista.

    Pri púšťaní vážnej hudby zaspí? - umelec.

    Nadhadzuje sa najmä večer pred spaním? - tanečník.

    Rád sa vozí v aute? - taxikár.

    Nevie sa odtrhnúť od vôní kvetov? - záhradník.

    Škôlka

    Ako škôlkarka som veľmi  chcela dostať  kufrík s lekárskymi potrebami. To bolo radosti, keď som si ho pod stromčekom našla. Liečila som nielen rodičov, hračky, ale aj naše domáce zvieratá. Utekali, nechceli sa ošetriť a vyliečiť. Tá sada vydržala pri mojom intenzívnom hraní dlhé roky. Kvalitná, odolala. 

    Základná škola

    Nastúpila som do 1. ročníka a plány sa nemenili. Keď som už vedela čítať, potajme som chodila listovať stránky Zdravovedy do izby rodičov. Tam mala svoje miesto veľká mohutná kniha. Máme ju dodnes. Kniha ma fascinovala vtedy aj teraz.

    V poslednom ročníku školy nastal čas rozhodovania , akým smerom sa vyberiem. Pamätám si to ako dnes. Mali sa otvoriť dve triedy na zdravotnú školu s celkovým počtom do 50 žiakov.  Hlásilo sa tam vyše 300. Doba bola ťažká. Veľa žiakov malo rodičov, alebo starých rodičov v tomto odbore a peniaze. Ja som nemala ani jedno z toho. Najviac som sa bála, že cez skúšky neprejdem a pôjdem do 9. ročníka. Nechala som sa presvedčiť a vybrala som si školu, na ktorú brali bez prijímačiek do priemeru 1,2. Neverila som, že ma bude ekonomický smer baviť. 

    Stredná škola

    Veľká výhoda bola, že som nemusela cestovať. Po čase mi učarovali manažment, biológia, výpočtová technika (najmä ak sme si mohli zahrať hry). Doma som počítač nemala. Škola mala zvieratá, botanickú záhradu a každý rok chovateľskú výstavu. Dvakrát do roka sme mali týždennú prax. Sadili sme stromčeky, hrabali lístie, polievali kvety, kŕmili zvieratá. V 3. ročníku sme končili 2 týždne skôr, aby sme cez letné prázdniny brigádovali. Mali sme to, čo neponúka nikto, iba naša škola. Najviac pre mňa bol výmenný pobyt. Mohli sme si vybrať 2-týždennú brigádu s privyrobením v Maďarsku alebo 1 týždeň relaxu v Poľsku. Poľsko bolo fantastické (o meste bude aj samostatný príbeh). Školu som skončila s vyznamenaním. Ďalej som študovať nechcela. Aspoň vtedy nie.

    Súčasnosť

    Po škole som sa zamestnala v úplne inom odvetví. Občas ma to ťahalo späť na školu, ale už na iný odbor. Chcela som študovať učiteľstvo. Teraz mám dve ratolesti a onedlho ma čaká rozhodovanie, čo ďalej po materskej. 

    Žienky, vyhlasujem menšiu súťaž o najbizardnejší dnešný darček. Prvým piatim podľa lajkov pošlem srdiečka. 5,4,3,2 a 1❤

    shilou
    25. feb 2017    Čítané 65239x

    Výroba domáceho tekutého prášku na pranie

    Sme štvorčlenná rodina s dvoma malými deťmi, periem v priemere 25 - 30-krát za mesiac. Spolu s mojou rodinou si vyrábame vlastný domáci prášok na pranie. V prepočte nás výroba 7-litrového prášku vyjde do 1 eura.

    Potrebujete

    • 1 mydlo (ľubovoľné, ja používam kvôli vôni mydlo s obsahom aloe vera)
    • 0,3 kg kryštálová sóda
    • drevenná varecha na miešanie
    • vedro
    • strúhadlo
    • odmerka

    Kryštálová sóda je ľahko a rýchlo rozpustná. Má rôzne využitie. Napríklad ako:
    - prostriedok na zmäkčovanie vody
    - na namáčanie silne znečistených odevov (pracovné odevy, montérky)
    - vhodná do automatických práčok
    - zvyšuje účinnosť pracieho prášku
    - zabraňuje usadeniu vodného kameňa
    - vhodná na preplachovanie pivných trubiek
    - na úpravu pH v bazénoch

    Postup

    Nasypeme do odmerky 300 ml kryštálovej sódy a odbalíme mydlo.

    Mydlo celé nastrúhame do pripraveného hrnca.

    Do odmerky si nalejeme 1 liter vody a nalejeme do hrnca.

    Varíme, pokým sa nerozpustí - cca 5 minút.

    Pripravenú hmotu nalejeme do vedra.

    Sódu nasypeme do odmerky, zalejeme 1 litrom horúcej vody a miešame, pokým sa nerozpustí. 

    Do vedra nalejeme 5 litrov studenej alebo vlažnej vody a prilejeme aj rozpustenú sódu.

    Premiešame. Hmota zhustne. 

    Nalejeme do pripravených nádob.

    Prášok na pranie je hotový. 

    Doba prípravy 7 l prášku je cca 20 minút.

    TOP TIP

    Príprava sa dá aj zjednodušiť. Mydlo sa variť nemusí, stačí zaliať horúcou vodou a nechať postáť. 

    shilou
    17. feb 2017    Čítané 7888x

    Pomsta býva sladká, veľmi sladká

    Nikdy sa netreba zahrávať s citmi ľudí, lebo môže to potom zle dopadnúť. Ak to prekročí isté medze, treba počítať s krutou odplatou.

    Boli sme dve najlepšie kamarátky, priateľky, spolužiačky a hlavne dôverníčky. Krásnych 17 rokov, život nám pripadal ako krásna farebná gombička. Na svet sme hľadeli ružovými okuliarmi a verili, že láska a všetko ostatné bude ako z románu. Tak sa začal písať príbeh jednej lásky.

    Máj 

    "Jani, asi som našla svojho princa" s radosťou v hlase mi oznamovala kamarátka.

    "Čože? Kedy sa to stalo? Kde ste sa spoznali? Rozprávaj!" nedočkavo som čakala na odpovede, ani som nedýchala.

    "Stretli sme sa v meste a prihovoril sa mi. Chcel vedieť, koľko je hodín."

    "A?" nechápala som, ako s takéto rozhovoru vie, že stretla princa. Nič tomu nenaznačovalo. Koľko ľudí sa ma spýta na čas, veď to je úplne bežné. Moje mlčanie prerušila pohotovo.

    "Vidím, že tomu vôbec nerozumieš. Zajtra po škole sa máme stretnúť. Môžeš ísť so mnou, aspoň ho uvidíš."

    Bez váhania som súhlasila, toho princa som chcela vidieť. V škole sme spoločne odpočítavali minúty. Samozrejme deň sa vliekol.

    "A keď nakoniec nepríde? Musíš počítať aj s takou možnosťou, aby si nebola sklamaná."

    "Určite príde, padli sme si do oka. Tebe sa bude páčiť tiež." Neviem, či bola viac nedočkavá ona, alebo ja. 

    "Pozri, tam stojí. Vidíš, že prišiel. Vedela som to." Náš krok sa zrýchlil smerom k nemu. 

    Ako prvý sa ozval on, svojím tenším hlasom. 

    "Ahojte!"

    V hlave mi vírili samé otázky. To je akože on ten princ? Sranduje? Malý modrooký blondiak s náušnicou v uchu? Vždy snívala o vysokom, mohutnom, čiernovlasom, tento tak nevyzeral ani zďaleka. A ten hlas, ešte mu nezmužnel. Podobal sa na Nicka Cartera zo skupiny Backstreet boys.

    "Ahoj."

    Vedela som len toľko, že sa volá Ján, je vojak a pochádza z iného mesta. Misia bola splnená. Viac som ho spoznávať nechcela ani náhodou. Išla som domov. Nebudem ich predsa rušiť. 

    Stretávali sa cez víkendy. Darmo som jej dohovárala. Je vojak, ak odíde domov, viac sa ti neozve. Vyzvedala som po každom rande, čo má nové.

    Júl 

    "Vieš, čo mi povedal? Ešte nikdy nemal pannu. Neviem, či sa chválil alebo sťažoval, ale dievčat mal veľmi veľa. Bolo ich až toľko, že si ani mená nepamätal. Strašne mi týmito slovami ublížil. Ľúbila som ho. Odbil ma, že nemôže mať so mnou nič, nechce byť môj prvý. Berie ma stále len ako kamarátku."

    "Vidíš, vravela som ti."

    Nečakala som, že jej to oznámi až deň predtým, ako odíde domov. Kupovala mu cigarety a všetko, čo si zažiadal a on ju kopol surovo do prdele. Za tú dobu ju veľmi využíval. Dlho sa trápila. Nemohla som sa už viac na to pozerať. Vymysleli sem plán. Zákerný plán.

    August 

    Tvoje písmo pozná, napíšem mu ja. Budem sa vydávať za Moniku z iného mesta. "Veď ti hovoril o tom, ako balil ženy na kúpaliskách a vieš, že to neskončilo len zoznámením.."

    "Už nič nehovor, nevidíš, ako sa trápim??"

     Naša Monika mala mať akože s ním dieťa. Aby bol príbeh ešte reálnejší, pripojili sme aj detskú fotku. List sme odoslali z iného mesta. 

    "Ako budeme vedieť, že to zabralo?"

    "Napíš mu do listu, že ak chce vedieť, kde býva, nech zájde po adresu k tebe. Aspoň budeme vedieť, či list zaujal. 

    "Dobrý nápad."

    September 

    Kamarátka mi volá.

    "Jani, predstav si, on vážne prišiel po adresu."

    "Čo si mu povedala?"

    "Že som si to všetko vymyslela." 

    "Čo na to povedal?"

    "Neveril a stále tu adresu pýtal. Myslel si, že tá Monika si to rozmyslela a preto tak hovorím. Zohnal si povoz, bol rozhodnutý ísť za ňou a malou. Dokonca mi aj kúpené hračky ukázal." Po polhodine to pochopil, že je to vážne iba žart a odišiel.

    Po roku 

    "Neuveríš, ale mala som návštevu." 

    "Koho?"

    "Toho vojaka Janka."

    "Neverím, to vážne? Čo chcel, teraz po roku?"

    "Nebola som doma, bola som u priateľa (potom si našla iného). Nechal odkaz, nech sa na neho nehnevám, že ma má stále rád a že na mňa nezabudol. Nikdy mi nechcel ublížiť a škoda, že už mám priateľa , tak nech sme šťastní. Ak budem chcieť, môžem ho hocikedy navštíviť."

    Odvtedy sa už nikdy nestretli.

    shilou
    10. feb 2017    Čítané 7291x

    Príbeh chorej žiarlivej lásky so šťastným koncom

    Zrušiť zasnúbenie a natrvalo sa rozísť s priateľom je lepšie riešenie, ako ľutovať celý svoj život. Viem,  zažila som to.  Začnem ale pekne od začiatku...

    Mala som krásnych sedemnásť a žiaden priateľ na obzore. Prišlo leto, dni som si krátila obľúbenou činnosťou - bicyklovaním. Najprv menšie trasy, postupne som pridávala viac kilometrov, až sa na konci leta denný pohyb vyšplhal na 100 kilometrov.

    A vtedy som ho spoznala. Žiaden krásavec. Na prvý pohľad nesympatický, so značnou nadváhou, viezol sa na babete. Obehol ma, potom sa otočil a zase sa vliekol za mnou. Bolo mi to dosť nepríjemné. Hneď si to aj všimol. Prerušil mlčanie rozhovorom, samozrejme všetko za jazdy. Išiel vedľa mňa. Rozprávali sme sa o škole, o záľubách. Za každú cenu bol odhodlaný odprevadiť ma až domov. Nedovolila som mu to. Nechcela som. Rozlúčili sme sa ešte za jazdy a ja som dúfala, že už ho nikdy v živote neuvidím.

    O pár dní neskôr sa konal v meste jarmok. Babka prišla do izby a hovorí : "Janka, vonku pred bránkou ťa čaká nejaký chlapec." Videla,  že so mnou to ani nehlo, veď aký chlapec? Žiadneho som nemala, nikto za mnou nechodil. "Choď pozrieť!" dostala som rozkazom. Pomaličky som sa obula a nakukla som von. Uvidela som ho. V hlave mi vírilo veľa otázok : "Čo tu ten chce? Ako vie, kde bývam? Sledoval ma až domov? Načo prišiel?" Jedna otázka predbiehala druhú. 

    "Ahoj, doniesol som ti čokoládu. Bol som na jarmoku, tak som to mal po ceste."

    "Ďakujem, ako vieš, kde bývam?"

    "Opýtal som sa ľudí..."

    "No to určite, pozeral si do ktorého domu som išla. Podľa popisu by si sa na mňa pýtal?" nesedelo mi to.    

    "Už musím ísť, tak ahoj," Rýchlo sa z toho vykrútil a už ho nebolo.

    Babka bola zvedavá: "Kto to bol? Nevyzerá ako dobrý človek, daj od neho ruky preč! Je nesympatický a to správanie..."

    "Veď ja ho ani nepoznám, nechápem, kvôli čomu tu vlastne prišiel!"

    Vytrvalec

    Každý druhý deň mi doniesol čokoládu. Mne, ktorá som dva roky čokoládu nejedla, nemala som ju rada. Už nestál len pri bránke, ale na drzovku chodil až ku dverám a tam vyklopával. Rozhovory sa predlžovali a v tej zime sa mi nechcelo mrznúť vonku, tak som ho pozvala ďalej. Považovala som ho len za kamaráta, aj o tom vedel. No neakceptoval to. Jedného dňa som to už nevydržala a povedala mu na rovinu:

    "Nemilujem ťa. Nemôžeme sa stretávať, už to konečne pochop. Ja ťa beriem len ako kamaráta, nič viac. Nepáčiš sa mi. Nájdi si dievča, ktoré ťa bude ľúbiť a na mňa prosím zabudni. Bude to tak lepšie. Už za mnou nechoď." On to však nechcel chápať a chodil ešte častejšie. Zatajovala som sa doma, tak začal chodiť po mňa aj do školy. Spolužiačky sa mi smiali. Nikomu, kto ho nepoznal nebol sympatický. Cez kamarátky začal vyzvedať čo a kedy robím... Po čase som rezignovala. Brala som ho ako kamaráta, inak to nešlo. Darmo som mu prízvukovala, že z toho nič nebude. Nechápal to.

    Dni plynuli. Na naliehanie som súhlasila, že s ním pôjdem na svadbu. Potom aj na druhú. Ako kamaráti. Jeho správanie však nenaznačovalo, že sme len kamaráti. Ľady sa po svadbe prelomili. Chcel, aby sme to skúsili ako priatelia. On ma miloval a to mu stačilo. Vedel, že z mojej strany to tak nie je, ale nechcel byť viac sám.

    Žiarlivec

    Dostala som od neho svoj prvý mobil v živote, starú polkilovú motorolu. Až po čase som zistila, že mi ju dal kvôli tomu, aby ma mohol kontrolovať. Volal mi každý deň. Ak som dlhšie nebrala telefón, volal dovtedy, pokým som nezodvihla. Ak som zabudla na hovor, do pol hodiny bol u nás, či sa mi nič nestalo. Volal sporadicky. Ak sa mu nepozdávala odpoveď, prišiel k nám.

    Pozvala som ho na stužkovú. Mala som ho svojim spôsobom rada. Nevedela som porovnávať, či tak to je správne. Stretávali sme sa väčšinou cez víkendy, buď ja u nich, alebo opačne.

    O pár dní som oslávila svoju osemnástku. Školu som skončila s vyznamenaním a ísť na vysokú som netúžila, tak som sa zamestnala. On tiež. V jednej budove, ale v dvoch firmách. Boli sme častejšie spolu. Po viac ako roku sme uvažovali, čo ďalej. Chceli sme spolu začať bývať. Postupne sa začali nabaľovat problémy. Nechcel sa osamostatniť. Mali veľký poschodový dom, ktorého horná časť nebola obývaná. Plánoval budúcnosť práve tam. Pustili sme sa do upratovania, trvalo to dlhé mesiace. Našli sme tam úplne všetko, horné izby používali ako smetisko a odkladisko.

    Jedného dňa, keď sme odchádzali z práce, naraz nás išlo po chodbe možno aj sto ľudí (ako to vo fabrikách chodí) a kolega ma trikrát potľapkal po ramene. Smiali sme sa na príhodach a vtipoch. On to videl už z diaľky. Keď sme sa k nemu priblížili, chytil kolegu pod krkom za košeľu: "Čo to malo znamenať? Neželám si, aby si sa dotýkal mojej priateľky! Rozumieš?!" Kolega od strachu len naprázdno preglgol. Nechápali sme ten výstup. Viac sa to ale neopakovalo, nebol dôvod a po čase som na incident zabudla. Jeho neskôr prepustili a chcel, aby som odišla aj ja. Nechcela som a pracovala som tam ešte dlhé roky.

    No žiarlil aj doma. Nesmela som jesť pri jednom stole s jeho bratom, ak tam on nebol. Tie žiarlivostné výčitky si dodnes veľmi dobre pamätám. Musela som oznamovať, s kým som sa rozprávala, o čom sme debatovali, alebo stačilo jeden dlhší pohľad a oheň bol na streche.  Výsluchy na dennom poriadku. Kontrolovanie mobilu, ultimátum ako dlho kde sa zdržím, načo idem do mesta, nikde som nemala právo ísť sama. Všade som mala doprovod. Chcel ma vlastniť. Bolo to strašné.

    Zásnuby

    V marci sme boli sme všetci pozvaní k nim na jeho narodeniny. Zasnúbili sme sa oficiálne. Naplánovali sme si dátum svadby. Svokra bleskove zajednala všetko, od sály, hudby, autobus až po zoznam ľudí. O pár dní sa začalo všetko rúcať. Už som tam nemala žiadne slovo. Všetko plánovala ONA.

    'Tu budete bývať, ale hore vlastnú kuchyňu ti netreba, budeš variť dole pre všetkých.

    Keď budeš mať deti, ja budem doma sa o ne starať.

    Keď príde leto, celá záhrada a dva veľké polia budú tvoje. Ty sa budeš starať a zveľaďovať.'

    Popravde som vôbec netúžila obrábať polia a predávať úrodu. Jedno pole bolo také veľké, že na koniec som nedovidela.

    Rozchod

    Hromadilo sa toho viac a viac, až som si jedného dňa uvedomila, že taký život ja žiť nechcem. Neboli sme ešte ani manželia a ja som nemala na nič právo. Po svadbe chcel hneď deti, aby som nemusela chodiť do práce. S odstupom času som to chápala. Ďalšia hádka bola poslednou kvapkou. Nevládala som už viac sa ospravedlňovať za "moje chyby". Jednoducho som nemala právo na vlastný názor a musela som sa vo všetkom prispôsobiť. Rozchod bol jediné rozumné riešenie. Samozrejme, že to neakceptoval. Plakal, prosil, skúšal to po dobrom, aj po zlom, len aby som sa k nemu vrátila. Pred svojimi rodičmi a ľuďmi chcel byť za hrdinu. Natáral, že už niekoho mám, že ho podvádzam a preto ma už nechce.

    Nedal mi pokoj. Odovzdala som mu všetky jeho veci, nechcela som mať s ním už nič spoločné. Z toho stresu mi meškali aj moje dni.

    Zmenila som si telefónne číslo, aj druhé a tretie. Dlho som o ňom nepočula.  Až raz mi kamarátka povedala, že štyri roky čakal, že sa k nemu vrátim. Až keď sa dozvedel o mojej svadbe, pochopil, že to nemá zmysel. Do pol roka sa oženil s našimi svadobnými obrúčkami. Tak nech im prinesú šťastie. Deti pomenovali presne tak, ako sme my dvaja plánovali.

    Som šťastná, že som sa rozhodla pre taký krok a neľutujem ani minútu. 

    Po čase som stretla svoj osud, ale to už je iný príbeh. Dočítate sa tu >>

    shilou
    3. feb 2017    Čítané 15165x

    Vybrala som ho pre sestru, nakoniec sa ušiel mne

    Ako krásne dokáže osud zamiešať karty! Teraz už viem, že láska na prvý pohľad naozaj existuje. Zažila som ju v najkrajšej podobe.

    Zoznámili sme sa v roku 2001 dosť netradične - cez teletext. Moja sestra sa rozišla so svojím priateľom a ja som jej chcela sprostredkovať stretnutie. Dohodla som jej hodinu aj miesto, kde mala mať rande. Do izby prišla sestra a povedala, že sa jej bývalý priateľ ozval a že sa s ňou chce stretnúť. Nechcela som sklamať neznámeho chlapca, tak som išla namiesto nej. Pritom som už priateľa mala.

    Mali sme sa stretnúť v meste pri zmrzline na bicykli. Bola som tam prvá. Každého, kto prešiel, som si hneď očami premerala. Zrazu doslova preletel na bicykli fešák. Vysoký, štíhly, čiernovlasý, presne taký, akého som od detstva videla v mojom sne. Nezastavil sa, v duchu som si vravela - škoda. Odrazu sa mi prihovoril spoza chrbta. Bola to láska na prvý pohľad.

    Zoznámili sme sa, dali sme si na líca pusu a navrhol, že sa pôjdeme trochu prevetrať na prímestskú oblasť Zemplínskej šíravy. Rozprávali sme sa o živote, o plánoch do budúcnosti, ale svoje sympatie sme tajili. Obloha sa strašne zatiahla. Ja som zmokla iba trochu, no kamarát zmokol do nitky. Hneď som referovala sestre, o aký zážitok prišla. A sestrine stretnutie? Naspäť sa už dokopy nedali.

    Dni ubiehali. Predošlý vzťah stále trval, ale nebolo to ono. Jemu stačilo, keď sme mohli byť spolu v práci. Vtedy som to ešte vôbec neriešila. Bol piatok. V sobotu mali byť krstiny v ich rodine, tak odišiel z práce domov skôr. Keď som končila smenu neskoro večer, za vrátnicou ma čakal "ON". Strašná náhoda to bola. Keby priateľ neodišiel z práce domov, dozvedel by sa, že už niekoho mám. Odprevadil ma na autobus, darmo som mu dohovárala, že netreba. Bol milý a pozorný. Začal plánovať ďalšie dni, ako ich budeme spolu tráviť. Pochopila som, že mu nie som ľahostajná a povedala som mu: "Prepáč, už niekoho mám." Nechcela som ho vodiť za nos.
    Dni ubiehali, predošlý vzťah sa nemenil. Ja som chcela vzťah, nie také "ručičkovanie" do práce a z práce. Priateľ mi navrhol, že o dva týždne pôjdeme spolu von na celý deň na Vinianske jazero sa okúpať. Bolo leto. Tešila som sa, konečne niekde spolu von, len my dvaja. Kúpila som si nové plavky, osušku. V aute ma informoval o zmene plánu, musí ešte odniesť veci kamarátovi, no mali sme to po ceste. Zdržali sme sa nekonečné tri hodiny. Pri nástupe do auta mi oznámil, že musí ísť domov, lebo auto potrebuje jeho otec do práce. Zaklincoval to pusou na líce. V tom momente som si povedala dosť, mňa nikto za nos vodiť nebude. Nestojím o taký vzťah. Za polrok chodenia dostať desať bozkov na líce? Bolo mi s toho všetkého do plaču, potom len do smiechu, aká som hlupaňa. Naďalej sme sa stretávali v práci, nikdy som mu už nenavrhla stretnutie. Myslel si, že všetko je ako má byť. Tie slová "Nehnevaj sa" mám aj po rokoch v pamäti. 

    Sms mi pípla neskoro večer, bol to ON. Bol zvedavý, ako sa mám, dlho sme sa nevideli a nepočuli. Dohodli sme si stretnutie, medzi nami vzbĺkla fakľa. Predošlý vzťah som rázne ukončila. Dlho nemal žiadnu známosť a dnes už je šťastne rozvedený a aj znovu ženatý. 

    Po pár mesiacov chodenia ma môj vysnívaný na narodeniny požiadal o ruku. Dnes vychovávame spoločne naše dve dcérky a psa.    

    Článok som mala uverejnený už dávno, len ho upravili. Malá pozornosť nám prišla.

    Posielala som aj valentínsku fotku. Síce sme nevyhrali, ale dostali sme srdiečka.

    Teraz visia v jednej domácnosti, spolu vedľa seba.

    shilou
    25. jan 2017    Čítané 847x

    Ďalší "úžasný" deň alebo Ako som skončila s nosom zapichnutým v snehu

    Malá Zuzka celú noc konečne prespala bez jediného zobudenia. Paráda, hádam jej to už vydrží a ja sa konečne vyspím "doružova". Vytešujem sa, len nech mi to vydrží aspoň do večera. Medzitým dcérka je pripravená na cestu. "Idete do škôlky na sánkach?" pýtam sa svojho. "Nie, veď sa nedá sánkovať. Chodníky miestami odhrabané. Ideme autom." Po odchode pripravím pre nás raňajky, nech máme sily. Raňajky, základ života predsa.

    Nakuknem cez okno, vidím ženu tmavšej pleti, ako pri kontajneroch vykonáva hygienu a následne inventúru obsahu smetiaka. Začína odlepovať plienky. Nie su hnedé ale iba žlté, tak si ich berie domov. Zajtra príde po druhé. Super začiatok dňa. Rýchlo sa snažím túto udalosť vymazať z hlavy... Nadobro...!

    Uvarím čaj, očistím jablko a zapínam Spievankovo. Zuzanka trochu popozerá a ja si v pohode navarím. Spev počujem až do kuchyne. Po piatich minútach si uvedomujem, že nejako ticho v obývačke je, spev nepočuť. Odkladám veci z rúk a idem pozrieť. "Zuzanka, kde si?" Malá natešená kričí :"Tu som, kesím!" Otvorím dvere do izbičky a malá kreslí po stene fixami. Krásne, len nedávno sme tam maľovali. V duchu rozmýšľam, ako to zamaskovať, aby si to nik     nevšimol. Dá sa to? Maľba na jeden meter. Zuzka sa teší, aký výtvor nakreslila. Ja sa "teším" tiež. Moje nadané dvojročné dieťa.

    Obed navarený, môžeme sadať k stolu.

    "Necem toto", ukazuje na mrkvu a hrášok v polievke. Po pár lyžičkách to vzdáva: "Mama, kmiť!" Neposlušné rezance padajú naspäť do taniera. "Tači," a odchádza od stola. Nestíham za ňou dojesť, už má ťahá za ruku: "Spinkať, didu." Na hodinách práve 12 hodín a vraj deti nevedia určiť čas na hodinkách. Každý deň v rovnaký čas. Po kojení malá zaspáva na posteli, hodinku mám na upratanie. Alebo radšej vlasy umyť? Dilema.

    "Mamí!" ozýva sa z izby. Úsmev od ucha k uchu. Nieje nič krajšie, ako keď sa dieťa vyspí doružova. Trošku sa zahráme a pôjdeme do škôlky po staršiu dcérku. 

    Prešli sme 3 metre, malá sa dožaduje mojich rúk. Takto my veru ďaleko nedôjdeme! Pokým by sme prišli k škôlke, ruky by som mala po kolená. Otáčame sa naspäť a berieme sánky. Niektoré miesta po chodníku sú bez snehu, ale potiahnem tých pár kíl. Bianku vyzdvihneme zo škôlky a ideme domov.

    Prejdeme na iný chodník, kde je sneh. Je stvrdnutý, tuhý, nepoddajný, zapieram sa a ťahám. Kľučkujeme pomedzi psie výkaly na chodníku. Také pokuty by som narezala tomu, kto po vlastnom psovi nepozbiera, že až! Ťahám a už nevládzem. Sánky sa zasekli v snehu, poriadne sa do toho opriem a potiahnem oboma rukami. Čo som nečakala, padám ako svieca priamo pred seba. Zapichnem sa nosom do snehu. Kontrolujem nos i počet zubov, či všetko sedí. Moje "airbagy" trochu stlmili pád, mohlo to byť aj horšie. Počet zlomenín: 0, počet modrín: 1 maximálne 2. Otočím hlavu na stranu a tam ďalšia značkovacia stopa. Mala som veľké šťastie. 15 centimetrov bokom a schytám to rovno pod nos. Šťastie ma neopustilo.

    Nedávno, keď sme išli zo škôlky domov, ťahala som sánky s dcérkami a jedna babka sa mi prihovorila: " To sú vaše? " Ja odpovedám hrdo, že áno. Babka dodá: "Krásne vnúčatká." Otočím sa na nohe: "Vnúčatká? To sú moje deti!" Babka nesklame: "Neverím!" Super. Hneď ma tým "potešila".
    Dnes opäť tá babka zametá chodník pred domom. Pozdravím sa ako stále. "Veziete sa?" a nakloní sa k deťom. Staršia sa ozve: "Áno." Babka opäť nesklame: "Ty by si nemala byť ešte v škole? Čo to máš v ruke... Hračku? Taká veľká sa ešte hrá s hračkami?" Malá zahanbene púšťa oči k zemi. (Áno babka, má hračku, ja som sa ešte v 12 rokoch hrala s bábikami, čo v dnešnej dobe už v tomto veku majú frajerov - pomyslela som si svoje). Rozlúčime sa a odchádzame. Dnes toho bolo na mňa už priveľa.

    shilou
    14. jan 2017    Čítané 2375x

    Vitaj, dcérka Bianka! Porodila som s PEDA

    Dve čiarky...juchú, sú tam. Po troch mesiacov som si našla vytúžené čiarky na teste aj ja. S manželom sme sa spoločne tešili. Radosť bola nekonečná.

    Krásnych deväť mesiacov tehotenstva sa blížilo ku koncu a ja som sa už nevedela dočkať svojej dcérky. Už počas školských čias my učarovalo meno Bianka, také výnimočné a jedinečné. Dátum pôrodu bol určený na 1. 4. 2011. Magický a bláznivý deň, no nakoniec nevyšiel. Na vyšetrenie som sa mala dostaviť 5. 4. ak dovtedy neporodím. Cítila som sa zvláštne. Nervozita, strach a obavy boli na mieste...Nevedela som, čo ma čaká. "Každá si tým prejde," utešovala som sa. Keďže som už mierne krvácala, mala som sa poobede do 15tej hlásiť v nemocnici na príjem. "Spravia vám vyšetrenia a budete pod kontrolou, keďže už máte po termíne a krvácate. Ráno porodíte nebojte sa," oznámila mi moja doktorka.

    Po príjme som odišla do izby. Super,potešila som sa spolubývajúcej. Najviac som mala obavy, že budem na izbe sama a nebudem mať s kým sa porozprávať. Meno mamičky som si nezapamätala. Ráno odchádzala aj s dcérkou domov, ani sme sa nestihli rozlúčiť. Nemohla som večer spať. Posteľ nepohodlná, pri každom pohybe škrípala, len som podriemkávala.

    02:00 

    ma začalo pobolievať bruško. Idem za sestričkou so správou: "už sa to začalo..."Sestrička ma medzi dverami rýchlo uzemnila: "Choďte si ešte ľahnúť, príďte, keď budú kontrakcie každých 5minút." Také rýchle vyšetrenie som veru nečakala. Zaspať sa mi už nepodarilo.

    04:00 

    som dostala kŕče a počítala som si dĺžku a intenzitu kontrakcií. Tak ako mi radila sestrička. "Tak a je to tu! Každé 2minúty, viem to presne."oznamujem sestričke. "Idem zobudiť  doktora, nech sa príde na vás pozrieť, zatiaľ  si sadnite." Tá veta ma rozosmiala, kde by som asi išla. Doktor po vyšetrení hovorí: "Na pôrod to zatiaľ nevyzerá, ste otvorená len na dva prsty. Príďte sa ukázať o 6tej ako to postupuje." Prihováram sa brušku: "moja, ešte ideme na izbu si oddýchnuť. Ešte to na pôrod nevyzerá." Bolesti do 10minút ustúpili, kontrakcie sa predĺžovali až úplne zmizli.

    06:00

    cupitám sa hlásiť. Medzitým sa služby vymenili. Som prvá na sále. Službu má mladá doktorka. "Vyberte si miesto, kde chcete rodiť. Viete čo, radšej pri okne, tam budete mať súkromie keď príde aj váš manžel." Dostávam oxytocín na urýchlenie pôrodu.

    09:00

    mám už dosť veľké bolesti. Oznamujem to aj doktorke. "Zavolajte anestéziológa, mamička má zaplatenú PEDU (epiduralku) a je na 5prstov," oznamuje do telefónu sestrička. Odpočítavam minúty už očami..."kde je toľko? Už to nevydržím." sestrička sa len pousmeje a hovorí: "To je ešte nič. Ak si predstavíte stupnicu od 1 do 10 koľko to je?" Sestrička srandistka? Odpovedám 10 pohotovo! Jej odpoveď ma prekvapila. "To je ešte len začiatok, podľa toho by to mala byť 4ka." Hádam si zo mňa srandu robí? S úsmevom odchádza preč. Medzitým už prišli rodiť ďalšie mamičky. "Môžete už zavolať manžela".

    10:00

    prichádza anestéziológ aj s dvoma doktormi, plus primár. Fíha, toľko ľudí sa prišlo pozrieť. Po napichnutí nenormálna úľava.Už len čakať. S manželom si hovoríme príbehy a vtipy, smejeme sa...čo smejeme, rehotáme. Bolesť úplne vymizla. Príde nás krotiť sestrička: "potichšie, ženy tu vedľa vás trpia a vám do smiechu. Sťažujú sa nám mamičky." Smejeme sa teda potichšie.

    12:00

    vedľa mňa zaľahne mamička - čakateľka. Po vyšetrení to tiež vyzerá ešte na dlho. Na sále sme už tri.

    12:30

    Ďalšia mamička po vyšetrení je otvorená na 8prstov, vedľa mamičku presúvajú  na vyšetrovaciu chodbu, keďže už nieje miesto. Mamička ľahne, dvakrát zatlačí a dieťa je na svete! Ten pohľad na tú krv má dostal...popod záves až k mojím nohám sa hrnula. Zmohla som sa len na vetu: "To už?" Vedľa sa mamička ozýva: "áno, veľmi rýchlo, ale stihla som to. Je to moje 12te dieťa." Paráda. Štýl prišla, ľahla, odišla...Tú  presunutú mamičku chceli naspäť preložiť, ale už bolo neskoro. Rodila na chodbičke. O hodinku porodila aj ďalšia.

    13:30

    Ja som prvá bola na sále a každý, kto prišiel po mne už mal bábätko, ja stále nič. Už sa čakalo len za mnou. "Milá mamička. O 14tej sa budú meniť smeny, tak dovtedy porodíte." "To vážne?" Zvýšime vám oxytocín a porodíte. Za pár minút som cítila jemné tlaky ako na stolicu.

    13:45

    Doktorka má pozrie a hovorí: "prepichneme vodu, trikrát zatlačíte a bude to. Už vidno hlavičku, poďte sa pozrieť otecko."

    13:50

    "Milý otecko, blahoželám k dcérke" môžte prestrihnúť pupočnú šnúru. "Radšej to nechám na vás." Slzy šťastia nás zaplavili. Pôrod som si užila bez bolestí, v pohodovej nálade a hlavne spokojná. Takto by mali prichádzať detí na svet. Každú jednu chvíľku si pamätám. Dokonca ani nástrih som necítila a poobede som si už mohla aj sadnúť.

    Naša Bianka sa narodila 6. 4. 2011 o 13. 50, s mierami 3950g a 51cm.

    Sme rodina.    

    #epiduralka- PEDA

    shilou
    Správa bola zmenená    12. jan 2017    

    Dnešná príhoda stojí za to napísať ju. Ideme zo škôlky domov, ťahám sánky s dcérkami a jedna babka hovorí: " To vaše? " Ja odpovedám, že áno. Babka dodá: "krásne vnúčatká."Otočím sa na nohe: "vnúčatká? To sú moje deti."
    Babka nesklame: " Neverím!"
    Super. A to mám zajtra ešte len 34!

    shilou
    10. jan 2017    Čítané 6657x

    Autohavária mi zmenila otca, ale som šťastná, že žije

    Koľko málo stačí a stotina sekundy obráti život mladej rodinky o 180 stupňov. V tej chvíli nám nikto nevedel povedať, čo bude nasledovať...

    Píše sa dátum 20.8.1990. Môj otec končí smenu v práci a vracia sa poobede autom domov. Skúsený šofér, otec dvoch dcér vo veku 7 a 5 rokov. Nezodpovedný vodič kamióna vytlačí otca z cesty a zbabelo uniká preč...

    Moju mamku kolegovia z práce informujú, že manžel mal nehodu neďaleko práce a berú ju na miesto  činu. Medzitým prichádza sanitka a policajti. Bolo treba identifikovať aspoň auto. Naša škodovka bola na šrot. Záchranári ohlasujú, že pacient žije, ale nereaguje. Policajt, ktorý mal v čase nehody službu vysvetľuje mamke, že vodiča zachránilo to, že nebol pripútaný. Auto narazilo čelne do stromu a otca vyhodilo cez predné sklo von. Ak by to tak nebolo, nemal by žiadnu šancu na prežitie...

    Sanitka odváža zraneného otca na oddelenie úrazovej chirurgie, kde sa podrobí všetkým vyšetreniam. Mamka čaká na chodbe. Službukonajúci lekár ju oboznamuje s výsledkami: "Manžel má poškodený mozog, mozoček, posunutý jazyk do strany, stlačené hrdlo, hltan, hrtan, stlačené pľúca, povrchové zranenia a navyše je v kóme. Kritické sú nasledujúce hodiny, treba čakať. Pri takom veľkom rozsahu poškodenia sa treba pripraviť na najhoršie. Alebo sa s tej kómy nedostane, alebo sa preberie, ale aké následky to zanechá, ukáže až čas."

    V tom čase som mala 7 rokov a nechcem si ani len predstaviť tie pocity, keď človek nevie na čom je. Rozsah poškodenia bol veľmi veľký. Mamka chodila do nemocnice každý deň, no stále to bolo bez zmeny.

    Podľa rozprávania mojej babky doktor, ktorý mal smenu skonštatoval, že nastala u neho klinická smrť a nepreberie sa už. Keď už ho viezli na patológiu a chceli mu priviazať na nohu štítok lekár zistil, že pacient sa potí a hneď ho previezli naspäť na izbu a napojili na prístroje. To mu zachránilo život.

    Nepoznal nás

    Prešli dva nekonečné týždne od hospitalizácii na JIS-ke a môj otec sa prebral. Už aj to bola výhra, že žije - to je najdôležitejšie. Jeho stav sa postupne zlepšil natoľko, že ho mohli pustiť domov. Viac na úrazovej chirurgii ostať nemohol, lebo z ich strany to bolo doriešené. Odporučili mu ďalšie vyšetrenia na inom oddelení ešte v ten deň. Síce chodil, ale nerozprával, nepamätal si nič, spoznal iba mamku, nikoho iného. Po vyšetrení zostal ležať pol roka na neurologickom a psychiatrickom oddelení.

    Nikdy nezabudnem na ten deň, keď sme mohli ísť konečne za ním do nemocnice! Nasadili mu lieky a liečbu, no zatiaľ iba hmkal a ukazoval. Pre nás to stačilo. Mamka sa ho opýtala, či vie, kto sme, a on len krútil hlavou. Nepoznal nás. Toto si veľmi dobre

    pamätám aj po rokoch. Bol úplne bezmocný.

    Toľkokrát otec pomáhal iným, bol darcom krvi. V roku 1979 dostal bronzovú, v 1983 striebornú a v roku 1990 zlatú Janského plaketu za darovanie krvi. Toľkokrát daroval krv a teraz sa mu to vrátilo. Odovzdávanie zlatej plakety malo byť v Prahe, ale vzhľadom na situáciu mu ju poslali poštou.

    Konečne doma!

    Deň pred Vianocami pustili otca na pár dní domov. Zoslabený, nevedel jesť, piť, umyť sa, utrieť sa a stále nerozprával. Museli sme ho kŕmiť, s každým hltom sa dusil, keďže všetko v hrdle mal poškodené. Pil iba pomocou slamky. Snažil sa rozprávať pohmkávaním, ale nešlo to. Keď sme mu nerozumeli, zúril a búchal po stole. Boli to ťažké dni, ale boli sme všetci šťastní, že je aspoň na sviatky doma.

    Po sviatkoch pokračoval v liečbe a konečne mu nasadili lieky, ktoré mu pomohli s rozprávaním. Bolo to ťažké. Hovoril, no nič mu nebolo rozumieť. Veď si skúste dať jazyk úplne na jednu stranu kútika úst a niečo povedať! Nejde to ľahko.
    Jedného dňa dostal v nemocnici záchvat a zistili mu epilepsiu. Následok havárie. Opäť stratil reč a mohlo sa začať odznova s cvičeniami a liekmi. Tie, ktoré bral, už kvôli epilepsii brať nemohol. Pri spadnutí z postele si zlomil kľúčnu kosť a tak po zvyšok liečenia spal v "postieľke", ako to ľudovo nazývame. Ten pohľad na posteľ s mrežami si pamätám stále.
    Nová liečba zabrala a na jar pustili otca po nekonečne dlhých mesiacov strávených v nemocnici konečne domov. Medzitým sme sa presťahovali k babke, aby nám pomáhala s otcom, keďže mama chodila do práce. Začiatky boli ťažké. Veľmi ťažké. 

                                                                                Slovenský raj

                                                                                Zoo Bojnice

    Toto sú posledné fotky z dovolenky pred nehodou. Od úrazu sme spoločne na dovolenke už nikdy neboli.

    Prešli sme dlhú cestu

    Od nehody už ubehlo 27 rokov, otec rozpráva, dokonca sa naučil aj znovu písať. Ako deti sme sa smiali, keď sa nás chodil pýtať aké "i" alebo "y" sa píše v takom a takom slove a robí to dodnes.
    Veľa ľudí mu nerozumie, resp. kto ho dlhšie pozná a chce, ten pochopí, čo hovorí. Aj teraz sa stávajú situácie, keď musí viackrát zopakovať to isté. V spoločnosti hovorí hlasno, aby mu ľudia rozumeli. Miliónkrát sme mu pripomenuli, že pri nás nemusí kričať, my mu rozumieme...
    Po havárii aj dosť zostarol. Nikdy nezabudnem, ako k nám chodili ľudia, chceli sa rozprávať s mojím otcom, no otázka stále znela: "Mohla by si mi zavolať tvojho deda?" Každý ho považoval za deda, nie môjho otca. Vtedy ma to štvalo, teraz sa nad tým iba pousmejem. Nie každý vie, čím sme si ako rodina spolu prešli.

    Oslávil už 60rokov.

    Krásne sviatky všetkým🙂🙂 U nás krásne nasnežilo🙂🙂

    shilou
    22. dec 2016    Čítané 100x

    Dva dni do Vianoc

    Super, ani neviem, kedy to tak rýchlo zbehlo a za dverami už pomaličky klopú Vianoce. Už len dva dni, veľmi sa teším, no asi najviac samozrejme moje nedočkavé deti. Tento vianočný čas má svoje čaro.

    Bilancujem:

    Koláče tretina zjedená, ďalšia várka dnes dopečená.

    Vianočných sklenených ozdôb na stromčeku polovica rozbitá. Stromček stojí, to je základ.

    Okná stále neumyté, ale aspoň povysávané a popratané.

    Darčeky kúpené a aj pobalené. Nakupovala som už od októbra, aby som sa vyhla zhonom tesne pred Vianocami.

    Dnes som oprášila s mamkou a sestrou "našu" rodinnú knihu pečenia, ako ju nazývame a pustili sme sa do ďalšieho pečenia, tentokrát bezlepkového pre moju sestru. Krsnú mojich detí, milovanú osobu a super kamarátku v jednom. Škoda, že niesme častejšie spolu, keďže býva v inom meste.

    Očami našej mamky. Ja a moja sestra.

    Na celom roku mám najradšej tento čas. Čas Vianočný. Oslávte ho aj Vy so svojimi rodinami. Je to najcennejšie, čo môžete pre nich urobiť. 

    Krásne vianočné sviatky.

    shilou
    17. dec 2016    Čítané 115x

    Päť generácií ozdôb na stromčeku

    Každý rok sa veľmi teším na stavanie vianočného stromčeka. Vždy je to iné. Magické a výnimočné, aspoň pre mňa. Od prababky, babky aj mojej mamky mám ozdoby, časom som dokúpila vlastné, ktoré ulahodili mojim očiam.

    Do vlastného hniezdočka sme sa presťahovali v roku 2006. Postupne k nám pribudla Nelly, Bianka a Zuzanka. Tri čertice - tri princezné? Tento rok dostali ozdoby aj moje dievčatá, aby aj oni mali na stromčeku písanú históriu. Päť generácií na jednom stromčeku spolu. Tie časy sú už nenávratne preč, no aspoň takto mi pripomenú časy, keď sme boli spolu.

    Dokonca v škôlke minulý rok staršia vyrábala ozdobu na stromček.

    Papierové kreácie, mašle a sobíky robila moja mamka.

    Ak by som mala prsteň zázračný, chcela by som aspoň na malý okamih sa stretnúť s nimi. S ľuďmi, ktorí ovplyvnili celý môj život. Som šťastná a spokojná, aký základ mi do života dali a budem sa snažiť posunúť nielen rady ale aj pomoc a skúseností mojím deťom. Deti sú to, čo po nás ostane ak nás tu už nebude. Snažím sa vychovávať najlepšie, ako viem. Už o pár dní si spoločne s rodinou zasadneme k štedrovečernému stolu a budeme spomínať na svojich blízkych. Aj na celý rok, čo nám priniesol a čo nám nedoprial, na všetky krásne okamihy a spomienky. Teším sa na tento deň. Veľmi. 

    shilou
    12. dec 2016    Čítané 8269x

    Jeden šialený deň na rodičovskej "dovolenke"

    Blíži sa polnoc, konečne popratané, môžem si kľudne ľahnúť do postele. Som spokojná. Zajtra nás čaká vyšetrenie, to bude zase plaču. Syndróm bieleho plášťa u nás funguje dokonale.

    Zaspali sme. No super, máme 30 minút, aby sme sa s dcérkou obliekli a dostavili na vyšetrenie k lekárke. "Mami, hami!" Jasné Zuzka, už to bude. O chvíľku dcérka nakojená a ja utekám do kúpeľne. Nestihnem spláchnuť,  keď vo dverách sa malá objaví a kričí: "Kaki" a ukazuje na plienku. Paráda, v rýchlosti si umývam ruky a utekám za ňou. Malá si stihla už sama vyzliecť overal, keďže je na zips. Super, ušetrila som minútu času. Prebalená a už oblečená teraz čaká na mňa.

    Obliekam sa rýchlo, čas letí ako šialený. Nestíham registrovať, keď mi malá z obývačky kričí: "Voda, moké, oliala!" Môžem prezliekať znova. Podávam malej princezné, nech sa trochu zahrá, pokým ju oblečiem. Princezná putuje naspäť ku mne: "Čevená," odpovedá mi Zuzanka. Opravujem ju: "Ružová." Malá pozrie na mňa: "Pink?" Pozeranie anglických rozprávok má svoje čaro. 

    Pozerám na hodinky, prešlo 15 minút, najvyšší čas rýchlo sa obuť a ísť von. Nestíham sa začesať, tak vlasy aspoň zopnem do gumičky. To som mala ešte v pláne si ich ráno umyť. Ešte šál, čiapku a môžeme vyraziť. Som hrdá na seba, ako rýchlo sme sa dostali von a ešte máme 5 minút. Ideme dole a počítame schody. Zuzanka počíta so mnou: "Jeden, da, ti, štyji, päť."

    Plaším, tlačím kočík, celá spotená, unavená, zadýchaná, ledva chytám dych. Natešená stláčam kľúčku na čakárni. Hurá, meškáme len 8 minút, nie je to až také zlé. Sadám na stoličku a Zuzanka: "Mami, juky, dole." Áno Zuzka moja, už to bude. Vyberám lásku z kočíka a dávam ju na zem. Pripravím si kartičku poistenca, rozopnem sa, pozriem sa na seba a naspäť sa zapínam. V tej rýchlosti mi ostal pyžamový vrch na sebe. Nevadí, nie je to také hrozné, vydržím byť vo vetrovke. Stále mám pocit, že niečo som zabudla. Nie, nie, všetko mám... Naozaj mám?

    Mala som si ráno len vlasy umyť, nestihla som. Zuby? Fúha, ani tie som nestihla vyčistiť, zato Zuzanka si stihla vyčistiť aj za mňa. Horšie veci sa stávajú, čo už. Hovorím si: "Jani, kľud, zhlboka sa nadýchni, vydýchni, nič sa nedeje." Ešte si ponaťahujem krk, hlavu, oči sa mi dostanú na moje topánky. To už nevydržím a začnem sa smiať... Čo smiať, rehotať. Rehocem sa s celej duše. V tej rýchlosti som si obula rôzne topánky, jedna čierna zateplená topánka moja, druhá čierna botaska manželova. Keďže máme rovnakú veľkosť obuvi, nič ma netlačilo, len mi na jednu nohu bolo chladnejšie, čomu som nepripisovala veľký význam. 

    Nekonečné čakanie prelomila sestrička: "Poďte ďalej, no čakali sme vás až zajtra." Pomóc, ja to už nevydržím a začínam sa hlasno smiať. Lekárka so sestričkou len nechápavo pozrú na seba. "Prídete zajtra? Dnes máme plno objednaných, nestihla by som vás vyšetriť." Obzerám sa, v čakárni nikoho, pokým stihnem odpovedať na otázku, do čakárne už prichádzajú ľudia. Nie jeden, dvaja, ale rovno piati. "Áno, prídeme zajtra." Hádam už zajtra nezaspíme.   

    shilou
    10. dec 2016    Čítané 217x

    Vianočné mesto Michalovce

    Moje rodné mesto je pre mňa najkrajšie práve v tomto zimnom období. Keď sa 6.decembra rozosvieti a rozozvučí na námestí prvýkrát vianočný stromček a mesto je vyzdobené svetielkami. Tento anjel zdobí mesto len v tomto predvianočnom období.

    Najznámejšou fontánou v meste je Fontána lásky, ktorá s nachádza na Námestí osloboditeľov pred mestským úradom. Na vysokom podstavci vo Fontáne lásky je súsošie Jar Zemplína, už od roku 1965.

    Mestský úrad v Michalovciach.

    Vo vnútri budovy sa nachádza najväčší Betlehem má dĺžku 5 metrov, šírku  2,10 metra a najvyššia postava 1,75 metra. Pán Igor Svítok zo Slovenských rekordov potvrdil, že ide o ustanovujúci slovenský rekord. Vyrobili žiaci základnej školy a tým vytvorili ustanovujúci rekord v stavbe betlehema z papiera technikou papierového pedigu. V betleheme boli vytvorené postavy Márie a Jozefa, Jezuliatko v jasličkách, anjel a tri ovečky. Súčasťou diela boli aj stromy zhotovené rovnakou technikou.

    Pohľad cez mesto.

    Nočná prechádzka s vianočnou atmosférou. V stánkoch cítiť vôňu vareného vína, punču, pečených gaštanov, karamelových jabĺk a iných dobrôt. Toto obdobie je pre mňa najvzácnejšie.

    Každý v dnešnej dobe sa naháňa za darčekmi, no najväčší dar je, ak je človek zdravý a má s kým stráviť sviatky. Je mi smutno keď viem, že ani tento rok si ku stolu nezasadne moja milovaná babka a ani môj dedko no teším sa, že mám svojich rodičov, sestru, manžela a moje milované deti. 

    Toto srdiečko pribudlo len teraz v decembri.

     Svetielka, anjelik, gule a ozdobené stromy v meste vyzerajú nádherné.

    Fantastické.

    Dokonca aj ryby v bazéne majú vianočnú výzdobu.

    Neuveriteľný zážitok. Som rada, že nielen ja, ale aj moja rodina žije práve v tomto meste.    

    Mikuláš,
    čo vo vreci máš?
    Ovocie i hračky,
    pre dobré detičky.
    Bianke a Zuzanke,
    pomahali mamičke
    počúvali celý rok,
    keby to tak bolo každý rok.

    #riofresh_mikulas

    shilou
    1. dec 2016    Čítané 346x

    Čím potešiť na narodeniny, meniny, vianoce?

    Vianoce sú pre mňa najkrajším dňom  v roku, keď sa zíde celá rodinka pri jednom stole. Dobroty ako kapustnica, domáci koláč, klobáska, ryby, rezne, šalát, kysnuté koláče, bobaľky s makom nesmú na vianočnom stole chýbať. Keď som bola dieťa, zbožňovala som pod stromčekom darčeky. Potešili aj maličkosti.

    Každý rok si kladiem otázku: "Ako potešiť na Vianoce blízkych? Stále sa snažím niečím novým prekvapiť, nielen praktickými vecmi do domácnosti. Odkedy mám detičky, nenechávam si vianočné darčeky na poslednú chvíľu. Začínam nakupovať už v októbri, menej stresu mám v decembri. Nebaví ma čakať dlhé rady v obchodoch pre maličkosti a maloobchodom sa vyhýbam oblúkom počas tých dní. Mám neposedné deti, ktoré nebudú čakať hodinu v rade.

    Rozhodla som sa, tento rok bude iný. Výnimočný. Netradičný.  Zainvestovala som do darčeka, ktorý vydrží roky. Navštívila som stránku a objednala som personalizovanú deku a vankúšik. Rozhodla som sa tak po odporúčaní a následných hodnoteniach na stránke. Neváhala som ani chvíľu a objednala som. Zatiaľ len na skúšku pre jednu dcérku. Po potvrdení objednávky som už len čakala na správu, kedy mi bude doručená. Dočítala som sa, že výroba jednej deky a vankúšika trvá 7-14dní. Vankúšik je vyrobený zo 100% organickej bavlny a navyše je aj hypoalergénny. Na výrobu sa používajú 100% prírodné priadze - bavlna a vlna pestované bez pesticídov. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky. 

    Super prekvapenie, keď už na 7my deň mi bol poslaný mail, že deka spolu s vankúšikom je už na ceste ku mne. Už len čakať na kuriéra. Sms pípla, dnes sa dočkám. Jupí.

    Sympatický kuriér s milým prístupom mi podal zásielku, nezabudol pritom pekne pozdraviť. Taký by mohli byť všetci. Hneď je deň krajší.

    Utekám po schodoch do bytu a už vo dverách sa pokúšam otvoriť krabicu. V prvých minútach po otvorení som onemela. Nielenže bolo dokonale zabalené, ale učarovali mi hneď na prvý pohľad. Takú jemnú deku a vankúšik som nikdy ešte v rukách nedržala. Ten materiál ma úplne dostal. Krásna žiarivá farba, krajšia ako na fotke. V tej chvíli ma napadlo len to, že som mohla objednať rovno dve. Nevadí, Vianoce ešte neklopú na dvere, takže ešte stíham. Najviac pri rozhodovaní u mňa zapôsobilo to, že na výrobu deky sa používajú len 100% prírodné priadze - bavlna, vlna. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky, ktoré by mohli deťom ublížiť. Látky sú hypoalergénne a priateľské k prírode. Preto tá jemnosť a mäkkosť.

    Na stránke ma zaujalo viac vecí ako detský vankúšik v tvare obláčika, disney meno, obliečky, fotorámiky s menom a veľa iných vecí. Super námety  na ďalšie darčeky. Som rada, že som tam zavítala a nechala sa uniesť stránkou prepracovanú do úplných detailov. Podľa mňa by mala byť príkladom aj pre iné obchody. Lepšiu kvalitu som si nemohla vybrať. Verím, že každý bude taký spokojný ako ja.

    Zdroj: babygift.sk    

    shilou
    26. nov 2016    Čítané 46x

    Dve testované masky

    AA Prestige Maska na spevnenie a vyhladenie vrások 

    fialová maska

    AA Prestige Maska na upokojenie pleti

    ružová maska

    Najprv som si vybrala na testovanie masku fialovú. 

    AA Prestige Maska na spevnenie a vyhladenie vrások

    Zloženie zahŕňa liftingový sacharidový komplex, ktorý okamžite napína pokožku a vyhladzuje vrásky. Bambucké maslo regeneruje a spevňuje pokožku. Vitamín E chráni pokožku pred predčasným starnutím. Rhamnosoft pôsobí upokojujúco a spolu s vitamínom B3 pomáha v regeneračnom procese. Super príjemný pocit hneď po nanesení, žiadne sťahovanie tvári. Hodnotím 1***.

    Jednu nevýhodu som ale našla, bežne v lekárňach sa nedá zohnať väčšie balenie, iba také vzorky. Dostupné je za sumu 1,40 e v Dr.Max. Veľká škoda, chcela som to na darček v riadnej tube a takto kúpiť viac vzoriek a dať na darček sa to akosi nehodí. Navrhujem porozmýšľať o vyrobení väčšieho výrobku.

    Druhá prišla na rad ružová maska.

    AA Prestige Maska na upokojenie pleti

    Upokojujúca maska obsahuje starostlivo vybrané zložky, ktoré upokojujú podráždenú pokožku vystavenú nepriaznivým poveternostným podmienkam a prostrediu. Olej z Astry tripolium stimuluje mikrocirkuláciu, zlepšuje tón pleti a redukuje začervenanie. Olejový skvalán pomáha regenerácii pokožky a zabraňuje jej vysúšaniu. Výťažky z jačmeňa a tekvicových semien upokojujú a obnovujú komfort pleti. Hodnotím 1***

    Ak porovnám tieto dva výrobky, najviac mi sadla fialová maska, ale ani táto nieje zlá. Tiež sa príjemne nanáša, rýchlo sa vstrebe. Snažila som sa dať na tvár len toľko masky, aby som nemusela ju dávať dole. Super na maskách je to, že nadbytočné množstvo buď sa nechá absorbovať alebo sa opláchne vlažnou vodou. Zvolila som si prvú možnosť.

    shilou
    Správa bola zmenená    26. nov 2016    

    Medi denný krém z Mŕtveho mora.
    Slovenský výrobok. Krém s obsahom minerálnych látok z Mŕtveho mora má výrazné hydratačné a regeneračné účinky. Zlepšuje látkovú výmenu v bunkách pleti. Obsahuje vitamín E a výťažok z Aloe vera. Vhodný je na normálnu, zmiešanú a mastnú pleť. Krém je určený na denné používanie i ako podklad pod mejkap.
    Mne nevadilo, že je to denný krém, použila som ho aj pred spaním.👍👍

    #test_interpharm
    #konik_testuje

    (2 fotky)
    shilou
    25. nov 2016    Čítané 37x

    Dvojfázový odstraňovač očného mejkapu s BIOTÍNOM

    4LONG LASHES by OCEANIC

     Super, je vyskúšaný až teraz, keďže sa veľmi nelíčim. Na materskej som už 6rokov, pokým som chodila do práce, líčila som sa každý deň. Teraz už len výnimočne.

    Účinne čistí pleť a odstraňuje zvyšky mejkapu, zanecháva pleť dokonale čistú a sviežu.

    Biotín stimuluje rast mihalníc a kyselina hyalurónová hydratuje riasy a robí ich pružnejšie. Provitamín B5 a alantoín upokojujú citlivé očné okolie a upokojujú podráždenie.Pred použitím som zatriasla.

    Troma pohybmi bola riasenka odstránená a žiadne svrbenie očí a ani okolia očí. Za super cenu. Kúpim ešte jeden a budem mať na darček na vianoce pre sestru. Som spokojná a dúfam, že aj sestrička bude tiež.

    shilou
    25. nov 2016    Čítané 77x

    Čaro jesene

    Milujem práve toto obdobie, keď listy na strome menia svoju farbu, príroda sa pomaličky ale isto pripravuje na príchod zimy. Krásna jeseň. Obdobie, keď už vonku niesú vysoké denné teploty. Keď nastane čas na púšťanie šarkanov a vytváranie zvieratiek s gaštanov. Aj my sme stihli nejaké zvieratká vyrobiť.

    Slovensko má krásne štyri ročné obdobia. Po jari nasleduje leto, po lete jeseň a nakoniec sa zima prihlási. Každým rokom sa jeseň skracuje. Dlhšie trvá leto, naraz nastane jeseň a ani človek nevie ako, už klope na dvere opäť zima. 

    Milujem vôňu čerstvo nalúpaných orechov, jemný jesenný vánok vo vlasoch, šuchotanie lístia pod nohami. Najviac zo všetkého prechádzky po lese s mojou rodinkou. Nemám rada, ak je jeseň veľmi upršaná a nikde sa nedá ísť.

    Silu a energiu mi dodáva práve taká chvíľka v prírode, keď človek aspoň na chvíľu vypne z každodenných starostí a povinností. Krásne ale veľmi krátke obdobie. Každú voľnú chvíľku ak sa dá vybehneme do prírody. Nazbierame huby, naše deti učíme už od malička, ako sa má správať v lese, ktoré huby sú jedlé a ktoré jedovaté.

    Vyrobíme pre vtáčiky domček a v decembri si vyberieme v lese jeden menší stromček a ozdobíme ho suchými rožkami, sušeným ovocím, jabĺčkami. O týždeň pôjdeme pozrieť, ako si pochutili zvieratká na ňom. Príroda nám dáva svoju úrodu, svoju energiu a silu, takýmto spôsobom sa chceme odvďačiť aspoň zvieratkám, ktoré žijú v prírode.

    Som rada, že môžem so svojimi deťmi a rodinkou zažiť jeseň vo svojich farbách, akú nám ponúka. Koľko štátov takú možnosť nemá.

    shilou
    24. nov 2016    Čítané 105x

    Traja liečitelia

    V sobotu nastal deň otestovať ich. Staršia dcérka dostala vysoké teploty.

    "Bianka, donesiem z kúpeľne niečo, čo ti pomôže," nastal čas vyskúšať.

    "Mami, čo to je? Jéj, môžem ovoniať?"

    "Jasné, vyber si ktoré by si chcela."

    "Mami, veď voňajú rovnako."

    "Bianka, vyskúšam jedno ja a jedno ty." Bolo dohodnuté. Bianka si vybrala:

    VAPO-HOJ. 

    Tak najprv ponatieram Bianku. "Mami, prečítaj mi, načo to je."

    Tradičný balzam, obklad na hrudník s marhuľovým olejom.. Éterické oleje z eukalyptu, borovice a mäty spolu s gáfrom otvoria póry, vyvolajú prekrvenie. Balzam pomáha odstraňovať toxické látky z tela, urýchľuje regeneračné procesy, prispieva k vylučovaniu nežiaducich látok a uvoľňuje dýchanie. Bez parabénov a konzervačných látok. Neobsahuje parafín ani minerálne oleje.

    "Vonia ako z babkinej záhradky," povedala mi Bianka. A veru, aj babka pestuje domácu mätu.

    Jemne na tenko som jej ponatierala hrudník a zakryla uteráčikom. Na fóliu som ju neprehovorila. "Ako to hreje, mamka to má tak hriať?" Áno, aby pomohol, má to prehriať telo. Ani nie o 5minút: "Mamka, už som zdravá, je mi už lepšie, môžem sa ísť hrať?" Pomyslela som si: "Fíha, za 5minút aby bola vyliečená? Ale, kdeže, nechcelo sa jej už ležať v posteli a aj teplota ustúpila. Už bolo po testovaní. Na rad prišlo moje testovanie s

    VETRO-HOJ.

    Tradičná masť na jemnú masáž bruška s kokosovým olejom. Keďže na zložení je deti od 3rokov tak na mladšej dcérke som ho neskúšala. Veď aj ja si môžem aspoň raz za čas dopriať relax. Dočítala som sa na zložení, že kokosový olej kožu dokonale premastí, zvláčni a vyživí. Prírodné éterické oleje zo zázvoru, škorice, klinčekov, feniklu a mäty vyvolajú prekrvenie a stimuláciu buniek, podporujú vylučovanie črevných plynov, dokonca odstraňujú toxické látky. Takisto neobsahuje parafín ani minerálne oleje. Najviac preniká vôňa mäty a feniklu, ja som tam len veľmi slabo cítila škoricu a klinček.  Usmiala som sa pri vete, že podporuje vylučovanie črevných plynov. Môžem už aj častejšie variť fazuľové, hrachové, šošovicové polievky a prívarky. Super! Pri bolestiach brucha už len natriem a hotovo.

    ZAPAR-HOJ.

    Tento výrobok prišiel na testovanie s tejto trojice nakoniec. Tradičný krém na ošetrenie podráždenej a zaparenej kože s konopným olejom. Čítam na zložení ďalej:

    Odporúča sa na regeneráciu kože na vnútornej časti stehien, slabín, podpazušia, konečníka a podbrušia. Krém pomáha upokojovať a vysušovať vlhké a zápalové procesy na pokožke. Prírodná antibakteriál na látka Decalact pôsobí dezinfekčne, Aloe vera, nechtík, levanduľa a panthenol tlmia začervenanie a svrbenia kože. Bez parabénov, parafínu a minerálnych olejov. 

    Svojou vôňou a konzistenciou mi pripomína sudocrem. Píše takisto až od 3rokov, vyskúšané aspoň na najstaršej. Pomohol. 

    Pozrela som si na internetovej stránke aj iné výrobky tejto značky a plánujem si ešte dokúpiť aj Dr.Hoj LIP-HOJ Balzam na suché pery a Dr.Hoj Sada Kleopatra (Cream-Elixir a peeling). Dúfam, že budú takisto dobré výrobky ako aj tie, čo sme mali možnosť vyskúšať. Teším sa.

    #dr. hoj

    shilou
    22. nov 2016    Čítané 59x

    Skvelá fľaša a mliečka

    Super, fľaška prišla práve vhod.

    Najprv som si prečítala ako ju správne použiť. Potešila som sa, aké vlastnosti má:

    -Pomáha zachovávať vitamíny D, C, A, E, a tuky vďaka preukázane nižšej oxidácií.

    -Patentovaný systém s vnútorným prietokovým ventilom eliminuje vákuum a vznik vzduchových bublín. Vzduch vchádza do hrdla fľaše a je odvádzaný priamo cez systém vnútorných prietokových ventilov.

    -Vzduch prechádza trubicou ventilu mimo toku mlieka smerom ku dnu fľaše.

    -Dieťa je kŕmené pohodlnešie, pretože ventil umožňuje sanie bez nežiadúceho negatíva – vákua alebo diskomfortu z príjímania vzduchových bublín, čo pomáha redukovať koliku, grganie a nadúvanie. Ventily zabraňujú zmiešavaniu mlieka so vzduchom a tvorbe bublín, vákuovému tlaku a kolapsu cumlík.

    -Mlieko alebo výživa voľne tečie cez cumeľ a vzduch je odvádzaný nahor smerom ku dnu fľaše. Tento pozitívny tlak eliminuje kolaps cumlíka a pomáha znížiť nepríjemný vnútroušný tlak.

    Skúsila som ju použiť bez modrej časti a ventilu, cha-cha, nejde to tak. Mlieko všade tieklo. Musí sa vyskladať tak ako treba. Zuzanku, moju najmenšiu stále kojím, ale vyžaduje si aj iné mliečko ako moje. Otvorila som balenie 

    France lait 3

    Najstaršia chcela takisto. Spravila som do dvoch fľašiek, nevadí, že staršia má už 5rokov. 

    Výsledok dopadol takto. Fľaša vypitá. Staršia z mliečka nechala, jej pripomínalo mliečko svojou konzistenciou skôr kašu. 

    Mlieko som ochutnala aj ja, nielenže je krásnej žltej farby, ale aj chutí. Tiež mi pripomínalo chuťovo ako kašu. Už chápem mamičky, ktoré dajú vypiť toto mliečko a deti im spinkajú. Jemné, krémové zloženie.

    Navyše je obohatené o 11 minerálov a 13 vitamínov potrebných pre správny rast dieťaťa. Obsahuje bielkoviny, vápnik, fosfor a vitamín D, ktoré sú potrebné na vývoj a rast kostí detí. Železo prispieva k normálnemu vývinu detí. Obsahuje fruktooligosacharidy, jód2 esenciálne mastné kyseliny - kyselina linolová a α-linolénová, ktoré podporujú správny rast a vývoj detí.

    Nikdy som svojim deťom nedávala umelé mliečka. Prvorodenú som kojila 30mesiacov, takže keď som ju odstavila, hneď sme prešli na kravské mlieko. Druhá dcérka má 21 mesiacov a naďalej je kojená. Som rada, že som mala možnosť vyskúšať mliečka a nielen moje deti, ale aj ja sama som bola na ne zvedavá. Vyskúšali sme aj 

    France lait 2

    Obsahuje 13 vitamínov a 12 minerálov. Je obohatené o cholín a inozitol. Takisto obsahuje bielkoviny, vápnik, fosfor a vitamín D, ktoré sú potrebné na vývoj a rast kostí detí a železo k vývinu detí.

    Fľašku používame stále, nielen na mlieko, ale aj na čaj, kakao a džús. Ak by trebalo, dá sa dokúpiť cestovný uzáver. Takisto sa dajú dokúpiť aj jednotlivé zložky.

    Prietoková vložka Standard sa dosť zložito čistí, najmä ak flaša sa využíva aj na niečo iné ako čisté mliečko. Ak by sa to vyčistiť nedalo, v pohode sa dá kúpiť nové, netreba kupovať celú fľašku. Super. Za mňa hodnotím 1***. Fľaša, ktorá má všetko premyslené do úplných detailov.

    shilou
    Správa bola zmenená    21. nov 2016    

    V autíčku sa vezie pasta, kefky, myšky,
    zavezie ich k umývadlu,
    vyčistia sa všetci.
    Kefky s pastou už čakajú,
    dievčatá s radosťou sa ponáhľajú.
    Zúbky čisté treba mať,
    a potom sa rýchlo
    do postieľky ponáhľať.

    #test_interpharm
    #konik_testuje