Každý rok si vyrábame sirup z bazy. Baza nám kvitne priamo pod oknami, dokonca aj medovka a mäta je z našej záhradky. Najlepšie letné osvieženie pre moje deti a samozrejme aj pre nás dospelých. Pritom recept je veľmi jednoduchý.

POTREBUJEME

• 30 ks bazových kvetov ( ja už dávam iba od oka)
• 1 - 2 citróny
• 3 stonky čerstvej mäty
•  3 stonky čerstvej medovky
• 2 l vody
• 1 kg kryštálového cukru
• miska
• sitko
• gáza alebo plienka
• hrniec, nádoba, varecha
• 1 kávová lyžička kys. citrónovej

Ak nemáte mätu ani medovku, nič sa nedeje. Môžete kľudne vynechať.

POSTUP

Necháme zovrieť 2 l vody a následne ju necháme vychladnúť. Bázu si preložíme do nádoby.

Roky moja mamka na sviatky, či už Veľká noc alebo Vianoce, pečie tento koláč. Je chutnejší ako v obchode. Hlavne žiadne hodinové miesenie cesta a bez vajíčok. Kto ho raz vyskúša, už si bude stále len sám robiť.

Potrebujete:

• 10 ks umelé sladidlo (spolarin, aspartámové sladidlo, sacharínové sladidlo, cyklamátové sladidlo) (môžete vynechať)
• droždie
• 1 kg polohrubá múka
• 1 KL soľ 
• 2 PL cukru
  
• 6 - 7 dcl vlažné mlieko
• 1 dcl oleja
• 1 dcl vlažná voda 

Postup

Do malej misky dáme spolarin, droždie, 1 dcl vlažnej vody, 1 ČL cukru. Necháme podkysnúť.

Do druhej misky si dáme 1 kg polohrubej múky, vykysnuté droždie, 7 dcl vlažného mlieka, 2 PL kryštálového cukru, 1 KL soli, rukou zmiešame všetky suroviny a nakoniec primiešame 1 dcl oleja.

Deti sa nevedeli dočkať prázdnych vyfúknutých vajíčok, tak som hrudku spravila už dnes. Veľká noc bez tohto u nás neexistuje. Pre nás je top. Jednoduchá a rýchla pochúťka, ktorá sa stále podarí.

Potrebujete:

• 10 vajec
• 1 l mlieka
• 0,5 l vody
• hrozienka
• 1 vanilkový cukor ( ja som dávala svoj vlastný robený, recept nájdete priamo v blogu)
• štipku soli  
• sitko 
• utierka alebo plienka
• šnúrka na zaviazanie
• hrniec, varecha

Postup

Nalejeme do hrnca mlieko, vodu a necháme zohriať. Pridáme 10 vajec, soľ, vanilkový cukor a hrozienka.

Miešame stále, aby sa na hrnci mlieko nepripálilo. 

Púpava je liečivá bylina, ľahko dostupná a hlavne nenáročná na zber. Sirup si pripravujeme už dlhé roky. Nezberáme ju pri ceste, ale na odľahlejších miestach. Recept je pritom veľmi jednoduchý.

Potrebujeme

• 250 ks kvetov púpavy
• 1 liter studenej vody
• 2 ks citróna ( alebo 1 PL kyselina citrónová)
• 1, 5 kg kryštálového cukru
• sitko alebo gázu
• hrniec
• varecha

Postup

Púpavu najprv poriadne umyjeme od špiny, prachu a chrobákov. Očistíme  kvety od zelenej časti a dáme do misky. Nevadí, ak trochu zelených lístkov ostane, niekto pre uľahčenie vôbec nedáva dole.

Kvety dáme do hrnca spolu s litrom studenej vody a varíme 10 minút. Po uvarení necháme odstáť 3 hodiny.

Veľakrát som sa zamýšľala nad touto otázkou. Vážne existuje isté predurčenie ako bude plynúť život, alebo je to iba jedna veľká náhoda? Zamyslela som sa práve vtedy, keď ma zrazilo auto.

Zvoní budík. Je päť hodín. Vstávam so zvláštnym pocitom, akoby sa malo niečo stať.

Zlé, pochmúrne myšlienky hádžem rýchlo za hlavu. Chladné októbrové počasie mi na nálade nepridáva. Obliekam sa najprv pomaly, potom rýchlo.

Ťahám bicykel z komory a pripravujem sa na cestu do práce. Pocity sa u mňa stupňujú a cítim sa zvláštne.

Nasadám a vyrážam.

Prechádzam cez most.

Diétujem, naberám, zhadzujem už od 17 rokov. Dokopy za tie roky som zhodila váhovo jedného dospelého človeka a  pribrala som ich ešte viac.

Nikdy som nebola štíhla. V prvom roku som mala 12 kíl, v 12 tich rokoch až 65 kíl. Neznášala som sa v škole vážiť, bolo to stresujúce zistiť, že vážim najviac z celej triedy.

Moja prvá diéta začala až v 17 rokoch. Čakala ma v tom roku stužková a pri mojej váhe 85 kíl som si nevedela predstaviť  zohnať niečo pekné a moderné na svoju postavu. Za tri  mesiace bolo dole 15 kg a naspäť dlhé roky ani gram navyše.

Zlom nastal o dva roky neskôr. V nemocnici dvakrát v priebehu jedného mesiaca a následne 10 mesiacov doma. V práci bol aspoň pohyb. Váha sa dostala opäť smerom hore, tentokrát sa zastavila až na 90 kg. V hlave bol len jeden plán. Schudnúť. Dlhý a nekonečný boj, ale ustálilo sa to na 70kg. Po čase len 60kg. Moje sebavedomie krásne stúplo. Napísala som svoj článok aj do časopisu. 

Moja svadobná, 70 kg.

Práca bola na smeny. Každý týždeň som sa stravovala inak a to bolo najhoršie. To kolísanie bolo cítiť aj na oblečení. O dva roky som sa vydávala ako 70 kg, ale na pohľad som vyzerala štíhla. Dlhé nekonečné roky sa váha držala. Striedali sa u mňa zmenou stravovania aj nálady. Váha sa potom rokmi zvyšovala a keď som išla rodiť prvú dcérku, ručička ukazovala 107 kg, pri druhej 102 kg. Po pôrode prvej dcérky sa mi podarilo schudnúť 18 kíl, ale po čase boli naspäť. Aktuálne, druhá dcérka má 27 mesiacov.

O plienkach som si prečítala hádam všetko. Od rôznych značiek, vychytávok po nové trendy a postupy. Trvalo to niekoľko dní študovania po internete. Všade sa spomínalo, že je to zdravšie, ekologické, lacnejšie, bez ďalšieho vyvárania a žehlenia. Bolo to aj naozaj tak? V našom prípade veru nie.

Objednala som 10 vkladacích plienok 3-vrstvových a 1 vrchnú plienku s polyesterovým rúnom, nastaviteľnú. Ušetrené peniaze som už videla v predstavách na menšej kope.

1. deň 

Oprané, nachystané, ide sa skúšať. 

Zuzanke sa nepáčilo, že zrazu musela mať nôžky širšie od seba. Keďže sa práve učila loziť, dosť ju to obmedzovalo v pohybe. Bola rada, keď som jej hračku podávala. Nechcela sa naťahovať sama. "Všetko chce svoj čas," nahovárala som si. 

Už po hodine sa plienka premočila tak, že aj deka, na ktorej sedela, potrebovala vyprať.

Ešte ste pesto nerobili? Rozhodne to treba vyskúšať. Táto dobrota rastie iba dva týždne. My sme využili krásne slnečné počasie na prechádzku po lese, nazbierali sme  medvedí cesnak a spravili fantastickú dobrotu.

Zberajú sa iba listy. Majú výraznú vôňu cesnaku. Rastie voľne v prírode pri potoku, močarine, vo vlhkom prostredí

. 

Listy nikdy nesušiť v sušičke! 

Vytratili by sa všetky liečivé účinky a zložky.

Môžu sa ale vysušiť prirodzene a použiť ako korenie do jedál. Tepelným spracovaním varením, pečením, grilovaním alebo dusením nestráca medvedí cesnak živiny.

Odkedy na internete prebehla správa, aký je kupovaný vanilkový cukor škodlivý, odvtedy si ho vyrábame sami.

Potrebujete

• trstinový cukor ( kryštálový cukor)
• vanilkový struk
• naberačka
• sklenené flašky a zaváracie viečka na uskladnenie cukru
• miska
• tanier 
• nôž

Postup

Nasypeme 1kg trstinového cukru do misky.

Otvoríme a vyberieme vanilkový struk na tanier.

Najdôležitejšie v živote je vybrať si  tú správnu školu, ktorá  nás posunie bližšie k naším snom. Je len na náš, či pôjdeme týmto smerom, alebo sa rozhodneme  pre iné povolanie. Ja som sa od svojho sna vzdialila na míle ďaleko.

Už prvý kopanček v brušku spustí milión otázok.

Veľa kope? - určite to bude chlapec futbalista.

Pri púšťaní vážnej hudby zaspí? - umelec.

Nadhadzuje sa najmä večer pred spaním? - tanečník.

Rád sa vozí v aute? - taxikár.

Sme štvorčlenná rodina s dvoma malými deťmi, periem v priemere 25 - 30-krát za mesiac. Spolu s mojou rodinou si vyrábame vlastný domáci prášok na pranie. V prepočte nás výroba 7-litrového prášku vyjde do 1 eura.

Potrebujete

• 1 mydlo (ľubovoľné, ja používam kvôli vôni mydlo s obsahom aloe vera)
• 0,3 kg kryštálová sóda
• drevenná varecha na miešanie
• vedro
• strúhadlo
• odmerka

Kryštálová sóda je ľahko a rýchlo rozpustná. Má rôzne využitie. Napríklad ako:
- prostriedok na zmäkčovanie vody
- na namáčanie silne znečistených odevov (pracovné odevy, montérky)
- vhodná do automatických práčok
- zvyšuje účinnosť pracieho prášku
- zabraňuje usadeniu vodného kameňa
- vhodná na preplachovanie pivných trubiek
- na úpravu pH v bazénoch

Postup

Nasypeme do odmerky 300 ml kryštálovej sódy a odbalíme mydlo.

Nikdy sa netreba zahrávať s citmi ľudí, lebo môže to potom zle dopadnúť. Ak to prekročí isté medze, treba počítať s krutou odplatou.

Boli sme dve najlepšie kamarátky, priateľky, spolužiačky a hlavne dôverníčky. Krásnych 17 rokov, život nám pripadal ako krásna farebná gombička. Na svet sme hľadeli ružovými okuliarmi a verili, že láska a všetko ostatné bude ako z románu. Tak sa začal písať príbeh jednej lásky.

Máj 

"Jani, asi som našla svojho princa" s radosťou v hlase mi oznamovala kamarátka.

"Čože? Kedy sa to stalo? Kde ste sa spoznali? Rozprávaj!" nedočkavo som čakala na odpovede, ani som nedýchala.

"Stretli sme sa v meste a prihovoril sa mi. Chcel vedieť, koľko je hodín."

Zrušiť zasnúbenie a natrvalo sa rozísť s priateľom je lepšie riešenie, ako ľutovať celý svoj život. Viem,  zažila som to.  Začnem ale pekne od začiatku...

Mala som krásnych sedemnásť a žiaden priateľ na obzore. Prišlo leto, dni som si krátila obľúbenou činnosťou - bicyklovaním. Najprv menšie trasy, postupne som pridávala viac kilometrov, až sa na konci leta denný pohyb vyšplhal na 100 kilometrov.

A vtedy som ho spoznala. Žiaden krásavec. Na prvý pohľad nesympatický, so značnou nadváhou, viezol sa na babete. Obehol ma, potom sa otočil a zase sa vliekol za mnou. Bolo mi to dosť nepríjemné. Hneď si to aj všimol. Prerušil mlčanie rozhovorom, samozrejme všetko za jazdy. Išiel vedľa mňa. Rozprávali sme sa o škole, o záľubách. Za každú cenu bol odhodlaný odprevadiť ma až domov. Nedovolila som mu to. Nechcela som. Rozlúčili sme sa ešte za jazdy a ja som dúfala, že už ho nikdy v živote neuvidím.

O pár dní neskôr sa konal v meste jarmok. Babka prišla do izby a hovorí : "Janka, vonku pred bránkou ťa čaká nejaký chlapec." Videla,  že so mnou to ani nehlo, veď aký chlapec? Žiadneho som nemala, nikto za mnou nechodil. "Choď pozrieť!" dostala som rozkazom. Pomaličky som sa obula a nakukla som von. Uvidela som ho. V hlave mi vírilo veľa otázok : "Čo tu ten chce? Ako vie, kde bývam? Sledoval ma až domov? Načo prišiel?" Jedna otázka predbiehala druhú. 

"Ahoj, doniesol som ti čokoládu. Bol som na jarmoku, tak som to mal po ceste."

"Ďakujem, ako vieš, kde bývam?"

Ako krásne dokáže osud zamiešať karty! Teraz už viem, že láska na prvý pohľad naozaj existuje. Zažila som ju v najkrajšej podobe.

Zoznámili sme sa v roku 2001 dosť netradične - cez teletext. Moja sestra sa rozišla so svojím priateľom a ja som jej chcela sprostredkovať stretnutie. Dohodla som jej hodinu aj miesto, kde mala mať rande. Do izby prišla sestra a povedala, že sa jej bývalý priateľ ozval a že sa s ňou chce stretnúť. Nechcela som sklamať neznámeho chlapca, tak som išla namiesto nej. Pritom som už priateľa mala.

Mali sme sa stretnúť v meste pri zmrzline na bicykli. Bola som tam prvá. Každého, kto prešiel, som si hneď očami premerala. Zrazu doslova preletel na bicykli fešák. Vysoký, štíhly, čiernovlasý, presne taký, akého som od detstva videla v mojom sne. Nezastavil sa, v duchu som si vravela - škoda. Odrazu sa mi prihovoril spoza chrbta. Bola to láska na prvý pohľad.

Zoznámili sme sa, dali sme si na líca pusu a navrhol, že sa pôjdeme trochu prevetrať na prímestskú oblasť Zemplínskej šíravy. Rozprávali sme sa o živote, o plánoch do budúcnosti, ale svoje sympatie sme tajili. Obloha sa strašne zatiahla. Ja som zmokla iba trochu, no kamarát zmokol do nitky. Hneď som referovala sestre, o aký zážitok prišla. A sestrine stretnutie? Naspäť sa už dokopy nedali.

Dni ubiehali. Predošlý vzťah stále trval, ale nebolo to ono. Jemu stačilo, keď sme mohli byť spolu v práci. Vtedy som to ešte vôbec neriešila. Bol piatok. V sobotu mali byť krstiny v ich rodine, tak odišiel z práce domov skôr. Keď som končila smenu neskoro večer, za vrátnicou ma čakal "ON". Strašná náhoda to bola. Keby priateľ neodišiel z práce domov, dozvedel by sa, že už niekoho mám. Odprevadil ma na autobus, darmo som mu dohovárala, že netreba. Bol milý a pozorný. Začal plánovať ďalšie dni, ako ich budeme spolu tráviť. Pochopila som, že mu nie som ľahostajná a povedala som mu: "Prepáč, už niekoho mám." Nechcela som ho vodiť za nos.
Dni ubiehali, predošlý vzťah sa nemenil. Ja som chcela vzťah, nie také "ručičkovanie" do práce a z práce. Priateľ mi navrhol, že o dva týždne pôjdeme spolu von na celý deň na Vinianske jazero sa okúpať. Bolo leto. Tešila som sa, konečne niekde spolu von, len my dvaja. Kúpila som si nové plavky, osušku. V aute ma informoval o zmene plánu, musí ešte odniesť veci kamarátovi, no mali sme to po ceste. Zdržali sme sa nekonečné tri hodiny. Pri nástupe do auta mi oznámil, že musí ísť domov, lebo auto potrebuje jeho otec do práce. Zaklincoval to pusou na líce. V tom momente som si povedala dosť, mňa nikto za nos vodiť nebude. Nestojím o taký vzťah. Za polrok chodenia dostať desať bozkov na líce? Bolo mi s toho všetkého do plaču, potom len do smiechu, aká som hlupaňa. Naďalej sme sa stretávali v práci, nikdy som mu už nenavrhla stretnutie. Myslel si, že všetko je ako má byť. Tie slová "Nehnevaj sa" mám aj po rokoch v pamäti. 

Sms mi pípla neskoro večer, bol to ON. Bol zvedavý, ako sa mám, dlho sme sa nevideli a nepočuli. Dohodli sme si stretnutie, medzi nami vzbĺkla fakľa. Predošlý vzťah som rázne ukončila. Dlho nemal žiadnu známosť a dnes už je šťastne rozvedený a aj znovu ženatý. 

Malá Zuzka celú noc konečne prespala bez jediného zobudenia. Paráda, hádam jej to už vydrží a ja sa konečne vyspím "doružova". Vytešujem sa, len nech mi to vydrží aspoň do večera. Medzitým dcérka je pripravená na cestu. "Idete do škôlky na sánkach?" pýtam sa svojho. "Nie, veď sa nedá sánkovať. Chodníky miestami odhrabané. Ideme autom." Po odchode pripravím pre nás raňajky, nech máme sily. Raňajky, základ života predsa.

Nakuknem cez okno, vidím ženu tmavšej pleti, ako pri kontajneroch vykonáva hygienu a následne inventúru obsahu smetiaka. Začína odlepovať plienky. Nie su hnedé ale iba žlté, tak si ich berie domov. Zajtra príde po druhé. Super začiatok dňa. Rýchlo sa snažím túto udalosť vymazať z hlavy... Nadobro...!

Uvarím čaj, očistím jablko a zapínam Spievankovo. Zuzanka trochu popozerá a ja si v pohode navarím. Spev počujem až do kuchyne. Po piatich minútach si uvedomujem, že nejako ticho v obývačke je, spev nepočuť. Odkladám veci z rúk a idem pozrieť. "Zuzanka, kde si?" Malá natešená kričí :"Tu som, kesím!" Otvorím dvere do izbičky a malá kreslí po stene fixami. Krásne, len nedávno sme tam maľovali. V duchu rozmýšľam, ako to zamaskovať, aby si to nik     nevšimol. Dá sa to? Maľba na jeden meter. Zuzka sa teší, aký výtvor nakreslila. Ja sa "teším" tiež. Moje nadané dvojročné dieťa.

Obed navarený, môžeme sadať k stolu.

"Necem toto", ukazuje na mrkvu a hrášok v polievke. Po pár lyžičkách to vzdáva: "Mama, kmiť!" Neposlušné rezance padajú naspäť do taniera. "Tači," a odchádza od stola. Nestíham za ňou dojesť, už má ťahá za ruku: "Spinkať, didu." Na hodinách práve 12 hodín a vraj deti nevedia určiť čas na hodinkách. Každý deň v rovnaký čas. Po kojení malá zaspáva na posteli, hodinku mám na upratanie. Alebo radšej vlasy umyť? Dilema.

"Mamí!" ozýva sa z izby. Úsmev od ucha k uchu. Nieje nič krajšie, ako keď sa dieťa vyspí doružova. Trošku sa zahráme a pôjdeme do škôlky po staršiu dcérku. 

Dve čiarky...juchú, sú tam. Po troch mesiacov som si našla vytúžené čiarky na teste aj ja. S manželom sme sa spoločne tešili. Radosť bola nekonečná.

Krásnych deväť mesiacov tehotenstva sa blížilo ku koncu a ja som sa už nevedela dočkať svojej dcérky. Už počas školských čias my učarovalo meno Bianka, také výnimočné a jedinečné. Dátum pôrodu bol určený na 1. 4. 2011. Magický a bláznivý deň, no nakoniec nevyšiel. Na vyšetrenie som sa mala dostaviť 5. 4. ak dovtedy neporodím. Cítila som sa zvláštne. Nervozita, strach a obavy boli na mieste...Nevedela som, čo ma čaká. "Každá si tým prejde," utešovala som sa. Keďže som už mierne krvácala, mala som sa poobede do 15tej hlásiť v nemocnici na príjem. "Spravia vám vyšetrenia a budete pod kontrolou, keďže už máte po termíne a krvácate. Ráno porodíte nebojte sa," oznámila mi moja doktorka.

Po príjme som odišla do izby. Super,potešila som sa spolubývajúcej. Najviac som mala obavy, že budem na izbe sama a nebudem mať s kým sa porozprávať. Meno mamičky som si nezapamätala. Ráno odchádzala aj s dcérkou domov, ani sme sa nestihli rozlúčiť. Nemohla som večer spať. Posteľ nepohodlná, pri každom pohybe škrípala, len som podriemkávala.

02:00 

ma začalo pobolievať bruško. Idem za sestričkou so správou: "už sa to začalo..."Sestrička ma medzi dverami rýchlo uzemnila: "Choďte si ešte ľahnúť, príďte, keď budú kontrakcie každých 5minút." Také rýchle vyšetrenie som veru nečakala. Zaspať sa mi už nepodarilo.

04:00 

Koľko málo stačí a stotina sekundy obráti život mladej rodinky o 180 stupňov. V tej chvíli nám nikto nevedel povedať, čo bude nasledovať...

Píše sa dátum 20.8.1990. Môj otec končí smenu v práci a vracia sa poobede autom domov. Skúsený šofér, otec dvoch dcér vo veku 7 a 5 rokov. Nezodpovedný vodič kamióna vytlačí otca z cesty a zbabelo uniká preč...

Moju mamku kolegovia z práce informujú, že manžel mal nehodu neďaleko práce a berú ju na miesto  činu. Medzitým prichádza sanitka a policajti. Bolo treba identifikovať aspoň auto. Naša škodovka bola na šrot. Záchranári ohlasujú, že pacient žije, ale nereaguje. Policajt, ktorý mal v čase nehody službu vysvetľuje mamke, že vodiča zachránilo to, že nebol pripútaný. Auto narazilo čelne do stromu a otca vyhodilo cez predné sklo von. Ak by to tak nebolo, nemal by žiadnu šancu na prežitie...

Sanitka odváža zraneného otca na oddelenie úrazovej chirurgie, kde sa podrobí všetkým vyšetreniam. Mamka čaká na chodbe. Službukonajúci lekár ju oboznamuje s výsledkami: "Manžel má poškodený mozog, mozoček, posunutý jazyk do strany, stlačené hrdlo, hltan, hrtan, stlačené pľúca, povrchové zranenia a navyše je v kóme. Kritické sú nasledujúce hodiny, treba čakať. Pri takom veľkom rozsahu poškodenia sa treba pripraviť na najhoršie. Alebo sa s tej kómy nedostane, alebo sa preberie, ale aké následky to zanechá, ukáže až čas."

V tom čase som mala 7 rokov a nechcem si ani len predstaviť tie pocity, keď človek nevie na čom je. Rozsah poškodenia bol veľmi veľký. Mamka chodila do nemocnice každý deň, no stále to bolo bez zmeny.

Podľa rozprávania mojej babky doktor, ktorý mal smenu skonštatoval, že nastala u neho klinická smrť a nepreberie sa už. Keď už ho viezli na patológiu a chceli mu priviazať na nohu štítok lekár zistil, že pacient sa potí a hneď ho previezli naspäť na izbu a napojili na prístroje. To mu zachránilo život.

Super, ani neviem, kedy to tak rýchlo zbehlo a za dverami už pomaličky klopú Vianoce. Už len dva dni, veľmi sa teším, no asi najviac samozrejme moje nedočkavé deti. Tento vianočný čas má svoje čaro.

Bilancujem:

Koláče tretina zjedená, ďalšia várka dnes dopečená.

Vianočných sklenených ozdôb na stromčeku polovica rozbitá. Stromček stojí, to je základ.

Okná stále neumyté, ale aspoň povysávané a popratané.

Darčeky kúpené a aj pobalené. Nakupovala som už od októbra, aby som sa vyhla zhonom tesne pred Vianocami.

Každý rok sa veľmi teším na stavanie vianočného stromčeka. Vždy je to iné. Magické a výnimočné, aspoň pre mňa. Od prababky, babky aj mojej mamky mám ozdoby, časom som dokúpila vlastné, ktoré ulahodili mojim očiam.

Do vlastného hniezdočka sme sa presťahovali v roku 2006. Postupne k nám pribudla Nelly, Bianka a Zuzanka. Tri čertice - tri princezné? Tento rok dostali ozdoby aj moje dievčatá, aby aj oni mali na stromčeku písanú históriu. Päť generácií na jednom stromčeku spolu. Tie časy sú už nenávratne preč, no aspoň takto mi pripomenú časy, keď sme boli spolu.

Dokonca v škôlke minulý rok staršia vyrábala ozdobu na stromček.

Papierové kreácie, mašle a sobíky robila moja mamka.

Ak by som mala prsteň zázračný, chcela by som aspoň na malý okamih sa stretnúť s nimi. S ľuďmi, ktorí ovplyvnili celý môj život. Som šťastná a spokojná, aký základ mi do života dali a budem sa snažiť posunúť nielen rady ale aj pomoc a skúseností mojím deťom. Deti sú to, čo po nás ostane ak nás tu už nebude. Snažím sa vychovávať najlepšie, ako viem. Už o pár dní si spoločne s rodinou zasadneme k štedrovečernému stolu a budeme spomínať na svojich blízkych. Aj na celý rok, čo nám priniesol a čo nám nedoprial, na všetky krásne okamihy a spomienky. Teším sa na tento deň. Veľmi. 

Blíži sa polnoc, konečne popratané, môžem si kľudne ľahnúť do postele. Som spokojná. Zajtra nás čaká vyšetrenie, to bude zase plaču. Syndróm bieleho plášťa u nás funguje dokonale.

Zaspali sme. No super, máme 30 minút, aby sme sa s dcérkou obliekli a dostavili na vyšetrenie k lekárke. "Mami, hami!" Jasné Zuzka, už to bude. O chvíľku dcérka nakojená a ja utekám do kúpeľne. Nestihnem spláchnuť,  keď vo dverách sa malá objaví a kričí: "Kaki" a ukazuje na plienku. Paráda, v rýchlosti si umývam ruky a utekám za ňou. Malá si stihla už sama vyzliecť overal, keďže je na zips. Super, ušetrila som minútu času. Prebalená a už oblečená teraz čaká na mňa.

Obliekam sa rýchlo, čas letí ako šialený. Nestíham registrovať, keď mi malá z obývačky kričí: "Voda, moké, oliala!" Môžem prezliekať znova. Podávam malej princezné, nech sa trochu zahrá, pokým ju oblečiem. Princezná putuje naspäť ku mne: "Čevená," odpovedá mi Zuzanka. Opravujem ju: "Ružová." Malá pozrie na mňa: "Pink?" Pozeranie anglických rozprávok má svoje čaro. 

Pozerám na hodinky, prešlo 15 minút, najvyšší čas rýchlo sa obuť a ísť von. Nestíham sa začesať, tak vlasy aspoň zopnem do gumičky. To som mala ešte v pláne si ich ráno umyť. Ešte šál, čiapku a môžeme vyraziť. Som hrdá na seba, ako rýchlo sme sa dostali von a ešte máme 5 minút. Ideme dole a počítame schody. Zuzanka počíta so mnou: "Jeden, da, ti, štyji, päť."

Plaším, tlačím kočík, celá spotená, unavená, zadýchaná, ledva chytám dych. Natešená stláčam kľúčku na čakárni. Hurá, meškáme len 8 minút, nie je to až také zlé. Sadám na stoličku a Zuzanka: "Mami, juky, dole." Áno Zuzka moja, už to bude. Vyberám lásku z kočíka a dávam ju na zem. Pripravím si kartičku poistenca, rozopnem sa, pozriem sa na seba a naspäť sa zapínam. V tej rýchlosti mi ostal pyžamový vrch na sebe. Nevadí, nie je to také hrozné, vydržím byť vo vetrovke. Stále mám pocit, že niečo som zabudla. Nie, nie, všetko mám... Naozaj mám?

Mala som si ráno len vlasy umyť, nestihla som. Zuby? Fúha, ani tie som nestihla vyčistiť, zato Zuzanka si stihla vyčistiť aj za mňa. Horšie veci sa stávajú, čo už. Hovorím si: "Jani, kľud, zhlboka sa nadýchni, vydýchni, nič sa nedeje." Ešte si ponaťahujem krk, hlavu, oči sa mi dostanú na moje topánky. To už nevydržím a začnem sa smiať... Čo smiať, rehotať. Rehocem sa s celej duše. V tej rýchlosti som si obula rôzne topánky, jedna čierna zateplená topánka moja, druhá čierna botaska manželova. Keďže máme rovnakú veľkosť obuvi, nič ma netlačilo, len mi na jednu nohu bolo chladnejšie, čomu som nepripisovala veľký význam. 

Moje rodné mesto je pre mňa najkrajšie práve v tomto zimnom období. Keď sa 6.decembra rozosvieti a rozozvučí na námestí prvýkrát vianočný stromček a mesto je vyzdobené svetielkami. Tento anjel zdobí mesto len v tomto predvianočnom období.

Najznámejšou fontánou v meste je Fontána lásky, ktorá s nachádza na Námestí osloboditeľov pred mestským úradom. Na vysokom podstavci vo Fontáne lásky je súsošie Jar Zemplína, už od roku 1965.

Mestský úrad v Michalovciach.

Vo vnútri budovy sa nachádza najväčší Betlehem má dĺžku 5 metrov, šírku  2,10 metra a najvyššia postava 1,75 metra. Pán Igor Svítok zo Slovenských rekordov potvrdil, že ide o ustanovujúci slovenský rekord. Vyrobili žiaci základnej školy a tým vytvorili ustanovujúci rekord v stavbe betlehema z papiera technikou papierového pedigu. V betleheme boli vytvorené postavy Márie a Jozefa, Jezuliatko v jasličkách, anjel a tri ovečky. Súčasťou diela boli aj stromy zhotovené rovnakou technikou.

Pohľad cez mesto.

Nočná prechádzka s vianočnou atmosférou. V stánkoch cítiť vôňu vareného vína, punču, pečených gaštanov, karamelových jabĺk a iných dobrôt. Toto obdobie je pre mňa najvzácnejšie.

Vianoce sú pre mňa najkrajším dňom  v roku, keď sa zíde celá rodinka pri jednom stole. Dobroty ako kapustnica, domáci koláč, klobáska, ryby, rezne, šalát, kysnuté koláče, bobaľky s makom nesmú na vianočnom stole chýbať. Keď som bola dieťa, zbožňovala som pod stromčekom darčeky. Potešili aj maličkosti.

Každý rok si kladiem otázku: "Ako potešiť na Vianoce blízkych? Stále sa snažím niečím novým prekvapiť, nielen praktickými vecmi do domácnosti. Odkedy mám detičky, nenechávam si vianočné darčeky na poslednú chvíľu. Začínam nakupovať už v októbri, menej stresu mám v decembri. Nebaví ma čakať dlhé rady v obchodoch pre maličkosti a maloobchodom sa vyhýbam oblúkom počas tých dní. Mám neposedné deti, ktoré nebudú čakať hodinu v rade.

Rozhodla som sa, tento rok bude iný. Výnimočný. Netradičný.  Zainvestovala som do darčeka, ktorý vydrží roky. Navštívila som stránku a objednala som personalizovanú deku a vankúšik. Rozhodla som sa tak po odporúčaní a následných hodnoteniach na stránke. Neváhala som ani chvíľu a objednala som. Zatiaľ len na skúšku pre jednu dcérku. Po potvrdení objednávky som už len čakala na správu, kedy mi bude doručená. Dočítala som sa, že výroba jednej deky a vankúšika trvá 7-14dní. Vankúšik je vyrobený zo 100% organickej bavlny a navyše je aj hypoalergénny. Na výrobu sa používajú 100% prírodné priadze - bavlna a vlna pestované bez pesticídov. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky. 

Super prekvapenie, keď už na 7my deň mi bol poslaný mail, že deka spolu s vankúšikom je už na ceste ku mne. Už len čakať na kuriéra. Sms pípla, dnes sa dočkám. Jupí.

Sympatický kuriér s milým prístupom mi podal zásielku, nezabudol pritom pekne pozdraviť. Taký by mohli byť všetci. Hneď je deň krajší.

Utekám po schodoch do bytu a už vo dverách sa pokúšam otvoriť krabicu. V prvých minútach po otvorení som onemela. Nielenže bolo dokonale zabalené, ale učarovali mi hneď na prvý pohľad. Takú jemnú deku a vankúšik som nikdy ešte v rukách nedržala. Ten materiál ma úplne dostal. Krásna žiarivá farba, krajšia ako na fotke. V tej chvíli ma napadlo len to, že som mohla objednať rovno dve. Nevadí, Vianoce ešte neklopú na dvere, takže ešte stíham. Najviac pri rozhodovaní u mňa zapôsobilo to, že na výrobu deky sa používajú len 100% prírodné priadze - bavlna, vlna. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky, ktoré by mohli deťom ublížiť. Látky sú hypoalergénne a priateľské k prírode. Preto tá jemnosť a mäkkosť.

AA Prestige Maska na spevnenie a vyhladenie vrások 

fialová maska

AA Prestige Maska na upokojenie pleti

ružová maska

Najprv som si vybrala na testovanie masku fialovú. 

AA Prestige Maska na spevnenie a vyhladenie vrások

4LONG LASHES by OCEANIC

 Super, je vyskúšaný až teraz, keďže sa veľmi nelíčim. Na materskej som už 6rokov, pokým som chodila do práce, líčila som sa každý deň. Teraz už len výnimočne.

Účinne čistí pleť a odstraňuje zvyšky mejkapu, zanecháva pleť dokonale čistú a sviežu.

Biotín stimuluje rast mihalníc a kyselina hyalurónová hydratuje riasy a robí ich pružnejšie. Provitamín B5 a alantoín upokojujú citlivé očné okolie a upokojujú podráždenie.Pred použitím som zatriasla.

Troma pohybmi bola riasenka odstránená a žiadne svrbenie očí a ani okolia očí. Za super cenu. Kúpim ešte jeden a budem mať na darček na vianoce pre sestru. Som spokojná a dúfam, že aj sestrička bude tiež.

Milujem práve toto obdobie, keď listy na strome menia svoju farbu, príroda sa pomaličky ale isto pripravuje na príchod zimy. Krásna jeseň. Obdobie, keď už vonku niesú vysoké denné teploty. Keď nastane čas na púšťanie šarkanov a vytváranie zvieratiek s gaštanov. Aj my sme stihli nejaké zvieratká vyrobiť.

Slovensko má krásne štyri ročné obdobia. Po jari nasleduje leto, po lete jeseň a nakoniec sa zima prihlási. Každým rokom sa jeseň skracuje. Dlhšie trvá leto, naraz nastane jeseň a ani človek nevie ako, už klope na dvere opäť zima. 

Milujem vôňu čerstvo nalúpaných orechov, jemný jesenný vánok vo vlasoch, šuchotanie lístia pod nohami. Najviac zo všetkého prechádzky po lese s mojou rodinkou. Nemám rada, ak je jeseň veľmi upršaná a nikde sa nedá ísť.

Silu a energiu mi dodáva práve taká chvíľka v prírode, keď človek aspoň na chvíľu vypne z každodenných starostí a povinností. Krásne ale veľmi krátke obdobie. Každú voľnú chvíľku ak sa dá vybehneme do prírody. Nazbierame huby, naše deti učíme už od malička, ako sa má správať v lese, ktoré huby sú jedlé a ktoré jedovaté.

Vyrobíme pre vtáčiky domček a v decembri si vyberieme v lese jeden menší stromček a ozdobíme ho suchými rožkami, sušeným ovocím, jabĺčkami. O týždeň pôjdeme pozrieť, ako si pochutili zvieratká na ňom. Príroda nám dáva svoju úrodu, svoju energiu a silu, takýmto spôsobom sa chceme odvďačiť aspoň zvieratkám, ktoré žijú v prírode.

Som rada, že môžem so svojimi deťmi a rodinkou zažiť jeseň vo svojich farbách, akú nám ponúka. Koľko štátov takú možnosť nemá.