Starosta našej obce Jelenec, dlhodobý futbalista, milý, pracovitý a silný človek, otec dvoch detí a manžel... Áno, Ivan Varga...  Dobojoval... Rakovina ho zmorila... Trpel, ale už je mu dobre... Slová jeho dcéry, 2.6.2021:" No proste mamine volali z BA, že tato na tom nie je dobre. Že ak ho chce ešte vidieť živého, tak by mala čo najskôr prísť. Ona tam išla a povedala, že ho chce mať doma. Proste lebo v nemocnici to nie je dobre, aj bol sám na izbe proste by mu bolo smutno. Tak ho odviezli domov. Bol úžasný 💗. Zvládol takú ťažkú cestu💓. A potom o 3.00 som sa zobudila a v posteli ležal a nedýchal a tušila som že je zle. Potom ho obliekli a dnes ráno ho odniesli do domu smútku 😭 Ale netrpel... Proste prestal dýchať...Zaspal...Svoju úlohu tu splnil a teraz musel ísť inde 😭...Bude mi chýbať fyzicky ale psychicky je navždy so mnou 😭💓 "

Prosím, pomodlime sa zaňho a aj za jeho rodinu, veľmi to potrebujú...😔🙏

Nášmu tretiemu mušketierovi dlho trvalo, kým nabehol na príkrmy. Starších dvoch chlapcov som oboch kojila 2,5 roka, a tak nebol problém hocikedy na požiadanie „vytiahnuť“ a ide sa na vec. Postupne ako rastú, prichádza našťastie aj obdobie, kedy sa začnú zaujímať o naozajstnú stravu, nakúkajú, čo majú dospeláci a starší súrodenci na tanieroch.  A tu nastáva otázka, čo a ako uvariť, aby to bolo vhodné aj pre bábätko. A tak sme začali s prvými príkrmami. Najskôr lyžičku-dve, neskôr bol pohárik na dva dni, konečne je v období, kedy zje celú porciu pre batoľa. V prvom rade varím domáce bez soli a cukru a príkrmy kupujem len také, čo bežne nevarím – teľacie, králik a podobne. Preto som sa zapojila do testovania, lebo som bola zvedavá na nové chute pre drobca, nech má pestrú stravu odmalička.

Asi ste zvedaví, prečo skoro videoparódia. Totiž, keď som mužovi povedala, že nás vybrali, tak on na to – to akože natočíš video, že mu dávaš prso a on sa odťahuje s kyslou tvárou, že ee, toto nestem, daj mi z pohárika... :D No, našťastie to nebolo potrebné a fotky a písmenká Vám musia stačiť.

Ako prvú ochutnal náš už ročný drobec Mliečno-obilnú kašu Banánovú. Chutila a malý prespal celú noc. Čo viac si môže matka priať. Druhú, nemliečnu Vanilkovú, sme ešte nenačali, musím zohnať sušené dojčenské mlieko od kamošky, ktorá kŕmi z fľašky.

Na rad prišli mäsovo-zeleninové príkrmy. Tie od 6 a 8 mesiacov s obsahom 190 g, nakoniec väčšie balenia po 250 g. Jednoznačne vyhrali BIO Spaghetti Bolognese. To spapal do poslednej lyžičky. Trošku sme bojovali so zelenou kombináciou BIO Brokolica s hráškom a morčacím mäsom, predsa len brokolica má svoju vôňu, ale nakoniec zjedol všetko. Mixované príkrmy som pridala k pokrájaným cestovinám a zjedlo sa všetko. Pri ohrievaní vo vodnom kúpeli som všetko ochutnala a chutilo to dobre. Každý pohárik inak, podľa pestrého výberu zeleniny v ňom obsiahnutého. Páči sa mi, že je tam zastúpený aj zabudnutý paštrnák, ktorý sa už teraz nepoužíva tak často ako petržlen. A tiež chválim zloženie bez soli. Bola som totiž v tom, že všetky detské príkrmy musia byť podľa zákona bez pridanej soli a ovocné bez cukru a prekvapilo ma, keď sme mali inú značku, že je to osolené ako pre dospeláka. Takže pozor na zloženie. U Nestlé NaturNes bio si dávať pozor nemusíte. Všetko sme sfutrovali. A keď malý nevládal, mamina sa potešila, že jej zostala posledná lyžička. Škoda, že sa poháriky nedajú odložiť aj s viečkami na zaváranie domácej výživy, no aspoň sa dajú separovať a sklo sa znova použije.

Ovocné kapsičky majú skvelé kombinácie – jablko + šípka, jablko + banán + čučoriedka + černica, dyňa + banán + mrkva, hruška + jablko + čierne ríbezle... Mňam 🙂 Prvé dve som dávala na lyžičku. Drobec mal prvýkrát kapsičku, tak nevedel, ako sa to cucká. Od tretej ale už všetko spapal sám. Nevýhoda je malé, povedala by som, až polovičné balenie. Kapsičky nekupujem, pretože mi príde nešťastné riešenie dať bio príkrm do nerecyklovateľného obalu, ktorý zaťaží našu planétu. Preto by som uvítala, keby boli napríklad v tetrapakoch, ktoré sa zvlášť triedia a dajú sa ďalej spracovať, alebo teda najlepšie by bolo v skle.

Chválim plechovky s chrumkami. Malé hviezdičky akurát do detskej ručičky 🙂 Ochutnať museli aj dospelí, čo je to za šmakocinku, a tiež som pristihla starších súrodencov, ako ho síce kŕmia, ale sem-tam skončila hviezdička aj v ich puse. No a lupienky tiež, tie sa zjedli asi ešte rýchlejšie ako hviezdičky. Plechovky som zrecyklovala pre dvoch starších na ich prvé pokladničky. Oblepili si ich obľúbenými samolepkami.

Ahoj, volám sa Adam.
Mám 6 mesiacov a píše za mňa moja mama. Doteraz som poznal iba mliečko, no v jeden deň u nás zazvonil zvonček. Vo dverách sa objavil kuriér s veľkou škatuľou a vtedy sa všetko zmenilo.
Môj mliečkový svet sa obrátil hore nohami. Odrazu mi mama núkala rôzne nové chute.

Teraz sa hrám a moja mama ma fotí z jednej strany, z druhej strany, z takého uhla, z iného uhla. Je mi smiešne ako sa snaží, preto sa usmievam. 

Kŕmi ma. Zase. Vypľúvam výživu, hoci mi chutí. Nemôžem jej všetko len tak uľahčiť.
Tých krabičiek a pohárikov nám prišlo, inak, neúrekom. Keď ma mama začala kŕmiť, trochu som sa zľakol: „Kam chce do mňa toto všetko napratať?!"
Po pár dňoch som si však zvykol. Poviem Vám, tie ovocné výživky, ktoré som mohol ochutnať, boli mega pecka dobré. Skoro som zabudol na svoje mliečko. Zjedol som polovicu pohárika na jeden šup.

Zeleninka s mäskom tiež ušli. Obedy boli chutné ako lusk. Mama bola nadšená. Páči sa mi, keď ma chváli.
Mama vraví, že moji súrodenci takéto mňamky neobľubovali, a že sa chystá variť obedy aj mne, ale dal som šancu aj tým v sklenenom pohári. Vraj sú bio, mama vysvetľovala tatikovi, čo to znamená, vraj niečo zdravé, bez cukru... Ten nepotrebujem? Fakt sa nevyznám.

Ukážem Vám pár záberov, ako som spoznával, ochutnával, a pózoval. 🙂

Verím, že moja skúsenosť pomôže aj iným malým kamošom rozhodnúť sa, čo veselo spapať a s čím sa skôr pohrať.

Ahojte, cez leto planujeme ist do chorvatska s rodinkou a chcela by som sa vas spytat ci mate nejake triky alebo tipy ako sa lepsie pobalit alebo co zobrat asi sa dietatko nenudilo. Dakujem 

Na úvod vysvetlím prečo sme sa zapojili do testovania. Markus (11 mesiacov) bol od 4 mesiacov prikrmovaný domácimi kašičkami, ovocným alebo zeleninovým pyré. Od 7. mesiaca mi začal odmietať moje jedlo, a tak sme prešli na kupované obedy. Tie mi zjedol, no mne sa vôbec nepáčila chuť, vôňa a hlavne zloženie. Keď som videla, že Koník testuje Nestlé NaturNes Bio, neváhala som a hneď som môjho papáča zapojila.

                                        Začnem zeleninovými obedmi 

Už po otvorení som cítila vôňu jedla a nie vôňu konzervy, paštéty (takú vôňu totiž majú ostatné, nemenované značky, ktoré sme skúšali predtým). Markusovi veľmi chutili, mne krásne voňali a veľmi sa mi páči zloženie. Jediná, ktorá nemala úspech boli špagety.

Škoda, že nemôžete cítiť tú vôňu. 

                                     Pokračujeme ovocnými kapsičkami

Začnem nevýhodou a tá je: malé balenie. Kapsičky sme teda využívali pri prechádzkach alebo cestovaní v aute. Chcela som ich dávať ako desiatu, ale nato boli žiaľ malé.
Chuťovo, vôňou aj zložením boli všetky TOP! Neviem si vybrať jednu najlepšiu a ani jednu najhoršiu. Všetky by som umiestnila na prvé miesto. Kombinácia, ktorú chcem vyzdvihnúť, je mrkva, tekvica, banán. Prečo? Pretože ja osobne by som po nej nesiahla. Vďaka testovaniu viem, že by som spravila chybu a veruže bola výborná. Tieto som testovala s drobcom aj ja (rozumej, vycucla som poslednú kvapku) a naozaj to chutilo ako ovocie. Nie ako cukor a voda.

Keď zastavili na parkovisku pred ústavom, Zuzka si so záujmom prehliadala park, ktorý ho obklopoval. Vystúpili von a s držiacimi sa rukami pomaly prechádzali cez chodník, ktorý viedol až dnu. Tomáš sa tesne pred vchodom zastavil a uprel svoj pohľad na lavičku, ktorá bola po jeho ľavej strane. V mysli sa mu vynorili spomienky na to, ako tu zakaždým sedel, keď predýchal útoky, ktoré od mamy zažíval. Bola to práve Anička, ktorá k nemu vždy v tichu pristúpila a pohladila jeho ubolenú dušu nejakým láskavým slovom. Po pár minútach, kedy Zuzka trpezlivo čakala, aby prešli dnu, sa otočil k jej láskavým, belasým očiam a jemne sa usmial. Bol tak vďačný, že to bola práve ona, kto tu teraz pri ňom stál. Tomáš sa zhlboka nadýchol a odvážnym krokom podišiel k dverám. Galantne ich Zuzke otvoril a s pohľadom upretým na ruku, ktorou stále držala tú jeho, vošiel dnu aj on. Okamžite ako ho uvidela sestrička Anna, celá tvár sa jej rozžiarila radosťou. Tomáš zo saka vybral jednu ružu a podal jej ju.

"Tomáško, ako rada ťa opäť vidím. Ako vždy rovnaký gentleman." podišla k nemu a s radosťou ho vtiahla do náručia. Zuzka sa tomuto srdečnému gestu potešila. Keď sa Anna odtiahla, pohliadla na Zuzku a jemne sa usmiala. "To je veľká česť, že si tentokrát priviedol aj takú nádhernú spoločnosť." s láskou otočila pohľad k Tomášovi, ktorý sa hrdo usmial a pohladil Zuzku palcom po prstoch.

"Ja som veľmi rád, že sa rozhodla ísť so mnou. To je Zuzka. Moje nežné vtáča." usmial sa na ňu a vplietol jej do vlasov ľahký bozk. Zuzka sa usmiala a do líc jej vošla červeň.

"Veľmi ma teší, Zuzka, ja som Anna. Ošetrujúca sestra Janky, Tomášovej mamy." podala Zuzke ruku, ktorú ona okamžite prijala.

"Aj mňa veľmi teší. Je pani Janka schopná prijímať návštevy?" spýtala sa so záujmom Zuzka.

"Iste. Odvtedy, čo ju sem, od jej mamy, priviedli v zhoršenom stave, sa cíti omnoho lepšie. Doktor dokonca zvažoval, že by ju, po prosbe babičky, prepustili do domácej liečby. V kľude za ním Tomáš zájdi, ešte je tu." povzbudila Anna očami Tomáša. Ten súhlasne prikývol a dodal, že tak urobí, len čo navštívi mamu.

Obdobie prvých príkrmov, prvých špeci zdravých receptov a často maximálne dvoch zjedených lyžičiek, si opakujem za môj pomerne krátky život už po tretíkrát. Nie, varenie pre mňa nie je relax. Pre mňa je relax dobrá kniha, more alebo pohár vína. 🙂 Ale nebojte sa nič, poctivo som tým našim dvom predošlým potvorkám varila a aj varím. Naša treťorodená, Juditka, má aktuálne desať mesiacov. Charakterizovala by som ju ako typického „ceckofila“. Denného, nočného... vytrvalého. Takže testovať príkrmy, kaše, kapsičky a chrumky NaturNes BIO od Nestlé bola pre nás obe výzva. A ako to dopadlo? 

Juditka začala s prvými ochutnávkami príkrmov, keď mala sedem mesiacov. Zo začiatku sa mi videlo, že batáty, cukety, dyne, kaleráby a ďalšie experimenty v mojom podaní ju bavia a chutia jej. Asi po dvoch mesiacoch, keď sme už zaviedli aj lepok, chuť stratila. Vyskúšala som všetko možné. Jednoducho zeleninové príkrmy začala ignorovať.  Sem-tam si dala domácu výživu, ktorú sme s babkou handmade vyrobili, prípadne jogurt. Žiadna sláva. Aj preto som sa skúsila zapojiť do testovania NaturNes BIO produktov od Nestlé. Chceli sme vyskúšať vychválené zloženie zo starostlivo vybraných surovín z ekologického poľnohospodárstva, bez použitia priemyselných hnojív, pesticídov atď... Jednoducho, potykať si s EKO BIO. Lebo povedzme si úprimne, nakúpiť dnes ozaj „overenú“ zeleninu či ovocie na domáce príkrmy je tiež poriadna fuška. Testovanie nám trošku poznačili dve vychádzajúce jednotky v ústach našej Judi. Teploty, plače, nechutenstvo... Aj s tým sme sa museli popasovať. 

Kapsičky NaturNes BIO

Začnime tým, čo Judi ľúbi – ovocnými kapsičkami. Už predtým jej šmakovala domáca výživa, tak som nemala obavy, že budeme protestovať. Kapsičky majú praktické balenie. Viaceré maminky písali, že je malé. Za nás určite postačujúce, viackrát som docuckávala ja alebo staršie sestry. Pozdával sa nám aj „sosáčik“, keďže naša Judi pila z takéhoto obalu prvýkrát. Testovanie sa nám výborne hodilo aj preto, lebo sme sa ocitli na predĺženom víkendovom pobyte na Orave. A tak sme mali kapsičky vždy poruke. 

Čo sa týka samotnej pokusnej myšky Juditky, tú najviac oslovili príchute  Hruška-Jablko-Banán, Hruška-Jablko-Čierne ríbezle, Jablko-Banán-Čučoriedka-Černica  a Tekvica-Banán-Mrkva, Jablko-Šípky. Exotické Mango u nás nedopadlo dobre. Dokonca ani staršie dcéry ho nechceli. Keďže som z každej ochutnala aj ja, musím pochváliť výrazné chute, ktoré sú skutočne „uveriteľné“. Jednoducho majú chuť ovocia, prípadne zeleniny, ktorá je na obale. Pri niektorých iných značkách mám pocit, že tam zmiešali niečo dokopy a chuť sa úplne stráca. Tu sme cítili ozajstnú kyslú ríbezľu, čučoriedku, na druhej strane sladký banán či hrušku. Najviac nás určite prekvapila príchuť Tekvica – Banán – Mrkva. To bola fantastická kombinácia.

Za nás majú kapsičky NaturNes BIO od Nestlé desať z desiatich. Oslovilo nás balenie, príchute, konzistencia... Až na to mango, ale odpúšťame mu a veríme, že iným chutí. 

Rama má v našej domácnosti svoje miesto, aj keď sme prevažne naklonení klasickému maslu. Kupujeme Ramu s morskou soľou, ktorú používame na nátierky alebo chlebíčky, keď sa chystá návšteva. Mrzí ma, že sa z pultov vytratila a nahradila ju Rama slaná, ktorá chutí trochu inak.

Ale my sme sa zamerali na test Ramy Natural, ktorá nám týždeň robila v kuchyni spoločnosť. Ako prvú som na synovu žiadosť urobila rybičkovú nátierku. Aj keď je Rama mierne slanšej chuti, nátierka si ešte žiadala prisoliť, takže jej chuť je vhodná aj na prípravu sladkých pokrmov, keďže slanosť nie je taká výrazná. S jarnou cibuľkou nemala chybu!

Po slanom sa nám žiadalo sladké, tak sme skúsili upiecť čokoládové košíčky s ultra čokoládovou plnkou a čiapočkou z Ricotty a šľahačky. 😛 Maslo sa pridávalo do cesta na košíčky. Miesto klasického masla som teda zvolila Ramu. A bola to skvelá voľba, keďže Rama nie je tak tuhá ako maslo, dobre sa s ňou v ceste pracuje a rýchlo sa spojila s ingredienciami, mierne slaná chuť sa stratila a nijak neovplyvnila sladkú chuť koláčika. Cesto bolo pekné lesklé a držalo správny tvar. Košíčky sa upiekli pekné a pevné, nelámali sa. Po vystlaní formičiek som cesto naplnila čokoplnkou a upiekla. Po vychladnutí som ozdobila šľahačkou s Ricottou a malinami a koláčik ku káve bol na svete. 😊

Samozrejme, Ramu sme použili aj klasicky - na chlieb pod šunku so zeleninou a chutilo aj synčekovi. Ten si dal aj na palec z kelimka a oblizoval, takže posiela 10 bodov. 😁 

Z piatka sa nám zvýšili uvarené kolienka, tak som ich v sobotu hodila na panvicu na rozohriatu Rámu, chvíľu prehriala a premiešala s vajíčkami. O pár minút bol obed na svete a kolienka sa zjedli za kratší čas, ako som ich stihla pripraviť. 😊 To každého v kuchyni poteší, keď druhým chutí a jedlo mizne z tanierov. Kolienka, vďaka Rame, neboli suché a navyše im pridala maslovú príchuť.

Celkovo naše gazdovanie s Ramou v kuchyni hodnotím kladne. Jej chuť je natoľko prispôsobivá, že ju možno využiť na prípravu slaných i sladkých pokrmov, konzistencia je pevná, dobre a ľahko sa roztiera, nepadá z chleba ani z noža, nevytvára sa na nej voda a v pokrmoch dobre drží tvar. Jediným nedostatkom je u mňa využitie palmového oleja, aj keď je z trvalo udržateľných zdrojov a zloženie je prírodného charakteru. No aj tak, Rama je jediný margarín, ktorý dokážem akceptovať a dávam ju po klasickom masle na prvé miesto 👍

Ahojte mamičky, 

dnes máme Medzinárodný deň detí, teda deň venovaný tým najmenším ❤️. 

Verím, že ste ho strávili so svojimi ratolesťami, v kľude a v mieri 😄, že ste si užili spoločne strávený čas a snáď ste nezabudli na malú sladkú odmenu, či drobný darček. 

Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children) v Ženeve, vo Švajčiarsku v roku 1925. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách tento deň s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Dnes sa oslavuje vo viac ako v 21 krajinách. Aj keď prvotná myšlienka bola zamerať viac pozornosť na problémy týkajúce sa detstva (detská práca, zneužívanie, chudoba, emocionálna deprivácia, negramotnosť a pod.), dnes už tento zámer vo veľkej miere vyprchal, ale túžba urobiť deťom radosť ostala.

A preto sa PEPCO rozhodlo, že urobí radosť niektorému z vašich detí. Ak je ešte k tomu fanúšik Paw Patrol, je to ideálny kandidát na výhru 😉. 

Pripravili sme pre vás úžasný balíček, ktorý sa skladá z dvoch obrovských plyšákov Chase a Marshalla z rozprávky Paw patrol, ktoré budú vaše deti jednoducho milovať. 

Keď sa Zuzka prebudila, prvá myšlienka, ktorá ju napadla bolo, že onedlho spozná Tomášovu mamu osobne. Na jednej strane sa tešila, no na tej druhej si začala uvedomovať, že mama ju nemusí prijať. Ďalšia prekážka, ktorú si v mysli vytvorila. Posadila sa, zhlboka sa nadýchla a prvotný pocit strachu sa snažila odstrániť tým, že si otvorila Bibliu, ktorú mala položenú na stolíku.

"Povzbuď ma, Pane, prosím. Ak som si nie istá sebou, Ty nech si mojou istotou." šepla do ticha a náhodne listovala niekoľko strán. Oči jej okamžite zastali pri jednom zo Žalmov:

Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od Neho je moja nádej. Len On je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený. V Bohu je moja spása a moja česť. Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh. Ľudia, dúfajte v Neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom.(Biblia, Žalmy 62:6-9)

Keď to dočítala, srdce sa jej postupne začalo zapĺňať touto istotou. Privrela oči a v duchu sa poďakovala za starostlivosť, ktorou ju Boh objímal v takej nádhernej a neutíchajúcej hĺbke láskavej Otcovskej opatery. Po krátkom okamihu v tichu, sa jej v mysli objavila predstava Sebastiana. Nevedela presne prečo, ale pocítila naliehavú potrebu niečo sa o ňom dozvedieť. Okamžite siahla po mobile a vytočila Tomášove číslo. Zdvihol takmer okamžite.

"Moje nežné vtáča, už si hore?" zaznel jeho pokojný, nežný hlas. Okamžite sa jej na tvári objavil úsmev.

"Áno. Môžeme ísť, ak budeš chcieť, ale ešte predtým by som ťa rada o niečo poprosila." podišla k oknu a zamyslene sa zahľadela von.

Na začiatku vysvetlím, prečo tretí cisár... Som mama na tretiu, čiže mám troch synčekov a všetci traja išli sekciou (cisárskym rezom), takže mám doma troch cisárov. Testoval a maškrtil hlavne malý cisár Branko (takmer 3-ročný lapajko).

Najväčšiu radosť mali bráškovia z príchodu balíčka a následne z jeho rozbaľovania... zvedavosť je na prvom mieste. 😉

Mňamky, ktoré expresne k nám dorazili, boli v dobrých rukách malého cisára 💕 so slovami WAAAAW....

Patrím ku generácii, v ktorej deti celé svoje detstvo kričali. Dedina bola plná kriku, kričali mamy na svoje deti, aby išli obedovať, kričali deti keď sa schovali, naháňali …
…a dneska, deti nemôžu kričať doma, nekričia na ulici, nemôžu kričať v škole, dokonca sa nedoporučuje kričať ani v prírode.

Deti ale potrebujú kričať, potrebujú vypovedať slová a vyjadriť svoje emócie.

Nevypovedané, zadržané slová a potlačené emócie, zasahujú oblasť hrdla. To je totiž posledné miesto, posledná možnosť ako to všetko zastaviť.
Všetok strach, stres, hnev, zlosť, napätie zostávajú v oblasti krku..,
… a potom prídu zápaly hrdla, kašeľ ale aj zajakavosť, problémy s vyjadrovaním a iné ochorenia štítnej žľazy.
Niekoľko generácií opakovaný vzorec „nevypovedaného“ a potláčaného sebaprejavenia je základom aj pre rôzne ochorenia v tejto oblasti ľudského tela.
Potrebovala pomoc mladá žena, liečená pre onkologické ochorenie štítnej žľazy. Jednou z ťažkých tráum, ktorú si niesla, bola trauma jej maminky, ktorej ocko mal úraz s popálením veľkej časti tela a tváre.
Na prvú návštevu v nemocnici sa veľmi tešila a zrazu, videla iba postavu ležiacu na posteli, obviazanú v bielom, s otvorom pre oči a ústa.
Prežila šok…
A z nemocnice domov prišiel úplne iný človek. Celé svoje detstvo mu nevedela povedať, že sa ho bojí, že ho nechce, taký aký je, že ona ľúbi svojho ocka.

Problematika kašľa a kriku je určite rozsiahlejšie a niekedy zložitejšia, vždy je potrebné vnímať aké emócie ich sprevádzajú a spúšťajú.

Ukričané deti vám vždy niečo signalizujú!

A nezabúdajte s deťmi aspoň spievať, ak už nemáte priestor na detské vykričanie sa. 

DUŠA DIEŤAŤA JE KREHKÁ...

... vyživuje ju láska, pokoj, úcta, radosť, krása,

... potrebuje sa tešiť, smiať, spievať, tancovať,

... aspoň kúsok z toho potrebuje cítiť každý deň.

MYSLITE NA TO!

S narodením bábätka prichádza do života novopečených rodičov nová vlna rozhodovania. Vybrať správne topánky, oblečenie alebo aj auto pre seba, to je vlastne brnkačka, veď v tom budeme chodiť my a my sme zodpovední sami za seba a za svoj komfort. Keď však príde na rozhodovanie ohľadom toho malého uzlíka šťastia, dilema je obrovská. A snáď najtvrdším orieškom je výber kočíka. Veď v ňom dieťatko často strávi obrovskú časť dňa - výlety, prechádzky, uspávanie, keď to doma nejde… Vynára sa množstvo otázok. Bude mu kočík pohodlný? Ako dlho mu bude slúžiť? Vyplatí sa priplatiť si za pekný dizajn? A poslúži nám aj v meste rovnako dobre ako na prechádzkach lesnými cestičkami na výletoch k babke?

Tieto a ďalšie rébusy musia rodičia vyriešiť, než sa definitívne rozhodnú pre kočík, ktorý skutočne vyhovuje ich očakávaniam a potrebám. Koľkí z nich by ocenili radu od naslovovzatého odborníka. A práve Kočíkovú maniačku - odborníčku, ktorá sa v mori ponúk kočíkov cíti ako ryba vo vode, hľadáme do modrokoníkovskej Kočíkovej poradne.

Kto je kočíková maniačka

Maminka, ktorá má prehľad. A to nielen v aktuálnych trendoch v oblasti kočíkov, ale tiež v oblasti noviniek a nie sú jej cudzie ani technické parametre. Podľa požiadaviek dokáže maminkám poradiť pre ne ten najvhodnejší kočík, či už z bazáru alebo nový. Dokáže pracovať samostatne a vyhľadávať informácie rôzneho druhu o kočíkoch a ich kvalitách. Našla si sa v tomto popise? V tom prípade čítaj ďalej!

Koho hľadáme

Do nášho rozrastajúceho sa tímu hľadáme šikulku, ktorá sa proste v kočíkoch vyzná. Vie poradiť, či zvoliť trojkombináciu alebo len hlboký kočík. Pomôže s výberom správneho typu koliesok do terénu i na rovné mestské chodníky. Nasmeruje pri výbere kočíka vysokých rodičov i tých, ktorých v detstve menej ťahali za uši. Má prehľad o doplnkoch, ktoré je možné ku kočíkom dokúpiť a poradí tie najlepšie vychytávky. Takú, ktorá bude so zápalom sledovať novinky a rada sa o výsledky svojho prieskumu podelí s ostatnými maminkami. Ak by si navyše z diktátov a gramatických cvičení dostávala ešte dnes samé jednotky s hviezdičkou, si presne tá, ktorú hľadáme. 

Kým som bola vybratá na testovanie produktov Kinekus, pravdu povediac som značku ako takú veľmi nepoznala, skôr mi niekde v podvedomí rezonovala z reklám v telke a rádiu. Keď mi prišiel spolu s balíčkom domov milý dopis, zistila som, že sa jedná o rýdzo slovenský reťazec, ktorý je na trhu už 30 rokov, a ktorý podporuje hlavne lokálnych dodávateľov. Tešila som sa na môj testovací týždeň.

Smaltovaný pekáč

Ako prvý prišiel na radu pekáč. Pekáč je dostatočne veľký na prípravu obeda pre 5-člennú rodinu a napriek tomu, že vyzerá robustne, má nízku hmotnosť a dobre sa s ním manipuluje. Pokrievka zabezpečí rovnomernú a rýchlejšiu prípravu pokrmov, mäso je šťavnaté, zelenina bola dostatočne upečená, ale nebola rozvarená. Celkovo mu nemám čo vytknúť. Určite by som doň investovala. 

Hodnotenie: 5⭐️ / 5

Grilovacia Panvica

Grilovacia panvica Ambition s rozmermi 28 x 28 cm s nepriľnavým povrchom je výborný pomocník do kuchyne. Svojím rozmerom je dostatočne veľká, a napriek tomu je veľmi ľahká a manipulácia s ňou je bezproblémová. Samotná rukoväť je veľmi príjemná na dotyk a panvica vďaka nej v ruke nekĺže ani v prípade, keď máte mokré ruky, čím máte varenie plne pod kontrolou. Čo sa týka samotného povrchu panvice, tak jeden fakt je, že sa jedlo na panvicu nepripeká a nelepí, čo využijú hlavne milovníci rýb, kedy sa im nebude mäso z ryby trhať pri otáčaní. Čistenie samotnej panvice je veľmi jednoduché aj napriek faktu, že panvica nemôže ísť do umývačky riadu. Pre čistenie postačuje jednoducho mäkká hubka a trocha saponátu. Potom už len stačí opláchnuť a panvica je ako nová. Táto panvica si určite našla miesto v našej kuchyni.

Keď prišiel Tomáš, Zuzka sedela práve v sesterni. Ihneď ako ho uvidela, rázne vstala a s vážnou tvárou mu podala Jurajovu kartu. Keď si prečítal, čo potreboval, povzbudil ju, aby ho zaviedla do izby pacienta. Jurajov stav bol čoraz horší, keď sa k nemu Tomáš naklonil, videl, že od horúčky blúzni. Poprosil Zuzku, aby rýchlo zavolala na chirurgiu a zistila, či je tam teraz niekto, kto môže ihneď operovať. Zuzka okamžite počúvla. Potom už všetko prebehlo rýchlo. Juraja ihneď previezli na operačnú sálu. Keď sa všetko trochu upokojilo a Zuzka sedela v Tomášovej lekárskej izbe, v myšlienkach sa stratila v čase. Nechápala, prečo Lenka nechcela počúvať a mrzelo ju, že môže mať z toho dosť veľké problémy. Tomáš si odpil z kávy, ktorú obom pripravil a so záujmom si ju prezeral.

"Zuzka? Ako je možné, že to Lenka neriešila?" s výdychom pretrhol ticho, v ktorom bola stratená. Naliehavo sa mu pozrela do očí.

"Ona... Robila všetko tak ako mala." snažila sa odľahčiť situáciu.

"Zuzka, keby si ma nebola zavolala, ten muž by mohol zomrieť. Čo sa medzi vami stalo?" podozrievavo skúmal jej oči. Zuzka rezignovane sklopila pohľad. "Aj keď mi nič nepovieš, ja to zistím a bude to o to horšie." snažil sa jej to vysvetliť dôraznejšie. Zuzka ticho prikývla.

"Nechcela ma počúvať. Arogancia ju opantala natoľko, že vo všetkom, čo som povedala alebo urobila, mala tendenciu mi protirečiť a myslieť si, že to robím nesprávne. Ja som sa snažila Tomáš, ale niekedy to proste nejde, ak ten druhý nechce." rezignovane opäť sklonila hlavu. Tomáš si prisadol na sedačku vedľa nej a skryl ju vo svojom náručí.

"Neboj sa, všetko sa vyrieši. Tu teraz nejde o teba a o ňu. To si mala uvedomiť. Musím sa s ňou porozprávať." pobozkal ju do vlasov a nežne pohladil jej líce. Zuzka ticho prikývla. 

     Domáce alebo kupované? Bio či nebio? V kapsičke, v skle či v plastovom tégliku? Kašu s príchuťou či bez príchute? Kým sme boli bezdetní, ani mi nenapadlo, že prvé príkrmy, či papanie dieťaťa, môže byť celá veda. No so zvyšujúcim sa počtom detí u nás doma si dovolím tvrdiť, že nakoniec sme si s tým celkom poradili. 😀 Zistili sme, čo im chutí, čo je pre ne dobré aj čím sa dajú podplatiť... 😀 A hlavne sme zistili, že úplne ideálne je, s nikým sa nedohadovať o tom, či to, čím kŕmite je správne. Hlavne nie online. 🙂 A tak teraz v podstate urobím pravý opak, lebo odvážnemu šťastie praje a pár vecí vám ukážeme. 🙂 

     Asi ste si už mohli všimnúť, že jeme cukor, nedržíme diéty (rodičia samozrejme 😀), chodíme na Happy Meal, ja si kľudne otvorím polkilovú Nutelu aj v noci... S príchodom našej Ley sme ale objavili aj čaro zeleniny na pare, začali sme oveľa menej soliť, obľúbili si kuskus a nepoznám deti, ktoré by zjedli toľko pečenej tekvice a domácej rajčinovej polievky ako tie naše. 

     Neštudujeme v obchode zloženie za pomoci lupy, občas necháme deti napchať sa aj cukríkmi, ktoré „sľubujú" laxatívne účinky a preto vás nebudeme trápiť obsiahlym opisom zloženia a éčkami či inou abecedou. Mne samej by to nič nevravelo, bolo by to len CTRL+C a CTRL+V, a také niečo by ma nebavilo ani písať, ani čítať. Bude to teda recenzia taká naša, dovolím si tvrdiť, že uprimná, ktorej postup som si zapisovala na papier celé dva týždne, a ktorú mi v posledné dni Zoe našla a prepísala tmavomodrou pastelkou, takže bola celkom zábava to lúštiť do finálnej podoby. 🙂

     A možno aj preto, že majú deti viac-menej neobmedzený prístup k maškrtám u nás doma, majú iba pár obľúbených chrumiek a sladkostí. Jednou z nich sú aj „Nutripuffky" od Nestlé a vytláčacie výživky, čo bol vlastne aj dôvod, prečo som sa zapojila do tohto testovania. 

Pred dvomi týždňami teda dorazil balík plný modrých dobrôt. Niektoré sme poznali, niektoré nie, tak sme sa hneď pustili do ochutnávania a tu sú naše dojmy. 

     Úplne prvé sme otvorili naše obľúbené Nestlé Naturnes Bio Nutripuffs. 

Nakoľko sa u nás veľa varí a experimentuje v kuchyni, testovanie „kuchynských pomocníkov" od Kinekusu bolo ako splnený sen. Okrem 3 výrobkov na testovanie, nám do balíka pribalili aj super darčeky a vychytávky, ktoré sa u nás na 100 % využijú. Boli to silikónové pokrievky, silikónové nite na viazanie potravín a sada rukavíc.

Prejdime ale k testovaným veciam.

• GRILOVACIA PANVICA

Super veľká a priestranná panvica na grilovanie s nepriľnavým povrchom je pekná  na výzor a naozaj príjemná rúčka „Soft Touch" poteší aj náročnejšie gazdinky. Je vhodná aj na indukčné varné dosky a jej umytie po použití je doslova bleskové, keďže sa na ňu naozaj nič neprilepí.

Skúšala som na nej pripraviť mäso, rybu, ale aj zeleninu. Bola som s ňou naozaj veľmi spokojná. Ako negatívum by som spomenula chýbajúcu pokrievku, ktorú by som uvítala. Pri použití olej stekal na strany panvice, akoby bol stred vypuklý. Napriek tomu, že je dosť ťažká, pracovalo sa mi s ňou dobre.

• MLYNČEK NA STRÚHANKU 5v1 značky Skveler 

Rozpoviem vám príbeh zo života jednej obyčajnej matky, teda mňa 🙂 Veľmi radi cestujeme, no balenie je pre mňa skutočne nočná mora. Zakaždým si pri odchode z domu kladiem otázku, kedy sa už konečne naučím racionálne baliť a či všetky tie veci a tašky naozaj potrebujeme. Samozrejme, že nie. Ale, ale čo ak? 

Raz sa nám pri jednom dosť stresujúcom odchode z domu, kde jedno dieťa hrôzostrašne plakalo, to druhé niečo akútne potrebovalo a manžel nervózne prešľapoval stalo, že sme pozabudli na prebaľovaciu tašku, spolu so všetkými plienkami. To sme samozrejme zistili až pri príchode na miesto. U babičky na dedine je krásne, ale takmer nič tam nie je. A tak som sa nechala nahovoriť, že našu situáciu zachráni návšteva miestnych potravín a zmiešaného tovaru, kde majú všetko a nič. Samozrejme mali na výber jediné plienky no-name značky a za naozaj nekresťanké peniaze, ktoré boli ešte k tomu o číslo menšie, ako tie naše.  

Povedala som si, čo sa môže stať, malá predsa nie je žiadna princezná, tie dva dni to vydrží. A spokojní sme plnili jeden bod nášho programu za druhým. Výlet po okolitých lesoch nás nabil potrebnou energiou. Piknik a oddych na deke sme si užili ako my, tak aj naša malá, ktorú zaujímal každý detail na okolí. Deň sme zavŕšili večerou v miestnom pohostinstve. Kde, na moje veľké počudovanie, mysleli aj na najmenších zákazníkov a okrem detského, sme tu našli aj prebaľovací kútik. Všetko potrebné sme zvládli „nasucho“, pomocou vlhčených vreckoviek a novej značky plienok. V duchu som samú seba kárala, že prečo som to vlastne tak vo veľkom prežívala. Spokojní sme sa vybrali „domov“, k babičke. 

Pri večernom kúpaní nás čakalo nemilé prekvapenie.  Žiaľ začervenanie na seba nenechalo dlho čakať. Z pokojného dieťatka sa odrazu stal nervózny uzlík, ktorý nechcel jesť, ani spať. Z výletu u babičky sme si domov odviezli suvenír v podobe zaparenín a trvalo naozaj dlho, kým sme malej dali pokožku do poriadku.

Vraví sa, že človek sa najlepšie učí na vlastných chybách. Tak to bolo aj u mňa. Príhoda, ktorú som vám rozpovedala ma naučila, že oveľa ľahšie je zapareninám predchádzať, ako ich potom liečiť. Od toho dňa preto nosím v taštičke s liekmi a kozmetikou malú vzorku Bepanthenu, ktorú mám stále so sebou a tak ma už nič neprekvapí. Používam ho aj ja na suché päty, a najmä v zime na popraskané pery. Masť Bepanthen Baby prirodzene regeneruje a hydratuje a vďaka tomu pomáha predchádzať zapareninám. 

Po tejto našej skúsenosti už u nás pred odchodom z domu, ide do kufra auta vždy ako prvá prebaľovacia taška, v ktorej nesmie chýbať masť Bepanthen Baby, na ktorú nedám dopustiť. Ako farmaceut, no najmä ako dvojnásobná mama, oceňujem, že neobsahuje zbytočnú parfumáciu, farbivá, parabény ani iné konzervačné látky. Jej ľahká krémová textúra nelepí, nezanecháva biely film, ľahko sa nanáša a môžem sa na ňu vždy spoľahnúť 🙂 

V uplynulých týždňoch som vďaka Kinekusu a Modrému Koníku mala možnosť testovať troch pomocníkov do kuchyne a to: 

- Smaltovaný pekáč 

- Multifunkčný mlynček 

- Grilovacia panvica

Smaltovaný pekáč: Myslím si, že pekáč patrí do kuchyne každej správnej gazdinky. Rozmery pekáča sú 38 x 28 cm, výška 18,5 cm a objem 5,6 l, takže v ňom nieje problém pripraviť obed pre celú rodinu. Zmestí sa doňho celé kurča, alebo menšia hus. My sme si v ňom upiekli prešpikované bravčové mäso v marináde s rozmarínom a zemiakmi. S pekáčom som bola spokojná, nemám mu čo vytknúť, a preto ho hodnotím kladne. 👍

Hodnotenie: 5⭐️ / 5

Pohodlne sa usadím do kresla, vyložim si nohy, zatvorím oči, pustím hudbu, relaxujem… a v jemnom rytme hojdajúceho sa kresla pomaly cítim ako na moje telo dolieha spánok. 😉

Áno, presne takto nejako si predstavujem pocity, ktoré by som mala, ak by sa kresielko Lullaby od Zopy vyrábalo aj v dospeláckej verzii. 😅 

                                                                   ...

A teraz vážne.

Ja viem, že najlepším relaxom a najpokojnejším miestom pre každé bábätko je mamina náruč. No napriek tomu, že deň má 24 hodín, nie vždy mám čas nosiť Ester na rukách, po 36x v daný deň postaviť žeriav z Lego kociek, navariť, upratať... (o teplej káve radšej písať nebudem.) 😉 

A tak je pre mňa počas dňa posledné mesiace naozaj neodmysliteľnou súčasťou pomocník, vďaka ktorému viem, že sa Ester upokojí extrémnou rýchlosťou. (A nie, nepreháňam. Je to naozaj tak.) 😉 

Na testovanie výrobkov Kinekus som sa veľmi tešila, keďže pri troch našich detičkách mám pocit že som v kuchyni celý deň, čiže nový pomocníci, a teda takýchto sme doma ešte nemali, sa určite zídu a deti vždy radi pomáhajú. A týmto ďakujem Modrému koníku za toto voňavé  testovanie.

Na testovanie nám prišli 3 výrobky a to:         

Smaltovaný pekáč

Mlynček na strúhanku Skveler 5 v 1

Grilovacia panvica Ambition 

Smaltovaný pekáč máme doma iba bez pokrievky, a preto tento od Kinekus nám teda padol veľmi vhod. Má ideálnu veľkosť pre našu 5-člennú rodinu v rozmere  27 cm x 38 cm  a výške 18,5 cm. Má krásny dizajn, na bokoch pekáča sú praktické rukoväte.  Napriek tomu, že vyzerá mohutne, je ľahký a manipuluje sa sním ľahko. Určite sa v nom dá upiecť výborná kačka alebo kurča, na ktoré sa najbližšie chystám.

Bola hlboká tma, keď Zuzka s Tomášom prechádzali cez magnóliový sad naspäť do auta. V Zuzkinom srdci poletovali jej nežné vtáčatá. Tomáš jej pripravil taký nádherný večer, že ešte teraz, keď sedela vedľa v neho v aute, doznievali v nej všetky tie nádherné emócie.

"Je obdivuhodné, ako dokážeš z ťažkého dňa urobiť niečo tak nádherné." vyslovila, otočená k nemu, keď s pokojnou tvárou sledoval cestu. Jemne sa usmial.

"Motivuje ma láska k tebe, moja drahá." chytil jej ruku a nežne ju pobozkal. "Chcem ťa však poprosiť, nabudúce, keď budeš mať akékoľvek problémy s Lenkou, bez váhania mi o tom povedz. V ničom nie si sama." na okamih sa otočil jej stranou a potom opäť sústredene sledoval cestu.

"To isté platí aj pre teba. Napríklad s tvojim otcom." vyslovila vážne. Tomáš si oblizol pery a zahryzol si do spodnej pery.

"Pozrime sa. Máš schopnosti na to stať sa úspešnou psychologičkou. Nepremýšľala si nad tým?" pobavene sa usmial a opäť jej pobozkal ruku. Zuzka sa uškrnula. Uprene sledovala jeho tvár.

"Skúsim nad tým popremýšľať." otočila sa k oknu a bez slova ďalej sledovala cestu. Započúvala sa do príjemnej melódie, ktorá jej pripomínala okamihy, ktoré sa jej vryli hlboko do srdca. Cítila sa neskutočne šťastná. A zakaždým, keď pozrela Tomášovým smerom a uvidela jeho letmý, zamilovaný pohľad, sa tento pocit ešte viac znásobil.

Mala som možnosť zapojiť sa do testovania s Kinekusom. Zo začiatku som mala obavy, či to je to dobrý nápad, keďže som so značkou Kinekus nemala žiadnu skúsenosť, no keď mi prišla správa, že som bola vybratá do testovania, veľmi som sa potešila. 

 Balíček obsahoval: 

• Dvojdielny smaltovaný pekáč
• Mlynček na strúhanku 
• Grilovacia panvica s nepriľnavým povrchom

Dvojdielny smaltový pekáč musím sa priznať, že z pekáča som nadšená najviac. Mala som obavy, či sa zmestí do rúry, a čo s jedlom, keď sa upečie, ale boli to zbytočné obavy. V chladničke nezabral veľa miesta. Pôsobí mohutne, ale zmestí sa všade. Je ľahký, a naozaj sa sním skvele manipuluje. Je to jeden z mála riadov, ktorý rada umyjem práve preto, aký je ľahký na to, ako mohutne pôsobí. Počas testovania som v ňom piekla americké zemiaky s kuracím mäsom a cibuľkou, zapekané cestoviny s brokolicou a zapekané kuracie prsia so syrom. Jedlo bolo šťavnaté a neprihorelo zospodu. 

Najviac som ocenila veľkosť pekáča, keďže som doteraz zapekala cestoviny s brokolicou v jánskom skle, kde som musela všetko zmiešať v hrnci, až potom dať do skla. V pekáči od Kinekus som si všetko pohodlne zmiešala, a tak dala zapiecť, čo mi ušetrilo riad aj čas. Za ďalšie plus považujem, že na zakrytie jedla som nepotrebovala alobal, ale použila som pokrievku z pekáča. 

+ Plusy:

Keď som povedala manželovi, že sme získali možnosť vďaka Modrému koníkovi testovať produkt, hneď sa rozžiaril: „Super, dúfam, že budem môcť testovať nejaké klobásky alebo aspoň pivo!“ Po oznámení, že to bude Rama Classic 100 % Natural zhodnotil, že pivo to síce nie je, ale veď aspoň si narobíme nátierky. Tak sme sa potešili, že si pochutíme, aj naše deti sa potešili, že bude aj rybičková aj mrkvičková... Proste my máme nátierky naozaj radi. 

Keďže sme túto Ramu mali už v chladničke, nebol problém hneď začať testovať. „Mám dobru správu a zlú správu. Nemusíš variť večere, ale budeme viacej piecť, Melichar dostane zabrať.“ (Melichar je náš kvások.) Zhodou okolností, už bolo zamiesené, tak už len čakal, kedy bude chlebík hotový a nedovolil mu ani poriadne vychladnúť a hneď „poctivo“   testoval nielen nový recept na chlieb, ale aj Ramu. 

Už to išlo, jeden krajec so salámou, druhý so šunkou, na tretí si pridal syr. Keď už si odkrajoval štvrtý vravím mu, že už by aj hádam stačilo, tak ma odbil, že sa len zodpovedne postavil k testovaniu a natrel si ho s medom. Už sa nedalo nič robiť, testovali sme. Vyskúšali sme, tak ako sme sľúbili deťom, aj ich obľúbené nátierky. Rama sa ukázala ako veľmi dobrá alternatíva masla. Mrkvovú nátierku som vymiešala behom chvíľky krásne, jednoducho. S rybacou mi pomáha kuchynský robot, nech je pekne namixovaná, no vďaka Rame bola úplne nadýchaná, skoro ako pena. Nestihla som ju ale vyskúšať na varenie, keďže sme neplánovane museli odcestovať, ale myslím, že aj tam by ma presvedčila.

Ako najsilnejší argument manžel uviedol, že táto Rama sa dá jesť aj len čistá s horčicou. Nechápala som síce, čo myslí, ale rýchlo mi to vysvetlil. Že v 90. rokoch bola nejaká kapela a mala pesničku kde sa spievalo: „Ja chcem iba chleba s maslom s trochou horčice...“ A že odvtedy si ho niekedy tak robí, ale doteraz zo zásady iba s klasickým maslom, žiadna nátierka na to nebola inak vhodná, ale že táto sa tak dá použiť.

Takže čo dodať? Už len zhodnotenie:

Plusy: