Znenie článkuPoradte nejake.dobre tenisky na behanie pri ktorych mi neodidu kolena a.zaroven za ne nedam pol materskej 🙏🏻

Bolo skoro ráno, keď Zuzka otvorila oči a uvidela Barrasa pri svojich nohách. Usmiala sa. Bolo príjemné zobúdzať sa s vedomím, že niekde blízko je Tomáš. On bol prvá myšlienka, s ktorou sa prebudila. Posadila sa na posteľ a snažila sa zhlboka dýchať, aby sa jej prestala točiť hlava. Na stolíku si všimla pohár s vodou. Opäť sa usmiala a v duchu poďakovala za to, že je Tomáš taký pozorný a myslí aj na detaily. Schuti sa napila a odhodlala sa postaviť. Našťastie hlava aj nohy s ňou začali spolupracovať a ona sa pomalými krokmi presunula k obývačke. Tomáš spal na sedačke. Jeho tvár bola úplne pokojná. Zuzka sa oprela o zárubňu dverí a vnímavo si ho prehliadala z diaľky. Musela pripustiť myšlienku, že ju veľmi priťahoval. Čím bolo ich puto silnejšie, tým viac si uvedomovala aj jeho fyzickú stránku. Jednu ruku mal vyloženú hore a jeho telo bolo úplne uvoľnené. Spomenula si na včerajšie chvíľky a zachvela sa. Rozhodla sa pristúpiť až k jeho tvári. Nežne si prehliadala každú jej časť. Pery mal mierne pootvorené. Premýšľala, aké by to bolo, cítiť ich na svojich. Potom zmenila pohľad a sústredene sa zahľadela na jeho prsty. Tie, ktoré tak jemne a sústredene vedeli pohladiť miesta, pri ktorých sa ním nechávala úplne strhnúť. Tomáš otvoril oči. Keď uvidel jej túžobný pohľad, jemne sa usmial. Zuzka sa chcela razovo postaviť, tentokrát však nohy ani hlava s ňou nespolupracovali a ona padla na Tomáša. S láskou si okolo nej ovinul ruku a prichytil ju. Ich tváre boli tak blízko, že stačil jeden maličký pohyb a pobozkali by sa.

"To je ale krásne prebudenie." pošepol Tomáš blízko jej pier. Potom sa obaja posadili na sedačku hneď vedľa seba. Tomáš si vnímavo prezeral jej tvár, ktorá sa zamyslene pozerala na deku. "Ako si sa vyspala?" spýtal sa s veselým úsmevom. Zuzka k nemu otočila tvár. Snažila sa usmiať a s ľahkosťou povedať, že dobre. Cítila sa však hlúpo, keď si spomenula ako ju Tomáš uvidel, keď si ho celého prezerala. Na jeho tvári však nevidela nič zlé. Práve naopak, jeho tvár bola pokojná a veselá. Chytil jej ruku do svojej a spokojne si svoje prsty prekrížil s jej. Hoci túžil pobozkať ju, už niekoľkokrát, niečo v jeho vnútri mu našepkávalo, aby počkal. Zuzka sa uvoľnene usmiala, keď pocítila jeho dotyk. Bol úplne bezprostredný. A v nej to vyvolalo ešte väčšie pocity bezpečia a istoty. Tomáš sa naklonil k jej tvári a pobozkal ju na líce. "Som šťastný, že si tu. Moje ráno je tak omnoho krajšie. Cítim, že sem patríš a to mi dodáva ešte väčšiu vďačnosť k Bohu. Ten pocit, že bez ohľadu na čas, On vie, čo je správne." povedal potichu. Zuzka k nemu otočila tvár. Srdce jej bilo naliehavosťou, aby sa nebála vysloviť svoje pocity k nemu.

"Keď si ešte spal a ja som mohla vidieť tvoju pokojnú tvár, napadla ma myšlienka. Keď sme sa spoznali, pri každom našom rozhovore som cítila, že si mi blízky. Nechcela som si to nechať vojsť do srdca, pretože som bola s Petrom. Teraz však, s odstupom času, keď máme možnosť byť si opäť blízky, zisťujem, že je to veľmi príjemné, nechať ťa vstupovať čoraz hlbšie do môjho srdca. Boh mi ťa poslal, aby si vnímavo a starostlivo dokázal premieňať moju bolesť. Práve tým, s akou trpezlivosťou a múdrosťou pristupuješ k Božím veciam. Možno je načase urobiť prvý krok." poslednú vetu dopovedala šeptom. Keď videla jeho zamilovaný pohľad, naklonila svoju tvár bližšie k jeho a prstami mu pohladila líce. Tomáš privrel oči a ľahko vydýchol. Keď ich opäť otvoril, uvidel, s akou naliehavosťou čaká ako zareaguje. Nežne sa usmial a palcom prešiel po jej perách. Vnímavo skúmal ako zrýchlene začala dýchať. Oči sklopila na jeho pery a chvíľku sledovala ako sa približuje. Potom ich zavrela a sústredila sa iba na jeho nežný dotyk, keď vošiel prstami do jej vlasov. Na perách pocítila jeho horúci dotyk pier. Veľmi ľahký, akoby len skúmal jej reakciu. Zachvela sa. Potom si ju rukou prisunul bližšie a ich pery sa tak spojili ešte intenzívnejšie. Hlasno vzdychla, keď sa jeho jazyk dotkol jej. Ešte nikdy nič podobné nezažila. To emočné, čo k nemu prechovávala, sa teraz pretavovalo do toho fyzického. Už len samotný bozk s ním ju viedol do vytrženia. Bol nenáhlivý, plný túžby a lásky. Akoby jej tým chcel ukázať všetko to, čo k nej celý čas cítil a starostlivo uchovával. Usmial sa, keď sa od nej zľahka odtiahol. Hlasno vydýchla a pomaly otvorila oči. Tiež sa usmiala. Ešte stále mal ruku ponorenú do jej vlasov. Priblížil sa k jej čelu a nežne jej tam vplietol ešte jeden bozk. Potom sa vrátil k jej perám a ešte raz ju pobozkal. Tentokrát ľahko a nežne. Užíval si to a ona sa úplne oddala všetkému, čo urobil. Vychutnávala si každý jeho dotyk, bozk a pohyb, ktorý jej daroval. Všetko sa to stalo výživným pokrmom pre jej ustráchané srdce, ktoré roky skrývala pred láskou. Až teraz sa konečne mohla nadýchnuť. Tomáš ju ukryl do svojho objatia a spokojne sa pohrával s jej vlasmi. To, čo chcel urobiť už roky, mať ju blízko svojho srdca a užívať si vôňu jej duše, sa teraz konečne naplnilo. Vyslovil tichú vďaku k Bohu a usmial sa, keď sa Zuzka zhlboka nadýchla a spokojne vydýchla. Začal sa pohrávať s jej prstami, načo ona zareagovala s pobaveným úsmevom. 

"Ako sa cítiš?" spýtal sa, keď ju pobozkal do vlasov. 

"Ten liek, ktorý ste mi podal, pán doktor Izakovič, skvelo zabral." veselo k nemu otočila tvár. Zamilovane sa usmial, keď uvidel iskričky v jej očiach. 

"Naozaj? Odporúčam podávať ho čo najčastejšie." naklonil sa k nej a opäť sa zmocnil jej pier. Chytil jej hlavu a pomaly ju položil na sedačku. S túžbou sa obaja na seba pozreli a opäť sa stratili vo vzájomnom bozku. Vyrušil ich Barras, ktorý vyskočil na sedačku, s ľahkosťou si ľahol hneď vedľa Zuzky a čakal, kedy si ho všimne. Tomáš sa pomaly odtiahol a venoval Zuzke ospravedlňujúci pohľad. Potom sa obaja veselo rozosmiali.

Ahojte mamičky

V úvode našej recenzie sa vám trochu predstavíme. 

Volám sa Lenka a som mamou špagetky menom Emma Giorgia. ❤️

Moje vymodlené dievčatko prišlo na svet 3.6.2020.

Ešte v tehotenstve som si sľúbila, že urobím maximum, aby som mohla dojčiť a že to nevzdám tak rýchlo ako pri synovi. 

Vďakabohu sa mi to splnilo a z nemocnice sme odchádzali plne dojčené (klobúčik verný priateľ😂) .

Ako dostať na prvého mája bozk pod čerešňou? Inšpirujte sa sestrou Svižnou, ktorá má nápadníkov plný batoh. 🙂 #cervenynos

Ahojte mamičky

Mali sme tú možnosť testovať mliečko Beba SUPREMEpro 2 a v tomto článku sa budem snažiť opísať našu skúsenosť, a ako sme vlastne dopadli. 🙂

Takže....

Malá Pampeliška mala od narodenia problémy s bruškom, kŕče, plač, kŕče, plač a tak to pokračovalo. Po XY skúšaní mliečok som sa potešila, že nás vybrali do testovania, lebo ani neviem prečo, ale BEBA bola značka, nad ktorou sme neuvažovali.

Keby som len vedela, že to bola chyba. Prišiel kuriér s mega balíkom, skoro som odpadla. Hneď na druhý deň sme začali. Urobila som mliečko, ktoré sa mimochodom super rozrába, nerobia sa hrudky a nepení ako pena do kúpeľa. Prvý glg bol môj. 🙂 Žiadna sláva, bleee, preto som ani nedúfala, že malá cucne niečo. Ale keďže tu o mňa nešlo, tak som išla na to... Ľudia... 180 ml naraz a k tomu nové mliečko, a malá sa ani nepozastavila, že niečo iné pije. Hovorím si: „Paradzina,len nech jej to vydrží." Večer vypila zase plnú dávku a hajde spať (19.00). Ráno sa zobudím na malej štebotanie, kuknem na hodinky a tu zrazu 7.00. Som neverila, reku, či zmena času, či čo. 🙂 Dieťa mi prespalo celú noc, žiadny plač, kŕče nič... Muž ani neveril, myslel si, že to len náhoda... Ženy, žiadna náhoda. Pre nás je toto mliečko zázrak, fakt. Takto to pokračovalo aj na druhý, tretí, štvrtý deň, až sme došli do bodu, že toto už nie je o testovaní, skrátka sme naďabili na to správne pre našu malú... Možno si poviete: „Lebo dostala zadarmo, tak píše básne o mliečku," ale nie ženy, nie je to tak... Je to „true story". 🙂 

Ja to určite odporúčam každej mamičke. Veď ktorá z nás by nechcela zdravé bábätko s kľudným spánkom a bruškom. No, a aby sa nepovedalo, že samé chvály píšem, tak je tu niečo, čo by som chcela vytknúť.

"Ďakujem, vážim si toho." opätovala mu úsmev a privoňala si k polievke. "Vonia výborne. Takže ďalšia vec, ktorú o tebe neviem. Vieš výborne variť." nežne na neho pohliadla, keď si vzala do ruky lyžicu. Tomáš sa zasmial. 

"Nepotrebuješ kŕmiť?" spýtal sa pobavene. 

"Určite nie. Ruky mám v poriadku, ale ďakujem." uškrnula sa. 

Vilma stála pri okne, v lekárskej izbe, kde ju doviedol Sebastianov priateľ potom, čo Matúška vzali na potrebné vyšetrenia. V ruke nervózne držala mobil a premýšľala, komu má zavolať. Napadla ju mama, keď si však spomenula na ich posledný rozhovor, okamžite tú myšlienku vymazala. V kontaktoch si vyhľadala Milanove číslo. Veľmi mu chcela zavolať a podeliť sa s ním o strach, ktorý ju práve teraz zvieral. Zjavila sa jej však predstava, ako by reagoval, keby prišiel a uvidel Sebastiana. Vypla mobil a hodila ho naspäť do kabelky. Spomenula si na slová od Zuzky, keď ju príjmala: My lekári môžeme liečiť, ale skutočné uzdravenie prichádza od niekoho iného. Spomenula si na obdobie, keď bola ešte so Sebastianom a on sa pred ňou modlil za ich vzťah. Obdivovala ho za jeho múdrosť, ako s ľahkosťou vyberal tie správne slová a modlil sa k niekomu, komu veril celým svojím srdcom, že ho počuje. Chcela to skúsiť, nebola si však istá tým, aký postup má použiť. 

"Bože? Ja vlastne ani nie som moc na modlenie, v poslednej dobe to však na mňa všetko akosi dolieha. Pamätám si, ako sa k Tebe modlil Sebastian, aby si viedol náš vzťah. Moc to nepomohlo, pretože som urobila jednu chybu za druhou. Ale teraz by som bola naozaj veľmi vďačná, keby si urobil zázrak." Vilma si nahlas vydýchla, posadila sa na stoličku a privrela oči. "Viem, že to tak nefunguje, že ja požiadam, kedy sa mi zachce a Ty budeš fungovať ako stroj na splnené priania. Ale pri tom všetkom chaose, čo sa vo svete deje, pri všetkých tých nevyspytateľných veciach, čo život prináša, nemohla by som veriť, že sa udeje niečo dobré? Že ten zmätok presahuje niekto, kto v tom má úplný poriadok? Nemám nič, čo by som Ti mohla ponúknuť, až na tú prázdnu časť mňa, ktorú som ochotná zaplniť niečím novým. Tak Ťa prosím, buď s mojím synom." jej hlas sa zlomil a po tvári jej začali stekať slzy. Keď začula, ako sa otvorili dvere, rýchlo si ich utrela a náhle sa otočila. Do izby vošiel Sebastian. Jeho tvár bola vážna. Vilma sa opäť posadila na stoličku a mlčky čakala, čo povie.

"Urobili sme Matúškovi všetky vyšetrenia. Je to tak, ako som predpokladal. Iba," odmlčal sa, posadil sa oproti nej a zhlboka sa nadýchol, "nie sme si istí tým, či je ten nádor nezhubný." dodal smutne. Vilma na neho zhrozene pozrela.

Tradá... nech sa páči.. pokračovanie :D 

Celá ubolená som sa vytrmácala z lietadla. Lena vzala aj moju tašku a spoločne sme vykročili k taxíkom, ktoré postávali pri ceste. Brali za odvoz nehorázne sumy, ale keďže sme lepší spôsob dopravy nemali, museli sme si priplatiť. 

„Okej, poviem to na rovinu. Nebyť toho, že sme videli kúsok Tatier, toto bol náš najnudnejší spoločný výlet. Žiadna žúrka, žiaden bar. Akosi mi to chýbalo. A chýba mi aj tá odviazaná Beka. Už teraz sa správaš mamičkovsky a to si ešte len na začiatku. Boh mi pomáhaj, keď už bude dieťa na svete,“ gúľala očami a šomrala, no ja som vedela, že sa na bábo teší rovnako ako ja. 

„Ale no ták? Takto žiť sa predsa nedá donekonečna, nemyslíš?“ 

„Ti poviem potom. Ale vieš čo mi zaručene nechýba?“

„Neviem, slovensky hovoriaci ľudia?“ hádala som.

Náš úžasný starosta, otec, manžel, futbalista, dobrý kamarát a super človek si prechádza ťažkým obdobím... Rakovina a ďalšie ťažkosti😢... Potrebuje pozitívnu energiu! Potrebujeme ho! Pomôžte!!! Nájdite si čas a pomôžte mu i jeho rodine modlitbami🙏  

https://mynitra.sme.sk/c/22649365/ivo-bojuj.html

O našom ZAČIATKU a našom KONCI nerozhodujeme my. Medzi začiatkom a koncom však máme priestor na rozhodovanie o svojom živote a naplnení životného poslania. Dostali sme svoj čas, svoju vesmírnu minútu slávy. Čas je nekonečný, nie je ani rýchly ani pomalý. Náš čas nám ale uteká – sekunda za sekundou. Čo ho zrýchľuje, prečo sa zase spomaľuje? Nedať sa tlačiť časom, znamená pochopiť strachy. Čas a strach sú základnou témou života.  Strach byť tým, čím sme, robiť to čo potrebujeme robiť. V určitých životných krízach si dávame otázky –  kto som, čo mám robiť, akú tu mám úlohu, aké mám poslanie?

Sústreďujeme sa na to, čo urobiť pre tento svet. Čo ale, ak je témou – čo mám urobiť pre seba, čo sa naučiť, akou  skúškou prejsť teraz a tu.

Ako vedieť, čo je našou  skúškou v tomto živote?

Vnímajme, čo sme pri príchode dostali – určite sú to rodičia, súrodenci, starí rodičia, národ a krajina. Ako sme to všetko prijali, ako sme to využili. A s čím chceme odchádzať, aké je to bohatstvo, ktoré si budem brať so sebou. Nezabúdajme, že náš svet je polaritný,  založený na protikladoch. Riešenia môžeme vidieť aj v protipóle svojho správania.

Základom je prijatie toho, čo sme dostali a pozrime sa aj na protiklad:

• Prišli sme na tento svet ako krásni, s cieľom nedať sa zlákať ľahkosťou cesty, ktorú krása otvára. Odchádzať by sme mali s krásnou dušou. Ak sme túto cestu krásy nepochopili – vrátime sa škaredí aby sme išli ťažšou cestou a našli svoju skrytú krásu (bez operácií) a odchádzať by sme mali krajší vo svojej podstate.
•  Možno sme prišli na tento svet múdri a našou skúškou je vedieť múdrosť múdro využívať a dávať ju svetu. Ak sme túto cestu  nepochopili, tak môžeme prísť na tento svet hlúpi, aby sme objavili múdrosť v jednoduchosti a odchádzať by sme mali s pokorou a múdrejší.
•  Možno sme prišli na tento svet bohatí a máme sa naučiť múdro s bohatstvom narábať, vedieť darovať a obohacovať. Ak sme túto cestu  nepochopili, tak sa môžeme vrátiť na tento svet ako chudobní, aby sme poznali cenu bohatstva pokory a úcty,
•  Možno sme prišli na tento svet silní, aby sme sa naučili pomáhať slabým. Ak sme túto cestu  nepochopili, tak sa môžeme vrátiť na tento svet  slabí, aby sme vedeli prosiť o pomoc a objavili zdroje svojej sily.
• Možno sme prišli na tento svet chorí, máme nájsť hodnotu zdravia a pochopiť prečo sme chorí. 
• Možno sme nezvládli výchovu dobrých detí a máme ju  pochopiť vo výchove problémových detí.
• Možno sme nepochopili úspechy a máme prejsť aj cestou neúspechov.

"Urobím tak, aby si sa ty cítila čo najkomfortnejšie. Na teraz ťa vezmem k sebe, ak by si však potrebovala, nerobí mi problém, odviezť ťa domov." vysvetlil jej, keď videl, že pohľadom prepaľuje okno. Pobavene sa opäť zasmial. 

"Prečo sa smeješ?" tentokrát svoj prepaľujúci pohľad uprela na neho. 

"Neskutočne si nádherná, ešte aj keď sa hneváš." šepol hlbokým hlasom, čo spôsobilo zimomriavky na jej tele. Zrazu  jej pohľad zjemnel. Srdce sa jej rozbúšilo, keď vyhľadal ruku na jej stehne a preplietol si prsty s ňou tentokrát on. 

Keď zaparkovali v podzemnom parkovisku, Tomáš vzal tašku, ktorú Zuzke pomohol zbaliť, keď jej ešte zastavil doma a pomohol jej vystúpiť. Ruku jej položil okolo pása a silnejšie si ju k sebe pritisol, aby mala istotu, že nespadne, ak by sa jej zatočila hlava. Trochu nesmelo sa k nemu otočila, keď pocítila jeho vôňu. Tomáš Zuzku doviedol až k výťahu, stlačil číslo poschodia, kde býval a otočil sa k nej. Usmial sa, keď uvidel jej plachý výraz. 

"Barras sa poteší, keď ťa opäť uvidí." snažil sa odľahčiť jej neistotu, ktorá sa jej usadila vnútri a odzrkadlila sa aj v jej tvári. Keď sa otvoril výťah, spoločne pomalými krokmi prišli k dverám a Tomáš položil tašku na zem. Potom odomkol. Pri dverách už s veselým vrtením chvosta čakal jeho psí spoločník. Ako k prvej pristúpil k Zuzke a pokojne sa točil okolo jej nôh. Zuzka sa usmiala a s láskou ho pohladila pod krkom. Keď sa narovnala, aby sa postavila, zatmelo sa jej pred očami a mala pocit, že padá. Tomáš ju vzal do náručia. Jeho inštinkty boli rýchle. Keď otvorila oči a ich pohľady sa stretli, jej srdce sa zachvelo. 

"Bude lepšie, keď si trochu poležíš." šepol blízko jej tváre, pohľad mu znežnel a pomalými krokmi vošiel do svojej spálne. Jemne ju položil do postele a napravil jej vankúše tak, aby sa jej dobre sedelo. 

Medzi najobľúbenejšie hračky dievčatiek na celom svete patria bábiky. Deti ich obliekajú, kŕmia, ukladajú do postieľok, alebo ich berú na prechádzky. Kočík pre bábiky sa tak stal neodmysliteľným doplnkom každej správnej výbavičky. Nejedno dievčatko totiž sníva o kočíku, vďaka ktorému sa bude cítiť ako naozajstná mamička a s láskou sa bude starať o svoju obľúbenú bábiku. Práve drevené kočíky od nepamäti lákali malé slečny a ich rodičov svojím pôvabným klasickým dizajnom a jednoduchým použitím. Vedeli ste však, že kočík pre bábiky prospieva dievčatkám aj v ich vývoji? 

História kočíkov pre bábiky

V minulosti používali malé dievčatká na vozenie bábik či iných hračiek rozličné drevné vozíky. Až neskôr, keď sa objavili prvé kočíky pre deti, začali sa vyrábať aj ich malé napodobeniny – kočíky pre bábiky. Pôvodne sa vyrábali z prútia a boli výsadou bohatých detí z aristokratických rodín. Malé šľachtičné v nich prevážali svoje bábiky vyobliekané v atlase a hodvábe.

Kočík pre bábiky, asi najpodobnejší tomu, ako ho poznáme dnes, bol vyrobený v roku 1773. Zostrojil ho záhradný architekt William Kent pre mladého vojvodu z Devonshiru. Tento kočík však ani zďaleka nepripomínal dnešné kočíky – malý vojvoda sa v ňom vozil pre zábavu a ťahala ho pri tom koza. 🙂 Avšak práve vďaka tomuto vynálezu a jeho popularite sa kočík natrvalo zaradil medzi typické dievčenské hračky. Odvtedy kočíky prešli viacerými zmenami a dnešné kočíky pre bábiky verne kopírujú detské kočíky.

Kočík pre bábiky deti rozvíja a vychováva

Viete, kedy je vhodné kúpiť dieťaťu kočík pre bábiky? Najvhodnejší čas je okolo prvého roku, keď dieťa začína chodiť. Pri prvých neistých krôčikoch sa môže opierať o kočík a zároveň je nútené udržiavať rovnováhu a viesť kočík tam, kam chce ísť. Starším deťom kočík pre bábiky ponúka priestor pre uplatnenie predstavivosti a kreativity. Dievčatká vďaka kočíku môžu vziať svoje hračky na prechádzku alebo na návštevu, kde dostávajú stále nové podnety.

Počuli ste už, že prvých 1000 dní v živote človeka je kľúčových pre zavádzanie správnych stravovacích návykov a budovanie pevného zdravia? Tisícka dní sa môže zdať dlhá doba, ale čas je neúprosný a tak "nie je čas strácať čas" tápaním v množstve informácii zo všetkých strán, ktoré sú často neúplné a rôznia sa od jedného zdroja k inému.

Modrý koník preto pre všetkých rodičov, ktorí v tej spleti rád a odporúčaní tápu, pripravil novú Poradňu o zavádzaní detských príkrmov.

Pediatrička MUDr. Denisa Jaššová v nej zodpovie všetky vaše otázky týkajúce sa prvých príkrmov a pomôže vám zorientovať sa vo svete detskej výživy. A to nielen z pozície lekára, ale tiež ako maminka, ktorá si touto "disciplínou" prešla na vlastnej koži. Pýtajte sa čokoľvek, čím si nie ste isté, čo vám nebolo dostatočne odkomunikované, prípadne niečo, čo robí vaša suseda vy máte pocit, že to tak nie je správne a chcete sa v tom uistiť.

Svoje otázky móžete smerovať priamo do Poradne o zavádzaní detských príkrmov. Všetky vaše otázky sú, samozrejme, anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku. Krásny deň vám prajeme.

Modrý koník team 💙

Keď prechádzali po chodbe do Matúškovej izby, v sesterni nikto nebol a na oddelení vládol úplný pokoj. Zuzka otočila opäť hlavu k Tomášovi a spytujúco na neho zdvihla obočie. On iba mlčky zdvihol ľavý kútik pier dohora a pohľadom na ňu letmo žmurkol,keď pomaly otváral dvere do Matúškovej izby. 

Matúško ležal v posteli a apaticky hľadel do okna, keď ju Tomáš priblížil k jeho posteli. Zuzku z toho pohľadu bolelo srdce. Všimla si však, že má na sebe tričko, ktoré mu darovala, ako jeden z darčekov k narodeninám. Bol na ňom nápis Malý princ, ktorý hladí moje srdce. Zuzka poprosila Tomáša, aby jej pomohol sadnúť si na stoličku oproti nemu. Matúško ešte stále neprítomne hľadel do neznáma, keď sa mu zahľadela do tváre. 

"Môj braček, čo trápi tvoje krásne srdiečko?" odhodlala sa ho spýtať veľmi jemne. Konečne na ňu uprel svoje hnedé očká. Videla v nich strach a smútok. 

"Bál som sa o teba a nechceli ma k tebe pustiť." posadil sa a sklamane sa otočil na Tomáša. Ten ospravedlňujúco pokrčil ramenami. 

"Vieš môj malý princ, nedalo sa to. Počula som, že si mal opäť záchvat. Čo si cítil predtým, než sa to stalo?" ustarane sa na Matúška zahľadela a vzala si jeho ruku do svojej. Matúško sa k nej otočil a vzdychol si. Všimla si ako jej silno zovrel dlaň, jeden z prstov však akoby nereagoval. 

"Videl som, ako sa mamka s ockom hádajú. A že ocko chcel mamku udrieť." sklamane sklonil hlavu. Zuzka zamračene pozrela na Tomáša. Jeho výraz bol prekvapený. 

Niet slov, ktoré by zahojili rany na duši, niet náplasti na zlomené srdce, nieto slnka, ktoré by vysušilo potoky sĺz. Bolesť matky, ktorá stratila dieťatko je nekonečná a návrat k "normálnemu" životu je náročný.

Modrý koník sa preto rozhodol odštartovať novú Poradňu pre ženy po strate bábätka. Zdieľaná bolesť je totiž polovičná bolesť a v momentoch, keď sa žena cíti osamotená, bezradná a slabá, potrebuje niekoho, kto jej pomôže nájsť znovu v živote radosť, pokoj a vnútornú silu.

Nikto nepochopí matku v tejto situácii lepšie než zena, ktorá prežila rovnakú bolesť a trápenie, než tá, ktorej sa podarilo znovu v chmuroch všedných dní nájsť radosť a mier.

Takou je aj autorka projektu Keď smrť predchádza zrodenia Mgr. Kamila Husáková, ktorej sa môžete v novej Poradni pre ženy po strate bábätka pýtať na čokoľvek, čo vás v súvislosti s touto témou zaujíma, s čím potrebujete poradiť, či ak potrebujete podporiť.

Všetky vaše otázky sú samozrejme anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku.

Neviem či existuje iný moment v živote budúcej matky, o ktorom tak úporne premýšľa a predstavuje si ho. Na jednej strane v sebe spája obrovské očakávanie a na tej druhej strach z nepoznaného. Áno, hovorím o pôrode. U mňa predstavoval stred vesmíru, odkedy som zistila, že pod srdcom nosím našu prvorodenú dcéru. 

Počať našu prvú dcéru sa nám podarilo tri mesiace po svadbe. Radosť bola obrovská. Som však ten typ, ktorý chce o tom, čo ho čaká, vedieť čo najviac.  Ktorý nemá rád, keď ide do niečoho nepoznaného. A tak sa môj google premenil na vyhľadávač o všetkom, čo s pôrodom súvisí – prirodzený pôrod, otvorené pôrodné cesty, plodová voda, kontrakcie, krčok maternice, epidural, nastrihnutie, masírovanie hrádze...Dojímala som sa nad videami, kde mamičky rodia, nad fotografiami bábätiek. 

Na druhej strane bol strach. Taký ten prirodzený, keď neviete, do čoho idete. Nepomáhali tomu ani rady kamarátok – užmatiek, kamarátok – ešteniematiek, známych ani rodiny. Informácií bolo veľa, a to len stupňovalo moje predstavy o dokonalom pôrode. Mojom dokonalom pôrode. Chcela som zažiť niečo výnimočné, neopísateľné, držať za ruku manžela, precítiť bolesť, priviesť na svet našu dcéru prirodzeným spôsobom. 

Tehotenstvo som mala ukážkové. Príbytok na váhe 9 kilogramov, žiadne zdravotné problémy. Bola som plná energie, dobrej nálady a užívala si spojenie s našou dcérou. Absolvovala som predpôrodné cvičenia, učila sa dýchať. Najväčší strach som mala z klystíru, na čom sa teraz, po takmer siedmich rokoch, musím úprimne pousmiať. Ani som sa nenazdala a bol za nami 39. týždeň. Každý večer som zaspávala s tým, že to už určite bude. Usilovne som lietala po schodoch hore dolu, umývala okná...a všetky tie rady, ktoré zaručene pomôžu. Prehupli sme sa do 40. týždňa a ani náznak toho, že by sa moje telo pripravovalo na pôrod. To už vo mne začala rásť panika. A google sa zmenil na vyhľadávač o vyvolanom pôrode, oxytocíne, sekcii, spinálnej anestézie... 

V 41. týždni mi gynekológ povedal, že ma vypíše do pôrodnice a malú budú „vyvolávať“. To, čo mi vírilo v hlave, sa nedá ani popísať. Takto predsa môj pôrodný scenár písaný nebol. Do nemocnice ma prijali v nedeľu. Na monitoroch aj ultrazvuku bolo všetko v poriadku. V pondelok ráno som dostala prvú „vyvolávačku“. Ani nie pol hodinu na to, som začala cítiť kontrakcie. Hovorím si, super. Volám manželovi, aby prišiel. Napojená na monitor som s vďačnosťou prijímala správy od sestričiek o tom, ako krásne moje kontrakcie silnejú. Bolo deväť hodín ráno. S manželom nás poslali na „vzdycháreň“. Absolvovala som dlho očakávaný klystír a musím sa priznať, že to bolo to najmenej, čo ma vtedy trápilo. Kontrakcie stále silneli, no slová doktora pri každej ďalšej kontrole boli studenou sprchou. Pôrodné cesty otvorené ani nie na dva prsty. Nechápala som to, tá bolesť bola neznesiteľná. O niekoľko hodín neskôr mi do žily putoval ďalší oxytocín. Bolesti sa stupňovali. A ako som si sľúbila, že nebudem kričať, tak som kričala. Bolo šesť hodín večer. 

Primár po ďalšej kontrole skonštatoval, že pôrodné cesty sa vôbec neotvárajú a navrhol prepichnutie plodovej vody. Mala som pocit, že z môjho pôrodu sa stáva skutočná nočná mora. Po prepichnutí plodovej vody zaznelo konštatovanie, že je zakalená. A toto som si fakt nevygooglila. Nasledovala informácia, že pre dieťa bude najlepšie, ak pôjde von čo najskôr. Samozrejme, ja som oponovala, lebo sekciu som nechcela. Padla teda ďalšia otázka – či chcem vyskúšať epidural. Že s podaním by sa mohli kontrakcie upokojiť a my dáme bábätku a mojim pôrodným cestám trochu času. Samozrejme, súhlasila som. 

Ako to bolo kedysi? Už v dávnych časoch boli snahy nahradiť materské mlieko. Zväčša išlo o mlieko zvierat (koza, krava). V staroveku sa pripravovala pre malé deti zmes medu, mlieka a podrvených obilnín. Našťastie mame 21. storočie a o naše deti je postarané. 

Hurá ideme testovať! Presne takto som sa tešila na testovanie BEBA SUPREMEpro 2.

Keď na Modrom koniku na mňa vyskočila možnosť testovať BEBA SUPREMEpro 2, veľmi som sa potešila a hovorím si: „Poďme to skúsiť." Podarilo sa, vybrali nás. Tešila som sa, ale popravde som sa na začiatku bála, ako prijme moja dcéra nové náhradné mlieko. Predsa každé mlieko je iné, každé dieťa je iné. 

Moje dieťa je od prvého dňa na tomto Covid svete na náhradnom mlieku. Nepoznám ten pocit, keď sa dieťa prisaje. Mlieko som nemala od začiatku, a preto som hľadala to najlepšie pre svoje dieťa. Našla som. Nová dimenzia dojčenskej výživy podľa vzoru materského mlieka pre podporu imunity a spokojnosť bábätka. BEBA SUPREMEpro 2. ❤️ 

Keďže sme rodina, tak som sa rozhodla, aby sa k tomuto testovaniu vyjadril aj otecko. 

Očami matky: 

Na ďalší deň podvečer, keď si Tomáš odbehol domov, osprchovať sa a skontrolovať Barrasa, Zuzku navštívil opäť Sebastian. Jemne zaklopal na dvere a nesmelo nakukol dnu. 

"Nevyrušujem?" spýtal sa priateľsky a keď mu Zuzka pokývala rukou, aby vošiel dnu, odhodlal sa vstúpiť. 

"V kľude sa posaďte." usmiala sa, keď uvidela jeho láskavé oči. Sebastian ju počúvol a prisunul si k jej posteli stoličku. 

"Ako sa cítite?" zaujato sledoval jej oči. Obľúbil si ju, hoci sa takmer nepoznali. Snažil sa však správať ku každému pacientovi čo najľudskejšie. Bol to celý jeho život, po tom, čo ho Vilma opustila. 

"Vďaka Bohu, výborne. Už sa teším, keď budem môcť opustiť toto lôžko a postaviť sa na vlastné nohy. Chýbajú mi pacienti." prívetivo sa usmiala. 

"Naozaj? Takže ste kolegyňa?" radosťou sa mu rozžiarila tvár. "Tak to mi je cťou, že som vám mohol pomôcť." 

Neviem, kde začať, tak to zoberiem od úplneho začiatku. Dňa 10.7.2020 sa nečakane vypýtal na svet v 34tt Filip. Na to, že to bolo všetko tak rýchle, nečakané a skoro, mal krásne miery 2800 g a 48 cm. Patrila som k tým šťastným mamám, ktorým bolo dopriate dojčiť a nadojčila by som kľudne aj pol pôrodnice. 🤣

Filip, až na pár zlých dní, bol úžasné dieťa, vstával mi v noci maximálne 2x. Dokonca, jednu noc prespal celú. No prišiel piaty mesiac, a akoby uťalo, dieťa sa budilo každé dve hodiny na mlieko. 🤦 Už som čítala články, čo pomôže. Boli rôzne tábory:

1. Potrebuje len mať pri sebe maminku.
2.  Je hladný.
3. Ono je to len obdobie, to prejde. 😁

Je to možno len obdobie, ale už trvá fakt dlho 😁, maminku pri sebe má, viac-menej spí už pri nás. A to, či je hladný, sa dalo zistiť len náhradným mliekom. A tak som bola rada, že nás vybrali do testovania mlieka BEBA SUPREMEpro 2.

Ja, ako nováčik s náhradným mliekom, som začala študovať, čo má také mlieko obsahovať, čo nemá. Pýtala som sa aj na názory mamičiek. Tie boli rôzne, ale na jednom sa zhodli: musí dieťaťu chutiť, a aby ho nebolelo bruško . 

BEBA SUPREMEpro 2 má skvelé zloženie, obsah čiastočne štiepenej bielkoviny upravenej procesom OPTIPRO® HA, vhodnej aj pre deti s alergiou v rodine. 

Juditku čakala operácia. Niektoré deti plačú, ona sa rozhodla trucovať. Vo chvíli, keď bola už jej mama v koncoch, na presklené okienko na dverách izby pristál motýľ. Patril zdravotnej klaunke, ktorá má na podobné zázraky nos.

Autorkou príbehu napísaného podľa skutočného zážitku je zdravotná klaunka Mariana Kovačechová.

„Nerob mi to...ja si to nedám...nechcem...“
„Veď toto je tvoje obľúbené...Chcela si, aby som pribalila motýlikove a teraz ho nechceš! Čo ti mám asi tak obliecť?“
„Neznášam ho, zahoď ho...“

Ako som tak kráčala po nemocničnej chodbe, nechtiac som si vypočula výmenu názorov mamy a jej malej Juditky.  Možno by ma ich „rozhovor“ až tak nezaujal, keby hlasy nevychádzali z dverí, kde sa deti, ktoré ráno prichádzajú na operáciu, preobliekajú do pyžamka. Privolala som si výťah. Kým sa ku mne lenivo dostal, vykukla zo šatne asi 6-ročná slečna v pančuškách  a tielku. Sympatická mama vybehla o sekundu za ňou s povzdychom „porazí ma z teba“. Zjavne nechcela hrotiť situáciu a nechala Juditku vkročiť na oddelenie  chirurgie nakoniec bez pyžamka. 

Takže motýľ - pomyslela som si, keď som sa dostala do šatne klaunov a pracovala som na premene Mariany Kovačechovej na Dr. Frčku Strelenú. Hmmm, šťastie mi praje. 🙂

Nos – samozrejme, červený, bublifuk, prstové bábky a ústna harmonika. To je Frčkina základná výbava pri vyšetrovaní, operovaní, doliečovaní a tiež odprevádzaní na operačnú sálu. To je jeden z programov o.z. Červený nos Clowndoctors.

„Každé dieťa je iné, a preto potrebuje individuálnu pozornosť. Každý, kto je rodičom, vie, ako jedinečné je každé dieťa.“ - (W. H. Thomas)

Bolo to presne 28.11.2019, keď som si so zvláštnym pocitom sadla na posteľ a uvedomila si, že je na mne niečo iné, niečo sa so mnou deje. Aj napriek tomu, že to bolo prvý krát, hneď som vedela, o čo ide. Utekala som do lekárne a... „ÁNO" test vyšiel pozitívny. ĎAKUJEM! ĎAKUJEM! ĎAKUJEM! Od tej doby, ďakujem každý, každučký deň.
Prvé vyšetrenie u lekára, prvá fotka zo sona. Najkrajšie chvíle, celé tehotenstvo bolo pohodové, bez problémov. Dokonca aj odvahy som mala na rozdávanie, i keď sa termín pôrodu neustále približoval. Hoci som zostala na všetko sama... V momente, keď sa moja malá princezná začala pýtať na svet, všetko som pustila z hlavy a myslela len a len na ňu. Na to, nech to zvládneme, a nech sme čím skôr obe spolu a najmä v poriadku... Zvládli sme to, za necelých 8 hodín strávených v nemocnici som ju už držala v náručí. 🥰 Šťastnú, krásnu, zdravú...

Ešte v nemocnici však prišli prvé problémy. Netvorilo sa mi mliečko, malá musela byť dokrmovaná. V nemocnici jej začali dávať mliečko BEBA COMFORT 1. Bohužiaľ, toto mliečko nám však „nesadlo". Nasledovali dlhé mesiace testovania mliečok, skúšania, hľadania...

Lesia mala reflux, pruh na pupčeku, tiež jej lekárka zistila alergiu na laktózu a ešte na pár iných zvyčajných zložiek náhradného mlieka. Bolo to hrozné. Neustále plakala, pučila sa, zvracala... Veľmi som sa o ňu bála. Nič nebolo dobré, ani mliečka na predpis.

Ani neviem ako, prešlo 6 mesiacov a hneď ako to bolo možné, začali sme s príkrmami. Našťastie jej chutilo všetko. Mliečko sme stále nenašli vhodné, ale už mi to tak nevadilo, keďže malá sa napapala aj iného. Časom sme na hľadanie mliečka akoby „zabudli". Pila Sunar, no ani ten jej nebol moc po chuti, vypila ho maximálne 2 fľašky denne, inak začala fungovať na tuhej strave. Myslela som si, že je to v poriadku, že už je veľká, tak to tak má byť...

Teraz už viem, že to tak byť nemalo...

Silvia sa zdvihla a bez slova odišla. Zuzka práve stála pri otvorených dverách od kúpeľne a mlčky spracúvala, čo práve počula. Nevedela, čo má urobiť. Chcela vyjsť von, ale počula, ako si Vilma sadla na sedačku a jemne vzlykala. Po chvíli začula klopkanie opätkov lodičiek, ako sa strácalo v záhrade. Pomaly nakukla do obývačky a uistila sa, či už tam naozaj nie je. Zamyslene sa zahľadela na presklené otvorené dvere, cez ktoré bol počuť veselý smiech detí a rozhovory ľudí. Zazrela Vilmu, ktorá stála vedľa nejakej ženy a s usmiatou tvárou spolu niečo rozoberali. Ešte pred pár sekundami ju počula plakať a trpko sa vyznávať o svojom tajomstve, a teraz tam stála, akoby sa nič nestalo. Prestávala sa tu cítiť príjemne. Jediný, s kým si rozumela bol Tomáš a toho neustále niekto vťahoval do rozhovoru. Celý ten prepych, zvláštne správanie ľudí a ich podozrievavé pohľady, keď si ju premeriavali, čo to má na sebe, jej na srdci vytvorili nepríjemnú ťažobu. Mala chuť stratiť sa a byť aspoň chvíľu sama. Otočila sa a prešla vchodovými dverami na opačnú stranu pozemku. Bol naozaj obrovský. Ruch od záhrady pomaly utíchal, ako sa vzdiaľovala a ju napĺňal pokoj. Po pár sekundách uvidela drevenú stajňu, odkiaľ začula zvuky koňa. Zaujato vošla dnu. Tu sa jej to začalo páčiť. Kúsok od vchodu uvidela čiernu hlavu žrebca, ako zaujato dvíha hlavu jej smerom. Zuzka k nemu pomaly pristúpila.

"Ahoj kamarát, môžem sa tu u teba na chvíľu ukryť? Nejak mi tam, pri tom veľkom množstve ľudí, nie je dobre." s úsmevom k nemu natiahla ruku a chcela ho pohladiť. Kôň sa však vyplašil, zaerdžal a dominantne sa postavil na zadné nohy. Zuzku to vystrašilo a rýchlo ustúpila o pár krokov dozadu. Nevšimla si kameň za sebou, potkla sa a padla celou silou, hlavou, na podlahu. Na temene pocítila ostrú bolesť. Snažila sa postaviť, ale opantala ju slabosť. Inštinktívne si nahmatala rukou miesto, kde to bolelo najviac. Keď pozrela na svoje prsty, prekvapila ju krv, zatmelo sa jej pred očami a stratila vedomie.

Keď sa prebrala, pocítila obrovskú bolesť hlavy. Podarilo sa jej posadiť. Musela však zavrieť oči, pretože sa jej všetko točilo. Nebola si istá, či je schopná sa postaviť. Pomalým pohybom sa prišuchla o druhú stenu stajne a aspoň sa o to pokúsila. Bolesť hlavy sa zintenzívnila. Prvé, čo ju napadlo bola ľútosť, že pokazí Matúškovi oslavu. Keď sa jej podarilo konečne dostať von, ešte stále sa opierala o stenu. Bála sa, že keď sa viac vystrie, znova sa jej zatmie pred očami. Tak sa snažila držať hlavu dole. Náhle sa jej zdvihol žalúdok a mala čo robiť, aby túto náhlu nevoľnosť dokázala predýchať. Podlamovali sa jej kolená zakaždým, keď spravila krok hore jemným briežkom. Keď už bola na kraji stajne a nemala sa o čo zachytiť, vystrela sa, aby lepšie uvidela, ako ďaleko je od domu. Oslepilo ju ostré svetlo a opäť spadla na zem. Bolesť hlavy sa zintenzívnila a z úst jej vyšiel hlasný vzlyk.

Tomáš medzitým vošiel do domu a hľadal, kde sa Zuzka stratila. Keď ju nikde nenašiel, napadla ho myšlienka, či sa nerozhodla o tichý únik od ľudí. Otvoril dvere a poobzeral sa do strán. Rázne vyšiel von a odhodlal sa preskúmať spodnú časť pozemku. Na tvári sa mu objavilo zhrozenie, keď zdiaľky zazrel jej nevládne telo. Okamžite sa k nej rozbehol. Pocit strachu ho opantal natoľko, že mu trvalo dlhý čas, než sa upokojil a mohol tak začať uvažovať, čo má urobiť ako prvé. Najskôr skontroloval, či nemá nejaké vonkajšie poranenia, až po chvíli zazrel krvavú ranu na hlave. Skontroloval jej tep a okamžite zavolal kolegyni z pediatrie, aby ho zastúpila pri kontrole Matúška. Nikomu nič nepovedal, vzal Zuzku do náručia a odviedol ju do svojho auta. Ako sa ju snažil čo najbezpečnejšie usadiť dopredu, pomaly začala otvárať oči. Ešte stále sa necítila dobre. Bolesť hlavy stále neprestávala a zahmlievalo sa jej pred očami. Tomáš si rýchlo sadol vedľa nej a skúmavo ju sledoval.

"Zuzka, počuješ ma?" priblížil sa blízko jej tváre a sledoval jej zreničky. Zuzka ticho prikývla. Bolesť ju však prinútila k tomu, že opäť zavrela oči.

"Neboj sa, som s tebou, vezmem ťa do nemocnice." šepol a jemne ju pobozkal na spánok. Zuzka opäť stratila vedomie.

Na úvod sa chcem poďakovať tímu Modrého koníka za možnosť testovať mliečko od BEBA SUPREMEpro 2. Zapojila som sa a na moje prekvapenie nás vybrali. O tomto mliečku som predtým vôbec nepočula, takže som si začala, vďaka Modrému koníku, študovať o ňom viac.

Môj synček bol na BEBA HA v podstate od začiatku, ako sa narodil. Po pôrode bol prevezený na JISKu. Pre nedostatok môjho mlieka sme po konzultácií s lekárkou malému nasadili mliečko BEBA HA. BEBA SUPREMEpro 2 ma zaujala hlavne preto, že mliečko je vhodné aj pre detičky s alergiou v rodine a pre citlivejšie brušká. Priznám sa, mala som obavy, ako zvládne malého bruško toto nové mliečko. Moje obavy boli úplne zbytočné. Po prvej dávke malý pekne prespal noc a nemal žiadne bolesti bruška, hnačky ani iné ťažkosti. Prespí celú noc aj napriek tomu, že mu idú zúbky. Ja tieto pokojné noci, ako matka, naozaj veľmi oceňujem. 😊

Pozitíva BEBA SUPREME pro2:

1. Obsahuje 2 oligosacharidy štruktúrou identické materskému mlieku, probiotiká, minerály, železo, zinok, vápnik, vitamín A, C, D, je bez palmového oleja a je OPTIPRO HA.
2. Mliečko má skvelú rozpustnosť, žiadne hrudky, ktoré by upchali cumlík počas jedenia.
3. Žiadne bolesti bruška, hnačky alebo zápcha. Len pravidelná stolica a spokojné bruško.
4. Sama som ochutnala mliečko a bolo trošku sladké. Predošlé mliečko malo horkastú chuť. Možno aj preto malý všetko teraz vypije a nič nenechá vo fľaške. 🙂
5. Recyklovateľný obal, nie je problém pri triedení odpadov. Dokonca viečko aj odmerka sú vyrobené z najmenej 66 % obnoviteľného bioplastu.
6. Podrobný návod na prípravu mliečka podľa veku dieťaťa.

Negatíva BEBA SUPREMEpro 2:

1. Jediné negatívum, ktoré môže odradiť je určite cena, ale za kvalitu sa platí!

Ahojte. Prosím vás, čo by ste mi poradili na toto medzi prstami? Ďakujem za rady ❤️

Home office, termíny a veľa úloh s deťmi? Tip na rýchly a chutný recept prezradila vaša obľúbená foodblogerka Terezka z Kreatívnej rodiny. Za pár minút si na ňom pochutí celá rodina, aj hladoši s citlivejším žalúdkom. Môžete si spolu s deťmi vyčarovať medvedíka Kuniboo, zajka či iné zvieratko. 

Medvedík Kuniboo od Kreatívnej rodiny

Bez lepku a laktózy

SUROVINY:

2 hrnčeky K-free bezlepkovej múčnej chlebovej zmesi (alebo K-free univerzálnej bezlepkovej zmesi)

2 hrnčeky mlieka

Keď som sa od značky Zopa dozvedela, že budem zo všetkých produktov testovať práve kočík Zopa Move, nedalo mi najskôr si o ňom niečo nevygoogliť. Predsa len som doteraz frčala viac ako dva roky na kočíku od konkurenčnej značky, takže moja zvedavosť bola opodstatnená. 😅

Áno, priznám sa, že googlenie nebol práve najmúdrejší krok.
Negatívne recenzie sa totiž striedali s oslavnými ódami a ja som v tom mala tak akurát pekný zmätok.

Po prvom mesiaci testovania v tom však mám celkom jasno…😉

                                                                     ...

Kočík Zopa Move 

• je primárne vyrobený ako športový kočík (recenziu na túto alternatívu budem však robiť neskôr, keď drobec dorastie),
• podvozok je prispôsobený a pripravený na verziu dvojkombinácie s hlbokou korbou, či ako trojkombinácia s vajíčkom.