Vedeli ste, že ak sú obaja rodičia alergici, riziko, že sa prejaví alergia u ich dieťatka je 50 – 90 %?

Alergia je chybná reakcia imunitného systému, keď organizmus pokladá neškodnú látku, obvykle bielkovinovej povahy (antigén), za rizikovú a spustí obrannú imunitnú reakciu, ako keby išlo o látku potenciálne nebezpečnú. Alergiami sa zaoberáme často práve v období jarnej peľovej sezóny, ktorá je v plnom prúde.

Výskyt alergických ochorení sa z roka na rok zvyšuje a prispievajú k tomu rôzne faktory – najväčší vplyv majú dedičné vlohy. Okrem genetických predispozícií môžu hrať významnú úlohu aj ďalšie faktory ako:

• nemožnosť dojčenia                                           

• pôrod cisárskym rezom

• včasná liečba antibiotikami (u detí v dojčenskom veku alebo matky v posledných 3 mesiacoch tehotenstva)

Budúce matky, ktoré očakávajú svojho prvého potomka, to majú veľmi, veľmi ťažké. Tie tony informácií, ktoré číhajú na internete, more skúseností od „už mamičiek“ a zaručené rady od známych, ich vedia poriadne potrápiť. Presne si pamätám, aká som bola zmätená, plná strachu a obáv. Chcela som vedieť čo najviac a práve to bolo kameňom úrazu. Prvé dieťa a život s ním je totiž viac menej „pokus – omyl“. Jednoducho sa tomu nevyhnete a akékoľvek obavy sú úplne zbytočné 🙂

Jonáško sa nám narodil pred desiatimi mesiacmi. Keď sme si domov doniesli náš malý poklad, bolo všetko nové, krásne a plné očakávaní. Každý deň sme si užívali naplno. A niekedy aj noc. To, že sa v noci budieval sedemkrát, bolo menej záživné. Inak bol však Jonáško bezproblémové bábätko, až na občasné grckanie či bolesti bruška. Ale ako mi hovorili, to tak chlapci mávajú.

Po šiestich mesiacoch sme sa s odhodlaním pustili do prípravy prvých príkrmov. Veľmi som sa na to tešila, predsa len išlo o „nový level“ v starostlivosti o nášho synčeka. Varenie milujem, a tak mi nič nebránilo pustiť sa do prvých receptov pre nášho papkáča. Musím povedať, že odkedy sme s príkrmami začali, tak mu chutí. V úvode nechýbala zeleninka - od batátu, cez mrkvu, cuketu, karfiol až po tekvicu. Nevynechali sme ani ovocie a babka vyrobila poctivú detskú výživu. S papaním sme teda už od začiatku problém nemali.

Žiaľ, spolu s prikrmovaním sa objavili aj doteraz nepoznané ťažkosti. Je pochopiteľné, že akonáhle do stravy vášho bábätka začnete pridávať zeleninu, ovocie či mäsko, zmení sa aj obsah jeho plienky. Zásadná zmena je, že tú „arómu“ je už cítiť na diaľku. Takže sa už väčšinou na istotu trafíte, že treba prebaľovať. Po prvých príkrmoch však zmenila stolica nášho Jonáška nielen „vôňu“, ale aj konzistenciu. Raz bola oveľa hustejšia a často aj tuhšia ako počas dojčenia. Inokedy naopak redšia. Plienočka bola častejšie plná, niekedy sme doslova nestíhali prebaľovať.

Problém nastal, keď začal byť malý po vyprázdnení mrzutý. Najskôr som to pripisovala bolestiam bruška. Až neskôr som spozorovala, že zadoček Jonáška je začervenaný a na dotyk boľavý. Postupne sa pridal aj mierny opuch. Nechcela som hneď robiť paniku, rozhodla som sa najskôr pátrať na internete. Stačilo trošku pogoogliť a po prečítaní viacerých článkov mi bolo jasné, že bojujeme so zapareninami. Tie sme dovtedy takmer nepoznali.

Prípravu prvých príkrmov som síce brala veľmi zodpovedne, no menej zodpovedne som pristupovala k ochrane Jonáškovho zadočku, aby túto zmenu zvládol bez zbytočných komplikácií. Najbežnejšou príčinou vzniku zaparenín je kombinácia použitej plienky a jej trenia o jemnú pokožku dieťatka. Tá sa pri kontakte s prirodzenými, ale dráždivými chemickými látkami v moči a stolici narúša a stáva sa podráždenou. Podcenili sme prevenciu. Pretože na novú stravu si nemusí zvyknúť len bruško, ale aj pokožka na zadočku, ktorá bola oveľa viac namáhaná a zaťažovaná častým kakaním.

Zdravá výživa v útlom detstve je základným pilierom zdravého vývoja dieťaťa. Preto je dôležité veľmi starostlivo vyberať potraviny, ktoré našim drobcom ponúkame. Predovšetkým v období, kedy začínajú s príkrmami a budujú si svoje stravovacie návyky. Výrobky z radu NaturNes BIO od Nestlé¹¹ sú ideálnou voľbou pri rozširovaní jedálnička vášho dieťatka o príkrmy a vy ich budete môcť s nami onedlho testovať.

Čo budeme testovať

Jedálniček dieťaťa, ktoré začína okrem mliečka spoznávať aj iné chute, by mali tvoriť predovšetkým zdravé a kvalitné potraviny. Iste sa zhodneme, že to najlepšie pre deti pochádza z prírody. Preto by ste mali dbať na výber čo najkvalitnejších potravín - to znamená bez konzervantov, pridaných cukrov, farbív a najlepšie v BIO baby kvalite. Presne také sú výrobky z radu NaturNes BIO od Nestlé.

Kaše NaturNes BIO sú veľmi dobrým spestrením jedálnička malého stravníka. Ak sa náhodou jeho lepšie zasýtenie prejaví v dlhšom a kvalitnejšom spánku, iste sa nenahneváte. Kaše sú navyše šetrne vyrábané zo starostlivo vybraných surovín z ekologického poľnohospodárstva. Ak si vyberiete mliečnu banánovú a nemliečnu vanilkovú kašu Nestlé NaturNes v BIO baby kvalite, môžete si byť istí, že ste zvolili pre vaše dieťatko to najlepšie. 

Kapsičky NaturNes BIO  sú vyrobené zo zrelého ovocia, vypestovaného na špecializovaných farmách bez použitia priemyselných hnojív. V ovocí, z ktorého sú vyrábané nenájdete pesticídy, žiadne zvyšky dusičnanov a iných látok. Je to skrátka zdravá a výdatná desiata, navyše  v praktickom balení, ideálnom na výlety alebo len na prechádzku. Z bohatého výberu kapsičiek NaturNes BIO si aj ten najnáročnejší stravník vyberie svojho favorita. Či už preferuje klasické chute ako Hruška-Jablko-Banán, Hruška-Jablko-Čierne ríbezle, Jablko-Banán-Čučoriedka-Černica alebo odvážnejšie kombinácie ako Tekvica-Banán-Mrkva, Jablko-Šípky či exotické Mango.

Chrumky NaturNes BIO si vaši drobci obľúbia. Veď ktoré dieťa pohrdne nejakou maškrtou? Výhodou je, že sú ako všetky výrobky z radu NaturNes v BIO baby kvalite. Na výber máte chrumky s ovocnou a zeleninovou príchuťou, ktoré padnú do každej detskej ručičky a ľahko sa žujú. Okrem klasických príchutí ako banán alebo kombinácia banánov a malín, sú zaujímavé aj neobvyklé príchute pomaranča a mrkvy alebo kombinácia paradajky, mrkvy a cibule. 

Toto sú kabelky, ktoré uľahčia život mamičkám s deťmi v každom veku. Veľké kabelky si zamilujú mamičky s batoľatami.

Ak nepatríte k čerstvým mamičkám, ktoré sa nepohnú z domu bez kompletnej prebaľovacej výbavy, alebo už len jednoducho nechcete nosiť tašku, ktorá na prvý pohľad kričí, koľko prebdených nocí za sebou máte, začnite sa obzerať po maxi kabelkách.

Veľké dámske kabelky do seba zmestia plienky, obľúbenú hračku, fľašku na čajík, a k tomu aj rýchly nákup v potravinách. Vyberte si také, ktoré môžete nosiť na ramene aj v ruke a máte spolovice vyhraté. Pozor si dávajte aj na počet priehradok – v tomto prípade je menej viac. Čím menej oddeľovacích častí, tým väčšie veci do tašky zmestíte.

Maxikabelky využijete aj pri väčšom 2+ ročnom drobcovi, ale tu si už väčšinou vystačíte aj s menšou taškou cez rameno, ktorá nezaberá veľa miesta, je ľahšia a pri nosení je variabilnejšia.

Batohy pre zdravšiu chrbticu

Dieťatko je obrovská radosť, ale aj záťaž – keby mohla, vaša chrbtica by o tom určite veľmi kvetnato porozprávala. A keďže váš malý uzlík radosti bude časom stále väčší a ťažší, pocíti to aj vaša opora tela. Uľaviť jej môžete aspoň sčasti – zdravším držaním tela. Ak neustále nosíte tašku na ramene, možno je čas popremýšľať nad riešením, ktoré by zaťažilo vaše plecia vyvážene. A tu prichádzajú na pomoc batohy.

Znenie článku

Znenie článku

Posúvam recept na výborný a pritom fit, zdravý a rozplývajúci sa na jazyku chlebík. Je super nie len pre detičky 🙂 a je bez lepku s nízkym obsahom sacharidov a úplne bez cukru.

https://superslim.sk/blog/recepty/bananovy-chlieb-fit

Možnosť testovanť mliečko BEBA SUPREMEpro 2 som našla práve v období, keď som začala rozmýšľať, ako zapojiť muža do starostlivosti o, vtedy 9-mesačného, synčeka a zároveň si ukradnúť vytúženú chvíľku pre seba, prípadne pre staršiu dcérku. Povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám. Nechcela som skúšať kadečo, keďže ocko má silnú histamínovú intoleranciu a BEBA SUPREMEpro 2 sa mi podľa popisu zdala vhodná aj na prípadné alergie a intolerancie. A mala som to šťastie, že nás na testovanie vybrali. 🙂

Miško je moje druhé dieťatko. Dcérka Vanda má už 6 rokov, čo sa týka umelého mliečka, to nikdy neochutnala, bola dojčená 2 roky a 9 mesiacov. Aj po tejto skúsenosti som sa pri druhom dieťatku rozhodla dojčiť len dovtedy, dokedy to bude pohodlné nám obom (dojčenie do takmer 3 rokov už bolo pre mňa dosť obmedzujúce, aj keď skôr psychicky ako fyzicky). Keďže nemám šťastie na spavé a bezproblémové deti, snažím sa nájsť spôsob, ako skombinovať dojčenie, kým to ešte ide, s večerným kŕmením náhradným mliečkom, aby ma vedel zastúpiť bez problémov aj muž v prípade, keď ja už po celom dni „padám na hubu". Dojčenie je síce podľa mnohých mamičiek aj nemamičiek najviac, čo dieťatku môžeme dať, ale pre mňa je najviac, keď má dieťatko spokojnú mamu a nie klbko dojčiacich nervov.

...a tak prišiel kuriér s balíčkom. Potešila som sa a myslela som, že to bude brnkačka. Miškovi sa veľmi páčilo balenie a, úprimne povedané, aj mne, keďže (aspoň podľa výrobcu) je úplne recyklovateľné. S veľkým očakávaním som namiešala prvú dávku. Prášok sa krásne rozpúšťa aj v chladnejšej vode (trošku som neodhadla čas chladenia), nepení (ak sa s fľašou nesnažíte urobiť to, čo s margheritou v shakeri) a chutí celkom príjemne, porovnateľne s materským mliekom. Miško ale prvú fľašu úplne odignoroval. Dúfala som, že to bolo len prvým zoznámením také rozpačité. Druhý deň mliečko tiež veľmi nezabodovalo a to už som skúšala aj naliať ho do jeho obľúbenej fľaše na čaj. Tretí deň sa konečne podarilo vypiť pol fľaše. Bruško nebolelo, Miško sa zdal spokojný, dokonca aj noc bola pokojnejšia ako predtým.

Nedokážem ale povedať či to bolo mliečkom alebo nie, keďže odvtedy sa mu podarilo vypiť pol fľaše len 2 - 3x. Skúšali sme poctivo ďalej, ale bohužiaľ zatiaľ bez väčšieho úspechu.

Čo je dôležité, veľmi si zvykol na večerné kaše z mliečka BEBA SUPREMEpro 2, čo mi na začiatok stačí. Časom, keď začne mamin mliečny bar štrajkovať, snáď si nájde cestičku aj k "fľaškovému" mliečku a možno ho len stačí nechať samého s tatom a fľaškou mlieka, uvidíme, vyskúšame. 

Keď som sa zamýšľala nad tým, prečo Miško odmieta mliečko z fľaše, napadlo mi pár vecí, ktoré mohli zavážiť.

Každá maminka sa snaží spraviť pre spokojnosť svojho dieťatka aj nemožné. Už v tehotenstve som bola presvedčená o tom, že spravím maximum pre to, aby som svojej malej vysnívanej princeznej dala čo najlepší štart do života v podobe materského mlieka. Absolvovala som aj kurz prípravy na dojčenie, od ktorého som si sľubovala veľa. Avšak prišiel deň D a moja žabka sa narodila, a teória a predstavy sa úplne líšili od praxe. Od úplného začiatku sme s dojčením bojovali.
V druhom mesiaci sa dcérka prestala prisávať a bolo vymaľované. Keďže som ale presvedčená o tom, že materské mlieko je pre dieťa to najlepšie, začala som si ho odsávať. Začal sa pre mňa maratón v boji o záchranu mlieka. Minula som stovky eur na bylinky a čaje podporujúce laktáciu, strávila hodiny a hodiny pri odsávačke a upadala som z toho čoraz viac do depresie...

Keď som už počas dcérkinho štvrtého mesiaca nestačila pokryť jej denný príjem, nastal čas výberu náhradného mlieka na dokrmovanie. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď som plná obáv stála v obchode pred regálom plným dojčenských mliek a študovala ich zloženia. Rozhodovanie bolo o to ťažšie, že ja sama mám silnú alergiu a dcérka bojuje s ekzémami. Vyhrala to BEBA OPTIPRO HA 1, ktorú dcérka popri materskom mliečku pila donedávna.

Keď moja Ivanka dovŕšila 6. mesiac, objavila sa možnosť testovania prémiového pokračovacieho mliečka BEBA SUPREMEpro 2. Neváhali sme a zapojili sme sa, keďže toto mliečko rovnako obsahuje Optipro HA štiepenú bielkovinu, na ktorú je už dcérka zvyknutá. 

Testovací balík nás veľmi príjemne prekvapil. Obsahoval až 6 plechoviek mlieka, ktoré sa dcérka rozhodla hneď preskúmať.

Keď sme jej mliečko prvýkrát zarobili, mali sme trošku obavy, či ho prijme. Avšak malá sa fľašky chopila ako správna hladoška a vypila ho s úsmevom do dna. A takto, v znamení zábavy, sa niesli celé 3 týždne nášho testovania. 

Plusy:

Zuzka sedela v Tomášovom aute na parkovisku nemocnice, keď jej zazvonil mobil. Barras na zadnej sedačke kľudne ležal a ona sa usmiala, keď nereagoval ani keď sa rozoznelo zvonenie. 

"Mami, rada ťa počujem. Ako sa máte s Patrikom?" snažila sa spýtať uvoľnene. Nechcela jej hovoriť o svojom úraze. 

"Je tu nádherne. Patrik zajednal hotel, kde sa o nás ukážkovo starajú a my chodíme iba na procedúry a na prechádzky do prírody." začula jej spokojný veselý hlas. Zuzka sa usmiala, konečne bola jej mama šťastná. 

"Mamička, som taká rada, že to počujem. Pozdrav Patrika a poďakuj mu za mňa, že to tak skvele vymyslel." 

"Odkážem a ty sa máš ako, dcérka? Všetko v poriadku?" so záujmom čakala Alenka na odpoveď. Zuzka sa zahľadela do okienka a sledovala, ako práve zastalo auto. Potichu si vydýchla. Nikdy mame neklamala, teraz však cítila potrebu, zamlčať jej pravdu o jej úraze. Nechcela, aby kvôli nej museli prerušiť pobyt. 

"Mám sa dobre mami. Keď počujem, aká si šťastná, som šťastná s tebou." snažila sa usmiať. 

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna malá žabka, ktorú rodičia volali Kristínka. Kristínka sa narodila do rodinky, kde už jedna žabka kvákala. 😊 Bola to jej sestrička.

Rovnako ako prvá, aj táto druhá bola od malička plne dojčená. Mliečka bolo dosť, lenže... Už počas tehotenstva som mala vážne zdravotné problémy, ktoré sa pôrodom takmer úplne vyriešili, no postupom času sa opäť hlásili o slovo. Keďže patrím medzi mamičky, ktoré mali to šťastie a mliečka bolo dosť, chcela som počkať, kým maličká povyrastie, kým mliečko už potrebovať nebude, kým... No niekedy musí mamička dieťatku odoprieť to, čo je pre neho tým najpotrebnejším a hľadieť na svoje zdravie, aby spolu zažili ešte veľa krásnych chvíľ. 

Dojčenie nie je ľahké a nie vždy ide podľa predstáv, no ľahké nie je ani ho ukončiť a prejsť na náhradné mliečko.

Doma už máme jednu slečnu s ABKM, preto u nás bolo jasné, že siahneme po hypoalergénnych formuliach. Ale po ktorej? Všetky HA mliečka, ktoré som poznala, boli horké, ich chuť bola na míle ďaleko od chuti materského mliečka. 

Keďže termín operácie som už mala stanovený, rozhodla som sa konať, a tak sme skúsili prvé HA mliečko, vo forme kaše, keďže Kristínka nevedela piť z fľaše. Kaša bola horká a maličká ju vôbec nechcela, no aspoň ochutnala. Po pár dňoch už bolo jasné, že toto mliečko pre ňu nie je to pravé, bolelo ju bruško, mala hnačky a celkovo bola nespokojná.

No vďaka Modrému koníku sme sa dostali k testovaniu mliečka BEBA SUPREMEpro 2. A toto mliečko prekvapilo.

Dlho som rozmýšľala, ako začať, a hlavne, kedy tento článok, moju recenziu, napísať. Však mamička na materskej má kopu času, tak to pôjde ako masle. Tralala... nie je to také ľahké. 

Je večer 21:00, deti spia a ja píšem článok o Našom testovaní mliečka BEBA SUPREMEpro 2.

S rastom dieťaťa prichádzajú aj rastúce čertoviny 🤣 a, samozrejme, rastúco bruško. BEBA bola dobrá skúška a uspela chuťou a hlavne zasýtila môjho hladoška. 

Prvého syna som dojčila 2 roky. Boli to krásne roky, nádherné puto spojenia a intimity (má to svoje čaro). Druhého syna sa mi, žiaľ, nedarilo dlho dojčiť, a tak sme museli prejsť po 4 mesiacoch na náhradné mlieko. Hm, lenže, ktoré bude to pravé pre moje dieťa? Ktoré, keď na trhu ich je toľko? Prišla dilema, ktoré kúpiť. Kúpili sme ich viac. Jedno bolo riedke, druhé robilo šarapatu v brušku, atď. Niekedy sa netrafíte na prvý šup. 

Nebudem tu písať značky, ale vyskúšali sme ich viac. Potom prišla možnosť vyskúšať novinku od značky Nestlé. 

Mliečko BEBA SUPREMEpro 2 je zložením veľmi dobré. 

„Je lépe být připraven na příležitost a nemít ji, než příležitost mít a nebýt na ni připraven.“ Whitney Young (Zdroj: https://citaty.net/autori/whitney-young/)

V duchu tohoto hesla sa pripravujeme na tohtoročnú dovolenku. Do užšieho výberu sa u nás doma dostala táto krajina.

Indície:

1. Táto krajina leží pri mori.

2. Táto krajina leží síce pri mori, ale turisti tam nechodia kvôli čľapkaniu sa v ňom. Viac ich určite zaujímajú historické pamiatky a príroda.

3. Netreba ísť do banky ani zmenárne, v tejto krajine sa platí euráčikmi.

Znenie článkuPoradte nejake.dobre tenisky na behanie pri ktorych mi neodidu kolena a.zaroven za ne nedam pol materskej 🙏🏻

Bolo skoro ráno, keď Zuzka otvorila oči a uvidela Barrasa pri svojich nohách. Usmiala sa. Bolo príjemné zobúdzať sa s vedomím, že niekde blízko je Tomáš. On bol prvá myšlienka, s ktorou sa prebudila. Posadila sa na posteľ a snažila sa zhlboka dýchať, aby sa jej prestala točiť hlava. Na stolíku si všimla pohár s vodou. Opäť sa usmiala a v duchu poďakovala za to, že je Tomáš taký pozorný a myslí aj na detaily. Schuti sa napila a odhodlala sa postaviť. Našťastie hlava aj nohy s ňou začali spolupracovať a ona sa pomalými krokmi presunula k obývačke. Tomáš spal na sedačke. Jeho tvár bola úplne pokojná. Zuzka sa oprela o zárubňu dverí a vnímavo si ho prehliadala z diaľky. Musela pripustiť myšlienku, že ju veľmi priťahoval. Čím bolo ich puto silnejšie, tým viac si uvedomovala aj jeho fyzickú stránku. Jednu ruku mal vyloženú hore a jeho telo bolo úplne uvoľnené. Spomenula si na včerajšie chvíľky a zachvela sa. Rozhodla sa pristúpiť až k jeho tvári. Nežne si prehliadala každú jej časť. Pery mal mierne pootvorené. Premýšľala, aké by to bolo, cítiť ich na svojich. Potom zmenila pohľad a sústredene sa zahľadela na jeho prsty. Tie, ktoré tak jemne a sústredene vedeli pohladiť miesta, pri ktorých sa ním nechávala úplne strhnúť. Tomáš otvoril oči. Keď uvidel jej túžobný pohľad, jemne sa usmial. Zuzka sa chcela razovo postaviť, tentokrát však nohy ani hlava s ňou nespolupracovali a ona padla na Tomáša. S láskou si okolo nej ovinul ruku a prichytil ju. Ich tváre boli tak blízko, že stačil jeden maličký pohyb a pobozkali by sa.

"To je ale krásne prebudenie." pošepol Tomáš blízko jej pier. Potom sa obaja posadili na sedačku hneď vedľa seba. Tomáš si vnímavo prezeral jej tvár, ktorá sa zamyslene pozerala na deku. "Ako si sa vyspala?" spýtal sa s veselým úsmevom. Zuzka k nemu otočila tvár. Snažila sa usmiať a s ľahkosťou povedať, že dobre. Cítila sa však hlúpo, keď si spomenula ako ju Tomáš uvidel, keď si ho celého prezerala. Na jeho tvári však nevidela nič zlé. Práve naopak, jeho tvár bola pokojná a veselá. Chytil jej ruku do svojej a spokojne si svoje prsty prekrížil s jej. Hoci túžil pobozkať ju, už niekoľkokrát, niečo v jeho vnútri mu našepkávalo, aby počkal. Zuzka sa uvoľnene usmiala, keď pocítila jeho dotyk. Bol úplne bezprostredný. A v nej to vyvolalo ešte väčšie pocity bezpečia a istoty. Tomáš sa naklonil k jej tvári a pobozkal ju na líce. "Som šťastný, že si tu. Moje ráno je tak omnoho krajšie. Cítim, že sem patríš a to mi dodáva ešte väčšiu vďačnosť k Bohu. Ten pocit, že bez ohľadu na čas, On vie, čo je správne." povedal potichu. Zuzka k nemu otočila tvár. Srdce jej bilo naliehavosťou, aby sa nebála vysloviť svoje pocity k nemu.

"Keď si ešte spal a ja som mohla vidieť tvoju pokojnú tvár, napadla ma myšlienka. Keď sme sa spoznali, pri každom našom rozhovore som cítila, že si mi blízky. Nechcela som si to nechať vojsť do srdca, pretože som bola s Petrom. Teraz však, s odstupom času, keď máme možnosť byť si opäť blízky, zisťujem, že je to veľmi príjemné, nechať ťa vstupovať čoraz hlbšie do môjho srdca. Boh mi ťa poslal, aby si vnímavo a starostlivo dokázal premieňať moju bolesť. Práve tým, s akou trpezlivosťou a múdrosťou pristupuješ k Božím veciam. Možno je načase urobiť prvý krok." poslednú vetu dopovedala šeptom. Keď videla jeho zamilovaný pohľad, naklonila svoju tvár bližšie k jeho a prstami mu pohladila líce. Tomáš privrel oči a ľahko vydýchol. Keď ich opäť otvoril, uvidel, s akou naliehavosťou čaká ako zareaguje. Nežne sa usmial a palcom prešiel po jej perách. Vnímavo skúmal ako zrýchlene začala dýchať. Oči sklopila na jeho pery a chvíľku sledovala ako sa približuje. Potom ich zavrela a sústredila sa iba na jeho nežný dotyk, keď vošiel prstami do jej vlasov. Na perách pocítila jeho horúci dotyk pier. Veľmi ľahký, akoby len skúmal jej reakciu. Zachvela sa. Potom si ju rukou prisunul bližšie a ich pery sa tak spojili ešte intenzívnejšie. Hlasno vzdychla, keď sa jeho jazyk dotkol jej. Ešte nikdy nič podobné nezažila. To emočné, čo k nemu prechovávala, sa teraz pretavovalo do toho fyzického. Už len samotný bozk s ním ju viedol do vytrženia. Bol nenáhlivý, plný túžby a lásky. Akoby jej tým chcel ukázať všetko to, čo k nej celý čas cítil a starostlivo uchovával. Usmial sa, keď sa od nej zľahka odtiahol. Hlasno vydýchla a pomaly otvorila oči. Tiež sa usmiala. Ešte stále mal ruku ponorenú do jej vlasov. Priblížil sa k jej čelu a nežne jej tam vplietol ešte jeden bozk. Potom sa vrátil k jej perám a ešte raz ju pobozkal. Tentokrát ľahko a nežne. Užíval si to a ona sa úplne oddala všetkému, čo urobil. Vychutnávala si každý jeho dotyk, bozk a pohyb, ktorý jej daroval. Všetko sa to stalo výživným pokrmom pre jej ustráchané srdce, ktoré roky skrývala pred láskou. Až teraz sa konečne mohla nadýchnuť. Tomáš ju ukryl do svojho objatia a spokojne sa pohrával s jej vlasmi. To, čo chcel urobiť už roky, mať ju blízko svojho srdca a užívať si vôňu jej duše, sa teraz konečne naplnilo. Vyslovil tichú vďaku k Bohu a usmial sa, keď sa Zuzka zhlboka nadýchla a spokojne vydýchla. Začal sa pohrávať s jej prstami, načo ona zareagovala s pobaveným úsmevom. 

"Ako sa cítiš?" spýtal sa, keď ju pobozkal do vlasov. 

"Ten liek, ktorý ste mi podal, pán doktor Izakovič, skvelo zabral." veselo k nemu otočila tvár. Zamilovane sa usmial, keď uvidel iskričky v jej očiach. 

"Naozaj? Odporúčam podávať ho čo najčastejšie." naklonil sa k nej a opäť sa zmocnil jej pier. Chytil jej hlavu a pomaly ju položil na sedačku. S túžbou sa obaja na seba pozreli a opäť sa stratili vo vzájomnom bozku. Vyrušil ich Barras, ktorý vyskočil na sedačku, s ľahkosťou si ľahol hneď vedľa Zuzky a čakal, kedy si ho všimne. Tomáš sa pomaly odtiahol a venoval Zuzke ospravedlňujúci pohľad. Potom sa obaja veselo rozosmiali.

Ahojte mamičky

V úvode našej recenzie sa vám trochu predstavíme. 

Volám sa Lenka a som mamou špagetky menom Emma Giorgia. ❤️

Moje vymodlené dievčatko prišlo na svet 3.6.2020.

Ešte v tehotenstve som si sľúbila, že urobím maximum, aby som mohla dojčiť a že to nevzdám tak rýchlo ako pri synovi. 

Vďakabohu sa mi to splnilo a z nemocnice sme odchádzali plne dojčené (klobúčik verný priateľ😂) .

Ako dostať na prvého mája bozk pod čerešňou? Inšpirujte sa sestrou Svižnou, ktorá má nápadníkov plný batoh. 🙂 #cervenynos

Ahojte mamičky

Mali sme tú možnosť testovať mliečko Beba SUPREMEpro 2 a v tomto článku sa budem snažiť opísať našu skúsenosť, a ako sme vlastne dopadli. 🙂

Takže....

Malá Pampeliška mala od narodenia problémy s bruškom, kŕče, plač, kŕče, plač a tak to pokračovalo. Po XY skúšaní mliečok som sa potešila, že nás vybrali do testovania, lebo ani neviem prečo, ale BEBA bola značka, nad ktorou sme neuvažovali.

Keby som len vedela, že to bola chyba. Prišiel kuriér s mega balíkom, skoro som odpadla. Hneď na druhý deň sme začali. Urobila som mliečko, ktoré sa mimochodom super rozrába, nerobia sa hrudky a nepení ako pena do kúpeľa. Prvý glg bol môj. 🙂 Žiadna sláva, bleee, preto som ani nedúfala, že malá cucne niečo. Ale keďže tu o mňa nešlo, tak som išla na to... Ľudia... 180 ml naraz a k tomu nové mliečko, a malá sa ani nepozastavila, že niečo iné pije. Hovorím si: „Paradzina,len nech jej to vydrží." Večer vypila zase plnú dávku a hajde spať (19.00). Ráno sa zobudím na malej štebotanie, kuknem na hodinky a tu zrazu 7.00. Som neverila, reku, či zmena času, či čo. 🙂 Dieťa mi prespalo celú noc, žiadny plač, kŕče nič... Muž ani neveril, myslel si, že to len náhoda... Ženy, žiadna náhoda. Pre nás je toto mliečko zázrak, fakt. Takto to pokračovalo aj na druhý, tretí, štvrtý deň, až sme došli do bodu, že toto už nie je o testovaní, skrátka sme naďabili na to správne pre našu malú... Možno si poviete: „Lebo dostala zadarmo, tak píše básne o mliečku," ale nie ženy, nie je to tak... Je to „true story". 🙂 

Ja to určite odporúčam každej mamičke. Veď ktorá z nás by nechcela zdravé bábätko s kľudným spánkom a bruškom. No, a aby sa nepovedalo, že samé chvály píšem, tak je tu niečo, čo by som chcela vytknúť.

"Ďakujem, vážim si toho." opätovala mu úsmev a privoňala si k polievke. "Vonia výborne. Takže ďalšia vec, ktorú o tebe neviem. Vieš výborne variť." nežne na neho pohliadla, keď si vzala do ruky lyžicu. Tomáš sa zasmial. 

"Nepotrebuješ kŕmiť?" spýtal sa pobavene. 

"Určite nie. Ruky mám v poriadku, ale ďakujem." uškrnula sa. 

Vilma stála pri okne, v lekárskej izbe, kde ju doviedol Sebastianov priateľ potom, čo Matúška vzali na potrebné vyšetrenia. V ruke nervózne držala mobil a premýšľala, komu má zavolať. Napadla ju mama, keď si však spomenula na ich posledný rozhovor, okamžite tú myšlienku vymazala. V kontaktoch si vyhľadala Milanove číslo. Veľmi mu chcela zavolať a podeliť sa s ním o strach, ktorý ju práve teraz zvieral. Zjavila sa jej však predstava, ako by reagoval, keby prišiel a uvidel Sebastiana. Vypla mobil a hodila ho naspäť do kabelky. Spomenula si na slová od Zuzky, keď ju príjmala: My lekári môžeme liečiť, ale skutočné uzdravenie prichádza od niekoho iného. Spomenula si na obdobie, keď bola ešte so Sebastianom a on sa pred ňou modlil za ich vzťah. Obdivovala ho za jeho múdrosť, ako s ľahkosťou vyberal tie správne slová a modlil sa k niekomu, komu veril celým svojím srdcom, že ho počuje. Chcela to skúsiť, nebola si však istá tým, aký postup má použiť. 

"Bože? Ja vlastne ani nie som moc na modlenie, v poslednej dobe to však na mňa všetko akosi dolieha. Pamätám si, ako sa k Tebe modlil Sebastian, aby si viedol náš vzťah. Moc to nepomohlo, pretože som urobila jednu chybu za druhou. Ale teraz by som bola naozaj veľmi vďačná, keby si urobil zázrak." Vilma si nahlas vydýchla, posadila sa na stoličku a privrela oči. "Viem, že to tak nefunguje, že ja požiadam, kedy sa mi zachce a Ty budeš fungovať ako stroj na splnené priania. Ale pri tom všetkom chaose, čo sa vo svete deje, pri všetkých tých nevyspytateľných veciach, čo život prináša, nemohla by som veriť, že sa udeje niečo dobré? Že ten zmätok presahuje niekto, kto v tom má úplný poriadok? Nemám nič, čo by som Ti mohla ponúknuť, až na tú prázdnu časť mňa, ktorú som ochotná zaplniť niečím novým. Tak Ťa prosím, buď s mojím synom." jej hlas sa zlomil a po tvári jej začali stekať slzy. Keď začula, ako sa otvorili dvere, rýchlo si ich utrela a náhle sa otočila. Do izby vošiel Sebastian. Jeho tvár bola vážna. Vilma sa opäť posadila na stoličku a mlčky čakala, čo povie.

"Urobili sme Matúškovi všetky vyšetrenia. Je to tak, ako som predpokladal. Iba," odmlčal sa, posadil sa oproti nej a zhlboka sa nadýchol, "nie sme si istí tým, či je ten nádor nezhubný." dodal smutne. Vilma na neho zhrozene pozrela.

Tradá... nech sa páči.. pokračovanie :D 

Celá ubolená som sa vytrmácala z lietadla. Lena vzala aj moju tašku a spoločne sme vykročili k taxíkom, ktoré postávali pri ceste. Brali za odvoz nehorázne sumy, ale keďže sme lepší spôsob dopravy nemali, museli sme si priplatiť. 

„Okej, poviem to na rovinu. Nebyť toho, že sme videli kúsok Tatier, toto bol náš najnudnejší spoločný výlet. Žiadna žúrka, žiaden bar. Akosi mi to chýbalo. A chýba mi aj tá odviazaná Beka. Už teraz sa správaš mamičkovsky a to si ešte len na začiatku. Boh mi pomáhaj, keď už bude dieťa na svete,“ gúľala očami a šomrala, no ja som vedela, že sa na bábo teší rovnako ako ja. 

„Ale no ták? Takto žiť sa predsa nedá donekonečna, nemyslíš?“ 

„Ti poviem potom. Ale vieš čo mi zaručene nechýba?“

„Neviem, slovensky hovoriaci ľudia?“ hádala som.

Náš úžasný starosta, otec, manžel, futbalista, dobrý kamarát a super človek si prechádza ťažkým obdobím... Rakovina a ďalšie ťažkosti😢... Potrebuje pozitívnu energiu! Potrebujeme ho! Pomôžte!!! Nájdite si čas a pomôžte mu i jeho rodine modlitbami🙏  

https://mynitra.sme.sk/c/22649365/ivo-bojuj.html

O našom ZAČIATKU a našom KONCI nerozhodujeme my. Medzi začiatkom a koncom však máme priestor na rozhodovanie o svojom živote a naplnení životného poslania. Dostali sme svoj čas, svoju vesmírnu minútu slávy. Čas je nekonečný, nie je ani rýchly ani pomalý. Náš čas nám ale uteká – sekunda za sekundou. Čo ho zrýchľuje, prečo sa zase spomaľuje? Nedať sa tlačiť časom, znamená pochopiť strachy. Čas a strach sú základnou témou života.  Strach byť tým, čím sme, robiť to čo potrebujeme robiť. V určitých životných krízach si dávame otázky –  kto som, čo mám robiť, akú tu mám úlohu, aké mám poslanie?

Sústreďujeme sa na to, čo urobiť pre tento svet. Čo ale, ak je témou – čo mám urobiť pre seba, čo sa naučiť, akou  skúškou prejsť teraz a tu.

Ako vedieť, čo je našou  skúškou v tomto živote?

Vnímajme, čo sme pri príchode dostali – určite sú to rodičia, súrodenci, starí rodičia, národ a krajina. Ako sme to všetko prijali, ako sme to využili. A s čím chceme odchádzať, aké je to bohatstvo, ktoré si budem brať so sebou. Nezabúdajme, že náš svet je polaritný,  založený na protikladoch. Riešenia môžeme vidieť aj v protipóle svojho správania.

Základom je prijatie toho, čo sme dostali a pozrime sa aj na protiklad:

• Prišli sme na tento svet ako krásni, s cieľom nedať sa zlákať ľahkosťou cesty, ktorú krása otvára. Odchádzať by sme mali s krásnou dušou. Ak sme túto cestu krásy nepochopili – vrátime sa škaredí aby sme išli ťažšou cestou a našli svoju skrytú krásu (bez operácií) a odchádzať by sme mali krajší vo svojej podstate.
•  Možno sme prišli na tento svet múdri a našou skúškou je vedieť múdrosť múdro využívať a dávať ju svetu. Ak sme túto cestu  nepochopili, tak môžeme prísť na tento svet hlúpi, aby sme objavili múdrosť v jednoduchosti a odchádzať by sme mali s pokorou a múdrejší.
•  Možno sme prišli na tento svet bohatí a máme sa naučiť múdro s bohatstvom narábať, vedieť darovať a obohacovať. Ak sme túto cestu  nepochopili, tak sa môžeme vrátiť na tento svet ako chudobní, aby sme poznali cenu bohatstva pokory a úcty,
•  Možno sme prišli na tento svet silní, aby sme sa naučili pomáhať slabým. Ak sme túto cestu  nepochopili, tak sa môžeme vrátiť na tento svet  slabí, aby sme vedeli prosiť o pomoc a objavili zdroje svojej sily.
• Možno sme prišli na tento svet chorí, máme nájsť hodnotu zdravia a pochopiť prečo sme chorí. 
• Možno sme nezvládli výchovu dobrých detí a máme ju  pochopiť vo výchove problémových detí.
• Možno sme nepochopili úspechy a máme prejsť aj cestou neúspechov.

"Urobím tak, aby si sa ty cítila čo najkomfortnejšie. Na teraz ťa vezmem k sebe, ak by si však potrebovala, nerobí mi problém, odviezť ťa domov." vysvetlil jej, keď videl, že pohľadom prepaľuje okno. Pobavene sa opäť zasmial. 

"Prečo sa smeješ?" tentokrát svoj prepaľujúci pohľad uprela na neho. 

"Neskutočne si nádherná, ešte aj keď sa hneváš." šepol hlbokým hlasom, čo spôsobilo zimomriavky na jej tele. Zrazu  jej pohľad zjemnel. Srdce sa jej rozbúšilo, keď vyhľadal ruku na jej stehne a preplietol si prsty s ňou tentokrát on. 

Keď zaparkovali v podzemnom parkovisku, Tomáš vzal tašku, ktorú Zuzke pomohol zbaliť, keď jej ešte zastavil doma a pomohol jej vystúpiť. Ruku jej položil okolo pása a silnejšie si ju k sebe pritisol, aby mala istotu, že nespadne, ak by sa jej zatočila hlava. Trochu nesmelo sa k nemu otočila, keď pocítila jeho vôňu. Tomáš Zuzku doviedol až k výťahu, stlačil číslo poschodia, kde býval a otočil sa k nej. Usmial sa, keď uvidel jej plachý výraz. 

"Barras sa poteší, keď ťa opäť uvidí." snažil sa odľahčiť jej neistotu, ktorá sa jej usadila vnútri a odzrkadlila sa aj v jej tvári. Keď sa otvoril výťah, spoločne pomalými krokmi prišli k dverám a Tomáš položil tašku na zem. Potom odomkol. Pri dverách už s veselým vrtením chvosta čakal jeho psí spoločník. Ako k prvej pristúpil k Zuzke a pokojne sa točil okolo jej nôh. Zuzka sa usmiala a s láskou ho pohladila pod krkom. Keď sa narovnala, aby sa postavila, zatmelo sa jej pred očami a mala pocit, že padá. Tomáš ju vzal do náručia. Jeho inštinkty boli rýchle. Keď otvorila oči a ich pohľady sa stretli, jej srdce sa zachvelo. 

"Bude lepšie, keď si trochu poležíš." šepol blízko jej tváre, pohľad mu znežnel a pomalými krokmi vošiel do svojej spálne. Jemne ju položil do postele a napravil jej vankúše tak, aby sa jej dobre sedelo. 

Medzi najobľúbenejšie hračky dievčatiek na celom svete patria bábiky. Deti ich obliekajú, kŕmia, ukladajú do postieľok, alebo ich berú na prechádzky. Kočík pre bábiky sa tak stal neodmysliteľným doplnkom každej správnej výbavičky. Nejedno dievčatko totiž sníva o kočíku, vďaka ktorému sa bude cítiť ako naozajstná mamička a s láskou sa bude starať o svoju obľúbenú bábiku. Práve drevené kočíky od nepamäti lákali malé slečny a ich rodičov svojím pôvabným klasickým dizajnom a jednoduchým použitím. Vedeli ste však, že kočík pre bábiky prospieva dievčatkám aj v ich vývoji? 

História kočíkov pre bábiky

V minulosti používali malé dievčatká na vozenie bábik či iných hračiek rozličné drevné vozíky. Až neskôr, keď sa objavili prvé kočíky pre deti, začali sa vyrábať aj ich malé napodobeniny – kočíky pre bábiky. Pôvodne sa vyrábali z prútia a boli výsadou bohatých detí z aristokratických rodín. Malé šľachtičné v nich prevážali svoje bábiky vyobliekané v atlase a hodvábe.

Kočík pre bábiky, asi najpodobnejší tomu, ako ho poznáme dnes, bol vyrobený v roku 1773. Zostrojil ho záhradný architekt William Kent pre mladého vojvodu z Devonshiru. Tento kočík však ani zďaleka nepripomínal dnešné kočíky – malý vojvoda sa v ňom vozil pre zábavu a ťahala ho pri tom koza. 🙂 Avšak práve vďaka tomuto vynálezu a jeho popularite sa kočík natrvalo zaradil medzi typické dievčenské hračky. Odvtedy kočíky prešli viacerými zmenami a dnešné kočíky pre bábiky verne kopírujú detské kočíky.

Kočík pre bábiky deti rozvíja a vychováva

Viete, kedy je vhodné kúpiť dieťaťu kočík pre bábiky? Najvhodnejší čas je okolo prvého roku, keď dieťa začína chodiť. Pri prvých neistých krôčikoch sa môže opierať o kočík a zároveň je nútené udržiavať rovnováhu a viesť kočík tam, kam chce ísť. Starším deťom kočík pre bábiky ponúka priestor pre uplatnenie predstavivosti a kreativity. Dievčatká vďaka kočíku môžu vziať svoje hračky na prechádzku alebo na návštevu, kde dostávajú stále nové podnety.

Počuli ste už, že prvých 1000 dní v živote človeka je kľúčových pre zavádzanie správnych stravovacích návykov a budovanie pevného zdravia? Tisícka dní sa môže zdať dlhá doba, ale čas je neúprosný a tak "nie je čas strácať čas" tápaním v množstve informácii zo všetkých strán, ktoré sú často neúplné a rôznia sa od jedného zdroja k inému.

Modrý koník preto pre všetkých rodičov, ktorí v tej spleti rád a odporúčaní tápu, pripravil novú Poradňu o zavádzaní detských príkrmov.

Pediatrička MUDr. Denisa Jaššová v nej zodpovie všetky vaše otázky týkajúce sa prvých príkrmov a pomôže vám zorientovať sa vo svete detskej výživy. A to nielen z pozície lekára, ale tiež ako maminka, ktorá si touto "disciplínou" prešla na vlastnej koži. Pýtajte sa čokoľvek, čím si nie ste isté, čo vám nebolo dostatočne odkomunikované, prípadne niečo, čo robí vaša suseda vy máte pocit, že to tak nie je správne a chcete sa v tom uistiť.

Svoje otázky móžete smerovať priamo do Poradne o zavádzaní detských príkrmov. Všetky vaše otázky sú, samozrejme, anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku. Krásny deň vám prajeme.

Modrý koník team 💙