Píše obyčajná mama neobyčajných detí.

Už od detstva som túžila po bábätku. Spomínam si ako sa na hodine informatiky spolužiačky rozprávali kam pôjdu v piatok večer na diskotéku a googlili, kde hrá lepší DJ a ja som si pozerala na internete kočíky. Snívala som. Túžila som. Sen sa mi splnil vďaka Bohu a môjmu manželovi o pár rokov neskôr.

Prvého augusta na Božidaru sa nám narodil náš Boží dar. Náš vzácny Šimonko. Napriek tomu, že celé tehotenstvo prebiehalo bez akýchkoľvek problémov sa Šimonko nenarodil zdravý. Spolu so Šimonkom do našich životov pribudla aj vzácnosť zvaná ichtyóza.

Nebudem klamať, zrútil sa nám s manželom svet. Každému však svojským spôsobom – mne, mame, ktorej po 9. mesiacoch dennodenného kontaktu so svojim bábätkom v brušku, vzali dieťa do 150 km vzdialenej nemocnice a ako jediná mama som na oddelení šestonedelia zostala bez bábätka; manželovi, oteckovi, ktorý mal so synčekom veľké plány a po zisťovaní informácií o tejto chorobe sa zdalo, že nič z vysnívaného nebude možné v budúcnosti uskutočniť. Manžel mal silu čítať na internete a dozvedať sa o ichty viac a postupne mi to dávkovať. Ja som nemala silu čítať si články a už vôbec nie pozerať si fotky detí s týmto ochorením. Mňa trápilo len jediné – veď pred pár hodinami sa mi narodil syn. Nádherný syn! Blondiačik. Ešte teraz mi tu ležal v postieľke a už ho tu niet... Neriešila som čo bude ďalej, ako budeme s ichtyózou žiť. V tej chvíli mi bolo jedno všetko, vedela som, že ho milujem a budem milovať aj keby mal tri hlavy. Moje vnútro riešilo len jednu otázku – prečo nemôžem byť s ním?! Do dnešného dňa si pamätám na okamih ako ho odvážajú preč a ja som len plakala a neverila, že mi ho naozaj berú. Viem, že to bolo potrebné, ale vysvetlite to mame, ktorej puká srdce.

Dnes viem, že celé to obdobie som zvládla len vďaka Láske. Božej i manželovej. Bez nich by som nemala šancu. Je zaujímavé, že celý čas, keď som už mala pocit, že nevládzem, že toto sa už nedá zvládnuť, mi šla v hlave pieseň:

             Ty ma nesieš sám, Tebe veriť smiem, 

Vybrať darček pre mojich rodičov, či už vianočný, narodeninový, akýkoľvek je dosť náročné. Aj keď si nepotrpia, dokonca ani maličkosť často netuším. Je to typ ľudí, ktorí majú hádam všetko (nie vzmysle žeby sme boli bohatá rodina 🙂). A ako sa u nás ešte vravieva, že majú aj "toto co netreba". :D Možno to poniektoré poznáte. Stará škola, "šak aj toto sa ešte dakedy isto zíde, nevyhodím. Alebo... keď tie letákové akcie kadejaké a veď zíde sa a kúpim aj deťom." 🙂 Ale nie v zlom teraz. Sú to prosto naši. Aj toto na nich milujeme. Zas na druhej strane, tam naozaj nájdete pomocníka v každej chvíli. Ešte aj v meste je to rozchýrené, že "šak še spytam Aničky, bizovňe ma". 🙂 A mama veru často má a požičia, daruje... 

Tieto Vianoce tomu nebolo inak. Čo našim? hmmmm... do poslednej chvíle som nič nevyhútala. Dnes mi ale napadlo. Ďalšia klasika našich. "Kde mám zasa okuliare? Šak ľem teraz tu bulľi? Dze som ich zaš dala?" :D A samozrejme, že sa väčšinou takto po byte povaľujú hore dole bez púzdra. Dobrá príležitosť pre moje krajčírske handmade. Prizvukujem veľmi začiatočnícke a hotový Pat a Mat 2v1 som často. Ale našla som si na nete návod, ktorý sa zdal veľmi jednoduchý a skutočne aj bol celkom jednoduchý a rýchly. Zopár chybičiek krásy sa nájde. Ešte mi to kušťok krivo uniká a sem tam sa čosi v stroji zadrhne, ale myslím, že to újde. 

A vrátilo ma to do mojich detských čias. Blízkym som darčeky stále vyrábala. Často to boli dnes už reálne hodnotím, že zbytočnosti, ale vždy sa potešili, ocenili, používali, vystavili... A mne samotnej rovnako takto handmade vyrobené darčeky zakaždým pohladili dušičku, keď si ktosi dal tú námahu. 

A tak mi popri tom mojom šití napadla úloha.

Vyrobím aspoň jeden darček pre niekoho vlastnoručne.  

Myslím, že časovo to ešte reálne je. A zasa nemusí to byť nič zložité. Možno len srdiečko s citátom pozvbudivým pre manžela do peňaženky. Perníkové srdiečko. Domáce rafaelo v peknom balení, šperkovnička z krabičky, stojan na mobil zo starej fľaše od aviváže... Čokoľvek. Myslím, že na nete je inšpirácií viac než dosť. Komukoľvek, čokoľvek. Myslím, že je to naplňujúce nielen pre obdarovaného, ale aj toho kto vyrába a daruje. Lebo radosť rozdávaním rastie. A keď je k tomu treba náš čas, energiu, nápad a vlastne srdce a myslieť na toho druhého v tej chvíli... Skúste... A som zvedavá, čo ste spáchali a potom aj na spätnú väzbu od obdarovaného. Pichnite sem fotku vášho darčeka, ak máte chuť sa pozdieľať. A možno sa navzájom inšpirujeme nateraz alebo aj do budúcna. 

Dnes na naše oddelenie Detskej kardiochirurgie NÚDCH prišli speváci z Lúčnice. V civile, skromne a s úsmevom - tak ako už niekoľký rok za sebou. 

Na našom oddelení intenzívnej starostlivosti ležia tento týždeň po náročných operáciách štyria drobčekovia. Ani jeden z nich nemá viac ako 2 mesiace. Ich srdiečka sú veľké asi ako vajíčko a jeden z nich už má za sebou 3 operačné zákroky. 

Speváci z Lúčnice im a ich mamičkám zaspievali vianočné koledy. Jemne a potichu - na dvadsať minút ich spev zaplnil JIS-ku vianočnou atmosférou. A dojatím. Na pozvaných hosťoch a mamičkách som spoza objektívu fotoaparátu videl, že mnohým sa tlačili slzy do očí. 

Keď sa každoročný patrón tejto akcie - J. E. Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský, PhD., bratislavský arcibiskup metropolita - prihováral spiacim deťom a žehnal s prianím skorého uzdravenia, väčšie ticho som v tejto miestnosti ešte asi nepočul.

Tieto štyri detičky dnes prespali koledníkov z Lúčnice. Nevadí, to najťažšie už majú za sebou a ich rodičia budú mať šťastnejšie Vianoce, aj keď ich asi budú musieť tráviť na oddelení. 

Mňa dnešok opäť raz posunul o kúsok dopredu. Snažíme sa o dobrú vec a všetko to má naozaj zmysel. Pre nás, pre anjelov z 5. poschodia a najmä pre "srdiečkové deti".

Milé moje, premilené... Tak som tu opäť, po dlhšom čase. Lebo - veľa roboty a tak. A vlastne sa ešte môžem vyhovoriť na to, že som vám chcela nechať koooopec času, aby ste sa mohli pridať s fotkou.

Nuž, takže som vám ho nechala, no napriek tomu táto téma asi nebola z tých lepších... lebo fotky k nej pridalo veľmi máličko z vás. Konkrétne to boli 4 kusy. Slovom štyri.

Ale, ako sa hovorí - nevadí, nabudúce snáď bude vyššia účasť 🙂

No a tu ich, pekne krásne, máme všetkých pokope:

@bodka70 prispela nádhernou fotkou, z ktorej priam žiari radosť a nadšenie z Mikuláša a jeho krásneho pomocníka:

Zato taká @denka81 má doma malého odvážlivca, ktorého ani takýto čierno-čierny pekelník nezastraší!

Vianoce – najkrajšie, najočakávanejšie a azda tie najkúzelnejšie sviatky roka už klopú na dvere. Hoci sa mnohokrát predvianočné dni stávajú akýmsi maratónom nákupov, vybavovačiek, či posledného predvianočného pečenia, verím, že si čas príprav aspoň trochu vychutnávate. Minimálne pri pečení všakovakých sladkých dobrôt, koláčov, medovníkov, zákuskov, či oplátok. Pretože vôňa a chuť škorice, vanilky, badiánu, klinčekov, anízu či perníkového korenia k týmto sviatkom neodmysliteľne patria. Navyše spomínané koreniny majú liečivé účinky a prospievajú nášmu zdraviu.

VANILKA – vzácna a vyhľadávaná. Afrodiziakum. Neopakovateľná chuť.

Ako aromatické korenie sa vanilka používala už v dávnej histórii Aztékmi. Vyskytovala sa jedine v Mexiku, kde mala rastlina najvhodnejšie podmienky a jedine na tomto území sa vyskytovali na jej opeľovanie potrebné včely rodu Melipona, alebo niektoré druhy kolibríkov. Keďže po prevoze vanilky do iných častí sveta sa nepodarilo zaistiť iný spôsob opeľovania, dnes sa okrem Mexika pestuje vanilka na ostrovoch v Indickom oceáne, na Madagaskare, na Srí Lanke, na Bahamách, či v Indonézii a opeľovaná je umelo špeciálnou metódou. Okrem toho struky vanilky prechádzajú zložitým procesom fermentácie, preto je vanilka taká drahá. Napriek tomu veľmi žiadaná.

Pravá vanilka je príjemne sladkastá, preto sa vo veľkej miere používa na prípravu koláčov, krémov, zmrzliny a najrôznejších dezertov, dochucovanie kakaa, čokolády, či čajov, a tiež na výrobu masážnych olejových zmesí, mydiel, parfémov či sviečok. V našich končinách si v kuchyni vypestovala tradíciu najmä v podobe vanilkových rožkov. Mnohé z nás ju radi pridávame aj do štedrákov, či lineckých koláčikov. Dopriať si ju môžeme naozaj v hojnom množstve, pretože predstavuje životabudič pre činnosť srdca a blahodarný energetický stimul pre celý organizmus. Podporuje v tele prekrvenie, spôsobuje rozšírenie ciev a navyše pôsobí ako afrodiziakum – prebúdza v nás zmyselné túžby.

ŠKORICA – chuť a vôňa domova. Afrodiziakum č. 2. Voľakedy mala cenu zlata 

Oranžovo hnedé korenie, ktoré pozná snáď každý. Škorica je veľmi zdravá a výživná korenina pre celý organizmus, no tu platí, že jesť ju treba s mierou. Obsahuje totiž látku kumarín, ktorá sa vo veľkých množstvách správa ako jed. Škorica sa preto neodporúča konzumovať tehotným a kojacim mamičkám. V malých dávkach je mimoriadne prospešná, pretože podporuje trávenie, metabolizmus, vylučovanie a upokojuje nervový systém. Obsahuje vitamíny, bielkoviny, sacharidy, vlákninu, tuk, vápnik, železo, horčík, fosfor, mangán, draslík, meď, zinok, sodík, selén, omega 3 kyseliny, omega 6 kyseliny, vitamín A, B, C, E, K, luteín, betakarotén, kyselinu listovú, kyselina pantoténovú. Má silné antiseptické a antibiotické účinky, uvoľňuje hlieny počas choroby, detoxikuje organizmus, zlepšuje pravidelnú stolicu, odstraňuje plynatosť, podporuje dobrý spánok.

Moje predstavy a plány dneška dostali znova na frak. Teraz už len prepnúť gombík, zrušiť uložené dáta, prijať a uložiť nové, nech môžeme zvyškom dňa kráčať pokojne, teda aspoň vrámci možností.

Preto teraz len veľmi krátko.

Dnes sa budem veľa veľa usmievať. Budem sa snažiť darovať čo najviac úsmevov a pozitívnej energie svojmu okoliu. 🙂

Aké jednoduché sa zdá, nuž uvidíme... 

Aj vám sa zdá, že tieto dni letia nejako príliš rýchlo? Neviem, či je to týmto našim Adventným kalendárom Ambasádoriek, alebo tým, že posledné dni neviem, kde mi hlava stojí. To je tak, keď si necháte všetko na poslednú chvíľu 😀 Každopádne aj dnešné už 18 okienko v sebe skrýva prekvapenie v podobne súťaže o vianočný, extra voňavý balíček pre vaše bábätká  od značky #baby_dove 🎁

Dnes sa trošku vžijeme do atmosféry Štedrého dňa. Keď dočítate tento článok, tak zatvorte oči a predstavte si ráno Vianoc. V televízii fičia rozprávky, všade voňajú vianočné koláčiky, ovocie, med a o pár hodín aj rybka, šalát či iné štedro večerné mňamky. Kým všetci zásadnú k slávnostnej večeri, tak to samozrejme niekto musí pripraviť.

Tento rok to budú pre mňa, manžela a našu Hanku prvé Vianoce v našom domčeku, takže ešte neviem, ako presne budeme mať rozdelené úlohy. Predpokladám, že ako posledné dva roky manžel bude robiť šalát - jeden klasický s majonézou a druhý bez nej. Zvyšok pripravím ja, kým bude dcérka spať. Čiže šošovicovú polievku, lososa a vysmážaný syr (manžel je alergický na ryby). 

Potom už len urobiť poriadok, nachystať stôl a ideme nato. Pred tým sme bývali s mojim ocinom a ten si pripravil kapra. Tento rok ho pozveme k nám spolu so svokrovcami. No a najväčšia pomocníčka Hanka si dúfam že bude túto atmosféru naplno užívať 😍 

Ešte sme nedomysleli kedy dáme pod stromček darčeky. Teda nie my, ale samozrejme Ježiško! Manžel mi hovoril, že keď bol malý spolu s bratmi išli po večeri von zapáliť prskavky a vtedy chodil Ježiško 😀 Viem, že Hanka je ešte malá a nechápe kto Ježiško, ale chceme, aby na neho verila, kým sa dá 😛 Takže asi nejak takto máme podelené úlohy počas Štedrého dňa u nás doma.

Zaujímalo by ma, ako máte u vás doma podelené úlohy na Vianoce. Pomáhajú vám ostatní členovia domácnosti, či si radšej všetko pripravíte sami?

Prichádza čas sviatkov, pokoja, ničnerobenia a dobrého jedla. To je síce pekná predstava, ale veľakrát je realita trocha iná, však? Pokoj je slovo, ktoré sa pomaly začína z vášho slovníka vytrácať. Ničnerobenie? To je tá pársekundová činnosť, z ktorej vás vytrhne dieťa hneď, ako si všimne, že ste si sadli? Možno si matne spomínate... A potom je tu dobré jedlo. To dokáže veru potešiť. Iba sa, žiaľ, samo (babky a maminy sa nerátajú :P) len tak nenavarí. Alebo áno?

K sviatkom skrátka patria stretnutia a návštevy v kruhu rodiny a priateľov. Kedy inokedy sa ozvať všetkým sesterniciam, bratrancom, tetkám a strýkom, ak nie teraz? A čo vaši kamaráti, na ktorých si počas roka neviete nájsť čas? Pozvite ich na dobré jedlo, zažiarte v kuchyni a postarajte sa o zážitok, ktorý pošteklí ich chuťové poháriky.

Zvoľte popri tých vyprážaných rybách a ťažkých šalátoch niečo ľahšie. Vďaka multifunkčným parným rúram budú pripravené jedlá šetrné nielen k vášmu žalúdku, ale aj k vášmu času. Čo by ste povedali, napríklad, na pečené stehná na tymiáne a teplý šalát z čiernej šošovice?

Nenechajte sa odradiť náročnosťou, s týmto receptom to dáte ľavou-zadnou.

Suroviny:

• 4 husacie alebo kačacie stehná
• čerstvé vetvičky tymiánu
• 200 g čiernej šošovice Beluga alebo drobnej zelenej šošovice
• 2 šalotky
• 1 mrkva
• 100 g zeleru (olúpaného)
• 2 paradajky (sparené a olúpané)
• 2 strúčiky cesnaku
• 2 lyžice masla
• 1 lyžica balzamikového octu
• soľ, korenie

Keď obraz povie všetko, tak veľa riadkov netreba. Takto sme tento rok so "srdiečkovými deťmi" privítali Mikuláša. Aj vy cítite tú radosť?

Ale ten čas nejako beží. Na adventnom venci nám svietia uz tri sviečky a Vianoce sú už veru za dverami. Krátky čas prípravy tento rok. Iba tri plné týždne.

Dnes spomaľme na chvíľku čas pri knihe. Nájdime si dnes chvíľku a čosi si prečítajme aspoň kúsok. 

Možno sa podlhšom čase opäť do niečoho pustíš a v čítaní môžeš pokračovať ďalšie dni. Komu už dlhšie stojí na polici neotvorená Biblia, vezmi ju dnes do rúk a aspoň kúsok si prečítaj. Šikovné čítanie sú Žalmy, Kniha múdrostí, Prísloví... stačí jedna stať, jeden žalm... A pre mňa veľmi pekné a povzbudzujúce čítanie sú Listy sv. Pavla... 🙂

Dobrá kniha je tiež dobrým prostriedkom. K nášmu rastu, k relaxu, k povzbudeniu a rozširuje slovnú zásobu 🙂 A povzbuďme v čítaní aj naše deti. Dnes to veľmi veľmi chýba a je to cítiť. 

Čítajme si spolu. Je to tiež možnosť ako plnohodnotne stráviť spoločný čas s našimi deťmi.

Vianoce sú čochvíľa tu a s nimi aj prípravy  na vypekanie chutných koláčov, praženého kapra, rezňov, šalátov, kapustnice…. ach to sú ale maškrty, že? 😉

Ale aké špecialitky majú na svojom štedrovečernom stole ľudia po celom svete? 😉

Poďme sa na to spoločne mrknúť! 🙂

Slovenská tradičná štedrá večera prešla oproti minulosti výraznými zmenami.

Štedrý deň sa niesol v znamení pôstu až do večere. Rozdiel bol v tom, že u evanjelikov sa počas večere mohlo podávať aj mäso, u katolíkov to bola ryba. V katolíckych rodinách sa mäsité pokrmy neraz podávali po príchode z polnočnej omše alebo až na raňajky. Na večeru sa preto jedla polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Na štedrovečernom stole väčšinou nechýbali opekance s makom a oblátky. Neplatí to však pre celé Slovensko, pretože čo región, to iná tradícia.

Kým v minulých dobách dominovali najmä jedlá, ktorým sa pripisovala sila prírody (išlo o jedlá z obilnín, strukovín, ktoré pre našich predkov znamenali hojnosť, taktiež nemohla chýbať kapusta a veľmi často sa využíval cesnak a mak), v dnešnej dobe na štedrovečernom stole dominujú ryby a iné morské príšerky. Vernosť tradíciám sa stále zachováva konzumovaním kapustnice a zemiakového šalátu, no pomaly sa vytráca symbolika našich prarodičov.

Prvých 1571268 dní tohto blogu som zatracovala televízor/tablet/mobil. Div, že som ich svätým krížom nerozbila, ale človek mieni, raketa mení... Môj názor na tieto elektronické čačky-mačky sa nezmenil. Tak či tak sa tomu v budúcnosti nevyhneme, napriek tomu sa stále snažím minimalizovať čas, ktorý trávime pri TV. Lebo ten čas bez TV je super. Keď prekonáte prvých 15 minút revu či nudy, ten čas stojí zato. A že to tí moji velice oceňujú, stačí, keď si k nim sadnem a už sú pri mne, motkajú sa a nosia hračky, staviame a búrame a opravujeme.... Chce to len výdrž a trpezlivosť matky (aké ľahké že?🙂).

Ale musím priznať, že v poslednom čase ťažím veľmi veľa práve z pozerania TV. Raketa si veľmi obľúbila Požiarnika Sama.  Máša a iné podivné dievčenské seriály sú momentálne out. Vďaka Samovi sa nám rozvíja hra i reč. Nemám ani tucha, či sú to echólálie, či kerý das, ale všetko zo Sama funkčne používa. Nechcela a ani nechcem nato ani myslieť, pokaždé si z toho zoberiem len to super - a to je to,  že už ROZPRÁVA. Akosi sa snažím "prekuknúť" opakovanie viet, keďže ich opakuje a funkčne používa. Už viackrát som ju napríklad videla pri detskej pokladničke ako si dáva skener k uchu a kričí: "Áno, Sam, idem".... Dnes mi celý deň kričala: "Prepáč Sára, satana -(šarkana)..." Normálne vidím ako sa je z hlavy parí a premietajú sa jej tam tie scénky zo seriálu... 

Dnes som nás konečne objednala na ďalšiu diagnostiku. Nie síce k pani J, ale k rovnako skúsenej odborníčke. Nechcela som to a vlastne ani neviem, či tú správu použijeme ďalej, či sa niečo nepotvrdí/potvrdí, či je jej stav dostatočný nato, aby predĺžili RD, ani neviem, či o neho žiadať, či počkať.. milión otázok, milión pocitov a strachu, všetko sa vo mne bije, ale dnes som sa odhodlala a zdvihla ten telefón, lebo sama potrebujem počuť a stopnúť túto večnú neistotu... takže 7. februára, sa možno aj Vy, ktorí nás čítate dozviete, čo a či tam niečo je... ale späť k reči a k echoliám...

Keďže viem, že zase príde proces otázok a odpovedí a opisov stavov a situácií, tak som sa nad tým všetkým dnes intenzívnejšie zamýšľala.  Nie som z toho až taká vystrašená. U mojej rakety to vyzerá ako u normo dieťaťa, ktoré sa práve učí jazyk a naberá slovíčka. Opakuje vety, slová, príkazy, všetko, čo počuje... Napriek tomu ma tie "echolálie" z rozprávok znovu donútili si  sadnúť za pc a hľadať... V hlave si pripravujem odpovede, ale každým jedným dňom sa moja raketa posúva a ja sama som zvedavá, kde budeme o 2 mesiace. Práve ,keď som jedla večeru a tvárila sa, že "nepremýšľam" zase nad tým všetkým, prišla raketa za nami do kuchyne a povedala svojmu bratovi: "Prepáč, Šimi".. Namiesto toho desného "prepáč, Sára", čo som dnes počula asi 22456 x, ona to poučila super funkčne, keď prišla za svojim bratom, ktorému odtrhla dvere z kombajnu... 

Všetci traja sme zostali ticho, môj syn na prekvapenie nezačal škriekať a hnevať sa ako pavián, ale povedal jej krásne "to nič, nevadí"... Odpadla som z nej, ako krásne a funkčne a slušne a potichúčku prišla za ním... Prišlo mi to tak krásne normálne detsky, také niečo čo som u nej doteraz veľmi často nevidela... Takže Sama jej zajtra pustím a to rovno od rána 8:00 do 20:00:-) ale nie, srandujeem... Len som tým všetkým chcela povedať, že možno si aj to Vaše čudné dieťa môže niečo obľúbiť, a Vy z toho môžete dokonale ťažiť. Hrať sa na hasičov, opakovať texty, aby ste pripomenuli dieťaťu scénky z rozprávky, chytať náhodné predmety, tváriť sa, že plyšový had je hadica, že posteľ s nahádzanými poduškami je horiaci dom, z ktorého treba zachrániť zvieratká... Využite "strašidelné" echolálie na funkčnú reč a možno to aj Vám pomôže, tak ako nám...

Ide zima, ide mráz... A cíti to, bohužiaľ, aj naša pokožka. Suchý prekúrený vzduch v bytoch a domoch, vietor, teplotné zmeny vnútri-vonku, pančucháče, vlnené zimné veci... A takto by som mohla pokračovať donekonečna. Všetky tieto veci pôsobia na kožu ako iritačné faktory a dráždia ju. V zimných mesiacoch dochádza veľmi často k zhoršeniu klinických prejavov u ľudí trpiacich atopickou dermatitídou. U detičiek sa môžu po prvýkrát prejaviť ekzémiky a suchá koža.

Aj keď netrpíme atopickou dermatitídou, koža väčšiny z nás je v zimných mesiacoch drapľavá, suchá, ošupuje sa. Dochádza k svrbeniu, na ktoré úplne prirodzene reagujeme škriabaním, čo celkový stav ešte viac zhoršuje. 

Ja nie som v tomto výnimka :D Moja koža má sklon k atopii, dôverne sú mi známe suché nohy, ťahanie kože na tvári (aj keď, našťastie, k tomuto u mňa často nedochádza, keďže na starostlivosť o pokožku tváre si dávam extra pozor), svrbenie pokožky a niekedy aj tvorba suchých zapálených ložísk (keď experimentujem s nevhodnou kozmetikou). Testovanie Linoly preto prišlo naozaj v pravý čas - fotky, ako vyzerali moje nohy pred, ani nemôžem zverejniť, taká hanba :D 

Moje dieťa okrem krásy, lásky ku knihám a prirodzeného intelektu (haha) po mne zdedilo aj citlivú kožu. Avšak od malinkého malinka sa snažím, aby mala jej koža čo najväčší komfort (pretože viem, ako detičky so zanedbanou kožou a neliečenými ekzémami trpia). Preto na tom nie je až tak zle, ale tiež je vhodnou adeptkou na testovanie niektorých produktov Linola. Zvyšní členovia rodiny, manžel a pes, sú OK, takže sa testovania nezúčastnili. 

Zdravá koža funguje ako bariéra medzi vnútorným prostredím a vonkajším svetom. Chráni organizmus pred vniknutím škodlivých mikroorganizmov, pred dráždivými látkami, pred stratou vody... Koža má proste mnoho funkcií. Preto je dôležité, aby sme sa snažili udržiavať ju čo najzdravšiu, aby mohla správne plniť svoje funkcie. U ľudí s rôznymi kožnými chorobami je kožná bariéra narušená. Preto napr. atopici omnoho častejšie trpia na rôzne infekcie (impetigo, bradavice, molusky atď.). Ľudia trpiaci atopickou dermatitídou majú nielen narušenú kožnú bariéru, ale nemajú v nej ani dostatočné množstvo tzv. prirodzene zvhlčujúcich faktorov. Výsledkom je ešte väčšia suchosť a únik vody. A to už ani nepíšem o zložitých imunitných mechanizmoch, ktorých výsledkom je tvorba zápalu atď... Atopici sú omnoho viac citliví na rôzne alergény, a aj pre nás obyčajné veci (parfumovaná kozmetika, napr.) u nich môžu vyvolať zhoršenie klinického obrazu.

Toľko k vzdelávaciemu okienku. Chcela som aspoň trošku poukázať na to, aká je nesmierne dôležitá pravidelná starostlivosť o kožu (nielen atopikov). Samozrejme, že to nie je len o premasťovaní, je za tým ešte oveľa viac, ale na to sme tu my, lekári, konkrétne dermatovenerológovia, ktorí sme dlho študovali a stále študujeme, aby sme vám mohli dobre poradiť. Každý atopik by mal mať svojho kožného doktora, ktorý bude stav menežovať. Ak sa u vášho dieťaťa prejavia známky atopie, nečakajte a objednajte ho na kožné vyšetrenie.

Meškám, meškám maminky ako tak pozerám. 🙂

Možno to vyznie divne, ale nevadí, nič sa nedeje. Ono aj to mi sedí s pointou tohto celého. Sama to nerobiť na úkor seba a svojej rodiny. 

Vymyslela som si, pustila sa do toho, ale nastali aj momenty, keď som sem sadla, zrazu ma doma ktosi čosi potreboval, vyrušil, dcérka sa skôr zobudila... a ja nervózna, že nemôžem dopísať, alebo s reakciou, prosím počkaj chvíľku, dopíšem... a keď som sa tak zamyslela, musela som si povedať, celé zle... teším sa, že sa vám kalendár páči, ďakujem za všetky povzbudzujúce komentáre, ale ak by som ho písala aj za takýchto momentov, šlo by to z mojej strany mimo celú pointu...

Ani sobotňajšie doobedeie u nás doma nebolo veľmi v harmónii s týmto kalendárom a vôbec adventom ako takým. 

A príčinou som bola najmä ja sama. Chŕlila som lávu na všetky svetové strany. Dôsledok posledných týždňov? Kolotoča nekončiacich chorôb a marodovania? Väčšinu času zavretá sama s tromi deťmi doma?... hmmmm... nuž, doľahlo to na mňa a ja som bola hotová fúria. Čo mi tak ale počas toho celého prišlo, aj keď ma ten stav vôbec netešil, bolo znova nevadí, je to v poriadku. Mala si očakávania ako prežiješ advent. Mala si predstavy ako domov vnesieš pokoj. Vstávala si každé ráno so záväzkami ako to dáš inak, lepšie, trpezlivejšie, láskavejšie... A dnes v tom márne hľadáš čokoľvek z tohto zoznamu. Je to ale v poriadku. Každý máme svoje limity. A ty tie svoje teraz príjmy, nehnevaj sa na seba... Zastav sa... niečo ti to chce asi povedať. Naložila si si priveľa? Očakávala si len tú dobrú verziu? Mala si až príliš vzletné predstavy? hmmmmm... 

A do toho našťastie môj mužíček. Prišiel s objatím. Ach ako som ho potrebovala, ach ako ťažko bolo mne spraviť prvý krok. A moja dcéra... mamka nehnevaj sa. Skvelý priestor priznať svoje zlyhanie, priznať, že aj na mamku je toho niekedy už priveľa a nezvládne to. Že je mamka unavená a nevyspatá. Že si mamka svoje vylieva na nich. Prepáč miláčik. 

Dobré ránko! ❤️ Je pondelok a sním aj začiatok pre niekoho posledného pracovného týždňa pred najkrajšími sviatkami v roku. 🎄

U nás to už naozaj dýcha vianočnou atmosférou a keďže rada vymýšľam pre svojich najbližších aj drobné prekvapenia dám vám tipy na 4  jednoduché doma vyrobené darčeky. 🎁

Ja sama sa poteším veľakrát omnoho viac  s drobnosťou, ktorá bola s láskou robená. ❤️

Na záver článku mám pre vás prichystanú spolu s #fredandflo súťažnú otázku o ...... ? 🎁🎄😍

1) Upeč si!: 

Ak máte doma peknú nádobku zo skla môžete ju naplniť surovinami na pečenie cookies. Postupne sa tam poukladajú všetky suché suroviny a keď bude mať obdarovaný chuť na sladké, pridá maslo a vajcia a môže vypekať. ☺️🎄

Dnešný deň je pre mňa výnimočný nielen preto, že spolu s škriatkom Adventíkom urobíme niekomu radosť výhrou bohatého balíčku, ale aj zato, že mám dnes narodeniny!🎉

Kým som nebola matkou, tak prípravy na Vianoce (nákupy darčekov, nákupy potravín, pečenie, upratovanie atď.) som si väčšinou nechala na poslednú chvíľu. Lenže teraz si musím všetko nejakým spôsobom naplánovať, aby bolo aspoň niečo z toho hotové. Takmer všetky darčeky nakúpené už mám. Keďže sme sa nedávno nasťahovali do nového upratujem niečo skoro stále 😀 Umývanie okien tento rok asi vypúšťam z môjho plánu, keďže sa vonku stále pracuje a práši. Nákup potravín ma ešte len čaká a aj pečenie. Čiže v podstate je toho ešte dosť😀 A tak sa pýtam, kedy si máme my matky oddýchnuť? Každý vždy hovorí: "Veď prídu sviatky, tak si oddýchnete spolu všetci doma". Veru rada by som si😉

Myslím, že každej z nás popri predvianočných zhonoch dobre padne chvíľka pre seba. Ísť sa zabaviť na vianočný večierok, ísť s kamoškami na punč na vianočné trhy, vyložiť si nohy pred telku a pozrieť si obľúbenú vianočnú rozprávku, urobiť si horúcu čokoládu a namáčať si do nej linecké koláčiky, alebo si proste len napustiť vaňu teplou vodou, dať si do ruky pohár vínka a zapáliť si sviečku so škoricovou arómou. Tak nejak takto si predstavujem relax pred, počas a po vianočných sviatkov. V skratke mať chvíľu pre seba, ktorú si určite zaslúži každá z nás, lebo robíme všetko pre to, aby to na Štedrý deň bolo tip top!

Tú správnu relaxačnú atmosféru v kúpeľni si môžte navodiť aj s produktmi #dove, pretože tento rok si pripravili fakt pekné vianočné balíčky, ktoré potešia nejednu mamičku, sestru, svagrinú, sestru, či kamošku. Mňa zaujal kokosový balíček s produktmi z rady Nourishing Secrets Restoring Ritual, v ktorom je okrem telového mlieka a krému na ruky aj prakticky set na manikúru.

Zaujímavým je aj tento set, ktorý obsahuje okrem skvelých produktov aj peknú, elegantnú kozmetickú taštičku, ktorá sa dá využiť aj ako listová kabelka do ruky. Napríklad na Štefanskú či Silvestrovskú zábavu😛

Vďaka Adventnému kalendáru Ambasádoriek môžte vyhrať balíček kozmetiky Dove, vďaka ktorému si nájdete chvíľku pre seba a doprajete svojmu telu maximálnu starostlivosť. 

Rozmýšľala som v práci, cestou domov, a potom ešte pár hodín vo svojej obývačke. Dôkladne som udupala svoju, zúfalo sa o posledné výkriky snažiacu, dôstojnosť a po spätnom premietnutí môjho plnohodnotného života v posledných týždňoch a toho v posledných rokoch, som, s nádejou na lepšie zajtrajšky, skonštruovala nechutne patetickú správu. 

Odoslať.

Pán dokonalý bol zo dňa na deň dokonalejší a ja som začala ľutovať tú jeho oficiálnu, pretože toľko času, koľko trávil so mnou jej nemohol venovať ani omylom. Jedine, že by mal stroj času, alebo žil v odlišných časových pásmách. Žila som si teda svoj dokonalý život. S mužom, ktorého som, vďakabohu, za žiadnych okolností nemusela priviesť domov a predstaviť mamičke. Tú som naďalej udržiavala v trpkej predstave o mojom osamelom živote a z času na čas som si vypočula prednášky na tému: Moja dcéra je príliš náročná. Vzhľadom k situácii som ich niesla ľahšie ako pred tým, čo spôsobilo miernejšie reakcie, menej kriku a výrazné zníženie počtu zložených telefonátov v záchvate zúrivosti. Zostal teda priestor na rozhovory o počasí a jedle, prinášajúce čiastočné uspokojenie na oboch stranách. 

Nikdy som sa necítila ako milenka. Bola som partnerka muža, ktorý ma miluje a dáva mi to každý deň výrazne pocítiť. Nemala som dôvod uvažovať nad tým, že som druhá. Nemusela som sa skrývať, klamať svojim priateľom ani sa vyhýbať verejnosti. Náš vzťah bol ozajstný. So všetkým. Až na sex. Prvýkrát sme sa milovali až po niekoľkých týždňoch, čo bola pre mňa taká novinka, ako 3D kino pre moju mamičku. Po dvoch rokoch sexuálnych vzťahov s ničím pred tým a ničím potom, som bola zrazu uchvátená čakaním na takzvanú pravú chvíľu. Väčším šokom však pre mňa bol spôsob, akým k tomu došlo. Čím ďalej tým viac sme o spoločnom milovaní hovorili, túžili sme po sebe, dráždili sme jeden druhého a obaja sme cítili, že toto napätie už dlho nevydrží nezodpovedané. 

Obed a milovanie? Môže byť v takomto poradí? 

Originalita Andrejových správ nemala hraníc a táto ma prekvapila tak veľmi, že som sa, asi prvýkrát v živote, pristihla ako sa červenám. Odpísala som niečo stručné a neurčité a začala som očami tlačiť ručičku hodiniek rýchlejšie k obednej prestávke. Na zvyšok dňa som si nahlásila voľno. 

Ako zázrakom som spoznala Jakubkovu staršiu sestru, ktorá ho prišla počas dňa skontrolovať. Bola to náhoda alebo osud. Vďaka jeho vyrečnosti ( že oni budú mať viac trampolín a lepšie vybavenie) som zistila, že Jakubkova sestra má veľa spoločného s novovznikajúcim detským kútikom v centre mesta. Kolegyňa ju oslovila a vymenili sme si kontakty.

Leto sa skončilo, z potencionanej novej práce sa však nikto neozýval. Tu som už dlhšie nemohla byť. Môj pohár trpezlivosti pri ďalšej prekazenej akcií vykypel a dala som výpoveď. Majiteľ sa má ešte snažil presvedčiť, ale ja som už mala všetkého dosť. Nebudem viac márnit čas, pôjdem tam kde moje úsilie ocenia. 

Opäť naivita...snažila som sa nájsť prácu, ale všade ich odrádzalo denné štúdium. Nakoniec po niekoľkých neúspešných pohovoroch som to vzdala a rozhodla sa, že vyskúšam ponúknuť opatrovanie detí. Už v prvý deň inzerátu som mala veľa ohlasov,asi som natrafila na dieru na trhu. Vybrala som si rodinu, ktorá bývala v meste aby som nemusela cestovať. Prvé stretnutie prebehlo super, milá mamička aj deti super, na moje prekvapenie deti majú presne stanovený čas na hry na PC a pozeranie TV.  Perfektné, mám možnosť vymýšľať hry, úlohy alebo tvoriť. 

Dohodli sme si prvé skúšobné stráženie, keď rodičia išli na večeru, všetko prebehlo v poriadku, ďalšie stráženie bude v prípade že chlapci ochorejú, čo býva dosť často načo má mamička upozornila.

Neprešiel ani týždeň a už som s chalanmi stavala lego v detskej izbe, toľko Lega pokope som snáď videla iba v Dráčiku. Po týždni sme sa perfektne skamarátili. Chalani boli super, slušní, kamarátsky, milovali hry aj keď sa ma snažili ukecať aby mohli byť dlhšie na PC, vždy som vymyslela niečo ako ich odlákať. Boli super a rada som s nimi trávila čas ale ....

Týždne ubiehali a mne začala chýbať stará práca, tak veľmi som po nej túžila, a tak ľahko som sa jej vzdala. Ale čo som mala robiť? Nemám rada faloš a aj moje ego utrpelo pád, keď moje nápady nikto neocenil, dokonca vysmial. Dva roky som strávila budovaním svojho animatorského mena v danej spoločnosti a aj tak to bolo zbytočné. 

Tak milé spolubojovníčky, v prvom rade chcem upozorniť, že tento článok rozhodne nie je žiaden návod na to ako magicky naučiť svojho drobca spať. Nedozviete sa tu žiadne zlepšováky, ani finty, ani chmaty ako ratolesť začarovať, aby prespala celú noc, alebo aspoň polovicu noci, alebo aspoň dve sústavne hodiny, tak teda aspoň jednu jedinú hodinu...tento článok je skôr pre nás, pre hŕstku zúfaliek, ktoré viac nespia ako spia. Pre nás, ktorým v žilách koluje snáď už len káva, zelený čaj a strašne veľa cukru. Pre nás, ktoré sme bledé, zodrané ale neskutočne milujúce.

Moja drahá Kristína nikdy nepatrila k deťom ktoré by spánok vyslovene milovali. Tomu dennému spánku nikdy veľmi neublížila, no do tretieho mesiaca spala v noci celkom fajn. Bola hore snáď len 2x za noc a to aj vtedy, keď som kojila. Prvé zobúdenie zvyčajne prichádzalo po 6 hodinách od uspatia. Keď si na ten luxus teraz spomínam, vidím to celé ako sci-fi. Ale čo potom? Potom prišiel 3.mesiac a moja drahá dcéra začala štrajkovať. Hovorím si „wow, možno mala len zlú noc“ potom nasledovalo zlý týždeň, mesiac a už sú to takmer 3 zlé mesiace čo zvádzame s nočným spánkom boj.

Za dobrú noc považujem tú, keď sa malá zobudí „len 4x“ ale tých nocí je veru málo. Áno, áno, boli sme u lekárky. Malá je, Bohu vďaka, zdravá. Mám načítane všetko aj o spánkovych regresiách...

Čo nasledovalo potom pozná asi mnoho z nás. Začala som gúgliť, zisťovať, pýtať sa kamošiek a známych ako tento problém vyriešiť. V podstate mi môj pseudo-prieskum priniesol len 2 riešenia a to:

• Prežiť to, pretože je to bežná vec.
• Rôzne návody ako sa z tohto začarovaného, kofeinom voňaveho problému dostať.

Samozrejme som začala čítať rôzne knihy a príručky, sledovala som všeliaké videá ako dieťa nechať zaspať samé a podobne. Do každého návodu som sa pustila s vervou a s nádejou, že toto bude u nás určite fungovať.

Ktorá detská celebrita skutočne existuje? Od akého slova je odvodené sloveso víriť? Ako môže dopadnúť nákup plienok? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Tento týždeň sme boli na vianočnom vystúpení Mira Jaroša. Jaroš vybehne na pódium a môj 6 ročný mi šepká: „Mamiii, on naozaj existuje!“

* * * * *

Keď má mama chuť na pohár vina, môže to dopadnúť aj takto:

Stretli sme sa vonku so susedou a ona mi podáva ruku, na ktorej mala prevesenú plátennú tašku, podobnú mám aj ja, a hovorí mi: „Toto som ti chcela dať konečne.“
Tak pozerám do tašky, tam bol nejaký menší nákup, ovocie a tak a rozmýšľam za čo, ale potom si myslím, že asi pre deti posiela v mojej taške, občas jej aj ja dám dačo pre malú. Tak som tašku chytila, že jej ju vezmem a spustila som: „Ďakujem, ale to si nemusela...“
A ona na mňa: „Ale nie tú tašku, to je moja, tu máš tie 2 Eurá.“
Pozriem lepšie a prstami mi podávala dvojeurovku čo som jej nedávno požičiavala a zabudla na to...

* * * * *

Štvorročný: „Mamka, ja by som chcel zvieratko, s ktorým by som sa mohol mojkať.“
„A aké zvieratko by si chcel?“
„Divú sviňu!“

Teraz mi ťuklo. Piatok 13. že je dnes. Nuž, ale... čo na tom? Osobne si myslím, že vôbec nič. 🙂 

Šťastný, nešťastný deň? Deň plný smoly? hmmmm... Či piatok, či 13., či streda a 20., či sobota 13.... Myslím, že princíp je iný. Resp. prosto občas nie je. Prosto je to život. Raz si hore a raz dole. Jeden deň sa vyspíš dobre a aj do čoho sa pustíš ide ľahšie. Inokedy zasa vstaneš s boľavou hlavou a máš menej trpezlivosti, menej síl do práce. C'est la vie. 

I keď, že mnohé sa skutočne nedeje len tak náhodou, tomu tiež celkom neverím. Lebo verím v Boha, lebo verím, že má plán s každým jedným z nás. Lebo verím, že často dobré okolnosti sú práve milosťou od neho. Lebo verím, že aj zlé na dobré obráti a neodoženie odo mňa všetku zlobu a nástrahy, ak vie, že mi to bude napokon na osoh. Že ma drží, dvíha, vedie... Nie nasilu. On sa len ponúka. Volím si ho ale slobodne a sama. 

Dnes tak jednoducho.

Zavolám niekomu, s kým som dlhšie nerozprával. 

Možno sú to rodičia, kamarát, brat, sestra, babka, bývalý kolega... verím, že to druhej osobe, pre ktorú sa rozhodnete dobre padne, poteší sa. 🙂 Tak crrrrrn crrrrrn, volali nevolali? :D

V apríli 2018 absolvujeme so Sofinkou povinnú jazdu - návštevu ambulancie rizikových novorodencov na Antolskej. Sofinka práve dosiahla korigovane 1 rok, teda presne pred rokom v tomto čase sa mala narodiť, jej vývoj by teraz mal zodpovedať ročnému dieťaťu. V mnohých smeroch sme pozadu, ale vzhľadom na jej diagnózy si stále dobre vedie. Uzná to aj primárka na kontrole a vyzve ma ísť sa ukázať lekárom a sestričkám na oddelenie, kde Sofi strávila pred rokom niekoľko týždňov. Je to pre mňa malé zadosťučinenie ukázať sestrám i lekárke, že plánovaný ležiak sa nekoná, Sofi je životaschopná, pohybuje sa, plazí, šteboce si. Personál si na ňu spomenie aj po roku a sú prekvapení ako sa jej pekne darí. Zároveň vidia, že ich práca má zmysel. Že zachraňovať zdanlivo nezachrániteľné detičky má zmysel. Že ich práca nie je zbytočná, aj keď nie vždy má šťastný koniec.

Sofi má problém so žuvaním tuhších potravín, čím si vyslúžime odoslanie na logopédiu do ambulancie Včasnej diagnostiky na Kramáre. Kým prídeme na rad, Sofinkin problém sa vyriešil, vyžadoval si len viac času. Pani logopédka je však úžasná, ťažko sa k nej vôbec dostať, tak keď sme ju už začali navštevovať, budeme využívať jej služby aj naďalej. Komunikácia a reč majú mnoho aspektov a máme čo doháňať.

Po Veľkej noci absolvujeme so Sofinkou ďalší rehabilitačný pobyt v Tetise v Dunajskej Lužnej, z ktorého ťažíme ešte dlho potom. Intenzívne rehabilitácie majú veľký zmysel a nikdy sa nevyrovnajú domácemu či ambulantnému cvičeniu a masážam. Po piatich mesiacoch asymetrického plazenia sa, začína zapájať aj druhú stranu tela a zrazu sa plazí obidvoma stranami ako vojak. Huráááá, ďalší z pokrokov, na ktorý sme tak dlho čakali. Mamičky zdravých detí majú toto obdobie už dávno za sebou, možno si ani nevšimli ako cez túto etapu ich dieťa prešlo. My jasáme, výskame a neuveriteľne sa tešíme. Áno, áno, áno, tá malá slečna to dala! A dá aj ďalšie výzvy! Na 100%, viem to!!!

Cez leto si zdokonalí techniku a rýchlosť plazenia. Choroby sa nám vyhýbajú. Opäť trochu zosilnela, hypotonické bruško je zasa pevnejšie a najradšej by som bola, keby už bolo pripravené na sedenie. Ale chrbátik to zatiaľ neumožňuje a keďže sa nechceme prepracovať ku skolióze, začíname čerpať rehabilitačné pomôcky. Ako prvé nám domov pribudne špeciálna stolička, vlastne kresielko a pásmi obopínajúcimi telíčko spredu, aby sa Sofi nepredkláňala pri sedení. samozrejmosťou je medzinožný klin, aby neprepadávala dopredu a bočné opierky trupu. Veľké nemotorné a neestetické hebedo, ale kašľať na to. Dôležitý je efekt. Konštrukcia je veľká kovová, vhodná naozaj len na domáce použitie, ale vložené kresielko sa dá ľahko uvoľniť a premiestňovať, tak to aj patrične využívame  a nosíme si ho so sebou. Položím ho na stoličku, pripútam o ňu pásom a môžem doňho vložit Sofinku, ktorá v ňom sedí bez strachu, že sa jej zničí chrbátik. V tomto veku už potrebuje vertikalizáciu, zaujíma ju svet okolo, nielen z ľahu. Taktiež sa ľahšie kŕmi a kým jej nebudú vedieť poskytnúť oporu jej vlastné brušné a chrbtové svaly, bude jej pomáhať táto stolička.

Predpísanú má aj plastovú dlahu na ľavú nohu. Mala by pomôcť udržať nožičku v pravom uhle počas spánku, aby sa neskracovala achilovka, čo v prípadoch paréz naozaj hrozí. Hoci je pomôcka vyrábaná na mieru, s výsledkom absolútne nie som spokojná. Vyzerá síce dobre, ale neplní svoj účel. Samozrejme, že vtesnať do nej nôžku je úporný boj, ale keď sa nám to dvom konečne spolu podarí a idem skontrolovať správne umiestnenie pätičky cez dierky na päte, zisťujem, že snaha bola márna, lebo noha nie je v ortéze absolútne v pravom uhle. Na najbližšej kontrole riešime tento problém s primárkou, problémom sa ukáže byť široká dlaha a zle umiestnené popruhov, ktoré nefixujú nohu v správnej polohe. Dlahu vezmú na úpravu, prinesú mi ju síce o dva dni naspäť, vidieť, že na nej bol vykonaný zásah, ale problém to nevyriešilo. Skúšame ďalej, ale Sofinke v noci ortéza padá z nohy, absolútne neplní účel a putuje do koša. Musíme teda viac cvičiť a prestávame sa spoliehať na podobné "doplnky".

Dnes vás v adventnom kalendári čaká zopár tipov na Vianočné darčeky pre najmenších. Konkrétne som vybrala niekoľko tipov na hračky a knižky pre deti 2-3r. Dúfam, že vás výber zaujme, možno troška aj inšpiruje 😉 Po prečítaní článku na vás čaká súťažná otázka. 

O čo budeme súťažiť tento krát? Nechajte sa prekvapiť 😜

Tipy na hračky pod Vianočný stromček

Hovoriaci psík a Psíková sestrička -  recenzia! Hovoriaci psík a jeho sestrička patria medzi najobľúbenejšie hračky od Fisher-Price. Ja sama ich vnímam ako neodmysliteľných maskotov tejto značky a ako najlepších pomocníkov, či kamarátov pre malé bejbi. Keďže majú viacero úrovní ľahko sa prispôsobia vývoju dieťatka a jeho schopnostiam učiť sa stále niečo nové a zaujímavé

Prasiatko pokladníčka - recenzia! Táto pokladníčka naučí dieťatko hravou formou počítať do desať. Vhadzovaním mincí si precvičí jemnú motoriku a s vašou pomocou sa oboznámi s farbami a číslami 🙂

Hudobné piáno - recenzia v skupine! Hudobné nástroje deti milujú. Toto neobyčajné piano im okrem tónov kláves ponúka aj rôzne pesničky, zoznámenie sa s čislami, farbami, tvarmi a navyše svieti.

ahojte, moja 13 rocna dcera by si chcela dat piercing do nosa, tak budem rada za kazdu radu alebo nieco o tom...dakujem

Aj vy už vo vzduchu cítite to čaro Vianoc? Žiarivá iskrička nesrší iba z vianočných sviečok a svetielok, ale aj z detských očí. Prežite vianočné sviatky s deťmi tak, aby na spoločné chvíle spomínali ako na výnimočný čas plný zážitkov. Zapojte ich do aktivít, tvorte, varte, pečte... Pretože presne to sú veci, ktoré zanechajú stopu a krásne spomienky. Tu je niekoľko TIPOV, ktoré vás zabavia a naladia na vianočnú atmosféru.

Pri detskom tvorení nie je dôležitý výsledok, ale proces a priebeh. Počas tvorenia sa zabávajte, rozprávajte a využitie tak ten spoločne strávený čas dvojnásobne. Rozprávate sa s deťmi, napríklad, o recyklácii? Triedenie odpadu by malo byť súčasťou každej domácnosti. A deti by sa na ňom mali podieľať. Vedia vaše ratolesti, ako správne recyklovať? My sme to zobrali takou hravou formou. Upiekli sme si vianočné koláčiky, vyrobili si krásne vianočné plechovice a popritom sme si čo-to povedali o recyklácii.

K vianočným aktivitám jednoznačne patrí spoločné pečenie. Takýto čokoládový sobíkovia potešia nejedného malého pekárika. Pred Vianocami a počas sviatkov často nakupujeme viac ako zvyčajne, preto vás možno poteší prebiehajúca akcia na kolekciu hrncov a panvíc Vivo, ktorá práve prebieha v BILLA. Nálepky môžete zbierať až do 4.2.2020 a následne ich vymeniť za hrnce a panvice. Vaša domáca vianočná pekáreň tak bude špičkovo vybavená 🙂

Skvelé MAKOVÉ MAFINY SO SLIVKAMI A MANDĽAMI sme ešte dotvorili čokoládovým krémom. A viete, aká nastane radosť, ak celé zdobenie prenecháte v rukách tých najmenších? Stačia vám praclíky, káva a lentilky. Budete potrebovať iba tie červené, tie ostatné treba zlikvidovať – ideálne do bruška ;) Okrem krásnej zimnej vône, ktorá rozvonia celý dom, sa vzduchom bude šíriť aj detská radosť. Ak sa však snažíte sladkému vyhýbať, prípadne voliť zdravšie alternatívy, možno oceníte zaujímavé články na témy zdravej životosprávy. Recept na muffinky nájdete TU.

Popri pečení sme sa zahrali hru, vďaka ktorej som krpcovi vysvetlila, že sklo patrí do zelenej nádoby, papier a kartón do modrej, plasty do žltej, kovy do červenej, tetrapaky do oranžovej a biologicky rozložiteľný odpad do hnedej nádoby. Všetky obaly z pečenie sme si dali na jednu kopu a pekne spolu všetok odpad roztriedili. Na webe vpotravinachsavyzname.sk sa dozviete veľa zaujímavých vecí o udržateľnosti a ekológii, tak venujte chvíľu našej planéte a presvedčte sa, či robíte všetko správne.

A ako to už býva, po práci prichádza zábava. K pečeniu sme si spravili sladký, voňavý punč s ovocím. Ostali nám plechovice, tak sme ich zužitkovali ďalej. Vytvorili sme z nich takéto veselé vianočné postavičky, ktoré majú hneď niekoľko využití. Stačí vám farebný papier, lepidlo, nožničky a šikovné ruky vašich drobcov.