Recyklácia a záchrana našej Zeme pred zahltením odpadom je téma, ktorá silno rezonuje celým svetom. Mladí ľudia ako Gréta Thunbergová, ktorá má len 17 rokov a je zanietenou aktivistkou, upozorňujú na alarmujúci stav planéty a volajú po globálnej zmene v oblasti environmentalistiky. Poďme aj my troškou prispieť a ukážeme si, ako šikovne znova využiť sklá od jogurtov Malý gazda.

1. Montessori aktivity pre deti - vek 3 roky

Obľúbené aktivity pre všetky deti, ktoré zlepšujú jemnú a hrubú motoriku. Pripravila som si podnos, kde som naukladala po 2 ks pohárikov vedľa seba a jeden z nich naplnila vodou, okrem penových guličiek. (viď foto nižšie) Dôležité je, aby dieťa samo premiestňovalo veci alebo tekutinu z jednej do druhej nádoby a vyvíjalo úsilie. Nechajte ich trochu sa potrápiť a určite vás prekvapia, aké šikovné sú tie naše ratolesti.

Pripravte si:

• 8 ks skiel od Ňuňu
• hrsť hrachu
• hrsť cestovín (mušličky, prípadne väčšie)
• kvapku potravinového farbiva ľubovoľnej farby
• penové guľôčky, prípadne menšie gombíky
• striekačku, kliešte, lyžičku, malú naberačku 

2. Poháre na limonádu, smoothie alebo dezerty

V snahe odpútať naše deti cez polročné prázdniny od mobilných zariadení a dopriať nám zaslúžený oddych, sme s manželom zbalili štvoro lyží, lyžiarok, heliem, kukiel, rukavíc, oteplovákov a iných vodoodolných potrebných vychytávok, a vyrazili na rodinnú lyžovačku. 

Vystískali sme svoje ratolesti za výborné výsledky v škole, zbalili niečo pod zub a vyrazili smer Snowparadise, Veľká Rača. Cesta trvala 2 a pol hodiny (s jednou krátkou pauzičkou), keďže destinácia je z Bratislavy, trvalého bydliska, vzdialená 190 km. Ubytovali sme sa vo Villa Malina, kde nás na izbe čakal horiaci krb a rodinné prostredie.

Vybalení, prezlečení v lyžiarskej výstroji, sme vyrazili do strediska Dedovka, kde sme pre mladšiu dcéru vyzdvihli vopred zarezervovaného inštruktora, ktorý ju rozlyžoval. Lyžovať už vie, len z predošlých skúseností vieme, že pri citlivej povahe netreba nič podceňovať 🙂

Milé prekvapenie nás čakalo pri kúpe skipasov, kde deti dostali za samé jednotky 50 % zľavu. Slniečko svietilo, žiadne rady na lanovkách a vlekoch, sneh bol síce mäkší kvôli otepleniu, ale eufória a radosť z jazdy nás neopúšťala. Kyslíkový šok a aktívny pohyb spôsobili, že sme vyhladli, takže sme sa posilnili v bufete u Medveďa a v Apreski bare. Okrem iného sme nemohli vynechať stánok s čerstvým trdelníkom. Veď sme na dovolenke 🙂

Druhý deň sme si zajazdili na najdlhšej bobovej dráhe na Slovensku - Alpincoaster - v rýchlosti 40 km za hodinu, kedy som ja, mama, kričala na celý Snowparadise. Deň tretí - stihli sme jazdu na ratrakoch počas večerného lyžovania a môžem povedať, že aj to bol nezabudnuteľný zážitok.

V Snowparadise sme zažili kvalitnú a príjemnú rodinnú lyžovačku. K dispozícii sme mali 14 km zjazdoviek, 7 modrých, 4 červené a 2 čierne na Dedovke, Marguške a Lalíkoch. 

Nič som nechcela dnes písať. Vždy pred skúškou som bola najradšej ticho, neučila sa, s nikým sa nerozpráva, len som už tak lenošila a pozrela nejaký film... Pred zajtrajškom som oveľa nervóznejšia ako pred maturitami, akoukoľvek skúškou či štátnicami. Možno strach z pôrodu sa tomu súčasnému vyrovná...

Jedno viem určite. Budem na 100 % revať. Otázka je, či od šťastia alebo smútku alebo zase z ďalšej neistoty. Na hrudi ma ťaží kameň, nedokážem sa na nič sústrediť, ťažšie sa mi dýcha a cítim, že v mojom okolí mi práve v tomto okamihu nikto nerozumie☹ 

Môj strach je o to väčší, že som si pred pár dňami vypýtala pravdu od špeciálnej pedagogičky. Chcela som vedieť, čo si po roku práce s mojou raketou myslí..Dostala som takú "za ucho", že mi ružové okuliare, ktoré som dovtedy mala na očiach, padli. Sama som si ich tam nasadila, aby som "prekukla" to, čo raketa nevie. Opakujem si v hlave tvrdohlavo to svoje a už začínam aj prehliadať, čo tam má byť, čo tam nie je... Ale vážim si, že mi "nenatiera med" okolo úst.... Ak mi to isté potvrdí aj zajtra psychologička, bude to bolieť. Nie raketu, ale mňa☹ Aj po roku som sa s tým prípadným autizmom totiž nedokázala zmieriť. 

Moja svokra to je zvláštny človek. Hovorí surovú pravdu s "vtipnou" krutosťou. Naposledy pri rozhovore o mojej rakete mi povedala, že "tak mi treba..." 

Presne tieto slová mi povedala, žiadne prikrášľovanie. Museli by ste ju však poznať bližšie, aby ste jej myšlienky pochopili v tom správnom zmysle. Keďže ju už nejaký ten piatok poznám, viem, že to myslela na margo osobnosti. Vždy mi hovorila, že som silná osobnosť, že aj prevyšujem duchovne jej úžasného syna a že Pán Boh dáva ťažké skúšky len silným ľudom.... Jááj, má čaro táto moja potvorská svokra. Ešteže my dve bývame od seba dostatočne ďaleko🙂

Nech už to dopadne akokoľvek zajtra, v hlave si chcem ešte posledné chvíle udržať nádej na to, že to proste s mojou raketou dopadne dobre. Odhliadnuc od vyjadrení všetkých odborníkov aj mojich pochýb, chcem a verím vo svoju raketu. Muž mi povedal iba jednu vetu: "Zajtra si ju tam ubráň". Neviem, či ma viac naštvalo to, čo povedal alebo to, že tam vôbec nejde.  Radšej s k tejto super užitočnej debilnej rade ani nebudem vyjadrovať. pretože, dnes by mohla nervozita z mojej strany spôsobiť jednu hrču na jeho "gebuli".

Prvý mesiac roku roku ubehol akosi prirýchlo, nezdá sa vám? Len prednedávnom som sa vám prihováral s mojimi zisteniami z vašich životov a dnes ma čaká táto milá povinnosť opäť. 

Ktoré ma ešte nepoznáte, som Chatbot Miky. Maskot Modrého koníka, teší ma, k vašim službám. Prinášam zaujímavé novinky z nášho mamičkovského sveta, tehotenský newsletter alebo sa so záujmom pýtam Otázku dňa.

Otázka dňa je malá anketa na Facebook Messanger-i, vďaka ktorej sa dozviem odpovede na najrôznejšie otázky, možno aj také, na ktoré by si ste sa hanbili spýtať. Ankety sú anonymné, pýtam sa za vás, všetko, čo vás zaujíma. Ak sa chceš do Ankiet prebiehajúcich každý pondelok, stredu a piatok zapojiť aj ty, stačí kliknúť sem.

A čo zaujímavé som sa za poslednú dobu dozvedel práve prostredníctvom Otázky dňa? Čítajte, tu je pár zaujímavých zistení...

Chcel som vedieť, ako ste na tom s voľným časom. Viem, viem, matka a voľný čas, ťažká kombinácia, ale predsa,... Spýtal som sa, či si sem-tam nájdete v kolotoči povinností čas len na seba, na kaderníčku, kozmetičku, či dokonca masáž. 

Zistil som, že pätina mamičiek taký luxus nepozná vôbec. Polovica respondentiek si dopraje chvíľku pre seba raz za sto rokov. V zmysle hesla: "Spokojná mama, spokojná celá rodina" si 30% žien dopraje reset od povinností pravidelne. Tok to má byť!

Prečo má humor miesto aj na onkológii a čo poradiť rodine pri komunikácii s chorým? Porozprávali sme sa s psychologičkou Luciou Vasiľkovou z Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Vieme, že onkologické ochorenie vážne otrasie telesným zdravým človeka. Ako vplýva na psychické zdravie?

Onkologické ochorenia výrazne zasahuje psychiku a vzťahy pacienta, počnúc vzťahom k sebe až po vzťahy v rodine či v práci. Spája sa s rôznymi psychickými reakciami a emóciami, ktoré pacienti často nemajú pod kontrolou. Môžu byť labilnejší, plačlivejší, mať problémy so spánkom, pociťovať vnútorné napätie, môžu mávať aj depresívne naladenie, alebo dokonca môžu byť aj viac nervózni, podráždení a výbušní. Tieto znepokojujúce pocity sú v ich situácii úplne normálne a zrozumiteľné. Psychológ im môže pomôcť naučiť sa rozumieť svojim emóciám a pracovať s nimi.

O čom sa s vami najčastejšie rozprávajú vaši pacienti?

Onkologickí pacienti prichádzajú s rôznymi témami. Ak prídu v čase diagnostikovania ochorenia, ide predovšetkým o strach z výsledkov vyšetrení. V čase, keď je už istá diagnóza, prichádzajú s veľkým strachom z operácie a chemoterapie, ktorá ich čaká. Potrebujú sa podeliť o svoj strach, zdieľať svoje obavy, ale rovnako aj túžby ako by si predstavovali budúcnosť. Vždy im hovorím, že pri mne majú dovolené čokoľvek – plakať, smiať sa, vyzúriť sa, nadávať – čokoľvek je v danej chvíli pre nich dôležité.

Mení rakovina hodnoty pacientov, ich pohľad na život?

Podelim sa s Vami o moju skusenost s ceskou porodnicou v Breclavy na Morave. Je tu o nej pomerne malo informacii, tak aspon nejake to info rada poskytnem.. 🙂 posnazim sa napisat svetko, od prvotnych navstev, cez porod, az po financovanie. 

Pekne po poriadku. Termin porodu mi gyn (Mudr. Janek, Gyncentrum BA) stanovil na 19. feb. 2019, k nemu som aj chodila na poradne az uplne dokonca (na pásy), malej sa von zjavne nechcelo, tak som sa az 20.2.2019  prvykrat ukazala v Breclave. Tam to funguje tak (maju to aj na webe), ze sa tam netreba nijako registrovat, nijako zahlasovat/volat/objednavat, ale ani sa tam neda chodit na tie posledne poradne (nemaju na to kapacity), ale staci sa tam ukazat az v den terminu, Ja som na druhy den rano po termine o 8:00hod zazvonila pri dverach, ze idem na poradnu... potrebovala som iba tehu knizku.. Prijemna sestricka ma vpustila aj s partnerom do  cakarne, o chvilu ma vzali na pásy a potom som isla do dalsej miestnosti na vysetrenie k doktorke (mlada baba, zhodou okolnosti Slovenka). Ta si zobrala moje vsetky udaje, urobila vysetrenie na koze, kde zistila, ze sa zatial nic nedeje a potom aj ultrazvuk. Nasledne nato som mala prist opät o 2 dni s tym, ze ak sa dovtedy hocico stane, som srdecne vitana v ktorukolvek hodinu J. Toto sa opakovalo este 2x a kedze stale nic, tak na konci 41tt som mala nastupit do nemocnice, kde si ma uz mali nechat a vyvolat porod tabletkou. Na vsetko sa ma predom spytali, ci suhlasim s tym a s tym, vysvetlili, ze ak by som este moc nechcela, tak mi vedia dat 1-2 dni max, ale jednoducho viac ako 7 dni po termine nenechavaju. V utorok ráno 26.2.2019  o 7:00 hod som nastupila do nemocnice, zase klasika, prijimacia sestra papiere (na webe maju napisane ake presne), dostala som erarnu nocnu koselu a isla som si spokojne lahnut do postele. Myslim ze o 9:00hod prisiel primar dat mi prvu tabletku (vaginalne) s tym, ze porod sa moze rozbehnut dnes, ale moze to trvat aj den, ci dva...zhruba kazdu pol hodinu merali malej ozvy, sestricka prijemna ochotna, to bola vlastne porodna asistentka, ktora ma neskor mala aj pri porode. O 14:00hod som dostala druhu tabletku a potom to zacalo🙂 !  Zacinala som citit slabe kontrakcie, postupne sa nejako rychlo zvysovali. Zrazu o 14:30h som pocula vnutri svojho tela take tlmené „puk“..este v tom dosla sestricka, ze vidi, ze sa tam neico hybe a pyta sa ma, ci mi nepraskla voda a ja nieeeee, len vo mne nieco puklo ale vsak nic ine..a v tom zacala zo mna vytekat voda...BLIIIIK to mi asi praskla voda :D (neznalá prvorodicka) tak som zavolala sestricku, ona velmi mila zlata, ze nech sa nebojim a nestresujem, dala podo mna podlozku, ze nech to v klude vytecie co ma, priniesla mi na ruku naramok, povedala, ze nech zavolam partnerovi, ktory mohol prist a presunula ma aj s vecami o izbu vedla na box. Tam vsetko nove krasne ciste aj s novou kupelnou. Milo sa ma opytala, ci suhlasim s klistirom (vysvetlila preco a pod.) Ja som suhlasila (verte, ze som sa toho bala, ale absolutne nebol dovod) odviedla ma do mensej miestnosti, kde bolo lehatko, umyvadlo a toaleta. Lahla som si na bok, pockala kym prejde kontrakcia a dala klistir. Vsetko jemné, ziadne nasilnosti, absolutne som nemala strach, ani stud. Vysvetlila mi, nech skusim pockat aspon dve kontrakcie a potom..no vydrzala som az jednu, ale nevadi :D potom som sa vratila do boxu, tam mi uz chystala sprchu v ktorej som sedela na fitlopte...behom 15min co som tam skackala na fitlopte a sprchovala si brucho, som sa otvorila na 4cm, na co som teda po vysetreni reagovala, ze chcem epiduralku. Sestricka ze OK nie ej problem, dali zavolat anesteziologa, ten vsak prisiel asi za 15min, lebo bol na sále a kym prisiel uz som bola na cca vyse 5-6 cm, takze epiduralka sa nekonala...:/ islo to strasne rychlo, sestricka len chvalila amko to zvladam, ako dobre dycham (ja uz som myslela, ze toho mam plne zuby, lebo po tehj tabletke isli kontrakcie niekedy aj dve po sebe...bol to zahul) kontrakcie som predychavala v kľaku (čupela som) a nasledne na to ma vzdy partner dvihol, lebo som nevladala..medzi tym stale merali ozvy malej... okolo 16tej hod som bola na vyse 9cm ale stale tam cosi kdesi, branka, nebola tak ako mala byt. Prisiel taky mlady tmavovlasy doktor ma vysetrit a teda pozriet ako prebieha porod a stale tam proste cosi nesedelo uplne, aby som mohla zacat tlacit. Mna uz vsak zacalo telo hnať do tlacenia. 16:15h mi doktor vravi ze este kusok a uz to urcite pojde... po 18tej hodine, kedy stale nic zrazu prisla dalsia sestra (asi vrchna) a na striedacku do mna strkali prsty, nakoniec o 18:30h doktor zhodnotil, ze uz je to dost dlho a branka nepovolila. A aby sa malej nieco nestalo (uz som citila ze kontrakcie su miernejsie a aj sa cas medzi nimi predlzuje) bola nutna sekcia. Vsetko mi vysvetlili, mne aj partnerovi (ja som teda moc nepocuvala, to neslo, stale ma nutilo na tlačenie), pichli mi oxitocin, aby sa kontrakcie zastavili, tak to trocha pomohlo. Stale boli vsetci naozaj milí a prijemní, pamatam si, ze tam prisla nejaka dalsia porodna asistentka, ktora ma hladkala po ruke, ze mi to ide skvele (ono v tu chvilu to naozaj dobre padne, ked to pocujete. Nikto, ale naozaj nik po mne nezazeral/nekrical/nemal blbe poznamky a bola som im za ten pristup nesmierne vdacna)

Behom 15min ma previezli na salu, pichli spinalku (vysvetlili ako co kde sa bude diat) a 18:50h bola moja dcera na svete. Trocha ju utreli a dali mi ju k tvari, aby som si ju aspon takto pozrela, ovonala, poňuňala J partner na sale nebol, ale len co malu zobrali na vazenie, zavolali ho a uz mohol fotit. 4060g a 52cm. Baba ako sa patri J Apgar skore 10. Po zasiti ma prevazali na JISku, este sa zastavili na chodbe, kde ma cakal moj muz, dal mi pusu a povedali mu, ze ked hodinu pocka (na JISke som musela byt hodinu pozorovana, keby cosi..) tak kludne moze byt potom so mnou. Na JISke boli opät strasne mili, prijemní, ja naozaj nemozem povedat ani pol slova. Tam mi dali nejake lieky do zily, proste to som neriesila co to je, snad vedia oni.. Po tej hodine ma previezli na šestonedelie do izby, tam ma sestricka na posteli obliekla a uz ma tam cakal novopečeny tata aj s malou v postielke. Takze sme boli chvilu spolu sami vsetci traja. Sestricka, kt. mala sluzbu potom mi priniesla este cierny caj v konvici aby som pila (mala som kateter + vyvod z brucha z tej rany) s tym, ze keby cosi (bolo asi 21:00 hod), nech zazvonim a ze rano o 4:30h pride a skusime sa postavit na nohy, prejist do sprchy a prezliect sa. Muza som poslala dom, konecne odpovedala na milion sms a zmeskanych hovorov 🙂

Rano 4:30h mi sestra pomohla na nohy, prejist do sprchy, osprchovat sa a dat cistu koselu. Jako nebolo to nic prijemne, ale uprimne, tie dvojite kontrakcie boli stokrat horsie ako toto, takze som bola len vysmiata...nakazali mi chodit, pomalicky, ale chodit, ked sa bude na dalsi den dat..cim viac, tym lepsie. No a tam zacina „rezim“ o 5:00h rano, kedy mi aj priniesli malu na kojenie. Nechali mi ju asi 20min a potom si ju zobrali zase spät na novorodenecke. 27.2. rano okolo 8mej ma potom prestahovali na dvojku izbu (da sa vybavit aj nadstandart, kde bude zena sama), mna to v tu chvilu ani nenapadlo a nakoniec som aj bola rada, ze sme tam dve. V tomto snad len jedina vytka a sice, ze by tam aspon pre zeny po sekcii mohli mat automaticku polohovatelnu postel (ta bola len na nadstandarte, kde som lezala tu prvu noc), lebo dvihat sa po sekcii z lahu do sedu bol záhul... Este dalsiu noc som nemala malu pri sebe, lebo sak som sa poriadne ani nemohla hnut. Takze mi ju nosili vzdy asi po 3h na kojenie. S tym kojenim no...nikto mi nic nevyvetlil, nepoucil, nevedela som co ako, v tomto maju velke nedostatky. Kazda sestra poradila cosi ine...a ked sa tam sestry striedali ako na beziacom pase-novorodenecke odd, oddelenie sestonedeliek, osetrujuce sestry, detske sestry a pod...guláš. Ale neva. 

Na kazdej izbe, bol prebalovaci pult, umyvadlo, vanicka pre babatko + kazdy den doplnovali vsetky tie vecicky kosielky, latkove plienky, zavinvacky, vlozky pre zeny, podlozky a pod. Jedine som mala pre malu svoje, boli jendorazove plienky. Dokonca tam boli a doplnali lieh na pupcek, kozmetiku pre babo, tycinky tie usne, proste vsetko.. Po 2 dnoch co sa moi vlastne o malu starali sestry, som ju uz vyfasovala na stálo :D takze tretou noc v porodnici sme spali prvykrat spolu. Ona v postielke na kolieskach, kazda je vybavena monitorom dychu a ja vo svojej.

Vzdy vecer mi prisli poichnut do ramena Fraxiparin + nejake lieky do zily, tym ze som bola po sekcii..a radi sa pytaju ci na noc nechcem nieco proti bolesti, ale ja som od druheho dna nic nechcela, lebo mi fakt nic nebolo

I. M. Rozet vo svojej knihe O psychológii fantázie píše, že pri výchove tvorivosti detí treba už od najútlejšieho veku rozvíjať, uvoľňovať aj fantáziu. Fantázia má širší vplyv. Dobrá fantázia umožňuje dieťaťu tvorivejšie vnímať, vidieť svet, lepšie tvoriť asociácie, hypotézy, alternatívy pri riešení problémov. Navyše, keď sa cvičí fantázia, nie je možné, aby sa súčasne necvičili schopnosti, ktoré učia dieťa odlišovať fantáziu od skutočnosti, meniť progresívnu fantáziu na skutočnosť. Ide to teda ruka v ruke s hodnotiacim systémom, s tréningom posudzovania a rozhodovania , rozvíjaním hodnotiaceho myslenia.

 Tip na edukačnú úlohu -  trénovanie fantázie a tvorivosti:
Dieťa si zoberie kartičku so snehuliakom. Zatvorí oči a predstaví si, že je snehuliak, ktorý stojí na lúke a vonku začína byť teplo. Úlohou dieťaťa je opísať a nakresliť svoje pocity.
Daná úloha je zameraná na :
▪️tvorivé vnímanie
▪️rozvoj fantázie
▪️obrazotvornosť
▪️imagináciu

S úctou

Mária (autorka projektu abeceda TROCHA INAK)

Ako chlap prežíva svoj soplík? Čo budeme robiť, keď budeme mať sto rokov? Ako dopadne veta, ktorá bola vyslovená skôr ako bola premyslená? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Malá sa fotila v škole pri šlabikári a mala som jej dať 6 eur na fotky. Po obede sa jej pýtam: „Dala si peniažky pani učiteľke?“
„Dala. Mami! Vieš, aká je teraz pani učiteľka bohatá? Všetci jej dali peniažky!“

* * * * *

Včera večer, naháňam deti umyť zuby, potom mi ešte napadlo, veď im treba nechty ostrihať, tak na ne kričím: „Poďme, ostriháme zuby, umyjeme nechty a ideme spať!“

* * * * *

Poznáte hru Mikádo? Aj Tomáško (2 r.) ju pozná, len si troška zmenil pravidlá:

Jar 2019 priniesla ďalší rehabilitačnýpobyt v Piešťanoch v Adeli. V mojich očiach sú Piešťany krásne mesto a rada sa sem vraciam. Pomaly už viem, čo kde nájdem, kam ísť na vychádzku, kam do obchodu, kam na ihrisko. 

Marec bol celkom studený, ale cvičenie Sofinku značne zahrialo. Opäť sme sa stratili kdesi medzi cudzincami, aj keď tentokrát som už stretla zopár slovenských mamičiek. Aspoň bolo s kým trošku pokecať, poradiť sa o procedúrach, zháňaní financií či zdravotných problémoch a napredovaní detičiek. Pomaly zisťujem, že mamičky hendikepovaných detí tvoria samostatnú kategóriu, akýsi štát v štáte. Majú odlišné problémy od zvyšku populácie, držia spolu, navzájom si rádia, utešujú sa, nemajú si čo závidieť a svoje vzťahy utužujú na rehabilitáciach, kde sa častokrát opakovane stretávajú. 

Naša terapeutka z predchádzajúcej jesene bola práve chorá, mladšiu kolegyňu presunuli do inej skupinky a tak sa nás ujala úplne nová skupinka terapeutiek. Chvíľku som váhala, ale po krátkej dobe vyvrátili moje pochybnosti. Škola našej ex-fyzio sa nezaprie, naučila ich terapiu vynikajúco. Masérka zostala rovnaká, čo ma veľmi potešilo. Za celú dobu, čo som so Sofinkou chodila kade-tade som nezažila lepšiu masáž pre Sofi ako od našej Jojky. Klobúk dolu. Vidieť, že svoju prácu robí s láskou a odborne.

Na víkend, kedy drobci necvičia sme sa vrátili domov, kde ma čakala halda prádla, varenia, upratovania… druhý krát už takú chybu neurobím 🙂 Mohla som si oddýchnuť aspoň cez víkend. 

V Adeli bývajú parádne rozlúčkové večierky každý druhý štvrtok. Okrem spoločnej večere, sa odovzdávajú odchádzajúcim cvičencom diplomy a medaily. Potom nasleduje hodinová diskotéka. Vidieť deti na vozíčkoch či s chodítkami ako sa snažia hýbať do rytmu je úžasné. Rodičia asistujú svojim nevládnym deťom, nosia ich na rukách a tancujú… a do toho Sofinka štvornožkujúca uprostred parketu a natriasajúca sa, keď to uzná za vhodné 🙂 Celú dobu som jej robila garde a dohliadal, aby ju nikto na zemi nezašlapol. Občas ju niekto zdvihol, pomojkal, potom sa ako mačiatko pritúlila k dievčatku na vozíčku a to ju s radosťou povozilo, následne sa rozhodla vybozkávať kamoša v ortopedickom kočíku… budovanie imunity plnom prúde 🙂 Všetci sa zabávajú a aspoň v ten večer nemyslia na choroby a terapie, ktoré ich znova čakajú na druhý deň.

Pred dvomi týždňami sme boli do dlhej dobe znovu u logopedičky a i napriek tomu, že sme spravili obrovský pokrok (za tri mesiace sme na 2-3 slovných vetách), padla som skoro na zadok, keď som videla tabuľky, že sme stále "len" na úrovni 15 - 20 mesiacov. Bola to skôr náhoda, že som videla tú tabuľku a len zo zvedavosti som "nakukla" do nej, keď som videla, že si logopedička odškrkáva, čo vie a nevie raketa. 

Verte mi, šťastná som ako blcha za každé jedno slovíčko u rakety, ale keď som videla koľko práce je pred nami, tam som zostala ako "obarená". Vyskočili na mňa samé množné čísla, akuzatív, datív, inštrumentál, spojka "a", zápor, používanie abstraktných pojmov... Všetko, čo bežné dieťa robí bez toho, aby ste kontrolovali nejaké tabuľky. Ja a mamičky v podobnej situácií si musíme znovu oprášiť základy gramatiky o trochu skôr.

My sme teraz dostali za úlohu zlepšiť množné čísla, rozbehnúť zápor (neletí, nečíta, nespí...) a minulý čas (spal, čítal, pil...). Toto sú úlohy, pri ktorých veľa drevených a plastových hračiek nenájdete. Je to o práci s obrázkami, robení divadielok a kladení otázok. Ja opíšem našu súčasnú prácu za stolíkom:

1. Začnem množnými číslami. Mám vytlačených pár obrázkov a začínam komentovať. Jedna kocka, dve kocky, jedna mrkva, dve mrkvy.... Teraz po dvoch týždňoch opakovania asi 30-tich obrázkov stále dookola pridávam ďalšie a ďalšie, pretože už princíp pochopila a pýtam sa množnú verziu podstatného mena prakticky všade, kde vidím niečoho viac.

2. Dám jej niečo na rozptýlenie napr. navliekanie zvieratiek alebo puzzle so zvieratkami, ktoré som tu už raz fotila, kde malá opička hľadá mamu opičku a pod. Aj pri tomto komentujem, jedna opička, dve opičky, ale už je to "iný" typ úlohy a nie iba obrázok, na ktorý pozerá.

3. Ideme znovu na obrázky, ktoré mám z INFRA a už som ich tu taktiež xy-krát vychválila do nebies (obrázky s činnosťami). Kľadiem otázky: Číta dievčatko alebo nečíta? Spí dievčatko alebo nespí? Toto ešte neovláda na 100 %, lebo trvám na celej odpovedi, "áno spí/nie nespí, číta." Keď mi odpovedla stručne, spí/nespí, väčšinou začala používa iba druhú odpoveď nespí, lebo vedela, že práve teraz robíme cvičenei na zápor, pritom vedela pomenovať tú činnosť na obrázku, ale najskôr povedala tú zápornú verziu... Toto musíme zlepšiť.

Ahoj, chcela by som sa opýtať či má niekto skúsenosť s chirurgickou extrakciou zubu múdrosti v Martine.... Ako to prebieha a aká je cena... Mala som aj výmenný lístok od zubára 

Mliečnu manufaktúru Malý gazda založili manželia Zuzana a Jozef Ševcoví z východného Slovenska. Hľadali kvalitné mliečne produkty, ktoré by boli také zdravé, aby ich chceli dať aj svojim deťom, ale bohužiaľ v tom období ich na trhu bolo veľmi málo alebo boli nedostupné.

Nadchli sa myšlienkou priniesť na trh kvalitné jogurty, ktoré by chutili tak, ako keby ste si ich pripravili sami doma. Presťahovali sme sa z mesta na dedinu a vyrábali jogurty výlučne zrejúce v skle a v súčasnosti ich nájdete na pultoch ako Jogurt bez éčok od Malého gazdu. 

Viete čo ich inšpirovalo k vytvoreniu loga? Ich vlastný syn Jožko, ktorý je zobrazený v logu ako modrý chlapček a práve on je Malý gazda. Je symbolom všetkého dobrého, chutného a poctivého, ktoré chceme dať našim deťom prostredníctvom zdravých mliečnych produktov.

Stále však uvažovali nad tým, že im chýba ,,čistý" produkt pre deti a  pustili do vývoja výnimočného produktového radu. Vznikol Ňuňu smotanový jogurt s 60 % podielom ovocia v pyré, ktorý je určený pre malých maškrtníkov a ich rodičov, ktorým záleží na tom, čo konzumujú ich ratolesti. Zreje v skle a je bez akýchkoľvek umelých konzervantov alebo prídavných látok. 

Ako zreje Ňuňu?

Mlieko každodenne dodané z okolitých fariem sa preberie, homogenizuje (rovnomerne sa rozptýlia častice tuku) a pasterizuje, čím sa zničia potenciálne škodlivé mikroorganizmy.  

Každá žena sa chce cítiť krásna v tom, čo má na sebe. Avšak tajomstvo krásy za skrýva za tým, že sa cíti v tom, čo má na sebe, dobre a spokojne. Cíťte sa krásne, spokojne a pohodlne nielen v pohodlí domova, ale skrátka kdekoľvek, kam vás vaše kroky zavedú. Slovenská značka pohodlného, kvalitného oblečenia Lull sa o to postará. 

Čo budeme testovať

Chvíle v pohodlí a v teple domova sú na nezaplatenie. Horúci čaj či káva v jednej ruke, kniha v druhej. Spoločné hry či šantenie s deťmi. To všetko si najlepšie užijete v pohodlnom, teplom a mäkučkom oblečení. A presne to spĺňa Lull - značka pohodlného oblečenie, ktorá bude spríjemňovať každý váš krok. Doprajte si pocit pohodlia nielen doma, ale aj v práci, vonku, skrátka kdekoľvek a kedykoľvek. Lull nie je však iba o mäkučkom oblečení, ale aj o plnení snov, udržateľnej móde, jedinečnosti a taktiež o umení spomaliť a vychutnávať si každý moment naplno.

Táto slovenská značka si zakladá nielen na tom, aby boli použité materiály kvalitné a príjemné, ale musia byť aj v súlade so životným prostredím. Ich oblečenie je kvalitné, pohodlné, nadčasové, vyrobené s láskou nielen k zákazníkom, ale aj k prírode. Použité materiály sú vyrobené s čo najmenšou záťažou na životné prostredie, pričom je samozrejmosťou separácia či spotrebovanie zvyškov na iné produkty. Lokálnou výrobou sa snažia na Slovensku oživiť remeslo, ktoré pomaly upadá, a zároveň poskytujú pracovné miesta pre ľudí v regióne.

Nie je oblečenie ako oblečenie... Nakupujeme čoraz viac oblečenia a nosíme ho oveľa kratšie ako kedysi. To, že lacná móda má negatívne účinky na životné prostredie, je všeobecne známa vec. Nenakupujte bezhlavo, siahnite po kvalite, pohodlí a lokálnej výrobe. Nadčasové oblečenie Lull, vytvorené s láskou k dizajnu, za férových podmienok a ekologicky, si zamilujete na prvý dotyk.

Koho hľadáme

Príroda je našim zdrojom už od počiatku. Vieme z nej čerpať nielen inšpiráciu, energiu, ale aj konkrétne dary, ktoré môžeme využívať vo svoj prospech. Ponúka nám aj množstvo možností, ako si vybudovať zdravý životný štýl. Môžeme obrábať polia či vlastné záhrady a dopestovať si tak plodiny, ktoré nám chutia a obľubujeme ich v našom jedálničku asi najviac. A ja rada vyhľadávam kvalitné výrobky podčiarknuté prírodou a najradšej si niektoré z nich aj sama dopestujem. Viete čo prírodné mám najradšej? Bylinky .. každého druhu. S bylinkami som vyrastala a aj v dospelosti sú mojou neoddeliteľnou súčasťou. A prečo ich spomínam? Pretože aj vďaka nim sa vám môžem predstaviť ako nová Ambasádorka pre značku Verbena.

Verbena je značka, ktorá mi nie je cudzia. Má veľký potenciál rásť a opäť prebudiť v ľuďoch povedomie o harmónii chuti inšpirovanej prírodou. Presne ako také listy, ktoré sa na jar, na konároch stromov prebúdzajú k životu. Takto môžu rásť aj lístky sušienok a cukríkov, ktorých výhodou je množstvo spokojných konzumentov. A ja sa teším, že môžem byť jej Ambasádorkou a bližšie vám predstaviť jej prírodnú chuť. Je mi cťou, že som sa stala súčasťou konára, na ktorý pribudol nový lístok – moja maličkosť.

Dvadsať - dvadsať. Dve dvadsiatky, číselne obsiahnuté v aktuálnom kalendárnom roku sú pre mnohých symbolom zmien, nových začiatkov, zážitkov i plnením si snov. A inak to nebude ani u mňa. Na začiatku nového roka si nedávam žiadne predsavzatia, skôr som vďačná za každý deň, no tento rok je pre mňa zlomový. A to aj vďaka Modrému koníkovi. Ambasádorovanie je splnenie si malého sna, ktorý vie dokonalo skĺbiť moje záľuby a preniesť ich von na svetlo sveta medzi vás. Ale aby som nepísala v hádankách, predstavím sa vám. Volám sa Oľga, známi mi hovoria Oli a tu ma často uvidíte aj pod prezývkou eilish. Som mama o pár mesiacov dvojročného Martina a milujúca manželka. Môj deň začína kávou a niekedy končí pohárom vína. Teším sa z maličkostí, žijem pre daný okamih a inšpiráciu hľadám vo všednom dni. Fotím, píšem, zaujímam sa o interiérový dizajn, obľubujem dobré jedlo a v neposlednom rade mám rada zdravý životný štýl. 

So životným štýlom a inšpiráciou v prírode sa bude spájať aj moje ambasádorské pôsobenie. Zdravý životný štýl nemusí byť založený len na diétach, cvičení či obmedzovaní sa v jedle ako takom. Bude taký, aký si ho nastavíme ... aký si k nemu vybudujeme vzťah, ako si ho doslova ušijeme priamo na seba, aby nám vyhovoval v čo najlepšej možnej forme. Nie je to len pojem či fráza, je to štýl života, ktorý nám správnym zaobchádzaním môže zabezpečiť kvalitné a v neposlednom rade aj zdravé bytie. A človek by ani nepovedal, že môže aj tak dokonalo chutiť! Budem rada ak sa stanete súčasťou skupiny Verbena - inšpirovaná prírodou , ktorá sa bude zameriavať práve na toto všetko vyššie spomenuté. Pozývam vás tam a verím, že spolu vytvoríme priateľský kolektív. A ak vás zaujíma viac z môjho života, pokojne si ma pridajte k obľúbeným a neujde vám tak žiadna novinka či dôležitá informácia. Keď vás bude čokoľvek zaujímať, neváhajte ma kontaktovať, rada odpoviem, poradím. 

Na záver patrí moje poďakovanie skvelým ľuďom z MK, no najviac Dominike a zástupcom značky Verbena, za príležitosť a dôveru, ktorú mi prejavujú. Verím, že vás nesklamem!

Je mi potešením ak ste dočítali až sem, do skorého videnia/čítania,

Už len pár dní a celý tento blog ukončím a pôjdem znovu o krok ďalej... Buď pôjdeme vľavo či vpravo, ale s raketou stále vpred. Pocity zvláštne, zmiešané, vyrovnané. Rok dlhý, náročný aj radostný. Pred pár dňami mi vyskočili lajky na moje staršie články a tak som si ich z nostalgie niektoré znovu prečítala. Ufff, to Vám bola jazda, tento rok. Každé jedno slovo či veta mi v hlave spustil film tých náročných dní a situácií, ktoré som prežila. Je to také zvláštne čítanie, ako keby som písala o veľmi dávnej dobe. Veľa sa zmenilo, ale veľa aj ostalo. 

Vo väčšine mojich dní opisujem stále dookola pernamentne nahnevané dzeco, ktoré sa len jeduje a hnevá začosi, prakticky od rána do večera. Písala som o tom, čo vo mne z našich dní najviac rezonovalo. Aj odborníci pri diagnostike hovoria, že rodičia často nevedomky pri opise situácií alebo svojich odpovediach opisujú typické správanie svojich detí. Ak by sa ma aj dnes niekto spýtal, ako by som opísala svoju raketu jednou vetou, môj opis by bol stručný: "Malé podraždené, večne vzdorovité 9-kilové dzeco". Táto veta vystihuje moju raketu dokonalo. 

Ja poviem: "párky", ona : "jogurt". 

Ja poviem "cvičiť", ona: "kúpať".

Ja poviem "domov, ona: "k babke"...

A milión "čierno-bielych" situácií za deň... Takže tú pravidelne opisovanú vzdorovitosť, nám reč "nevyliečila". Ostala, len sa preklopila do verbálnej podoby, čomu sa samozrejme aj napriek tomu teším. No a teším sa aj nato, kam sa preklopíme po piatku. Dokonca aj moja raketa veľmi symbolicky v tomto období začala aktívne používať slovo "potom". Objavila čaro "potom-efektu", lebo mama vždy "potom" nasľubovala hory-doly.

Dalo by sa polemizovať, je to bolesť zubov? Bolesť pri pôrode? Alebo bolesť, ktorú ani lekári nevedia zdiagnostikovať? (Ostatné bolesti som chvalabohu nemala tak neviem viac porovnávať)
Viem nie som prvá ani posledná, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva operovaná. Veľa ľudí sa ale veľmi začuduje či sa to vôbec môže. No áno môže, nič iné vám ani neostáva keď už tri dni nespíte, zvraciate každý chvíľu a v podstate už vám je aj jedno čo s vami robia, len nech niečo robia.
Silná bolesť v hornej časti chrbta, táto bolesť ma paralyzovala niekoľko dní a ani lekári sa nevedeli zhodnúť čo mi je. Pre veľkú maternicu už nebolo dobre vidno ostatné orgány a tak operácia bola na slepo. Asi slepé črevo verdikt. Keď som sa prebudila z narkózy moja prvá otázka bola:,, bolo to slepé črevo? " odpoveď na moje veľké potešenie bola áno.
Jazva ma 13cm a začína sa hneď pod rebrom, tak vysoko maternica vytlačila orgány. Mám veľmi škaredú jazvu cez pol brucha ale vôbec mi to nevadí. Vždy keď ju vidím spomeniem si, že som bola vážne silná a aj keď lekári naliehali nedovolila som im v 35tt vybrať z bruška aj syna. Ten si tam pekne hovel až do termínu pôrodu.
Dnes ma dva roky a je úžasný, zdravý, bez akýchkoľvek zdravotných problémov a ja som vďačná, vďačná za neho, za jeho brata, za jeho sestru, za manžela. Pyšná som na seba, že som to dalaaaa.

čafce mrafce.. sľúbená ďalšia kapitola... pekný večer :P

Kapitola šesť

Rita

„Dobré ránko šéfka.“ Usmiala sa na mňa Eva a podala mi šálku s kávou.

„Dobré Eva. Dnes tu nebudem. Utekám do Košíc. Len som si prišla po nejaké papiere a hneď odchádzam. Vďaka za kávu, môžete si ju vypiť, alebo ju vylejte. Ja si dám až tam.“

„Je niečo čo treba vybaviť?“

A opäť je tu čas zhodnotiť poslednú tému, ktorá bola slávnostná, krásTna... jednoducho gala. Ako vyzerajú malí fešáci a malé dámy, keď sú slávnostne vyobliekaní? 

Nuž, takto nejako:

• Takýto nádherný okatý chlapisko sa ide zabávať:

• Malý svadobčan:
• A tu zas malá krásna družička:
• Takto vyobliekaný sa chodí na bratrancove krstiny:
• Malá princezná na svadbe:
• A ďalšia malá nádherná víla:
• Prvé Vianoce v prvom obleku:
• Veľký fešák je tento malý svadobčan:

• A z ďalšej veselice:
• Tanečné vystúpenie je skvelá príležitosť nahodiť sa do gala:

Ďakujem všetkým zúčastneným (@denka81, @tatianka7, @ludka140281, @inessa, @barrborka, @petrao2, @nikolurbanska, @janka_alusicova, @lussy83, @jankakocanova), pridali ste nádherné fotky, zaslúžia si byť odmenené srdiečkami 🙂

Január 2020

Presne tak.

Pokiaľ ho máš, ani si ho nevšimneš.

A keď prídu zdravotné problémy, až potom zistíš, aké je zdravie naozaj dôležité.

Mám zmätok v hlave, stále o tom všetkom premýšľam, už som z toho na nervy.

Mám šťastie!

Posledný deň bol tiež krásny. Na toto som sa skutočne tešila. Škocjanska jaskyňa (pamiatka UNESCO), ktorá vraj zatiaľ nie je až taká komerčná ako Postojna. Ráno sme dorazili celkom zavčasu, lebo ešte nepredávali vstupenky. Prišli sme pred 9:00 a vstup sme mali okolo 11. V programe bolo písané, že máme rezervovaný vstup o 10:00, takže tu nám začal časový sklz tohto dňa. Ľudí tam bolo celkom dosť, no v tej obrovskej jaskyni ste nemali šancu to vnímať. Všetci, asi 100 ľudí, sme sa spoločne presunuli k vstupu do jaskyne, ktorý bola oveľa nižšie, než kasa. Pre nás nezvyčajné, keďže u nás zvyčajne k jaskyniam ideme do kopca. Pred nami vstupovali asi 3 skupiny, hovoriace anglicky, nemecky a slovinsky, k akejkoľvek ste sa mohli pripojiť. Každý sprievodca sa predstavil, porozprával úvod a vzal svoju skupinu dnu. My sme išli ako poslední, výklad nám prekladal zo slovinčiny náš sprievodca. Na jaskyňu môžem napísať: WAU. Ja mám naozaj rada takéto komplexy a takú obrovskú u nás nemáme. Bola krásna a ten priestor tam, ktorý si na povrchu vôbec neuvedomíte. No krása. Nemohlo sa tam fotiť, ani by ste nič extra nevideli, ale pri východe si môžete skúsiť uvedomiť veľkosť. Na starom chodníku by bola úžasná ferata. Pozor, jaskyňa nie je vhodná pre ľudí, ktorí majú panický strach z výšok, keďže sa prechádza chodníkmi, kde vidíte hlboko pod seba, tiež je tam most v dosť veľkej výške. Určite ešte nejaké ich jaskyne pôjdeme pozrieť.

V jaskyni máte na výber viacero okruhov. My sme mali vnútorný, čo je škoda, pretože predtým sme sa boli prejsť a zvonku sme videli, kadiaľ pokračuje ďalšia časť vonkajškom. Mohlo to byť zaujímavé. To by som si veľmi rada pozrela kompletné.

No a keďže ja vleziem všade, tak sa aj náš sprievodca takto dozvedel, že sa v jednej časti, už vo vonkajších priestoroch, nachádza menší vodopád. Je to označená odbočka len pár minút mimo cesty.

Z jaskyne sme vyšli asi za hodinu a ku kase sme potrebovali asi ďalšiu pol hodinu úplne pohodovým tempom. Na konci jaskyne je možnosť vyviesť sa výťahom smerom hore. Naplnení zážitkom z podzemia sme sa presunuli k ďalšiemu krásnemu miestu, Predjamskému hradu, postavenému pred skalným previsom. Pri vstupe sme dostali audio guide v češtine, tak sme neboli na nikoho viazaní a mohli sme si všetko pozrieť sami. Celkom som sa bavila na všetkých ľuďoch, ktorí pri ušiach držali zariadenia a počúvali, rovnako ako ja. Na prehliadku hradu sme mali asi hodinu. Dlhšie sa tam ani stráviť čas nedá. Nezabudnite si tam niečo želať.

Keďže sme v tento deň mali časový sklz, tak sme nenavštívili posledné mesto z programu, Maribor. Čo je to škoda, pretože na fotkách vyzerá krásne a práve tam sme plánovali kúpiť si slovinské víno. Do Bratislavy sme dorazili večer a stihli vlak o 22:00.

Počasie nám celkovo vyšlo veľmi pekné a teplé. Síce sme mali búrky a občasné prehánky hlavne v prvý deň a po prehliadke Predjamského hradu, to nám zo zážitku nič neubralo.

ℒℴνℯ❤

❤ Neexistuje nad vámi jediná autorita. Vy sami jste mezi všemi těmi, kteří sedí vedle trůnu Boha. Vy sami jste Bohem i andělem. Nejsnazší cesta, jak se dostanete do spojení se svým Světelným Já, je skrze spojení s vrstvou vašeho čistého vědomí, čistého Ducha uvnitř vás. To učiníte tak, že se zklidníte na vnitřních i vnějších úrovních. Ticho, které budete prožívat, je ve vás přítomno odjakživa, jen si to potřebujete uvědomit.

❤ Když se spojíte s tichem, s dimenzí věčnosti uvnitř vás, můžete ucítit touhu prožívat Ducha. Z této touhy bylo zrozeno vaše "Světelné Já". Duše prožívá největší radost v souhře mezi Duchem a prožitkem, v souhře mezi božskostí a lidstvím. Tohle je zásadní tajemství Vesmíru. Když jste výhradně Duchem, vaše realita je statická. Nic se nemění. Prožitek a pohyb nastane pouze tehdy, když existuje vztah s něčím mimo vás/Ducha.

❤ Když pocítíte něco jiného, než jste vy sami, je to výzva k prozkoumání, k procítění a k nalezení. Avšak k tomu, abyste prožili něco jiného, než jste vy sami, se potřebujete vyjmout z absolutní Jednoty, mimo Boha/Ducha. Když tak učiníte, stanete se individuální jedinečnou duší jeden krok od říše Absolutna a jeden krok od říše Relativity (tj. duality). Ve vašem prozkoumávání duality pak můžete zajít tak daleko od Domova, že ztratíte kontakt se základní součástí svého Ducha uvnitř vás.

❤ Vaše duše se pak ztrácí v iluzi strachu a oddělenosti. Největší možnou radostí ale je, když se účastníte Prožitku, zatímco zůstáváte spojeni se svým Duchem a s Domovem. Vyvážená pozice mezi Duchem a Duší je zdrojem vaší největší tvořivosti a lásky. Z této perspektivy jste vy, všichni, na své cestě k tomu najít správnou rovnováhu mezi absolutní Jednotou a tím být individuální duší. Ti z vás, kteří jste Pracovníky Světla, v současnosti směřujete své úsilí k vyššímu uvědomění si své jednoty s Duchem.

❤ Do duality jste cestovali dlouho a daleko, ale nyní jste připraveni se vrátit zpět Domů. Nikoli však do statického Domova či Čisté Jednoty, ale do živé, tvořivé reality božských, multidimenzionálních lidí, jejichž prožitky budou naplněny velkou radostí a Světlem poznání.

Raňajky sme už mali na hoteli a v tento deň nás čakala návšteva žrebčína Lipica a mesto Piran pri mori. Žrebčín si určite užijú milovníci koní, ale oveľa viac ich uvidíte voľne sa pásť - kobyly a mladé. My sme znova oželeli a pozreli si okolie. Je tam aj menšie múzeum s kočmi, pre deti možnosť odviesť sa na poníkoch.

Môžete sa tam voľne pohybovať, sú tam cestičky. Sem-tam vám bude prekážať ohrada. Platený vstup je len do areálu za bránou. My sme sa dostali k pasúcemu sa stádu lipicanov, asi sme ich videli viac, než tí, ktorí boli v žrebčíne. Tí sa ale dozvedeli o histórií, ukázali im, ako sa cvičia. Na tomto mieste sme boli asi 2 hodiny, prehliadka žrebčína bola asi hodinová. Naozaj pekné koníky.

A hurá more. Po 12:15 sme prechádzali popri mori do mesta Piran. Autobus nás vysadil v časti Santa Lucia, čo bolo do cieľa skoro 5 km. Asi cca kilometer pred cieľom bolo možné nastúpiť na minibus, ktorý vozil ľudí zadarmo. Zatiaľ, čo naň niektorí čakali, my sme tam prišli peši. Cestou sme si mali pozrieť miesto, kde sa potom hodíme do mora a budeme sa kúpať. Oveľa lepšie strávený čas za tých 5 km by bol prechádzaním a objavovaním uličiek. Je to veľmi pekné prímorské mesto. Nezabudnite si tam kúpiť Piranskú soľ. Sprievodca vás nasmeruje, nachádza sa na tomto námestí dole (hľadajte na mape: Soline pridelava soli d.o.o., Ulica IX. korpusa, Piran - Pirano, Slovenia). Nájdete ich aj v suvenírových obchodoch v Portoroži, ale sú tam drahšie. V tejto prímorskej časti sme strávili celkovo 6 hodín. Od parkoviska do centra Piran-u sme sa dostali s výkladom do hodiny a pol. Naspäť sme sa ale museli dostať znova na parkovisko v Santa Lucia, takže sme si museli odhadnúť čas.

Tu v pozadí vidíte hradby, na ktoré je tiež možné ísť sa prejsť. Platí sa tam vstupné. My sme tam neboli.

Po rozchode sme si prešli ešte pár uličiek, nakúpili soľ a vybrali sa smerom naspäť, hľadať si naše vytipované miesto na slnenie. Asi to nebolo ono, ale zakotvili sme blízko pizzerie, keby sme boli hladní a smädní. V niektorých častiach na brehoch sa nachádzajú sprchy, ktorými ako tak zo seba spláchnete soľ a blízko sa vždy nájde aj prezliekareň. Slovinské more v Portoroži nebude mojím favoritom. Keďže je to Istria, cítila som sa tam ako v Chorvátsku. Tento deň bol taký kvázi relaxačný, až na tú naozaj dlhú prechádzku počas najväčšieho výpeku. Vyšťavení teplým dňom sme na večeri zlikvidovali viedenský rezeň a hurá vyspať sa do nového dňa. 

Vstupné:

V druhý deň po raňajkách sme mali plánovaný odchod o 9:00. Takže ráno si ešte stihnete pozrieť okolie hostela za svetla, či výhľady na okolitú krajinu. Pri parkovisku bola tržnica, kde si počas čakania môžete kúpiť v sezóne čerstvé ovocie. Odtiaľ sme sa presunuli na krátku prehliadku historického mestečka Škofja Loka kde sa nachádza najstarší kamenný most strednej Európy z 13. st., maľované stredoveké domy, či krivoľaké uličky. Akože fajn, pekné mesto. Ale ako podotkol priateľ, takýchto máme na východe celkom dosť. Napríklad taká Levoča. Tu je prosím ten najstarší most.

Strávili sme tu niečo cez hodinu a pokračovali do hlavného mesta, Ľubľany. Táto časť zájazdu sa mi z hľadiska organizácie až tak veľmi nepáčila. Ak tam budete aj mimo takýchto zájazdov, určite nevynechajte Ľubľanský hrad. Hore sme sa odviezli zubačkou a stretnúť sme sa mali všetci znova dole o hodinu a pol.

Je to veľmi pekný hrad. Keď vyjdete zubačkou, tak sa dostanete do podhradia, ktoré je zaujímavé. Keďže hrad stojí na skalnatom podloží, vidieť skaly a do tohto priestoru pridali architekti už modernejší ráz – betón a drevo. Žiaľ, zabudli sme odfotiť, musíte ísť pozrieť. V hrade sa nachádza niekoľko expozícií, skoro všetky sú nejakými chodbami prepojené. Majte vstupenku poruke, viackrát ju pri vstupoch budú kontrolovať. Na vežu sa dostanete zaujímavým točitým schodiskom. Jednou stranou sa ide hore a druhou dole, takže do seba nikto nenaráža a nemusí sa čakať v rade. Kto má strach z výšok, asi to dáte ťažko, ale mesto uvidíte aj z hradieb.

My sme si to smerom dole prešli pešo, pretože okolo hradu sa nachádza aj rozsiahly park, na ktorý sme nemali dostatok času. V ňom nájdete niekoľko vyhliadok, aj miesta na oddych v teplé slnečné dni. V celú hodinu sme si pozreli ich orloj na jednej budove, ale na ten pražský to veru nemá.

Pokračovali sme prehliadkou mesta, kde sme ale vôbec netušili, čo všetko pôjdeme pozrieť a dozvedali sme sa to cestou. Prišlo mi, že niektoré miesta boli nezaujímavé, a vyslovene by ste ich ani sami nešli navštíviť. Ale priateľ to chcel absolvovať, že kde všade nás sprievodca zavedie. Ja by som sa po chvíli odpojila, nabehla do infocentra pre mapu a prechádzala mesto sama. Toto mi dosť prekáža na viacerých zájazdoch. Že nedostaneme mapu mesta, ktoré ideme objavovať a máme tam dlhší rozchod. Párkrát nám bolo povedané, že o chvíľu prehliadku končíme a máme osobné voľno, ale trvalo to nekonečnú hodinu. Akosi si neviem vybaviť žiadne informácie, ktoré mi počas zájazdu boli porozprávané. Ale určite sme v meste videli všetko, čo bolo písané v programe.

Mali sme rozchod asi 2 hodiny, takže v meste sme strávili od obeda cca 6 hodín. Čo je naozaj veľa. Možno pre niekoho málo. My sme mali šťastie, že bol práve kulinársky trh. Ak budete mať chuť na niečo sladké, odporúčam vám skočiť na krémeš a ich domáci koláč do obchodíku, ktorý tam majú na rohu námestia Pogačarjev trg. Majú tam aj čapované oleje, tak keby ste nejaký chceli, berte prázdnu fľašu. Môj úlovok z jarmoku je slovinský medovicový med.

Od tohto zájazdu ubehlo už pár mesiacov, ja sa musím učiť na skúšku a robím všetko iné, než mám. Tak pridávam informácie k poznávaciemu autobusovému zájazdu do Slovinska, ktorý nám sľuboval užiť si jeho prírodné aj kultúrne krásy. Toto bol výlet riešený LM priamo cez cestovku, ktorá ho organizovala. Takže som tam dva dni pred konaným zájazdom volala, či majú ešte 2 voľné miesta a na naše šťastie, bola ešte posledná izba. S pani na telefóne sa komunikovalo veľmi dobre, poslala potrebné údaje, ja som bežala s mokrou hlavou zaplatiť do banky a hurá o dva dni sme mohli vyraziť. V súčasnosti ho môžete nájsť aj na zľavomate, len s opačným poradím v programe. My sme si priplácali aj večere, čo podľa môjho názoru vôbec nemusíte, pretože tam, kde sme jedli sa dá normálne objednať z jedálneho lístka. Jediné, čo budete možno čakať o niečo dlhšie na jedlo.

Bol to zájazd na 4 dni (od 29.8. do 1.9.) a vyrážali sme z Bratislavy ráno pred 7, kde bolo možné nastúpiť pri Istropolise aj na vlakovej stanici. Autobus bol pohodlný, my sme vychytali predposledné miesta pred päťkou a za nami nikto nesedel, takže sme mohli slobodne sklápať sedadlá. Cesta tam ubiehala rýchlo, bez držaní a počas nej sme sa dozvedeli, kto je náš sprievodca a ako bude prebiehať zájazd a vyberanie peňazí na vstupné: zo začiatku vyrátal sumu za všetky vstupy, vyberie peniaze, nahlásite, aké máte zľavy – študent, dôchodca, ZŤP,  a v posledný deň pri návrate vracal za tie, kde sme neboli, alebo vyšli lacnejšie. Pán Ľuboš bol veľmi príjemný, milý a ochotný sprievodca.

V prvý deň sme navštívili krásne mesto Bled a roklinu Vintgar. Dosť ma mrzelo, že občas to bolo chaotické. Pôvodne sme mali stráviť čas pri jazere, potom ísť do rokliny a z nej naspäť do Bledu na hrad. Nešlo mi do hlavy, prečo chodiť hore-dole. Ale počasie to vyriešilo za nás, keďže v ten deň sa preháňali okolo búrky a v čase, kedy sme mali ísť do rokliny tam jedna panovala, tak sme od jazera išli na hrad. Čo sa týka jazera, budete mať možnosť zaplatiť si fakultatívne prevoz na ten miniostrovček, kde je kostol, v ktorom si môžete zazvoniť zvonom prianí. Mimochodom, jeden sa nachádza aj v Predjamskom hrade.

My sme oželeli miniostrov a radšej sa prechádzali popri jazere. Je celkom veľké, takže za ten čas, ktorý sme mali do stretnutia, by ste ho dookola obišli len ak veľmi rýchlo chodíte a bez kochania sa. Tesne pred vystúpením z autobusu sme sa dozvedeli, že sa v ňom dá aj kúpať, takže plavky môžete mať nachystané hneď pri sebe. Ak teda cestujete v letných mesiacoch. Niektorí hovorili, že si tiež mohli odpustiť tú jazdu na ostrovček. Je veľmi malý a nachádza sa tam len ten kostol. Na brehoch sa dá prenajať aj loďka, tak sa tu hodinku môžete člnkovať po jazere. Voda v jazere bola čistá a priezračná, no ak nemáte pri kúpaní radi ryby, tak tam nelezte.

Po zoskupení v určený čas sme sa autobusom presunuli na hrad. Je odtiaľ veľmi pekný výhľad na jazero a okolité hory.

Dali sme si tam ospevovaný Bledský krémeš, a musím povedať, že taký vynikajúci veru na Slovensku nerobia.

Vaše dieťatko si zaslúži to najlepšie. A v našom novom detskom sortimente to platí bez výnimiek. Nájdete tu malé kúsky oblečenia s ohromnými vlastnosťami, kde kvality, funkčnosť a dlhá životnosť stoja na prvom mieste. A to vždy.

Deti sú naša budúcnosť a navyše je pre nás samozrejmosťou starať sa o našu planétu. V našich detských kolekciách používame výhradne organickú bavlnu a všetky naše bavlnené výrobky majú biotextilnú certifikáciu GOTS. Tá potvrdzuje, že všetky fázy výroby, od farbenia cez potlač až po visačky, spĺňajú kritériá GOTS. Tento štandard sa vzťahuje na spracovanie, výrobu, balenie, označovanie, obchodovanie a distribúciu všetkého textilu, pri ktorom je najmenej 70 % podiel certifikovaných organických prírodných vlákien. Skrátka, dobré oblečenie.

Skratka GOTS znamená Global Organic Textile Standard, t. j. globálny štandard organického textilu. Ide o popredný celosvetovo uznávaný štandard spracovania textilu z organických vlákien, ktorého súčasťou sú ekologické aj sociálne kritériá a ktorý je navyše posilnený nezávislou certifikáciou celého textilného dodávateľského reťazca. S cieľom zvýšenia transparentnosti celého procesu a zavedenia pozitívnych zmien pre tých, ktorí pracujú v našich továrňach, sme takisto znížili celkový počet našich dodávateľov.

Ak niektorý výrobok nie je vyrobený z organickej bavlny, je vyrobený z recyklovaného materiálu. Často napríklad na výrobu vrchného oblečenia používame recyklovaný polyester. To znamená, že všetok náš sortiment oblečenia pre deti má buď certifikáciu GOTS, alebo je vyrobený z recyklovaných materiálov. To nie je zlé, že?

----------

Tento článok vyšiel s podporou LINDEX