Jáááááj maminy, nestíham dnešok nejako. Včera od poobedia frmol a dnes ráno taky veselo. Takže sa ospravedlňujem za dnešné omeškanie. 

Stále som taká nejaká kúsok rozhádzaná z tej trmy vrmy a tak trošku neadvnetne nepokojne sa v túto chvílu cítim. Nuž, nie každý deň je nedeľa. Nádych výdych a verím, že sa to aj vo mne ukľudní, lebo veď nehorí. A po včerajšku ale že doslova si to vravím, veď ti strecha nad hlavou nehorí. Vďaka Bohu za to. 

Už celý týždeň mám v hlave nápad na dnešok, pomohla som si aj Vašimi návrhmi, ale možno nechajme si to na celý víkend. Nech je to v takej pohode slobode, kto ako stíha. 

Upeč niečo, uvar a podeľ sa o to so svojimi susedmi.

A skúste to tak možno spoločne aj so svojimi deťmi. Povedzte im o tom a dajte si to ako spoločnú víkendovú úlohu. Upečte bábovku, koláčik... čokoľvek a choďte aj s ratolesťami, zaklopte susedom na dvere. Podajte im koláč aj úsmev, milé slovo. 🙂 

Dnes len tak krátko a v rýchlosti, ale verím, že tento víkend ešte sem sadnem a čosi viac napíšem. Prajem krásny, pokojný a oddychový víkend všetkým. 🙂

Číslo 7 je často krát označované za šťastné číslo. Preto mám radosť, že práve dňom s číslom 7 otvárame okienko so značkou #baby_dove! Čo sa za ním skrýva? Budem rozdávať srdiečka, či vás vianočný škriatok Adventík odmení nejakým pekným balíčkom baby Dove produktov?🤩

Neviem ako vy, ale ja som si vždy pred Vianocami najviac užívala balenie darčekov. Počkala som si, kým budem sama doma, pustila som si vianočnú muzičku, vytiahla darčeky, lepiacu pásku a aspoň 4 druhy stúh a baliacich papierov😌 Keď bolo všetko pekne zabalené, tak som mala srdce na mieste. Na druhej strane ma zaskočilo množstvo odpadu, ktorý vznikol. Nehovoriac o tom, koľko ho vzniklo po odbalení darčekov. Z toľkého papieru či vianočných darčekových taštičiek by som si fakt mohla otvoriť papierníctvo. A keď sa nad tým zamyslím ešte hlbšie, tak sú to vlastne peniaze vyhodené do koša🤷‍♀️ Už minulý rok ma to dosť hnevalo. Takže tento rok som si povedala, že to urobím inak. Keď nie na všetky darčeky, tak aspoň na niečo. Ak aj vy ste vždy zhrozené z toho, koľko odpadu vznikne po balení a odbaľovaní darčekov, tak som si pre vás pripravila dva tipy, ako to urobiť inak. 

Prvým tipom je využiť väčšie a menšie krabičky, od niečoho, čo sa už minulo, alebo to má svoje miesto už inde. Ja som sa rozhodla využiť krabičku z Hankinho mydielka Rich Moisture od baby Dove, pretože má ideálnu veľkosť na malé darčeky. 

Áno aj z takéhoto úplne obyčajného obalu sa dá vyrobiť pekná, vianočná, darčeková krabička. Budeme potrebovať:
1. Samolepiaci farebný papier
2. Farebné lepiace pásky
3. Nožnice
4. Jutový špagát

Postup je úplne jednoduchý. Farebný papier si postriháme tak, aby sedel tvarovo s krabičkou, ktorú ním oblepíme. 

Do vnútra vložíme darček. Krabičku oblepíme farebnou páskou a obviažeme jutovým špagátom. Hotovo! 

Tenkrát na chirurgii...

Tento príiibeh je smutnýý, napísal ho sám žívót... Dobre, naštastie až taký smutný nie. Ale zato dosť bolestivý. Aj keď v porovnaní s pôrodnými bolesťami... Tak vlastne tento pribeh nie je ani taký bolestivý, ale zas, aj inak si viem predstaviť štvrtkovú noc a piatkový deň. A vlastne aj nasledujúce týždne🙈 Vravíte si: "Dominika, už nás nenaťahuj, čo sa vlastne stalo??" Nuž drahí moji, stal sa mi piatok...

Bola asi jedna hodina nadránom a ja som bola v intenzívnom výrobnom procese môjho vôbec prvého adventného kalendára. Vrece, ihla, niť, dopichané prsty, tavná pištoľ, lepidlo na nechtoch, na prstoch, na stole (-zišlo to dole odvšadiaľ, to len tak keby náhodou), balíčky, darčeky do nich (-skoro do všetkých. Keby sa niekto pýtal posledný rad vrecúšok NIEE JEEE PRÁZDNY NAOZAJ), keď mi došlo, že by som na niektoré vrecka nemusela vystrihovať čísla z farebného papiera, ale z vlaňajšej farebnej lepiacej pásky. Ale kde by mohla byť? Možno v tej hornej skrinke. POZOR PRICHADZA NÁPAD ZA MILIÓN... Prisuniem si k nej barovú stoličku (-ktorá inak nie je vratká, ale áno, nie je ani najnižšia), vyleziem a pozriem sa. A potom sa už len vidím, skoro ako vo filme, v spomalenom zábere, ako strácam rovnováhu a končím na zemi.

Slovnikom detí: "Mama urobila bum-bác. Aj stolička urobila bum-bác." A mama si pomyslela, že snáď tým bum-bácom nezobudila deti! Keď tam tak chvíľu na tých našich pekných parketách, v bolestiach a tichom vzlykote ležala, uľavilo sa jej. Nikoho nezobudila. Tak sa veľmi neesteticky a za použitia veľmi nešarmantných slov pozviechala zo zeme. Vytiahla z chladničky fľašu vína, ktorú sa chystá načať od narodenín, vytiahla pohár na stopke (-nie je predsa barbar), uliala si a dokončila adventný kalendár a pripravila deťom do topánok Mikuláša. Dala si sprchu a šup ho o 4:16 spať. (A potom prestala o sebe písať v tretej osobe).

Pred zaspatím som oznámila mužovi, že nech radšej ráno nejde do práce, že musí byť s deťmi, lebo ja radšej idem na chirurgiu. Lebo samozrejme, ako som ležala v posteli, zdalo sa mi, že mi tŕpnu prsty na nohách a podobné katastrofické scenáre.

Po ranných mikulášskych radostiach a menej radostných pokusoch sadnúť si na záchod, som sa vychystala na chirurgiu. Dostala som číslo 12, čo pri maximálnom počte 15ks je už skoro neskoro. Ale stihla som. Počkala som si dve hoďky, videla pár bizardných situácií, išla po XY rokoch na röntgen, aby som zistila, že zaťahujem brucho, aj keď mi fotia iba kosti, že mám nalomenú kostrč, s ktorou sa musím naučiť žiť v symbióze (a časom snáď aj bez bolesti), že mám miernu skoliózu a fotogenickú panvu. Tie druhé dve zistenia sú čisto bonusové 😅 A vy ste mali aký piatok? Pokojne sa aj chváľte, nemusíte sa len sťažovať ako ja 😉🤗

                                                    Perla de Smaľko

                                                  Princezná Ropucha

 Prvá kapitola

   V krásnom zámku na vysokom kopci, žila princezná Xénia so svojou rodinou otcom kráľom Alfonzom, matkou kráľovnou   Alfónziou a malou sestričkou princeznou Arabelou.

  Princezná Xénia bola veľmi preveľmi nešťastná. Na nikoho sa už dlhú dobu neusmiala. Nič na svete ju nemohlo rozveseliť a pocit úzkosti akoby v nej každým dňom narastal. Jej rodičia skúšali všetko možné, aby Xéniu rozveselili. Dvorný šašovia predvádzali rôzne grimasy, robili všelijaké vylomeniny, celý dvor sa na nich zabával. No princezná nie a nie sa usmiať. Liečitelia, šamani a doktori zo všemožných kútov sveta prišli na zámok, nič nezabralo. Princezná Xénia skúšala dlhé prechádzky po záhrade, veľa spať, málo spať, dokonca držala pôst. Ale smútok v jej srdci sa držal ako kliešť. Xénia závidela svojej maličkej sestre, že sa dokáže smiať na hocakej hlúposti. Jej detský smiech sa rozliehal po celom kráľovstve. Princezná Xénia začala uvažovať nad tým, že či jej smútok náhodou nevyvolala žiarlivosť, ktorú pociťovala k princeznej Arabele. Každý ochkal nad jej krásnou tváričkou a bucľatými líčkami. Xénia sa nepovažovala za peknú. Hnevala sa, že je celá po babke, malé pehy na nose a svetlo hnedé nepoddajné vlasy.

  Princezná Xénia sa skúšala spriateliť s dvornými dámami. Bohužiaľ pre ňu, ju reči o móde a chlapcoch priam uspávali. Div, že pri nich po stojačky nezaspala. Po pár stretnutiach s nimi radšej bez slova odišla. Cítila, že medzi nich nepatrí.  Dvorné dámy, ani nepostrehli, že princezná odišla.

Pamätám si ako malé dieťa som stále túžobne očakávala Mikuláša. Nedá sa povedať, žeby som tým prezlečeným čudným pánom verila, že sú ozajstní Mikuláškovia, ale aj tak som z toho mala stále radosť. Samozrejme, bolo mi jasné, že pod tou vatou na brade sa skrýva oco alebo dedko ale nechcela som im pokaziť radosť… 😀

So sestrami sme dostali každý rok, ráno na sv. Mikuláša balíček, v ktorom boli mandarínky, arašídy, oriešky a nejaké tie drobné sladkosti. Poctivo sme si tieto balíčky odložili a celý týždeň sme si  užívali túto sladkú nádielku. Sladkosti u nás doma neboli samozrejmosťou a preto sme si ich veľmi vážili a nezjedli sme všetko naraz. Či už ste ako dieťa na Mikuláša verili, alebo nie poďme si pripomenúť Mikulášsku tradíciu....

Zrodenie sv. Mikuláša

V predošlom okienku v našom adventnom kalendári ste mali možnosť prečítať si legendu o sv.Mikulášovi a príbeh o tom ako pomohol trom chudobným sestrám. To si pripomíname práve 6. decembra, kedy podľa legendy sv. Mikuláš zomrel. Dnes je patrónom všetkých detí a traduje sa, že každé z detí v noci na 6. decembra obdaruje sladkosťami. 

Vo väčšine krajín sveta sa zachoval pekný zvyk. Jeho podoba je všade iná, no takmer všade platí, že Mikuláš v noci donesie do čižmy, ktorá je položená na okne, sladkosti. Táto tradícia k nám pravdepodobne prišla z Holandska. V Amerike ho pomenovali Santa Claus, ktorý ale dnes darčeky nosí na Vianoce. Tam dostal aj podobu, vďaka ktorej ho pozná celý svet - bradatý pán, v červenom kabáte a s červenou čiapkou. Vo väčšine európskych krajín sa ale jeho podoba značne líši. Najmä v minulosti si ho ľudia predstavovali v biskupskom oblečení, pričom jeho pomocníkmi sú anjel a čert. Podľa tohto zvyku má Mikuláš spolu s anjelom deti obdarovávať a čert má naopak zlé deti trestať a strašiť.

Mikulášske tradície

Komu by sa nepáčilo vypadnúť na pár dní z kolobehu povinností? Kniha v jednej ruke, drink v druhej, pokojná večera a nakoniec relax... Ak však máte malé deti, viete, že výlety a predĺžené víkendy sú skôr aktívne ako pasívne. Takže namiesto baru a možnosti, kde sa zrelaxovať, vás skôr zaujímajú veci ako detský kútik či animačný program. Vitaj, svet rodičov ;)

Patince som si pamätala z mojich detských čias. Množstvo krásnych spomienok na šibalstvá a dobrodružstvá, ktoré sme tam ako deti zažili. Preto som sa na tento výlet obzvlášť tešila. Zbožňujem sa vracať na staré miesta, spomínať a znova si premietať tie šťastné a bezstarostné momenty.*

Taktiež poznám Patince z rozprávania kamarátky, ktorá sa tam pravidelne vracia kvôli úžasným službám Wellness Hotela Patince, ktorý je ako stvorený pre deti. Pretože nie každý hotel je vhodný pre malého "naspeedovaného" hosťa, ktorý neobsedí a potrebuje stále niečo objavovať. Snažím sa preto vyhľadávať hotely, v ktorých môžu byť deti deťmi. A podľa mojich prieskumov Wellness Hotel Patince presne toto sľuboval. Poďte sa pozrieť, ako sme sa mali a zistiť, či je tento hotel to správne miesto aj pre vás. Sľubujem, že sa budem snažiť byť stručná, i keď to nebude ľahká úloha ;)

*P.S. dali sme si aj prechádzku po okolí a podľa starých fotiek sme hľadali miesta, na ktorých som bola ako dieťa. Zub času bol neprehliadnuteľný, avšak ja som si nostalgicky zaspomínala a krpec sa tešil z hry na detektíva.

HOTEL PRE DETI

Na recepcii nás privítala milá recepčná, ktorá nás informovala o všetkom potrebnom. Taktiež nám každému dala „náramok“, vďaka ktorému sme sa dostali nielen do izby, ale aj do wellness či do baru. Opäť sa potvrdilo, že najlepšie hračky sú „nehračky“. Systém „prilož-otvor“ bol pre môjho maléhou tou najlepšou zábavou počas celého pobytu. 

Juhúúúú Mikuláš! 🙂

Tak čo ste si dnes ráno našli v čižme? Ja takto pred dvoma rokmi aj našu najmladšiu bambuľu. 🙂 

Dnes to asi všade bolo veselé. Predpokladám, že najmä pre naše ratolesti. Možno Vás dnes čakajú aj nejaké besiedky, mikulášske vystúpenia... A je piatok. Tak si to aj my dnes spravíme také piatkové, oddychové, už sťa by víkendové. 🙂

Poďme si k tým sladkostiam rozdať aj...

Tipy na dobrý film :D

Poprosím Vás v komentároch počas dňa, ktoré máte chuť sa zapojiť, napíšte jeden tip na film. Nebudem to okliešťovať na komédiu, drámu, scifi... veď možno dnes máme každá náladu na čosi iné. Napíšte názov ale aj žáner. Nech sa nám v tom lepšie orientuje a vyberá. Nechajme sa navzájom inšpirovať a pozrime si čosi z odporúčaní ostatných maminiek. Myslím, že dnes už nie je veľkým problémom si film vyhľadať na nete a stiahnuť, prípadne sa popýtajte známych, alebo si navzájom dohoďte aj linky, dá sa pozrieť online a dokonca ešte stále kdesi aj fungujú DVD požičovne. 

Ahojte baby, prinášam tip na múdro strávený čas s detičkami. Už túto nedeľu - 8.12. o 11.00 privítame v TICHO a spol. na Školskej ulici 14 Divadlo Odivo s predstavením Divočiny. Tento divadelný súbor patrí naozaj medzi to najlepšie a najkvalitnejšie, čo Česko-slovenské divadelníctvo dokáže deťom ponúknuť, o čom svedčí aj množstvo medzinárodných ocenení - na medzinárodnom festivale Mateřinka 2017 v Liberci získala Ivana Macková Cenu za bábky zvierat z inscenácie Divočiny.
A teraz už o samotných Divočinách - Rozprávka o obyčajnom Maxovi s neobyčajnou fantáziou. A o jeho mačke. A o divočinách. A o množstve iných vecí, ktoré sa zmestia do jedného červeného vozíka. Všetky divočiny dopĺňa neslýchaná živá hudba – vibrafón, gitara a bicie. Tešiť sa môžete na raritné bábky z bicyklových súčiastok a zo samorastov z rôznych kútov sveta.
Lístky nájdete na nasledovnom linku - http://bit.ly/divociny
Tešíme sa na Vás!

Prešli dva roky a ja som sa naučila žiť sama. Obklopila som sa priateľmi a novými záľubami, zmenila som prácu a začala som v nej tráviť oveľa viac času. Určila som si vzdialené ciele a snažila som sa k nim približovať. Mojimi najlepšími kamarátmi boli sarkazmus a irónia, čo zabezpečovalo potrebný odstup od ľudí, vzťahov a sebaľútosti. Dni venované vínu a Matejovi som postupne obmedzila na minimum, až sa z nich úplne odfiltroval Matej a zostalo len víno. Občas som v ňom hľadala pravdu, no akokoľvek som sa snažila, vždy som našla iba dno pohára a miernu bolesť hlavy. 

Janu som celé dva roky nevidela. Nie preto, že by sme už neboli priateľky, ale preto, že naše životy už nič, okrem občasných telefonátov o tom, s kým spala, prečo a prečo už nebude, nespájalo. O tom, s kým som spala ja, som jej nehovorila, pretože som väčšinou ani sama nevedela prečo, iba som vedela, že už nebudem. Štaticky vyhrávali tri dôvody. Buď to boli náhodné stretnutia a ja som okrem krstného mena nevedela o nich nič. Niekedy ani to meno. Alebo boli zadaní, ženatí, prípadne s deťmi, alebo, v horšom prípade, zadaní a ženatí s nejakou mojou známou. Tretí dôvod bol najtragickejší a s týmito adeptmi som okamžite rušila všetky spojenia. Boli to tí, pri ktorých bola šanca, že by som sa mohla zamilovať. Začala som používať zlaté pravidlo tretieho stretnutia. Na žiadne tretie stretnutie som nikdy nešla. Pre istotu. 

Príležitostný sex sa v daný moment javí ako veľmi zábavný a príjemný nápad. Väčšinou je to spôsobené hladinou alkoholu alebo neovládateľných hormónov, ktoré ešte nikto nedokázal prepojiť s mozgovými bunkami. Bohužiaľ po každej príjemnej noci príde nepríjemné ráno a táto nepríjemnosť rastie s večernou príjemnosťou ruka v ruke. 

Keď sa zobudím v cudzom byte, čaká ma potupná cesta domov v šatách, ktoré ani náhodou nezodpovedajú momentálnej situácii v uliciach a makeupe, za ktorý by som mohla byť pokojne súdne trestaná. Po príchode do prázdneho bytu sa musím z celej predošlej noci dôkladne zvliecť, odlíčiť a osprchovať. Následne prichádza fáza zasepijemkávusama na mojom, pre jedného až príliš veľkom, gauči medzi štyrmi stenami. Po tomto rituály môžem pokračovať vo svojom tradičnom dni bez akýchkoľvek výčitiek svedomia a s čiastočným zabudnutím. 

Ak sa stane, že miestom hriechu sa stane môj byt, väčšinou je to príjemnejšie, no o to bolestivejšie vo fáze štyroch stien. Príjemnejšie v tom, že sa zobudím o hodinku skôr ako môj nocľažník a môžem si užívať teplo jeho náručia, spoločnú perinu, úsmev v polospánku a pohľad na nahého muža v mojej posteli. Inak tiež pre jedného až príliš veľkej. Po jeho precitnutí si vypočujem ešte pár teplých slov a medzi dverami dostanem letmú pusu. Nikdy neviem, kam ide, s kým ani prečo sa tak ponáhľa. Teda viem, ale on to nekonkretizuje a ja sa nepýtam. Nie je však nič horšie, ako vidieť nepomer dvoch pohárov z večera a jednej šálky na moju súkromnú rannú kávu. Po druhom prebudení a letmej rannej puse, od toho istého nocľažníka, prichádza možnosť si na takéto rána zvyknúť. To je chvíľa pre spontánny útek a znemožnenie zorganizovať akékoľvek náhodné či plánované tretie stretnutie. Pre istotu.

Tento môj, údajne osamelý, spôsob života denne nedá spávať mojej mamičke, ktorá síce stratila predstavu o svadbe s Matejom, no v žiadnom prípade nestratila predstavu o svadbe s kýmkoľvek. Musím podotknúť, že osamelým sa jej zdá, preto, že sa jej v žiadnom prípade nezdôverujem s jeho detailmi a keďže sa v mojom rétorickom prejave v pravidelných intervaloch neopakuje žiadne mužské meno, má právo byť znepokojená. Teda, to aspoň tvrdí ona. Zvažovala som možnosť predstaviť jej fiktívneho partnera, presvedčiť ju o tom, že je to ten pravý a určite sa budeme časom brať, no teraz má neodkladné pracovné povinnosti a je často na cestách. Vypočula by som si, ako ma zanedbáva a nemala by som nechať so sebou takto manipulovať a zametať, pretože predsa len mám svoju nevyčísliteľnú ľudskú hodnotu, ale prestala by som počúvať o tom, aká som opustená a mala by som s tým niečo robiť, lebo so mnou určite nie je niečo v poriadku. 

A tom som tu, po nejakom čase, zase. Pekne krásne som si popozerala tých vašich malých pomocníkov a musím skonštatovať, že vlastne je nám sveta žiť. 

Aké varenie? Aké pečenie? Veď oni urobia všetko za nás, s úsmevom na tvári, pomôžu, pripravia, odsledujú si to:

Najmä sú z nich hlavní ochutnávači:

Varia a pečú všetko, čo im pod ruku príde:

Nakrájajú, ošúpu, naklepú, natrú...:

Neštítia sa akejkoľvek práce v kuchyni:

A je tu ten čarovný predvianočný čas, 

keď okná treba umyť zas.

Prečo píšem tento článok? Myslím, že som Vám to dlžná. Minulý rok som chcela poradiť, ako tie potvorské okná umyť bez šmúh. Na moje prekvapenie ste radili o 106. A tak celý rok skúšam a skúšam...

A je to tu, konečne som si našla spôsob, ktorý mi vyhovuje a platí tu - menej je viac.

Budete potrebovať:

- vedro

Myslím si, že drevené hračky majú pre deti mnoho výhod. Azda najdôležitejšou je, že učia Vaše deti veci, ktoré ich iné hračky nenaučia. Je to klasika, ktorá zažíva veľký návrat – práve tým, že deti vzdelávajú, podporujú ich fantáziu a zabezpečia zábavu na dlhé hodiny. Toto sú podľa mňa dôvody, prečo je drevo ten najlepší materiál.

Dôvod č. 1: Drevené hračky sú stabilné
Drevo je trváci materiál, a preto ho deti tak ľahko nezničia. V porovnaní s plastovými hračkami a hračkami z iných materiálov je drevo trvanlivý materiál. Toto je sčasti zapríčinené tým, že mnohé drevené hračky sú čiastočne alebo úplne ručne vyrobené.

Dôvod č. 2: Drevené hračky sú inšpiratívne
Drevené hračky sú jednoduché. Samé o sebe nemajú žiaden zvuk či svetelné efekty, ktoré sa môžu pokaziť. Nepreťažujú tak detské zmysly hlukom a svetlom, ale inšpirujú dieťa, aby použilo svoju fantáziu na hru. Čo to znamená? Že dieťa potrebuje zapojiť svoj intelekt a predstavivosť počas hry a nie je len pasívny prijímateľ informácií. Tento druh hry podporuje kreatívny, sociálny, emočný a verbálny vývoj dieťaťa. Jeho myslenie a argumentačné schopnosti sú tiež posilnené pri hre.

Dôvod č. 3: Drevené hračky sú udržateľné
Chcete mať o niečo viac ekologickú domácnosť? Začnite s hračkami Vašich detí a naučte ich byť viac ekologicky zodpovedným. Väčšina drevených hračiek sa vyrába pomocou trvalo udržateľných lesníckych metód a rýchlo rastúcich stromov.

Dôvod č. 4: Drevené hračky trénujú jemné motorické zručnosti
Či ide o koordináciu, rozhodovanie, flexibilitu alebo hľadanie rovnováhy; drevené hračky pomôžu Vášmu dieťaťu zlepšiť všetky zo spomínaných. Počas hry sa Vaše dieťa nielen zabáva, ale aj učí zručnosti nevyhnutné pre rast jeho intelektu. Napríklad, detské drevené autíčka sú ťažšie ako iné, a preto sa dieťa musí snažiť viac, aby sa kolesá otáčali. Je to teda aj tréning koordinácie a sily, dieťa musí vynaložiť ten správny tlak a energiu, aby sa autíčko hýbalo a dosiahlo požadovanú rýchlosť.

Dôvod č. 5: Drevené hračky robia deti šťastnými
V dnešnej dobe trávia deti množstvo času so smartfónmi a pred televíziou, čo má, samozrejme, určité výhody. Na druhej strane tieto aktivity namáhajú detský mozog a často spôsobujú výkyvy nálad a mrzutosť. Práve drevené hračky dokážu dieťa upokojiť a môže si pri nich oddýchnuť, nakoľko je pri nich samé so svojimi myšlienkami – bez špeciálnych efektov či blikajúcich svetielok.

Dnes je 5.12.2019,  deň kedy všetky maminky chystajú pre svoje detičky (ktoré stále poslúchajú a určite si ich zaslúžia😅☺️) sladké balíčky od Mikuláša.

Deti netrpezlivo večer čistia tú najväčšiu čižmu ( nech sa tam toho čo najviac zmestí 😉)  a už sa len jednu noc vyspinkať a naučiť básničku!

Kto je to však ten Mikuláš a odkiaľ prišiel? To všetko sa dozviete v tomto článku a na záver získate aj .......odmenu! 🙂 

Legenda o Svätom Mikulášovi: 

Pôvod Mikuláša nie je úplne známy. Vieme však, že sa narodil v rozmedzí rokov 260-270 nášho letopočtu v meste Patar na južnom pobreží Malej Ázie. Bol synom bohatých rodičov a aj vďaka tomu rád pomáhal chudobným. Vďaka jeho dobročinnosti a ochote pomáhať bol známy v celej oblasti a neskôr sa stal biskupom. Známe je, že ako kresťan  bol prenasledovaný a väznený, neskôr bol však oslobodený vďaka Milánskemu ediktu.

Najznámejšou legendou o Svätom Mikulášovi je tá, ktorá rozpráva príbeh chudobného otca troch dcér, ktorý nemal dosť peňazí na veno pre všetky tri dcéry. Keďže ich  však chcel dobre vydať rozhodol sa, že z nich urobí neviestky. 

04.12.2019

Bože tie jesenné rána...

Hmla, mrholenie, zima.

Už nech je jar.

Blázinec za nami.

Zháňanie obleku pre maturanta?

"Niekedy naozaj veľa slov netreba." Jáááááj, kiežby som si na túto vetu častejšie spomenula aj ja. Osobne tak nejak badám, že sretávam a poznám naozaj veľmi málo skutočných poslucháčov. Dobrých poslúchačov, pri komunikácii s ktorými mám pocit, že ma počuvajú s úprimným záujmom. 

Sama som často v pozícii, keď rozprávam viac ako je v tej chvíli možno potrebné. Že by mi bolo na osoh vedieť viac počúvať. Asi si to nesiem aj z rodiny, asi si to nesiem aj so svojou povahou. Niektorým z nás to ide tak nejak viac samo od seba a jazyk behá menej a niektoré to stojí viac úsilia držať si ho za zubami. 🙂

Advent je na to viac než dobrý priestor. Advent je časom, kedy sa mnohí z nás snažíme o stíšenie. Ale nech to nie je len stíšenie pasívne. Buďme pri tom aktívni a to tak, že viac napneme svoje uši, viac otvoríme brány svojho srdca a ešte väčmi roztvoríme svoju náruč. Viac počúvajme a prijímajme druhých... skutočne počúvajme, čo nám druhý hovorí. Často sa len počujeme, ale nepočúvame. Neponáhľajme sa tak rýchlo s odpoveďou, nezačnime už v polovici vety toho, kto k nám prehovára, premýšľať nad svojou výpoveďou, ako mu podám svoju skúsenosť, nad radou... Niekedy možno stačí naozaj veľmi málo. "Verím, že je to pre Teba zložitá situácia. Viem ale, že to zvládneš. Si pohotová žena."  "Rozumiem a chápem..." "Budem na Teba myslieť, aby sa Tvoja situácia otočila dobrým smerom."...

Skúsme to... Dnes budem viac počúvať a menej hovoriť.

Skúsme to pri náhodnom stretnutí s kamarátkou, skúsme to v práci, skúsme to doma v komunikácii s manželom, deťmi... 

A možno veľmi dobre uplatniteľné to je aj v osobnej modlitbe. Skúsme pokľaknúť a nič nevravieť. Len počúvať, čo nám Boh hovorí. Aj Jacques Philippe v knihe Čas pre Boha hovorí, že často najkrajšou modlitbou a tým najkrajším prejavom lásky, ktoré môžeme Bohu ponúknuť, je v tichosti sa s ním stretnúť vo svojom srdci. Že práve vtedy sa nám najviac prihovára. 

Facebook, Instagram, televízia, rádio. Z každej strany počúvame, že Vianoce sa blížia, a že sa neoplatí kupovať darčeky na poslednú chvíľu. Lenže ako vybrať darček a čoho sa držať? Kupovať deťom všetky hračky, ktoré chcú? Alebo sa na to pozrieť racionálne a kúpiť iba to, čo považujete za potrebné vy?

Keďže sami poznáme stres pri nákupoch na poslednú chvíľu, rozhodli sme Vám už v predstihu pomôcť s výberom darčekov pre deti.

Stačí sa držať jednoduchého konceptu - Pravidlo štyroch darčekov.
Toto pravidlo je jednoduchý nápad, s ktorým nakúpite darčeky pre deti s menším stresom a budete vedieť, že deti budú z darčekov nadšené.

4 darčeky spadajú do 4 kategórií:

• Niečo na hranie,
• Niečo na nosenie,
• Niečo na čítanie,
• Niečo, s čím sa podelíte.

HRA – darček, po ktorom Vaše dieťa naozaj túži. Je to detský traktor, bábika, hojdací koník alebo hudobný nástroj? Doprajte mu to, po čom jeho srdce túži. 

Téma esenciálne oleje a tehotenstvo je často diskutovaná, pretože práve tehotné ženy sa začínajú zamýšľať nad tým, čo môžu a čo nie. 

Počas tehotenstva sa naši lekári často pýtajú napríklad: „Čo jete?“, „Konzumujete alkohol?“ A „fajčíte?“ Je to preto, že naše rastúce dieťa dostáva od matky všetky svoje rast formujúce látky a živiny. Či už jeme správne, cvičíme alebo konzumujeme kofeín počas tehotenstva, toto všetko môže mať na naše rastúce malé dieťa nejaké účinky. Mnoho z týchto látok prechádza placentov priamo k plodu. 

„Primárnou funkciou placenty je podpora selektívneho transportu živín a odpadových produktov medzi matkou a plodom. Takýto transport je uľahčený tesnou aproximáciou materských a fetálnych vaskulárnych systémov v placente. “

Esenciálne oleje sú organické látky a prechádzajú placentou priamo k plodu.  Z tohto dôvodu pri výbere použitia esenciálnych olejov v prvom trimestri odporúčame veľmi obmedzené použitie. Je to preto, že v tele matky dochádza k mnohým zmenám. Vo všeobecnosti sa neodporúča aktívne alebo denné používanie esenciálnych olejov počas prvého trimestra. Ak však chcete pomôcť s nevoľnosťou, môžete zvážiť pridanie kvapky mäty piepornej alebo pomaranča do osobného inhalátora pre jemnú inhaláciu, aby ste zmiernili niektoré z príznakov tehotenskej nevoľnosti.

Po prvom trimestri môžeme byť trocha menej prísny a začať používať viac olejov.
Najprv si preberieme spôsoby použitia, pretože všetci vieme, že existuje niekoľko rôznych metód použitia esenciálnych olejov. Prostredníctvom lokálnej aplikácie sa do vášho krvného obehu skutočne dostane stredné množstvo oleja a rýchlosť absorpcie je nízka. Prostredníctvom difúzie dostanete inhaláciou vyššiu, ale dlhšie trvajúcu dávku esenciálnych olejov. Parná inhalácia ponúka vysokú, ale veľmi krátku dávku. Nakoniec pri použití osobného aromaterapeutického inhalátora dostávame dávku, ktorá nie je taká silná ako parná inhalácia, ale silnejšia ako difúzia.

Odporúčame používať esenciálne oleje hlavne na zmiernenie príznakov ako je nevoľnosť, nechutenstvo, únava, či bolesť hlavy. V týchto prípadoch je použitie bezpečné aj účinné zároveň. Rovnako efektívne sú esenciálne oleje na zmiernenie tráviacich problémov, ktoré trápia tehotné ženy. Určite odporúčame preventívnu aplikáciu na strie a pokožku pre podporu elasticity. 

Silvestra sme strávili v nemocnici. Popriať šťastný nový rok si môžeme až na druhý deň ráno. Telefonujeme si s mužom a prajeme si krajší a šťastnejší rok ako bol rok 2017. Dúfame, že v ňom nebude toľko prekvapení a hlavne si prajeme zdravie pre každého z nás, obzvlášť pre Sofinku.

Silvestrovský pobyt v nemocnici nám ubehol veľmi pomaly. Sofinke po pár dňoch konečne klesla teplota pod 39, tuším sa začína cítiť lepšie, antibiotiká konečne zaberajú. Na ďalší deň by mali po sviatkoch otvoriť aj oddelenie na našom poschodí na druhej strane chodby určené pre malé deti. Uprostred noci na našu izbu prinášajú ďalšie deti s akútnymi respiračnými ochoreniami. Mám pocit, že každý okrem nás má minimálne zápal priedušiek a len my tu vyčnievame. Na izbe je veľmi teplo a tak hrubý nemocničný paplón prevesím radšej cez vysokú stenu zamrežovanej postieľky. Neviem, či toto ochráni Sofi pred neutíchajúcim kašľom prichádzajúcim odvedľa, ale aspoň pre kľud môjho svedomia, som to musela spraviť. V tú noc sme sa vôbec nevyspali. Prijaté deti chodili sestričky neustále kontrolovať, merali teploty, podávali lieky, infúzie, inhalácie.

Pevne verím, že ráno nás presunú na izbu bez kašľov. Omyl! Otvorili nové oddelenie, ktoré zíva prázdnotou, ale nás presunuli na izbu spolu s jedným zápalom priedušiek. Myslela som, že sa mi sníva. Vybrala som sa opäť do sesterskej izby. Znovu sa pýtam, či je to podľa nich ok, okamžite mi dajú za pravdu. Tentokrát s tým nemajú žiaden problém, rovno sa presúvame o tri izby ďalej k malému dievčatku s inými zdravotnými problémami. Na chvíľu si vydýchnem a rozmýšľam akým štýlom rozmiestňujú deti na prázdne oddelenie... naozaj neviem a som dosť sklamaná. Vždy, keď som sa kvôli Sofinke ohradila, presun bol možný. Nedostatok miesta za tým očividne nebol. Hnevá ma to. Som mama a chcem pre svoje dieťa to najlepšie aj vo chvíľach, v ktorých som odkázaná na pomoc iných. Keď situáciu vyhodnotím ako ohrozujúcu, ozývam sa. Určite by to spravila každá z nás.

Po pár dňoch opäť skúšame, či Sofi stoleruje ústne podanie antibiotík a keď sa ukáže, že áno a má zároveň lepšie výsledky krvi a moču, prepúšťajú nás domov. Hurá, už sa neviem dočkať domáceho pokoja, chlapcov, posviatočných koláčikov a hlavne verím v rýchle doliečenie Sofinky.

Samozrejme, ako bonus sme si domov priniesli tráviace problémy. U mňa sa prejavili minimálne, Sofiu sme rýchlo presunuli na dva dni ku babke a najviac to schytali chalani. Začalo im byť zle akurát na oslave plnej detí! Až sa mi zahmlilo pred očami. Rýchlo s nimi domov. Ešte som sa nestihla dospať z nemocnice a už sme mali nočnú a dennú pohotovosť. V kuse vracali a hnačkovali, nevedeli sme koho ratovať skôr. Dúfala som, že sa do nemocnice nevrátime, ale našťastie sme to zvládli doma a Sofinku ochránili. Pripadala som si ako na infekčnom oddelení aj doma. Muž vyfasoval gumené rukavice, rúšky na tvár, ruky sme si striekali dezinfekciou a Sanytolom, pamätám si ako som chlieb krájala so sáčkom na ruke 🙂 Možno prehnaná verzia pokusu o dezinfekciu a sterilné prostredie, ale zabralo to a črevná pliaga sa našťastie ďalej nešírila.

Dva týždne ubehli ako voda a my pre vás prinášame recenziu produktov LINOLA, ktoré sme otestovali hneď niekoľkokrát. 

Na začiatok by som rada napísala, že pokožka každého človeka je unikátna záležitosť. To, čo postavím na svoj "svätý grál" ja, sa nemusí zhodovať s vaším presvedčením a skúsenosťami. Preto k tejto recenzii pristupujte ako k súboru prospešných informácií, ktoré vás môžu obohatiť, prípadne motivovať k vyskúšaniu tejto známej nemeckej značky.  

Od okamihu, ako som dostala správu od Modrého koníka o možnosti testovať Linolu, som bola plná očakávaní. Vo svojom okolí som počula veľa pozitívnych reakcií ohľadom týchto produktov a s malou dušičkou som dúfala, že toto bude to "ono", ktoré už tak dlho hľadáme. Sme rodina atopikov. Ten názov mi vždy znel smiešne, keď si to takto generalizujem, ale realita, žiaľ, až taká vtipná nie je. 

(Na fotke je moja ruka.)

Od svojho útleho detstva si pamätám hŕbu mastí, emulzií a rôznych typov krémov na atopickú pokožku, ktoré pre mňa mamina nosila domov s nádejou, že práve "to" mi už snáď pomôže. Čo myslíte, pomohlo? Efekt bol vždy krátkodobý, pocit úľavy trval asi tak dlho, ako keď si dáte v 30 stupňovej horúčave jednu sprchu a myslíte, že vás to osvieži na týždeň. Každá kozmetika bola v mojom prípade pokus-omyl. Dovolím si tvrdiť, že za minuté peniaze v lekárni, by sme mali s odstupom času dovolenku na Maldivách.... na mesiac! :/ Tak isto je na tom aj môj priateľ a našej polročnej dcérke sa ekzém prvýkrát objavil ako reakcia po prvom očkovaní. Viete si teda predstaviť, koľko rôznych produktov na atopickú pokožku máme doma. Preto veľmi kritickým okom pristupujeme k novým produktom a toto sú naše výsledky testovania. 

Medzi prvými produktami, ktoré sme skúšali bola:

A bodaj by aj nie. Dnes je krásny dátum, 4.12. a tento deň musí patriť práve BarBORKE a Sunaru. 🙂

Onedlho nám Mikuláš zaklope na dvere a ja už postupne pripravujem mojim drobcom mikulášske balíčky. Priznám sa, je mi trošku smutno z toho, že veľakrát balíčky v škôlkach, školách či tie od našich starých mám, sú plné čokolád, cukríkov a cukrových lízaniek.

 Nechcem teraz tvrdiť, že sladkosti by som úplne vynechala, ale myslím, že by sme nemali zabúdať na to, že existujú aj "zdravšie" varianty sladkého, ktoré sa môžu do balíčkov pridať spolu s ovocím alebo orieškami. 🌰🍌🍏🍊

Preto sa v balíčkoch mojich drobcov bude nachádzať napr. klasický medovník z vianočných trhov, medová lízanka, sušené ovocie a dcérke tam prihodím aj zopár mandlí, ktoré miluje. 🙂

A aby som nezabudla, Mikuláš určite prinesie aj niečo z našich obľúbených Sunar produktov.🙂

Trošku som váhala, čo konkrétne im zo širokej ponuky Sunaru vyberiem. 

Váš vianočný rozpočet sa nemusí bezpodmienečne zrútiť ako domček z kariet. Počas predvianočných akcií môžete dokonca aj výrazne ušetriť.

Značka Samsung si na začiatok tohtoročného adventu pripravila skvelú akciu s názvom Samsung výlov. Každý, kto sa rozhodne od 2. do 8. decembra nakúpiť tri odlišné darčeky v internetovom obchode www.samsung.sk alebo v značkovej predajni Samsung, nemusí za najlacnejší zaplatiť. Farebné varianty jednotlivých produktov ale nie sú považované za odlišný produkt.

Do akcie sú zahrnuté smartfóny, tablety, nositeľné zariadenia, ako sú slúchadlá, inteligentné hodinky, náramky, chladničky, práčky, sušičky, televízory, soundbary, ale aj monitory či pamäťové karty. Pred Vianocami tak môžete kúpiť všetky darčeky a pritom výrazne ušetriť.

Čo si vybrať?

Napríklad pri kúpe televízora The Frame alebo QLED 8K, chladničky Family Hub a smartfónu Samsung Galaxy Note10+ 256GB, môžete mať smartfón v hodnote 1099 Eur v cene prvých dvoch produktov. Alebo ak chcete obdarovať seba a svojich najbližších, môžete skúsiť kombináciu smartfónu Galaxy S10+, štýlových hodín Galaxy Watch Active2 44 mm a bezdrôtových slúchadiel AKG Y500, ktoré majú z tejto trojice najnižšiu cenu, v cene celkového nákupu za prvé dva. Kombinácií je ale ďaleko viac a záleží len na vás, ktoré produkty preferujete, prípadne aké práve potrebujete.

Viac informácií o akcii nájdete na stránke samsung.sk.

Potešil Vás prvý sneh? Nás áno. Aj keď ešte predsa len, bol taký trošku ledajaký, na snehuliake a sane to zatiaľ nie je... Aspoň u nás nie. Ale pohľad von oknom cez padajúce vločky ma pri srdci príjemne zahrial. Také adventné, čo poviete? 🙂

Dnes sa zhrejme vedomím dobra v nás. 

Je dôležité poznať samú seba. Je dobré hľadať pravdu o sebe. To sú prvé krôčiky. Potom prichádza moment prijatia. Len keď sa príjmem, môžem vyraziť na cestu akejkoľvek premeny, trvalej premeny. Prijať sa taká aká som, kým som. Nepýtajme sa ako prvé akou by som mala byť? Pýtajme sa akou som, kým som? Ak poznávame seba a prijímame sa, len tak potom môžeme skutočne a úprimne poznávať a prijímať tých druhých. Cesta k sebe, je aj cesta k druhým. 

Vraj je jednoduchšie vymenovať svoje zlé vlastnosti. Tak sa tým teraz nezdržiavajme a prejdime rovno na tú ťažšiu úlohu. 🙂

DNES SI NA PAPIER NAPÍŠTE SVOJICH 7 DOBRÝCH VLASTNOSTÍ.

A tento zoznam si starostlivo niekam odložte. Kedykoľvek sa Vám nebude dariť, zlyháte, budete sa cítiť ako zlá mama, nie dobrá manželka, alebo si  budete pripadať v akomkoľvek ohľade menej ako žena, s ktorou sa práve porovnávate, prečítajte si ho. Ak sa dá nahlas, možno aj viackrát. Nie je zlé v duchu pokory (ale nie ponižovania sa, podceňovania, ale skutočnej pokory) poznať svoje slabé stránky, svoje chyby a nedostatky. Aj to je pravda o nás a veľmi dôležitá. Ako základný kameň ale použijme tie dobré. Na nich stavajme. Vyťažme z nich maximum a nimi premáhajme a premieňajme, čo nás na sebe škrie, v čomsi brzdí, kvôli čomu si staviame nejaké hrádze a pod. 

Pred pár mesiacmi som našla pri pošte stratený/hodený lístok. Bol to klasický malý biely kancelársky papierik. Keďže som ho mala pred nohami, zodvihla som ho a chcela odhodiť do koša. Papierik som si predtým prečítala, pretože som chcela zistiť, čo tu také nejaký dobrák napísal a chcel vyhodiť. Boli tam iba dve slová: "Okamih šťastia".  Napísané obyčajným modrým perom. Tento papierik som našla práve v deň blbec, keď Vám aj čierna mačka prejde 5x cez cestu a tak všetko vidíte extra "symbolicky". Strčila som si lístok do vrecka rifiel a išla ďalej... 

Stále som však premýšľala nad tým, čo tým chcel "básnik" povedať. Bolo to heslo, náhodné slovo, riešenie tajničky?.... Odvtedy som veľmi často premýšľala nad týmto slovným spojením. Ako vlastne to šťastie vyzerá? Čo je to ten okamih? V živote som bola/relatívne aj stále som šťastná, kým sme všetci tu, živí a zdraví a pod., ale akosi som nevedela prísť nato, čo je to ten "okamih"... Pri synovi som zažila silný okamih šťastia, keď mi na sone prvýkrát pustili jeho srdiečko. Úplne štandardný deň, bežná gynekologická prehliadka, ja plná plánov, čo mám v ten deň stihnúť a zrazu boom. V tej jednej jedinej sekunde som nevedela udržať slzy a aj keď som vedela, že som tehotná, brala som od toho okamihu úplne inak ako dovtedy. Bolo to tých najčudnejších pár sekúnd, ktoré som v živote zažila. Bola som šťastná aj viackrát samozrejme aj po narodení alebo prvých úspecho, ale žiadny ten sekundový okamih, emotívny a silný som už nezažila. Až...

Až znovu v jeden odveci deň, keď si bežne fungujete, napr. ako ja s raketou. Ideme si svoje, socializujeme sa kde sa dá a na jednom z našich krúžkov sa pri "kontrole" dochádzky ona sama prvýkrát prihlásila a povedala "TU". Vyšokovala nielen mňa, ale aj lektorku a ostatné maminky, ktoré síce nikdy nič nepovedali, ale predsalen vidia resp. "počujú", že to moje decko viac kričalo ako hovorilo... Ja som v tej jednej mikrosekunde, v tom okamihu, pocítila také šťastie, ako keď mi pustili prvýkrat srdiečko syna. Neviem prečo, taká banalita, taká obyčaj a pritom tak výnimočný okamih. 

Mojej rakete všetci zatlieskali a ja som sa nemohla ubrániť slzám, ktoré mi samé vybehli von bez toho, aby som ich stihla schovať "pred" publikom. Bežne neplačem, keď som šťastná, ale toto ma akosi "dostalo"... Prišlo to z čistého neba, len tak a urobilo z obyčajného dňa, deň s okamihom šťastia, na ktorý nezabudnem... Božinku, prajem aj Vám také čarovné čudné okamihy šťastia, ktoré prídu v tie najčudnejšie dni a môžu mať podobu iba krátkých slóv napríklad ako to naše obyčajné "TU"....

Nie je nič krajšie ako iskrička šťastia v očiach tých najmenších. A práve testovaním hračiek Fisher-Price sme vyčarili radosť v očkách a úsmev na perách. Hra je tá najprirodzenejšia detská činnosť, preto nechajme deti, aby sa veľa hrali. Ak navyše zvolíte kvalitné a zmysluplné hračky, podporíte rozvoj všestranných schopností vašich ratolestí.

nikuskatar

3 mamičky a ich malí drobci rozšírili svoju ríšu hračiek o 2 hračky Fisher-Price – PRASIATKO POKLADNIČKA a LEZIEME S LÍŠKOU. Pribudli im do zbierky 2 kúzelné zvieratká, ktoré im ponúkli poriadnu dávku zábavy, ale čo-to ich aj naučili. Títo zvierací kamaráti sa postarali o zdokonalenie jemnej motoriky a reči a taktiež prispeli k rozvoju fantázie a pohybu. A ako sa nielen detičkám, ale aj ich mamičkám, pozdávali títo noví kamaráti? Presvedčte sa samy:

PRASIATKO POKLADNIČKA

+ deti sa hravo naučia počítať a rozoznávať farby a protiklady

+ množstvo zvukov, melódií a taktiež vibrovanie

Yves Rocher 

som poznala už veľmi dlhú dobu a keďže sa venujem vyše roka práve testovaniu kozmetiky na instagrame, táto ponuka ma veľmi zaujala. Vôbec som nečakala, že budem vybratá, o to viac som sa tešila, keď mi prišla správa, že si ma vybrali aj spolu s ďalšími mamičkami ☺️. 

Hneď ako balíček dorazil musela som vyskúšať všetko naraz 🙉. 

Najskôr som vyskúšala krém na ruky s vôňou bielych mandlí, táto vôňa je ako stvorená pre mňa, milujem sladšie vône a krém je práve z tých, ktoré mi vyhovujú. Nie je hutný ani mastný, práve naopak ľahko sa vpije do pokožky a zanechá ju krásne zamatovú, to milujem ❤️✨❄️. Práve teraz v zimnom období sú naše ruky namáhané, musíme im venovať väčšiu starostlivosť. Ja zvyknem mať z práce veľmi suché ruky, pracujem s peniazmi a neustále si ich umývam a následne krémujem. Krém Prvé vločky mi veľmi učaroval ❄️

Ďalší z produktov, ktorý sa stal mojim každodenným "must have" bol balzam na pery. Tak ten je úplne dokonalý! Nehovorím to len tak, naozaj ma veľmi prekvapil. Svojou výdržou aj konzistenciou. Konkurovať by mohol oveľa drahším balzamom, ktoré majú spravenú veľkú reklamu ale ani zďaleka nie sú také jemné a skvelé ako tento balzam s vôňou dreva a citrusov. Pery krásne hydratuje a zanecháva ich vláčne a jemné. 

Mňa najviac oslovila vôňa mandlí a teda rada Prvé vločky, každému sa páči niečo iné ☺️. Preto mne na mojej pokožke osobne, druhá rada V srdci jedľového lesa až tak nevoňala, to však nemení nič na tom, že je veľmi kvalitná. Páči sa mi napríklad tekuté mydlo, to mi na rukách nevadí vôňa, práve naopak, veľmi dlho ju ešte cítim aj potom ako si ruky umyjem. Takže je plus, že je výrazná. A ja už si neviem predstaviť sprchu bez sprchového mlieka a oleja s vôňou bielych mandlí ❄️✨. Pokožku po týchto produktoch máte ako satén ✨.