Začal nám nový rok. Čo rok, vlastne nám začala nová dekáda, a teda, to už je niečo. Určite ste mnohé vstupovali do tohto magického roku s hlavou plnou predsavzatí a cieľov, ktoré si chcete splniť. Tak nejako predpokladám, že väčšina z nás má niekde na prvých priečkach cieľ schudnúť, začať zdravšie jesť, viac sa hýbať, cvičiť a jednoducho byť fit. Môj hlavný cieľ tento rok, ktorý mám napísaný veľkým, tučným červeným písmom v mojom motivačnom diári, znie nasledovne: Byť najlepšou verziou samej seba vo všetkých oblastiach života. Veľmi všeobecné? Zahrňuje to však všetko, o čo sa tento rok budem snažiť najlepšie, ako budem vedieť, aby som si v decembri povedala: "Gratulujem, Domi, zvládla si to."

Toto moje predsavzatie úzko súvisí s prvými vetami tohto článku, pretože áno, samozrejme, aj ja sa snažím na sebe pracovať, byť ešte viac fit, zdravšie jesť, dodržiavať režim a jednoducho si to celé užívať 🙂 A prečo to celé vlastne spomínam? Pretože v plnení tohto cieľa mi už od mája minulého roku pomáha KetoDiet. Preto ma nesmierne teší, že sa vám oddnes môžem prihovárať ako Ambasádorka tejto značky, ktorej produktom som verná už trištvrte roka. Veľmi sa teším tejto novej príležitosti, a keď som si ju už do svojho života pritiahla, budem robiť všetko preto, aby som toto moje nadšenie preniesla aj na vás a aby ste aj vy zistili, prečo práve KetoDiet.

A kto vlastne som? Volám sa Dominika, mám 25 rokov, som maminkou dvoch malých princezien Lilinky (3 a pol roka) a Sabínky (1 rok a 7 mesiacov) a taktiež som fyzioterapeut. Moje povolanie a práca je zároveň mojím hobby, je skvelé ľudí učiť a motivovať k pohybu a k tomu, aby sa cítili zdravo, vo forme a krásne. Keďže sa aktívne venujem motivovaniu mamičiek, že aj po pôrode môžeme byť krásne, sexi a fit, určite celé moje pôsobenie na Koníku doplním nielen o recepty a proteínové produkty, ale taktiež o moje cvičiace videá, rôzne fit výzvy, články z fyzioterapie, rady ohľadom diastázy, výživy a celkovo chudnutia. Rada vás preto privítam aj v spoločnej skupinke KetoDiet... a cítim sa skvelo, kde sa budeme motivovať a povzbudzovať navzájom.

No a napokon dodám, že som večný optimista, milovník meditácií, osobnostného rozvoja, práci na sebe a zákona príťažlivosti. Preto u mňa môžete čakať prístup, že výhovorky neexistujú a všetko sa dá dosiahnuť v akejkoľvek situácii, ak tomu dostatočne veríte a pracujete na tom. A, samozrejme, názor, že šťastie je voľba a svoj život si tvoríme len my sami.

Keď toto všetko skĺbim dokopy, tak vám sem budem pravidelne prinášať to najlepšie zo všetkého, aby ste si každá našla to svoje a aby sme spolu vytvorili skvelú komunitu, ktorá sa bude podporovať na ceste za cieľom, nech je už akýkoľvek 🙂

Nakoniec už len pridám jeden z mojich obľúbených výrokov a teším sa na všetko, čo mi táto príležitosť prinesie:

Všetky dotazníky na autizmus na internete sú na jedno veľké kopyto. Ja som za prvé dve hodiny pri pomyslení, žeby mohla byť raketa aut, preluskala asi všetky dostupné platené aj neplatené dotazníky🙂 Ak by som takýto dotazník vypĺňala dnes, nevyšlo by mi moje dieťa rizikové. Všetko to, čo tam nebolo sa akosi nejako čudno dobehlo. 

Ak však pôjdete na diagnostiku k pani J. do TT, tá Vám pošle svoj vlastný upravený dotazník s inak položenými otázkami. Dotazník sa zameriava viac na správanie a pohľad rodiča. Napríklad mne stále v hlave z tohto dotazníka znejú dve otázky:

1. Extrémne náročné obdobie vzdoru?

2. Subjektívny pocit rodiča, že jeho dieťa je iné?

Na obe aj po roku odpovedám desiatimi prstami ÁNO. Samozrejme kladná odpoveď na tieto otázky nemusí znamenať, že je rovno vaše dieťa aut, ale pre niečo si ich tam psychologička predsa len pridala. Pretože napriek tomu, že dieťa Vám zdieľa, aj hovorí, aj ukazuje, aj sa občas pohrá, môže byť iné....

U nás obdobie vzdoru začalo niekedy pred 100 rokmi a ešte stále nekončí. Toto dzeco sa mi nahádzalo o zem viackrát ako všetky deti, ktoré som kedy strážila, o ktoré som sa starala či videla. A keď sa človek konečne teší, že naskočili slová, aj ako-taká reč, ono to obdobie sa akosi neplánuje ani zmierniť. Pridá sa k tomu ešte aj papulovanie. Hm no vitaj, aspoň si pokecáme popri škriekaní a válaní.

17.01.2020

Tak a je tu deň kontroly na prsníkovej ambulancii  v Onkologickom ústave svätej Alžbety.

Že som v noci nespala, to je jasné....

Že je to len kontrola, to viem tiež...

Ale predsa...

Nervozita a stres sú...

Neraz som počula, že najhoršie sú tie mamičky najmenších detí, teda hlavne do dvoch rokov. Dvihla som obočie a si vravím no som zvedavá čo poviem o rok. 

Zdalo sa mi, že to píšu matky ignorantky, ktoré svoje deti chovajú a nie vychovávajú 😀Vravím si to isto sú tie matky v obchodoch, čo dajú dieťaťu do ruky mobil nech bude (konečne) ticho, aleboo tieee čo dávajú sladkosti, nech prestane robiť cirkus. 

Ja vtedy matka roku čo dieťa je BLW a sladkosti tie do 18stky neuvidí, hrdinka 😀 Vravím si „moje isto nebude to i hento“. Svokor krútil hlavou jak to, že ročnému dieťaťu nemôže kúpiť lízanku a jasne mi dal najavo, že mi preskakuje. Ročné je proste stále malé na také bludy. A ja som krútila hlavou nad matkami, ktoré strčili do kočíka balík kukuričných chrumiek a dumala či tie oblepené zúbky hneď umyje či nie 😀

Keď mi po 3 mesiacoch kleslo mlieko z mozgu na akceptovateľnú hranicu, čiže 1ml medzi fúriou a samo-nasierateľnosťou (a znovu sme pri h*vnách, ktoré ma sledujú vedia 😋💩 ) pričom som bola stále ďaleko od nejakého normálu vtedy som proste začala ignorovať isté veci. Ignorácia zimušnej vetrovky pri +15, ignor na bebe brumík v malých rúčkach – hlavne, že moje nemalo. 

Potom malý mal okolo roka nepamätám presne a ja som konečne ožila, lebo začal konečne ako tak komunikovať. Prišla som na super nápad hovoriť s ním ako s cudzincom. Naučila som ho základné pojmy zistila či ich vie ukázať a tak sme došli  ku lepšej komunikácii „vonku-kočik“ už mi podával papučky.

Ja celá happy, že sa vieme dohovoriť moje dieťa tiež z nadšenia spolupracovalo. Kľakla som si vždy k nemu keď som hovorila a takéé tam iné vymoženosti. Prišli sme na ihrisko nechala som malého 4nožnovať kade tade. Iné deti hovorili „tetaááá zoberiete ho on nám kazí?“ vravím, že je malý, že tiež sa chce hrať. Ach, bože keby som len vedela... Keď iné dieťa spadlo a matka mu povedala „neboj prežiješ“ skoro som sa neovládla a šla mu to pofúkať. 

Vyberieme si kartičku. Obrázok z nej nakreslíme niekoľkokrát na výkres. Pričom iba prvá kresba bude úplná, pri ostatných kresbách úmyselne vynechávame detaily. 

Úlohou dieťaťa je vyhľadať a pomenovať, čím sa líši  prvý nakreslený obrázok od tých ostatných . Obrázky si môže dieťa potom vyfarbiť a dokresliť chýbajúce detaily. 

✅Táto úloha je zameraná na rozvoj zrakovej diferenciácie. Je to schopnosť rozoznávať jednotlivé prvky a ich detaily. Táto schopnosť je potrebná  pri rozlišovaní číslic a  písmen, aby nedochádzalo k ich zámene (napr. T-L, 6-9).

S úctou 

Mária (autorka projektu abeceda TROCHA INAK) 

„We are the first generation to feel the effect of climate change and the last generation who can do something about it.“ Barack Obama / "My sme prvá generácia, ktorá zažíva dôsledky klimatickej zmeny na vlastnej koži a posledná, ktorá s tým môže niečo urobiť." Barack Obama

Zdroj: Internet

V posledných týždňoch denne narážame na sociálnych sieťach alebo v médiách na obrázky vystrašených a na smrť vysmädnutých koál či hasičov, ktorí z posledných síl bojujú s katastrofickými požiarmi, ktoré nemajú v histórii Austrálie obdobu. Nie je to však tak dávno, čo podobná ekologická katastrofa postihla lesy v Amazónii, či odľahlé časti Sibíra. Že sa nás problémy na opačnej strane zemegule netýkajú? 

Koncom roka postihli talianske Benátky extrémne záplavy, jedny z najväčších v histórii vôbec. A tohtoročná zima u nás, bez jedinej vločky snehu, tiež nie je v poriadku. Niečo, čo by pred tridsiatimi rokmi v našich zemepisných šírkach bolo úplne nepredstaviteľné. Čo bude o ďalších tridsať rokov? Akú zimu budú zažívať naše deti či vnúčatá. Bude vôbec zima? 

Klimatická kríza nie je sci-fi. Je to realita. Niečo, čo zažívame na vlastnej koži a čo v omnoho väčších rozmeroch budú zažívať naše deti. A rovnako, ako si naši starí rodičia nevedeli predstaviť zimu bez snehu, ani my si nedokážeme predstaviť extrémne dôsledky klimatických zmien, ktoré nastanú v horizonte desiatok rokov. Popieranie tohto faktu je hlúposť, ktorá môže viesť k vyhladeniu ľudskej rasy. Ak sa ti zdá, že preháňam, prečítaj si napríklad rozhovor s klimatológom Jozefom Pechom pre portál pravda.sk. Alebo knihu Neobývateľná Zem, ktorá je podľa časopisu Forbes „meditácia nad devastáciou.“ Skľučujúce čítanie. Ja som na to odvahu nemala.  

Klimatická kríza je bezpochyby najväčšia výzva našej doby. Niečo, čo musíme riešiť hneď teraz. Na úrovni jednotlivcov, na úrovni spoločností, štátov, celého sveta. Ale ako? Veľkosť problému nám môže zväzovať ruky. Avšak najhoršie, čo môžeme v tejto situácii urobiť, je podľahnúť beznádeji a frustrácii. Aj ty môžeš pomôcť zmeniť svet! Nesmieme sa nechať odradiť veľkosťou cieľa, ale každý deň, krôčik po krôčiku, meniť svoje myslenie, správanie, zvyky, aktivity a nákupné rozhodnutia za také, ktoré sú ohľaduplnejšie k našej planéte. 

1. Má bezkonkurenčné termoregulačné vlastnosti

V zime hreje, v lete chladí.

Už starí Gréci tvrdili, že základom nezbláznenia sa na materskej stereotypom všedných dní je mať program. 

Plán.

Každý deň.

Dnes sme mali jediný cieľ. Kúpiť obálku v papiernictve o tri vchody vedľa nás. ,,Aká banalita," poviete si, vy bezdetní ľudia disponujúci enormným množstvom drahocenného času. Časopriestor materskej je ale úplne odlišný.

No a tak sme šli. Obliekanie pol hodina. Presviedčanie, že overal, nie bunda. Nie, neberieme 4 bábiky, iba dve. Ok, tak aj Stanku, tá sa ešte zmestí…Nerozopínaj sa. Tu stoj. Neklop susedom. Čakaj mamu. Pozor schody. Tlač kočík. Aha, Dorotka plače. Poď. Aha, havo. Pozri, deti. Poď, tam bude vtáčia búdka. Poď. Tam je papek. Nie, kráčame po chodníku. Nesadaj si. Prečo ležíš na tej zemi? Vstávaj. Aha, havo. Aha, deti. Aha, suseda. Aha, bus. Tami, bus! Červený autobus!

Nič nepomáhalo. Krik, presviedčanie, vyhrážky, prosenie, spievanie, divadlo v troch dejstvách, zanechanie na ulici, akože naháňačka, akože skrývačka, akože plačem, akože odchádzam , akože príde medveď aj opíjanie rožkom (doslova).

Tak milé mamičky, spolubojovníčky a som tu zas... Moje vrešťadlo, ktoré od 5.20 buntoší sa konečne uložilo na svoj prvý spánok a ja som si povedala, že opäť niečo napíšem. Napíšem, no tentokrát to bude možno aj výzva pre vás, ktoré to cítia „ako ja“. 

Áno, ako ja... V poslednej dobe som upadla do nejakého zvláštneho stavu, kedy sa zamýšľam čo vlastne ďalej robiť. Som vydatá, mám super dcérku, fajn makaróna a bývam v turistickom raji Talianska...no i napriek tomu sa po nociach prehadzujem s myšlienkou ako ďalej...a najmä čo ďalej. Tu v Taliansku mi materská skončila už keď mala Kristínka 3 mesiace. Od vtedy som bez príjmu. Neľutujem sa. Nežijeme ani v luxuse, ani v biede a vďaka Bohu, mám to šťastie, že makarón maká ako drak, aby nám nič nechýbalo a aby som mohla (zatiaľ) ostať doma a byť pri malej. 

Už niekoľko mesiacov ma tunajší zastavujú a pýtaju sa či sa teda vraciam do práce a najmä kedy. No kedy? Neviem kedy... dokonca mi napísal aj môj bývalý šéf,  že mi drží miesto. Wooow milé, ale netúžim sa vrátiť do práce, kde neviem čo znamená víkend, vstávam do práce o 4tej ráno a prichádzam domov o šiestej večer... Toto už nie je pre mňa. Nie, keď mám Kristínu. Neviem si ani predstaviť, že by som ju mala dať na starosť svokre, nebodaj nejakej cudzej žene.... to nikdy. 

Určite si mnohé poviete, a prečo nie? No preto! Pretože chcem byť mamou, ktorá je mamou. Takou, ktorá vidí rásť svoje dieťa. Tá, ktorá tu pre drobca proste je. Punto-Basta-Stop, ako hovoria italoši.

Viem, že sa to takto nebude dať ťahať do nekonečna, no viem aj to, že proste musím niečo vo svojom živote zmeniť. Vždy som v hlave špekulovala ako si byť sama sebe šéfkou. Viem, že to nie je jednoduché, najmä, keď chýba pevná a stála motivácia. Sama dobre viem, že je ťažké riešiť podnikateľské plány s urevaným dieťaťom na rukách a v domácnosti, kde všetko stojí na vás. Sama sa niekedy zobudím s chuťou zmeniť svet a po pár hodinách boja s prerezávajúcimi sa zubami mojho drobca som zrela akurát tak na pohár vína.

My ženy to proste nemáme ľahké. Byť matkou je proste obrovská obeta, najmä pre nás „radoby“ karieristky. Povedala som si však, že sa musím rozhýbať a že aspoň hodinu denne budem venovať svojej buducnosti, plánom a možno aj budúcemu podnikaniu.... To či spím v noci o jednu hodinu menej ma už nespasí a tie kruhy pod očami určite nezachráni, no čo mi môže pomocť je nájsť ženské, ktoré to cítia rovnako a chceli by proste so mnou vytvoriť skupinu v ktorej by sme sa navzájom podporovali a motivovali. Možno v tej skupine ostanem sama :D a možno nás tam bude viac, ktovie... no každopádne budem rada ak najdem aspoň jednu spriaznenú dušu, s ktorou si možno niečo vybudujeme. 

Je to tu. Prišiel čas ísť na dvojzložkové príkazy. Ešte minulý týždeň som Vám písala, že sme na dvojslovných vetách, ale moja raketa, keď ide, tak ide skutočne raketovou rýchlosťou a zrazu sme na vetách štvorslovných.... Zo dna na deň len tak: "Tati, pusti požiarnika Sama". Okrem toho si samozrejme panička bude vyberať: "Hon na korytnačku"? "Charlieho veľký úlovok?" "Lampióny šťastia" a takto sa to zrazu za týždeň u nás zlepšilo. A keďže naša cesta nekončí, špeciálna pedagogička nám dala nové úlohy s cieľom zlepšiť sluchové prozumenie.

To vizuálne má veľmi dobré, plní úlohy bez pomoci, roztriedi, priradí, spojí, to jej ide, lebo NEMUSÍ počúvať príkazy. Ale keďže môžem už byť o "krok vyššie" a používať aj rozvité vety resp. dvojzložkové príkazy, tak ideme nato. Tu vidím, že sa moja raketa stráca, lebo buď pol vety prepočuje alebo jej nerozumie, takže ideme cvičiť túto oblasť.

Všetko vyzerá takto fajno napísané super, že? Aké pokroky, ide nám to... Ale je tu jedno obrovské ALE, čo nám stále zostalo. Snažím sa myslieť pozitívne, ale pri tých 412555 škrekov za deň, ktoré nám ostali a sú totálne zbytočne a odveci, ma opúšťa aj tá posledná štipka optimizmu. Dnes to v plnej kráse predviedla znovu po dlhej dobe u našej milej pedagogičky. Napriek tomu, že je to jedna z mála osôb, pri ktorých sa nemusím hanbiť, trhá mi to zvyšky normálneho fungovania, ktoré sa snažím udržať. Dnes som sa situáciu snažila vysvetliť aj pedagogičke, aj keď nemusela som sa tak snažiť ako pri Vás, ona to videla v "live verzií."

Opísala som ich ako maximálne zbytočné a ktoré sa v sekunde zmenia na dobrú náladu. Vyzerá to u nás asi takto.

- Vadí jej nové jedlo? - Nie, napriek tomu urobí vždy pri ňom cirkus, všetko zje. Situácia opakovaná 5x za deň.

- Vadí jej obliekanie? - Nie, ale prečo pri ňom občas neškriekať? Situácia opakovaná tiež 5x za deň.

        Na začiatok by som sa veeeeľmi chcela poďakovať, že som vyhrala tento balíček. Je to prvý krát čo som niečo vyhrala. Nechcem nič zanedbať a preto som sa rozhodla napísať o tom rovno celý článok 🙂 

        Tešila som sa na balíček ako na darčeky na Vianoce. Som v duši stále také dieťa, preto aj z tohto mám radosť ako dieťa. Keď som si balíček priniesla domov, samozrejme som ho musela hneď aj otvoriť. Pri otváraní som mala skvelú spoločníčku, ktorej nesmie nič ujsť, svoju dcérku 🙂 

        Ako prvé musím povedať, že pri otvorení som cítila príjemnú vôňu. Nič silné, prehnané alebo vtieravé ale príjemné, jemné a dosť upokojujúce 🙂 Začala som balíček rozoberať, samozrejme deti museli tiež 😀 

        Ako prvé som okamžite musela vyskúšať telové mlieko na sebe. Mám na nohe jedno suché miesto a nech to natieram čím chcem zachvíľku je suché znovu. Tak prečo neskúsiť keď je možnosť, no nie? 😀 Už keď som sa natierala suché miesto hneď mizlo a držalo viac ako 2 dni, čo je pre mňa úplne úžasné. Už som sa nemusela natierať 3x denne, stačilo trošku a len jeden krát. Hurá sloboda 😀 

        Ďalšie sme testovali sprchový gél. Do tohto testovania sa ako prvý napodiv zapojil náš tatinko 😀 Áno čítate správne chlap sa umýval gélom pre detičky 😀 A bol nadšený. Manžel nemá rád parfumované gély, mlieka, mydlá a podobne, preto som zostala až šokovaná, že sa na to tešil. Manžel krásne voňal ešte niekoľko hodín po umytí 😀 

        Pokračovali sme v testovaní vlhčených utierok. Pri nich mi trošku vadilo že boli menej mokré ako sme zvyknutý, ale aj na to sa dá zvyknúť. Veľmi rýchlo boli preč (pri 2 deťoch ako inak 😀). Tieto vlhčené si pochvaľovala aj kamarátka a utekala si ich tiež kúpiť, takže považujem toto testovanie za úspešné 🙂

Oslava druhých narodenín v januári 2019 je za nami. Pred nami je niekoľkodňový výlet s deťmi na chatu. Začalo to nevinne a skončilo ako čistý masaker!

Sofinka bola prechladnutá, preto som do poslednej chvíle zvažovala či pôjdem aj ja s ňou. Keďže dva dni pred odchodom už vyzerala lepšie, aj soplík ustúpil, rozhodli sme sa ísť všetci. Slniečko nám prialo, dokonca sme mali aj sneh. Bol to môj prvý výlet od jej narodenia, ktorý sa netýkal žiadnych rehabilitácií. Konečne rodina pohromade mimo domov. Sofinka sa vozila na sánkach, všetko vyzeralo fajn až idylicky. 

Po dvoch dňoch pobytu, sa poriadne najedla obedu, hoci predtým nechcela veľmi jesť a vzápätí sa povracala. Začala byť nervózna a kým som upratala, vracala opäť. Na chate boli s nami aj kamaráti s dvomi deťmi a začala som sa obávať, aby nebola za tým črevná viróza a niekoho nenakazila. Posledné dni sme síce nikde neboli, ale nedokázala som si inak vysvetliť jej stav. Táto situácia bola vrcholne nepríjemná. Sofi začala byť značne podráždená, umrnčaná, nervózna, volala tatina, "chytala nervy". Viac síce negrcala, ale jej nervozita sa stupňovala. Sedela, vzápätí vstala, spravila krok, spadla, prešla štvornožky 2 kroky, vstala, točila sa, plakala, mrnčala, nedala sa pohladiť, pritúliť, nefungovalo dohováranie. Po hodine sme jej dali trošku napiť a asi 2 slané tyčinky. Ani tú si nevedela poriadne udržať v ruke. Pohľad na ňu a jej vyslovene "panický záchvat" bol hrôzostrašný. Napadlo mi, či sa niečo nestalo jej hlavičke, niečo, čím nás strašili celú dobu, či sa tam niečo neupchalo alebo neprasklo. Boli sme na chate štyria dospelý, ale ani jeden sme neveli zareagovať, s podobným stavom sme sa ešte nestretli. Nakoniec sme situáciu vyhodnotili ako urgentný stav a telefonovala som na 155-ku. Očakávala som akúkoľvek radu na základe opisu jej stavu, ale rozhodli sa poslať záchranku. Prišli po 15 minútach, žiaľ, bez lekára, ale videli jej absolútny nepokoj, nesústredenosť, stav ktorý sa nedal nijako utíšiť, upokojiť. 

Po vypísaní základných papierov nás vzali  sanitkou do nemocnice. Nevedela som si predstaviť ako obsedí 30 minút pripútaná pásom, ale po 10 minútach sa začala upokojovať a keď sme dorazili na centrálny príjem, už bola celkom kľudná. 

Lekárka na príjme, ju prezrela a vyhodnotila jej stav ako črevnú virózu, vraj je toho teraz kopec. Škoda, že ju nevidela počas záchvatu ☹ Zľakla som sa však virózy, to by znamenalo, že o chvíľu ju máme všetci. 

Nakoniec nás nehospitalizovali, vybrali sme sa naspäť na chatu. Keďže už dlhšie nevracala, rýchlo sme v meste kúpili pár diétnych potravín ako banány a podobne a vybrali sme sa naspäť. V aute si vypýtala jesť, dala som jej kúsok banánu. Vzápätí ho vyblvala. A potom znova. A znova. A znova. Kým sme prišli naspäť na chatu, bolo jasné, že Sofi nie je vôbec v poriadku. Rozhodli sme sa predčasne ukončiť náš pobyt a zamieriť naspäť domov, kvôli prípadnému zhoršeniu jej stavu. Bol večer, balenie neprichádzalo do úvahy, zabralo by veľa času, ten sme nemali, išla noc a Sofi potrebovala spať. Dúfali sme, že po tme v aute zaspí. Kým sme sa na chate dohodli ako budeme postupovať, Sofi pokračovala v grcaní. Nakoniec chalani zostali na chate so známymi s tým, že nás dve muž odvezie domov, noc strávi s nami, keby sa čosi skomplikovalo a na druhý deň sa vráti za chlapcami. 

Aké sú príčiny atopického ekzému? Ako predísť akútnej fáze ochorenia a čím zmierniť jeho priebeh?

Atopická dermatitída (častejšie nazývaná atopický ekzém) je kožné ochorenie, ktoré dokáže potrápiť pacientov všetkých vekových kategórií. Najväčšiu frustráciu však prežívajú rodičia: bezmocne sa prizerajú, ako si ich ratolesti škriabu podráždenú a suchú  pokožku, budia sa zo spania a podobne. To často vyústi do partnerských hádok a vzájomného obviňovania sa. Viete, o čom hovoríme? Zistite viac o špecifikách detskej pokožky a priebehu ekzému a aplikujte prípravky, ktoré vašim deťom poskytnú žiadanú úľavu – okamžite aj v dlhodobom horizonte. 

Príčiny a príznaky ekzému u dojčiat a detí

Vedeli ste, že detská pokožka je iba z jednej pätiny tak silná ako pokožka dospelých? Niet divu, že citlivejšie reaguje na chemické, fyzikálne a mikrobiálne vplyvy, UV žiarenie a dehydratáciu. Štruktúra pokožky sa vyvíja až do 6. roku života. Atopický ekzém postihuje každé piate až desiate dieťa. V tretine týchto prípadov ochorenie ešte počas detstva samo vymizne, u ostatných však môžete pretrvávať až do dospelosti. Atopický ekzém je možné považovať za dedičné ochorenie. Ďalším rizikovým faktorom je aj miesto, kde žijeme: mestské znečistené oblasti alebo chladnejšie podnebie zvyšujú náchylnosť na ochorenie. 

Ochorenie má dve odlišné fázy: 

1. akútna fáza, kedy pokožka vzplanie

Po uponáhľaných Vianociach plných príprav, upratovania a návštev, prišiel čas na naozajstné prežitie rodinného pokoja v kruhu len tých najbližších. Teraz, keď píšem tento článok a sme už pár dní opäť v domácom kolobehu, mám pocit, akoby sme sa vytrhli na pár dní z tohto stresového každodenného života do oázy pokoja. 

Demänová Rezort sa nachádza priamo v obci Demänová na vstupe do Demänovskej doliny, ktorá sa právom považuje za najkrajšiu dolinu Nízkych Tatier a zároveň je súčasťou Národného parku. Ide o nové ubytovacie zariadenie, ktoré dbá predovšetkým na ekológiu a zameriava sa na rodinky s deťmi a väčšie skupiny. Že ide o "baby friendly" rezort, spoznáte na každom kroku. Vonku kopa preliezok, šmýkačiek, multifunkčné ihrisko či detský kútik v reštaurácii. Navyše vedia, ako si získať priazeň tých najmenších hneď od začiatku. Každé dieťa pri ubytovaní dostáva roztomilý darček v podobe malého macka.

V celom areáli je ako dominantný prvok použité drevo, keďže rezort kladie veľký dôraz na použité materiály a celkovú prevádzku spĺňajúcu ekologické princípy. Že je celý interiér, aj exteriér, ladený do teraz tak obľúbeného čistého škandinávskeho štýlu, je veľké plus. Drevo pôsobí veľmi upokojujúco a teplo. V reštaurácii je dominantou krásny obojstranný krb, ktorý prispieva k čarovnej atmosfére v celej reštaurácii. 

Že bolo všetko čisté a TIP TOP, to nemusím snáď ani spomínať. Všetky tieto pozitíva by ale boli k ničomu, keby celkový dojem nedotváral naozaj veľmi milý personál - od recepčnej, čašníkov, až po pani upratovačky. Aj keď toho mali naozaj niekedy dosť, nikdy ich neopúšťal úsmev a ochota. 

Keďže sa mi tesne pred Vianocami podarilo nešťastne si polámať pár rebier, brala som to ako súčasť rehabilitácie a oddychu. Celý pobyt sme preto aj takto oddychovo poňali. Aj keď Wellness je súčasťou rezortu, veľmi mňa, aj deti, potešila vaňa v našom apartmáne. Tak som si mohla dopriať horúci relax každý večer a v úplnom súkromí. 

Jednotlivé bytové domy, v ktorých sa nachádzajú apartmány, sú pre lepšiu orientáciu označované písmenami. Parkovať môžete priamo pri svojom bytovom dome, bezpečne za závorou. Tvorcom Demänová Rezort sa podarilo skĺbiť vzácne súkromie každého apartmánu s pohodlím hotela. Na deti môžete pohodlne dozerať za oknom terasy, kým sa oni šantia v snehu pár metrov od vás. Demänová Rezort dokonca v spolupráci s agentúrou ponúka odborný babysitting pre všetky vekové kategórie, kde sa o vaše deti postarajú profesionálne opatrovateľky. 

Mnoho mamičiek pripravuje detské príkrmy v BIO kvalite doma, pretože chcú svojmu dieťaťu podávať iba kvalitné potraviny, ktoré obsahujú všetky prospešné látky, ktoré obsahovať majú. Samozrejme, je to pochopiteľné. 

Každej mamičke záleží na tom, aby dieťatko dostalo skutočne len to najlepšie. ❤️

Avšak, vedeli ste, že BIO neznamená vyššiu kvalitu potravín než je dojčenská strava? 🍎🍐🍗🍚

Aby mohli byť produkty označené ako BIO, musia spĺňať náročné požiadavky ako je napríklad zákaz použitia akýchkoľvek chemických postrekov a umelých hnojív, ale tiež geneticky modifikovaných surovín.

Je ale dôležité poznamenať, že potraviny vyrábané pre deti do 3 rokov musia spĺňať ešte prísnejšie podmienky a sú ešte dôkladnejšie kontrolované než potraviny s nálepkou BIO. 

Hotový kupovaný detský príkrm tak nikdy nie je menej kvalitný než potravina s označením BIO. 😊

V tomto tričku s rozkošným obrázkom baletky sa každé dievčatko bude cítiť ako baletná tanečnica. Toto tričko s baletkou alebo tanečníčkou je krásne. 

Pôvab a nežnosť sa na obrázku snúbi s veselými prvkami mašličiek, či rozšafnej sukničky. Srdiečka dotvárajú celkový dojem, sú tzv. čerešničkou na torte.

Pohodlný bavlnený materiál a kvalitné prevedenie poistí príjemné nosenie tohto modelu. Jednoduchý strih s dlhými rukávmi dotvára malý detail – „volánik“ –  a tým tričku dodáva osobitný štýl. Prieramky lemované volánikmi vytvárajú jemný, romantický vzhľad odevu. Okolo výstrihu je tenký lem v rovnakej farebnosti. Či už vyberiete pre svoju malú majsterku tanca nežnú ružovú, alebo nevinnú bielu, určite bude nadšená. Možno práve v tomto tričku objaví svoj talent a stane sa majsterkou tanca.
Tričko si vaša malá tanečnica môže kombinovať rovnako so sukničkou, ako i s nohavicami, či legínami.

Vždy bude vyzerať skvelo a veselo si môže “baletiť” v krásnom novom oblečení.

Mamička, vedeli ste, že každé 3. dieťa má zvýšené riziko vzniku alergie?

Alergia je chybná reakcia imunitného systému, keď organizmus pokladá neškodnú látku, obvykle bielkovinovej povahy (antigén), za rizikovú a spustí obrannú imunitnú reakciu, ako keby išlo o látku potenciálne nebezpečnú.

Výskyt alergických ochorení sa z roka na rok zvyšuje a prispievajú k nemu rôzne faktory – najväčší vplyv majú dedičné vlohy. Významnú rolu v rozvoji alergie môžu hrať tiež ďalšie faktory ako:

• nemožnosť dojčenia                                           
• pôrod cisárskym rezom
• včasná liečba antibiotikami (u detí v dojčenskom veku alebo matky v posledných 3 mesiacoch tehotenstva)
• vystavenie dieťaťa tabakovému dymu

Preto je potrebné sa o imunitný systém detí správne starať a dopriať mu kvalitnú výživu už od začiatku, najlepšie prostredníctvom dojčenia. Dojčenie je najprirodzenejšou a najlepšou výživou dojčiat a tiež najlepšou prevenciou alergií.

Môže sa alergia rozvinúť aj u vášho dieťaťa?

Čo papajú veveričky? Na aké písmenko sa začína slovo „kvietok“? Čo postačí ženám na to, aby z nich boli modelky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Pýtam sa dcéry: „Nevieš náhodou, kvôli komu nestíhame stále na krúžky?!“
Dcéra (5 r.): „Kvôli semaforom?“

* * * * *

Ťahá za sebou na šnúrkach 3 lopty... že má psíkov.
„A ako sa volajú?“
„Gaštan, Žalúdok a Oriešok.“
„Žalúdok??? A to prečo?“
„No veď nevieš? To papajú veveričky!“

* * * * *

Keď večer upratuješ a nájdeš toto pod gaučom:

Pozdravujem vás po sviatkoch a dodatočne prajem všetko dobré do nového roku. Síce sú už Vianoce za nami, trošku si však zosumarizujeme, ako u vás vyzerali. Celý december som totiž vyzvedal medzi užívateľkami modrého koníka ako to u nich v tieto sviatočné dni vyzerá. 

A kto vlastne som? Som vaše spojenie s Modrým koníkom na vlnách Messenger-a a Vibera. Chatbot Miky, maskot Modrého koníka, teší ma. Prinášam zaujímavé novinky z nášho mamičkovského sveta, tehotenský newsletter alebo sa so záujmom pýtam Otázku dňa. 

Začiatkom decembra som sa zaujímal o to, kedy u vás chodí Mikuláš. A zistil som, že Mikuláš chodí naozaj až na Mikuláša v 45% rodín. 55 % sa teší zo sladkej nádielky už v predvečer tohto dňa. 

Ako sa blížila druhá adventná nedeľa, čoraz častejšie sa na stene koníka objavovali fotky ozdobených vianočných stromčekov. Pod vplyvom ligotavých odleskov svetielok som neodolal a spýtal sa, ako ste doma na tom s vianočným stromčekom. Čakanie na príchod najkrajších sviatkov roka si stromčekom spríjemnilo 14% rodín už začiatkom decembra. Zatiaľ čo 57% rodín zdobí stromček až na sviatky. Zvyšných 29% je niekde na polceste a stromček im robí radosť pár týždňov pred Štedrým dňom.

Keby môžem, nakukol by som ku vám domov, aby som videl, ako u vás prebieha štedrovečerná večera. Keďže nemôžem 🙂, tak som aspoň vyzvedal, ako to u vás doma vyzerá. A zistil som všeličo. Napríklad, v čom ste oblečení. Či ku štedrovečernému stolu sadáte v pohodlnom domácom oblečení alebo slávnostne vystrojení, ako sa na sviatky patrí. Ukázalo sa, že pohodlie je na prvom mieste v 29% rodín. V 71% rodín si za štedrovečerný stôl sadajú v slávnostnom šate.

Tanier pre pocestného, šupina z kapra pod obrus, či krájanie jabĺčka sú tradície, ktoré k Vianociam neodmysliteľne patria v 72% domácností. Zvyšných 28 % opýtaných sa zaobíde bez nich. 

Cestovanie s malým dieťaťom je pre veľa ľudí obrovský stres. Už ako malá som neriešila a konala. Veď nejako bolo, nejako bude. Tento prístup mi celkom ostal aj potom čo som porodila. Ešte pred pôrodom som vedela, že nechcem sedieť doma a keď sa naskytne možnosť ísť niekam tak pôjdem.

A tak sme išli.

Plán bol nasledovný - 3 Generácie ( moja mama, môj syn a ja  cez 3 štáty ( Slovensko, Rakúsko,Taliansko) s 3 zastaveniami ( Slazburg- Gargnano- Caorle) s 3 mesačným synom autom. Celá cesta ( Trnava- Salzburg- Gargnano-Caorle-Trnava) vychádzala okolo 1800 kilometrov.

Čo si zobrať?

Všetko :D Mali sme tú možnosť, že sme išli so 7 miestnym autom, čiže priestoru bolo ozaj veľa. Po naložení kufor vyzeral ako skladačka z tetrisu.(Chcela som nájsť fotku, žial nenašla som). No ako som povedala, podľa mňa som brala všetko- kufor s oblečením pre malého,vaničku,hniezdo,perinku,prací gél,žehličku,kočár,hračky, kozmetiku, lieky. Teraz by som možno už premýšľala inak, ale predsa len vtedy sme sa ešte len učili spolu fungovať. Okrem toho, som ja mala svoje veci a moja mama tiež. V konečnom  dôsledku sme mali asi 5 kufrov, 5 ďalších tašiek a nejaké drobnosti.

Prvá zastávka- SALZBURG

ℒℴνℯ♥ 

♥ Na nejhlubší úrovni si vaše duše přejí převzít zodpovědnost za temnotu, kterou šířily. Nicméně převzetí zodpovědnosti za vaši temnotu nezahrnuje přehnanou péči o jiné, kterým byste měli pomáhat čije léčit. Je důležité si uvědomit celou podstatu evolučního procesu, poněvadž máte tendenci být příliš snaživí v pomáhání ostatním.

♥ Toto nadšení pomáhat druhým se často stává pastí, poněvadž se vaše energie spíše s druhou osobou zaplete a vy se pak velmi často cítíte vyčerpaní a zklamaní. Pamatujte si prosím: „Dávat více než přijímat není ani vznešené ani založené na srdci, je to jednoduše chyba." Chybou je, že si myslíte, že jste z části zodpovědní za situaci či duševní stav někoho jiného. To naprosto není pravda.

♥ Každý je zodpovědný za svoje vlastní štěstí a neštěstí. A to je pro něj i velké požehnání, jelikož každému to poskytuje sílu tvořit a tak může změnit svoji vlastní realitu. Nejste zde od toho, abyste opravili druhé lidi či matku Zemi. Jste zde, abyste vyléčili hluboká zranění uvnitř vaší bytosti. Prosím, směřujte k tomuto úkolu a vše ostatní do sebe zapadne automaticky na správné místo a bez jakékoli vaší námahy.

♥ Když jste přišli na Zemi a inkarnovali se do lidských těl, měli jste sklon bojovat s energiemi, které jste si přáli překonat. V tom stádiu jste byli v paradoxní situaci. Na jedné straně jste věděli, že chcete něco jiného než je usilování o moc a nenáviděli jste se za to, co jste dělali. Z důvodu dominance vašeho ega, jste se ale neosvobodili od toho, co jste u sebe nenáviděli. Po příchodu na Zemi, jste měli sklony být velmi rozrušeni temnotou, hněvali jste se kvůli ní a vaší reakcí na situaci, ve které jste se ocitli, byl boj.

♥ Paradoxem je, že jste ve své nevědomosti chtěli bojovat s egoistickými energiemi pomocí energií, kterých jste se toužili zbavit. Ještě jste si neuvědomovali skutečné možnosti vědomí založeného na srdci. Když cokoliv pozorujete přes srdce, přestane existovat jakákoliv bitva mezi Dobrem a Zlem. Realita srdce překračuje obojí. Srdce nevzdoruje temnotě. Vědomí založené na srdci je založené na přijetí všeho, co je. Je to typ vědomí, který se zbavil špatné myšlenky, že boj může vyřešit nějaký problém a přemoct temnotu.

ℒℴνℯ♥

♥ Mnoho lidí hledá partnera v naději, že tak vyřeší své problémy. Naivně se domnívají, že je milostný vztah vyléčí z nudy, smutku a pocitu, že život nemá smysl.

Žemľovka so pšenom, tvarohom a nastrúhanými jabĺčkami sa zjedla  na šupu.

Pšeno som viackrát sparila vriacou vodou, nechala odkvapkať, vložila do hrnca a zaliala vodou (1,5 násobok vody, aby bolo pšeno mierne ponorené). Pšeno som varila asi 6-10 min. a ďalších 5-10 min. som ho nechala napučať pod pokrievkou. Je výborné, ľahko stráviteľné, neobsahuje lepok a má veľa minerálnych látok a vitamínov.

Uvarené pšeno som vložila do nádoby na pečenie, pridala tvaroh, ktorý som zmiešala s trstinovým cukrom. Navrstvila som tvaroh a postrúhané jabĺčka. Na záver som z 3 bielok vyšľahala sneh a dala na vrch žemľovky. Zapekala som asi 15 min. na 180 stupňov, kým bielka nechytili zlatistý nádych.

Nakrájame a podávame.

Super zdravá bašta nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých!

Tip: Žemľovku môžete poliať domácou ovocnou šťavou alebo domácim sirupom.  Kľudne do tvarohu pridajte aj hrozienka. Dobrú chuť.

Radosť najväčšia hádam slovami ani nemôžem opísať ten pocit.. Prečo čítajte nižšie 

v termíne od 20.1 do 26.1 ma uvidíte v tv markíza telerano.. Budem hovoriť o mojom druhom domove #vir #chorvatsko #ostrovvir a mojej knihe, taktiež bude článok v Petržalské noviny a rozhovor v reg tv Bratislava Petržalka.. na veľtrhu cestovného ruchu na Inchebe budem v čase štvrtok a piatok za prítomnosti združenia Croatia full of life a veľvyslanca Chorvátska v Bratislave od 🕒 15.30h do 18.hod (obidva dni) a teraz v pondelok 13.1.2020 live na rádiu fitfamilyradio.com o 10tej hodine rozhovor... veľmi sa teším, že konečne aj na Slovensku (nie iba chorvátske média noviny tv) ocenili moju záľubu a lásku ku krásnemu miestu akým je môj druhý domov #zažiteVirSnami #vašelajkysúmojekrídla #beautifulcroatia #dalmacia#vir #ostrovvir

Naozaj neverím že som dokázala prejsť takú cestu a celé moje úsilie môjho hobby sa vyplatilo.. niekedy dávno môj profil nahlásili tu na MK aj keď bol súkromný iba som sa sem tam pochválila, v diskusiách v komentároch poradila ale všetko bolo nahlásené nie nie je to reklama vôbec 

Ja totiž ne podnikám nemusím ako občan SR (vydatá za občana HR) vôbec szco ani sro ani podobne ako tomu je na Slovensku legislatíva v Chorvátsku je iná a keďže tu žijem trvalo už 11 rok platim tu cez manžela (aj to je iný systém) zdravotné poistenie. Jednoducho nemám povinnosť byť podnikateľský subjekt. 

Dokonca som si prešla aj udaniami Slovenky ktoré zaslala sem do Chorvátska.. Toto celé je pre mňa neskutočné zadosťučinenie 

Lebo nakoniec pravda vyjde na javo.. áno je mi ľúto že nemám tu na MK už svoj pôvodný profil ale nevadí 

Mala som menej ako 10 rokov, keď som počula vetu „uvidíš, keď sa ti narodí bábätko to je taká veľká láska na prvý pohľad úplne ťa to pohltí a budeš vedieť, že tak si ešte nikdy nikoho veľmi neľúbila“. Nejako tak to znelo nepamätám pri akej príležitosti ale asi som mala v rukách bábiku.

Predpokladám, že to nebol výmysel, lebo mi to povedalo veľa ďalších žien a neskôr mi to potvrdzovali kamarátky, ktoré hovoriac o tom žiarili aj napriek mastným vlasom.

Tak som si to zakódovala a takto som to čakala. Žiadna iná možnosť neprichádzala do úvahy, veď prečo ja by som mala mať inak :D JA? Narodená v piatok trinásteho? Isto nie! 

Keď aj Araňa u nás pri koši povedala „Armando ja ce tak ľubim jak nikoho“ (česť jej pamiatke) tak to musí byť nejako naprogramované v ženskej hlave. To určite nebolo o prídavkoch to bola čistá láska.

Okrem toho som materstvo neriešila príliš do hĺbky, lebo som to neplánovala v najbližšom čase. 

Sedeli sme na prednáške z psychológie, kde sme riešili rôzne ťažké veci. Terapeutka nám povedala niečo v zmysle „čo viete o sebe vy a čo vedia o vás iní a neviete vy“ uuff isto to tak neznelo ale podstata tam je. Načo moja spolužiačka zahlásila: „my o Andrei nič nevieme, ona nám o sebe nič nechce povedať! Stále z toho robí nejaké tajomstvo“ – dodala ofučane sťa kat a mne skoro oči vypadli.