Dobré ránko,

deti si už pomaly zvykajú na školu, teda aspoň tie moje. Aj ja si už začínam pomaly zvykať na kolobeh škola - krúžky 🙂, ale keďže do vianoc stihnem aj nejaké to divadelné predstavenie, tak si dáme tento týždeň tému umenie 🙂

Takže tento týždeň hľadáme v oblasti UMENIE.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

Nikdy som nevedela presne, co tento výrok znamená.  Tieto dni ho nieže konecne chápem, ale naplno prezivam. Vsetko, co robim ohladne rakety mi je velka neznáma. Taka tazko vyriesitelna rovnica, nad ktorou rozmýšľame niekedy aj roky... Su tri hodiny rano a ja sedím sama v kuchyni. Zvažujem vsetky svoje spôsoby riešenia nielen ohladne rakety, ale aj muza, syna, výchovy, nasich hádok... ked toto ja neustojim, neustojí to ani nasa rodina😞 velke bremeno mam na pleciach, ale ja az fyzicky vidim, ako ma toho moj muž plne zuby. Vsetko si predstavoval ľahšie, krajsie, s detmi sa chcel pýšiť a ono to akosi ide opačným smerom... nieco z mojho ja sa ho snaží pochopit, ine ho chce nakopať, Ine ho chce objať, Ine ho prosiť nech to vydrzi.... Priam to z neho srší ako je celou situáciou otrávený. Je to clovek, ktory sa nevie ani pretvarovať, takze to vidi aj nase blízke okolie, ktoré mi samozrejme chce situaciu “zlepsit” dohovorenim, ze mi ma viac pomahat... ze vidia, ze to je na mne... vďaka za info, viem to aj bez vášho pripomenutia😏

Uz neviem, co je horsie a co skor riešiť... ci raketu, ci muza, ci syna, ktory ani neviem ako to cele vníma a citi...úprimne sa citim momentálne najlepsie s ľudmi nezainteresovanými... S cudzími a hlavne vzdelanými ľudmi, ktorí maju co k tomu povedat, alebo su “v tom” tiez... aj dnes som dala výjazd vecer, ale tento nebol dobrovoľný a nebol alkoholický, tak som si ho az tak neuzila. Chcela som byt fakt doma, vyvalit sa na gauc, cosi pripit na výročie, lenže muž ani po včerajšom incidente s nocnikom, nedal ďalšiu situaciu - prechadzku. Za 55 sekund bol naspat, lebo “plakala” ....do mna znovu 100 certov, hrach na stenu by som mu mohla na kilá hádzať, stale mu hovorim “vydrz”, ona prestane, musis byt rázny... lenže jemu sa vonku nechce, myslim mimo domu... tak ok, nech sa paci, užiješ si zase uspavanie... znovu som mu nedala možnosť rýchleho príchodu domov, aj ked som bola autom... neprisla som... z trucu, s cieľom dat mu príučku, s výčitkami, so vsetkymi možnými pocitmi, ktoré moze mama mat... ale zvládli to. Jasne, ze to zvládli. Viem si samozrejme predstavit, co musela raketa stvarat, ale ani on a ani ona nemala záložný plan MAMA, takte som si ich tu opäť nasla odfukovat na posteli. Teraz sa prikmotril zo svojej izby aj syn, a ja tu len tíško ležím a počúvam ako odfukuku...

Zamrzelo ma dnes vela poznámok, co som si vypočula ako rady, ci uz do manželstva ci výchovy... najviac ma však zamrzelo, ked muž povedal, ze nema radosť z rakety😞 ostala som ticho, a vlastne premyslala som, co mu nato povedat, utešiť ho? Vynadať mu? Ved sama vidim, ze to je tazke, ze city s emocie sa cez den vo mne menia rýchlosťou svetla... nepoznam odpovedať na tuto vetu, hadam ju zivot doplní tym správnym smerom...

Dnes som zacala aj s adaptáciou na cudziu osobu. Nasla som si študentku, ktorá sa bude k nam chodit hrávať. Ked raketa zacala predvádzať svoje amoky, som si myslela, ze v sekunde sa zbalí... ale sľúbila, ze pride aj nabuduce🙈 podla mna aj toto pojde. MUSÍ🙏🙏Ona si zvykne, ona to dokáže, ja to kdesi v srdci viem... dnes sme začali lightkovo, nechcela som si ju hned odplasit😊chvilu bicykle a potom hranie dnu... vsetko som robila ako sprostredkovateľ: ked nieco chcela, tak som povedala: urobi to L., da ti L. vyzuje ta L. Ani banán si neodkusla od nej, radsej sa 3 x hodila o zem👌🤦‍♀️ Doma to islo lepsie, nechala si od nej plastelinu vyvalkat aj jej dokonca zazdielala vykrojenú hviezdu👏   Bolo aj 10-minútové  “hranie” v detskej izbe bez mojej prítomnosti. Dievca moje, ak mi neutečieš, s tebou mam velke plany 🙈🙏 pomalickymi krokmi to dokážeme spolu, len vydrz aj ty.

Uz sa cítil ako papagaj, dookola opakujem každému to iste, a na seba zabudnem. Manka vydrz aj ty✊

Tento deň, štvrtý z programu, bol viac aktívnejší a mne sa páčil najviac. Bolo to hlavne miestami, kde sme boli. Po raňajkách sme sa presunuli autobusom na stanovište rikší, a po pol desiatej sme s nimi vyrazili do starej časti Pekingu – hutongy, ktorými sme sa potom ešte prešli a navštívili sme dom významnejšieho občana mesta, kaligrafa.

Odporúčanie, naučte sa aspoň pospevovať internacionálu. Číňania sú spevavý národ a týmto im prejavíte aj svoju náklonnosť. Náš „vodič“ mal takú náladu, tak nám cestou pospevoval, ale keďže sme nepoznali melódiu, tak sme sa nemohli pripojiť, aj keby sme chceli.

Táto stará časť má svoje čaro. Turistické miesta sú pekné, s množstvom obchodíkov. Počas prechádzky sa pár krát stretnete s pouličnými predajcami, ktorí vám budú chcieť predať všetko čo majú. Vejáre, taštičky, pohľadnice... Ja len ľutujem, že som si tam nekúpila ich typickú píšťalu, mala krásny zvuk, len pán sa stratil, keď som za ním chcela ísť. Silvia vám počas zájazdu bude hovoriť, čo koľko stojí, na akú cenu máte zjednať a za čo sa neoplatí platiť veľa.

Ak sa hutongami budete prechádzať sami, ako my v jeden deň, mimo turistických miest, tak uvidíte reálnejší život. Ak nahliadnete cez otvorené brány, tak tam uvidíte skladisko všetkého možného, ale to máte možnosť vidieť aj na balkónoch panelákov. Číňania žijú v dosť malých priestoroch. Celé ich bývanie by ste niektorí zmestili do svojej obývačky. Navštívený kaligraf mal tiež poschodie a pre predstavu, takto zariadené máte možno chaty. Zato jeho maľby boli nádherné. Asi ako jediná som si ich prezerala. Vedela by som si viacero vybrať, ale pre nedostatok času (znova) som nemohla zistiť, za akú cenu by ich predal.

Po prehliadke domu sme sa prešli na ulicu s obchodíkmi, kde sme mali asi pol hodiny rozchod a mohli nakúpiť nejaké suveníry.

Po nákupe sme sa presunuli do jedného z chrámov. Tie farby, jednoducho krása. Tento si pamätám z nejakého dôvodu najviac.

Začal nám ďalší krásny a horúci tretí deň zájazdu. Každý deň bol organizovaný tak, že Silvia nám ráno porozprávala, čo uvidíme, na mieste kratšia organizácia, čo to o časti pamiatky, ktorou budeme prechádzať a za aký čas sa stretneme na ďalšom bode, kde sa dozvieme zase niečo nové. Do obeda sme navštívili jedno z miest zapísaných v zozname UNESCO: Tiantan – teda Chrám nebies (Oltár nebies). Všetky tieto komplexy sú pomerne veľké a ak ste tam organizovane, nemáte šancu ich sami prejsť celé. O histórií a zaujímavostiach sme sa dozvedeli asi na 3 zastávkach, v jednej časti bola možnosť obliecť si tradičné oblečenie a dať sa odfotiť, ale nevyužili sme to.

Cesta, ktorá začína pri Kruhovom oltári, trojvrstvovej terase z bieleho mramoru, ktorá znázorňuje peklo, zem a nebesia, a má 1,2 km. Vraj, kto si praje v strede nebies, tak sa mu prianie splní. A keďže prejavovanie citov na verejnosti v Číne nie je bežné, tak náš bozk s priateľom vytvoril na pár tvárach pobavený úsmev a tuším sme sa ocitli na pár fotkách 😀

Ku koncu prehliadky sme sa v komplexe dostali do parčíku, kde sme sa dozvedeli zaujímavú vec. Rodičia, ktorí majú slobodných potomkov tam chodia s niečím ako inzerátom. Napíšu o ňom pár informácií a hľadajú mu týmto spôsobom partnera. Rodičov tam uvidíte sedieť, prípadne sa medzi sebou rozprávať a inzeráty sú rozložené po zemi, kde si ich môžete prečítať (sú bez fotiek). Strana sa ale vždy snaží tieto zhromaždenia rozpustiť, my sme mali šťastie a videli túto „ponuku“.

Po obede v reštaurácií, kde sme hladní celkom dlho čakali na jedlo, sme išli do Pej-chaj parku. Je verejne prístupný a vstup do parku je platený. Nachádza sa tu ostrov uprostred lagúny, na ktorom nájdete jednu z pagód v meste. K nej vedie niekoľko schodov, z rôznych častí ostrova, cestičiek tam je pomerne dosť, tak je možné, že niektoré zabudne prejsť a v každom kúte nájdete niečo zaujímavé. Aj keď na mape môže pôsobiť lagúna malá, nie je to tak. Nebolo toľko času, aby sme ho prešli celé dokola. Ale je to naozaj pekné miesto s veľmi pekne upravenou zeleňou, typickou architektúrou, či lotosmi na jazere. Rovnako je ňom možnosť previesť sa v člne.

Z parku sme sa presunuli do nie veľmi vzdialenej manufaktúry na výrobu hodvábu. Krátka návšteva o tom, ako sa prebieha výroba s vtipným a zaujímavým výkladom. Sprievodkyňa anglicky a Silvia s prekladom. Máte tam možnosť si kúpiť u nich vyrobenú prikrývku z hodvábu, možno budem ľutovať, že som ju nepriniesla. Toto sa pred zájazdom nedozviete, tak aby sme mali dostatok financií. Nie, nerobím reklamu. Je ľahká, určená pre alergikov, vraj odolná proti roztočom, nezmuchlá sa po vášnivej noci do rohov. Som sa pobavila, lebo sa s tým komentárom zamerala práve na nás 😀 Cena v prepočte cca 92 € na klasickú jedno posteľ. Majú viacero rozmerov.

Deň sme niektorí ukončili návštevou predstavenia v Červenom divadle, ktoré bolo jedným z fakultatívnych výletov. Vstupné 200 yuanov. Videli sme KUNG-FU SHOW, tematické predstavenie v štýle výpravnej šou zo života šaolínskych mníchov a ich cesty k dokonalosti. Dej bol pretkaný príbehom malého chlapca, ktorého matka poslala stať sa mníchom. Mali sme to s anglickými titulkami. Príbeh celkom pekný, ako celok zaujímavé predstavenie s rôznymi ukážkami bojového umenia a čo mnísi dokážu navzdory gravitácií, doplnené akčnejšou hudbou. Vizuálne sme si to užili. Trvalo to cca hodinku, čínskym deťom, ktorých tam bola väčšina, sa to veľmi páčilo.

Prave som odisla z domu a pre mojho muza sa zacina skúška ohňa! Uspat raketu, vyriesit situaciu v noci. Idem po 100 rokoch von a najust som dnes nesla autom, aby nezavolal v sekunde, ze je zle.... lebo to zneužívajú, vsetci rad-radom, ukoncujem hysterické záchvaty. Fakt som chcela ist autom, ale dnes ma nahneval, lebo raketa zacina dokonale manipulovať... a on dobrák a nekriciaci rodič, sa to snaží vysvetlit nehovoriacemu placucemu decku🙈100x poviem, nerob to tak, nepýtaj sa jej “co to bolo”, nedávaj jej pozornost pri záchvatoch... nie, tak nie. Komu niet rady tomu niet pomoci, a o veselý vecer ma postarani. Takze baij baij chorvati😂

Nahnevalo ma to dnes, ale je to nieco co ma hnevá uz dlhsie. Raketa presne vie, ze jej staci škriekať kopat plieskat sa takých 5 min a vsetci to vzdajú... okrem mna... dnes to ukážkovo predviedla, ked som povedala, ze nech ju da vycikat, lebo sa pytala... nie ona skreky, revy, aby som ju dala ja... dobrých 10 minut som penila, za stolom v kuchyni, kym on tym svojim hlúpym spôsobom riešil situaciu... DISKUSIOU🙄🤦‍♀️

Jasne, ze to vzdal a vyhlásil, ze sa jej nechce. Ked sa potom prisla “zalovat” do kuchyne a on odišiel, do troch sekund bola na serbliku...

Je to jedna z milióna situácii, keby vsetko vzdy hodia na mna, citim sa ako otrok mojej rakety, lebo aj ostatni ju zo mna dobrovoľne robia... ked sa psychologicka pytala, ci mam pomoc okolo seba, ja, ze hej, jasne, muž sa snaží, ale nejde to ani z jeho strany. Toto znamená, ze som v tom sama. Sama sa riadim inštrukciami, sama s nou komunikujem jednoslovne, sama s nou pracujem za stolom, sama jej rozvíjam hru, sama ju uspavam, sama ignorujem vzdory, sama ju krmim 5x za den...vsetko 24/7. Muz sa snaží v rámci svojich možnosti (bicykel, lopta...)ale nepočúva, je unaveny, nevie to... mozno ani nechce vediet... mozno je to chlap a jednoducho takéto náročne situacie neda... ale mna uz hnevá aj ta jeho dobrota, lebo robi svoj viac škody ajo uzitku🙈😬

24/7 na mne a to je dôvod, preco sa jej nemôžu cudzí  ani chytiť... lebo nikto nema naladu, chut a trpezlivost riešiť uskriekane decko. Ved, co som si “narobila”, alebo oni sa uz postarali...

Som v tom sama... Preto to dnes “schytal” muž bez možnosti mojho okamžitého príchodu domov🙈chápete ako trestam muza? Dam mu strazit vlastnú dceru🤦‍♀️ Aj by som sa natom reálne zasmiala, keby sa ma to tak bytostne netýkalo🤦‍♀️

Nastáva najväčšia kríza. Absolútny pád pod krížom...

Ležím doma vo svojom vlastnom svete a rozmýšľam ako ďalej. 

Koniec hrdinstva!

Do 24 týždňa tehotenstva mám možnosť rozmyslieť si to a ísť na potrat. Neviem si predstaviť zabiť také veľké dieťa, veď to treba už normálne porodiť! Naháňa mi to hrôzu. Musí to byť riadny masaker. A zásah do psychiky. Čo je horšie, zabiť a možno sa zrútiť alebo porodiť a nechať zomrieť a pochovať svoje dieťa, či porodiť a do konca života sa starať? Každá jedna z možností je zláááááá. Dobrá možnosť v tomto prípade neexistuje. A to je straaašššne ubíjajúce ☹

Predvianočný čas je plný melanchólie a mňa navštevuje depresia. Už to trvá príliš dlho. Už nevládzem. 

UŽ NEVLÁDZEM.

Zdravím vás,

máme ďalšiu novinku! Tentokrát v sekcii Odborných poradní. 

Keď sme se pred pár týždňami dozvedeli o Efektívnom rodičovstve, myšlienka bola jasná: Toto musíme na Koníku mať! A tak slovo dalo slovo a dnes vám môžeme predstaviť pani Martinu Vagačovú, ktorá u nás na Koníku povedie Poradňu o efektívnom rodičovstve a výchove detí. 

Martina sa, mimo toho, že je sama maminkou 2 krásnych detí, venuje nielen detičkám, ale hlavne poradenstvu a vzdelávaniu dospelých v oblasti výchovy detí. 

Ak teda máte  otázky týkajúce sa:

- budovania rešpektu a dôvery, sebaistoty, trpezlivosti, samostatnosti a zodpovednosti, spolupráce
- zvládania detského vzdoru, puberty, adolescencie, súrodeneckej rivality, hnevu, konfliktov, digitálnej rovnováhy, účinnej komunikácie 

Dnes je to level nasratosti 12564. Ale nie u mojej rakety, ale u mňa. Som dnes tak podráždená, "nasrdená", či jaká, že aj sama sebe by som vynadala. Mám pocit, že sa desať mám vo mne bije. Jedna ukričaná, druhá bojazlivá, tretia bojovníčka, štvrtá stratená.... Proste som sa, kdesi zabudla, kdesi stratila a ja už vlastne neviem, aká som bola. Všetko, čo som mala v pláne pred deťmi, som hlboko odložila a moje plány sa postupne k tomu vrátiť, sa akosi kdesi zaplietli s týmito mojimi deťmi, ktoré sa mi dostali pod kožu. A ja zrazu neviem, čo je v živote dôležité, čomu dať prioritu, čomu nie, či počkať, či ísť, či vydržať, či vykašľať sa na všetko, dať voľný priebeh...Proste prišli, videli, rozhádzali manke systém a nakoniec si ešte aj odídu...

Keby som sa tak vedela, vypnúť, hodiť všetko do myslomysle... Keby som vedela žiť a užívať si chvíľe a nemať v hlave 4555874 zbytočných myšlienok. Už ma dožiera táto neistota, či to s mojou raketou je to sproste aut alebo nie je... Najradšej by som si počkala pani J pri ambulancií a ukázala by som jej tu moju slávnu raketu, nech sa mi okamžite na počkanie vyjadrí , lebo inak sa zbláznim... Potom sa, ale vo mne ozve ďalšia mama, že ešte počkaj, ešte nie, ešte je skoro, až okolo troch... No a takto mi tu dnes šibe.. Statočne mi pracujú hormóny, čo znamená, že moje dni sa blížia rýchlosťou svetla...

S raketou pracujeme hlavne doobeda. Slabiky vie už pekne na počkanie povedať (teda, tie ktoré vie vysloviť), ale pri učení začala dosť šaškovať.  Zrazu potrebuje cikať, potom piť, potom zazvoní telefón... Hlavne to cikať, naznačuje aj 3x za 20 min, len aby som išla pre šerblík, a ona samozrejme utečie od stolíka a chichoce sa, lebo sa budem "hnevať".. no veselo mi je s ňou cez deň DOMA. Na verejnosti je to iná káva. Hlavne, keď sú v okolí odrážadlá, motorky, kočíky a PLYŠÁCI to je smrť.... dnes fajné 2 výstupy v synovej škôlke behom 5 min. Najskôr nechcela ísť z triedy, lebo si tam našla akúsi opicu - zobrala som opicu preč = rev. OK sme v šanti, rev pomaly ustal, potom zbadala tučniaka plyšového = rev, keď ho musela znovu vrátiť... (podotýkam, všade chodíme s celou armátou plyšákov: zajac, praca, ryba, krava, ale očividne cudzie sú vždy topka)... Ja viem, poviete si bežné vzdorové, ale ona tomu pridá ten fajnový dramatický divadelný amok, že má človek pocit, že ju derete z kože... všetci samozrejme, prečo plače, čo sa stalo... reku nič, musela vrátiť zvieratko... Proste nikto ako keby nevidel tak uškriekané dieťa... Nečudujem sa im, tiež som také ešte nevidela...

Prednedávnom som videla reklamu na hotel, ktorý bol určený pre dospelých bez detí. Veľká antidiskusia matiek, aká diskriminácia... Ja Vám neviem, prvá tam budem za pár rokov🙂 Už mi praskajú ušné bubienky z tej mojej rakety... Denne na zemi 10x, už keď vidím hubu kriviť, porád tlak... reku difča, schop sa, neškriekaj za všetko.... Najviac ma štve, že to ide aj bez kriku, o pol roka mladšie sa krásne nechalo pestovať učiteľke, vrátilo hračky... ale nie, moje deti rovno priami potomkovia paviána... 

Pri práci za stolíkom posledné dni nestíham veľa úloh. Snažím sa hlavne zvuky a slabiky skúšať, medzi to dám vkladačky alebo niečo na jemnú motoriku a samozrejme niečo aj so zvieratkami na rozvoj hry. Ani sa nestihnem dostať do polovice úloh a už aj raketa si pýta svoje "obľúbené"... Posledné dni mi začala ukazovať hru Maminky". Mám ju vyloženú super vysoko, takže treba použiť prst a čosi ukázať.... Nejak si ju obľúbila, tieto puzzle sme používali medzi prvými a dlho dlho sme ju nevytiahli, až tento týždeň pondelok a odvtedy, len to si pýta. Je to super, lebo je viac motivovaná povedať: bu, mi, pa... Za odmenu si ich všetky rozhádže a pospája a uloží na stolík, aby pozerali ako sa učíme... Potom poračujeme ďalej... Dnes som jej skúsila dať rozdeliť ovocie a zeleninu, čo rastie na strome a čo v záhrade/v zemi.Samozrejme snažila som sa ju usmerniť nápovedami, napr. hrušku mám na strome, šup vedela, že ich má dať na strom.... s čerešňami som to už ani vysloviť nemusela, presne vedela, že sme ich v máji oberali zo stromu... V tomto porozumení, je veľmi šikovná, raz dva sa naučila aj zvieratká žijúce v lese a zvieratká na dvore... Ach aspoň pri tomto nerobí extra škreky.. Toto "easy" zvládnutie niektorých úloh je môj balzam na moju stratenú dušu...

Ahojte,

moje tehotenstvo sa blíži do finále a ja tu mám pre Vás súťaž o knižku Mama, nebo a ja.

Je to skutočný príbeh, plný emócií, spomienok na tehotenstvo a úprimnosti. Mňa oslovila, verím, že sa bude páčiť aj výherkyni ♡ .

Ak by ste ju chceli vyhrať, napíšte mi do komentára tip na nejakú dobrú knihu, ktorú sa mi oplatí prečítať počas čakania na náš malý zázrak.

Vaše tipy píšte do komentára.

Víťazku knižky vyberiem v pondelok 9.9.2019.

Ahoj, tak dnes uz mam 6 tyzdnov!

 Narastla som o 8 cm a pribrala skoro kilo. Tatinko je z toho nadseny..je super..nosi ma a rozprava mi. Najlepsie je, ked vydam vela zvukov po sebe a zcervenam, tak ma nosia vela. Niekedy pridam hlasitost, aby to trvalo dlhsie.

 Mamicka je zasa super v tom, ze ma cosi co mi velmi chuti. Ale velmi!  Neviem co to je, ale voni to a je to biele. ..mnaaam .. Tatik to nema. Ten ma rad prebaluje. Pritom mi pusinkuje nozky. Necham si to. Mam to rada. 

No tomu mnam bielemu sa to nevyrovna. ..davam si to casto. Niekedy aj po hodine. Ved je toho dost! 

Rada spim. Ked je tmavo, tak dlho spim. Inak podla chuti..

Potom su tu este suprovy mensi. Vikinka. A Semi. Vikinka ma nosi rada. ..aj ked nechcem ja..ale citim sa pri nej dobre. Semi ma rad hladka na vlaskoch a stekli ma. Obaja mi spievaju. Niekedy vsetci. To pocuvam. To ma bavi. 

05.09.2019

Konečne som sa dopracovala k tomu, aby som niečo napísala na blog o tom ako život ide ďalej.

No veru je to ťažké zhrnúť to tu všetko.

Chýbajú mi tie moje (naše) rána na terase, čaj, ticho, záhrada, vtáčiky, pokoj...

Hlavne ten pokoj.

Po dlhej PNke hor sa do práce.

Dva týždne ubehli ako voda, a tak sa znova hlásim ja, zvedavec, Chatbot Miky. Kto som? Tvoja spojka s Modrým koníkom priamo na Viberi. Ak si stiahneš moje stickery tu: https://stickers.viber.com/pages/modrykonikSK2019, môžem ťa pravidelne informovať o dianí na Modrom koníku, prinášať ti tehotenský newsletter, či klásť Otázku dňa. A čo zaujímavé som sa za toto obdobie dozvedel?

Hneď na úvod si neodpustím milú malú štatistiku zo začiatku školského roka. Koľko z vás v pondelok odprevádzalo svoje milované ratolesti do školských lavíc či škôlkarskych zariadení? Presne 60% opýtaných mamičiek a priznali aj slzičky na krajíčku. 40% mamičiek má doma deti menšie, a tak si na svoj prvý škôlkarsky deň ešte počkajú. 

Pýtal som sa aj, či podľa vás patrí štvornohý domáci miláčik aj k tým úplne, ale že úplne najmenším bábätkám. 34% z vás má pri tejto predstave zmiešané pocity a odmietavo krútite hlavou. No a 66% nadšene súhlasí a dáva tejto myšlienke palec hore.

A ako vyzerá ideálna oslava narodenín tvojho dieťaťa podľa teba? 60% mamičiek si predstavuje narodeninovú oslavu v úzkom kruhu rodiny. 40% mamičiek si k tomu predstavuje balóniky, oslavné čiapočky, kamarátov a hry, jednoducho zábavu so všetkým, čo k tomu patrí.

A poslednou pikoškou chcem poukázať na to, aké ste vy, maminky, obetavé a starostlivé. Predstavte si tú nezvyčajnú vec : konečne si po dlhom čase môžeš ísť kúpiť čosi na seba. A pri platení zistíš, že si toho viac nakúpila deťom a mužovi. Je ti to známe? Je, však? Takto nejak to má až 86% našich opýtaných mamičiek. 

Nateraz sa lúčim a ozvem sa znova o 2 týždne. Dovtedy sa môžme vidieť každý pracovný deň, prinesiem ti Otázku dňa a následne aj vyhodnotenie. Máš aj ty nápad na otázku, ktorú by som sa mohol našich mamičiek spýtať za teba? Neváhaj a podeľ sa v komentároch, štedro ťa odmením srdiečkami.

Babka vždy hovorila, že každá dobrá gazdinka ich musí zvládnuť ... spolu s ďalšimi milión inými vecami, ktoré dobré gazdinky zvládajú 🙂 A súčasné gazdinky musia zvládať variť aj zdravo, preto sme si pre vás pripravili túto bezlepkovú verziu. 

BUDEME POTREBOVAŤ: 

• 350g uvarených zemiakov
• 300g pohánkovej múky
• 1 väčšie vajíčko
• himalájska soľ
• cca 150g modrého maku
• 80g masla
• ryžový sirup
• orechy na ozdobenie

AKO NA TO:

Zemiaky uvaríme v šupke. Očistíme a postrúhame alebo popučíme na jemno. Pridáme pohánkovú múku, vajíčko, trochu soli. Zmes premiešame, aby sme spojili ingrediencie. Z pripravenej masy vytvoríme dlhé pásy, ktoré nakrájame na malé kúsky a tie uvaríme v osolenej vode. Po uvarení vyberieme šúľance z vody. Na panvici necháme rozpustiť maslo, polejeme ním uvarené šúľance a podľa chuti pridáme mak. Dosladiť ich môžeme ryžovým sirupom a dozdobiť orechmi.  

Dobrú chuť 🙂

Quinoa pochádza z Južnej Ameriky. Mrlík čílsky, ako sa jej hovorí u nás, sa tam pestoval už pred 4000 rokmi. Inkovia ju považovali za posvätnú plodinu.

Vedeli ste, že quinoa ... ? alebo 5 faktov

1. má výnimočné nutričné vlastnosti? Obsahuje kvalitné kompletné bielkoviny, až 14%. Má tiež mnohé vitamíny a minerály. Dokonca ju NASA skúma ako potravinu vhodnú pre astronautov pri dlhých letoch. 
2. existuje v niekoľkých stovkách variánt? Líšia sa od seba farbou semien. Najbežnejšia je biela quinoa. Všetky varianty majú rovakú chuť. 
3. je bezlepková? Nepatrí medzi obilniny a je príbuzná špenátu a cvikli. 
4. treba pred kuchynskou úpravou prepláchnuť vriacou vodou? Quinoa prirdzene obsahuje saponiny, ktoré chránia semeno na poli pre vtákmi. 
5. je odolná plodina nenáročná na pestovanie? Je zvyknutá rásť v miestach, kde výrazne kolísa teplota a kde je nedostatok vlahy. 

Návod na prípravu

Príprava je veľmi jednoduchá. Podobne ako ryža, sa varí v pomere 1 diel quinoa a 2 - 2,5 dielu vody.

Aby ste quinou zbavili horkosti, prepláchnite ju horúcou vodou. Varte ju vo vode na miernom ohni 15 minút. Potom ju môžete pod pokrievkou nechať  pár minút dovariť, aby vstrebala všetku vodu. 

Ahojte, tak som tu znova. Naša spoločná misia o vzájomné porozumenie rodičov a učiteľov pokračuje. Dnes by som sa rada trochu povenovala školám v prírode. 

Ak ste boli zvedaví, čo sa ten posledný augustový týždeň deje v škole, tak aj to je jedna z činností. Je ich oveľa viac a dúfam, že sa k nimi postupne dostanem. Napríklad pripravujú sa plány činností na nasledujúci školský rok. Do nich patrí aj organizácia školy v prírode na základných školách. Hoci sa organizuje zväčša v máji alebo júni, rámcovú predsavu už musíte mať pred začiatkom školského roka. 

Postupom času sa počas niekoľkých mesiacov všetko pripravuje. Od výberu miesta, cez personálne obsadenie, upresnenie počtu a pod. Hoci kedysi to museli platiť prevažne rodičia, dnes má každé dieťa nárok na príspevok na jednu školu v prírode. Pri väčšej finančnej náročnosti, čo sa až tak často nestáva, lebo aj agentúry, ktoré školy v prírode ponúkajú, poznajú limit príspevku a zväčša sa ho držia, nastupujú občianske združenia rodičov. Nepredstavujete si však, že niečo z toho dostane dozorujúci učiteľ. Mne osobne by to ani nenapadlo, ale už som počula také poznámky od ľudí mimo školstva, tak to chcem dať na pravú mieru. Tieto financie putujú priamo agentúre, ktorú škola oslovila, resp. dopravcovi. Učiteľ sa poteší len náhradnému voľnu, ktoré si môže čerpať cez prázdniny.

Veľkým problémom je obrovské administratívne zaťaženie. Žiaci a často aj rodičia, musia byť poučení o všetkých rizikách, možnostiach, musia mať potvrdenia od lekárov  a ... .  Hádam aj pol roka sa zbierajú všetky potrebné papiere do ŠvP (tých papierov je dosť veľa, hádam aj 5ks od jedného žiaka) a učiteľ si často musí zahryznúť do jazyka. Keď sa povie a zvyčajne aj do slovníčka napíše, že majú byť v  pondelok, minimálne dvaja žiaci ich donesú v stredu a jeden žiak vám ich všetky dá minútu pred odchodom autobusu. Nemôžete nič povedať, lebo jeho otec je veľavážený sponzor školy. 

Rodičia (a niekedy aj vedenie školy) si myslia, že si učiteľ ide do ŠvP oddýchnuť,veď po odučení hodín  sú tam animátori. "Animátori" sú zväčša 17-18-ročné deti, ktorým sa učiteľ bojí zveriť na pol dňa deti a tak im stále lozí za zadkom. Kolegyňa neraz spomína, že animátori často pozabudli na vek detí a pripravili im program, kde hrozilo zranenie, pád, či niečo horšie. Večer, keď znova preberiete zodpovednosť za tú rozšantenú chásku, nastupujú stavy "ja ešte nejdem spať" a "ja chcem ísť domov". Dieťa, ktoré je často prvýkrát preč od rodičov, robí všetko preto, aby sa tam vrátilo. A tak sa Vám môže stať, že po dvoch dňoch bojov s plačom, vydieraním a podobne voláte matke, aby si prišla po dieťa, lebo si bije hlavu o drevený stlp, aby išlo domov.  

Zaujímavé býva, aj keď príde dieťa s črevnou virózou. Celý víkend mu bolo zle, ale rodičia no aj tak pošlú do ŠvP. Prvý deň je pri ňom zdravoťák, druhý odchádza domov a popri tom ešte nakazí ďalšie deti. Načo boli potom tie papiere a potvrdenia?
Po tom všetkom sa už koncom týždňa tešíte domov a vedenie školy nezdriedka nakáže prísť až po 17:00, lebo oni tak chodia domov s veľkými z lyžiarskeho. Deti síce sú plné zážitkov, ale už tešia domov, netrápi ich ešte nejaká zastávka v múzeu alebo podobne, len aby sa dodržal prikázaný čas. Nakoniec aj tak musíte ešte  dve hodiny čakať s nejakým dieťaťom, ktorého rodičia zabudli, že sa máte dnes vrátiť. Uštvaní z celého týždňa padáme do postele a až tešíme sa, že nás to opäť čaká až o rok.

Ešte v ten deň popoludní to cítim... začínajú sa mi kotúlať slzy... 

Práve mi odtiekla veľká časť vody, ktorá sa vo vnútri nahromaždila.

Ležím, ani sa nemôžem pozrieť koľko jej bolo. Mám pocit, že všetko, čo do mňa natlačili, vyteká. Pohnem sa a tečie znovu. Do rána mám pocit, že je všetka vonku. Chytá ma beznádej. Hoci sa voda stále tvorí, odteká jej veľké množstvo, toto nevyzerá na úspešný amniopatch.

Znova si poplačem. Už mám všetkého akurát tak dosť. Robím, čo môžem, ale Pán Boh má s nami očividne iné plány...  Nerozumiem im. Prečo, Bože, prečo? Čím si toto moje dieťa zaslúžilo???

"Ešte je skoro, počkáme si na sono do utorka."

Nemusím čakať, viem to. Cítim ako každú chvíľu voda stále odteká. Sme opäť na začiatku ☹

Parfumy - malý luxus, ktorý si môže dovoliť každý. Výber parfumu je teraz neobmedzený a nie je potrebné minúť tri platy na to, aby ste sa cítili dobre. Dostupné parfumy z katalógu a Niche parfumy majú niečo spoločné: z pokožky vyprchajú v priebehu niekoľkých hodín. Chcete si predĺžiť potešenie a udržať arómu dlhšie? Potom vyskúšajte tieto parfumové triky.

Výdrž parfumu závisí od mnohých faktorov. A cena v obchode nie je ani zďaleka určujúcim faktorom, bez ohľadu na to, ako sa vás poradcovia snažia presvedčiť. Ide o koncentráciu zloženia parfumov a o individuálne vlastnosti pokožky, ako aj o vlhkosť a teplotu vzduchu či hormonálnu hladinu. Nikto nemôže zaručiť trvanlivosť ani super drahých parfumov na vašej pokožke. Existujú však malé triky, ktoré zvyšujú radosť z vône. A musíte ich vyskúšať už dnes.

Trik #1: Poznajte svoj srdcový rytmus

Parfum reaguje na ľudské teplo. A najteplejšie oblasti nášho tela sú tam, kde sa nachádza pulz. Použite na ne svoj obľúbený parfum, aby sa jeho vôňa rozvinula ešte viac.

Trik #2: Brucho

Áno, pupok nie je ani zďaleka najviditeľnejším miestom na použitie parfumov. Mnohí fanúšikovia parfumov, a dokonca aj profesionálni parfuméri, však odporúčajú, aby ste do tejto citlivej oblasti vložili kvapku arómy.

Takto vyzerájú naše posledné dni ... Ďalšou úlohou od logopedičky bolo podporovanie vokalizácie, aj keď sú to iba citoslovcia. Už mi z toho riadne hrabká, niekedy mám normálne problém sa prepnúť do vyššieho levelu reči a kopukrát poviem aj mužovi: Júúj, bác. Telefón je na zemi. Trošku na mňa divne kuká, ale viac nekomentuje moju materskú prepnutosť. Napriek tomu vidím, že rakete to akosi pomáha. Začala byť viac vokálnejšia + cvičenie tvárovej imitácie a zrazu sa objavili aj nové slabiky: da, bu, puf, pi... 

Už je trochu zmagorená zo mňa moja raketa, pretože keď poviem "Urob toto", už si ťapká po lícach, po čele, po pusinke, všetky imitačné cvičenia tváre naraz, len aby to mala z krku. Takže pomaly už prechádzam pri príkaze "Urob toto" rovno na pýtanie slabík. Už pozná tento príkaz, vie, že sa mi má pozrieť na tvár a do očí, takže keď poviem ja prvá slabiku, vidí, čo robia moje ústa. Možno nám to naozaj pomohlo, lebo sa mi zdá, že sa viac snaží hovoriť a niektoré slová, ktoré si náhodne vypýtam aj zopakuje, samozrejme trošku schomolené, ale čosi z tých slov tam vždy použije. Dnes som si všimla tieto dva nové pokusy o slová: 

Daj - da (ešte ho nepoužíva na pýtanie predmetov, len na vyžiadanie "povedz da/daj") a slová  kde je - deje (trnavčina sa nezapre, používa ho však len, keď sa opýtam alebo pri hľadaní obrázku, pri ktorom to používam ja....)... Ide to všetko ako z chlpatej deky, ale keď si človek predstaví, že ešte januári a februári ani neblabotala, tak sa z toho celkom aj teší.

Dnes som videla o pol roka staršie dievčatko, ktoré išlo zo škôlky a mlelo o 106. Vlastne svojou rýchlosťou prekonala aj môjho syna, splietala dve na tri, len aby rýchlo povedala mame, čo zažila... Krásne to bolo. Hneď ma to napadlo, že táto mamina musí byť z tých, čo si aj želá "chvíľku" ticha. Ja už nechcem chvíľky ticha. Tie sme už mali a nie ďakujem neprosím znovu. Nech mi pukne hlava, nech sa jazyk rakete pletie pri hovorení príbehu, nech rozpráva aj zo sna....

Aj to raz bude, verím tomu veľmi silno... Je to teraz znovu s ňou celkom fajn, AK som s ňou iba ja (ale syn a muž). Ráno si porobíme cvičenia, potom sa pomotkáme, čosi vybavíme, šup obed a spať a ideme mimiho zobrať do škôlky...Dokonca sa tieto dni začala viac motkať okolo odrážadla, tak som jej ho dala dovnútra a občas ide kúsok aj na ňom. Teším sa tomu, možno budúcu jar bude aj skutočne odrážať. Cez deň je to s ňou skutočne pohodička, ak sú to neni dni ako minulý týždeň, že plače za všetko od rána do večera.

Na terapiách však pokúša, či sú dni dobré alebo zlé. Spolupracuje jak sa jej zachce, s cudzími bez mojej prítomnosti nula bodov a to tam chodíme už dobrý polrok aj viac... Písala som, že na tomto musíme zamakať, tak ideme na detské krúžky, oslovila som dievča, čo by sa s ňou mohlo hrávať 1-2x do týždňa v mojej prítomnosti, možno neskôr aj bez.... Všetko skúsim, len nech zlepšíme aj reakciu na cudzích ľudí... Ja viem, možno tlačím na pílu, syn v jej veku nebol o nič viac spoločenský, ale predsalen to vnímam viac rizikovejšie ako pri ňom. Toto je to, čo nám podľa mňa "zostalo" z našich znakov a čo je na nej výrazné: akceptovanie požiadaviek bez výbuchu - takto by som to sformulovala odborné. Laicky povedané, škrieka ako pavian pri cudzích... Darmo raketa, manka ťa chce "z toho" dajako dostať...

„Je tu niekde klaunka?“ počujem volať sestričku. Vybehnem za hlasom. „Miškovi odložili operáciu, je z toho nešťastný. Potrebuje rozveseliť,“ vysvetľuje a povie mi číslo jeho izby.

Presunutie operácie na ďalší deň naozaj nie je dôvod k veselosti. Ani pre dospeláka, nieto pre deväťročné dieťa. Opäť na druhý deň nejesť, nepiť a báť sa, ako to celé bude prebiehať a ako to dopadne. A zase o niečo dlhšie zostať v nemocnici.

Ani nemusím hádať, ktorý zo štyroch chlapcov v izbe je Miško. Stojí v kúte za dverami a plače. Priznám sa, že mi ako človeku nie je všetko jedno. Ani ako klaunke. Neviem, či dokážem rozosmiať nešťastného chlapca. No rozhodne to vyskúšam.

„Ahoj, máš nejaké mokré líca, ja ti ich osuším,“ navrhujem mu ako červenonosá doktorka.

„Ale nie, to netreba,“ snaží sa neisto namietať.

„Prosím ťa, to nie je žiadny problém,“ vyťahujem pumpu na balóny, ktorá poslúži ako pohotovostná zásobáreň vzduchu. „Len kde máš tie líca? Kde len môžu byť...,“ uvažujem nahlas.

Ahojte,

Posledné letné dni prichádzajú a tak sa ich snažíme užiť ako sa dá najmä vonku. Keď však prší robíme si rôzne aktivity. Tu máte pár našich tipov a možno sa inšpirujete. 🙂 

Po spoločných raňajkách a prechádzke vonku, kde som stihla vypiť kávičku som bol nabudená a plná energie pripraviť naše aktivity.

Učiteľku v sebe nezapriem ☺ a snažím sa s Linou veľa tvoriť a vzdelávať a to najmä montessori pedagogikou. Dnes som sa však snažila zapojiť aj produkty značky Fred &Flo.

Prvou, úplne jednoduchou aktivitou bolo vhadzovanie tyčiniek do uší do prázdnej papierovej krabice od vajec. Myslím, že každá z nás nájde tieto dve veci doma a dieťa si skvele precvičí jemnú motoriku. U nás to vyzeralo asi takto! ☺

Kým sa Lina hrala ja som pripravila veci na druhá aktivitu : Letný sen

Nejaký ten týždeň spolu s Alžbetkou testujeme Taliansku kozmetiku Linea Mamma Baby, ktorú sme dostali na vyskúšanie od majiteľky e-shopu bibis.sk
Mne osobne bola značka neznáma, ale po prečítaní pár recenzií a hodnotení som sa rozhodla, že produkty vyskúšame. Na Slovensko priniesol značku concept store Little Hipster. 
Všetky produkty sú navrhnuté a vyrobené v Talianskej rodinnej firme, pričom kladú dôraz na organický (bio) pestované rastlinné zložky (kardamón, olivy, nechtík, repný cukor, za studena lisované sladké mandle). 

Linea Mamma Baby ponúka kvalitné výrobky pre detičky, bábätká a ich maminky. Produkty neobsahujú parabény, farbivá ani SLES. Sú dermatologicky testované bez pridaných nevhodných látok.

Čo ma zaujalo asi najviac je minimalistický obal, ktorý zaujme skutočne nejedno oko dieťaťa či mamičky a priesvitnosť obalov, ktorým vytvára značka otvorený vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim.

Na e-shope nájdete veľké množstvo produktov od produktov na opaľovanie a ochranu pokožky, cez gély a mlieka.

Mňa najviac zaujali tieto dva produkty a tak by som Vám ich chcela predstaviť.

Baby šampón a sprchový gél DOCCIA SHAMPOO

Od nášho prvého videa na YouTube kanáli Modrého koníka ubehol už nejaký čas. Počas neho sme sa pripravovali na dnešný, pre nás všetkých veľký deň, a síce: zverejnenie prvého videa z našej dielne.

A pretože nás Vaše príbehy a životy zaujímajú, tak tomu nemohlo byť inak a natočili sme prvý rozhovor s Nikou - spisovateľkou, blogerkou, návrhárkou, ale hlavne mamičkou 8 detí.

Ako vyzerajú ich rodinné dovolenky, ako to všetko s deťmi zvláda alebo kedy sa cítila na dne si vypočujte a pozrite už teraz v jej videorozhovore.

Video pokojne lajkujte, komentujte a prihláste sa na odber nášho YT kanálu. Jedine tak vám už nič nové a zaujímavé, čo pre Vás máme a chystáme, neutečie. A že toho nie je málo!

Majte sa krásne! 

Modrý koník team

Ahoj,

rozhodnutí stát se maminkou a tatínkem je na začátku mnohokrát i velmi dlouhé cesty asi to nejjednodušší. Když těhotenství přijde podle plánu a představ, je všechno skvělé, krásné a ideální. Jakmile ale těhotenství nepřichází i po několika snaženích se o dítě, přepadne páry strach, stres, nejistota a hlavně otázky jako: "Proč to nejde? Kde může být problém? Jak můžeme těhotenství více pomoci, aby si k nám dítě našlo cestu?" Otázek je samozřejmě daleko více a na místě je vždy vedle samotné návštěvy i konzultace s lékařem. A tu už nyní můžete využít s MUDr. Petrom Krajkovičom v Poradni ako otěhotnieť

Pana doktora se oddnes až do 1.10.2019 můžete zdarma a anonymně ptát na otázky, které Vás z oblasti snažení se o dítě a podpory těhotenství zajímají.  

Na všechny dotazy se MUDr. Peter Krajkovič těší už teď a věří, že Vám bude v mnohém nápomocen!

Krásný den všem!

Jennyska

"To nevadí, aspoň bude v noci dobre spať!" Ach jaj...toľkokrát som počula túto vetu útechy na margo toho, že mi novorodenec celý deň poriadne nespal. Najmä z úst mamičiek, ktoré kočíkovali naposledy ešte za čias socializmu. Neverím tomu, že to voľakedy mohlo fungovať, len jednoducho zabudli, ako to vlastne bolo. A stále je. Lebo to platilo, platí a navždy bude platiť: 

Ak bábätko cez deň nespí, nebude spať ani v noci!

Uvedomenie si toho je základný krok k vychovaniu zdravého spáča. Dieťa nepadne večer od únavy do postele ako my. Aby vedelo spať, myslím tým aby zvládlo viac ako krátke párminútové šlofíky, je potrebné mu nastaviť spánkový režim. Deti sa nerodia tak, že to vedia, treba ich to naučiť. Je to naša úloha, všetkých mám a oteckov. Česť výnimkám, alebo skôr mamičkám, ktoré na to nemuseli ísť takto vedecky, proste im lepšie fungovala materská intuícia a akosi prirodzene spravili to, čo aj ja, ale až po prečítaní milión článkov. 

Spánok generuje spánok. 

Čím viac a pokojnejšie cez deň spia, tým budú tvrdšie a v dlhších cykloch spať aj cez noc. Nebudú trpieť spánkovým deficitom. Lebo áno, bábätká trpia rovnako ako my dospelí. Len oni sa z neho len tak "nevyspia", lebo ak nespia tak nebudú spať ani v noci, ani na druhý deň, ani nasledujúcu noc a možno poriadne ani ďalší rok. A my budeme na pokraji zrútenia, úplne vyčerpané a choré. 

Ako na to?

Prichádza záchrana dieťaťa a úľava pre mňa? Amniopatch všetko vyrieši! Aspoň v tom dúfam...

Nastupujem do ružinovskej nemocnice, prejdem opäť kopou vyšetrení, ďalšie sono (ešteže to nie je rtg, inak by sme svietili až do vesmíru), pribudnú ďalšie antibiotiká a lieky, nesmie sa vo vnútri uzavrieť žiadna infekcia. Strieda sa pri mne viacero lekárov, ale doktora, ktorého čakám, stále nikde. Nemôžem však povedať na nikoho zlé slovo, pripadám si ako by som sa ocitla naozaj v "baby-friendly" nemocnici 😉

O pár dní dostávam inštrukcie, ideme na to!

Na ďalší deň ráno: nejesť, len veľa piť, ide sa na odber krvi. Ó, ale aký. Na vozíčku ma vezú celou nemocnicou do Národnej transfúznej služby. Ako každý smrteľník, musím prejsť vstupným vyšetrením. Už tu tŕpnem, ale našťastie spĺňam kritéria a pokračujem ďalej. Usadia ma pohodlne vo veľkom "zubárskom" kresle a napichnú kopou hadičiek. Ide o autotransplantáciu. Separátor odoberá len trombocyty a plazmu, zvyšok krvi mi vracajú cez druhú ruku späť. Dlhá procedúra našťastie končí, prinesú mi sladený čajík a bagetku, ešte zmerajú tep a plánujú ma poslať späť na oddelenie. To ešte netušia, že sa ma tak skoro nezbavia 🙂 

Po týždňoch ležania mám "motáky" pri akomkoľvek postavení sa, nieto ešte po veľkom odbere krvi. Taký nízky tlak tam už dlho nenamerali, začali sa manévre. Ďalší cukrový čajík, voda, sladký koláčik, poloha do ľahu s vyvýšenými nohami... Hurá, po pol hodine stúpa horný tlak na 90, vravím, že lepší už nebude 🙂 tak si zaželáme veľa šťastia a šups jazda vozíčkom naspäť na oddelenie. Zvyšok dňa kľudový režim. Akoby som inokedy behala 🙂

Ráno príde lekár a oznámi mi, že odber nebol úspešný, niekde sa im cestou stratil.