Prvé okamihy s dieťatkom sú neopakovateľné. Do života vám vstúpi nový človiečik, menia sa vaše priority, stávate sa mamou... Nie vždy je to však celkom ružové. Prídu ťažšie chvíle, plač, neistota. Veľakrát je za tým postrach všetkých mamičiek – dojčenská kolika. Teraz jej však veľmi ľahko, rýchlo a bezpečne predídete. Aby ste si tie krásne chvíle s vaším malým pokladom vychutnali naplno.

Čo budeme testovať

Tentoraz budeme testovať kvapky Colief®, ktoré sa postarajú o to, aby bolo bruško vašich drobcov spokojné. Pretože nie je nič horšie, ako nespokojné bábätko, ktoré niečo trápi. Prijmite pomocnú ruku a zatočte s kolikou jednoducho, bezpečne a účinne.

Novinka Colief® Infant Drops Lactase Enzyme je celkom iná ako prípravky, ktoré už možno vaša domáca lekárnička obsahuje. Tieto kvapky sa totiž nesnažia iba uľaviť od príznakov koliky, ale priamo odstraňujú jej príčiny. Dojčenská kolika je často spojená s nedostatočným trávením laktózy. Kvapky Colief® pomáhajú rozložiť laktózu v materskom mlieko či v dojčenskej výžive na jednoduchšie cukry, vďaka čomu  bábätko mliečko ľahšie strávi a nebude ho bolieť bruško. Ide o výživový doplnok bez vedľajších účinkov, obsahujú iba prírodný enzým, ktorý sa prirodzene nachádza v ľudskom tele.

Keďže vieme, že starostlivosť o dieťatko nie iba jednou z najkrajších, ale je aj jednou z najnáročnejších úloh, máme pre vás ďalšie produkty, ktoré vám zjednodušia každodenné chvíle s vaším dieťatkom:

Colief® Vitamín D3 kvapky prispievajú k udržaniu zdravých kostí, k správnemu fungovaniu imunitného systému a k správnemu vstrebávaniu/využitiu vápnika a fosforu.

19.05.2019

Slnečný lúč neúprosne útočí na moje viečka 😍 o 6 ráno 😂

Idem dole na kafé.  

Príde manžel, že ho bolí chrbát, pomasírujem, nalepím náplasť s kapsaicínom a uloží sa znova spať. 

Ja zjem chlebík so šunkou a idem von na terasu vypiť si čaj.🍵

Drozdy, lastovičky,  červienky aj vrabce lietajú a švitoria ostošesť. Holub pije vodu z vedra pri studni a Beny ho lenivo sleduje. Také ospanlivé nedeľné ráno. 

Lámeš si hlavu nad tým, kam zaradiť knihu v kategórii Knihy pre dospelých?  Malá nápoveda čo kam patrí🙂

Romány, beletria - čokoľvek s dejom, romány, novely, poviedky, umelecké reportáže, umelecká próza, biografie
Poézia - básnická tvorba
Varenie, pečenie a výživa - kuchárske knihy, knihy o výžive, stravovaní nielen dospelých, ale aj pre deti
Domov a záhrada - rôzne knihy o dizajne, úprave domov, bytov, záhradných priestorov, knihy pre kutilov
Tehotenstvo, pôrod - knihy, ktoré vám pomôžu zvládnuť či už tehotenstvo, ale aj samotný pôrod, obdobie po pôrode
Starostlivosť o dieťa, výchova - rôzne odborné knihy na tému detí a ich výchovy
Ezoterika, astrológia - najčastejšie sú to knihy o ľudskom vnútre, o veštení, o snoch, ale aj o vesmíre
Zdravie a fitness - knihy zaoberajúce sa zdravým životným štýlom, cvičením
Učebnice, skriptá - všetko, čo potrebujete k vzdelávaniu - či už v škole, alebo na kurzoch.Týka sa napr. cudzích jazykov, doplnkového vzdelávania, hudobného vzdelávania, atď.
Kalendáre, diáre - aktuálne aj neaktuálne kalendáre, diáre
Iný - ostatné odborné knihy, ktoré ste nevedeli zaradiť pridajte do tejto kategórie, ďalej sem patria napr. obaly na knihy, záložky do kníh, albumy

V kategórií Knihy, hudba a film pre dospelých môžete inzerovať - ako vyplýva z názvu kategórie - aj rôzne druhy časopisov, filmov a hudby na rôznych nosičoch.

V mojom blogu nájdete aj iné články, ktoré sa týkajú bazáru. 

Prajem všetkým pekný deň 🙂

Zuzana

Ahojte 🙂 V bazáre pribudlo nové členenie kategórie Detských kníh. Čo patrí kam ? 

Prvé knižky

- patria sme knižky pre najmenšie deti, väčšinou bez príbehu, s obrázkami. Môžu byť gumené, drevené, leporelá.

Rozprávky, príbehy, beletria

- patria sem knihy s príbehom, knihy, ktoré majú dej. Niekedy sú to puzzle knihy, zvukové knihy, môže to byť aj leporelo s príbehom, Biblia, knihy s riekankami,  básničkami.

Encyklopédie a náučné knihy

Ani za svet nerozumiem tomuto porekadlu. Tak plati ci neplatí pravidlo? Prvykrat viem však toto pravidlo zaradiť do reálnej situacie a tou je diagnostika autizmu. Neexistuje nic, co Vam ho vylúči, ale existuje xy znakov, co Vam ho potvrdia.

Ja stale mojej rakete verim... verim jej napriek tym amokom a výbuchom, hyperaktivite, slabej interakcii, stale kdesi v srdci citim, ze to nebude az take zle... ze je tu teraz medzi nami taky akysi múr, ktory musime spolocne preliezť a potom to uz bude super. Stale verim, ze tych znakov nie je tak vela, aby to bolo jednoznačne ako facka. Toto je moje veriace a tuziace ja.

Potom je tu však moje strachoprdovske ja, ktoré mi hovori, ze toto co dokáže moja raketa dokazu aj niektori autici...Vtedy ma napadne myšlienka, ze moja raketa by mohla byt výnimka, ktorá nieco sice dokáže, ale napriek tomu sa potvrdí autizmus.

Jedna lektorka montesori kurzu mi raz suverénne povedala, ze ak sa zapája do domácich prác a imituje ma, tak urcite autistka nie je... Hm pekne... Ale hned o tyzden som citala príspevok jednej mamičke, ktorej potvrdili u syna autizmus a to i napriek tomu, ze jej vzdy velmi pekne pomáhal doma, imitoval a dal sa pekne vycvičiť a naucit vzorce správania. Takze to, ze to robi moja raketa zase nie je jasný ukazovateľ vylúčenia autizmu. 

Pisem o tom preto, lebo dnes ma prekvapila ako paradne vie imitovat. Dnes pri obede som sa po dlhej dobe prezehnala, obcas to spravim, obcas zabudnem, ale dnes som to nejak automaticky spravila a raketa na mna oci isla vyvalit a zrazu len ruku na čelo na hruď... a amen - nakoniec ruky spolu. Skusila som to teda este raz a vyzvala som ju nech ideme spolu, smiala sa a kukala, krasne fixovanie do oci... taka banalita, ale poviem Vam to moje druhe veriace ja akosi narástlo. Hned som poobede este chcela overiť jej porozumenie a vytiahla som nove kartičky s činnosťami: kosiť, krájať, miešať, sekať drevo, odomykať... ukazala som ich fakt celkom rychlo ako by som ich ukazala mojmu 4-ročnému normosynovu, urobila gesto a položila na stôl a potom som si pytala obrazok jeden za druhym . Paradne napodobnila gesto a na prvy sup podala správny obrazok. A zas malo moje veriace ja “raj”.

No, ale potom prislo fungovanie mimo domu, mimo izby a tam zas kvitlo moje neveriace ja. Dnes to potiahol s raketou viacej muž s jeho mamou... Casto sa pýtate alebo radite, preco ju nedávam castejsie niekomu strazit... 25 min s muzom a boom uz bola v jazere🙈isli si “zahadzat” kamienky a ju napadlo skocit si za nimi🤦‍♀️Medzitým ako som v 130tke isla za nimi na aute, ju on vyzliekol, zohrieval vo svojej bunde, ale kedže super hyperaktivne dieta chce stale behať a fakt sa nemieni dat obmedzovať v pohybe, pustil ju na zem behať holi po poli. Zaskrtit muza? Vytahat raketu za usi?...nevedela som, co skor, ale take stastne hole dieta ste v kaluži blatovej v máji este nevideli... to len na margo toho, ze moje dieta je (vytrhnuc kolónku z autidotaznika): “náročné na pozornost”, takze nie kazdy sa mi ju hrnie strazit. Neda sa ist s nou pekne na zmrzlinu, do parku, na ihrisko ci pozriet len-tak zvieratká, lebo Vas caka vzdy problematicky odchod alebo príchod alebo priebeh...

18.05.2019 - 5.00

Budím sa na bolesť prsníka.  Pravého. 

Dosť to bolí...

Neviem čo si mám o tom myslieť.

Môže ma to bolieť aj z chrbta?

Ako to zistím... Neviem. 

17.05.2019

Kukuk.😉🚚

6.15

Piatok. 

Možno dnes zavolajú. ☎️

A možno nie...

16.05.2019

Nevyspatá.

Som na totálku.

Spala som len 4 hodiny. Od 5.41 čumím do plafónu. Kedy odišli deti? Neviem. Nezobudila som sa, a to mám od ich narodenia sluch vycibrený na maximum. To sa mi ešte nestalo. Presviedčam oko aby sa zavrelo, ešte je málo hodín, tak spi, ale oko nieeee, ono musí byť rozčapené dokorán a čumákuvat!

Zliezam dole a v kuchyni pri káve si píšem so Zuzkou. Už sa pomaly zotavuje. Tiež je taký šinter ako ja. Je nám dlho, jednoducho. Sme zvyknuté makať a zrazu nemôžeme. Mňa osobne žerú mrle ako besné, keď nemôžem nič robiť. 

Zuzka, ty len pekne ešte odpočívaj, ty máš ešte čas. To ja sa už snažím do toho pomaly dostať. 

"Cerkláže krčka maternice sa bojím čím ďalej viac, ale ja si už moc vyberať nemôžem, mám za sebou 3 potraty a cerkláž je u mňa asi jediná a posledná možnosť, ako bábätko donosiť," píše jedna z mamičiek v diskusii a snaží sa o tomto zákroku nájsť nejaké informácie a hlavne skúsenosti mamičiek, ktoré ho už podstúpili.

Cerkláž krčka maternice je dnes už menej používaný operačný zákrok v oblasti hrdla krčka maternice. Aj napriek tomu ho občas nastávajúce mamičky v nevyhnutných prípadoch podstupujú. O čo ide? A pre koho je tento zákrok vhodný?

V akých prípadoch sa vykonáva

Cerkláž je operácia, ktorá sa vykonáva medzi 16.-26.tt tehotenstva pri nedostatočnosti krčka maternice (hrdla). Pri nedostatočnosti krčka maternice je maternicové hrdlo slabé a ťarchou bábätka v maternici sa tak môže začať otvárať a skracovať predčasne (tento údaj sa vyjadruje pomocou tzv. Cervix score). Nedostatočnosť krčka maternice a tým spôsobené predčasné otváranie a skracovanie potom môže zaviniť  potrat,  predčasný pôrod alebo  predčasný odtok plodovej vody.

• Ak je nález mierny, je odporúčaný pokoj na lôžku a obmedzenie pohlavného styku, tehotná žena až do konca tehotenstva môže zostať doma, ale s kľudovým režimom.
• Ak sa nález zhoršuje, je nutné podstúpiť hospitalizáciu v nemocnici, kde je absolútny pokoj na lôžku a tiež sú podávané lieky na tlmenie sťahov maternice, aby sa zabránilo predčasnému pôrodu.
• Ak sú ťažkosti veľmi závažné, tak môže lekár odporučiť práve cerkláž krčka maternice, ktorá dokáže ustáliť otvárajúce sa hrdlo a tým zabrániť predčasnému pôrodu.

Ďalej sa operácia vykonáva u žien, ktoré už v minulosti prekonali predčasné pôrody a alebo samovoľné potraty po 12. týždni tehotenstva. Lekári cerkláž niekedy odporúčajú aj preventívne a to v prípade viacpočetného tehotenstva (od trojčiat vyššie).

Ahojte kočky 😍

    Od mojich 16 rokov, čo uznávam už je nejaký ten rôčik (10), si farbim vlásky. Začala som iba so šampónmi ale s hustou hrivou.

    Keď šampóny mi už boli málo som si dala farby, samozrejme pár rokov som mala blond melír 🤣.       No, spravila som rozhodnutie že do šedín končím s farbením. Nakoľko moja hustá hriva je preč. Vlasy sú zničené a bez života. Ale k veci 🤐🤣.

    Nasadila som si biosil na posilnenie vlasov a chcem vyskúšať hennu na vlasy.

Mate niektorá skúsenosť?

Hlavne by som potrebovala poradiť ako ju dat dole. To je pre mňa najhoršia časť. V pohodičke to dám na vlasy, v teple to držím ale to nechce ísť dole. Plus dávate si čisto iba vodu alebo napr čaj? No a ak by boli nejaké naozaj overené vitamíny k tomu, nenahnevám sa 😘

Po toľkých smutných a uplakaných dňoch som tu chcela vpísať trochu optimizmu a niečo krajšie o mojej rakete. Stále som "vypichovala" len to zlé, čo sa mi na nej nepáči, čo ma trápi a aká je a nie je... Áno, taká zvláštna ona je, najmä vonku v cudzom prostredí je to s ňou o držku, ALE doma je to také už skoro moje normo deco... Keďže sme spolu celé dni, už sa naše "spolužitie" akosi zlepšuje...

Podarilo sa nám zo všetkých výbuchov a amokov odstrániť tie zbytočné, ktoré vznikali pri úmývaní zubov, modlení a väčšinou aj pri jedení... Pri týchto jej polojedoch ozaj pomáhalo ignorovanie. Napr. keď som povedala, že si ideme umyť zuby, tak sa začala plieskať o zem, ja som ju prekročila a išla som do kúpelne pripraviť kefku a pastu a čakala som si tam... Ona nemala divákov a prišla za mnou a sama si bez hnevu zobrala kefku. Rovnako sa to zlepšilo aj pri modlení, kedy nechcela sedieť a len pobehovala alebo sa vystierala pri mne, keď som ju chcela "držať" na kolenách... Teraz sa začneme modliť a ona sa zrazu pridá a sadne si ku mne na kolená len tak, niekedy sa naoko skúša vystierať, len aby som si ju všimla, ale väčšinou čaká, kým sa domodlíme... Požiadavku o to, aby si upratala hračky/knihy, pekne uposlúchne na prvýkrát... Som jej za toto veľmi vďačná, že sa už nemusím mordovať pri každej jednej bežnej činnosti... Už zostávajú "len" tie silnejšie amoky a výbuchy pri ukončení jej obľúbených činností alebo odchodoch z ihriska alebo pri komunikácií s cudzími ľudmi v novom prostredí... No, na toto potrebujem žiaľ kamarátku reč a väčšie porozumenie.

Ja v sebe akosi cítim, že ona má to svoje súčasné každodenné porozumenie podľa mňa ok a ani to IQ by nemuselo byť nejak "chytené", aj keď nato je veľmi skoro hovoriť a budú potrebné iné testy ako "pocit" matky... Zatiaľ mi však pri každodenných prikázoch a otázkach celkom rozumie. Pri práci som už zaviedla aj "pýtanie" imitácií a giest a teraz už aj slabík alebo niektorých "jej" slov. Ona si vždy vyberie také čudné slová. Zo všetkých slóv, ktoré mohla povedať medzi prvými si vybrala: "papagáj" v jej podaní "papaján" či ako to ona povie... Toto ju trochu skúša aj môj synátor. Som vďačná zato, že aspoň synovi odpovedá na jeho otázky. Je výborný komunikačný "terapeut" a aj keď mu skoro celý deň nepozrie do očí, úplne pekne a automaticky mu odpovedá na jeho otázky: ako robí psík... ako robí prasiatko... povededz papagáj...

Ako som písala doma sa mi zdá taká normo normálna, lebo so mnou komunikuje, mňa väčšinou neignoruje a pekne so mnou spolupracuje. Vonku však vidím ten rapídny rozdiel medzi ňou a ostatnými deťmi, ktoré aktívne komunikujú so svojimi rodičmi, tak ako to prirodzene robil môj syn. Ukazoval a zdielal a kontroloval, či som tam. Toto u mojej rakety vôbec nie je nielen so mnou, duplom nie s inými. Ale verím jej potvore, tak ako verí môj manžel, proste aj toto sa dajako musí zmeniť...

Spravila som dnes "dôležité"rozhodnutie a skúsila som ju zapísať do škôlky. Uvidíme, čo zo seba vydá rok 2020. Bude to pre mňa vabank. Môžu nastať dve situácie:

1.Ak by sa tam uchytila a napriek všetkému by mala autizmus, ale v škôlke by sa socializovala a slávny autizmus by sa pred všetkými iba "ututlal".

Chcem vás moc poprosiť o radu už pol roka sa snažíme o bábätko a všetko je v poriadku a nedarí sa nám neviete čo máme spraviť už?! Obaja s partnerom sme v poriadku a nechápeme prosím vás o radu skúsime už hocičo...

Zdravá strava má v našej domácnosti pevné miesto a Cottage Cheese nájdete v našej chladničke naozaj vždy. No nikdy ho nebolo toľko, aby som ho mojej rodinke aj návštevám ponúkala vo veľkom 😊 Až raz ma vybrali do testovania Rajo Cottage Cheese!

Nechcelo sa mi veriť, že na druhej strane telefónu, ktorý sa mi rozdrnčal v pondelok o pol ôsmej večer, môže byť kuriér. Áno, priniesol mi tašku plnú Cottage Cheese - čistý, chilli aj pažítkový – každý po 6 kusov. Verte mi, aj kuriér sa čudoval, že čo mi to z Raja takto urgentne posielajú 😀

Zásielka prišla naozaj vo vhodnej chvíli. Kristove roky ma zastihli uprostred teplej jari, ku ktorej u nás jednoznačne patria prvé grilovačky. A plná chladnička Cottage Cheese rozhodla, čo sa bude podávať... Cottage v klasickej (nezmenenej) podobe je u nás klasika, no skúsili ste ho už niekedy spracovať do „Zaziky“ omáčky? Nie takej „akože“, ale do omáčky, za ktorú by sa nehanbil ani pravý Grék? Pomohol mi mixér, ktorý hrudkovitú konzistenciu Cottage zmenil na hladkú kašu, ktorá sa po pridaní gréckeho jogurtu, citrónovej šťavy, soli, uhorky a kôpru, zmenila na hotovú delikatesu.

Ani lístkové cesto, ktoré som mala v chladničke sa u nás dlho neohrialo. Čo tak vyskúšať niečo netypické? Napríklad slaný koláč s Cottage Cheese? Stačilo len rozprestrieť lístkové cesto na plech, kraje mierne nadvihnúť a potrieť ich mliekom a do stredu vyliať zmes dvoch Cottage Cheese ľubovoľnej príchute, dvoch vajíčok, nasekanej šunky či salámy a po 30-tich minútach pečenia bola na svete naozajstná pochúťka.

K zmene, ktorú som pred časom v našej domácnosti vykonala, patrí jednoznačne domáca príprava chleba i pečiva. Ako inak – kváskového. Som jeho zástanca hlavne po tom, ako sa s nástupom môjho pečenia u nás skončil nekonečný kolotoč soplíkov, kašľa a antibiotík... Tak prečo nevyskúšať zapracovať Cottage Cheese aj do pečiva? Žemličky mi vyšli naozaj super a deti ich dostali tak, ako ich majú najradšej – ako „hamburgery“ plnené zeleninou, kvalitnou šunkou a Cottage Cheese...

Ani domáce tortilly sa nazaobišli bez plnky z Cottage Cheese rôznych príchutí, zeleniny a pre niektorých hladošov aj s domácou šunkou.

    Minulý rok ma oslovila medzinárodná spoločnosť, ktorá práve finišovala s novým závodom "na zelenej lúke". Už pri návšteve novotou voňajúcej budovy a pri pohľade na veselé farebné tulivaky po zemi, si ma získali. Zmenila som zamestnávateľa. Po pár mesiacoch som dala výpoveď a zmenila svoj život od základu. Moje okolie nechápalo, veď firma bola skvelá, sociálny program a podmienky na pohľadanie, úžasní kolegovia, najmodernejšie technológie.... Tak kde je problém?! 

    Problémom je ilúzia, ktorá je všade okolo nás a bráni nám vo vnímaní reality ako takej. Firma sa potácala s problémom zle navrhnutého konceptu vo všetkých jej oblastiach. O tom však matka nevedela, problém sa ďalej nedostal. S vypätím všetkých síl moji kolegovia vytvárali akúsi "Potemkinovu dedinu" na úkor seba a svojich rodín. Nikto matke nenadstavil zrkadlo, neodvážil sa spomenúť, že existuje problém, ktorý sama vytvorila a finálne na neho doplatí, nikto nepovedal dosť, prekopeme to od základu a nadstavíme tak, aby to bolo funkčné a udržateľné dlhodobo (a ono to ten Slováčisko nakoniec ustojí, potom padne na hubu, ochorie a firma o neho ani nazakopne). Stojí nám cudzia peňaženka za to, aby sme popierali seba samého? Ono totiž na každom konci je niečia peňaženka.

    Ale nie firmu som tu chcela rozoberať, cieľom je práve tá ilúzia. Ilúzia statusu kto som ako žijem, čo ma obklopuje, čo je správne.

    Mám parádny mobil, auto, trávnik .... som preto lepší človek? Čo je vlastne v našom svete skutočné, poctivé? Obávam sa, že toho veľa neostalo - ani len ten chlieb s maslom už nie je čo býval.

    Zastavme sa bratia a začnime premýšľať! Vypnime všetky obrazovky, rádiá, ostaňme v tichua sami, prejdime sa záhradou, lesom či lúkou a premýšľajme. Je v našich životoch všetko ako má byť? Sme skutočne šťastní? Čo to pre nás šťastie vlastne je? Čo môžeme urobiť aby sme šťastní boli a spolu s nami aj naše okolie, rodina, deti - aj tie budúce, ešte nenarodené? Nie, nikto iný nie je zodpovedný za nás, len my sami. My to musíme vedieť. Vždy, v každučkej minúte máme na výber minimálne dve možnosti. Vyberme si správne - keď sa nepodarí, nebojme sa priznať chybu a vrátiť späť, vyberme si to, čo nemusí byť jednoduchšie, ale je skutočné a dovedie nás k cieľu, k šťastiu - tomu skutočnému, zračiacemu sa v očiach, aj v srdci (deti to ešte vedia). Niekedy je tým cieľom cesta ako taká, učíme sa, padáme a znova ideme ďalej. Tiež mi veľmi dlho trvalo kým som bola schopná pochopiť, že nemusím pracovať v medzinárodnej firme, aby som sa v živote mala dobre (dobre znamenalo určité postavenie a príjem - v mojom prípade). Tá hrča v krku, že by sme si potom nemohli kúpiť to alebo tamto, bola ozaj veľká. My ale nemusíme! Nepotrebujeme to!

    V hĺbke srdca všetci hľadáme to poctivé, tradičné, kvalitné. Žiaľ na to poctivé nám nie vždy stačí peňaženka. Ale pozor, ani drahé značkové veci už s kvalitou veľa spoločného nemajú. Skúste si napr. kúpiť kvalitné (a tým myslím, že vydržia pár rokov) kožené tenisky. Naozaj potrebujete úver na šmejd?

15.05.2019

5.25... Zase skoro hore.

Idem dole na kafíčko a vyprevadím dcéru do práce. Chvíľu na to odchádza syn do školy. Ostávam sama. Dopijem kaveju a hor sa do práce. Nech nemyslím na debiliny. Že?😊 Zapnem vysávač a povysávam poschodie, zjem 1 žemličku, osprchujem sa a pustím sa do žehlenia obrovskej kopy prádla, ktorá sa mi nakopila za posledné týždne od hysterektómie.

O pol ôsmej pozerám na hodiny. Hotovo, čo teraz?

Umyjem riady a upracem. Hotovo, čo teraz?

Prichádza manžel z nočnej. Chvíľu sa spolu rozprávame, objíme ma, dá mi pusu a ide spať.

Prvý rok po pôrode dieťaťa je veľmi náročný - na tom sa zhodnú určite všetky mamičky. Avšak činnosti, ktoré budete vykonávať, zase tak náročné nie sú. Niektoré z nich budete vlastne robiť stále dookola. Dojčiť a prebaľovať. Dojčiť a prebaľovať. Ako na prebaľovanie?

Než sa žena stane prvýkrát mamou, sú pre ňu niektoré materské povinnosti veľkou neznámou. A čo nepoznáme, z toho máme často strach. Preto sa poďme spoločne pozrieť na to, ako správne prebaliť bábätko. Verte, že sa naozaj nie je čoho báť, nejedná sa o nič zložité, ale aj tak to chce pre začiatok získať niektoré informácie.

Kedy prebaľovať bábätko?

"Keď som bola v pôrodnici s prvorodeným synčekom, tak nám sestry odporúčali bábätko prebaľovať vždy pred dojčením. Dieťa sa pri tejto činnosti trochu preberie a bude potom lepšie sať. V iných pôrodniciach však zasa odporúčajú prebaľovať až po kŕmení, pretože sa pri tom dieťatko veľmi často vyprázdni. Na druhú stranu treba podotknúť, že malé deti sa vyprázdňujú vlastne skoro stále," zdieľa svoju skúsenosť jedna z mamičiek.

Najlepšie je teda urobiť si vlastný systém, ktorý bude vyhovovať hlavne vám a vášmu bábätku. Frekvencia prebaľovania bude z veľkej časti závisieť aj na tom, ako veľmi citlivú pokožku vaše bábätko má. Niektoré deti majú naozaj veľký sklon k podráždeniu pokožky, je teda jasné, že ich bude potrebné prebaľovať častejšie. Toto vám však dopredu nikto nepovie a uvidíte až podľa konkrétnej situácie.

via GIPHY

Dnes to bol super best naprd deň. Ešte teraz som celá stuhnutá, nervózna, naštvaná, smutná, neštastná, paralizovaná strachom z toho všetkého, čo ma čaká. Nevládzem už ani o tom, čo prežívam (a samozrejme nielen ja, ale aj ostatné mamy) písať. Tak strašne sa bojím, bojím sa toho, že toto nedopadne s nami dobre. Že nie je šanca, aby sa toľkí odborníci mýlili a aby moja hnusná materinská intuícia bila na poplach a robila z komára somára prenič za nič.

Dnes sa začala skloňovať pri mojej rakete ďalšia diagnóza a to ADHD a to dokonca vraj v horšej forme ako cely aut☹ Jej pozornosť je taká mizerná, že už sú to neni ani 10 - 30 sekúndové intervaly v cudzom prostredí, ale doslova sekundičky. Podráždenosť sa stupňuje a objavuje sa hnev, agresia a frustrácia pri komunikácií s inými ľudmi. Ešte aj teraz, keď o tom píšem, revem ako malá... Ako je možné, že mám takéto deco☹ Čo nie je ani štipku empatické, maximálne egoistické a ešte k tomu takéto pračudné...Tak strašne som chcela mať deti, ktoré ma milujú,ktoré sa milujú navzájom a s ktorými budeme fantastická trojka/štvortka... Také, ktoré mi budú robiť deň len tým, že sú, na ktoré sa budem tešiť a s ktorými si spravím každý deň ten lepší... Vidím takú hnusnú beznádej pred sebou, že sa nebránim už ani opúšťákom a totálnej rezignácií vo všetkom... Načo sa tu dočerta snažím a šaškujem každý deň, keď z toho bude ešte niečo horšie ako som si myslela na začiatku...

Dnes sme sa s mužom veľmi pohádali. Už som zažila situáciu, kedy mi muž neveril. Neveril tomu, že som bola v sebe presvedčená, že s našim malým nebolo niečo ok. Uveril prvému odborníkovi, ktorý ho uchlácholil, že zveličujem a že malý je ok... Vykrikoval, že vymýšľam. Vtedy som to tak nenechala a dali sme to "včas" do poriadku (teda dúfam, že už to bude s ním len ok)... Potom sa mi ospravedlnil a. bolo všetko ok.

Toto je však sakra iné. Tu nechcem mať pravdu. Prosím ťa, pán Božko, nech má teraz pravdu môj muž a všetci ostatní laici, ktorí sa stretli s mojou raketu. Nech sa neurológ, logopéd, špeciální pedagógovia a najnovšie aj pediater mýlia a my z toho nejak "vykľúčkujeme"... tak strasne dufam a verim, ze to dame, len musíme spolu s raketou preliezť akysi múrik a potom ti pojde. Citim to a chcem, ale vsetko hrá proti nám. Môže sa mýliť jeden, ale toľkí asi nie a fakt neviem, či nám super extra rýchlo dozrie CNS a malá bude v troch rokoch fungovať ako normo dieťa.

Po každej návšteve a nejakom sedení som ako vyplutá žuvačka a muž mi už do telefónu hovorí, že nechce ísť ani domo, že mi bude zase šibať a týždeň mu budem z dcéry robiť autistku☹ Ona jednoducho je podľa neho ok, mal s ňou peknú nedeľu, keď mu neurobila scénu na verejnosti a po 100 rokoch sa s ňou dalo ísť niekam a pekne ho chodí privítať, tak určite nie je autistka... Je mi z toho naprd, vôbec to nemám pod kontrolov a fakt ma už nebaví s ňou niekam chodiť a "ukazovať"ju ako "veľmi zvláštny klinicky obraz"... Hnevám sa ja, hnevá sa muž.... no je to také fajné naprd... Dnes logopedička ešte vyhlásila, že raketa bude jej kariérna"výzva", nakoľko ešte nemala také dieťa, ktoré si nevedela ničím získať a motivovať ju☹ Super, to som vždy chcela, cítiť sa takto výnimočne...

Vždy som taká namosúrená na raketu, keď sa od niekoho takéhoto vrátime, podráždená som a vtedy je raketa ešte viac nesamostatnejšia a nefunkčnejšia. Som ticho celú cestu, som ticho i doma, neriešim, nekomentujem, len v sebe samej bojujem. Dnes sme sa tak aj v tichosti najedli, ani jedy neboli a potom sme sa v tichosti presunuli do izby. Ako zázrakom sama začala šúgať auto, dokonca aj loptu, pekne podala správnu veľkosť jabĺčka, vyšetrili sme jednu bábiku.... ach keby ju tak dobre niekto poznal a vedel spracovať ako ja, videl by aj tieto veci a nemusela by som o týchto veciach presviedčať odborníkov, že to skutočne dokáže, že to vie a že mi doma pekne pracuje a občas sa aj funkčne zahrá a neodbehuje po dvoch sekundách...

15. máj bol Európskym dňom melanómu. V tomto týždni sa mnohí kožní lekári zapoja do tejto celoeurópskej preventívnej akcie a vo svojich ambulanciách bezplatne vyšetria vaše materské znamienka. Súčasne sa po celom Slovensku konajú mnohé akcie zamerané na zvýšenie povedomia a prevenciu pred týmto zákerným ochorením kože. Preventívne dermatoskopické vyšetrenie vám môže zachrániť kožu! A to doslova.

Počet novodiagnostikovaných prípadov pacientov s rakovinou kože z roka na rok pribúda a jeho výskyt narastá viac ako u ktoréhokoľvek iného zhubného ochorenia. Malígny melanóm kože je agresívny typ nádoru, ktorý dokáže vytvoriť v tele človeka metastázy už v priebehu niekoľkých mesiacov. Alarmujúca je aj stále vyššia úmrtnosť na tento druh rakoviny.  Základnou podmienkou pre úspešnú liečbu je odhaliť ho včas, preto je nevyhnutné nielen nechať si vyšetriť svoje znamienka odborníkmi, ale myslieť aj na ich samovyšetrenie.

Chcete vedieť, ako má vyzerať zdravé znamienko, kedy zbystriť pozornosť a či je vybratie znamienka bolestivé? Ako tento chirurgický zákrok prebieha? Na aké obmedzenia sa musíme pripraviť? A ako dlho nesmieme s takouto jazvou cvičiť, ísť na slnko, plávať v bazéne či saunovať sa? Na tieto otázky mám pre vás odpoveď 🙂. Opýtala som sa priamo odborníkov z Centra plastickej chirurgie a estetiky v Košiciach.

Ako by malo vyzerať zdravé znamienko?

Zdravé znamienko má hnedú farbu, a to v najrôznejších odtieňoch. Platí však, že táto farba je homogénna, to znamená rovnaká na celej ploche znamienka. Ohraničenie neškodného pigmentového névu je ostré a jeho okraje sú pravidelné. Pre laika je takmer nemožné rozpoznať, či ide o zhubné alebo nezhubné znamienko. Iba dermatológ rozlíši, či ide o neškodný estetický výrastok, ktorý je možné odstrániť alebo sa jedná o pigmentové znamienko, ktoré predstavuje potenciálnu hrozbu pre naše zdravie. Pri každej zmene tvaru, farby alebo akomkoľvek podozrení je potrebné znamienko nechať vyšetriť dermatológom.

Je odstránenie znamienka bolestivý zákrok?

Babka, babička, stará mama, starká... Jej ruky plné vrások vás vždy láskyplne pohladia. Jej náruč poskytne bezpečie. A jej buchty a koláče vám vždy vyčaria spokojnosť na tvári. Babičky majú zlaté srdce a prekypujú čistou, úprimnou láskou. Prežili si kadečo, no i tak sa na svet pozerajú s pokorou a vážia si maličkosti. Privátajú vás s otvorenou náručou a s vôňou šíriacou sa z kuchyne. Sú to skrátka osoby, ktoré majú v živote každého z nás nenahraditeľné miesto…

“Babi, ty si naozaj tento olej pamätáš ešte z tvojej mladosti? Presne tento?”

Prehrabovala som sa v prebaľovacej taške, keď babkin zrak padol na olejček Aviril.

“Samozrejme, tieto ruky sa ho už čosi namazali. Podaj mi ho, nech si k nemu privoniam. Nech si privoniam k tým spomienkam.” Babička sa zahľadí na svoje ruky a jemne si povzdychne. Nie je to však povzdych ťažoby, práve naopak. Cítiť z neho spokojnosť. Nostalgiu. Lásku k životu. Otvára ho a spokojne si k nemu pričuchne.

“Zvláštne, že doba sa tak mení, no niektoré veci ostávajú.” Začudujem sa a stále sa prehrabávam v taške, z ktorej sa snažím vyloviť mojkáča pre drobca, ktorý sa ho úpenlivo dožaduje.

“To máš pravdu, moja. Nemali sme jednorazové plienky, ani všetky moderné vymoženosti, ale dobre nám bolo, vieš?”

Ahojte chcela by som.Sa opýtať, čo.Si myslieť o odber plodovej vody mám sa báť? Lebo doktor mi povedal, že ne, ktoré ženy po tom aj potratili, že je to riziko, čo si myslite vy

14.05.2019

Budím sa na klopkanie dažďových kvapiek na strešné okno. Nechce sa mi ani len prst z postele vystrčiť. Žmúrim na budík... Rozmazané... Okuliare mám kde? Aha, tu sú. 5.15. Och božeeee. Zase skoro. Neviem spať dlhšie.

S kávou v ruke počkám v kuchyni na syna, "hodíme reč" o škole a vyprevadím ho do školy. Nechce sa mu, radšej by bol doma. Vo dverách skonštatuje, že to je nespravodlivé, že ja som doma a on musí chodiť do školy. Pýtam sa ho, či by radšej sedel doma a čakal na to, kedy si ho zavolajú do onkologického ústavu na biopsiu a potom nervózne znova čakal či budú výsledky zlé alebo dobré. Ostal ticho... Potom sa rozlúčil, zakýval a utekal na autobus. Vždy si poviem, panebože veď má 18 rokov, za chvíľu 19, ale niektoré veci ako keby mu nedochádzali.

Vraciam sa do domu a sadám si v obývačke do kresla a sledujem cez terasu počasie vonku. Zase prší a fúka. V tom si všimnem, že v tom nečase vonku poskakujú v tráve drozdy. Tri! Naše drozdy aj malý drozdík! To znamená, že Beny zlikvidoval iného vtáčika. Je mi to ľúto, ale zároveň sa teším ako malé decko, že ten náš žije. Dokonca provokuje Benyho cez plot.... Zatiaľ je mladý rýchly, len aby si ho Beny niekde nepočkal... Joooj, ale som rada! Hneď je ten deň krajší. Pozerám sa na nich tuším až hodinu, je to krásne mať kúsok prírody hneď za oknom či dverami. Medzitým sa k drozdom pridajú sýkorky, aj protivné vrabce, čo im tam robia zle, klbčia sa tam ako chlapčiská, aj červienka jedna prilietla. To je tuším vďaka za to, že som ich v zime každý deň poctivo kŕmila, či slnečnicou, zmesou pre zimné kŕmenie alebo lojovými guľkami. No moja, moc si sa zakecala o prírode, nemusí to každého baviť. Že? Ale keď tak pozerám von, konštatujem, že muškátom ale aj ostatným kvetom toto vytrvalé daždivé počasie pomohlo. Aj to sa tešíííímmm....

Rýchlo povysávam prízemie, kým nepríde manžel. Brblal by, čo sa s tým naťahujem, ale ja vysávam v rámci rehabilitácie. Za prvé si dávam pozor, veď viem, že som po hysterektómii, a za druhé sa predsa musím vrátiť do normálneho života. Že? Ženy moje.

Prichádza manžel z nočnej, oči sa mu zatvárajú už vo dverách, tak ho len odprevadím do spálne, dám mu pusu /ani ju tuším nevnímal/ a ticho za sebou zavriem dvere. Po schodoch mi na každom schode zapuká pravé koleno, obvodná doktorka povedala, že to je preto, lebo mám málo pohybu. No ja by som chcela cvičiť, behať a makať na sebe. Ale oni mi to ešte nechcú dovoliť! Vraj si môžem ublížiť. No som zvedavá, v pondelok mám kontrolu, tak uvidím čo mi povie obvodná. 

"Záha ma začala páliť asi v treťom trimestri. Nikdy som na to netrpela, tak som si myslela, že sa mi to vyhne. Ale niektoré dni mi bolo až na zvracanie a skoro sa to nedalo vydržať. Keď ma to zastihlo prvýkrát, skúšala som sa napiť mlieka. Bohužiaľ mlieko ale zabralo len na 5 minút a potom to bolo rovnaké. V lekárni mi dali antacidové pastilky. Pilulku som ešte nemala ani docucanú a pálenie ustúpilo. S ničím iným skúsenosť nemám, ale vďaka za tieto pastilky, pretože bez nich by som to absolútne nezvládla, budilo ma to totiž aj v noci zo spánku a to bolo ešte len niečo."

Pálenie záhy, alebo aj pyróza, trápi v tehotenstve 60 - 75% žien. Najčastejšie sa objavuje na začiatku tretieho trimestra a dokáže nastávajúcu mamičku poriadne potrápiť. Mnoho žien sa s týmto problémom stretne prvýkrát práve v období tehotenstva. Kto to niekedy zažil tak vie, že je pálenie záhy veľmi nepríjemné. Počas tehotenstva môže ísť aj o celodenné stavy, tak nie je divu, že nastávajúce mamičky vyskúšajú možné aj nemožné, aby si aspoň trochu uľavili.

Podľa výskumov sa s pálením záhy stretne pätina žien už počas prvého trimestra a 40% zo zvyšných žien počas druhého trimestra. Sedemdesiat percent žien, ktoré mali to šťastie, že sa im pálenie záhy dlho vyhýbalo, sa s týmto nepríjemným problémom stretne počas posledného trimestra. S pôrodom pálenie záhy ustáva.

Zväčšujúca sa maternica a zase tie hormóny

Za pálením záhy v tehotenstve stojí najmä hormón progesterón a zväčšujúca sa maternica. Hormón progesterón je v tehotenstve dôležitý, pretože okrem iného pripravuje telo rodičky k pôrodu. Jeho úlohou je uvoľniť tkanivá a tým pripraviť pôrodné cesty na ľahší pôrod dieťaťa. Bohužiaľ, tento hormón pôsobí na všetky tkanivá v tele.

Uvoľňujú sa teda nielen pôrodné cesty, ale znižuje sa aj funkcia zvierača medzi pažerákom a žalúdkom, ktorý kvôli tomu nedokáže brániť návratu žalúdočných štiav do pažeráka. Kyslé šťavy zo žalúdka tak dráždia a rozožierajú sliznicu pažeráka a spôsobujú zápal, ktorý sa prejaví ako pálenie záhy. Celému tomuto procesu "napomáha" zväčšujúca sa maternica, ktorá tlačí na orgány v tele a posúva tak žalúdok vyššie.

Nechcem to tak sprosto napísať, ale som už som taká unavená z tohto celého cirkusu a pritom sa vlastne oficiálne "nič" nestalo. Stále kdesi behám, niečo hľadám, niečo sa snažím raketu naučiť... Stále sa seba pýtam: "Ako to dokážu všetky tie mamy s deťmi s ťažskými diagnózami?" Ja tu "fňukám", po večeroch sa ľutujem, ale ja už mám tohto všetkého plné zuby. Prosím stopnite to, pretočte alebo vložte nové DVD...

Keby mi to moja povaha dovolila, hneď zajtra by som s tým všetkým skončila, vykašlala sa na všetko a len tak si vyložila nohy a nič absolútne nič by som "nenacvičovala" s raketu.

Dnes sme boli u jednej kamošky na návšteve. Po dlhej dobe som si konečne s niekym dobre len tak pokecala. Naozaj skoro nikto v mojom okolí nevie, čo riešim s moju raketu a ani tejto kamarátke som ešte nič nepovedala, len som zbežne spomenula, že mi málo hovorí, že sa toho bojím. Naštastie sme mali kopu "iných" tém a venovali sme sa chvaľabožku hlavne tým. Naše staršie decká sa tam hrali a raketa za nimi pádlovala. Vôbec netuším, či sa tam správala ako obyč 2ročné deco, moc s nikým nekomunikovala, viackrát pohľadkala bábo alebo ho pomojkala, hrala sa tam a pobehovala okolo chalanov, pri odchode poslala bočku a išla si zase svoje... Jasné, chýbal mi tam pozdrav a dlhší očný kontakt na "hosťujúcu", ale ja som si ju akosi normálne zrazu predstavila v škôlke. Že ona by to tam s tými deťmi podľa mňa celkom dala. Držala sa ich ako repíč a nepohla sa od nich, aj keď sa "aktívne" nezapájala do ich hier, ale ako by napísali psychologičky: "vzhľadom na vek - tolerovateľné". Otázka je, či by dala aj iné činnosti s nimi, nielen hru v spoločnej miestnosti.

Tak strašne som sa normálne po dlhej dobe cítila, že to vo mne opäť vzbudilo ohník túžby, túžby po normálnych problémoch a živote, ktorý som akosi pred pol rokom niekde zahodila. Akosi neochotne som išla domov a zase si "sadla" večer k úloham s raketou, donekonečne pýtala očný kontakt, ktorý nikdy nebude taký ukážkový ako pri synovi, učila "špinavý/čistý", bojovala pri večeri, tlačila a vymýšľala úlohy namiesto toho, aby sme sa všetci vyvalili na gauč a nič takéto pračudné neriešili.

Pomaly sa "preklápam" do režimu, že možnosti a cesty, čo som poskúšala, sa míňajú a ja začínam čiastočne "rezignovať".... keby mi to ovšem moja povaha dovolila...

Nie sú vždy obrázky, ako ponúkajú niektoré portály na internete zhodné s realitou. Keď porovnáte ich fotky na zľavomate s tými mojimi sa presvedčíte.

Pred rokom sme boli, naše skúsenosti.

Hľadali sme hotel, čo je na Orave celkom problém, tak nakoniec sme sa rozhodli pre hotel ALTIS REZORT ++++.

Spísala som Vám niekoľko plusov a mínusov, ak by ste sa náhodou rozhodovali o dovolenke v tomto rezorte na Orave a pridávam aj zopár fotiek.

Hotel sa nachádza v blízkosti Oravskej priehrady. Ak by ste ale čakali pekný výhľad z okna na Oravskú priehradu, tak budete asi sklamaní, pretože sa nachádza za stromami a uvidíte je len tak čiastočne. Hotel je umiestnený viac na samote, takže na výlety sme sa museli presúvať autom. Tento pobyt ponúkajú aj na www.zlavomat.sk. https://www.zlavomat.sk/podnik/18993-hotel-altis-rezort?gclid=Cj0KCQjwzunmBRDsARIsAGrt4msoXuj_bgZxuCEdokkHI5Nejse_L21vC5qmg40PnSzY-BdrYrN8E7oaAofNEALw_wcB#

Naše postrehy:

Pamätáte si ešte na svoj starý život? Myslím ten pred deťmi...

Keď ste sa každé ráno pekne nalíčili, upravili a vykročili do práce. S dospelými kolegami ste si mohli súvisle pokecať, v čase obeda pred vás niekto postavil tanier s hotovým jedlom a používali ste príbor. Pomaly ste pili teplú kávu. Na toaletu a do sprchy vás nikto neprenasledoval. Keď ste chceli niekam cestovať, sadli ste do lietadla a išli ste...

A potom ste sa stali mamou. Po nekonečnom čakaní vám priniesli malého človiečika a vy ste netušili, čo s ním budete robiť, keď prídete domov. Ale cítili ste, že pre neho znamenáte celý svet. Že vás potrebuje mať neustále nablízku. Iba vás. Drobec sa akosi prirodzene dostal na prvé miesto. Pred vaše potreby, vaše pohodlie, častokrát aj pred manžela či partnera...

Vo svojej novej životnej úlohe sa idete rozdať. Staráte sa o všetkých členov rodiny, o domácnosť, opravy, nákupy, oslavy, výlety. Veď kto iný by to vedel lepšie, však? Ale prosím vás, milé maminy, nezabúdajte na seba!!! Pre svoju rodinu ste veľmi dôležitá, ale dávať môže iba ten, kto má. Ak sa budete vzorne starať o všetkých ostatných okrem seba, skončíte unavená, frustrovaná, sklamaná a nešťastná.

Musíte sa naučiť vypnúť... myslieť aj na seba. Dopriať si niečo. Bez výčitiek. Vhodným darčekom je napríklad kožená kabelka.

Každá z nás po nejakej túži. Čo keby ste si nekúpili lacnú kabelku v priemernom obchode, ale dopriali si jednu poriadnu koženú? Kvalitne spracovanú, ktorá vám dlho vydrží a navyše s elegantným talianskym dizajnom? Možno sa vám bude zdať drahšia, ale za to všetko, čo pre druhých robíte si zaslúžite výnimočnú odmenu. A nebudete si ju predsa kupovať každý mesiac. Na stránke kabelkynet.sk nájdete veľa inšpirácie. Je to špecializovaný predajca, ktorý už viac ako 11 rokov prináša na náš trh kabelky z kvalitných pravých koží a talianskych dielní. Stačí si zadať svoje obľúbené vlastnosti a určite sa vám nejaká zapáči. V ponuke sú rôzne tvary, typy, farby...