Ahoj,

rozhodnutí stát se maminkou a tatínkem je na začátku mnohokrát i velmi dlouhé cesty asi to nejjednodušší. Když těhotenství přijde podle plánu a představ, je všechno skvělé, krásné a ideální. Jakmile ale těhotenství nepřichází i po několika snaženích se o dítě, přepadne páry strach, stres, nejistota a hlavně otázky jako: "Proč to nejde? Kde může být problém? Jak můžeme těhotenství více pomoci, aby si k nám dítě našlo cestu?" Otázek je samozřejmě daleko více a na místě je vždy vedle samotné návštěvy i konzultace s lékařem. A tu už nyní můžete využít s MUDr. Petrom Krajkovičom v nové Poradně na Koníku: Poradňa ako otěhotnieť 

Pana doktora se oddnes až do 1.10.2019 můžete zdarma a anonymně ptát na otázky, které Vás z oblasti snažení se o dítě a podpory těhotenství zajímají.  

Na všechny dotazy se MUDr. Peter Krajkovič těší už teď a věří, že Vám bude v mnohém nápomocen!

Krásný den všem!

Jennyska

Už som raz písala o triedení. Dnes som Vám pre inšpiráciu pofotila moje ostatné "úlohy" na triedenie.

Vyrobila som si z kartónu od mlieka "tácku" s tromi priehradkami. Do malých škatuliek som si porozriedila všeliaké predmety, ktoré potom raketa dostane za úlohu roztriediť. Tieto úlohy sú už pre ňu malina, tak ich dávam medzi nové a ťažšie. Stačí jej položiť tácku a krabicku a už vie, čo má robiť. Na montesory kurze som sa naučila "predviesť" úlohu v podobe výzvy, ktoré majú deti rady a musím priznať, že to funguje. Odkedy takto predkladám malej úlohy, veľmi rada si sadá k stolíku aj sama. Potom je už len na "mojej" šikovnosti ako dlho ju tam udržím.

Okrem toho Vám dávam tipy na jednoduché leporelá, ktoré som zaradila medzi úlohy, len tak na zlepšenie porozumenia. Zoberiem knižky a rad za radom pomenovávam. Sú rôzne série, tak môžte využívať aj tie...Moja raketa má v majlu už tieto knižky, všetky obrázky pozná, ukáže, takže chcem skúsiť niečo viac dejové a s postupnosťou činností správania.

Možno sa to zdá, že ide raketa veľmi vpred, čo všetko dokáže, ale na druhej strane v sociálnej oblasti a v správaní máme výrazne medzery. Tam mi nepomôže ani to, že vie rozdeliť chlapca/dievča, kvetinky/guličky alebo mi ukáže správne ovocie. Tam som stratená, lebo toto je niečo, načo sa neviem tak dobre pripraviť. Tu som sama zmätená a musím aj ja premýšľať a skúšať, čo viac a lepšie funguje. Toto je jej VEĽKÝ deficit. Dnes ma zneistil aj pediater, ktorý doteraz vyhlasoval, že preháňam. Už to "žiaľ" nepovie, už si ju viac všímal aj on a už mi len povedal: "dáme tomu čas" s poznámkou, že sa mu nepáčia tie jedy a amoky. Poviete si, každé dvojročné decko ich má. Ale toto sú doslova výbuchy z obyčajných každodených aktivít či požiadaviek či sekundového čakania, ktoré Vás vycucavajú z poslednej energie, čo v sebe máte. Pre príklad uvediem príklad z dneška.

Čakám muža na ihrisku cca 25 -30 min, za tento čas bola moja raketa asi tak 6-7 krát na zemi alebo sa hodila smerom dozadu v tvare "luku"... To je cca každý 4-5 minút... Nerobila som nič iné, len som ju kontrolovala, či si nerozbije hlavu, syna som nechala pri rybkách a len očami kontrolovala, občas zakývala, že ho vidím, zakričala na neho, či vidí on mňa... Pukalo mi srdce, že som tam bola s dvomi deťmi, ale prakticky celý celučičký čas len pri malej rakete. Videla som, ako tam už môj malý pobehoval sám, tešil sa a kýval, čo všetko vidí, ale po chvíli aj jemu prišlo lúto, že len pobehujem☹ Chce sa mi z toho plakať, ako tu moju raketu neviem lepšie "zvládnuť" v tomto, ako jej vonku venujem 90 % času a jemu zostáva len ten zbytok. Nepotrebujem mať z mojej rakety génia, ktorý pozná tvary, farby a čísla v dvoch rokoch... Jediné, čo potrebujem s ňou je vedieť fungovať v spoločnosti, aby som nikoho nemusela dávať bokom na jej úkor... Pome raketa, dáme aj toto a prosím ťa hneď a okamžite...

01.05.2019 – streda

Vstávam 6.25, pomaly schádzam dole. Moji chlapi ešte spia. Aj tak dobre. Aspoň mám chvíľu pre seba. Kafíčko... Píšem si so Zuzkou aj s Hankou z MK.

Chlapi vstávajú. Urobíme si raňajky a rozmýšľam, čo budem robiť. Skriňu upratujem respektíve plánujem upratať už tretí deň. Akosi sa mi to nedarí. A veľmi pochybujem, že sa mi to dnes podarí, ale človek nikdy nevie.

Vonku svieti slnko, ale je zima, pretože fúka. Aj by som išla von, ale počkám kým sa oteplí. Ako sa mení počasie, tak cítim v bruchu zašívané rany po operácii.

Pripravíme rezne, ryžu a šalát k obedu. Mňam. Syn z toho nie je nadšený. Ide si pripraviť hranolky, vysmážaný syr a tatársku. Panebože uder...

Medzitým vybehnem sa „len“ pozrieť do záhrady. Manžel sadí papriky a ja sa posadím na šamlík a akože ho sledujem. Nenápadne sa priblížim ku kvietkom a kde strih tu strih trošku kvietky poodstrihávam, trošku listy a už na mňa zazerá manžel. Jedným okom. Ako chameleón. Alebo aj dvomi.

Deti sú najkrajšie, keď spia. A veru, ten kto to prvý (alebo prvá) povedal nebol úplný magor...

Ale nie o spánku budú nasledovné riadky (lebo o tejto mýtickej aktivite u matiek chystám samostatný blog! Už mám titulok, chýba mi len asi 800 slov. Raz, keď nezaspím pri Netflixe alebo kojení, hádam aj to bude).

Chcela som rozmeniť na drobné (akoby povedala jedna docentka z mojej alma mater, ktorá bola aj vtipná, aj múdra, len hold trochu monotónna. A bolo jedno o čom rozprávala, držala sa toho istého tónu pevne a neochvejne. A ešte mala tú smolu, že jej prednáška bola prvá po obednej pauze. Snažila som sa, ale bolo to silnejšie ako ja. Ešteže mne nikto chrumkavú dôkazovú fotku nespravil. Teda aspoň nie z jej prednášky. Ehm), ako potomkovia pri spánku vyzerajú!

Aj vy sledujete svoje deti počas spánku? Ja teda áno. Hoci už čoraz zriedkavejšie, lebo kým drichmú, chcem stihnúť pozrieť niečo z Netflixu, dojesť po nich nejaké jedlo, vypotiť nejaké miligramy tuku alebo iba tak nerobiť nič, iba kakať za zavretými dverami a podobne. Ale ak si z týchto činností sem-tam ukrojím, je to čarovný pohľad. Akoby môj muž povedal: "Robíme veľmi pekné deti." A ja by som len dodala, že detaily na nich sú ešte čarovnejšie. Ach to jej uško, tie jeho pery, ich oči, nosy a v neposlednom rade tie nohy! A pozor... Pozorovaním to nekončí.

Ako som sa stala matkou, všimla som si na sebe viacero zaujímavostí (ne/bojte sa, niektoré tu ešte asi určite bližšie rozoberiem). Konkrétne mám na mysli jednu dôležitú! Stala som sa FETIŠISTKOU! Čuchám svoje deti. Ich hlavy, krky, nohy, dokonca aj dych. Všimli ste si, že kojeným deťom nesmdrzí z úst?! Och. Čarovné... O to viac, že viem, že to nie je večné!

Viem, že o pár rokov, keď prídu domov a vyzujú sa, na chodbe sa rozvinie úplne iný level pachov. Ale spolieham sa na svoju čuchovú pamäť, ktorá sa aktivizuje napríklad, keď budem hádzať do práčky ich hormónmi zmietané potné výlučky na tínedžerskom oblečení (ktorého sa už teraz desím, ako asi bude vyzerať)... A vy ako? Ste v tom so mnou??? #matkafetisistka

Toto je pre mňa teraz alfa a omega, preto natom stále pracujem. S klasickou loptou nám to stále nejde, tú len chytí a odhodí a ešte mi ju nikdy nekopla alebo nehodila. Takže toto sú moji ďalší súčasní spolubojovníci. Všetky tieto hry využívam nielen s raketou, ale aj so synom. Vždy večer nejakú vytiahneme a sedíme len tak na koberci. Tieto hry má raketa mimo dosah, aby si ich aj vedela vypýtať. Sú pre ňu viac atraktívne a tak je motivovaná komunikovať. Navyše už mi vie aj "zakrochkať" prasiatko alebo ukázať "rybu", keď ich chce.

Prasiatko ešte neplní účel funkčnej hry. Zatiaľ ho "len" napchávame na striedačku, ale so synom si už dáme jednu-dve partičky. 

Chytanie rybiek sme skúšali ako prvé. To prvé žlté  jazierko s rybkami je chudátko už celé také doničené, ale dobre poslúžilo. Dá sa pri tom zapnúť otravná hudba, ktorá sa veľmi páčila malej rakete a natom sa perfektne naučila ukazovať gesto "zapnúť". Lenže chytanie s takýmito "udicami" a s rybkami, ktoré otvárajú a zatvárajú ústa bolo pre ňu ešte náročné, dokonca aj pre môjho 4-ročného syna. Kamoška mi poradila, že na terapiách využívajú magnetické rybky. Mala som doma iba malú vkladačku rybiek s jednou udicou a so synom sa vždy o ňu bili, takže hor sa dajaký eshop a už som kupovala. Táto hra je u nich veľmi obľúbená, ale striedačku raz ty- raz ja dokážem pekne zahrať iba, keď nie je syn doma. To je typický chlap, on chce chytať prvý, on chce chytať najväčšie ryby, on chce mať najväčšiu udicu... Musím z neho džentlmena urobiť, lebo takto sa mi ani neožení, mamonár jeden🙂

Poslednou hrou je púšťanie autíčiek. Tiež to je jeden šikovný typ od kamarátky. Jej sa osvedčil s dcérou, ale moju to baví asi tak max 5 min, aj to pridávam. Ale možno sa niekomu osvedčí. Aj túto hru si už "vie" pekne vypýtať a to gestom a citoslovcom "brm". 

Dnes to išlo s raketou celkom fajn. Len som strašne psychicky vyčerpaná z tých jej hnevov. To človeka vycuca a zbaví energie, lebo sú to tak zbytočné amoky. Stačí na 10 sekúnd zastaviť niekde a už ju šlak tráfa, stačí jej niečo povedať, keď netrafíte pozíciu mesiaca a jupitera a už zas sa zbytočne hnevá. Nie sú to síce "dlhé" hnevy, ale sú tu stále, každý deň aj 20-30 x pre zbytočnosti. Ach všetko by išlo tak supersky, keby nebola taká pajedovačná. Výrazne nás to obmedzuje a limituje vo všetkom a hlavne vo fungovaní ako rodiny na verejnosti, kde to momentálne nedáva nielen ona, ale hlavne ja s ňou...

Inak pracuje za stolom veľmi pekne a hlavne dlho. Posledné dni sa zavrieme do izby aj na hodinu a pol. Nie nesedí, hodinu a pol za stolom. To by nedala ani v luxusnom sne. Najskôr dáme pol hodinu nejakú interakciu, či už s gombíkmi alebo kockami. Potom rozvíjame hru, napr. vyšetrujeme bábiku s doktorským náradím a pod. Dnes som ju hľadala po dome, kde zas je, keď je ticho a našla som ju ako dávala na hlavu bábike čelenku. Neskutočne sa to u nej rozvíja cez bábiku a cez zvieratká. Ani som v to nedúfala, ale myslím si, že v tomto sme na dobrej ceste. Aj keď sú to neni dlhé chvíle, sú tu a podľa mňa je to funkčná hra. Potom zvyšok času pracujeme za stolom. Už som sa naučila pekne "zorganizovať" učenie, úlohy mám vopred pripravené, len si ich naukladám k stolu a dávam jednu za druhou. Triedenie, priraďovanie, vkladanie a pod. Moja malá raketa začala veľmi "šaškovať", keď ju učím nové vecí. Teda šaškujem pritom aj ja a jej sa to veľmi páči. Mali by ste vidieť ten očný kontakt bez žmurknutia a so "zadúšaným" smiechom. Dnes som ju učila napr. triediť chlapec/dievča a ona doslova "nápoky" dala chlapca k dievčatám, lebo vedela, že budem kričať "nééééééé, to je chlapec, chlapec, chlapec..." Dokonca sa mi zda, že niekedy skúša povedať nééé, ale to už asi z tej únavy si namýšľam veci... Ale takýmto šaškovaním ju viem pekne pri stole udržať... Môžete skúsiť aj Vy... Potom môžeme dať súťaž v kategorií: "Rodičia s diagnózou"🙂 Držím palce... ideme ďalej

Ahojte som tu nova  👋 som tehotna už 13 tyzdnou     ale neviem čo už dalej jemi veľmi zle  cele dňi len zvraciam   nič nejem  aj keď vodu vipijem aj to vyzvraciam     mam velmi  nizky tlak  😟  hlava sa mi stale toči nemozem ani s posteli vstat    velmi rychlo   chudnem za 2 tyzdne son schudla 6 kil   už neviem co dalej mam robit  prosim ked mate nejake rady tak mi napiste budem za kazdu radu vdacna 

30.04.2019 - utorok 🙂

Budím sa o šiestej.

Čaj nemusím variť, uvarila som ho večer do termosky.

Ešte chvíľu leňoším v posteli, ale potom sa "vykopem" a idem si uvariť kávu. Ešte s pariacim sa hrnčekom sa šuchcem do obývačky, aby som prepísala a nahrala blog z pondelka. V momente ako ho dopíšem, schádza dole schodmi aj manžel.

Po schodoch prebehne ako víchor náš syn, čaj pije počas behu, keksík hádže do tašky, skáče do tenisiek a zapleskne za sebou dvere. 🏃‍♂️

Pozrieme s manželom na seba a obom nám dôjde, že zase zaspal a bude dobiehať na autobus a na vlak.🚂🚃

Všetci to poznáme. Keď sme nervózni, alebo nám na niečom záleží (prezentácia v práci, schôdzka), začneme sa potiť. Srdce nám bije až v krku, po čele nám tečú kvapôčky potu a tvár sa nám červená. Vždy sa to objaví v tú najhoršiu možnú chvíľu. Pritom potenie je bežným fyziologickým procesom tela, za deň sa prirodzene vylúči asi jeden liter potu.

Na prvom mieste je potrebné odlíšiť, čo je termoregulácia a čo je stres. Prečo sa telo potí v oboch prípadoch? Úlohou termoregulácie je telo ochladiť, ak je prehriate, napríklad, keď športujete, alebo keď je vonku veľmi horúco. Stresové potenie je o niečo zložitejší dej. Je to od hormónov a dochádza k nemu logicky vo chvíľach, ktoré sprevádza emocionálne vypätie a stres.

Apokrinné a ekrinné žľazy - aký je rozdiel?

V tele máme dva základné druhy potných žliaz - žľazy apokrinné a žľazy ekrinné. Pokiaľ sa jedná o potenie z dôvodov termoregulačných, aktivujú sa prevažne žľazy ekrinné, ktoré sú maličké a rovnomerne rozprestreté po celom tele. Pokiaľ sa jedná o stresové potenie, pot sa vylučuje hlavne z apokrinných žliaz. Veľké apokrinné žľazy sa vyskytujú hlavne v podpazuší, v okolí slabín, konečníka a v oblasti dlaní a plôšok nôh. Pri stresovom potení sa môžu aktivovať aj menšie potné žliazky, hlavne na čele, v dekolte a na chrbte.

Sympatikus neovplyvníme

Počas emocionálneho stresu sa aktivuje sympatikus. To je tá časť vegetatívneho (= autonómneho) nervstva, ktorá má za úlohu adaptovať telo na záťaž. Počas jeho aktivity sa vyplavuje z nadobličiek adrenalín a po nejakom čase aj "stresový" hormón kortizol. Sympatikus potom ovplyvňuje aj hormonálne aj ďalší sled reakcií, ktoré prispievajú celkovej adaptácii na stresovú záťaž pre organizmus. 

Dámy, ahojte,

400 z vás nám poslalo fotky svojho poprsia a zapojilo sa do súťaže o zväčšenie prsníkov implantátmi Motiva v eveclinic v Bratislave. Ďakujeme vám za obrovský záujem. Veľmi si to vážime. Bohužiaľ, ako to býva zvykom pri všetkých súťažiach, museli sme vybrať výherkyňu.

4 z 5 finalistiek absolvovalo osobnú konzultáciu s pánom doktorom MUDr. Jozefom Fedelešom, PhD:

Rozhodnutie bolo ťažké, ale mohla vyhrať iba jedna z nich. Pán doktor MUDr. Jozef Fedeleš, PhD. z eveclinic Bratislava v spolupráci s ľuďmi z Adyton medical devices (Motiva implantáty) si nakoniec vybrali Katarínu, @taziarka 🙂 Sledujte jej blog!

Katarína, gratulujeme a pevne veríme, že ti táto operácia prinesie veľa, nebodaj ešte viac, ako to, čo očakávaš. Ostatným finalistkám by sme chceli veľmi pekne poďakovať za účasť a dúfame, že bola konzultácia s pánom doktorom MUDr. Jozef Fedeleš, PhD. prínosná. Určite zodpovedal všetky vaše otázky a poradil, čo by bolo pre vás najlepšie.

Prikladáme pár ďalších fotiek a jedno video z konzultácií našich finalistiek.

Keď sa objavila možnosť testovať produkty značky Nivea, neváhala som a rozhodla som sa zapojiť. Potešila som sa, keď som bola vybraná. Produkty sme doma aj poriadne otestovali, ale keďže “človek mieni, Pán Boh mení” a dievčatá si na striedačku posunuli menšie zdravotné ťažkosti, recenzovanie nedopadlo podľa mojich predstav. A tak dúfam, že sa mi to podarí dobehnúť aspoň v tomto článku. 😊

Nivea ako taká sa objavila už v roku 1911, kedy sa začala písať história firmy a jej výroby. Ja osobne Niveu používam už od detstva, v podstate od doby, keď mi rodičia dovolili vybrať si v obchode šampón, ktorý chcem používať na vlasy, či mydlo do kúpeľa alebo opaľovací krém na leto. Aj keď paradoxne tú známu modrú plechovú krabičku som mala asi len raz. Značke som ostala verná aj pri deťoch, čo sa detskej kozmetiky týka.

Na testovanie sme do balíčka dostali ochranný krém proti chladu a vetru, micelárny šampón a gél, ošetrujúci olej a krém na tvár, telo a zadoček.

Ochranný krém proti chladu a vetru

Keď som otvorila balíček a našla tam tento krém, ostala som prekvapená - prečo mám testovať krém proti mrazu v apríli? Keďže krém sme prvýkrát kúpili, keď sme sa s vtedy 8-mesačnou prvorodenou vybrali do Jasnej na pobyt a hlásili silné mrazy (pocitovo až -25 °C). Vtedy som hľadala niečo, čo by jej chránilo líčka. Takže mám ho otestovaný v mraze, no teraz som ho testovala aj vo vetre. Bývame na kopci a naša ulica je dosť veterná. Tak som ho vyskúšala. A fungoval, konečne dcérka neprišla domov s ružovými líčkami vyštipanými od vetra. 😊 Pre mňa jediné negatívum - keďže je dosť tuhý, ťažko sa rozotiera a na tvári ostáva biely film.

Verdikt - odporúčam.

29.04.2019 - pondelok 

Zvonenie budíka ma zobudí o 4.00. V polospánku synovi uvarím čaj a zaleziem pod paplón. Hneď zaspím.

Sníva sa mi strašný sen o tom, že mi niekto pri prechádzke s kočíkom uniesol dcéru. Hľadám ju a neviem ju nájsť a plačem. Budím sa spotená, zadýchaná, vystrašená... chvalabohu, že to bol len sen.

Žeby nejaký podvedomý strach z dnešnej mamografie?

Bojím sa zaspať, tak do 5.15 sledujem v prítmí izby hodinky. Konečne zazvoní budík. Manžel sa ma pýta, prečo som nespala. Keď mu to poviem, nechápe. Jemu sa tiež niečo zlé snívalo, ale nepamätá si čo, a tiež keď sa na to prebral tak nezaspal a ležal len tak, kým budík nezazvonil. My sme ale divný pár...

Nachystáme sa a odchádzame do Bratislavy. Samozreme, pri Bernolákove chytíme kolónu. Keďže sme išli z domu o niečo skôr, tak sa stíhame dostať do Onkologického ústavu svätej Alžbety na 7.00 na mamograf. Zastanem a zhlboka sa nadýchnem.

Telo si pamätá... Veta, ktorou sa radi oháňajú tréneri, ľudia v médiách, ale aj iné matky. Nuž, nalejme si čistého vínka (ale asi iba decko, keďže kojím svoje decko), ono ani toto nie je úplne pravda. P R E T O Ž E, keby si telo ozaj pamätalo, tak by minimálne to moje po rokoch bohatých skúseností, vedelo, ako bolí  „dostávanie sa späť do formy“ a rozhodne by z nej zbytočne nevychádzalo. Ale telo ZABUDLO! A tak som mu to bola nútená pripomenúť a dohodla si tréning u trénerky Vlaďky z Bellykick štúdia, ktorej vôbec neprekáža, ak tam matky chodia s deťmi. Čudné. Ale pravdivé. A prišli sme cvičiť. Cvičili sme. A aj sme tam skoro skapali, konkrétne na tréningu ja a na druhý deň moje telo so selektívnym Alzheimerom. Lebo telo si vyberá, čo zabudne a čo nie. Uvediem príklad. Keď som chodila na gympel, bole sme na lyžiarskom výcviku. Okrem iného sme sa aj guľovali. A jeden nemenovaný spolužiak ma zguľoval až som spadla na zem, kostrčou rovno na zamrznutý sneh. AU. Ale mladé telo sa rýchlo regeneruje. Iba v kine, keď bol dlhý film, sa moja kostrč z času na čas ozvala: „Haló, nezabudni na mňa, aj ja chcem mať z toho filmu zážitok, otoč sa na bok, nech lepšie vidím.“

Ale ako roky a pôrody pribúdali, kostrč sa ozýva, hocikedy si zmyslí. Situáciu tlmím vankúšmi a kadejakými polohami, ale viem, že so mnou moja kostrč ešte neskončila. Pretože Ona si pamätá. Ale moje brušné svaly... neboli schopné si po deviatich mesiacoch rozťahovania sa, zapamätať, kde je ich miesto! A ostali akési povolené s hluchým priestorom medzi nimi. Asi aby dali priechod svojim pocitom alebo inak povedané črevám. Pre upresnenie, lebo verím, že nie každá vie o čom teraz točím (lebo po Karolovi som ani ja netušila), hovorím o diastáze. Definícia približne hovorí: Je to stav, ktorý vzniká na priamom brušnom svale, ktorého ľavá a pravá strana je spojená väzivom s názvom linea alba. V dôsledku priveľkého vnútorného tlaku môže dôjsť k oslabeniu väzivového spoja a oddeleniu jeho častí. A ja iba doplním, že ak sa oddelí príliš a pridajú sa k tomu nesprávne cviky (napríklad klasické brušáky), môže vykuknúť von aj črievko a na svete nie je ďalšie dieťa ale pruh.

Ďalšia vec, ktorú telo matky akosi selektívne zabúda, je vzhľad. Teraz nenarážam na prirodzený proces starnutia, ale na nepovolený zásah do stavu pokožky pŕs, brucha, aj stehien. Natierate sa, kupujete si olejčeky, masírujete. Osem mesiacov ste v pohode, šťastné, že bábätko rastie, že sa ešte vmestí do kože a potom sa jedného dňa zobudíte a sú tam! Strie. Malé nepozvané jazvy hrajúce veselými farbami, na ktoré nik nie je zvedavý. Ale im je dobre na svete a tak sa nemajú k odchodu. Aspoň vám pri pohľade do zrkadla pripomenú, že „už mi lásko není 20 let“ a v neposlednom rade aj to, že už sa môžete titulovať aj bez vysokej školy či rigoróznej práce. Titulom zvaným MAMA. Ale hoci sa neraz o mamách (právom) hovorí ako superhrdinkách, nemajú liek na všetko.

To zíde samo dole!

Iste... kojením krásne zhodíš kilogramy navyše, ktoré si si tak poctivo 9 mesiacov hromadila… Ibaže by nie! Ono, viem, že tvrdenie o chudnutí pri kojení, nie je čistá urban legend, ale rozhodne sa nedá považovať za pravdu všeobecnú. Lebo ak tri vaše kamošky kojením schudli (neraz až na nižšiu hmotnosť, akú mali pred otehotnením), tak vedzte, že VY budete tá štvrtá, ktorá NIE. Ale ak ste práve išli hodiť váhu do žita, pokojne si ju nechajte. Disciplína a cvičenie s tým dokážu všeličo porobiť. Len treba mať obe dlhšie ako do najbližšej večere. Držím palec. Iba jeden, lebo druhý mám ešte od čokolády, ktorú treba dojesť, aby sa nepokazila.

Teraz by sa patrilo asi podotknúť, ako aj napriek všetkému ľúbim svoje telo a som naň pyšná a mám sa rada taká, aká som. Samozrejme. Nejde ale o lásku bezvýhradnú a aj keď som hrdá na všetko famózne, čo dokázalo (a teraz nemyslím salto, ktoré mi pred rokmi na brigáde v Podhájskej, roztrhlo na trampolíne gate), môžem s ním byť aj pohádaná a môžem mu vyčítať jeho nálady. Takže žiadne „telo si pamätá“ už na mňa prosím neskúšajte. Lebo hoci vďaka dvom deťom a viac ako trom rokom na „dovolenke“ mám značné problémy s pamäťou, rozhodne som na tom lepšie ako moje telo.

To su oni. V plnej kráse moji pomocníci, ktorí mi pomáhajú rozvíjať interakciu ty a ja. 

Okolo 16 - 19 mesiacov si malá raketa veľmi často stavala vežičky z kociek alebo teglíkov. Krásne, rovné a vysoké. Takí pyšní sme s mužom boli na ňu... Syn čaptoš, ešte teraz nevie také parádne postaviť, väčšinou ich rúcal, ALE zase v dvoch rokoch vedel recitovať 8 strofovú básničku... Tak či tak, BOOM o pár dní som toto "nadanie" sfúkla svojím podozrením na aut a zrazu vždy, keď si už potom stavievala vežičky, ma pot oblieval. Teraz to však už nerobí a dokonca už má aj problém postaviť peknú vežičku... Ako keby to zrazu zabudla, či čo, fakt neviem. Čítala som však v knihe o detskej reči, že striedané stavanie vežičky je dobrá hra na interakciu. Tak som to s mojimi "neobľúbenými" kockami skúsila ešteraz. Podám jej kocku, potom položím ja, potom ona, stále to komentujem, teraz ja - teraz ty, keď vežička spadne zakričím bááác, objímem ju, pošteklím, tak ako som to videla vo videách o ABA terapií. Toto je teraz u nás top, dnes sme si krásne stavali spolu vežičky aj 4-5x, čo bolo u nás asi celoživotné maximum. 

Okrem toho som využila vežičku, kde sa dajú farebné polkruhy spojiť do "lopty". Tie som jednu za druhou "šúgala" rakete a márne čakala, že sa mi aspoň jedna vráti späť. Dnes používam iba jednu a začnem s ňu mávať, že "lopta". Občas sa pridá, občas nie, väčšinou keď dostane "ham", interakcia skončila. Dnes som na vlastné oči videla ako to má skutočne vyzerať. Rovnako starý chlapček si krásne kotúlal loptu so svojou mamou, len tak "zadarmo", bez "ham" a s krásnym očným kontaktom. Také prirodzené, že si to matka toho chlapca ani neuvedomila. Ja musím robiť divadlo a šaškovať, aby mi aspoň 2-3x zakotúľala loptu a aby aj ona z toho mala radosť, oči si pýtam, lebo inak hľadí iba na loptu. Také vydreté za uši, ale aj zato som vďačná... 

Lepšie nám to ide s autíčkami, tie mi niekedy príde aj sama od seba ukázať, ako tam pekne uložila zvieratká a šugne ho smerom ku mne, hlavne v čase obeda, keď vyťahujem horúce plechy alebo mám na sporáku čerstvo dovarenú polievku. Napriek tomu pekné svetlé dni sa nám podarí spoločne si autíčko aj párkrát vymeniť z jej vlastnej iniciatívy. 

Minule som tu odfotila aj vkladačku s gombíkmi, tak aj na nej interakciu skúšame. Stále je to u nej veľmi obľúbené a keď chcem ešte pritom zlepšiť očný kontakt, tak si dám gombík pred oko a volám na raketu, nech na mňa kukne. O chvíľu to urobí aj ona. Imitáciu má parádnu v tomto. Zajtra ešte pofotím aj ďalšie hry, ktoré sú veľmi jednoduché na začiatok, ale teraz skúšam interakciu už fakt pri všetkom. Keď pijem z pohára, už ju automaticky ponúknem so svojim "bacilovým" pohárom. A dnes ma krásne ponúkla aj ona. Síce ma skôr obliala, ale nevadí, veľmi sa snaží... S jedlom a hlavne "blbostičkami" nám to ide. Napríklad aj keď sedíme u našich a moja mama vytiahne antilepkové paličky, ktoré jete ako drogu a ktorú hovorím, žeby nemala malá jesť, tak ma raketa hneď ponúka a donesie mi paličku a niekedy mi ju rovno začne pchať do úsť, či mám záujem alebo nie. Zlaté dieťa, mamku 100-kilovú chce zo mňa mať🙂

Citím sa tieto dni zvláštne pokojná. Neviem to ani opísať a ani prečo sa vlastne tak cítim, až tak sa nič nezmenilo, raketa má stále jedy, komunikácia v citoslovciach a zvukoch, dnes dala ešte taký fajnový amok zase na verejnosti, ale zistila som, že ona to jednoducho potrebuje dať zo seba, ten hnev a jedy, nevie to ovládať, nevie to povedať inak, nevie sa inak hnevať. Po pár minutách, keď mi dovolí sa jej dotknúť, si na mňa sadne a práve ten môj klud ju akosi dá do pohoy. Ako keby sa "naladila" na moj pokojný tlkot srdca. Neviem, či sú to len moje úvahy, ale budem to skúmať ešte pár dní, čo sa to tu deje, prečo je vo mne zrazu "taký" kľud, keď vlastne nič nejde podľa môjho plánu🙂

Ahojte maminky 🙂 

Už sme nejaký ten týždeň po Veľkej Noci.

Ako Váš pôst? Darilo, či nedarilo sa vytrvať v predsavzatiach? Čo Vám to prinieslo? Kam Vás to posunulo? Čo sa zmenilo vo Vašom živote? 

Podeľte sa, pozdieľajte... diskutujme o našej viere rovnako prirodzene a otvorene, ako o očkovaní, stravovaní, plienkovaní, minimalizme... prosto čomkoľvek.

A možno malé povzbudenie... ak sa nezadarilo možno úplne podľa predstáv, Boh je rovanký každý deň a my môžeme čokoľvek obetovať, darovať, venovať ktorýkoľvek deň. Otvorenú náruč s rovnakou ponukou má pre nás každý deň. Veď... včera nám to krásne pripomenula Nedeľa Božieho Milosrdenstva... ktoré ide až do krajnosti a hádam aj ďalej 🙂

Pozn.: Skôr, ako začneš komentovať a netušíš vo co tu gou , prečítaj si článok Obyčajná mama "pochváľ sa". https://www.modrykonik.sk/blog/2veronka7/article/obycajna-mama-pochval-sa-aci364/

Ahojte 🙂

Maminky detí od 6. do 24. mesiacov majú skvelú príležitosť vyskúšať dojčenské mlieko Sunar podľa vlastného výberu (Sunar Complex 2, 3 alebo Sunar Premium 2, 3). 

Vyberieme až 300 testeriek, ktoré budú mať 14 dní na to, aby Sunar vyskúšali a následne im bude zaslaný online formulár pre vyplnenie spätnej väzby. 

Zároveň zo všetkých vyplnených formulárov sa následne vyžrebuje 50 výhercov krásnych balíčkov od #sunar partnerov. 

Zapojiť sa môžete do 30.4. 2019. 🙂

Viac info na www.testujsunar.sk

Ako sme sa zbavili rektálnej rúrky

V prvé januárové dni sa stal priam zázrak. Podarilo sa mi spojiť sa s pani doktorkou, pre ktorú asi prvú bol môj syn zaujímavý a už v telefonáte mala veľa otázok na jeho stav. Vnímala som, že hneď nahlas rozmýšľa, čo by jeho jednotlivé problémy mohli indikovať. Najviac sa upokojilo, že v závere telefonátu povedala, že nás zoberie už o týždeň, že ho nenechá viac sa trápiť.

Po nasadení Nutrilonu Allergy Digestive Care zmizli v priebehu pár dní kožné prejavy, syn prestal zvracať a hlavne aspoň v noci pár hodín spokojne spal. Avšak kakal len s rektálnou rúrkou. Akékoľvek jedlo však neprijal dokým sa mu črievka nevyprázdnili. Boli sme zas v kolobehu rektálnej rúrky, aj keď jeho stav bol podstatne lepší ako pri bezlaktózovom mlieku. Evidentne mal aj problém spracovať bkm a potreboval špeciálnu štiepenú formu. Kožné testy v ambulancii boli negatívne, na testovanie krvi a výsledky sme mali čakať ďalší mesiac.

Úprimne poviem, že po počiatočnom nadšení som začala byť trošku skeptická, lebo do výsledkov krvi doktorka navrhovala mliečko nemeniť. Chápala som, že najkritickejšie veci sme vyradili, môžeme medzičasom skésiť pridať aspoň mäsko a žĺtok, no aj tak som zo skladby jeho jedálnička nebola nadšená.

Totiž pri mojich posledných pokusoch o naštartovanie trávenia som siahla aj po ovsených vločkách a jačmenných krúpach a syn evidentne reagoval aj na lepok – v stolici sa zjavili zrazeniny a hlieny, zas ho bolelo bruško a v noci sme nenaspali takmer nič. Utvrdila ma aj detská dm bio krupica určená pre deti od 4. mesiaca – 3 pokusy, rovnaké zmeny v stolici sprevádzané bolesťou bruška a nespavosťou. Lepok som okamžite vylúčila...

Čiže suma sumárum synček v 7mom mesiaci mal mať ovocie, zeleniny, aspoň mäso a žĺtok, doplnené mliekom, ktoré veľmi nechcel piť. Z obilnín po prvých pokusoch vychádzala ryža, no keďže mal beztak problém so stolicou, tú som dávať nemala.

 dobrý deň mám taky problem ktori ma už  desí povedano dost dlho moj syn ma  detske  uzliny boli sme aj na krv   vysledky boli dobre niekdo kdo ma ten isti problem  a poradi mi   čo stym  dakujem velmi  pekne

Dnes, okrem iného, uvidíte na niekoľkých príkladoch, ako vyzerá povestných 5 minút ticha. Kto to vyhral? 🙂

• Keď sme išli zaviezť s deťmi moju svokru po výmene bedrového kĺbu do Bojnických kúpeľov, 4-ročná dcérka to vysvetľovala kamarátke:„Ideme do ZOO, babke opraviť nohu.“

• Skúška trpezlivosti:

• Prváčka sa pýta:
  „Mami, a prečo všetkým deťom v triede pani učiteľka písala do žiackej, že riaditeľka bude mať voľno? Čo my s tým máme?“ Nepochopila som na prvýkrát, preto som otvorila žiacku a v nej dátum s popisom „Riaditeľské voľno.“

• „Maminkááá, asi bude treba kúpiť toaletný papier!“
  Chvíľka, len čo som vybavila kuriéra... potom som 10 minút zmotávala kúsky papiera. Ešte, že tam boli len tri rolky a nie celý balík:
  

• V hoteli na raňajkách sa prehýbali švédske stoly. Keďže sme boli celé dni na nohách, deti mohli jest, koľko a čo chceli.
  Zrazu syn príde cely pyšný: „Spravil som si šalát!“
  Nasypal si do jednej misky trošičku zo všetkých, asi 7 druhov, raňajkových cereálií, ktoré tam ponúkali...

Zapojila som sa do tohto testovania a s malou dušičkou som dúfala a premýšľala nad tým, ako by sa mi to práve “šikovalo” otestovať niečo pre seba a trochu zrelaxovať.

Nebudem tu klamať, nie nerelaxovala som 😂🙅🏽‍♀️ Ale! Testovanie som si užila a som veľmi rada, že som mala tuto možnosť akurát pred vlastnou svadbou 👰🏻 Vyskúšať niečo nové, lebo naozaj dokým by som samu seba dokopala nakúpiť toľko vecí pre seba, asi by ubehlo aj pol roka.

Našla som kopu produktov, ktoré budem ale kupovať aj naďalej a odporúčať svojim priateľom.

Nebudem to obkecávať, veď ostatok z mojich dojmov, príhody a odporúčania sa dozviete už v samotnej recenzii pod každým produktom ⬇️!

BALZÁM NA PERY LVLY 💜
Tak ten má zaujal ako prvý, počula som samé chvály na tuto značku, a mne sa neskutočne páči dizajn a prevedenia každého produktu, a práve preto som bola veľmi zvedavá, či je to len päsť na oko alebo naozaj kvalitný produkt.
No bola som naozaj milo prekvapená, konzistencia a vôňa je neskutočná!

Extrak z medu 🍯 Manuka a kakaové maslo 🍫 Dokopy je niečo úžasne! Pery sú po ňom hydratované, jemné a vôbec nezanecháva taký ten extra mastný povlak, ktorý by Vám na perách vadil, ako keby ste do veľkonočnej kačice kúsali😂🤦🏽‍♀️.
To sa mi stáva skoro pri každom balzame, ale tento bol veľmi milým prekvapením.

Tak sa nam predsa len podarilo stihnut aj Legoland Billund s nasim speci listkom, co plati rok v roznych parkoch - Merlin Premium Card (vid moj clanok o Legoland Deutschland a Gardaland).

Nakoniec sme leteli do Kodane, po 3 dnoch v Kodani si pozicali auto a chodili po Dansku, kde sme stihli, plus 2 dni sme boli v Legolande.

Bol prvy tyzden, co bol Legoland otvoreny (pred tym iba asi jeden vikend). Asi aj preto boli viacere restauracie/obcerstvenia zatvorene a okrem hladania velkonocnych vajicok (Easter Egg Hunt) neboli ziadne ine shows ani predstavenia ☹

Kvoli pocasiu bola aj zatvorena atrakcia piratska bitka, ktoru otvoria az v polovici maja. To je ta, kde clovek vyjde uplne premoceny 😀

Od maja do augusta planuju napriklad ozajtsny ritiersky turnaj a podobne, ale ani len nejaka rytierska show nebola. Skoda, kedze boli prazdniny a aj dost ludi, mohli nieco ponukat.

Vseobecne

28.04.2019 - nedeľa 

Budí ma bolenie podbruška. Pozriem na hodiny. 5.53. Božeeee.

Je to taká zvláštna bolesť v bruchu. Rozmýšľam, čo ma to môže bolieť. A z čoho? 

Pomaly vstávam z postele a idem na WC. Aha už viem. Môj muž oslavoval meniny a ponúkol mi jeden čokoládový bonbón. Úplne bohovský nápad. Skoro ma šľak trafil na vécku. Ale dobre to dopadlo, chvalabohu. Čokoládové bonbóny nechcem ani vidieť!

Som rada, že sa mi problémy so "Zlatkou" upravili, a momentálne ma už netrápi. Detralex a krém pomohli. Som rada.

Ranná sprcha, káva a písanie blogu z predchádzajúceho dňa.

Tak čo, máte aj vy celkom pokojný život, no zrazu vás zavolá známa na kávu a vy sa vrátite domov úplne odpálená, nešťastná, s kopou myšlienok o tom, ako je váš život prázdny a o ničom? Máte zrazu pocit, že to čo máte v sebe, vo svojej rodine a doma nepostačuje? Cítite sa zrazu úplne nanič a v hlave vám víria pochybnosti či robíte pre seba a svojich blízkych maximum? Zrazu začínate vidieť nedostatky aj tam, kde nikdy neboli a vlieva sa do vás závisť? Zažili ste to? Gratulujem, pravdepodobne ste mali rande s energetickím upírom!

Energetickí upíri       

Určite ste už tento výraz počuli, no zvyčajne ho pripisujeme tým večne nešťastným ľuďom, ktorý aj zo slnečného Karibiku dokážu spraviť sibírsky gulag. Sú to ľudia, ktorí nás svojími večne negatívnymi myšlienkami a lamentovaním privádzajú do šialenstva. Áno, sú to tí ľudia, po stretnutí ktorých sme zrelí na sedmičku červeného...ale povedzme si úprimne, nie je vám zvyčajne týchto ľudí skôr ľúto? Mne osobne áno, no ťažko pomôcť človeku, ktorý má na každé riešenie ďalší problém...

Potom tu však máme ešte jeden druh upírov, taký ten druh, ktorému chcete skôr vraziť a utekať preč. Určite ste sa už aj vy stretli s osobou, ktorá vám doslova vybila baterky svojím nekonečným vystatovaním sa, svojím porovnávaním a tým, že aj keby ste zachránili svet, ona by pravdepodobne zariadila svetový mier a ešte by k tomu vynašla liek na rakovinu. Ide o ľudí, ktorí vám dajú proste pocit menejcennosti a pocit, že sa možno málo snažíte.

Mala som jednu známu. Nemôžem povedať, že sme boli vyslovene kamarátky, no občas ma vytiahla von. Z týchto stretnutí som sa vždy vracala plná nervov a závisti. Šlo presne o človeka, ktorého som pred chvíľou opísala. Keď som povedala, že ideme s frajerom na víkend na chatu, ona šla hneď (údajne) s tým svojím na predĺžený víkend do Dubaja. Keď som povedala, že som si kúpila byt, ona si (údajne) práve stavala vilu pri Bratislave, keď som spomenula, že mám novú prácu, mala ju (opäť údajne) aj ona a po týždni ju dokonca (údajne) povýšili na riaditeľku. Išlo ma vždy poraziť pri týchto debatách, pretože som nikdy necítila takú tu prajnosť, alebo radosť z toho, že sa mi darí a že som spokojná. Skôr som neustále citíla, akoby si ma zavolala von naschvál, len aby si zdvihla ego a zaroveň zhodila to moje.

Jasné, že mi tým pádom v hlave začali tie sebaobviňujúce pocity, že by som sa mala viac snažiť. Začala som sa s ňou podvedome porovnávať a poviem vám, nerobilo mi to dobre a tak som sa jedného dňa rozhodla prerušiť kontakty s touto osobou. Prestala som odpovedať na správy a ak som aj odpovedala, vyhovorila som sa, že nemám čas. Viem, možno detinské, no mne sa zrazu „dýchalo“ ľahšie.

Raňajky sú základom dňa – tieto slová nám vtĺkali rodičia už od útleho detstva. A my môžeme iba súhlasiť! Spojenie nového RAJO jogurtového nápoja s chia semiačkami vám dodá dostatok vitality a sily na to, aby ste zvládli všetky nástrahy každodenného života. Začnite deň chutne, zdravo a bez zdržania. Pretože každá mamička si zaslúži dávku supersily.

Čo budeme testovať

Jogurtový nápoj CHIA, bohatý na vitamíny a minerály, sa postará o to, aby ste sa cítili dlhšie sýti a plní sily. Vybrať si môžete až z troch jedinečných príchutí. Netradičné spojenie jablka, špenátu a banánu, exotický ananás s mangom a pomarančom alebo svieža čierna ríbezľa s čučoriedkou. Svojho favorita si nájde každý.

Chia ako superpotravina obsahuje vysoký podiel prospešných látok, ktoré vám dodajú vitalitu aj počas tých najnáročnejších dní. Zároveň ide o antioxidant, ktorý podporuje detoxikáciu organizmu a podporuje chudnutie bez pocitu hladu. Chia semiačka patrili už v dobách starodávnych civilizácii kvôli schopnosti dodávať energiu k superpotravinám. Dokonca im boli pripisované nadprirodzené sily, od čoho sa, pravdepodobne, odvodil aj ich názov, keďže chia znamená v pôvodnom jazyku SILA.

Chia semiačka je potrebné namočiť do tekutiny aspoň na 15 minút. Vďaka novinke značky RAJO môžete tento zdĺhavý krok vynechať. Jogurtový nápoj CHIA je pripravený k okamžitej konzumácii. Stačí ho len otvoriť a vychutnať si jeho supersilu.

Naštartujte svoje ráno s jogurtovým nápojom CHIA a vkročte do nového dňa chutne, zdravo a rýchlo.

Hneď na úvod musím napísať, že týždeň testovania mi naozaj priniesol prebudenie. Dopriala som si zaslúženú starostlivosť s produktami, ktoré bežne nepoužívam, a moja pleť a telo dostali po zime a nedávnej chorobe novú energiu. Už doručenie balíčka bolo prebudením, keďže mi kuriér volal, keď som bola vo vani, že za 2 minúty je pred domom. Čiže rýchlo obliecť, dať uterák na hlavu a bežať pred dom... Trošku adrenalín 😄

Balíček mi pomáhal otvárať môj dva a pol-ročný syn, ktorý si hneď našiel svojich favoritov a ja takisto. Bolo tam dokopy 10 produktov, veľmi dobre vybraných tak, aby poskytli starostlivosť od hlavy po päty. V dm nakupujem pravidelne, no aj napriek tomu boli všetky produkty pre mňa novinkami, čomu som sa samozrejme potešila. Predstavím Vám ich v poradí podľa toho, aký dojem na mňa urobili.  

Ako prvý produkt som otestovala LVLY Balzam na pery a hneď to bola láska. Má krásnu vôňu, ľahko sa nanáša, dobre hydratuje a má jemné trblietky, ktoré na perách vyzerajú výborne. Za skoro dva týždne, čo ho mám doma, som minula už tretinu, takže to o niečom svedčí 😊 Určite si ho opäť kúpim, keď sa mi celý minie. 

МОЙ hydrogélové očné vankúšiky boli pre mňa novinkou, ktorú som si ale hneď zamilovala! Tých 20 minút, čo som ich mala nalepené, som si fakt oddýchla ako u kozmetičky, výborne chladia, ale ten efekt po nanesení je waaau. Najprv som si nič nevšimla, lebo sa synček zobudil a ja som okolo neho kmitala, no keď som sa neskôr nalíčila a dotýkala sa očného okolia, bola som ohúrená akú jemnú položku zrazu mám! Takže tento produkt je odteraz moja nová závislosť 😍 

Balea hydratačný šampón a Balea hydratačný balzam na suché vlasy s vodou z kokosového orecha. Oba produkty naozaj krásne voňajú a ja im proste neviem odolať, keďže milujem všetko s vôňou kokosu. Šampón dobre pení a balzam je redšej konzistencie, čiže sa veľmi dobre nanáša a netreba ho tým pádom veľa použiť. Čo sa týka hydratácie, tak zatiaľ som si nevšimla zmeny na svojich vlasoch, ale asi to chce ešte čas. 

Balea čistiaca pena s extraktom z aloe vera pre normálnu a zmiešanú pleť je naozaj dobrý produkt. Jediné mínus vidím v tom, že obsahuje dosť výrazný parfum a ja v posledom čase vyhľadávam produkty na pleť bez parfumu. Výhodou však je, že naozaj dobre odličuje a pleť vôbec nevysušuje, čo sa mi pri rovnakých produktoch iných značiek stávalo. 

Dobré ránko,
máme tu skrátený nový týždeň a s ním aj tohto týždňovú súťaž. Tenktokrát sa pozdrieme na TURISTIKU.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď. Viac odpovedí v jednom tipe nebudem uznávať a tip neuznám, aj keď bude správny.

3. Každá/dý súťažiaci má len JEDEN tip na jeden deň! (to znamená, že keď deň vynecháte, pokračujete v dalšom poradí svojho tipu), vynechaný tip sa už nedopisuje!