Ahojte,

možno sa niektoré rozhodujú, ktoré plienky sú vhodné. Dnes by som rada pripojila svoju skúsenosť. Spočiatku som aj ja volila pampers, ale potom náš drobec dostal aj plienky LUPILU z Lidla a tak som mala šancu vyskúšať obe varianty. Ostala som verná Lupilu. Majú silnejšiu gumičku na bokoch a lepšie držia na telíčku, aspoň u mojej dcéry to tak bolo. Má útlejšiu postavu a pampers je nesedeli, naopak Lupilu 1 a teraz aj 2 (má už 4,2 kg) jej sedia ako uliate a nič jej nepretečie, dokonca mne sa s nimi aj lepšie manipuluje (nie sú zbytočne dlhé).

Lenže aj Lupilu keď nie sú v akcii, tak nie sú najlacnejšie a tak keď som mala overené, že nášho drobca sa neprejavili žiadne známky alergickej reakcie na predchádzajúce plienky, skúsila som ešte jednu variantu, z Kauflandu, značku Bevola (cca 0,12€/ks).

Lenže prišlo to, čo sa mi nestalo pri žiadnych plienkach, plienka nesala dostatočne a išlo to všade von, zbokov alebo aj dohora na chrbátik (pri stolici). Stalo sa mi trikrát, že som musela prať aj plátenú plienku, dupačky, deku či vložku do autosedačky. Nechcela som dlhšie skúšať a znova som sa vrátila k Lupilu. Teraz v akcii vychádza kus za 0,095 €, čo je skvelá cena. Tieto plienky mi radila nielen jedna mamička, ale najradšej si osvedčím všetko sama. Keďže len kojím, tak malá má stravu vždy rovnakú . Pri bežnom cikaní sa mi všetky tri osvedčili rovnako. 

Má to však aj výhodu taká nehoda, musela som popasovať s dosť silnými škvrnami. Vyskúšala som rôzne metódy, osvedčalo sa mi, hneď premyť miesto znečistenia  v teplejšej vode, na miesto znečistenia pridať sódu bikarbónu v hrubšej vrstve (ja ju mám nakúpenú a v zásobe asi 0,5 kg) a pripadne pridať Nano (kúpila som v Lidli počas retro týždňa) a napustiť horúcu vodu a nechať odstáť do času prania. Ja som prala na 90°C cca 2hodiny aj plienky aj dupačky spolu. Akurát fixadlo na široké balenie vždy dávam do osobitného vrecka, pretože suchý zips poškodzuje materiály pri praní.

Možno vás zarazilo, že na široko balím, nemusím, ale chcem. Na odporúčanie maminy či svokry a plus vidím aj ja za tým výhody. Dokonca ani doktor nebol proti a povedal, že ak mi to vyhovuje, môžem na široko baliť ďalej. Pre mňa to fixátor/prevencia, keď sa objavia nehody ako vyššie spominané, ušetrila som si fľaky na hačkovanéj deke, ktorá sa prať na 90°C nedá. Zároveň má dieťa lepšiu výstuž a lepšie sa nosí.Používam klasické bavlnené plienky, dokonca ešte niektoré zachované z môjho detstva, sú fantastické a zistila som aká bola v minulosti kvalita. Sú skvelé nielen pri balení na široko ale aj pri odgrgávaní. Skvelo sa perú i žehlia. 

Každá mamička vie, že spokojnosť jej dieťatka je to nevzácnejšie. Jednou z podmienok pre šťastné a spokojné dieťa je jednoznačne plné bruško a s tou správnou výbavičkou bude kŕmenie potešením nielen pre dieťatko, ale aj pre mamičku.

V článku sa dočítate:

• Začínate s príkrmami? Neprehliadnite súťaž.
• Reálne skúseností od  mamičiek, ktoré mali možnosť vyskúšať značku Tommee Tippee.
• Ako Tommee Tippee prešiel testom skutočných mamičiek z Modrého koníka.

S príkrmami len začínate?

Neprehliadnite skúsenosti s príkrmami od mamičky s najkrajším Instagramom na Slovensku, ktoré nájdete v tomto článku. Na jej instagramovom profile https://www.instagram.com/Kiarablogsite/ sa môžete zúčastniť aj súťaže o produkty Tommee Tippee v hodnote až 160 eur. Súťaž o Tommee Tippee začína už zajtra na jej instagrame. Nepremeškajte šancu vyhrať Tommee Tippee.

Reálne skúseností od  mamičiek, ktoré mali možnosť vyskúšať značku Tommee Tippee.

Zdravím 🙂

    Potom ako som zahliadľa reklamu na akciu Testuj Dove neváhala som a zapojila som sa, nakoľko produkty Dove používam bežne a zbožňujem ich jemnú vôňu čistoty. Produkty Dove u mňa vzbudili záujem aj pekným vzhľadom výrobkov, žiadne výrazné farby, v bielom obale s jemnou aplikáciou čo už hneď v úvode u mňa evokuje pocit čistoty. Môžem povedať, že Dove ma zatiaľ nikdy nesklamal. 

    V rámci tejto akcie Testuj Dove som mala dostať jeden výrobok podľa vlastného výberu. Na moje milé prekvapenie som v balíku našla hneď 4 produkty z novej kolekcie Dove. A preto Vám ich veľmi rada predstavím 🙂 Tu je pár mojich postrehov. #testujdove #dove @dove #abasadordove

Purifying detox green clay

    Tak aby sme išli po poriadku, najprv som skúsila tento úžasný sprchový gél. Sprchový gél neobsahuje škodlivé sulfáty, SLES a parabény. Green clay v preklade zelená hlina alebo zelený íl je hlavnou ingredienciou tohto sprchového gélu. Zelený íl je bohatý na minerálne látky a v kozmetike sa používa kvôli jeho čiastiacemu, zjemňujúcemu a detoxikačnému účinku.

    Po použití si myslím, že všetky tieto účinky má aj tento sprchový gél. Sprchovanie pre mňa nebolo len rutinou, s jeho príjemnou vôňou som si túto chvíľu vychutnala. Vytvára jemnú penu a zanecháva pocit sviežej, hydratovanej pokožky a ľahkú jemnú vôňu. Tak ako ostatné sprchové gély Dove ma nesklamal 🙂

"Čo sa mu asi v tej hlavičke teraz odohráva,"  hovoríte si občas túto vetu, keď sa tak pozeráte na svojho potomka a premýšľate, čo si asi práve teraz myslí? Rečnícka otázka, pravdepodobne. A samozrejme na ňu odpoveď nepoznáme. Ale do detskej hlavičky vás dnes zoberieme - aspoň na malú exkurziu.

Veľmi dôležité je uvedomiť si, že vývoj ľudského mozgu začína už v embryonálnej fáze - keď máte bábätko v maternici. Vývin mozgu z malinkej 3-milimetrovej nervovej trubice na mozog bábätka pri narodení je neskutočný zázrak. 

Neuróny ako stavebný kameň mozgu

Pri narodení bábätka obsahuje jeho mozog okolo 100 miliárd neurónov (označovaných tiež ako základný stavebný bunky mozgu). Pre lepšiu predstavu - na planéte Zem žije niečo cez 7 miliárd ľudí. Ak by ste ich počet vynásobili 14-krát, dostanete sa k podobnému číslu. Počet neurónov rastie počas tehotenstva závratou rýchlosťou - 250 000 neurónov za minútu. Tak takto nejako sa neuróny hemžia v hlave vášho nenarodeného bábätka.

Počet neurónov je geneticky daný a po narodení sa už veľmi nemení. Dokonca ide o jedinú bunku ľudského tela, ktorá nemá schopnosť sa sama deliť. Počet je teda viacmenej stabilný.

Čo ale stabilné nie je, je veľkosť a sila samotných neurónov. Nervová bunka v priebehu času zosilňuje a zväčšuje sa a hlavne - prepája sa s ostatnými neurónmi pomocou synapsií.

Streda 10.4.2019 - za normálnych okolností výplata, teraz prvý pooperačný deň. 

Spalo sa fajn, nadopovaná všeličím možným. Ani sa nečudujem,  ale momentálne mi to je pri takých hnusných bolestiach totálne jedno.

Do izby vbehne najprv upratovačka,  bez pozdravu,  zazerá ako nočná mora v Elm Street. Radikálne umýva dlážku,  s mopom trieska do postelí, mám sto chutí jej niečo povedať,  ale pud sebazáchovy mi to v tom bráni.

Upratovačka odchádza, prichádza ranná smena. Zlatá upratovačka.  Ranná smena je totálne nasratá, je ich málo, nestíhajú. Sál, príjem, oddelenie,  zo sálu, opýtať sa niečo sestričky je životu nebezpečné.  Po vizite mi vyberú drén aj cievku (vôbec to nebolí), a mam chodiť len za pomoci sestričky.  Po hodine mi treba ísť na malú,  točí sa mi hlava.  Jedna sestrička ma odvedie a keď budem hotová mám zvoniť a ona príde. 

Zvoním. Otvoria sa dvere a tam "totálne " nasratá sestrička,  že čo je?! A ja že sorry, že potrebujem pomôcť z toalety do postele. Celou cestou brble, že načo mi vybrali cievku, že ich je málo a to sa nebude stíhať. Tak jej poviem,  že nech mi donesie stojan na infúzie,  ja sa s ním na tú toaletu nejako dostanem. "Ochotne" ho prinesie.  Medzitým mi iná sestrička zapojí infúziu a ja sa pomaličky celý deň šuchcem na WC a späť s infúziou. Ako sa spieva v tej pesničke "to musím zvládnout sám".

Cez deň je to fajn. Celkom. V rámci možností. 

Adamko vo veku 14 dní absolvoval svoju prvú operáciu srdiečka. Prinášam vám rozhovor s jeho mamičkou Luciou. Považujem ho za najdôležitejší zo všetkých doterajších príspevkov Projektu Ako zvon na Modrom koníku. Pre jeho autentickosť a pre to, ako ľudsky a úprimne opisuje ťažký boj Adamka a jeho najbližších o zdravé srdiečko.

Najprv som uvažoval, že tento rozhovor podstatne skrátim. Mnohé z vás majú roboty vyše hlavy a čítať niekoľko sto riadkov vás môže obrať o drahocenné minúty oddychu. Nakoniec som sa však rozhodol, že ho uverejním v pôvodnom rozsahu - len s miernymi úpravami. Nič ozajstnejšie, úprimnejšie a odhaľujúce verne to, ako vyzerá cesta za zdravým srdiečkom dieťatka tu totiž nedokážem napísať.

Lucia, ďakujem veľmi pekne za Vašu ochotu vyrozprávať  mamičkám na Modrom koníku Adamkov príbeh. Na úvod tá najdôležitejšia otázka - ako sa darí Adamkovi a jeho srdiečku?

Ja chcem najprv veľmi pekne poďakovať vám všetkým, že robíte takúto úžasnú prácu. Poďakovať sa za to, že Adamko je tu - je to náš malý zázrak. Obrovské ďakujem!

Adamko bude mať čo chvíľa 3 roky. Ani neviem, ako ten čas ubehol. Neskutočne rýchlo. Darí sa mu v rámci možností veľmi dobre. Nikto by nepovedal, čo všetko musel Adamko absolvovať. Je veľmi živý, šikovný, lieta hore dole ako víchor. V ničom za svojimi rovesníkmi nezaostáva, práve naopak, napreduje vo všetkom veľmi, veľmi rýchlo, ako povedala moja babina: ,,Pán Boh mu niečo vzal ale niečo iné dal.“ Jeho doterajšiu cestu je možnosť vidieť iba na jazvičkách po operáciách na jeho telíčku. Teší sa zo života a užíva si každý moment detstva. I keď to nie je “obyčajné“ detstvo - ale to vnímam iba ja. Pretože je srdiečkové dieťa.

Má toho za sebou oveľa viac ako ostatné zdravé deti. Každú chvíľu rôzne vyšetrenia u lekára, hospitalizácie, zákroky, operácie, narkózy. Okrem operácie srdiečka máme za sebou aj operáciu obličky a orchiopexiu (chirugický zákrok semenníkov – pozn. autora). Prvý rok po operácii srdiečka bol veľmi ťažký - Adamko bol často chorý, lebo jeho imunita bola oslabená. Po prvom roku sa to zlepšilo, keďže navštevujeme aj pneoimunulóga. Čo sa týka srdiečka sme momentálne sledovaní - či v DKC (Detské kardiocentrum v NÚDCH v Bratislave) a tiež u rajónneho kardiológa. Srdiečko sa drží, stav sa mu výrazne nezhoršuje, sme pod liečbou na podporu srdiečka a uvidíme, ako to pôjde ďalej. Nakoľko Adamko nemá chlopničku a má zúžené ľavé rameno pľúcnice, srdiečko je viac zaťažené. Čo niekedy nedokážem pochopiť je, kde sa v Adamkovi berie toľko energie, niekedy ho musím krotiť, aby si oddýchol, inak by dokázal lietať celý deň. To ja som skôr tá, ktorá ho krotí, lebo za všetkým vidím viac ako u zdravého dieťatka, ktoré môže robiť toto, ono bez toho aby ste premýšľali, či môže, či mu to neublíži. I keď to je skôr blok vo mne po tom všetkom, čím sme si prešli. S odstupom času si to až všetko uvedomujem a teraz, keď už je veľký, to zvládam horšie ako predtým. On sám už vníma, čo sa okolo neho deje, keď mu musím vysvetliť, prečo ideme k lekároví, čo mu budú robiť. Ale keďže je Adamko veľmi rozumný, dá si pekne vysvetliť a situácie zvláda oveľa lepšie ako ja. Niekedy mám pocit, že práve on mi je väščou oporou, ktorú by som mu však mala dávať ja. Po takejto situácií si človek určí priority, ktoré su v živote najdôležitejšie. Vážiť si čo, mu život dal a čo môže človek urobiť pre svoje deti. A to mi dali Adamko s Jakubkom.

Milióny plne vyzbrojených vojakov bolo vypustených do nehostinnej a vyprahnutej pustatiny. Títo dokonalí chlapíci, ktorí nikdy nerepcú, poslušne splnia každý rozkaz, aj za cenu svojho života a, bohužiaľ, nikdy nepoužívajú svoj rozum či pocity, majú pred iba jediný cieľ. Nájsť a zneškodniť vlastizradcu, ktorý sa svojou neuváženou činnosťou rozhodol napáchať škody nedozerných rozmerov.  Bojovníci toho veľa nevedia no počuli, že ide o nebezpečného zločinca, ktorý neuposlúchol rozkaz svojho panovníka a rozhodol sa, na vlastnú päsť, prekročiť hranicu susedného, nepriateľského územia.

A to bol ťažký prehrešok voči vrchnosti. 

A kým všetci ostatní umierali pri plnení svojich povinností, ten jeden, nebezpečný zločinec, si užíval svoju vytúženú slobodu a samotu. Putoval po cudzej krajine, spoznával jej tajné zákutia a pomaly očakával svoju smrť, ktorá sa pomaly blížila. Cítil, že už mu veľa neostáva, veď v jeho veku bolo aj tak naskutku zvláštne, že sa dostal až sem. Ale nechcel umrieť rukou svojich spolubojovníkov, svoj koniec si chcel vybrať sám. Už si našiel aj kút, kde sa uchýli a vypustí dušu...

... no v tom sa mu priplietol do cesty domorodec. A vyzeral skutočne, zvláštne. Také čudovité čudo. Bolo veľké, chlpaté, okrúhle, nemalo ruky, ani nohy. Chvíľu iba tak stáli proti sebe, odmeriavali sa navzájom pohľadom, než sa to čudo ozvalo ako prvé. Napodiv malo príjemný, melodický a upokojujúci hlas:

"Zablúdil si cudzinec?"

"Asi to tak už bude. Popravde, ani netuším, kde to som."

No a bol tu deň D.

V noci som spala vďaka Lexaurinu. 5.30 buchnú dvere. Sestričky merajú tlak a púšťajú mi infúziu s antibiotikami.  Akurát teraz potrebujem cikať. Zákon schválnosti.

O 6.00 Ranistan s hltom vody. Po izbe lieta komár.  Mám suché ústa.

V noci som krvácala,  ale vraj to nevadí.

Ten komár sa strašne rozčuľuje. Hlava ma bolí  (asi od stresu). Dostanem špeciálny sprcháč dezinfekčný,  a mám sa ísť teraz pred operáciou s ním osprchovať.  Od krku dole. Potom si krvopotne naťahujem kompresné pančuchy.  Sú ako druhá koža.  O 7.00 vchádza do izby sestrička,  že ideme moja na sál. Počká ma chodbe.

Rýchlo volám manželovi, ešte mu stihnem povedať ľúbim ťa a už ma volajú znova. Mobil hádžem do skrinky, zamknem a kľúčik  odovzdám sestričke. Vychádzam na chodbu a spolu so sestričkou a s jedným pánom a ideme na sál.  Na predsálí sa prezlečiem do operačného a ide sa na predoperačnú izbu. Tam ma čaká moja zlatá Kristínka.  Privíta ma a upokojí.  Pýta sa na deti a tak. 

Toto je moje šťastie. Vždy som si priala mať deti, ktoré knihy milujú. Niežeby som ich sama v detstve vyhľadávala, skôr som si ich prezerala a vyberala podľa obalu, ale milovala som sa hrať v knižnici. Každý štvrtok sme z družiny chodili do knižnice a mohli sme si tam  vybrať nejaké knižky na požičanie. Presne si pamätám to tlmené ticho tej knižnice napriek tomu, že tam bol hluk. Pán Boh mi dal deti, ktoré milujú knižky. Alebo ich začali milovať... S malým sme čítavali knižky už od jeho troch - štyroch mesiacov. Ja viem neuveriteľné teraz spätne, keď to hovorím, ale zrovna pred pár dňami som si pozerala, že presne na šibačku, keď mal štyri mesiace som mu čítala "Môj macík". 

Moju malú raketu to chytilo trošku neskôr, ale samozrejme je to hneď "auti" znak, lebo však žiadna funkčná hra, ale "nadmerné listovanie"... Teraz však vidím, že už to nie je "len" nadmerné listovanie, ale je to reálne prezeranie knižiek.

Tak som sa cez knižky začala k nej dostávať. Pamätám si to presne. Sedela som pri skrini a komentovala som, čo číta. Prvé dni boli márne, keď som sa pokúšala čítať s ňou. Vždy keď som sa ju snažila chytiť alebo som ju volala tak neprišla. AŽ RAZ mi to dovolila a začali sme "čítať" knižky spoločne...

Začala som týmito troma knižkami. Boli úplne top aj u môjho syna. Sú veľmi jednoduché a na každej strane len jeden veľký obrázok. 

Potrebovala som viac takýchto jednoduchých knižiek, tak som prelustrovala bazar a nakúpila veľmi jednoduché knižky... Najmä kniha "Čo to je" - farby, tá sa stala najobľúbenejšia mojej malej. 

Stačilo jej iba vymenovávať obrázky v knižke: "Šálka, Jahoda, Kabelka, Ceruzka..." Neviem prečo, úplne to doslova "nasávala", takéto suché vymenovanie. Môj malý ten miloval opisy a príbehy, ale pomaly sa snažím aj malú preorientovať na knižky s jednoduchým príbehom. 

Dokážeš sa trápiť hodiny,možno aj dni nad tým,aké chyby si urobil?Trápiš sa nad tým, čo si druhý o tebe pomyslia?Ak sa aj pre niečo rozhodneš, stále premýšľaš či si sa rozhodol správne?

Je nadmerné premýšľanie-dumanie,nekontrolovateľné obavy.nemôžeš to vypnúť. Bráni ti to pokojne spávať, nemôžeš sa sústrediť ani na bežné aktivity počas dňa.

Poznáme 3 formy :

1. Myslíš si, že si urobil niekde chybu.Stále si to v hlave prehrávaš. Zasekol si sa v kruhu sebaobvinovania a kritiky.Stále si hovoríš, čo si mohol urobiť lepšie.

2.Tráviš neskutočne veľa času nad tým,ako sa rozhodneš. Robíš si prieskum,čítaš recenzie ale aj napriek tomu sa nevieš rozhodnúť.Si pod veľkým tlakom, lebo je pre teba dôležité urobiť perfektné rozhodnutie, pretože máš pocit, že tvoje rozhodnutie môže spôsobiť katastrofické následky.

3.Nekontrolovaný strach z neznáma-Cítiš sa bezmocný pri riešení problému. V hlave ti víria obavy.Možno sa trápiš nad tým, aké to bude v novej práci, či sa dostaneš z choroby,alebo prečo sa veci dejú práve tebe a či to niekedy bude lepšie.Základ tohto strachovania sa je robenie katastrofických scenárov. To znamené , že do úvahy berieš len najhorší možný scenár,najhorší možný výsledok a úplne podceňuješ šancu iného výsledku alebo scenára.

Chvíľku trvalo kým som sa pustila do písania ďalšej časti a to z dôvodu že som nevedela ako začať..... Teda stále neviem ako začať 😂😂😂🤔

Po nemocnici prišiel zas kolotoč všetkých vyšetrení a ďalších správ pre prehodnotenie ID.... Všade proste plný mat musíte na socialke mali iný názor takže zostávam 60% a makáme ďalej.... Dni plynuli kolotoč dr jedna práca druhá práca deti medzi tým živiť už vtedy exmanžela 😂😂🤦‍♀️.... Až som sa dostala do štádia že nestihla som kontrolu u reumatologa...... "Áno pôjdem pôjdem lieky ešte mam to vydrží.... Do kelu nemám lieky on ma zabije ja tam nejdem".....  V tom čase som mala totálny psychicky zlom konečne som sa donútila skočiť s mužom čo bol ako dementor a vycuciaval zo mňa život energiu čokoľvek... Z vonku som sa usmievala a vnútri kričala o pomoc a nikto to nepočul... Neverila som ze ta bolesť prejde už som ani nechcela doktorov a lieky riešiť jednoducho som chcela mať len pokoj od každého od všetkého..... Prišla zmena a ja som chcela začať to riešiť aleee do kelu ja sa tam bojím ísť 😂🤔🤦‍♀️.... Prišiel november 2017 prišli horúčky.... Do riti toto už nedám toto už poznáme... Prišla som k obvodnej okamžite smer reuma.... Prvý krát v živote som plakala u doktora nie kvôli chorobe ale zo strachu čo mi povie...... " vy nieste normálna!!!! Vy máte smrteľne nevyliečiteľne ochorenie a vy ste tu neboli 5 mesiacov nemáte lieky a prídete v takomto stave!!!!!! Ja vás nechcem neberiem si vás na zodpovednosť!!!!"... Prvý krát po mne nejaký doktor kričal áno mal pravdu.... Poslal ma okamžite na urgent na krv...... Áno všade v počítači už majú zapísané že som raz prerušila liečbu 🤦‍♀️...... 

" Pani A. po viruse bacile ani stopa ale aktivita lupusu je 92% takže musíme zahájiť pulznu liečbu zase" .... Dobre ja už budem poslúchať robte co treba mňa deti potrebujú áno viem to musím ti byť pre ne!.... 

"no lenže mame plne oddelenie takže vám pichneme tu pôjdete domov a prídete ráno"... 😂😂😂😂Srandujete nie?? Viete čo mi chcete pichnúť potom ma nechať odsoferovat 20 km a keď sa niečo stane čo potom 😂😂 choďte si pozrieť ten počítač aké ja mam reakcie na liečbu...... "Ok tak príďte ráno naozaj vás nemáme kde dať" ..... V pohode co môžem čakať sak sama si zato môžem.... A samozrejme ze mi dali podpísať papier ze odmietam okamžitú liečbu 😂😂😂.... Ráno som nastúpila pichli prvý áno nevedela som teraz kadiaľ to pôjde skôr von 🤦‍♀️ prvý deň druhý tretí štvrtý.... Bože zas mam brucho jak balooon... Poslali ma na sono "voda tam nieje a budete musieť domov nemame miesto" ..... Ocino nabehol že to nieje normálne nemôžu ma pustiť mne sa zväčšuje brucho nemôžem dýchať nenormálne bolesti... Nechali ma jeden deň dlhšie a šup domov..... Utekali sme k obvodnej bohužiaľ nemôže ona so mnou nič v ten deň keď som prepustena ci vydržím do zajtra.... Tak čo už vydržím.... Prišli sme na druhý deň hneď ma poslala na pľúcne.... Môj plucny keď ma videl okamžite ma chcel hospitalizovať lenže po dohovore ze to nieje plucny problém musí ma vypísať niekto na interné.... Späť obvodná a hneď chirurgia.... Otvorili sa dvere a doktor okamžite vypisoval papier na hospitalizáciu... Brucho som maká také že som už nevedela poriadne chodiť dýchať a bolesti som mala až na chrbát ako keď máte v sebe obrovský balón ktorý sa nafukuje a mate pocit ze vám trha orgány..... Prišli sme na urgent na príjem s papierom a už zrazu som bola suca na JIS.... Ja viem že za stav si môžem sama ale to neznamená že som niečo menej a nezaslúžim si starostlivosť..... Týždeň na jis s kyslíkom kopu infuzii na ktoré som mala najskôr 4 krát do dňa alergické reakcie a to také že som dostala kŕče do spodnej časti sánky a vyliezal mi jazyk von a som sa dusila asi po troch dňoch to pochopili ze musia niečo zmeniť.....z jis som bola ešte prevezena na oddelenie a asi po troch dňoch som sa sama pýtala domov... Cítila som sa už dobre ale doma sa diali veci ktoré som musela riešiť..... Po nemocnici zas kolotoč doktorov a môj gastro mi vlastne konečne povedal co sa udialo. A to ze mi prestalo sa hýbať tenké črevo a oni sa len modlili nech ho infuzky rozhybu aj keď v správe to tak nebolo lebo podla nitrianskej nemocnice som vlastne v pohode aj keď niesom 😂

Áno reumatologa ma vyradil z evidencie jeho kolega povedal ze ma nechce tak pan riaditeľ nemocnice mi vybavil moju top reumatologicku ktorá nových pacientov neberie takže všetko zlé je na niečo dobré.... Áno aj ja viem sa psychicky dať na dno ale už teraz som odolnejšia každým dňom som odolnejšia a silnejšia 🙏

Ahoj,

před pár dny jsem avizovala blízké spuštění nové Odborné poradny na Koníku a dnes se nám to konečně podařilo. Paní Hanka Kolmanová - porodní asistentka, k nám do Koníka dnes dorazila i se svým synem a společně jsme spustily její novou Poradnu porodní asistentky.

Paní Hanky se oddnes můžete zdarma a anonymně ptát na otázky, které Vás z oblasti přípravy na porod, porod a poporodní období zajímají.  

Na všechny dotazy se Hanka těší už teď a věří, že Vám bude v mnohém nápomocná!

Krásný den všem!

Jennyska

V prvom rade treba povedať, že sama o sebe som dosť emotívny človek. Veľa vecí sa ma dotkne a rozcíti ma, no mám jednu zázračnu schopnosť a tou je nedávať to najavo. Mnohí si preto o mne myslia, že som tvrdá a veci riešim s chladnou hlavou... aspoň tak mi to povedali moji, teraz už bývalí, kolegovia. Keby tí vedeli, aké búrky sa vo mne občas strhávali a koľkokrát som im mala chuť dať facku, no nakoniec som len nahodila svoj nečitateľný úsmev a predýchala som svoju naštvanosť. (pracovala som v hotelierstve a navyše v talianskom kolektíve, kto to pozná pochopí)

Samozrejme aj ja som len človek a tak ako každý, aj ja som občas potrebovala vypustiť všetku tú paru. Nie, nevybíjala som si to na mojom makarónovi. (makarón je môj taliansky manžel). On je síce zlatý človek, no v mojej práci sa vyzná asi ako ja v tej jeho, čiže ak som nechcela viesť monológ, radšej som ho vždy obišla elegantným krokom smerom ku chladničke, vytiahla si fľašu vína a dopriala si štedrý pohár tohto lieku. (odporúčam tie lacné pohare z Ikei, tie sú FAKT obrovské) Medzitým som ešte zavolala svojej najlepšej kamoške a navzájom sme si posťažovali až kým sa nám neuľavilo.

Možno si poviete, šťastný to chlap, že nemusí znášať moje nálady, no mýlite sa. S makarónom máme pekný vzťah, hádame sa "len" raz do mesiaca a to presne 2 až 3 dni pred mojími dňami. V tomto krátkom období ma dokáže vytočiť úplne všetkým a ja sa neviem vtedy ani trochu krotiť. Zrazu sa vo mne zobudí zúrivý drak, ktorý zvyčajne vytiahne nejakú úplnu blbosť, len aby sme sa mohli pohádať. Najhoršie na tom všetkom je, že si uvedomujem, že je to fakt blbosť a na ramene sa mi zjaví taký ten malý rozkošný anjelik, ktorý mi hovorí "prestaň Simona, nechaj ho, dobre vieš, že ťa to bude o chvíľu mrzieť." Lenže ja toho anjelika doslova zmetiem zo seba a idem ďalej ako píla. Šťastie od Boha, že ma má môj muž tak dobre prečítanú. Zvyčajne len pozrie do kalendára a povie si "je to tu zas!" Následne sa len usmieva nad mojimi rečami a krúti hlavou, lebo celá táto záležitosť skončí rovnako ako každý mesiac. Po čase prídem, pritúlim sa a poviem "sorry, vieš, že to nie som ja, to tie hormóny..."

Odkedy som tehotná je však situácia trochu komplikovanejšia. V prvom rade terapia pohárom vína je načas vylúčená a navyše sa na mňa nalepili úplne nové nálady. Poznáte to... ste nahnevaná, priam zúrivá, uplakaná, veselá, bez nálady, smutná a často aj mámvpažistická a to všetko v priebehu asi 10 minút. Neuveriteľné! Najhoršie na tom je, že to neviem nijak ovplyvniť a ani vysvetliť a tak si pripadám občas ako psycho. Úprimne ma štve, keď som takáto k mojím najbližším.

V marci som bola na týždeň u rodičov, na Slovensku. Strašne som sa k ním tešila, no celý čas som bola buď bez nálady, alebo nervózna. Fakt ma to mrzelo hovorila som si "Simona, uvedom sa!" no nevedela som to zmeniť a tak jediné čo som dokázala je povedať im, že ma to mrzí, že sa tak správam a že za to môžu tie tehotenské hormóny. Zrazu som sa zmenila z draka na milé šteniatko so slzami v očiach. Moji rodičia majú už svoj vek, takže ma štvalo, že som taká hrozná, no pevne verím, že ma pochopili. Dôležité je povedať "prepáč" a hlavne vysvetliť, čo je vo veci, nech si ľudia vôkol nás nemyslia, že je za tým niečo osobné. Viem, že sa tie slová občas derú z úst ako z chlpatej deky, no je dôležité, aby sme ich aj napriek tomu vyslovili.

Včera som mala pre zmenu deň smútku. Celý deň som bola bezdôvodne nešťastná a aby toho nebolo málo, dokola som si púšťala všetky možné slaďáky a balady od Whitney Houston až po Paľa Haberu. Doslova som sa utápala v tejto emočnej zmeske. Makarón mi volal asi 3x z práce a dokola sa pýtal čo mi je, no nemala som pre neho vysvetlenie. Situácia sa zmenila, až keď povedal, že zavolá svojej mame, aby mi prišla robiť spoločnosť, nech som veselšia. Svokrina spoločnosť bola v tom momente asi to posledné, čo som potrebovala a tak som vstala, skultúrnila sa a šla sa realizovať presádzanim kvetov na balkón. Prekvapivo mi to pomohlo. Zo smutného stavu som prešla na stav neutrálny. Pekná zmena.

Včera bol ten veľký deň, kedy prišla druhá časť DNA testov predkov a ja som konečne mohla otvoriť oné tajomné dvere a definitívne vyriešiť záhadu nášho pôvodu. Prečo až teraz a v čom je rozdiel od výsledkov, ktoré prišli v zime? Vysvetlím.  

Existujú tri druhy testov, ktoré si človek môže dať spraviť. Jeden – všeobecný, kde vám výjde etnicita všetkych, ktorí prispeli k vášmu zrodu 5-7 generácií dozadu. O ňom som referovala už vo februári. Dali sme si ho spraviť aj s Tomicom a neskutočne nás to zabavilo na dlhý čas. (Nehovoriac o tom, že odkedy Tomica zistil, že je jednopercentný Turek, vždy, keď vidí dokument o Vladovi Tepešovi, pohoršuje sa, aký to bol bezcitný vrah 😀.)

Zvyšné dva testy neurčujú etnicitu, ale pôvod jedinej línie predkov stáročia, tisícročia dozadu. Môžete buď sledovať matku matiek, alebo ísť po otcovskej línií. Tá druhá sa považuje za zaujímavejšiu, lebo napovedá odkiaľ pochádza vaše priezvisko. Keďže sa jedná o starobylé dedičstvo, o prekvapenia nebýva núdza. Problém je, že sa dá vypátrať iba v chromozóme Y, ktorý sa prenáša z otca na syna. Z daného etnika majú samozrejme pôvod aj dcéry, ale keďže dievčence nemajú Y chromozóm, nedá sa to z našej vzorky zistiť. Preto za mňa test robil tatík. (Ale môže aj váš brat, otcov brat, dedo..)  Kým Tomica spravil všetko naraz, my sme to museli nejako skoordinovať s príchodom na Slovensko. Nakoniec všetko klaplo, tatík vzorku odoslal a čakali sme.

Rozmýšľala som – čo viem o svojich predkoch? Odkedy som bola malá, povrávalo sa v rodine, že sme sa prisťahovali niekde z juhu. (Čo je dosť široký pojem a môže znamenať tak Trenčín, ako aj Lesotho). Staré babky o nás referovali ako o tých "od Maďarov“ a  dedov jazyk „rozmýšľania“ bol ozaj maďarčina. Svojich potomkov ju ale  nenaučil a pred nami tak nehovoril. Iba keď ho vytočil sused a v hneve na neho utrúsil nejaký komentár. Potom nám tvrdil, že to nenadáva, ale čaruje. 😀 (Čiže správne sa nehovorí „abrakadabra“, ale „Lófasz a seggedbe!“ 😀) K žiadnemu zahraničnému sentimentu sa však nehlásil a tvrdil, že sa to ani neoplatí, lebo: „Odlišní horia vždy prví, keď vypukne požiar.“ Vzhľadom na to, že zažil druhú svetovú vojnu v priamom prenose, mu jeho myšlienkové pochody nemožno zazlievať. Bol to zaujímavý človek. A rovnako tak jeho priezvisko, ktoré keby bolo maďarské, príbeh by sa uzavrel bez špekulácií už tu. Ale nebolo. Vlastne, zdanlivo nikde nepatrilo. Hlodalo moju zvedavosť a ešte menej pokoja dalo svokrovi.

Keď sa Tomica vybral prvykrát na Slovensko, starý bedákal, zamáral a vlasy si trhal hrôzou, lebo „Bohvieakí ľudia sú to! Píše ti, že sú Slováci,  ale takto sa Slováci veru nevolajú! Podľa mena by som tipoval Albáncov! Očividne ti klame a nič o nich nevieme! Fakt tam chceš ísť?! Čo ak ťa predajú na Ukrajinu na orgány!?“ (Dík, barba 😀). Tomicove ladviny nakoniec na čiernom trhu neskončili, no vrag toľko pizúkal, až som sa rozhodla pátrať.

Nebol jediný, na koho moje meno spravilo albánsky prvý dojem. Keď som prišla ešte len ako Tomiho frajerka na Pag, skočila som do pekárne k našim susedom, Kosovárom. Staručký pár, celý zvedavý ku komu ma priradiť (čaro vidieckeho života), sa pýtal: Ty si kto dievčička? Keď som sa im predstavila, celí sa rozžiarili a rovno mi nabalili pečivko do daru. Odvtedy tu bývam 7 rokov a vždy, keď idem okolo, furt niečo vyfasujem zadarmo... Sú to takí zlatí ľudia a nechcela som ich sklamať. Nemala som im srdce povedať, že na sebe nemám ani chlp albánsky. Starý, motivovaný predstavou bureka grátis, ma v tom podoporil: Opováž sa im priznať! 😀 Aby som sa necítila ako darmožráč, nosím im na oplátku slovenské keksy, fľašky, bryndzu a pomaly si tu bačujeme.  Záhadu tajomného pôvodu to však nevyriešilo.

Radíme si navzájom.

Je dobré poznať rôzne problémy detí a rodín a naučiť sa riešiť ich, ale aj kde hľadať pomoc, keď ich riešiť nevieme. Je dobré zamyslieť sa čo by sme robili ak by sa to stalo nám a čo by sme poradili ak by sa to stalo blízkym známym. Našim cieľom bude hľadať riešenia v sebe a myslieť v širších súvislostiach.

Puberta nie je len puberta

O pomoc ma požiadala rodina s pubertálnou dcérou, u ktorej došlo k silnému odmietaniu, ignorovaniu až zlostným prejavom voči otcovi. Sama uviedla – „nemôžem ho cítiť, fyzicky ho nemôžem cítiť. Neviem čo sa stalo ale jednoducho to prišlo a mám pocit, že to tak ľahko neprejde. S matkou mám normálny vzťah. Viem, že sa kvôli mne trápi“.

Podľa údajov rodičov dcéra bola bezproblémové dieťa s normálnymi vzťahmi k obom rodičom. Učí sa veľmi dobre, chce ísť študovať ďalej. Teraz rieši kde odísť, či ku starým rodičom alebo na internát. Doma nechce zostať, odmieta o tejto téme hovoriť. Stáva sa, že ju nájdu plakať.

riešenie nájdete na: https://vychovavkocke.sk/blog-o-vychove/radime-si-navzajom/

ℒℴνℯ❤

❤ 1. Neplýtvat časem na sebelítost
Silného člověka nikdy neuslyšíte naříkat nad špatnou situací, vinit všemožné okolnosti nebo bědovat, jak špatně s ním bylo naloženo. Takový typ lidí umí přijmout zodpovědnost za své jednání a jeho důsledky. Chápe a přijímá jako fakt, že život není vždycky spravedlivý. Z životní zkoušky dokáže vyjít se ctí a je za ni životu vděčný.

❤ 2. Nezneužívat svou moc
Opravdu silní lidé se snaží nevyužívat své moci nad jinými, nechtějí, aby se jejich podřízení cítili špatně nebo poníženě. Vědí, že skutečná síla spočívá v ovládání vlastního chování a emocí.

❤ 3. Nebát se změn
Změny přijímá silný člověk s ochotou a riziku jde vstříc. Pokud vůbec má nějaké obavy, souvisí především s možností být spokojen sám se sebou a nemožností jít dál. Změny mu dodávají energii a zvýrazňují jejich nejlepší vlastnosti.

❤ 4. Neutrácet energii na to, co nemůžete mít pod kontrolou
Silní lidé si dlouze a otravně nestěžují na zácpy na silnicích, zatoulaná zavazadla a zejména na jiné lidi. Podobné věci berou jako události, které nemohou ovlivnit.Ve složité situaci si silný člověk uvědomuje, že to jediné, co ovlivnit může, jsou jeho vlastní reakce a postoj k situaci.

❤ 5. Nesnažit se zalíbit všem
Znáte lidi, kteří chtějí všem vyhovět? Nebo naopak takové, kteří by se přerazili, jen aby každého nějak popíchli, a posílili tak svou imidž silného člověka? Oba ty postoje jsou špatné. Silný člověk se snaží být laskavý a spravedlivý a vyhovět tehdy, je-li to vhodné. Nebojí se vyjádřit názor, který někoho rozzlobí.

Spomienky na detstvo… Tie drobné maličkosti ako prázdniny u starých rodičov. Skákanie gumy. Céčka, pogy alebo čo to práve vtedy letelo. Odreté kolená a nerozlučné priateľstvá. Behanie po vonku, kým sa nezačalo stmievať. Hračky ako mončiči či tamagoči. Sladké spomienky na detstvo, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári. Očistia dušu. Dobijú baterky. Presne tieto spomienky vo mne vyvolali nákupy v drogérii. Ako? Jediným pohľadom…

Hľadala som olejček pre svojho malého špunta. Prezerala som si ponuku od výmyslu sveta, až mi pohľad zastal na starom, dobrom Aviril detskom oleji. Po párminútovom úteku do ríše spomienok na detské časy som zdvihla ruku a bez premýšľania som siahla práve po tomto oleji. A ako to u mňa občas (ok, celkom často) býva, idem po jednu vec a odchádzam s plnou taškou. Poznáte to aj vy? Inak to nebolo ani tentoraz. Keďže v poslednej dobe nemám možnosť rozšupnúť sa na nákupoch oblečenia, topánok či iných potrebných nepotrebností, užívam si aj takýto nákup. Praktický. Pretože ak ste na materskej, vie byť aj nákup v potravinách alebo v drogérii vrcholom socializácie, blaha a nákupného raja. Hlavne bez detí. S umytou hlavou. V čistom, nedomácom a neogrcanom oblečení. A tak som sa teda upustila, nechala sa uniesť týmto nie veľmi častým pocitom a nakúpila som ďalšie produkty z tohto radu, ktoré vo mne vyvolali ten príjemný nostalgický pocit na detstvo. Prihodila som ešte detský zásyp a krém na zapareniny. Spokojná s nákupom som prešla na ďalšie položky v svojom  pomyselnom nákupnom zozname. Čo ďalšie potrebuje matka? Predsa vlhčené utierky. Veľa utierok. A tu som objavila, že Alpa, ktorá je tu s nami už od roku 1913, má špeciálnu radu Batole pre tých najmenších. Vzala som teda vlhčené utierky a išla som uspokojovať svoje nákupné chúťky ďalej. Kúpila som ešte detský šampón, kúpeľ a pleťové mlieko s olivovým olejom. Hotovo, nákupy vybavené. Moja ženská stránka prahnúca po márnotratnom míňaní a chvíľkach pokoja uspokojená. Aspoň čiastočne 🙂

Doma ma čakal malý poklad, ktorý ma privítal s otvoreným náručím a pokrikom “mama”, ktorý som počula v ten deň aspoň 348x. Chvíľku osamote som si užila, potrebovala som ju ako soľ, no isto to poznáte. Aj napriek tomu, že sa vraciate späť do toho kolotoča povinností a choasu, netúžite po ničom viac. Oddýchnutá som sa chystala otestovať svoje kozmetické úlovky na svojich ratolestiach. A rovno všetky naraz. Na vlhčené utierky nebolo nutné hľadať využitie dlho, našlo sa hneď. Večerný rituál kúpania,ktorý u nás vyzerá divoko, sme si spríjemnili produktami Batole a Aviril. Všade bolo veľa vody, smiechu, vône a dobrej nálady. No a keď som po tejto náročnej misii ukladala svoje malé, voňavé klbko spať, ešte polhodinu som pri ňom ležala a ovoniavala jeho bábätkovskú vôňu. Pretože presne tak voňajú Batole prípravky. Jemne. Čisto. Bábätkovsky. Nečudo, že som si pri ďalšom výjazde do obchodu doplnila náš arzenál o ďalšie produkty. A že ich je dosť ;)

A viete čo? Vlastne som pri ňom (nielen) v ten večer ostala o niečo dlhšie. Čakala na mňa kuchyňa ako po výbuchu, práčka, ktorú bolo treba vyvešať a aj ten večerný film som si chcela pozrieť. Aspoň po prvú reklamu. No povedala som si, že všetko počká. Kuchyňa neutečie, bielizeň dám vyprať ešte raz a ten film i tak nemám šancu dopozerať celý. Zato tieto krásne momenty tu nebudú navždy. Spomaľte, nenáhlite sa za dokonalosťou a nesnažte sa prispôsobiť tejto hektickej dobe. Vychutnávajte si momenty s tými najdôležitejšími. Užívajte si drobnosti a nasávajte vôňu detstva a spomienok. A tak som tam teda ležala, užívala si toho malého, spiaceho človiečika, ovoniavala, spomínala…

Zastaňte aj vy nachvíľku a zaspomínajte si na svoje detstvo. Čo vám napadne ako prvé? Popíšte nám spomienky na vaše detstvo a možno práve vám pošleme tento štedrý balíček, ktorý sa postará o vášho drobca od hlavy až po päty 🙂

-----

To je posledný bod z 10 základných krokov intervenčnéj metódy OTA. Nemusí sa aplikovať ako posledný, môže sa súbežne s niektorým iným krokom robiť. My sme z OTA metódy zvládli smiech, smiech s očným kontaktom, smiech po zavolaní mena, ukazovanie, ukazovanie so zdielaním pozornosti. Okrem toho stále pomenovávam, čo vidí a snažím sa ísť metódou "áno" pri zákazoch. Teraz som začala malú zapájať do skupiny. V našom prípade do rodiny.

Najskôr iby môjho syna, keďže bol so mnou najčastejšie doma. Tak, keď sa malá napr. vycikala, zakričala som "Jééj Šimonko, pozri ako sa pekne vycikala" a hneď sme všetci začali tlieskať. Takto si osvojila aj to, že je tu vôbec jej brat a už dokáže na neho ukázať aj prstom, keď sa na neho pýtam. Posledný týždeň som začala zapájať aj muža, hlavne vždy večer, keď sa ešte "učíme" a ja ju trochu skúšam, poviem: "Jééj pozri tato, ako krásne vie ukázať na obrázok." Fúú mali by ste vidieť, aké oči na neho hádže, keď sa jej spýtam na ďalší obrázok a ona ukáže správny. Funguje to aj pri hre, keď spolu chytáme rybky a jej sa podarí nejakú chytiť, tak čaká kým ju tatino pochváli. 

Myslím, že tento krok máme pomaly zvládnutý, aj keď ešte by som chcela, aby viac zdielala so synom, tomu zatiaľ napchá iba zemiak do huby pri večeri, ale zato mu dá  tú najsladšiu pusinku pred spaním. Hodia sa spolu do perín, keď sa objímajú ako praví milenci. Vtedy mi puká srdce od šťastia....

Čo však z OTA metódy nemám zvládnuté, sú tri body: 

- emócie, 

- tempo činností a 

Ahojte, dnes vám prinášame priblíženie čože sme to kúpili a prečo sme sa rozhodli pre "vespu" značky JANOD. Skútrik je vlastné odrážadlo pre deti a predpríprava na prvý bicykel, ale to isto viete 🙂 Recenzia nie je sponzorovaná.
Dlho som zvažovala, aké odrážadlo pre Samka kúpim. Okolo roka dostal najmenšie pukylino a hoc na ňom vedel jazdiť skôr, ako chodiť, vášeň pre presúvanie na kolesách som u neho nepostrehla. Skôr sa z neho stal opatrný človiečik s trošku prehnanou starostlivosťou o svoju osobu. Nebola som si teda istá, či mi vôbec na nejaké odrážadlo niekedy sadne. 
A keďže som človek, čo očami hltá estetické skvosty, už dávno mi Janod odrážadlo utkvelo v pamäti, že "raz ho budeme mať". Rozmýšľala som aj nad klasickými odrážadlami typu strider, ktoré sú ľahšie a asi o niečo praktickejšie, ale nakoniec moje vizuálne gurmánstvo vyhralo a rozhodla som sa Samkovi kúpiť najkrajšie, drevené, mintové stelesnenie mojej vysnívanej (a asi nikdy nesplnenej) retro vespy 😀
Sama som tápala pri jeho výbere, na internete ma veľmi málo recenzii, na youtube jedno jediné video v akcii...napokon sme však úplnou náhodou stretli neznámu mamičku kúsok od našeho domu, ktorej synček Janod odrážadlo mal. Samko si vyskúšal, a hoc mal sedanku vysoko, nechcel ísť z neho dole 🙂 Bolo rozhodnuté...

Vespu sme objednávali zohttp://www.sofiababy.sk/ 
Samy bol akurát po prvom odbere krvi, tak dostal poriadne bolestné Ku odrážadlu bol zrozumiteľný a názorný návod s obrázkami, takže montáž nebola problémom. 

Odrážadlo je vyhotovené z napohľad robustného a pevného dreva, hrany sú dôkladne spracované a náter je pekne jednoliaty, farba naozaj púta oči spolu s mnohými vkusne spravenými detailami. Predsa len sa však nájdu malé estetické vady, zatreté "oderky" od výroby či kus viac vytlačeného lepidla, beriem to však ako autentickú drevenú výrobu, nie ako tragédiu 🙂

Rukátka (rajdy, rukoväte...) sú spravené z odolnej a na dotyk príjemnej gumy a zabraňujú oderu odrážadla pri najčastejšom páde na bok. Kolesá sa mi veľmi páčia, dezén je členitý ako na naozajstnom bicykli a kolesá sú nafukovacie, čiže aj pocitovo sa správajú podobne, nevýhodou je možný defekt. 
Sedadlo (sedanka) sa dá nastaviť do 3 rôznych výškových pozícii - od 32cm po 36cm - čo podľa výrobcu odpovedá veku 3 až 5 rokov. Ja by som povedala, že kľudne aj od 2 a pol roka 🙂 I keď Samkovi by 1cm k dobru možno pridal na odvahe (ale možno aj nie). Sedanka je z dreva, bez polstrovania, a je dostatočne široká. 

Pri vedení motorky rukou sa mi zdá pekne vyvážená a stabilná. Samy postupne nadobúda väčšiu istotu a i keď sa zatial neodráža, ale ju skôr vodí medzi nôžkami zaváhaní so stabilitou je málo 🙂 Skutočné výhody a nevýhody tohoto odrážadla budem vedieť až sa Samko naozaj rozjazdí, zatiaľ by som ich zhrnula takto:

+ dizajn, vzhľad, pneumatiky, použitý materiál, stabilita, variabilné sedadlo
- väčšia náchylnosť na možnosť oderu dreva, vyššia váha (keď treba odrážadlo niesť v ruke)

Pondelok  08.04.2019 - ráno 2.28.

Dnes nastupujem do nemocnice.

Mám tam byť medzi 7. až 8. Radšej by som tam bola skôr,  aby som sa stihla vybaliť. Primár mi hovoril, že o 10.00 mi urobí vstupnú prehliadku.  A vraj ešte nejaké podrobnosti ohľadne operácie. Dala som sa na boj, musím bojovať.  Schudla som. Trochu. 3 kg. Aspoň niečo pozitívne. 

Lúčim sa s dcérou a mrknem na spiaceho syna. Posledný pohľad z auta na dom a ideme.

V aute je ticho. Až príliš. 

Držíme sa za ruky. Bude mi chýbať... Aj deti...

recept číslo 1: 

300 ml mlieka

200 ml smotany na šľahanie

1 vanilkový cukor (trošku pridá inú chuť, nemusí byť) niekto dodáva aj cukor cca 80 g ale podľa mňa zbytočne radšej viac čokolády v ktorej je cukru dosť

20  ks Kinder polovičiel ale môže byť aj viac záleží akú hustosu chcete mať

200 ml vodky alebo brandy

Čistenie zúbkov deťom, nie je ani zďaleka taká jednoduchá téma a už tobôž prax. Presvedčila som sa o tom počas víkendu s #curaprox, ktorý bol plný pre mňa neraz úplne neznámych informácií. Zistila som, že proces čistenia zúbkov našim drobcom je hotová veda. 

U nás prebiehalo čistenie zubov poväčšine týmto štýlom:

- moje klasické frázy boli: "Tu sa postav !", "Otvor veľké ústa !", "Nemrv sa!" , 

- bola som netrpezlivá a nervózna, lebo som mala pred očami celý regiment povinností, ktoré ma ešte čakali,

- nervozita sa pomaličky stupňovala a atmosféra často nebola vôbec príjemná,

- nakoniec som bola ako tak spokojná s výsledkom a nahnala deti do postele  aby som mala priestor na svoje veci.

Mať krásny, plný a pevný dekolt je želaním mnohých žien. Avšak nie každej boli dopriate prednosti, po akých túži. Zoberte osud do vlastných rúk a doprajte si tú štipku sebavedomia, ktorá vám chýba možno práve kvôli nedokonalým prednostiam. eveclinic Bratislava spoločne s prsnými implantátmi Motiva splnia váš sen o dokonalých prsiach.

Čo budeme testovať

Tentoraz vás čaká špeciálne testovanie. Jednu z vás čaká zväčšenie prsníkov implantátmi Motiva v eveclinic v Bratislave. Pre ten najprirodzenejší implantát bude operácia vykonaná technikou vloženia implantátu pomocou špeciálneho rukávu pre maximálnu bezpečnosť klientky a minimálnu jazvičku. Prečítajte si viac o tejto špeciálnej metóde, ktorá zaistí, že jazva bude naozaj nepatrná.

Bezpečnosť je, samozrejme, na prvom mieste. Implantáty Motiva spĺňajú potreby tých najnáročnejších zákazníkov a plastických chirurgov:

• Najnovšie patentované technológie, ktoré dbajú predovšetkým na bezpečnosť pacientky.
• Výnimočná elasticita pre jednoduchšie vloženie implantátu a menšiu jazvu.
• Veľmi mäkký gél pre udržanie optimálneho tvaru a pocitu prirodzeného poprsia.
• Najkomplexnejšia škála veľkostí a profilov implantátov k dosiahnutiu očakávaní tak ako chirurga, tak aj pacientky.
• Špeciálna povrchová textúra implantátu, ktorá neobsahuje žiadne cudzie materiály.
• Takmer žiadne pooperačné komplikácie v zmysle ruptúr, kapsulárnych kontraktúr, vlnenia a neskoršieho serómu       .                            
• Spoľahlivá záruka Always Confident Warranty.

Viac informácií o implantátoch, priebehu operácie, videá či fotografie spokojných klientiek nájdete tu.

Od prvého momentu, kedy na teste zbadáte tie zázračné dve čiarky, až po posledné dni s bruškom, ubehne nejaký ten piatok. Vaše pocity odpovedajú jazde na húsenkovej dráhe. Raz plačete od šťastia, potom zase od zúfalstva. Prežívate okamihy šťastia i strachu. Krásne momenty sú prerušené nevoľnosťami. Užívate si prvé kopance, no okúsite aj nepohodlie. Nie vždy je to totiž prechádzka ružovou záhradou. Napriek tomu však určite súhlasíte, že ide o jedno z najmagickejších období v živote ženy.

Prežívate ukážkové tehotenstvo a vznášate sa na obláčiku šťastia? Alebo patríte ku skupinke žien, ktoré si toto obdobie spájajú s nie príliš euforickými stavmi? Tak či onak, každú príležitosť na to, aby ste sa stretli s najbližšími (a dali si dobrý koláč :P), treba využiť, nie? A preto som sa tejto múdrosti chopila a zavŕšila toto špeciálne obdobie s bruškom bábätkovskou oslavou. Obklopená priateľmi. Dobrotami. Veselou náladou. A darčekmi, samozrejme ;)

Nie, nedostala som plienkovú tortu ani 5 rovnakých denníkov o prvom roku dieťatka. Dostala som niečo zaujímavejšie. Žltú krabičku, teda skôr „krabičisko“, plnú všakovakých detských produktov. Stála tam, na stole, kričiac, aby som sa vrhla a rozbalila ju. To som ešte netušila, že nejde iba o dekoračný predmet, ale aj o praktickú vecičku, ktorú uvíta každá novopečená mamča. Pretože Slovak Baby Box je multifunkčná krabica, ktorá má hneď niekoľko využití. Okrem toho, že v sebe skrýva množstvo praktických produktov či „rozkošností“, slúži aj ako prenosná postieľka. Že ako? Uvidíte nižšie.

Ale poďme najprv k jej obsahu, keďže zvedavosť ma donútila ihneď sa vrhnúť na tie hnedé vrecká a zistiť, čo je v nich ukryté. A čo sa nachádzalo v tom mojom žltom zázračnom boxe? V štartovacom balíčku Klasik som si našla viac ako 47 užitočných vecičiek - matrac, plachtičku, pančušky, čiapočky, body, overaly, dupačky, látkové plienky, zavinovačky, ponožky, rukavičky, hrkálku, maznáčika, detskú kozmetiku, fľašku, cumlíky, detský teplomer, vložky do podprsenky a iné doplnky a potreby.

Po eufórii z vybaľovania darčekov som sa pustila do skúmania toho, ako tento box využiť ďalej. Na dne sa nachádza matrac s plachtičkou, ktorý túto obyčajnú krabicu premení na prenosnú postieľku určenú pre deti do pol roka. Tak si budete môcť malého drobca brať všade so sebou s vedomím, že spinká vo vašej blízkosti a v bezpečí. Box je pevný a je vyrobený zo zdravotne nezávadných materiálov. Potom matrac jednoducho vyberiete a krabicu využijete napríklad ako odkladací priestor. Možno práve na spomienky, ktoré ste si počas toho pol roka so svojím dieťatkom nazbierali.

Máte vo svojom okolí budúcu mamičku? Zoberte si príklad z mojich perfektných priateľov a kolegov, ktorí mi, múdro, nenakúpili množstvo nepotrebností, ale siahli po tomto šikovnom a praktickom boxe, ktorý mi uľahčil chystanie výbavičky. Vybrať si môžete z troch rôznych balíčkov vyskladaných z overených a kvalitných produktov, ktoré nesmú chýbať vo výbavičke žiadnej mamičky. Okrem hygienických potrieb, hračky, kozmetiky či látkových plienok tam nájdete aj základné oblečenie, ktoré pokryje obdobie od prvého okamihu bábätka až do veku pol roka. Prípadne si môžete box vyskladať podľa vlastných predstáv. Určite oceníte aj to, že nielen všetko oblečenie, ale aj plachta a matrac sú vyrobené na Slovensku.

Dobré ránko,
nový týždeň - nová súťaž. Ako som spomínala tak tento víkend sa o program postarali deti, preto súťaž na tento týždeň bude z oblasti tanca.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď. Viac odpovedí v jednom tipe nebudem uznávať a tip neuznám, aj keď bude správny.

3. Každá/dý súťažiaci má len JEDEN tip na jeden deň! (to znamená, že keď deň vynecháte, pokračujete v dalšom poradí svojho tipu), vynechaný tip sa už nedopisuje!