S partnerom ste dospeli do bodu, kedy sa o rozšírení rodiny bavíte čím ďalej častejšie. Keď sa zveríte kamarátkam alebo sa letmo porozhliadnete po internete, pravdepodobne sa k vám dostanú hlavne také správy o snažení, ktoré nie sú pozitívne, a tak trochu vás desí, ako náročné toto obdobie býva.

Keď sa začnete zaujímať o snaženie sa o bábätko, začnú sa na vás sypať predovšetkým informácie o tom, koľko vitamínov treba zjesť, aby ste vôbec boli plodná, o výpočtoch najvhodnejších dní pre sex, kedy je najväčšia šanca na počatie, a tiež varovanie, kedy sex mať nemáte a desiatky dôvodov, prečo sa otehotnieť niekedy nedarí. Hneď v počiatkoch si však treba vziať k srdcu, že ak niečo rozhodne nepomôže prirodzenému počatiu, potom je to pocit tlaku, stresu a časovej tiesne.

Snaženie sa o bábätko, samotná atmosféra toho veľkého kroku, má byť predsa zlatý klinec vášho vzťahu s partnerom a veľký skok vo vašom živote. Nenechajte si tú atmosféru ukradnúť. Nepredpokladajte problémy dopredu, nenechajte z vášho životného zlatého klinca urobiť mechanickú, povinnú a dôkladne plánovanú akciu, ku ktorej je potrebné viesť dva zošity a zostavovať tri grafy. Skúste na to ísť s pohodou, s vášňou si to prežite a užite naplno.

Základ úspešnej snahy o bábätko - dobrý sex

    Medzi prvými vecami, o ktorých premýšľate, že na nich budete musieť zapracovať, je sex. Od puberty nás sprevádza túžba po ňom a čím sme staršie, tým si viac uvedomujeme, akú dôležitú úlohu v našich životoch a vzťahoch hrá.

Dôležitosť sexu si však najviac uvedomíte presne vo chvíli, keď sa rozhodnete, že sa budete snažiť o bábätko. Chvíle, kedy si s partnerom začnete priať počať dieťa, býva jedným z najkrajších období v partnerskom živote. Sprevádzajú ho pocity naplnenia vášho vzťahu, radosti, ale možno aj strachu.

Tááák už viete ,že bývame ,že kúrime aj ,že máme doma útulkáčku Elišku . Ale jasnééé u nás sa stále niečo deje 🙂 

Taakže . Keďže mám super suseda ,tak som vďaka nemu poriešila kvapkajúcu vodu ,bojler ,aj sporák . Tak som taká spokojná išla variť kávu . Jasné ,že som vyhodila poistky ...nešla chladnička ,kúrenie v mojej izbe a ani bojler ...išlo ma poraziť . Mám dom po kutilovy takže dve rozvodné skryne ,vysoké a nízke napätie a tak nejak veselo...išla nahodila ističe-nič bojler nesvieti a jeden istič za toho oného nahodiť ...no nič ,chladničku prežijem ,kúrenie na predlžovák ,ale bohatstvo čo s bojlerom ?! Taaak som naklusala k susedom ...jasné ako inak...sused kuká ,štiká ...nič ,istič nejde ani jemu tak vravý no nedá sa svietiť a vypol a zapol hlavný istič-teda takú páčku čo  sme typli ,že asi bude hlavný istič . Jak kukáme tak kukáme tak nám bojler nesvieti ...tak sused volá elektrikára ...fasa ,ešte ,že býva pár domov nad namy ....prúser ,dojdi...elektrikár naklusal ,pozerá ,meria ...ten istič čo nešiel zapnúť nie je nikde pripojený ,ale bojler nesvieti ...tak ideme do kuchyne . Chladnička ide ,zásuvky pod prúdom ...kks nechápeme ani jeden ...babýýýýý ja som to nahodila sama a potom to znova vyhodil a nahodil sused...ten sprostý bojler má termostat a keďže sa nahrial na požadovanú teplotu tak proste nesvietil . NO koubojka :D ja už fakt musím domov kúpiť fľašu šak toto bol normálne trapas jak sviňa 🙂 ale sme sa pobavili no... Ok druhý deň ráno odmäk a ja sa teším ,že bude tepletejšie ...krava nepoučiteľná ...jasnéééé výdem von a z ríny kvapká voda ,vravím si ok ,žiadna panika šak sa vymení meter ríny a bude dobre . Aj sused to pozeral a vravý pohoda ,to nič nie je ...okolo šiestej večer niekto háďže snech do okna -sused . S tým ,že zo strechy mi nekvapká ,ale voda tečie doslova potokom a že on to teda ide kuknúť . No fasa tak po tme na strechu ...nevadí , povyhýňal s tým ,že ráno po omši skontroluje . Reku OK díky sused . Ráno už síce netieklo ,ale teda poviem Vám mokré fliačiky u krpca na stene mi nedali do rána moc pozitývnej energie ...nevadí ideme ďalej . Inak pozerám sa z domu na kaplnku (to som si myslela keď som dom kupovala)Potom mama premenovala kaplnku na zvonicu bo ten zázrak zvoní o 7:00 a 19:00 tak reku fasa ...tak babulky to je regulérny kostol !!!! Normál baťa jediný v dedine ...nevadí ...Ok v jeden večer sa dostavila mesačná kamoška ,akosi skôr ,ale pri tom všetkom ja už sa nedivým ničomu ...ale k susedom predca nepôjdem nie ...tak som sadla do auta a išla som smer mesto ,keďže u nás zatvorené . Prídem pred chalupu a kol dokola autá ,no ja jedine balóniky ...to nehrozí . Tak dieťa dnu a veselo som zablokovala nielen autá ale aj pol cesty ,dala všetky štyri a zobrala Elišku na prechádzku okolo áut ,reku keď skončí omša niekto príde ....aj prišiel ...,,To je Váše auto čo ma blokuje ??,,.neskutočne milá pani ... a ja na ňu s úsmevom a stoickým kľudom angličana (akože fakt nechápem sama zo seba lebo evidentne dedinský kľud sa na mňa preniesol ) ,,No áno a toto,čo mi blokuje vjast do chalupy bude asi Vaše ,však?,, 🙂 ženskej sa krvy nedorezal ,začala sa ospravedlňovať tak jej vravím ,kľúúúúd 10rokov prázdny dom taaa nemnapadlo no...do toho vyšiel farár ,že čo sa deje ,bo tá pani ho viezla . No veseloooo mňa si už fakt každý pamätá :D inak pani príbuzná bývalých majiteľov a aj suseda ,ktorého ešte nepoznám ,tak ma privítala v dedine bo ona je zástupkiňa starostu a pravá ruka farára .... a inak u nás ani inštalácia netu nebola bez problémov ,ale o tom zas nabudúce 🙂...stále sa čosi deje , to nevymyslíš ,to je dedina :D

Najväčšou “nevýhodou” mojej malej rakety je, ze je stale v pohybe. Vsetko skúma, skúša, obchytáva a hotovo. Uz sa nudi - Mama zabav ma🙄🤦‍♀️ Uz len ruky naťahuje hore alebo sa mi smodlika pri nohach alebo  rovno vymysli nejaku volovinu a mam rozhádzaný cely dom. Zacala som teda s nou trénovať TRPEZLIVOSŤ. Ako keby som ju mala na rozdávanie🤦‍♀️ale pustila som sa teda do toho...

Vsimla som si, ze ma rada vkladacky, kde priraďuje zvieratká alebo hocičo do “predkreslenych” otvorov. Este ma rada navliekanie obruci na tyč. Tak som teda zacala s tymito úlohami. Chvalabohu aspon pri tychto úlohách vedela zotrvať, tak som medzi takéto úlohy vzdy vopchala nejaku menej atraktívnu hru ako napríklad triedenie kociek a loptičiek. To nema rada doteraz, tak jej s tym musím stale pomahat alebo ju lepsie motivovať. Dnes som to skusila s malymi drevenými zajačikmi a motylikmi, ale tiez tomu neprisla na chut. Ale pokial to nebude mat zmaknute dovtedy to bude v rámci “učenia” zaradené... Medzi tieto nase zaciatocnicke úlohy som vkladala aj ukazovanie predmetov alebo obrázkov, ktoré pomenovávam. Napríklad obrázky zvierat alebo bežných veci nafotené ako osoby (mama, tato,baba..), ďalej tie najzákladnejšie veci ako auto, dom, postel... Takto to striedam a zatiaľ nam to funguje. Začínali sme na takých 10-15 min, teraz tie lepsie dni dame aj 30-40 min... treba však mat úlohy pri sebe, vsetko po ruke, a davat jednu za druhou spolu s odmenou za splnenú úlohu (aj ked s pomocou)... 

Vysledky sa však úkazu az hodne hodne neskoršie obdobie a nie kazdy den sa nam dari udržať pozornosť 40 min. Dnes bola tiez ako prastena mechom a nove ulohy nie a nie pekne spravit. Tak som ich skusala podstrčiť aj cez den bez stolíka len tak na koberci, ked sme sa hrali, vytiahla som motýľov a zajacov, dve misky a pod ho deliť... nebolo to zle niektorých aj podelila, ale ci to bolo cielene a s porozumením este neviem s istotou povedat.  Chce to veľa trpezlivosti. Nám sa napríklad až teraz darí napodobniť zvieratká... Naozaj sa snaží po dvoch mesiacoch, čo som jej o hlavu plieskala obrázky ovce, kravy, psa..., vysloviť zvuky zvieratká. Neviem, či dlho, či krátko, v tých ťažkých dňoch určite celé nekonečno, ale dnes mi srdce pišti, keď sa snaží tú kravičku zamúkať, aj keď je to len "mmm" alebo "bu.."

Dnes som celý deň premýšľala práve nad jej porozumením. Ma ho urcite este veľmi slabé, aj ked bez prace pred 2 mesiacmi sa to neda porovnať. Vidim, ze chápe otazky ohladne zvieratiek, všíma a chce vediet názvy obrázkov v knižke, aj základne príkazy -daj, zatvor, zdvihni, svetlo,ruka, noha, ideme von/hore... a kopu jednoslovnych príkzov rozumie, ale také to interaktívne porozumenie podaj mi to a to, poloz to tam a tam, gúľajme si loptu", to nam urcite este absentuje.  Vsetko pochopí az po ukážke gestom🤷‍♀️Musim zistit, ako jej to porozumenie rozbehnúť, pretoze bez toho zostaneme stale na základnom leveli😞

Vďaka Modrému koníku sme mali možnosť testovať dva produkty LIPIKAR AP+ od značky La Roche-Posay a pokúsiť sa tak zbaviť vysušených a svrbiacich fľakov na pokožke. V hlavnej úlohe moja takmer 5 ročná dcérka.

Poďte sa pozrieť, ako to dopadlo 😊

Ako prvý vám predstavujem 

LA ROCHE-POSAY LIPIKAR SYNDET AP+

Čistiaci krémový gél s praktickým dávkovačom, čo je veľkou výhodou hlavne pri malých detičkách - gél sa dá jednoducho "vytlačiť" jednou rukou. Má veľmi príjemnú a jemnú vôňu, ľahko sa nanáša a jemne pení. Je vhodný aj na umytie vláskov, tak sme to teda s obavami skúsili. Áno, s obavami, pretože väčšina šampónov priveľmi pení a dráždi očká. To je náš najväčší strašiak.

Na naše veľké prekvapenie, vďaka hustému zloženiu pena z vláskov nestekala do tváre, a tak sme kúpanie zvládli bez jedinej slzičky. Navyše je bez parfumu a mydla, takže aj po zasiahnutí očí neštípe. Pokožka aj po zmytí gélu a utretí zostala pekná, vláčna.

Niekedy vám riešenia prídu samé do cesty... A tak to bolo i v našom prípade. Mladšia dcérka Ninka má od narodenia citlivú pokožku, veľmi suchú, na dotyk drsnú a miestami až ekzematickú. K tomu sa pridružilo škriabanie, nepokojný spánok, dlhé zaspávanie. Vyskúšali sme už mnoho prípravkov, no zatiaľ žiadny nepomohol k úplnej spokojnosti. V zime sa situácia ešte zhoršila a dcérke som ráno pri prezliekaní nachádzala do krvi doškriabané bruško, chrbátik či zadoček. 

Vtedy som objavila možnosť na MK zapojiť sa do testovania o La Roche Posay LIPIKAR prípravky. Som veľmi vďačná Modrému koníku za to, že som bola vybratá a mohla som tak získať osobnú skúsenosť a dôkazy o ich účinkoch.

Testovacia sada obsahuje: 

LA ROCHE-POSAY LIPIKAR SYNDET AP+

- je to čistiaci krémový sprchový gél určený na veľmi citlivú pokožku

LA ROCHE-POSAY LIPIKAR BAUME AP+

Dnes máme za sebou posledné vyšetrenie na ORL, ktoré potvrdilo, že malá počuje super. Ako každá mamina som si obehala povinné "kolečko"  - neurológ, ORL, psychológ... Tak sa pýtam, čo teraz? Všetci všetko zhodnotili a zvyšok je na nás - mne a dcére? Všade sa len ukazovať, ako sme pokročili?

Naraziť na niekoho skutočne užitočného, kto Vám s tým Vašim čudným dieťaťom pomôže je zázrak. Hlavne teda na Slovensku. Obzvlášť v Trnave. CVI síce funguje, pani boli u mňa do týždňa, ale v podstate nič nové mi nepovedali. Všade termíny, všade čakačky a samo CVI v TT má ešte podľa mňa, čo doháňať oproti ostaným CVI. Z písania s inými mamičkami najmä z okolia BA a ZA viem, že tam sa im dostáva oveľa viac možností a podpory.

Nie nelutujem sa, to nie, len je to proste fakt. Ostala som nato s malou sama. Starí rodičia a ostatní príbuzní tomu nerozumejú, čo vlastne s tou dcérou stváram (pracovne vyťažení, časovo vyťažení a blá blá), muž príde domov okolo 17:00, kde-nič-tu-nič chvíľu je s malou a už je večer, špeciálna pedagogička je na dlhodobej PN bez zástupu... Až teraz si uvedomujem, aký nepodstatný odbor som študovala a čo som si všeličo myslela o babách, ktoré idú študovať "len" pedagogiku. Ja majster sveta, informatiku, s ktoru si teraz môžem ísť handry fajčiť a nie "učiť" moje dieťa. Faktom však je, že ma nebavila biológia, ale veľmi závidím doktorom užitočnosť povolania. Ten význam a výsledky, ktoré za sebou môžu vidieť. Ja som akurát tak v práci videla hotový report a spokojného odberateľa.  Fakt niečo "zmysluplné a užitočné." Ani kamarátky nemám vo svojom okolí, s ktorými by sa dalo o deťoch pokecať, nie to ešte o stave"rizikových" detí. Teraz si uvedomujem, že to boli slabé odvary skutočného priateľstva a skutočných priateľov spoznávam až v tomto náročnom období. Sú to tí, pred ktorými sa nielenže nehanbím hovoriť o svojej malej rakete, ale nehanbím sa byť v ich prítomnsti s mojou dcérou. 

Nie neschovávam ju pod vankúš, musím s ňou fungovať... Tak ako dnes na Kramároch alebo všade inde. Na mojej malej rakete nie je nič vidieť, ešte keď si ju vyčačkám do tutusukničiek, tak všetky doktorky odpadávajú.. ALE ich to hneď prejde, keď ju začnú vyšetrovať🙂 Krik, rev, plač. Popravde ja už ani neviem, ako sa má chovať 2ročné dieťa u doktora, lebo mne u doktorov scény robil aj starší syn. Ale, čo už. Hlavne, že to už máme za sebou. Dnes bez "učenia", ale s krásnym zdielaním pozornosti cez obrázky v knižke... Ťuká-kuká-usmieva sa. Juj teším sa tomu a nakupila som od radosti ďalších 17 knižiek.Už sa snaží aj psíka napodobniť, ale ešte to nie je typické "hav", skôr taký pazvuk, ktorý vydáva čivava alebo podobný malý krpatý pes. Aj kravičku už dáva "mmm" Ja to už beriem ako "mu", lebo vydáva tie isté zvuky na rovnaké zvieratko. Teším sa z toho, hádam sme už len krôčik od prvého skutočného citoslovca - slova...

Prečo majú média takú silu? Začalo to nevinne z „„internetu informácií“ sme vstúpili do „internetu zážitkov“. Počítač akoby dieťaťu implantoval zážitky do jeho hlavy a tieto mu vypĺňajú jeho vnútorný svet. Vzniká kvalitatívne odlišný virtuálny a reálny svet. Sklenený príklop a klietka. Je niečo vzrušujúcejšie v  živote dieťaťa, čo by počítačové zážitkové implantáty v jeho hlavičke vytesnilo? Čím ich nahradiť?

1. Virtuálny svet – bohatstvo, rôznorodosť, akčnosť, farebnosť, atraktívnosť, dostupnosť, minimum námahy a všetko v obrazoch. Práve virtuálne obrazy a akčnosť virtuálneho sveta sú blízke detskej psychike. Dáva im možnosť zažívať zážitky – aj keď pod skleneným príklopom. Počítače sú dôkazom, že dieťa sa dokáže „zaľúbiť“ a ísť si za svojim cieľom.

2. Reálny svet – miesto zážitkov, živých obrazov a príbehov, je vyplnený priestor povinnosťami, učením, domácimi úlohami, strachom, konfliktami, problémami a všetko spojené s množstvomslov, ktoré deti často nechápu. Zážitky povedané slovami nemajú, tak silnú pozitívnu odozvu v psychike dieťaťa.

V učení prevláda pamäťové reprodukovanie a znovu slová, chýba tvorivosť a nadšenie niečo poznávať a objavovať. Doma možno viac kontroly, kritiky a možno aj konflikty rodičov.

Je tu aj direktívna výchova – dobré sú iba jednotky, je dobré učiť sa jazyky, budeš ich potrebovať, pôjdeš na vysokú školu. A duša dieťaťa – sníva, užíva si svoju slobodu, túži niečo zažiť tu a teraz …. a zrazu objaví virtuálny svet, nekonečný a ľahko dostupný.

Chlapec, ktorý seba nakreslil v klietke, nakreslil vonku počítač, mobil a psa – všetko symbol slobody. Postupne sme prišli na to, čo je tou klietkou – škola, učenie, domáce úlohy, krúžky a povinnosti – prísne organizovaný a naplánovaný život. Virtuálna realita a pes – sloboda, objavovanie, vlastné rozhodovanie. To mu dáva možnosť cítiť sa inak, zažívať niečo, čo bežne necíti.

Všetky deti svoj príchod na svet ohlasujú plačom. A už v prvom roku dokážu niektoré (ako náš Miško) vysloviť prvé slová a formulovať krátke vety. No uvedomili ste si niekedy, že ten naozaj prvý zvuk, ktorý môžu počuť rodičia dieťatka je tlkot jeho srdiečka ešte v brušku matky?

Priznám sa, nie som veľký fanúšik čísel, avšak práve kvôli nim som sa rozhodol vytvoriť tento projekt:

• ročne sa na Slovensku narodí v priemere 400 detí s vrodenou chybou srdca
• okolo 200 z nich sa vďaka neskorej diagnostike ocitne v ohrození života
• len pri 35% z nich sa podarí zistiť diagnózu ešte počas tehotenstva matky
• v Čechách a v ostatných civilizovaných krajinách je to od 80 - 95%. 

Náš projekt Ako zvon vznikol s jediným cieľom -  aby sa na Slovensku do roku 2022 zvýšilo percento úspešnosti prenatálnej diagnostiky chorôb srdca z 35% na 85% - a my sme sa tak mohli zaradiť medzi ostatné civilizované krajiny.

Ako tento cieľ dosiahneme? Aktuálne pripravujeme kampaň, prostredníctvom ktorej sa mamičky dozvedia o možnosti vyšetrenie srdiečka ich plodu a súčasne pripravujeme projekt pre slovenských gynekológov, aby sa niekoľkonásobne zvýšil počet tých, ktoré tieto vyšetrenia dokážu poskytnúť. 

Máme cieľ a vieme, ako ho dosiahnuť. Aj vďaka Modrému koníku a jeho podpore sa náš hlas dostane aj k vám. Pomôžte nám ho šíriť ďalej a držte nám palce.

Jednoduché jednohubky na akúkoľvek príležitosť.

U nás mali nevídaný úspech a tak sa rada podelím o recept aj s vami ❤

Košíčky: 

• 210 g hladká múka BILLA
• 30 g práškového cukru
• 100 g masla (margarínu)
• 2 žĺtky z vajíčok BILLA
• 1 vanilkový cukor

Cesto si vypracujeme a necháme odpočinúť v chladničke. Kúsky cesta vložíme do formičiek na košíčky. Pečieme zhruba 10minút pri teplote 180°C. 

Tieto košíčky si môžete pripraviť aj týždeň pred plnením. Je to trvanlivé pečivo ako napr. aj linecké.

Ahojte ,som na maminom PC ,lebo som bola na rehabke tak som nevládala ďalej prejsť (ešte ,že býva oproti nemocnici ) 🙂 

Tak vám aspoň v ríchlosti napíšem čo je u nás nové . Internet nemáme - prídu ho aj s telkou montovať až zajtra ,ale tak nejak zisťujem ,že to vlastne celé ani nepotrebujeme :D . Chodíme spať o 19:30 a veselo si čítame v posteli -akože amerika ,presne to ,čo som vždy chcela dosiahnuť 🙂

Na začiatku bola sranda hlavne to ,že všade bola zima ako v ruskom filme ...kúpať sme sa nekúpali bo sme sa báli zapnúť bojler aj vodu ,lebo v kúpeľni chýbalo umývadlo a batéria ...mám úžasného suseda - prerába kúpelne a tak každého pozna :D tak zohnal vodára a ten zistil ,že som zbytočne panikárila koly vode ,lebo v kúpeľni nikdy umývadlo a voda neboli ...teda boli ,ale iba nad vaňou ...zvyšok je len ,,akože ,, namontovaný na stenu-to nevymyslíš to je Neporadza 🙂 

Kúrili sme len v dvoch izbách ,takže ísť na WC bolo ako ísť na latrímu v -20tich ,ale teda bolo to v dome ...neva zasmiali sme sa a na podiv sme zdravý 🙂 . Sťahovali sme sa vo štvrtok , v piatok bola studená a v sobotu teplá voda - pecka . Do toho k nám nečakane pribudol nový člen rodiny -volá sa Eliška je to Huskáčka z útulku ,tak nejak sa to dokombinovalo ,no ale to sme mi ...a ja mám nakázané prechádzky ,tak mám parťáčku ...len teda ja chodiť moc nemôžem ,bolesti sú sviňa a Eliška behá po záhrade s drobcom za loptičkou ...Apropoooo prechádzky ...to na každej dedine je 0,50 metra vysoký plot a za ním 1,5metra vysoký pes ? Kks ako baby vážne sa bojím s tým naším štvornohým niekam ísť lebo to čo som tu videla ...bojím sa ísť aj sama 🙂

Keďže ja krabicamy ani nehnem tak u nás zo soboty na nedeľu spala mama so svojou fenkou ...no to bol zážitok ...snáď ešte horšie ako keď Eliška videla našho zaja ..ale nevadí dali sme to ...nejak 

No a mam upratala,takže reálne mám k užívaniu polovicu chalupy ,zvyšok je schovaný niekde pod krabicami .A ozaj babýýýýý ja mám zapojenú pračku ,takže už nemusím chodiť v tom istom a kupovať si každý tretídeň spodné prádlo :D-v tej zime to nejak neschlo ,keď som oprala v rukách :D takže dnes štartuje a ďakujem za to ,že je zo sušičkou . Moje vtipné dieťa behá po dome a natáča najväčší neporiadok-rozumej krabice v pivnici s komentárom -takto to vyzerá u nás doma ...nou koment ...A ja sa snažím nezblázniť z Elišky ,ktorú preháňa takže ,,behám,,(vtipné slovné spojenie v mojom stave 🙂) a snažím sa čistiť nehody -evadííííí

Ignorancia ci samostatnosť? Stale to neviem u nej presne identifikovať, pravdou však je, ze ludi sice registrovala, ale viac nic. Toto ma velmi trápilo, keď som si to uvedomila. Hlavne, co sa syna tykalo. Cele dni na neho ani nepozrela, ani na muza ani na starých rodičov... Ano, ked zazvonil zvoncek alebo počula stekať psa, nohy si isla dolámat, aby bola prva pri okne alebo dverach. Mimo domu však nula bodov, nikto ju nesmie ani chytiť nedajbože obmedzovať v pohybe.

S týmto som sa velmi natrapila, pretoze mam krasne videá, kde syn pobehuje po kuchyni a saskuje a ona sa na nom velmi chichoce. Alebo tiez video, kde krasne sedíme na posteli a robime vsetci traja kolo-kolo. To sme robievali velmi casto. Tak, “ku*va”, kde sa stal problem?😞

Neviem,  ale chcela som to spat! Jej zaujem a radosť z našej prítomnosti. Hlavne synovej! Tak som zacala vsetko robit spolocne... Aj dovtedy sme to robili, ale napr. Ked som isla “ucit”’malu, syna som nechala s muzom v obyvacke. Alebo naopak ked som isla syna ucit, tak som raketu nechala s muzom... vsetko som zrušila, teraz aj na záchod chodime skupinovo🙈mala na serbli, syn vyťahuje pipisa a ukazuje ako cikat a ja ich velmi hlučne povzbudzujem🤦‍♀️ Co vam poviem: zúfale situacie, vedu k zúfalým rieseniam. Vsetko je náročnejšie, ale vsetko robime spolu a pri každej príležitosti zoberiem jej prst a ukazem na syna a vyslovim meno.  Takto sa to pekne naucila a dnes,  ked sa jej spýtam: kde je...? Uz ho pozna a dokonca rano hlada v posteli, co predtym VOBEC nerobila. V skolke mu podáva čapicu, cizmy aj ruksak... Muza som vystrihala, ze nech ani domo nejde bez obľúbenej sladkosti. Tu jej mohol dat, az ked na neho pozrela. Aj to celkom fajn fungovalo. Typická zenska - na čokolády by ju bolo!

Ale najviac pomáha, ak ju niekto rozosmeje. Moju mamu zacala registrovať potom ako jej robila “smiešne kaslanie” a deda ked jej šaškoval s knihou... ozaj je ten smiech najväčší liečiteľ😊

Mne však nie kazdy den je do smiechu.... Bolo by mi viac, keby bola ok a nemusela som ju ucit takéto prkotiny, ktoré boli pre mna tak samozrejme pri synovi, ze som si ich ani neuvedomila... Je to náročné pre mna, lebo vobec neviem, kde budeme o rok😞 Zas doma? Pohne sa to s nou? Zacne hovorit? Takéto dni premyslacie ma napadavaju hlavne potom, ked sa mi zda, ze sa neposuvame alebo mala mrnci cely den... Dnes bol tiez taky den. Ale kedže som si sľúbila, ze nebudem depresívna, tak myslim pozitívne! Napr. Uz jej celkom pekne ide ukazovanie v knižke (zatial len to co chce ona), ALE uz caka kym jej to pomenujem🙏👏ma smolu, musi najskor na mna pozriet ... Celkom jej to ide. Hlavne rano, ked si na mna lapne, ja este ospalá a ona uz ťuká prstom do knizky... sme o krok blizsie k zdieľanie?🤷‍♀️

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom)

Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach - neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,....

Dnes už vieme, že moderné technológie sú rovnako návykové ako alkohol alebo drogy. Princípom každej závislosti je vytesňovanie niečoho stresujúceho, hľadanie pomoci, únik pred vnútornými pocitmi, dopĺňanie energie, cítenie sebaistoty a pocit, že niečo môžu a dokážu.

Skúste si zmapovať situáciu – akú pozíciu majú počítače vo vašej rodine a čo spôsobujú? A kto ich najviac miluje?

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom). Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach – neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,….

Tvrdý odpor dieťaťa pri obmedzovaní kontaktu s počítačom,  už  môže signalizovať jeho abstinenčné príznaky. Určujúce je, nakoľko sú tieto prejavy odkloniteľné a koľko energie musia rodičia vynaložiť na riešenie ich problému.

Ahojte všetci.

Rada by som prípadných nakupujúcich upozornila na e-shop seraphstore. Nákup prebehol v poriadku. Košele však boli manželovi malé, tak som kontaktovala e-shop. Kým som košele poslala, odpisovali na e-maily a všetko sa zdalo byť v poriadku.

Avšak akonáhle mali tovar a samozrejme aj peniaze zaň, prestali odpisovať na e-maily, telefonická linka je len PC, k živému človeku sa nedovoláte.

E-shop má sídlo v Maďarsku, takže Slovenská obchodná inšpekcia naň nemá dosah a náklady na súd sú vyššie než celý nákup.

Malo mi byť podozrivé, že obchodné podmienky len v angličtine, komunikácia tiež len v AJ, dodací list v maďarčine mi tiež veľa nepovedal.

Ak uvažujte nad nákupom, prehodnoťte to.

Uletené lietadielko od Fisher-Price patrí do série hračiek hrkajúce vozidlá. Naše srdiečko si získalo vďaka svojej jednoduchosti v ktorej sa skrýva krása.

Jazdiace lietadlo je vhodné pre deti od 6 mesiacov a dieťaťu môžete zaobstarať hneď niekoľko druhov. A to jazdiace lietadlo, jazdiace auto alebo stavebné auto. Tieto vozidlá ponúknu dieťatku kopec zábavy.

Lietadlo vyzerá na prvý pohľad dosť obyčajne a jednoducho. Dieťatko však očarí svojou točiacou sa vrtuľkou a žiarivou myšičkou. Myška je zároveň hrkálka, ktorá v sebe ukrýva žltý syr. Ak dieťa zasadí myš do lietadla, stlačí tak piest, ktorý spôsobí, že sa vrtuľa na lietadle roztočí. Vďaka tomu lepšie pochopí súvislosť medzi príčinou a následkom.

Keďže sa hračka skladá z dvoch častí, môže sa tak drobček hrať len s lietadlom, alebo hrkálkou. Chytaním hrkálky si cibrí hmat, úchop a jemnú motoriku. S lietadlom môže jazdiť po zemi a sledovať ako sa točí vrtuľka.

Je to veľmi pekná hračka pre deti, ktoré radi skúmajú a objavujú ako veci fungujú.

Ak ťa lietadielko zaujalo, hľadáš ešte viac inšpirícií tak sa pridaj do skupiny Zahrajme sa s Fisher-Price!

Keďže som vôbec nevedela ako začať, išla som podľa vývojovej knižky: "Reku čo by mala moja raketa zvládnuť". Bachla som pred ňu tri predmety a pýtala si z toho jeden... Ehm, o tom ešte aj teraz môžem snívať, nieto dva mesiace dozadu. Po pol minute, čo moja raketa odhodila všetky predmety, mi bolo jasné, že nielenže nechápala príkaz "daj", ona nevedela ani ukazovať a navyše nepoznala predložené predmety.  Pritom bolo zaujímavé, že vedela, načo sú. Začala som teda jednoduchšie...

Po dome pozbierala bežné predmety typu: lyžica, pohár, zubná kefka, hrebeň, ale aj autíčko, kačičku a niečo úplne easy...A potom som začala takto:

1. Každý predmet som jej ukázala, pomenovala a dala som jej ho chytiť. Aj na tomto som trénovala s malou očný kontakt a to tak, že som si každý predmet dala medzi oči alebo som s ním hýbala hore dole a pod...Prípadne som aj niečo s predmetom urobila, napr. "napila" sa z pohára, lyžičkou som sa najedla, autičkom som jazdila po stole, hrebeňom som sa očesala...

2. Nastavila som ruku, že si pýtam predmet späť a vyslovila "Daj". Na prvé príkazy vôbec nereágovala tak som jej pomohla a s jej rukou som si vložila predmet do svojej nastavenej ruky. 

3. Odmenila som ju a zvískla celá od radosti.

Takto sa to celkom fajnovo nnaučila.Vždy jeden predmet a nastavená ruka. Ona nebola v strese z výberu a ešte dostala za splnenie príkazu odmenu. Niekde som čítala, že to nie je dobré začať s týmto príkazom, ale už som si nezapamätala, prečo. Ja som však spokojná, teraz to už ovláda na 1*, ale nesmieme zaspať na vavrínoch, ideme na vyšší level... Výber z dvoch a viac predmetov....  

Stále dojčím a som ambasádorkou dojčenskej značky Sunar. 🙂

Práve v  Sunare sme s mojím synom našli to, čo sa najviac priblíži môjmu materskému mliečku. 

Veľmi dobre viem, že materské mlieko je opisované ako „tekuté zlato“ a je to najlepšie, čo môžem svojmu dieťatku dať. 

Avšak všetko má pre mňa svoj koniec a onedlho budem na dojčenie spomínať ako na krásne obdobie, ktoré vytvorilo to najkrajšie puto medzi mnou a mojím synom. 

Úprimne sa teším z toho, že som objavila kvalitu dojčenských mliek Sunar. 

Mliečny tuk, ktorý je jednou z najdôležitejších živín materského mlieka, obsahuje Sunar vo všetkých svojich produktových radoch. Práve z tohto dôvodu sme si ho spolu s mojím synom vybrali.

Máloktorý prírodný materiál má tak jedinečné vlastnosti ako merino vlna, ktorú na sebe nosia ovce pasúce sa v drsných podmienkach. Kde sa berie tento jedinečný materiál?

Originálne španielske plemeno oviec s veľmi jemnou vlnou sa rozšírilo na prelome 18. a 19. storočia vďaka anglickým kolonistom na južnej pologuli. V Austrálii sa objavili prvé ovce v roku 1797. Uplynulo viac ako 200 rokov a ovce Merino dnes tvoria viac ako ¾ všetkých oviec chovaných v Austrálii alebo na ostrove Tasmánia. Aj vďaka tomu je Austrália najväčším svetovým výrobcom ich jemnej vlny. Ďalšími významnými výrobcami prvotriednej jemnej vlny Merino sú Nový Zéland a Argentína.

                                                Obrázok 1: blog.norskamoda.cz

Čo zvládla ovca, zvládne aj jej vlna

Táto ovčia vlna sa nedá umelo vyrobiť ani ničím nahradiť, ale našťastie ju človek dokáže spracovať a využiť na výrobu prvotriedneho termo oblečenia. Merino vlna, resp. jej vlákna sú oveľa jemnejšie ako tradičná vlna. K jej prednostiam patrí schopnosť izolácie a zároveň priedušnosť. Vlnené prádlo je elastické a má vysokú schopnosť pohlcovať vlhkosť. Ako jediný materiál hreje, aj keď je mokrý.

Okrem schopností zohrievať ľudské telo, dokáže vlnu merino človeka aj ochladzovať. Vlhkosť od tela odvádza v podobe pary, čo je rozdiel od syntetických materiálov, ktoré odvádzajú vlhkosť až po skvapalnení. Tričko vyrobené výlučne zo syntetiky človeka chladí a chová sa skôr ako igelit. Na rozdiel od toho, vlnená látka je stále výborne priedušná aj keď je vlhká a človeka navyše hreje. Priedušnosť je aj dôvodom, že termo prádlo z merino vlny nezapácha ani po opakovanom použití a prepotení. Je príjemné na telo, pretože neškriabe a dokonca eliminuje účinky UV žiarenia. Termo prádlo z merino vlny dáva človeku pocit, že na sebe nič nemá a zároveň pocit, že je stále v teple a suchu.

Deti v nemocnici ma poznajú pod menom primárka De Mencia. Ako zdravotná klaunka už deviaty rok prinášam smiech malým pacientom aj vo chvíľach, kedy im často vôbec nie je do smiechu.

Známou chodbou na detskej ortopédii sa rúti klaunská expedícia. Ja ako primárka De Mencia a kolegyňa Lucka ako sestrička Annamnéza Celková. Došuchceme sa za veľkého hurhaja do jednej nemocničnej izby, kde leží najvyššia pacientka, akú sme kedy videli.

„Joj, ako dobre, že idete, skoro celý deň mi plače,“ hovorí nám jej mama a vyzerá veľmi ustarostene.

Janka meria famóznych stodeväťdesiatpäť centimetrov a má asi osemnásť rokov. Leží na posteli, z ktorej jej len tak-tak nevytŕčajú nohy a pozerá sa na nás veľkými modrými uplakanými očami, ktoré sú prázdne, plné beznádeje a straty chuti do života.

Viem, že jej operovali chrbticu a už tam leží nejaký ten týždeň. Je taká bezmocná a krehká, až za ňu pociťujem obrovskú zodpovednosť. Skúsila som sa vžiť do jej kože a pravdu povediac, asi by mi žiadne slová útechy nepomohli. Musíme nájsť iný spôsob, ako jej urobiť radosť.

„Ale jej to pristane, keď plače, čo?“ konštatuje sestrička Annamnéza.

"Mám dve dievčatká, 2 a 4 roky, a často riešim, ako docieliť, aby spolu mali pekný a pevný vzťah na celý život. Ja sama mám staršieho brata, s ktorým som nikdy veľmi nevychádzala a myslím si, že to bohužiaľ zapríčinili rodičia, ktorí nevedomky robili chyby pri našej výchove, ktoré dnes vidím. Mám to denne na mysli a snažím sa s oboma mojimi deťmi jednať rovnako, aj keď tiež to nejde zakaždým, keď je medzi nimi dvojročný vekový rozdiel.

Napríklad - mladšia nemôže robiť všetko, čo robí staršia a mladšej sa zase musí odpustiť x vecí, pretože ešte nemá toľko rozumu, ako staršia. Ale aj tak sa naozaj snažím, aby ani jedna nemala dôvod žiarliť, venujem im rovnakú pozornosť, aj si ich s manželom rozdeľujeme, aby každá mala možnosť užiť si mamičku a otecka len pre seba. A aj tak sú stále v sebe. Viem, že sú ešte malé a je to asi normálne, ale mňa to hrozne mrzí, keď vidím, ako malá staršiu sestričku zbožňuje a chce s ňou stále byť a všetko s ňou robiť, utešuje ju, keď je smutná, alebo sa jej niečo stane. A tá staršia malú naopak stále hnevá, nechce jej nič požičať, všetko, s čím sa hrá, jej zoberi, žiarli a je urazená, keď sa chvíľu venujem jej, alebo sa s ňou maznám. Viem, že je súrodenecká rivalita normálna, ale rada by som počula rady a tipy, ako vzťah upevniť a čoho sa vyvarovať."

    So súrodeneckou rivalitou sa stretávajú takmer všetci rodičia, ktorí majú viac ako jedno dieťa. Je to úplne prirodzená vec a vo väčšine prípadov ju možno úspešne riešiť doma v rámci rodiny, najmä správnym prístupom rodičov k deťom. Niekedy však rivalita prekročí isté hranice a ak sa v rámci rivality medzi súrodencami objavuje agresia, fyzické alebo psychické ubližovanie jednému zo súrodencov, prípadne inému členovi rodiny, je vhodné túto situáciu riešiť s odborníkmi.

Príchod mladšieho súrodenca = strach zo straty rodičovskej lásky

    Jedno dieťatko už máte a každým dňom sa vám má narodiť druhé. Tešíte sa, že budete kompletná rodina a ako to všetko bude skvelé. A ono nie je. Staršie dieťa začne časom na mladšieho súrodenca žiarliť a prináša to so sebou rôzne nepríjemné situácie.

Keď sa na situáciu pozriete očami svojho dieťaťa, zistíte, že to nie je také čiernobiele, ako sa na prvý pohľad zdá. Nejakú dobu bolo jedináčik a všetka pozornosť sa upínala len na neho. A zrazu sa o ňu má s niekým deliť. Pre malé dieťa je táto situácia náročná a nevie, ako sa v nej správať, takže začne žiarliť, vzdorovať a občas sa aj nepekne správať k bábätku.

Keď sa mi podarilo ako-tak dostať moju malú raketu na jedálenskú stoličku, tak som rozmýšľala, čím by som začala ako prvým. Pani z CVI i špeciálna pedagogička ma upozornila na slabý očný kontakt. Ja som bola veľmi naivná, že ho mám fajnový. Až potom som zistila, že som ho mala iba pri "jašení" a pri jej aktivitách. Ak som chcela od nej niečo alebo som jej chcela niečo len povedať a nespievala som pritom jej obľúbenú pesničku, tak mala vždy odvrátenú tvár. Ani ráno v postielke sa na mňa nechcela pozrieť... Tak som teda začala s tým.

Ešte predtým ako som začala s malou cvičiť, som si pozrela veľa videí na youtube v štýle "first signs of autism", na ktorých som sa chcela uistiť, že moje dieťa určite nie je aut. Hneď po prvom videu som našla asi všetky znaky, aj tie ktoré vôbec nemala a zvyšné som si domyslela. Takéto videá som sledovala asi mesiac v kuse. Neskôr som sa preklikala k odborným americkým videám, kde porovnávali správanie zdravého dieťaťa a rizikového dieťaťa, spôsobom diagnostiky PAS i typov, ako s nimi pracovať. Odporúčam fakt každému si pozerať takéto videá, lebo sa z nich veľa naučíte a nemusíte sa báť aj keď neviete perfektne po anglicky. Pochopíte, všetko zo situácie.

Ja som začala skúšať očný kontakt tak, že som ju začala:

1. kŕmiť v jedálenskej stoličke, ktorú mimochodom dovtedy vôbec nechcela. Poviem Vám bol to boj, prvé lyžičky odmietala alebo skončili na zemi, tak nezostávalo nič iné, len šaškovanie. S lyžičkou alebo kuskom chleba alebo vianočkou som najskôr mávala hore-dole, doľava-doprava, lietala ako s lietadlom, výskala a smiala sa až sa na mňa pozrela aspoň na pol sekundy a potom šup do huby. Nebol to fixovaný pohľad, skor taký závan, ale BOL. Na začiatok sa treba uspokojiť aspoň s takým slabším. Ono sa to bude postupne predlžovať.

2.vyťahovať z postielky až po pohľade. Ráno,keď som ju išla zobrať z postielky, nezdvihla som ju skôr ako na mňa nepozrela. Prvýkrát som stepovala pri postielke aj 30 minút, kým aspoň na zlomok sekundy nepozrela. Dnes už si ide oči vyočiť, hlavu dá pomaly celú na chrbát, len aby som videla, že na mňa pozerá. 

3. fúkať bublifuk. Toto som kdesi videla na internete tak som to skúsila, keď sme sa "vyučovali". To bol wau efekt a asi nejjednoduchší spôsob na získanie očného kontaktu, takže určite odporúčam toto používať. Nenamakáte sa tak ako pri vyššie opísaných typoch. 

Baby shower oslavy sú v poslednej dobe čoraz viac obľúbené a organizujú sa hlavne pre mamičky v posledných týždňoch pred pôrodom na privítanie bábätka. Je obvyklým zvykom priniesť aj malý darček, väčšinou pre bábätko, ale drobnou pozornosťou pre budúcu mamičku tiež nič nepokazíte.

Každá z nás má svoj vlastný vkus, preferuje iné materiály a farby, preto detské oblečenie kupujte len v prípade, že budúcu mamičku dobre poznáte. Ideálne je dopredu sa spýtať, čo ešte chýba vo výbavičke a dokúpiť to, čo budúci rodičia naozaj potrebujú.

Ak je niečo, čo sa dá nazvať “univerzálna materská top vychytávka”, tak sú to naše Bathilo látkové plienky určené na fotenie a mnoho iného! Dovoľte mi ich trošku predstaviť 🙂

Nielen že sú krásne, a dajú sa na s nimi spraviť super fotky, ale sú aj jemnučké a využiteľné v každodennom živote. Tak napríklad sú dostatočné veľké, aby ste do nich bábätko mohli zavinúť a vysoko savé, čo oceníte nielen pri domácom večernom kúpaní ale v letných mesiacoch aj na kúpaliskách či pri mori. Pri kŕmení si pomocou plienky viete ľahko vytvoriť súkromie kdekoľvek sa nachádzate a následne ju využiť pri odgrgnutí. Plienočka je vhodná či už ako osuška, podložka, prikrývka alebo mojkáčik na cestovanie autom alebo do postielky. Každý kus využijete na mnoho rôznych spôsobov, na čo práve potrebujete. Môžete si byť istí, že tento darček neostane nevyužitý na poličke. 

Nech sa už rozhodnete pre akýkoľvek darček, nezabúdajte budúcu mamičku podporovať a ponúknuť jej v posledných týždňoch tehotenstva a prvých mesiacoch po narodení dieťatka pomocnú ruku. Jedna káva v kľude je niekedy viac ako milión darčekov 🙂

Plánujete dovolenku pri vode? Povieme vám, čo si pribaliť do kufra, aby si dovolenku užili aj vaše najmenšie ratolesti a vy sa nemuseli obávať, že im uškodí slniečko.

Plánujete dovolenku pri vode? Povieme vám, čo si pribaliť do kufra, aby si dovolenku užili aj vaše najmenšie ratolesti a vy sa nemuseli obávať, že im uškodí slniečko.

Čo by nemalo v kufri chýbať?

SLNEČNÉ OKULIARE

Deti majú veľmi citlivé očka a preto ich naučte už útleho veku chrániť pred priamym slnkom. Kvalitné a odolné slnečné okuliare pre deti s vysokým UV filtrom vám prídu vhod pri prázdninách strávených pri vode lebo v lese.

KLOBÚČIKY A ČIAPKY

Dnes to bolo celkom šokové. Vlastne celé tie moje posledné 3 mesiace sú riadne šokové, pretože už neviem, čo je realita a čo je antirealita. Pre vysvetlenie uvediem príklad z dneška:

Moja malá raketa sa mi začína funkčne hrať s bábikou, krásne napodobnovať, všetko čo predvediem, pozerá do očí, keď sa jej pýtam otázky, je vidieť, že mi začína rozumieť viac, zlepšujú sa všetky rizikové stránky...

ALE

Dnes, keď si krásne posúvala autíčko po dlážke a chcela ho posunúť, čo najďalej a lakte sa jej šmykli, tak si ľahla. Potom to urobila ešte párkrát, ale priznám sa v tej sekunde som si myslela, že som dostala infrakt a zabudla som dýchať...Nič strašne za bežných okolností, veď kopu detí sa tak môže hrať. Ale je to teda ok, keď to robí takéto "rizikové" dieťa?

Ja už neviem a ničomu nerozumiem. Zo dňa na deň sa mi dcéra viac a viac prebúdza, vidím to, ale prepadá ma panika pri každej novej činnosti, čo sa naučí. Môj malý nevedel postaviť vežičku z kociek do troch rokov. Moja malá to spravila v roku a už je to auti črta.Malý sa šúcha z rozbehu na kolená, ale keď to urobí moja dcéra sú to zrazu motorické prejavy. Môj malý nevedel ani za svet zaspávať sám, moja začala ukážkovo zaspávať sama už od 4 týždňa, ale boom, zrazu je to emocionálna chladnosť, či čo.

Priznám sa mám v tom riadny mišung. Každá črta je v prípade mojej dcéry riziková a ja sa už cítim ako stopovací pes. Preto som sa rozhodla dať si víkendy voľné. Potrebujem nabrať nové myšlienky, silu a nápady, čo a ako učiť svoju malú raketu, zabudnúť na všetky bežné povinnosti a fungovať ako bežná rodina...

BIBS  dobývajú  celý svet.

Jednoduché a  štýlové. Sacia  časť je  vyrobená zo  100%-ného prírodného  kaučuku, ktorý je mimoriadne  pružný a mäkký zároveň, odolný  proti vytvoreniu trhlín a odštiepeniu  malých kúskov. Ostatné časti (krúžok a karička)  sú vyrobené zo zdravotne nezávadného polypropylénu  (PP)

BIBS  sú cumlíky  navrhnuté a vyrábané  v Dánsku s viac ako 30ročnou  tradíciou.

Ich  minimalistický  škandinávsky dizajn,  kvalita a široké farebné  prevedenie sú pre BIBS cumlíky  typické. Okrem jedinečného dizajnu  dbá značka na to, aby boli cumlíky  zdravotne nezávadné a napomáhali prirodzenému  vývoju detí. Guľatý tvar cumlíka (tvar čerešne)  je pre bábätká najprirodzenejší, upokojuje a podporuje  ich sací reflex. Vďaka vzduchovému ventilu dieťa cumlík  ľahko stláča a formuje v ústach, čím je zachovaný prirodzený  vývin podnebia, zubov a ďasien detí.

Sacia  časť je  vyrobená zo  100%-ného prírodného  kaučuku, ktorý je mimoriadne  pružný a mäkký zároveň, odolný  proti vytvoreniu trhlín a odštiepeniu  malých kúskov. Ostatné časti (krúžok a karička)  sú vyrobené zo zdravotne nezávadného polypropylénu  (PP). Cumlík je navrhnutý tak, aby nedráždil citlivú  pokožku bábätka. Okrúhly krúžok s vetracími otvormi má  klenutý tvar, aby sa čo najmenej dotýkal pokožky okolo úst.  Tým je zabezpečená cirkulácia vzduchu medzi cumlíkom a pokožkou  bábätka a nevznikajú podráždenia.

Prečo  deti obľubujú  cumlíky BIBS?

    "Pri prvom tehotenstve som si niečo málo prečítala o dojčení, ale bradavky mi nikto neskontroloval. Mala som ich ploché a malý sa nechcel prisať. Už z pôrodnice som teda odchádzala s klobúčikmi a nie úplne "rozkojená."  Z počiatku to bol boj, ale po rade mojej mamky som potom vždy vstrekla do klobúčika trochu mlieka, aby mal syn dôvod sať - to bol začiatok úspechu.

Mala som snahu sa klobúčikov zbaviť (predsa len na ne človek musí stále myslieť, aby ich mal, keď ide mimo domova a strašidelné správy o tom, ako prídem o mlieko, keď budem dojčiť s klobúčikmi, mi nedodávali na pohode), ale nepodarilo sa. Na druhej strane, dojčila som do jedenástich mesiacov a som rada," rozpráva mamička z Modrého koníka.

Dojčenie je najprirodzenejšia súčasť materstva, ktorú nám príroda dala spolu so schopnosťou počať, vynosiť a porodiť bábätko. Len máloktorá mama sa však môže pýšiť tým, že dojčila bez ťažkostí a začiatky dojčenia pre ňu boli ľahké.

Klobúčiky boli vynájdené ako pomocník pre ženy, ktorých prsné bradavky sú vpadnuté či inak anatomicky nedokonalé, a preto je pre bábätko ťažké z nich sať materské mlieko. Pre takéto mamy a ich bábätká sú dojčiace klobúčiky vynálezom, ktorý môže dojčenie zachrániť.

Vo všetkých ostatných prípadoch, keď sú mamičkám klobúčiky doporučované, je ich používanie, podľa laktačných poradkýň aj skúseností mamičiek, zbytočným hazardom s technikou dojčenia, ktorý sa vám môže po odznení ťažkostí nepekne vypomstiť.

K čomu boli klobúčiky vynájdené a kedy sa dobre osvedčili

    Dojčiace klobúčiky sú vlastne nádstavce na bradavky vyrobené z tenkej vrstvy lekárskeho silikónu. Sú anatomicky vytvarované tak, aby sa z nich bábätkám čo najlepšie a najprirodzenejšie salo materské mlieko. Vyrábajú sa v niekoľkých rôzne označovaných veľkostiach. Pre prípadnú kúpu je ideálne si ich prezrieť a veľkosť odhadnúť na mieste, alebo premerať v prípadoch, keď výrobca uvádza vnútorný rozmer klobúčika v milimetroch.