Záťaž na chrbát počas tehotenstva, a to najmä v posledných mesiacoch, je obrovská. Niektoré tehuľky sa s bolesťami chrbtice stretávajú dlhodobo, iné skôr výnimočne. Každopádne ide jeden z najčastejších javov postupujúcej gravidity. Čo ich spôsobuje a ako proti nim bojovať?

Zväčšujúcim sa bruchom sa mení ťažisko vášho tela, číslo na váhe pomaly narastá, zväčšuje sa maternica, dieťatko začína tlačiť na nervové zakončenia a aj vaša chrbtica sa pomaly pripravuje na pôrod. Všetky tieto faktory sa môžu podpísať pod bolestivé stavy, ktoré pominú s najväčšou pravdepodobnosťou až po pôrode.

Niektoré tehuľky priberú viac, iné menej. Aj preto je záťaž na telo u každej iná. Niektoré ženy bolieva iba jedna časť chrbta, iným „vystreľuje“ tupá bolesť skôr do krížov alebo sa rozprestiera po celej ploche zadnej časti tela. Poniektoré sa zas sťažujú skôr na bolesť v lopatkovej oblasti alebo v okolí sedacích svalov.  Nech už je tak či onak, ako si aspoň na chvíľu uľaviť?

Pravidelný pohyb a správne cvičenie

Mnohé budúce mamičky sa sťažujú na bolesti, najmä keď sedia alebo ležia dlhšie v nezmenenej polohe. Ak ešte pracujete a máte sedavé zamestnanie, snažte sa často meniť polohu, striedajte klasickú kancelársku stoličku s fit loptou, seďte s podloženým vankúšikom v dolnej časti chrbtice, pravidelne sa prechádzajte po kancelárii alebo si doprajte krátku prechádzku na čerstvom vzduchu. Nielen doma, ale aj v práci si môžete dožičiť ľahký strečing (predpaženie, zapaženie, kmitanie rukami..).

Ak sa bolesti objavujú v noci počas spánku, spite na boku a medzi kolená si podložte vankúš. To zabezpečí, že vaša hlava a chrbtica sa budú nachádzať v jednej rovine.

Tehotenská cukrovka nevaruje, nebolí, mamičkám mnohokrát ani nenapadne, že ju majú. Bábätko to však v určitom veku pociťuje. 

Orálny glukózový tolerančný test sa vykonáva medzi 24.- 28. týždňom tehotenstva. Ak je test pozitívny, žena je automaticky zaradená medzi pacientky s gestačným diabetom mellitus – čiže tehotenskou cukrovkou. Pri tejto diagnóze pacientky musia dodržiavať pokyny lekárov (môže to byt len nasadenie diéty, no pri vysokých glykemických číslach aj inzulínu). Pomôže to vám i vašej ratolesti. Tehotenská cukrovka po pôrode pravdepodobne zmizne.

Cukrovka je porucha tolerancie glukózy rôzneho stupňa, čiže telo nevyprodukuje dostatok inzulínu na spracovanie cukrov. Z toho vyplývajú riziká pre dieťatko ako:
vývojové chyby,
horšia adaptácia,
zvýšenie rizika žltačky,
dýchacie ťažkosti,
môže mať nábeh na obezitu, 
rýchlejšie rastie. 
Aby sa tomu predišlo, budúca mamička musí dodržiavať zásady stravovania (aké jedlo, kedy, koľko konzumovať), mala by zvýšiť dávku pohybu pokiaľ jej to zdravotný stav dovolí a tiež si kontrolovať hladinu cukru v krvi. 

Všeobecné stravovacie zásady:

• Necukriť a obmedziť všetko, čo obsahuje jednoduché cukry (okrem ovocia, ale v rozumnej miere)
• Obmedziť výrobky z bielej múky a bielej ryže (nahradiť celozrnnými)
• Nejesť dia a light výrobky (umelé sladidlá nie sú vhodné)
• Nedobiehať do jedla medzi jedeniami (ak ste hladná, tak niečo čo neobsahuje sacharidy: napr. nesladkú zeleninu alebo plátok kvalitnej šunky)
• Vyššiu glykémiu budete mať aj po konzumácií rôznych omáčok, kečupu či piva (aj nealkoholického)
• Jedzte domácu stravu a kvalitné potraviny (žiadne polotovary a fast food)
• Používať kvalitné tuky (maslo alebo za studena lisované oleje)

Kontrola glykémie je potrebná!

Fajčenie, ako silný nezávislý rizikový faktor , v spojení  nových poznatkov o Hcy, dostáva jasný význam.

Skôr ako si vytvoríte svoj vlastný názor ,uvediem niekoľko faktov.

1.Každá bunka nášho tela, potrebuje 100 % služby červených krviniek – dovoz kyslíka a odvoz kysličníka uhličitého.

2. Každá bunka pri znížení dodávky kyslíka o 30 %, do dvoch dní zaujme obranné postavenie.

Zmení svoje správanie – vyhovuje jej kyslé prostredie a nedokáže spracovávať  tuky iba cukry a to x-násobne chamtivejšie, ako zdravá bunka.

Lekári ju pomenovali ako nádorovú.

Civilizačné choroby  sú prejavom konfliktu človeka s prírodnými zákonmi, ktoré platia nezávislé na jeho vôli či znalosti.

Homocystein –Hcy-je kľúčom k pochopeniu časti týchto zákonov.

Hcy je aminokyselina, ktorá sa objavuje ako vlastný produkt bunky, pri látkovej premene cukrov a tukov. Hcy je teda nutný pre život, no zároveň nebezpečný. Pri jeho nahromadení v krvi, začína vznikať  široké spektrum zdravotných problémov od cukrovky cez vysoký tlak až po infarkt.

Hromadenie  spôsobuje porucha premeny Hcy na neškodnú látku.

No a príčinou poruchy je nedostatočná dávka vitamínov B6,B9,B12 v strave !!!

Výskumy ukazujú, že pokiaľ bunka dostane každý deň správne množstvo B vitamínov, sama  zharmonizuje proces premeny Homocysteinu na neškodnú látku a organizmus sa stáva odolný proti civilizačným chorobám.

Opäť vďaka skvelej Hanke https://www.youtube.com/watch?v=6oB9g6o0OuI a skupine Nosíme naše deti na FCB som mala možnosť vyskúšať české nosítko MoniLu. Testovala som verziu MAXI, odporúčanú výrobcom od cca 18 mesiacov a 85cm do cca 3 rokov. Evička mala v čase testovania 20 mesiacov a cca 84cm výšku, a nosič jej sadol ako uliaty, teda so spodnou hranicou sa plne stotožňujem (vrchná je prudko individuálna, takže tú riešiť nebudem).

MoniLu je česká značka nosičov. Nosítko si môžete dať ušiť na zákazku, teda presne podľa vašich želaní, no takisto majú vždy v ponuke nejaké tie „hotovky“ ihneď k odberu. Strihovo je podobná Tule a Lenka nosítku, taktiež svojou jednoduchosťou a príjemnosťou (pri Tule ale pozor na tvrdý bedrák, MoniLu a Lenka majú skôr stredne mäkké bedrové pásy).

Poďme si nosič rozobrať po poriadku. Bedrový pás je široký 12cm a hrubý 1,5cm, čiže príjemná hrúbka aj šírka, je členitý a skladá sa z 3 častí. Je stredne mäkký, veľmi príjemný, obsahuje pracku s poistkou aj poistné gumičky, najmenšie stiahnutie je na 62cm čiže vhodný aj pre útle postavy. Na pocit bol bedrový pás skutočne príjemný, nikde netlačil a nezarezával sa, a zároveň zvládol úplne bez problémov aj 11kg mojej Evky. Popruh na bedrovom páse obsahuje aj istiaci popruh aby pracka nekĺzala, a skutočne sa ani nepohla (predošlé MoniLu ktoré som mala len narýchlo v rukách, tam pracka kĺzala, čiže super vylepšenie).

Chrbtová opierka je nerastúca, jej rozmery sú 43cm výška a 47cm šírka, pri tomto konkrétnom modeli bola chrbtová opierka zo šatkoviny podšitej látkou – a tu musím poznamenať, že príjemnejšiu látku som ešte na nosiči nevidela, mala som z nej dojem pevnej šatky, fakt sa mi toto neskutočne páčilo (možno to aj bola šatka?? J ), nosič bol veľmi príjemne farebne zladený a celkovo sa mi vzhľadovo neskutočne páčil. Našitie ramenných popruhov na chrbtovej opierke bolo 21/14 (od bedráku/zhora), super pre dobré podsadenie dieťaťa, ďalší bod pre MoniLu.

Popruhy – na tejto verzii boli bez kríženia a sťahovanie smerom dolu, čo je moja najobľúbenejšia kombinácia, plus popruhy „pod slintáčikmi“ sa sťahovali smerom hore – čo mi tiež celkom dosť vyhovovalo. Šírka popruhov je 8cm, dĺžka 56cm, z toho polstrovanie 45cm, popruhy sú 3x prešité, príjemné, nosné a stredne mäkké (ideálna kombinácia).

Kapucka je na cvoky a v tejto verzii pevne prišitá k nosiču a neodnímateľná. Polstrovanie pod nožičkami dieťaťa bolo príjemné a stredne tenké. Celkový dojem z nosiča som mala veľmi príjemný, nosilo sa mi dobre, pohodlne, nastavovanie bolo jednoduché, rovnako aj nosenie na chrbte bolo pohodlné – ďakujem za túto možnosť a skúsenosť. MoniLu si zaraďujem k svojim favoritom (milujem jednoduché nosiče tohto typu).

Máme tu nedeľu, neviem ako u vás, ale u nás práve prší a je to úúúúplne super. A aby to bolo ešte suprovejšie, mám tu pre vás krátky výber, nech sa páči 🙂

• Dedko spí na gauči. Malý Norbert pobehuje po izbe a strieľa z hračkárskej pištole.
  Babka: „Norko, nestrieľaj, dedko spí.“
  Norko: „A s tlmičom môžem?“

• Čo sa stane, keď ostane dieťa samé na 3 minúty a je ticho?
  Kreslí si... teda sa. Veď načo míňať papier:

• Dnes ťažký rozhovor pri kúpaní:
  „Mami, ja tým dievčatám vôbec nerozumiem...“
  „A mne rozumieš?“
  Veľké oči na mňa a že: „Aaale hej, na teba som si už zvykol.“

• Sofia: „Mamiii, môžem si niečo nakresliť na ruku temperovými farbami? Nedostanem otras krvi???“

• Manžel balil baby na výlet. Kukám do ruksaka a tam dva veľké 30 litrové sáčky na odpad. Pýtam sa ho, na čo to je.
  On: „No na grcanie!“
  Ja som sa rozosmiala: „30 litrové?! To môže grcať celý autobus, aj so šoférom!“
  On: „Ale však som im dal aj malé sáčky, tie 30 litrove majú, keby náhodou...“
  Pozriem na tie „malé“ sáčky - a to boli 25 litrové...

    Nastal čas, aby som vám napísala a všetko pekne zhrnula do jednej súhrnnej správy aká je vlastne parná pračka LG.

    V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať firme LG, že poskytla túto pračku do súťaže o testovanie. Keď mi prišla správa, že som vyhrala pračku na testovanie, som neverila vlastným očiam. Tú správu som si prečítala hádam aj 10x a stále tomu neverila. Neskutočne som sa z nej tešila, budeme mať novú pračku a ešte aj parnú. Wooow! Trošku sa to ale skomplikovalo dodaním, tá totiž trvala týždeň. Ale nakoniec dorazila a radosť bola obrovská. Dokonca aj susedia, rodičia a známy sa chodili pozerať ako tá moja nová pračka vyzerá. 🙂 Radosť neskutočná!

    Ešte v ten deň večer sme pre ňu pripravili miesto, starú pračku sme dali vedľa a manžel zapojil našu NOVÚ PARNÚ PRAČKU LG 🙂 Je to konkrétne tento typ: http://www.lg.com/sk/pracky/lg-F94J7VY1W

    Boli sme z nej všetci paff, z tej krásy, z toho dizajnu, naozaj je to krásna pračka. Je klasickej veľkosti takže sa v pohode zmestila cez dvere, nemali sme žiadne problémy.

A takto sa začal maratón prania na 2 týždne. Spravila som si rozvrh podľa programov. Spočítala som programy, super  to vyšlo na každý deň jeden. Stiahla som si aplikáciu  Smart ThinQ, s ktorou som mala menšie problémy, keďže v miestnosti kde je pračka nemáme dobré pripojenie wifi. Volala som aj na zákaznícku linku, ale nevedeli mi pomôcť :( No nevadí, veď pračka funguje aj bez mobilu, tak som ju hneď  spojazdnila, pri zapnutí vydáva naozaj krásny jemný tón🙂

Testovala som nasledovne:

Ženy z Modrého koníka vyjadrili svoj názor na reklamu, ktorá bola nominovaná na Sexistický kix. Nezhodoval sa s názorom prísnej poroty. 

Je pravda, že na Modrom koníku sa nájdu rôzne perly ducha. 

Úroveň niektorých príspevkov vo fórach či na blogoch vám prinajmenšom zdvihne obočie až kamsi na temeno a vy uvažujete, či by táto žena mala naozaj vychovávať deti.
V diskusiách sa vedia poriadne posekať aj mamičky, ktoré sa vôbec nepoznajú, a dokážu si robiť také zákernosti, že aj starorímske intrigánky by bledli závisťou. Mnohé bývalé používateľky práve preto portál už nenavštevujú.

Na Modrom koníku sú však aj ženy, ktoré iným ochotne radia pri problémoch so zdravím, s financiami, v právnych otázkach. Ženy, ktoré nezištne pomáhajú. Ženy, ktoré vyrábajú krásne handmade veci, varia a pečú a delia sa o recepty, inšpirujú ostatných. Ženy, ktoré osud nešetril a pri pohľade na ich deti si ľudia pomyslia – ako dobre, že tie naše sú zdravé. Ženy na materskej, pracujúce, nezamestnané… každá svojim spôsobom výnimočná, s vlastným životom a prežívaním, vlastným rebríčkom hodnôt, vlastným zmyslom pre humor...

Väčšina zo všetkých žien na Koníku sem chodí s rešpektom voči druhým. Keby ho nemali, portál už dávno neexistuje. Nepočuť o nich, pretože ich prehluší hlučná menšina.

A potom sa stane to, že sa všetky ženy nahádžu do jedného vreca a použijú ako ekvivalent skupiny ľudí, ktorí nechápu, čo je podstatné.

Baby-led weaning

História

    BLW znamená nechať jesť dieťa samé, bez pomoci,od úplného začiatku. Termín BLW vymyslela health visitor a pôrodná asistentka Gill Rapley. Avšak BLW nie je žiadna novinka. Bolo to známe skôr ako sa začiatkom 19.storočia zaviedlo dojčenie podľa časového harmonogramu (každé 3-4h), len to nemalo takýto názov. Keďže pri nesprávnom dojčení (podľa časového harmonogramu) matke klesla tvorba mlieka, musela začať inak prikrmovať. Mnohé deti od 3-4 mesiacov (ale aj skôr) museli byť prikrmované tuhou stravou. V tomto veku dieťa nie je schopné samo sa plnohodnotne nakŕmiť, tak sa pravdepodobne kŕmilo lyžičkou prepasírovaným, postrúhaným alebo popučeným jedlom. Nie je o tom veľa historických zdrojov. Vtedy sa takéto vedomosti predávali od matky k dcére ústne. Kým ešte neexistovalo umelé mlieko a matka nemala mlieko, rodičia mohli dieťaťu zaplatiť dojku. Dojka dojčila ich dieťa. Ak nemali peniaze na dojku, museli to riešiť tuhou stravou. Neskôr Henri Nestlé vynašiel umelé mlieko, vďaka ktorému rapídne klesla dojčenská úmrtnosť.

Kedy dieťa začína jesť, prvé skúsenosti s jedlom

    Väčšina detí sa začne zaujímať o jedlo v 6. mesiaci života. WHO odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia. Výlučné dojčenie je možné aj počas horúceho leta, pokiaľ je dieťaťu umožnené dojčiť sa na požiadanie, možno si bude chcieť „cucnúť“ aj každých pár minút.

    Po preštudovaní si článkov od laktačných poradkýň som dospela k názoru, že pokiaľ má dieťa záujem o jedlo napr.: v 5. mesiaci a 2 týždne, alebo v 6.mesiaci a 2 týždne môžeme mu dať jedlo vtedy. Ten čas je len orientačný. Tak ako niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Tak isto to je aj s jedlom (záujmom o jedlo). Pod pojmom „mať záujem o jedlo“ sa myslí, že dieťa sleduje ako jeme, načahuje sa za jedlom, vie si samo z taniera zobrať kus jedla a vie ho chytiť a vložiť do úst. Rodičia si môžu pomýliť pozorovanie jedenia u 4-mesačných detí. Vtedy deti začínajú s výrazným záujmom sledovať všetko, čo robia ich rodičia. Nejde o to, či rodič obeduje, sprchuje sa, alebo číta noviny, dieťa sleduje všetko. 4-mesačné dieťa ešte nie je pripravené na jedlo. Nemá tak vyvinutý žalúdok. Dojčené deti je vhodné výlučne dojčiť cca do 6.mesiaca. Keď začnú javiť záujem o jedlo, tak nech si sami zoberú a snažia sa zjesť to, odkusnúť si. Ak má Vaše dieťa napr 5 mesiacov a 2 týždne, zbytočne by sme čakali 2 týždne na ukončený 6. mesiac, zbytočne by sme ho brzdili. Dieťa sa spočiatku plnohodnotne nenaje. Prvé dni zavádzania pevnej stravy sú v BLW vyslovene len o skúmaní tvaru a konzistencie. Dieťa sa snaží odkusnúť si, ale ešte to ani poriadne nevie. Nikdy to nerobilo. Je to pre neho novinka. Avšak ak je mu umožnené, aby sa to naučilo, ono sa to naučí veľmi rýchlo. Vidieť to napr ak v nejakých intervaloch dávate tú istú potravinu. Napr. môj syn má rád jablká. Na jeseň sme mali veľa jabĺk. Tak som mu takmer každý deň dala kúsok surového jablka a sledovala ako z neho mizne. Spočiatku nezmizlo vôbec nič, len žužlal. Ale bavilo ho to. Asi vo 8.-9. mesiaci už vedel zobrať celé nenakrájané jablko, ja som mu odtiaľ raz odkusla a on jedol pokým chcel. Prvé nakusnutie ešte nevedel urobiť.

Boli by ste pri mori, mali by ste vyložené nohy, popíjali drink, zatiaľ čo by sa vaše deti hrali na pláži a stavali hrady z piesku… Idylka. Môže byť?

Táto predstava je priam ukážková. Ale, baví ešte deti hrať sa s vedierkom a formičkami? Je treba stále čosi vymýšľať? Čo tak aktivity, ktoré dostanú nielen ich? Zabavia a poučia aj vás a na drink s vyloženými nohami budete chcieť rýchlo zabudnúť! 

Začnite s prípravou už doma

Tak ako začínate baliť kufre, začnite aj s premýšľaním aktivít. Zvážte, čo je vo vašich silách a popracujte i s vlastnou fantáziou. Niektoré činnosti treba zahájiť včas:

Spoznávanie mušlí

Aktivita ako stvorená na spoznávanie. Stiahnite si kartičky s obrázkami jednotlivých mušlí a dajte zalaminovať. Na pláži nechajte deti mušle hľadať a k obrázkom priraďovať.

Šplech sem, šplech tam, hlavne, nech je to už za vami… Umývanie vláskov, to je niekedy beh na dlhé trate – a je jedno, či sú vlasy dlhé a či krátke… No tak stop! Užívajte si to. 

Deti majú veľa starostí… Kto by povedal, že umývanie vlasov je jedna z nich. Pre niektoré je to doslova trápenie sprevádzané hysterickým plačom. Keď sme sa detičiek opýtali, čo im najviac na tejto procedúre vadí, odpovede boli rôzne. Jedným voda v očiach, druhým strach zo štípania šampónu, iným zas oplachovanie vlasov. Dvojičky Lila a Nela S. sa dvojhlasne zhodli: “Neznášame, keď nám voda steká po tvári, štípu oči a rodičia nás pri šampónovaní natriasajú.”

Ako na to? 

Na začiatok pár zásad správneho umývania vlasov:

1. Do jedného roka dieťaťu vlasy nešampónujte. Stačí opláchnuť vodou.
2. Väčším deťom netreba vlasy umývať každý deň, optimálne je dvakrát do týždňa. Pri výbere šampónu nechajte drobca asistovať: nech vám povie, akú správnu farbu, vôňu má mať,  prípadne, aký obrázok na obale. Vy mu zas povedzte, prečo je dôležité, aby bol šampón jemný, nedráždil pokožku a príliš nepenil.  A malým slečnám aj uľahčil rozčesávanie. Už nakupovanie vo dvojici bude tým správnym začiatkom.
3. Pred umývaním vlasy poriadne rozčešte zo všetkých strán.
4. Vlasy namočte vodou, použite navlhčenú hubku.
5. Šampón nelejte priamo na hlavičku, ale vytlačte malé množstvo do dlane. Takto ho aplikujte na vlásky.
6. Zmyte jemným prúdom vody.
7. Nechajte vysušiť. Detské vlasy nie je vhodné fénovať. Oslabíte a poškodíte ich. Budú sa štiepiť a lámať.
8. Pri umvaní udržujte pozitívnu náladu, dieťa chváľte a aj keď plače, povzbudujte, nekričte. Trpezlivosť čisté vlasy prináša.

Triky 

A je to tu! Konečne leto, prázdniny a dovolenky. Chystáte sa? Nezabudnite si pas, plavky a slnečné okuliare! A nielen to. Lebo, čo ak…

Balenie kufrov na dovolenku môže vyzerať aj takto: mama zúrivo behá po byte, zhromažďuje veci na kôpky, žehlí, perie, hľadá nafukovacie kolesá, otecko pozerá televízor a deti veselo skáču od radosti. Už sa ide! Kľud. Oblečenie zbalíte neskôr, keď manžel zoberie šintrov na chvíľu von. Sadnite si, vyložte nohy na stôl a myslite na…  Dovolenkovú lekárničku. Predstavte si svoje ratolesti od hlavy po päty:

•  Čoho sú schopné?
• Ako na dovolenke budú tráviť čas?
• Užívajú pravidelne nejaké lieky?
• Kam idete?

Pobaľte sa s Pharm.Dr. Annou Jauschovou

Lieky prvej pomoci nenechávajte doma. Zaberú síce miesto v kufri, ale nikdy neviete, kedy sa vám zídu. Najmä, ak cestujete s bábätkom, ale aj so staršími deťmi. “ Na cesty do zahraničia, hlavne do exotických krajín, odporúčam zobrať si naše lieky, ktoré dôverne poznáte. V praxi sa stáva, že určité kombinácie účinných látok nemusia v inej krajine mať. Tiež sa stáva, že názov lieku, ktorý je registrovaný na Slovensku, nebudú v zahraničí poznať,”  hovorí Pharm.Dr. Jauschová z bratislavskej lekárne. Na letnú dovolenku si, podľa jej odporúčaní, pribaľte:

1. Lieky proti teplote a bolesti

Zdravie dieťaťa je prioritou každého rodiča. Niektoré detičky majú slabšiu imunitu, čo sa prejavuje chorľavosťou, častým prekonávaním viróz a rôznych detských neduhov. Hlavne po nástupe do kolektívu to býva výraznejšie. To vie potrápiť nielen samotných drobcov, ale aj rodičov. Veľkú rolu určite zohráva genetika a celková predispozícia, ako je organizmus odolný, no rodič svojím postojom to môže v mnohom ovplyvniť.

Tajomstvo zdravých detí

Je pochopiteľné, že rodičia majú záujem informovať sa, ako povzbudiť imunitu dieťaťa a čo robia rodičia zdravších detí ináč.

"Mamičky detí, ktoré bývajú málokedy choré, čomu podľa Vás vďačíte za dobrú imunitu detí? Odkedy naše dve deti nastúpili do kolektívu, čo už je viac než rok, sú neustále prechladnuté, ukašľané, s teplotou. V zimných mesiacoch boli viac doma než v škôlke... Prosím, čo zaberá na posilnenie imunity Vám, alebo aký máte životný štýl? Budem vďačná za každý tip", položila takúto podnetnú otázku mamička vo fóre Modrého Koníka.

Nebojme sa zimy

V mnohých príspevkoch sa podstata odpovede sústredila práve na to, že rodičia sa neboja svoje deti vystavovať chladu. No zároveň nerobia nič špeciálne. Jednoducho povedané: primerane deti obliekajú, nie príliš teplo, chodia von za každého počasia a nesnažia sa neustále vytvárať im teplé prostredie.

Každej z nás vyhovujú rozdielne veci a inak to nie je, ani čo sa týka polohy počas pôrodu. Až priamo v deň D zistíte, čo v danú chvíľu najviac uprednostňujete. No ako mnohé budúce mamičky, zrejme aj vy sa s blížiacim sa termínom pôrodu zamýšľate nad otázkou, akú pôrodnú polohu zvoliť a aké výhody i nevýhody vám to môže priniesť.

Zvážiť vopred je potrebné aj to, akú polohu preferujú v nemocnici, v ktorej ste sa rozhodli rodiť. Dodnes je v mnohých slovenských pôrodniciach bežným štandardom jediná zaužívaná poloha. Áno, hádate správne – tá poležiačky. Možnosť požiadať o alternatívnu polohu sa do praktík našich nemocníc dostáva postupne, no viacerné modernejšie pôrodnice sú už minimálne vybavené polohovateľným kreslom a prikláňajú sa k viacerým “menej tradičným” pôrodným polohám.

1.  doba pôrodná

Keď pôrod nepostupuje tak, ako by ste si želali, pomôcť mu môžete aj správnymi pohybmi a polohami. Už počas 1. doby pôrodnej väčšina žien hľadá vhodné polohy, ako "prežiť" kontrakcie a zabezpečiť prirodzený postup pôrodu a urýchliť “otváranie sa”. Pomáha chodenie po miestnosti, podrep, sed na fitlopte, pomalé pohyby pánvy či poloha “štvornožky” - na rukách a kolenách.

"Malo by ísť najmä o polohy s nohami od seba, napríklad v stoji s podsadenou pánvou sa kývať zo strany na stranu, robiť 'osmičky', jednoducho zahrať sa na brušnú tanečnicu. Dôležité je mať naozaj podsadenú pánvu a nevystrkovať zadok," radí jedna z mamičiek na fóre.

2.  doba pôrodná

Naposledy sme navštívili Viedeň tak nevšedne. Vybrali sme sa k Dunaju, výjazd Kaisermühlen a pokračovali sme po Am Kaisermühlendamm, zaparkovali sme v časti Neue Donau Mitte, a pešo popri Dunaji, sme sa vybrali k mostu Kaisermühlenbrücke.

Je to dlhá promenáda pripomínajúca Petržalskú hrádzu, kde stretnete na jednom mieste veľa cyklistov, korčuliarov, psíčkarov, či prechádzajúcich sa.

Prešli sme na druhú stranu mosta a po pravej strane od mosta, sme objavili priestranné detské ihrisko s dobrou „výbavou“.

Asi po 400 metroch nájdete Vodné detské ihrisko Danauinsel /Wasserspielplatz/.Neviem, či je to dobrá správa, ale ručím za to, že deti odtiaľ len tak ľahko nedostanete. 🙂

"Prečo plačeš?" spýta sa otecko vášho nenarodeného bábätka. "Ja neviem! Dajte mi už konečne všetci pokoj! Mám toho všetkého dosť! Kiež by sa to malé nikdy nenarodilo! A na čo sme vlastne chceli dieťa? Veď nemáme ani páru, ako sa o neho postarať? Chcem, aby bolo všetko ako predtým," nestíhate sa diviť, čo vychádza z vašich úst. Hlavu hore, nemusíte mať preto výčitky. Na vine je tehotenská depresia.

Tehotenstvo je obrovskou záťažou nielen z pohľadu fyzických zmien, ale najmä na psychiku. I keď sa vraví, že práve toto obdobie je najkrajším v živote ženy, často majú budúce mamičky pocit, že to tak nie je. Hormóny tehuľkou lomcujú a nech robí, čo robí, skrátka si s nimi nevie rady. Plač, hnev, krik, výčitky, pochmúrne a často až absurdné myšlienky sú na dennom poriadku a človek má pocit, akoby sedel na horskej dráhe. "Už dva dni mi je vkuse do plaču, neviem si predstaviť budúcnosť s priateľom, s ktorým sme bábo chceli, nemám chuť s ním tráviť čas, najradšej som sama! Občas mi je ľúto za starými časmi, za slobodou. Mám výčitky voči bábätku. Strašné stavy, no dúfam, že tie depresie pominú," opisuje svoje pocity jedna z mamičiek na fóre na Modrom koníkovi. Že s vami nevie nikto vydržať? O to horšie, že už ani vy. Dá sa s tým vôbec niečo urobiť?

Všetko raz prejde

Tehuľky sa zhodujú, že najväčšie hormonálne výkyvy mali v prvom trimestri tehotenstva, i keď prehnaná náladovosť sa sem tam objavila aj neskôr. "Mne šibalo z hormónov na začiatku oboch tehu. Až som sa doslovne nevedela zmestiť do kože, až fyzická nervozita. Do mesiaca to zmizlo. Po prvom trimestri si začneš užívať, hormóny sa ukľudnia," spomína na svoje tehotenstvá alyn. 

Máte na to nárok a každý milujúci chlap by to mal pochopiť, zaťať zuby a pomôcť vám toto obdobie preklenúť. Nie je im čo závidieť, ale ako budúci oteckovia musia aj oni priložiť ruku k dielu a čo to si so svojimi polovičkami vytrpieť. "Neboj sa, po pár týždňoch to prejde, prinajhoršom po pár mesiacoch. U mňa tie plačlivé, nervózne stavy našťastie netrvali dlho, ale bolo to o to horšie, že som mala problémy (špinenie a krvácanie) a veľmi som sa bála o bábätko. Už som 3 týždne na PN a neviem, či sa ešte vôbec vrátim do práce, ale kvôli bábätku čokoľvek. Buď rada, že je priateľ s tebou, že to chápe a stará sa o teba, spolu to zvládnete. A nehanbi sa ospravedlniť a vysvetliť situáciu tým, ktorí si tú tvoju zlosť odnesú - blízki to pochopia," radí ako na vzťahy s blízkymi jance333. Aj keď takéto výkyvy nálad dokážu obrátiť celú domácnosť hore nohami, môže to byť ešte omnoho horšie. Svoje o tom vie aj pantarhei: "Ja mám za sebou dve tehotenstvá. Pri oboch som bola náladová, plakala som, kričala... Pri prvom to okrem zväčšenia bruška boli jediné príznaky. Pri druhom sa k tomu pridali zdravotné komplikácie, nevoľnosti, hnačky, bolo mi zle a musela som spať posediačky, inak som noc strávila na WC. Keď som si ľahla, do dvoch hodín mi bolo zle. Takže si užite tieto "psychostavy". Je to normálne v tomto období a aj chvíľu po pôrode to takto bude, teda aspoň u mňa. Po pôrode sa toho veľa zmení, ale nebojte sa, nebudete plakať navždy."
Marosinecko dokonca skončila v nemocnici, no je príkladom toho, že všetko sa dá zládnuť: "Aj ja som mala také stavy, poplakala som si, nervózna som bola, do toho horúčavy... fuuu, ja som grcala a bola v nemocnici na infúzkach, čo som bola dehydrovaná. Už ma tehu vôbec nebavilo. Po čase sa to zlepšilo a bola som plná energie a elánu. A vďaka môjmu mužovi. Ten ma podporoval a podržal."

Nepoddávajte sa emóciám

Pri AE je liečba pokus / omyl, tú používajú aj lekári ak vám nezaberie jeden kortikoid skúsime druhý.Kortikoidy som striktne už odmietala, pretože syn začal byť na nich závislí už po dvoch rokoch, preto neviem čo by bolo postupne ako často by sme potierali?pomáhalo by mu to ešte? neviem no rozhodla som sa zakročiť. Produkty spoločnosti som poznala už dlhšie no neúživala som ich nakoľko som bola voči ním skeptická a ich cena má skôr odrádzala no rozhodla som sa skúsiť ako poslednú možnosť inak ostaneme na kortikoidoch. Na moje veľké prekvapenie zabrali a relatívne rýchlo, preto vznikla séria týchto článkov nakoľko mnohí moji známi sa ma pýtajú ako sa nám podarilo ekzém vyliečiť, pretože nás poznali aj pred tým a videli stav ekzému.

Stabilizovaný aloe vera gél (96% hmotnostných) + prírodné stabilizačné prísady.

Obsah živín v aloe vera

• Proteíny (jednoduché bielkoviny) sú nevyhnutné pre všetky živé bytosti. Sú využívané pri tvorbe tkanív a energie.
• Vitamíny: A, B1, B2, B6, cholín, v malom množstve B12, C, E, niacín (PP), kyselina listová.
• Minerálne látky: draslík, vápnik, horčík, sodík, mangán, meď, zinok, chróm, železo, a ďalšie stopové prvky.
• Aminokyseliny (stavebné zložky bielkovín): v géle sa nachádza 20 z celkového množstva 22 aminokyselín, ktoré sú nevyhnutné pre ľudský organizmus a 7 z celkového počtu ôsmich esenciálnych aminokyselín, ktoré si ľudský organizmus nevie vyrobiť, musíme ich dodávať potravou.
• Cukry – sacharidy: dôležitý je polysacharid acemannan, ktorý dokáže prenikať do krvi a má imunostimulačné účinky.
• Enzýmy: sú veľmi dôležitou súčasťou. V dnešnej potrave sa nám ich nedostáva, pretože je to termolabilná látka, ktorá sa ničí už pri 40 *C. Takže všetky pasterizované, konzervované a inak tepelne upravované potraviny už enzýmy neobsahujú. V aloe vera je veľa druhov enzýmov, ktoré pomáhajú štiepiť potravu, čím napomáhajú tráveniu. Všetky živiny v našej potrave sa môžu účinne absorbovať. Bez enzýmov nefunguje správne trávenie, to má za následok poruchy imunitného systému a s tým súvisiace rôzne ochorenia.
• Mastné kyseliny (3 hlavné typy): pôsobia ako silné protizápalové činidlá. Tri najznámejšie: cholesterol, campesterol a D-sitosterol.
• Saponíny: tvoria 3 % gélu, sú to látky, ktoré majú čistiace a antiseptické účinky.
• Lignín: drevitá látka, ktorá má obrovskú schopnosť prenikať (a keď má pri sebe iné účinné látky, zoberie ich so sebou) cez kožu pri krémoch, cez sliznice pri vnútornom používaní.
• Antrachinóny: vo vysokej koncentrácii majú preháňajúci účinok – vysoký obsah antrachinónov je v šupke listu, preto spolčnosť Forever používa iba čistý gél z vnútra listu! Antrachinóny majú vynikajúce analgetické (bolesť tlmiace), antibakteriálne, protiplesňové a virucídne účinky. Antrachinóny dodávajú šťave horkú chuť a žltú farbu.

Aloe vera

• Harmonizácia imunitného systému. Jeho úlohou je chrániť organizmus pred zmenami spôsobenými inváziou mikroorganizmov, ako sú baktérie, vírusy alebo pozmenenými bunkami, ako sú nádorové.
• Zníženie toxicity organizmu
• Dužina z aloe vera nepôsobí negatívne s ničím, s čím príde do styku. Či už je to akékoľvek jedlo alebo lieky. Naopak, podporí výrazne ich účinky. Eliminuje vedľajšie negatívne účinky rôznych iných prípravkov.
• Harmonizácia metabolických funkcií (látková výmena)
• Tráviaca sústava
• Protizápalový účinok – využitie pri zápalových ochoreniach, popáleninách, zápalových procesoch na koži...
• Protivírusový účinok
• Protiplesňový účinok
• Regenerácia buniek
• Antipyretický účinok (znižovanie horúčky)
• Zvýšenie prahu bolesti

Tak ako mnohí ľudia a deti v mojom okolí aj moje dieťa trpelo atopickým ekzémom od narodenia. Najprv sme mali lem občasné suché miesta na tele a preto prišli mastičky- Excipial,indulona, postupne sa nám však stav zhoršoval a my sme začali navštevovať kožnú lekárku. Pribudli nám nové mastičky, návrhy diét a nezabudnem na kortikoidy, ktoré každý veľmi dobre pozná. Doporučené mi boli s vetou: „nebojte sa veď mu dávate len malé množstvo, to mu uškodiť nemôže len pomôcť.“ Povedzme si pravdu kto si neprečítal príbalovú informáciu? Ja si myslím že každý jeden si o kortikoidoch naštudoval nielen z príbalových letákov, ale aj z „uja google“ ako aj od skúseností mamičiek. Kortikoidy sú relatívne modernou možnosťou liečby ochorení kožného typu, a testy nie sú veľmi 100% nakoľko ubehla krátka doba kedy sa zaradili do každodenného života, preto nie sú ani lekári schopný poskytnúť 100% informácie o škodlivosti prípadne prospechu kortikoidov pre naše telo.

Nám sa AE prejavil najprv na celom tele následne len na krku, kde to bolo suché a praskalo to pravidelne každé 2 týždne, pokiaľ mu to prasklo natrela som mu to kalciovou mastičkou a prelepila, aby sa nezaniesla žiadna infekcia do otvorenej rany. Následne som navštívila iného kožného lekára, ktorý samozrejme očiernil predchádzajúcu liečbu a jediné čo urobil bola zmena kortikoidov. No stále to boli kortikoidy. Problém nám nepomohla vyriešiť ani návšteva alergologickej ambulancie nakoľko mu odbery nepotvrdili žiadnu alergiu. Reakcia lekárky bola: „mrzí ma to no vaše dieťa nemá alergiu“-čo ju mrzí?ja som bola osobne rada že nie sme alergikom, avšak z pohľadu AE sa nám nevyriešil problém.

Začala som čítať. Veľa. Rôzne články o samotnom AE, prečo vzniká, príčiny, liečba. Dozvedela som sa že AE nie je problém kože, vnútorná nerovnováha tela sa prejavuje poškodením kože. Takže pokiaľ vyriešime vnútorné nerovnováhy tela docielime aj vyliečenie kože. Nakúpila som vonné lampy, nakoľko to bolo v oblasti krku a tam je podľa čínskej medicíny krčná čakra. Verila som už všetkému a dúfala že konečne nám niečo pomôže. Kortikoidy boli samozrejme ešte stále súčasťou nášho života. Keďže som nastupovala do práce, syn nemohol ísť v takomto stave do škôlky a začala som intenzívne riešiť zdravotný stav syna.

Nastúpila príroda, ktorá na nešťastie prichádza ako posledná možnosť riešenia a zlepšenia zdravotného stavu. Povedala som si že ak mu to nepomôže určite mu to neublíži. Na moje prekvapenie po dvoch týždňoch užívania sa nám stav rapídne zlepšil a prestalo nám to praskať po ekzéme sme maly na krku len červený fliačik, ktorý zmizol úplne po 2 mesiacoch užívania. Počas samoštúdia som sa dozvedela, že pokiaľ vylúčime z jedálnička akýkoľvek alergém trvá 3 mesiace kým sa prejaví na zdravotnom stave, pretože 3 mesiace trvá kým čokoľvek prejde celým telom. Preto som po troch mesiacoch liečbu prerušila. Momentálne užívame gél vnútorne dva krát ročne po dobu približne 2 mesiace a to na jar a jeseň, hlavne z dôvodu posilnenia imunity.

Prajem všetkým mamičkám bojujúcim s AE mnoho trpezlivosti a deťom rýchle vyriešenie problému a uzdravenie.

Alena

S letom sú prirodzene spojené dlhé slnečné dni, letné dovolenky, návštevy kúpalísk, hrátky v bazénoch či rovno na pláži. Jednoducho relax pri vode.

Pred niektorými deťmi stačí spomenúť slovo voda a už sú celé bez seba. Nevedia sa dočkať, až skočia do bazéna a budú sa v ňom čľapkať do zbláznenia. Iné zas z rôznych dôvodov majú pred vodou rešpekt či dokonca strach. Naučiť sa plávať je pre deti dôležité, no niektorým to môže trvať dlhšie než iným. Ako ich v prípade, že majú z vody strach, motivovať, aby svoje zábrany prekonali a naučiť ich plávať?

Rešpektujte strach a netlačte na dieťa

Základ je nevyčkávať zbytočne, kým bude dieťa staršie. Strach vekom nevymizne, ak sa o to nebudete spoločne usilovať. Panika z plávania môže byť skutočná, no v rannom veku sa dá správnymi technikami prekonať. Pamätajte na to! Aj keď nemáte pocit, že by malo mať vaše dieťa z nejakého dôvodu strach z vody, ak sa už objaví, treba ho riešiť. Mohlo sa stať, že už dávnejšie sa omylom napilo vody v bazéne a doteraz ho to podvedome prenasleduje alebo má jednoducho strach z nového a neznámeho prostredia. Bez ohľadu na to, čo jeho strach spôsobuje, dôležité je dieťaťu pomôcť tento strach prekonať, a to v prvom rade postupne. Na začiatok úplne postačí, ak bude mať dieťa čo najčastejší kontakt s vodou. Nemusí sa hneď učiť plávať, postačí sa vo vode hrať.

Krok po kroku

Na začiatok si sadnite na okraj bazéna a spoločne si namáčajte vo vode iba nohy. Neskôr vojdite do vody, ale takisto postupne. Namočte sa po pás, boky a postupne až po krk. Skúšajte zábavné fúkanie do vody. Na suchu si spoločne trénujte zadržiavanie dychu "pod vodou" a správne dýchanie. Dieťa musí prekonať myšlienky, že voda je niečo hrozivé, nebezpečné. Spoločne si striekajte vodu do tváre, do uší, aby si zvyklo na ten pocit a na fakt, že mu voda neublíži. Až sa na to váš drobec bude cítiť, vyskúšať môžete aj prvé ponorenie pod vodu. Nezabúdajte - najdôležitejšia je dôvera a sebavedomie vášho dieťaťa v tom, že voda nie je jeho nepriateľ.

Ako môže niekto v letných horúčavách nechať dieťa v aute? Takéto prípady sa stávajú každý rok a pochopiteľne sa nad nimi pohoršujeme, pretože ide o veľký hazard so zdravím a životom dieťaťa. Čosi podobné sa ale okolo nás deje denno-denne, len to mnohí z nás netušia. Poznáte mamičky, ktoré v dobrej viere, že chránia svoje bábätko pred slnkom, prekrývajú kočík plienkou? Alebo to robíte vy sama? Je načase s tým prestať. 

Teplota v kočíku nebezpečne stúpa

Je úplne jedno, či mamička cez kočík prehodí deku, plienku alebo akúkoľvek tenkú látku. Prekryje totiž jediný otvor, cez ktorý k dieťatku prúdi vzduch. V takto uzavretom kočíku začína teplota stúpať veľmi rýchlo. Počas letných horúčav sa môže na slnku vyšplhať až na 37 ° C. Teplotný rozdiel v kočíku a vonku môže byť aj 15 stupňov, čo je už pre dieťatko alarmujúce.

Čo bábätku v prekrytom kočíku hrozí? Vďaka vysokej teplote môže dôjsť až k prehriatiu alebo úpalu. Tým to ale nekončí. Bábätko môže prestať v dôsledku horúčavy dýchať a mamička to ani nezbadá, nakoľko na neho kvôli prekrytiu nevidí. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) prichádza náhle a potichu, preto je dobré nespúšťať bábätko z očí ani počas letnej prechádzky.

5 pravidiel kočíkovania počas letných horúčav

• Kočík neprekrývajte - ak chcete bábätko ochrániť pred slniečkom, kúpte si radšej slnečník na kočík alebo špeciálne clony s UV faktorom, ktoré nebránia prúdeniu vzduchu do kočíka, ak čakáte letné bábätko môžete sa poobzerať po kočíku, ktorý bude mať na strieške možnosť vetrania
• Vyhýbajte sa slnku medzi 11. a 17. hodinou - pokiaľ už musíte ísť v tomto čase von, nezdržiavajte sa tam zbytočne dlho a vyhľadávajte radšej tieň
• Bábätko ľahko oblečte - v lete určite neplatí pravidlo, že by mal mať drobček o jednu vrstvu oblečenia navyše, počas horúcich letných dní mu postačí len bavlnené bodynko, nemusíte sa báť nechať ho ani nahé a prípadne ho len prekryť bavlnenou plienkou
• Nezabúdajte na opaľovacie krémy - predtým, než sa vyberiete na prechádzku, natrite bábätko detským opaľovacím krémom s vysokým UV faktorom, natrieť by ste ho mali celé, teda aj pod plienočkou a oblečením
• Dbajte na pitný režim - rovnako ako vy, aj bábätko potrebuje počas leta zvýšiť prísun tekutín, a to buď materského mliečka, ak dojčíte alebo čistej vody

Nájsť si čas na cvičenie pri bábätku je pre mnohé mamičky mission impossible. Vyrieši to strollering, teda cvičenie s kočíkom. Z obyčajnej prechádzky sa stane aktívny pohyb a vy sa budete vracať domov plná energie. 
Kočíkovať, to nie je len tak... Dá to zabrať, čo poviete?

        Keď som tu pred nejakým časom riešila, že by som potrebovala začať šoférovať, ozvalo sa tu zopár žienok, ktoré by potrebovali tiež, no nemajú odvahu začať... rovnako ako ja... “začínala“ som niekoľkokrát celých 15 rokov... až ma to donútilo tak naozaj... Možno sa vám bude zdať tento článok zbytočný, ale chcela by som povzbudiť aj ostatné “nešoférky“, ktorých je tu určite dosť...  

        Pekne od začiatku... tak som si našla prácu po 7 rokoch doma s deťmi... podmienkou bolo šoférovať... hm... vodičák mám 21 rokov, ale posledných cca 15 som “šoférovala“ asi 3x... ak sa to dá nazvať šoférovanie, keď som 2x pár metrov posunula auto... no a 1x som šla cca 2 km do práce...      

        Aby som bola motivovaná, manžel mi kúpil autíčko, malinké, 3-dverové, aby som sa všade zmestila a hlavne staršie a oťukané, aby mi ho nebolo ľúto, keď ho prípadne šuchnem tiež... môj malý zelenučký citroenik dostal meno Limetka... urobila som si dôkladný plán... najskôr kondičné jazdy v autoškole, potom učenie sa na ulici, trošku večer po meste a potom... potom naostro... škôlka a práca...    

        Autoškola... dohodla som si prvú jazdu a vôbec som nevedela, čo môžem čakať... prišlo auto s inštruktorom, nasadla som na miesto spolujazdca a šli sme na “cvičisko“... tam mi to šlo celkom fajn, až som bola prekvapená... dokonca sme šli aj do mesta a pomaličky prešli cez mesto... jupííí... bola som si vedomá, že ON má brzdu... inštruktor mi celý čas vysvetľoval, čo a ako... bolo to úplne odlišné, ako som si pamätala... a to bol kameň úrazu... všetko bolo inak... na druhú jazdu – dvojhodinovú – prišlo auto bez označenia autoškola... vodičák mám a aspoň budem vedieť, ako na mňa ostatní vodiči reagujú... ha ha (dvaja trúbili)... to už taká sranda nebola... na konci jazdy mi dal inštruktor zopár dobrých rád, povedal, že som na úrovni 9 jazdy z 15 v autoškole a smelo môžem na cesty. A nemám zabúdať na to, že POMALY a PRED SEBA... to bol totiž hlavný rozdiel v tom, čo nás kedysi učili a čo sa učí teraz... kedysi na nás inštruktor celú hodinu vrešťal: „Pridaj, pozeraj sa do spätného, za tebou sú autá, chcú ísť 60... oni majú právo ísť v meste 60... pridaj, pridaj...“ ... dnes to bolo o inom ... „Za tebou sa ti prispôsobia, keď budú chcieť, obehnú ťa, teba musí zaujímať iba situácia pre tebou, spomaľ, spomaľ...“ áno, mám zlozvyky zo starých čias... ale proste musím...                                                                 

        Tak sme jeden večer s manželom a Arturom šli na ulicu... je to taká štvorprúdovka, končí v poli (plánovaný obchvat mesta v roku nula-nula-hop-hop)... chodia tam často cvičiť ľudia aj autoškoly... a tak sme sa tam točili niekoľkí a z poľnej cesty medzi nás zrazu vybehol nejaký autiak, ktorý vôbec nebral ohľad na nás – vyplašencov... no... auto mi 2x poskočilo a skapalo... Artur zo zadného sedadla zdesene pípol: „Poďme už domov, alebo sa vymeňte.“ ... že díky, synu, nezabúdaj, že budeš so mnou chodiť do škôlky... tak som potom chodila asi 2 týždne po večeroch sama... mala som pocit, že je to fajn, hlavne rozbeh, jednotka bez plynu a podobné “vychytáfky“ potrebné do kolón v meste... no a po týždni som šla do škôlky... večer... na skúšku... 3 km... zaparkovala som pred ňou a celá šťastná (a spotená) by som najradšej tancovala na chodníku... ja som dala škôlku, hula-hula-hop!!!                                       

        A potom prišlo ráno - deň D... naložila som Artura a šli sme, bolo mi zle, mala som pocit, že budem vracať, že odpadnem, že neprídem ani ku škôlke... Šťastena asi stála pri nás... došli sme do škôlky, nikde žiaden zádrhel... a potom do práce... ďalších 27 km cez 2 mestá... 2 veľké svetelné križovatky, 6 kruháčov a jeden neprehľadný pripájací pruh v zákrute na kopci... uff... cesta tam bola ok... všade mi vyšla zelená, nikde mi to neskapalo, nič sa nestalo... nič sa nestalo??? ... bola som pyšná sama na seba... ja som to dala?... ja som to dala! ... cestou späť som sa tešila, cesta voľná, iba ja... zrazu v spätnom biela audina... nevadí, obehne ma... no... neobehla... vodič zbadal “Z“, tak sa rozhodol pobaviť... vyštartoval a dobrzdil tesne za mnou, spomalil a znovu... a znovu... pri piatom som to prestala počítať... potom vyštartoval, že ma ide obehnúť a zase zaliezol za mňa... držala som volant a opakovala som si „nevidím ťa, nevidím ťa, nie si tam, vôbec tam nie si“... nakoniec ma obehol tak, že som mala pocit, že mi späťákom urazí ten môj, ale necukla som... ešte som čakala, že dupne predo mnou na brzdu, no to už neurobil... myšičkou sa zaradil tesne predo mňa a vystrelil... že “boškam na holu ricinku, blbeček“... prežila som s dvomi deťmi obdobie vzdoru, “ja si trpezlivo počkám, kým sa vybúriš“...               Deň druhý, alebo všetko je inak... po prvom dni som bola samozrejme na seba pyšná... druhý deň začal “komplikáciou“, skapalo mi to pri odbočovaní do škôlky... v podstate sa nič nestalo, ale moje ťažko získané sebavedomie to naštrbilo... a ani Artur tomu nepomáhal otázkou: „Bola tam jama, alebo to nevieš???“ ... no ... niekde uprostred... cestou z práce som chytila traktor... trošku problém s odhadom ho obehnúť, ale nakoniec sa mi to podarilo... ďalšia skúsenosť, ďalšia čiarka vyššieho sebavedomia... no a kolóna cez mesto... uff ... 20 minút jednotka bez plynu-spojka-brzda ... och ... ako dobre, že na rovinke... ale skúsenosť to bola fajn... zase čiaročka ukazovateľa šoférskeho sebavedomia stúpla...                                                    

Caute zienky, ake mate skusenosti s olejmi alebo kremami na eleasticidu pokozky aby sa nevytvarali strie. co by ste odporucali

    Po tom, ako som ráno poslala do roboty muža bez raňajok a ja som zjedla suchý koniec chleba s vajcom, vybrala som sa s tým mojim kriklúňom do obchodu, aby sme neumreli hladom. Dáška síce posledný týždeň vyhlásila kočíkový štrajk, ale minule som si s nosičom pred sebou, dvomi taškami v každej ruke a veľkým balením toaleťáku

sľúbila, že na nákup už bez kočíka nejdem. Tak som ju prebalila, prezliekla, nakŕmila a ešte hodinu pekne nosila, aby jej po ceste kvôli refluxu nebolo zle. Pekne uspatú som ju opatrne naložila do kočíka, aby ani nevedela. Samozrejme v polke cesty do obchodu ma prekukla a spustila rev toho najtýranejšieho dieťaťa na svete. Má ho schovaný pre takéto prípady ako silný vyjednávací nástroj. Po vyčerpaní všetkých ostatných možností som povolila a vzala ju na ruky. Po chvíli vypla, tak som ju uložila do kočíka a išli sme ďalej. Asi 5 metrov.. Toto som opakovala ešte asi 100 krát, až kým sme sa po hodine dostali k obchodu inak vzdialenom asi 10 minút. Vravím si, no super, za pol hodinu bude hladná, ja som hladná už od 4. rána, teraz sa mám otočiť domov a zas obedovať pohár vody? Akože chudnem od pôrodu jedna radosť, ale odtial-potial.. Tak som sa nasrala a vravím si, aj mamy musia jesť.

    Dokonca aj tie, čo ich deti nenávidia kočík! Vošla som teda do obchodu s kamenným výrazom, akože ten žalostný nárek sa ozýva od salámov, nie z môjho kočíka. Niekde pri jogurtoch sa ukludnila, veď aj dýchať občas treba. Tak si vravím, super, funguje to, teraz určite konečne zaspí a ja budem môcť chodiť do obchodu ako iní normálni ľudia. Omyl, ešte pred pokladňami spustila zas. Pohľadom ma prebodlo zopár nakupujúcich a pomedzi rev som od pokladníčky zachytila niečo o tom, ako je moje dieta určite pocikané, pokakané a je mu teplo. Každopádne by sa mi doma zišla, aby mi mohol Dášku niekto tlmočiť a ja budem vždy vedieť kde robím chybu. Po ceste už bola malá celkom rozbehnutá a tak sa za nami pár ľudí aj otočilo, aby mi mohli do mojej pokoj predstierajúcej tváre chrstnúť nenávistný pohľad, nech viem, aká som na nič mama. Ale domov sme prišli za štandardných 10 minút. Teraz sedím na sedačke, malý pavián s prsom v puse vyzerá znova ako anjelik, vychutnavám si ticho a tlačím do hlavy koláč, čo som si prezieravo kúpila, pretože už viem, že obed bude večer. Omrvinky z hlavy jej oprášim neskôr..

Kvalita a zdravie – to sú jediné dôvody prečo som sa zapojila do testovania so značkou ALNAVIT a ALNATURA.

Snažím sa kupovať a vyberať potraviny, ktoré mne, mojim dvom chalanom v brušku a môjmu veľkému chlapovi doma doprajú nie len pocit sýtosti a naplnenia spokojnosti z dobrého jedla ale aj pridajú na hodnote a kvalite zdravíčka a života celkovo. Chceme žiť zdravo, preto treba aj potravu prispôsobiť životnému štýlu.

Ako prvé som testovala:

1. ALNAVIT BIO CELOZRNNÉ PENNE
Na rozdiel od iných celozrnných cestovín ma prekvapil fakt, že po vyvarení nepustili farbu do vody ako iné. Chuť bola jemná a i cez to výrazná. Penne so zeleninou vám poskytne možnosť vychutnať si chuť každej ingediencie, preto cestoviny môžem ohodnotiť ako samotné, tak aj s prílohou za veľmi dobré. Chutili aj priateľovi a to samé ženy vieme, že chlapi a bio nie vždy idú dokopy (dobrovoľne  ). Môj budúci manžel si rovnako ako ja, vychutnával cestoviny, nakoľko by ich jedol na kilá.

Naviac sú bez umelých farbív, aróm a konzervačných látok, neobsahujú glutén, laktózu, mlieko, arašidy, mandle orechy, sezam, vlčí bôb. Čo je výhoda aj pre alergikov. Mnohí z nás študujú zloženie výrobkov, preto bude pre Vás prínosná určite aj informácia, že na 100g výrobku je zo 73g sacharidov iba 1,1g cukru  z čoho som sa aj ja veľmi potešila, pri tom mojom zvýšenom cukre! Odporúčam tento výrobok 10-timi prstami! ;)


2. BIO KAŠA ALNAVIT SUPEROVOCIE CHIA KAKAO
Kaše na raňajky všeobecne obľubujeme doma, chia semiačka rovnako, kakao zas mám rada hlavne ja. Spojením týchto dobrých ingrediencií vám nemôže vyjsť nič iné len chutné jedlo. Keďže ja miešam všetky ingrediencie samostatne uľahčilo mi prácu, že to bolo už všetko pokope. Ako celok to chutilo jemne a ľahko ale podľa mňa málo výrazne. Zároveň na porciu aká je napísaná v návode na prípravu sa mi to zdá málo ale každý má ten svoj limit koľko čoho vládze zjesť. Takže ďalšie porcie tohto prípravku už boli trocha dochutené podľa nášho gusta a zväčšený objem surovín. 

3. BIO CHLIEB

Odporúčam. Chlebík je veľmi chutný, nie je suchý a dobre nasýti. Ja som si ho pripravovala ku všetkému. Je super so zeleninou, maslom, hummusom, paštétou, syrčekom. Naozaj, naozaj veľmi chutný produkt. Určite si ho budem kupovať vďaka tomuto testovaniu.