Čistenie detských fliaš môže byť novodobé otrokárstvo, pokiaľ nepoznáte tie správne triky. Zozbierali sme  jednoduché tipy, ako vyčistiť detskú fľašu s minimom námahy a vysokou efektivitou. A samozrejme bez použitia chemických čistidiel.

1. Surová ryža.

Jednoznačné prvenstvo v umývaní fliaš si drží surová ryža. Nasypte lyžicu ryže do fľaše, pridajte trochu vody, zatvorte  a zatraste. Pre lepší efekt môžete ešte pridať kvapku umývacieho prostriedku na riad. Ryža mechanicky vyčistí nečistoty usadené vo vnútri fľaše a zanechá ju čistú. Umývací prostriedok zanechá fľašu vyčistenú od mastných usadenín a zanechá pekný lesk.

Tento tip odporúča aj mamička z nášho fóra:

"Surová ryža + pur + horúca voda. Pretrepať a potom riadne umyť... Mne to pomohlo vždy, fľaša bola zasa pekná a priesvitná."

2. Kefka.

Upratovanie! Veľké a či malé - otravné, ale potrebné. No okrem toho môže byť aj BIO!

Po nechemických prostriedkoch na čistenie občas siahneme z číreho zúfalstva a inokedy v snahe šetriť nielen životné prostredie, ale aj naše zdravie. Dámy z Modrého koníka sa o skúsenosti s „bio“ upratovaním ochotne podelili a tú sú ich rady.

Preč s vodným kameňom

Najväščím postrachom v kúpeľni, čo sa udržovania čistoty týka, je určite vodný kameň a špina zažratá do škár medzi dlažbou. S vodným kameňom, ktorý sa veľmi rád usadzuje hlavne v spodnej časti sprchových kútov, hravo zatočila @elizee. Jej rada znie: namočiť papierovú kuchynskú utierku do octu, priložiť na „postihnuté“ miesto v kúpeľni. Nechať celú noc pôsobiť a ráno sa už len tešiť z výsledku.

Kameň je nepriateľ aj pre práčky. Jednou zo zaužívaných rád je vyliať do bubna 1 - 3 litre octu, vhodiť tam nejaké staré handry (bubon sa pri žmýkaní nesmie točiť naprázdno z bezpečnostných dôvodov) a zapnúť prací cyklus na vyššiu teplotu. Je ale dosť možné, že tento recept si neporadí len s usadeninami, ale aj s hadicami od práčky.  @misena92 však na ocot nedá dopustiť, používa ho ale len 2-krát ročne na generálnu očistu. Tu je jej konkrétny postup:

1 kg kryštálovej sódy (natrium carbonat - pracia sóda) - dostať ju kúpiť v drogérii či v predajniach poľnohospodárskych a vinohradníckych potrieb,

Poschodová posteľ je veľakrát jediným riešením ako v malých a stiesnených domácnostiach prispôsobiť izbu pre jedno alebo viac detí, tak aby mali priestor aj na oddychovú, aj na aktívnu činnosť.  Lenže výber vhodného typu postele môže byť niekedy nočnou morou.

V akom veku môže dieťa spať na poschodovej posteli?

Odpoveď na túto otázku z radov odborníkov je podstatne odlišná ako sú skúsenosti rodičov. Odborníci odporúčajú používať poschodovú posteľ, až keď má dieťa šesť a viac rokov.  Závisí to najmä od zdatnosti a vývoja dieťaťa. 
Nietorí rodičia však majú iný názor. "Môj synček bude mať 3 roky. Na Vianoce dostal takú zvýšenú poschodovú posteľ so šmýkalkou, vôbec nie je problém, dokonca sám na prvýkrát tam vyliezol aj zliezol. Treba mu len vysvetliť, aby tam neskákal a tak. Zatiaľ nebol žiaden problém," popisuje svoju skúsenosť s kúpou poschodovej postele mamička vo Fóre. 

No nie všetci majú takúto pozitívnu skúsenosť. "Poschodky sú myslím od 6 rokov. Aspoň nám tak v obchode povedali. My sme ju kúpili, keď mala staršia 6 a mladšia 3, s tým, že samozrejme hore bude staršia. Nie je s tým problém, až na to, že naša mladšia to má ako horolezeckú stenu a predvádza neskutočné kúsky a furt musíme dávať pozor. Zo začiatku hore skákala a preliezala. Samozrejme, nie po schodíkoch, to predsa nie je "zaujímavé". Tak sme to na rok vyriešili tak, že sme postele oddelili. Máme rozkladaciu poschodku, z ktorej sa dajú urobiť dve samostatné postele, ale keď staršia nastúpila do školy a potrebovali sme viac miesta v izbe, tak sme ich dali zasa ako poschodovu posteľ. Mladšia dcérka je už zrelšia a už si dá povedať, že sa tam nesmie robit to a to. Všetko záleží od malého huncúta, aký je," pridala svoju skúsenosť s poschodovou posteľou ďalšia mamička.

Typy poschodových postelí

Ponuka na trhu s poschodovými posteľami je veľmi veľká.  Niekedy je problém vybrať si. Postele môžu byť  priamo nad sebou, do tvaru písmena U alebo T, možností je mnoho.

Ako dieťa rastie, postupom času si začína uvedomovať svoju vlastnú identitu a fakt, že nie je iba súčasťou vás, jeho rodičov. Nezabíjajte v ňom túžbu po nezávislosti. Práve naopak, naučte sa podporovať ho v jeho snahe o jedinečnosť. Ako?

Vytvorte bezpečnú domácnosť

Ak chcete, aby váš malý prieskumník sám objavoval okolie, vytvorte mu na to čo najvhodnejšie podmienky. Ak na každom kroku bude počuť vaše "nie, to nesmieš", "nie, toho sa nedotýkaj", jeho túžbu po samostatnom objavovaní to v ňom neposilní. Základom je teda zabezpečiť všetky ostré hrany, skryť z dosahu nebezpečné či sklenené predmety a jednoducho všetko, s čím by sa pri svojom objavovaní nemal stretnúť.

Nechajte dieťa rozhodnúť sa

Ako rodičia síce potrebujete zadefinovať určité hranice, niekedy je však úplne v poriadku, ak necháte dieťa rozhodnúť sa samo a niesť zodpovednosť za toto rozhodnutie. Zmyslela si vaša dvojročná princezná, že si na seba uprostred júna oblečie hrubú zimnú bundu? Nechajte ju tak! Po čase sama zistí, že sa v nej príšerne potí a bunda má väčší význam v zime. Práve tým, že na toto zistenie musela prísť sama, jej dáte šancu učiť sa a rásť.

Dajte mu priestor na realizáciu

Vyskúšajte pôvodnú Kotányi maďarskú papriku zo Szegedu

Je to už viac ako 135 rokov od založenia spoločnosti Kotányi, kedy sme v Maďarsku, v regióne Szeged, vypestovali našu vlastnú prémiovú papriku. Vrátili sme sa k tradícii, polia skultivovali a osvedčenými výrobnými postupmi sme vypestovali pôvodnú papriku. Dali sme celému regiónu nový impulz a na výsledok sme právom hrdí. Naša Maďarská paprika z regiónu Szeged má nádherne ovocnú chuť, intenzívnu vôňu a nezameniteľnú farbu. Presvedčte sa sami!

Paprika je neodmysliteľnou súčasťou maďarskej kuchyne. Nemožno si bez nej predstaviť guláš vo všetkých jeho variantoch. Zvýrazní mäsové a dusené pokrmy, polievky a nátierky. Používa sa tiež na ochutenie a zafarbenie údenín a syra.

Úspech legendárnej Kotányi maďarskej papriky zaručujú:

• veľa slnka
• oblasť Szeged
• úrodná pôda
• vyšľachtená odroda
• špecialisti v pestovaní
• ručný zber
• majstri v mletí

Viac informácií o produktoch a veľa inšpiratívnych receptov nájdete na stránke sk.kotanyi.com

Základnými zložkami ľudskej stravy sú sacharidy, proteíny a lipidy (tuky). My si dnes povieme niečo viac o najväčšom strašiaku, ktorý sa v našich jedálničkoch nachádza a to práve o tukoch. Light strava so zníženým obsahom tukov je výborným riešením pre zdravšie stravovanie sa pri nadváhe, no u detí, ktoré rastú a vyvíjajú sa, to nie je najlepšou voľbou.

Funkcie tukov

Pre človeka sú tuky najvýznamnejším zdrojom energie. Ak porovnávame energetickú hodnotu sacharidov a tukov, zistíme, že tuky dodajú telu približne 2x toľko energie. Aj keď z nich organizmus získa energie viac, sú pre telo až druhou voľbou, hneď po sacharidoch, z ktorých sa energia získa rýchlejšie.

Jednou z ich najdôležitejších funkcií je aj funkcia stavebná- sú časťou štruktúry bunkových membrán, obalov nervových vlákien a tak ďalej. Keďže naše telesné bunky sa neustále obnovujú, je potrebné do tela dodávať tuky ako „stavebný materiál“. Tukové zásoby vytvárajúce podkožný tuk sú taktiež tepelnou izoláciou, ktorá je nadmieru potrebná hlavne u novorodencov, ktorý si fyziologicky ukladajú zásoby „hnedého tuku“.

Cholesterol

Cholesterol je podstatnou zložkou biomembrán a to hlavne u detí (teda v organizme vo vývoji). Slúži tiež k syntéze steroidných hormónov ako sú estrogény, testosteron, glukokortikoidy a mineralokortikoidy. Mimo nich sa z cholesterolu vytvárajú i žlčové kyseliny.

Hovorí sa, že vek je len číslo. Čo sa ale týka fungovania ľudského tela a metabolizmu, nie je to tak úplne pravda. S pribúdajúcimi rokmi sa rýchlosť aj fungovanie metabolizmu mení, menia sa potreby tela, ale aj potreby duše. Je nezmyselné myslieť si, že môže päťdesiatročná žena, hoci v skvelej kondícii, trénovať a jesť ako dvadsaťročná. V poslednej dobe sa bohužiaľ ale tiež často môžeme stretnúť s tým, že staršie ženy sú oveľa viac fit, výkonnejšie aj štíhlejšie, než dievčatá o desiatky rokov mladšie!

Ako teda trénovať, keď máte...?

• 30+ - ste mladá a v produktívnom veku, ale už nie ste odrastené dieťa (ako v 20).

Už nemôžete beztrestne jesť čokoľvek, čo vás napadne, oslavovať až do rána, dni tráviť na pohovke a pritom čakať, že sa hmotnosť či kondícia budú udržiavať samy od seba. Prevezmite zodpovednosť za svoje zdravie i telo a jedzte tak, aby ste svoj organizmus vyživili, aby ste sa neprejedali, zbytočne nepriberali, ale zároveň si jedlo užili a vychutnali. V cvičení sa naopak nijako obmedzovať nemusíte! Denne behajte, posilňujte, chodievajte na jogu aj pilates, skúste si zabehnúť prekážkový závod, vyskúšajte nové športy a prijmite nové cvičebné výzvy. Vaše telo to s prehľadom zvládne! Trénujte pre radosť z pohybu, nielen pre štíhlu líniu.

• 40+ - po štyridsiatke prichádza upokojenie.

To ale vôbec neznamená, že máte odložiť bežecké topánky alebo zahodiť permanentku do posilňovne - práve naopak! Vy už dobre viete, ako vaše telo funguje, čo potrebuje a kedy je mu najlepšie. Počúvajte svoje telo a robte to, čo je vám príjemné. Do ničoho sa príliš nenúťte, ale zároveň nezaspite na vavrínoch. Hľadajte všetky možné príležitosti k prirodzenému a bežnému pohybu, pretože pohyb znamená mladosť a život. Metabolizmus sa po štyridsiatke trochu spomalí, preto mu nedovoľte stratiť s vami krok a pravidelne ho popožeňte dávkou fyzickej aktivity. Fungovanie hormónov aj látkovej výmeny sa pomaly začína meniť, preto sa neľakajte, keď sa na váhe objaví pár kilogramov navyše. Je to úplne prirodzené, ale ak sa ich budete chcieť zbaviť, choďte na to s rozumom a pomaly - žiadne drastické diéty, len zdravý životný štýl a veľa pohybu!

Ďalší týždeň s KetoDiet za mnou. Tento bol trošku kritický, mala som svoje dni  (ms) a váha zostala na mŕtvom bode ,mala som neskutočnú chuť na niečo nepovolené - sladkosť, ale som na seba hrdá, že som odolala, aj keď denné varenie pre moju rodinu ma zabíja, ja nepovolím, manžel ma obdivuje a zároveň provokuje, dovlečie domov jahody a ,že zlato sprav nám so šľahačkou , tak som pri jej šľahaní skoro vyslintala 😂, ale vydržala.  Tento týždeň, je úbytok na váhe minimálny, ale predsa je 😉 .

Po 25. dňoch na ketodiet mám -7,4kg , prsia -2cm , pás -6cm  , boky -8cm .

Aj tento týždeň som si jedlá KetoDiet upravovala. 

Cestoviny fusilli s cukinou +ľadový šalát .

Kalerábové placky s omeletou ketodiet .

Vanilková kaša + kešu orechy.

Vyvolenie od Rachelle Dekker je dystopické scifi.  Nevadí, ak neviete čo to znamená, o chvíľku budete v obraze.  Píše sa rok 2257 a po vyhladení ľudstva vakcínou proti starnutiu prežilo niekoľko tisíc jedincov.  Takzvaný prorok Róbert svätý zaviedol, podľa jemu zjavenie knihy Veritas, striktné pravidlá, aby komunitu udržal v mieri.  Carrington Halovej to vôbec nepripadá zvláštne.  V tomto systéme sa predsa narodila. Po tvrdej rane, keď neuspeje na spoločnosťou  umelo vytvorenom obrade Vyvolenia (výberu manželky) ,  je odlúčená od rodiny a nútená vykonávať podradne práce, bez  nádeje na budúcnosť či lásku. Každý deň je pre ňu voľbou medzi beznádejou a ešte bolestnejšou nádejou, že musí existovať niečo viac.  Kniha je plná napätia, vďaka zápletke a sérii vrážd v príbehu by pokojne zapadla aj do kategórie triler.  Nechýba aj ľúbostná zápletka .  Remko je miestostrážca, ktorý rovnako ako Carrington zo svojho postavenia nemá právo založiť si rodinu.  Láska sa však  politickými zákonmi neriadi . Množstvo hodnotných myšlienok do knihy prináša postava Aarona, ktorý je prorokom tej doby a snaží sa ľuďom odovzdať posolstvo Otcovho srdca, ktoré tak veľmi protirečí posolstvu ich vlády .  Na konci knihy vyjde určite nejedna slza. Pevne verím že často opakované  slová  Nebeského Otca : Krásna, krásna, krásna je moja dcéra sa dotknú nielen Carrington, ale  srdca každej čitateľky.  Určite stojí za prečítanie a ešte dlhé  premýšľanie potom.

Novorodenecké nosiče, časť II – skrátená verzia

Pre kompletný úvod do problematiky novorodeneckých nosičov, prosím kuk sem https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/vyber-ergonomickeho-nosica-pre-novoroden-fo8rtv/ - tento článok bude jeho skrátenou verziou a budem sa v ňom venovať iba nosičom, ktoré sú vo všeobecnosti poradkyňami odporúčané pre novorodencov a malé bábätká (týmto ďakujem všetkým ktoré som otravovala a ktoré mi ochotne vypísali všetky rady a odporúčania). Tiež by som chcela poďakovať všetkým členkám skupiny Nosíme naše deti na FCB ktoré mi ochotne svoje nosiče pomerali a pofotili.

Takže, začneme. V prvom rade by som rada podotkla jednu vec. Často sa stretávam s rovnakým znením otázky: „Poraďte nosič pre novorodenca, šatku nie, šatky sa bojím“ – paradoxne, a toto je veľmi dôležité spomenúť, maminky/ocinovia ktorí sa na šatku odhodlajú, majú na 99% bábätko takmer vždy uložené dobre a dolaďujú už iba detaily, zatiaľ čo väčšina nosičových fotiek (nielen začiatočníkov!!) je zle – z toho mi vyplýva jediné, a teda, že nastaviť správne nosič je oveľa ťažšie, ako naučiť sa viazať šatku. Myslite na to prosím, keď sa budete rozhodovať, či šatku, alebo nosič.

Šatka má nesporne aj mnoho iných výhod:

• Je univerzálna, prispôsobí sa akejkoľvek postave nosiaceho a rovnako aj akémukoľvek starému a veľkému, či malému, či asymetrickému dieťatku
• Šatky sa dajú zohnať oveľa lacnejšie ako nosiče – babydoo alebo šanami alebo hoppedizky z bazárika sa pohybujú už okolo 30 eur, kvalitné ergo nosiče z bazárika začínajú obvykle na 60-tich eurách
• So šatkou uviažete nekonečné množstvo úväzov dopredu, na bok aj na chrbát, variabilita šatky je jej neskutočne úžasná výhoda, dokážete si nájsť presne ten úväz, ktorý vyhovuje vám aj bábätku, ročnému obdobiu, veku bábätka, aktuálnej činnosti ktorú robíte
• V šatke sa (väčšinou) dojčí oveľa jednoduchšie ako v nosiči - ale toto je prudko individuálne, niekomu na dojčenie vyhovuje viac nosič, a niekomu zase viac šatka
• Jej výber je v skutočnosti veľmi jednoduchý, oveľa jednoduchší ako vybrať správny nosič
• V šatke je bábätko pevne obopnuté zo všetkých strán, šatka je ako „druhá koža“, neskutočne pohodlná – žiadny nosič ktorý som doteraz skúšala sa z hľadiska pohodlnosti nevyrovnal šatke, šatka krásne rozkladá váhu bábätka

• Viazanie šatky je jednoduché! Naozaj. Môže vám to pripadať ako veda, ale základný úväz kríž s kapsou dnu je pomerne dosť blbuvzdorný a po pár pokusoch vám to pôjde ako po masle.

Ahoj, dámy,

dnes je sviatok práce, ale mám pre vás skvelú správu! Môžeme spoločne na koníku privítať Ambasádorku TEKMAR, Mirku, ktorú poznáte aj ako https://www.modrykonik.sk/blog/mirka907/ 🙂

Mirka je (nielen) veľmi aktívna športovkyňa a miluje pohyb, šport a zdravý životný štýl. Zvyšok vám prezradí sama 🙂

Veľmi sa tešíme na spoluprácu a predovšetkým na to, že bude tvárou slovenskej poctivej značky TEKMAR, ktorá je na trhu už viac ako 20 rokov. Mirka v spolupráci s TEKMAR už teraz pre vás pripravuje množstvo zaujímavých príspevkov a súťaží, ale viac neprezradím, idem si dať aj ja tyčinku. Mirka, veľmi sa teším na všetko, čo vymyslíš 🙂

Pridajte sa do jej oficiálnej skupiny - TEKMAR - vaša zabalená energia - a nič vám z prostredia zdravých a chutných tyčiniek neunikne!

Krásny sviatok práce,

A tak tu máme máj, lásky čas, nezabudnite sa vyboškávať pod rozkvitnutou čerešňou... a potom si môžete prečítať malé príbehy z Koníka 🙂

• Ideme od mojej maminy. Ja tlačím kočík, staršia ide na trojkolke predo mnou. Za mnou muž s ročnou na rukách. Kuká na kočík a zdesene vraví:
  „Kde je Nelka?!“
  ... a Nelka u neho na rukách...

• Prišli mi nové očné tiene na dymové líčenie. Samozrejme, hneď som išla skúšať, veď na jedno oko stačí. A moja drahá 5 ročná:
  „Mami, si krásna. Ako princezná s rozbitým okom.“

• V sobotu sme boli nakupovať - foto pred a po nakupovaní:

• Mamiiii, aha aj ja mam rúž:
• „Mojinko aha, auto.“
  „Tabrrrr...“
  „Dobre, skúsime postupne. Povedz au.“
  „Au.“
  „To.“
  „To.“
  „A teraz spolu – auto.“
  „Tabrrr!“
  ... vzdávam sa...

• Ty naozaj sedíš s vyloženými nohami a piješ kávičku?
  
  
• Režim nastavený na autopilot - rozmýšľam nad tisíc vecami, čo dnes treba spraviť, vybaviť atď...,  podvedome beriem šálku, cukor, kávu, lyžičku. Naberiem, šupnem do šálky...
  A potom sa preberiem z mrákot do prítomnosti a toť výsledok. No, takto si asi kávu nespravím:

Ja som Bea a chcela by som si tu popisat o socialnej fobii , keby mi niekto nieco poradil.

... celý rok randím s autami a toto som sa od vás naučila ...

Misia splnená! Projekt Ambasádorka pre Citroën je ukončený. Neviem si predstaviť príjemnejšiu činnosť na materskej dovolenke a neskôr popri práci, kde som sa mohla kreatívne vyblázniť spolu s vami a okoštovať parádne autá all inclusive.

Vstávam spolu s vami, varím spolu s vami, tvorím spolu s vami, papáme, kakáme, cikáme, ... spoločné srdiečkové seansy pre vás aj pre radosť iných. Boli ste pre mňa náročné publikum. Precvičila som si všetky predmety zo školy, pravidlá cestnej premávky a predpisy z autoškoly, hoci hrozila virtuálna havária, ale aj tak ste to dali.

Ste úžasní ako sa navzájom podporujete a pomáhate si. 

Ako dokážete bojovať s chorobami ... ste skvelé maminy, ženy, babky, partnerky, priateľky, tútorky, muži, otcovia ... ste to jednoducho vy. Každý z vás je výnimočný a unikátny. 

Ďakujem mojej rodine, boli ste moji testovači a pózovači. Dcéra Lenka, bola si moja skvelá parťáčka, ďakujem Ti. Nezabudnem na každý deň, keď sme si vyzdvihli nové auto. Tie iskričky v očiach našich detí, ako som maturovala v novom aute a bola potom veľká frajerka. Bola som pyšná ... veru. Ďakujem otcovi projektu @martinjasen a Modrému koníkovi, mojím kolegyňkám Ambasádorkam, @gradan - Vivi za dôveru, za skvelý manažment a podporu. Ďakujem skupinke Citroën a jej členom, ako sme postupne rástli a tešili sa vždy o ďaľších nových členov a zvlášť keď pribudol nový člen - muž, to bola radosť. Boli ste najlepší tím!

Milé dámy,

máme pre vás smutnú správu, zajtra sa rozlúčime s Ambasádorkou Citroën - @dankaa78 - Dankou.

Chceli by sme sa ti, Danka, poďakovať sa usilovnú a svedomitú prácu, ktorú si každodenne odvádzala a ver, že budeš na koníku ako Ambasádorka chýbať.  Veľmi si nás všetkých bavila svojimi zaujímavými príspevkami a večne dobrou náladou.

Maj len krásne dni,

Vivi

Už za pár týždňov nás čakajú slnečné dni, a teda obdobie ako stvorené na opaľovanie sa pri bazéne alebo vonkajšie posedenie s priateľmi. Na prvý pohľad pohodové chvíľky však môže ľahko skomplikovať zlý pocit z nedobre vyzerajúcej pokožky, o ktorú ste sa počas zimy nemali priestor dostatočne starať. Premýšľate, čo všetko by ste museli urobiť, aby vaša pokožka bola opäť zdravá, výborne vyzerajúca a vy ste sa cítili nielen v plavkách opäť skvele? Riešenie je pomerne jednoduché.

Rady si ľahnete počas slnečného víkendu k bazénu, alebo trávite celé dni dovolenky pri priezračnom mori? Obe varianty k letnému obdobiu neodmysliteľne patria a takmer všetky si jednu z nich pravidelne doprajeme. Problém môže nastať v okamihu, keď máte vyraziť von v plavkách, a pritom nie ste úplne spokojná so vzhľadom svojej pokožky. Veľmi rýchlo sa tak môžete začať cítiť nepríjemne.

Navyše, málokto sa svojej pokožke venuje pravidelne a dáva jej takú starostlivosť, akú si zaslúži. Najmä počas zimného obdobia neostáva veľa času na hydratáciu

a celková starostlivosť sa odkladá až do fázy, kedy to už "má zmysel". Teda na obdobie sparných letných dní, kedy odkrývame väčšinu svojho tela.

Nevyzerá vaša pokožka po zime zdravo a nie je dostatočne pevná a pružná? Existuje našťastie ľahko dostupné riešenie, ktoré za pomerne krátku dobu pomôže vašej pleti dostať sa opäť do dobrej kondície. Značka Lactovit pre tieto účely vyvinula špeciálne spevňujúce telové mlieko s čistým kofeínom (MOC - 5,88€) ktoré účinne pôsobia na pokožku celého tela. Už od prvej aplikácie je pleť viditeľne pevnejšia, žiarivejšia a má celkovo zdravší vzhľad. Jedná sa o absolútnu novinku na trhu, ktorá je svojím inovatívnym zložením hitom nadchádzajúceho leta.

Nové telové mlieko Lactovit okrem kofeínu obsahuje tiež unikátne mikrokapsule LACTOSOMAS, ktoré v sebe nesú všetky účinné zložky mlieka - od proteínov, vitamínov, až po minerály. Vďaka štruktúre mikrokapsúl pôsobí pokožke prospešné látky cielene presne tam, kde je to najviac potrebné. Ak budete používať spevňujúce telové mlieko pravidelne, za veľmi krátku dobu docielite viditeľne hebkejšiu, hladšiu a pevnejšiu pleť.

Pred pár dňami som bola svedkom jednej zvláštnej scénky na ihrisku. Klasická naťahovačka o kúsok svojho „piesočka“ medzi deťmi. Môj syn si niečo stavia, keď tu k nemu príde cudzí chlapec, o čosi väčší a začne tie jeho kôpky búrať.

Ešte pred tým, ako sa nadýchnem a zasiahnem do deja, jeho mamička, sediaca kúsok povedľa, mi s úsmevom vraví: „Ja to nechávam na ňom, nech si vyriešia konflikty medzi sebou, tie deti. Keď to budeme riešiť za nich stále my, nikdy sa to nenaučia.“

Aha, aké múdro.

Vidím, že aspoň postaršia dôchodkyňa, ktorá je tu s vnučkou, sa pobavila.

Chvíľu teda ešte strpím, ako to „riešia“ medzi sebou, „tie deti.“ Frustrácia na strane môjho dieťaťa sa ale stupňuje, a nedá mi to.

„Poď sem,“ hovorím synovi, „my sa budeme hrať tu, na tejto strane, tu si môžeš stavať,“ a lopatkou vyznačím hranice do piesku. „Môže sa s nami hrať aj tento chlapček a pomáhať nám. Ak sa s nami nechce hrať, tuto má ešte dosť miesta.“

Čoraz viac mamičiek odmieta pchať do detí antibiotiká 4 - 5-krát do roka, čo špeciálne pri chorobách pravidelne donesených škôlkarom nie je žiaden problém.  Ako  však svojpomocne zatočiť s nádchou, kašľom či chrípkou? Jednoducho -  použitím surovín našich starých mám.

Samozrejme, lekársku starostlivosť takéto recepty nenahradia, avšak môžu výrazne pomôcť ako pri prevencii, tak v počiatočnom štádiu choroby, alebo jednoducho pri zmiernení príznakov a samotného priebehu ochorenia. Výhodou je, že tieto suroviny má doma každá z nás. Jedná sa totiž o cesnak a cibuľu.

Cesnak

Priaznivé účinky cesnaku ľudstvo využíva už odnepamäti. Má veľmi silné
antibakteriálne účinky a nenadarmo sa mu hovorí „liek na všetko“. Pôsobí ako prevencia proti ateroskleróze, upravuje krvný tlak... 

Dnes prinášam základný recept cesnakového sirupu, užívaním ktorého možno zlepšiť svoju imunitu a zostať tak odolnejším najmä voči chrípkovým nástrahám. Odporúčam ho nasadiť najmä v čase zvýšeného výskytu viróz, alebo v premenlivom jarnom či jesennom počasí. 

Cesnakový sirup ako prevencia proti chrípke

Hoci som nikdy nepoznala babku, mala som skvelého deda. Žil na úpätí hôr v chalúpke s malým jabloňovým sadom, zbieral knihy , choval psa, mačku a jednu sliepku 😀. Hovoril po slovensky, nadával po maďarsky, rád si robil žartíky a vedel z mince vyrobiť prsteň. Najradšej však rozprával príbehy. Niektoré si vymýšľal, iné sa tradovali v rodine, ale mnohé mali také grády, že sme sa so segrou báli v noci spávať..a  mama potom napálená chodila k dedovi robiť poriadky 😀. Príbehy boli veľmi pestré a detskú fantáziu zamestnávali na plné obrátky. V našich hlavách sa pri jeho slovách  otváral svet čertov, plíživých čarodejníc, zákerných svetlonosov, hrôzostrašných neživých- nemŕtvych, ale aj pekných víl, štedrých škriatkov, múdrych lesných duchov... Na mnohé som dávno zabudla, ale jeden mi nedávno nechtiac pripomenul svokor.

Ako dieťa som moc pedantnosti a poriadkumilovnosti nepobrala, čo sa v puberte ešte zhoršilo. Mama raz pri pohľade do izby skonštatovala, že taký bordel ešte nevidela a mňa museli cigáni z voza stratiť. Silno som sa urazila a „bonzovala“ dedovi. 😀  On mi na to povedal jednu rozprávku, o ktorú by som sa s vami rada podelila. 🙂 Píšem ju tak, ako mi ju hovoril on, tj. bez politicky korektných pomenovaní, ale rovnako aj bez nenávisti, znevažovania, či zlých úmyslov.

O Cinke

Kedysi dávno sa ľudia veľmi veselili, keď sa dopočuli, že k nim do dediny majú prísť Cigáni. Kočovníci boli potomkovia ohňa, vetra a slobody.  Hovorilo sa, že majú aj krídla a schovávajú ich pod oblečením. Bývali v nádherných pestrofarebných karavanoch a prinášali so sebou mnohé kúzla a novinky, ktoré sedliaci ešte nepoznali. Kde prišli, tam bol festival. Po večeroch sa rozkladal oheň, tancovalo sa pri husliach, dobre sa jedlo a krásne mladé dievčence natriasali štrngotavými sukňami. Cez deň Cigáni poopravovali dedinčanom hrnce, vyrobili šperky, predávali vyrezávané skrinky... a Cigánky zvedavým ženám vyložili budúcnosť, poradili aký čaj piť na rôzne bolesti a neduhy a vedeli ako sa zbaviť kliatby, ktorú na niekoho uvalila závistlivá suseda.

Najviac roboty mal však kováč. Podkúval kone tak dobre, že o jeho zručnosti išiel chýr do ďaleka.  Od rána do večera mu vyhňa horela, no rad pred jej dverami akoby sa nezmenšoval. Raz v strede noci, zaklopala neznáma ruka na kováčov karavan. Rozospatý chlap vyšiel do tmy a uvidel samotného čerta s jeho čierno-čiernym tátošom.  Vyľakal sa, že mu odzvonilo a tuto pre neho až vládca pekiel prišiel, no čert ho chlácholil. Vraj sa iba dopočul o jeho nevídanom majstrovstve a prišiel si dať k nemu koňa podkuť. Ak to urobí, splní mu všetky priania, ak nie...

Kováčovi nebolo viac treba hovoriť. V strachu o svoju dušu do rána spravil tie najlepšie podkovy a čert bol spokojný. Za odmenu mu núkal zlato, zámky, polia.. no Cigán nič nechcel. Nakoniec však povedal: „Ja som človek slobodný a to, čo núkaš mi netreba. Nezáleží mi na bohatstve a nepotrebujem zámky. Predsa nám však niečo chýba. Mám 12 synov a ani jednu dcéru. Moja žena vždy chcela mať dievčatko a smútila, že nemá komu odovzdať svoj svadobný venček. Želal by som si, nech sa nám narodí dcéra a nech má modré oči ako nebo, ktoré moja žena tak ľúbi.“ Čert súhlasil: „Dobre. Choď domov, pobozkaj ženu a koncom zimy očakávajte dievčatko.“...

Plánovaný pôrod v domácom prostredí začína byť trendom. V zahraničí takáto vlna pretrváva už niekoľko rokov a otázka "Budeš rodiť doma, alebo v pôrodnici?" nie je taká nezvyčajná. Duly majú svoje stránky a možno si ich k pôrodu privolať. "Haló, už tlačím!"

Legislatíva na Slovensku je v tejto problematike nejednoznačná. Nie je zakázané, aby žena rodila doma. Nie je ani legislatívne ustanovené, aby rodila len v zdravotníckom zariadení. Pri plánovanom pôrode doma preberá zodpovednosť za čokoľvek nastávajúca matka a jej manžel, alebo partner. Lekár môže prísť k pôrodu doma len v akútnej situácii, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Avšak, ak by bol prítomný počas plánovaného pôrodu, hrozí mu trest, takisto ak je prítomná dula, či pôrodná asistentka.

Čo slovenské ženy vedie k pôrodom doma?

“Myslím si, že pôrod je niečo také úžasné, že by som ho chcela prežívať so svojím partnerom v kľude doma a s minimálnym počtom ľudí. Bez cudzieho doktora, ktorý by do mňa pchal necitlivo prsty, stresoval ma a tváril sa, aký ťažký zákrok robí. Veď zdravý pôrod nie je zákrok pre skalpel, chirurgické náčinie, gumené rukavice a rúšky na ústach...,”  domnieva sa Kamila. Je to jej prvé tehotenstvo, zatiaľ bezproblémové a je rozhodnutá rodiť doma.
Sú rodičky, ktoré rodili v nemocnici a povedali si, že nikdy viac: “Prvé dve deti som rodila v pôrodnici, tretie doma, plánovane. Pre mňa osobne bol domáci pôrod najkrajším a najsilnejším zážitkom. Nikoho by som na to nenahovárala, každá žena, ktorá sa tak rozhodne, si sama musí zvážiť zodpovednosť, strach... Proste, s veľkým strachom by sa doma rodiť nedalo.”
Áno, strach hrá kľúčovú úlohu. Ťažko povedať, čoho sa my, ženy, viac bojíme. Sú to bolesti, komplikácie, ktoré by sme radšej nechali na odborníkov? Alebo naopak, tí odborníci, pôrodníci a ich zásahy?  "Ja na svoj prvý pôrod v nemocnici nespomínam rada. Nikto mi nevysvetľoval, čo so mnou práve robia a prečo. Bolo tam veľa zbytočných rutinných úkonov..." spomína Dobromila.

Hlavné dôvody žien pre plánovaný pôrod doma:

• jedine doma sa cítia bezpečne, majú pocit intimity
• predchádzajúca zlá skúsenosť z pôrodnice
• strach z nástrihu, cisárskeho rezu
• odmietanie klystíru
• odmietanie podania oxytocínu
• odmietanie oholenia
• odmietanie medikamentóznych zásahov
• odmietanie monitorovania plodu počas pôrodu
• obmedzenie jedla a pitia v pôrodnici pri pôrode
• bonding dieťaťa hneď po narodení
• prítomnosť manžela pri pôrode

O pozitívnych vplyvoch kontaktu s milými potvorkami z ríše zvierat by vám asi najviac dokázali hovoriť ľudia, ktorým zvieratá priamo pomohli. Terapia so psami (canisterapia) či koňmi (hipoterapia) už nie je len módny výstrelok, ale zaužívaná forma pomoci v medicínskej praxi. O ich kladných vplyvoch na fyzickú ale najmä psychickú stránku nie je pochýb. No nielen pes môže byť priateľom človeka. Psychicky pomôcť dokáže aj taký had. Že vás oblial pot len pri myšlienke krútiaceho sa plaza pod vaším gaučom? Váš teenager by mal možno na celú situáciu iný názor.

Množstvo výskumov ukázalo, že sila pozitívnych účinkov nezáleží od druhu zvieraťa, ale od osobných preferencií človeka. Zjednodušene povedané, najviac pozitív prinesie zviera, ku ktorému prirodzene inklinujete.

Psychologické benefity zvieraťa v rodine:

• zmenšuje pocit osamelosti, izolácie a odcuzenia
• zvyšuje komunikatívnosť, povzbudzuje k aktívnejšej socializácii
• bojuje s nudou
• pomáha zvládať pocity úzkosti a depresie
• motivuje k rýchlejšej rekonvalescencii - uzdraveniu
• pomáha prekonávať rečové a emočné poruchy
• prispieva k rýchlejšiemu osvojovaniu správnych návykov
• povzbudzuje k pocitu zodpovednosti
• pomáha vytvárať rutinu
• zvyšuje produkciu hormónov šťastia a tým zlepšuje náladu 

via GIPHY

Pes a mačka

Háááááám! A ešte úsmev! Keby to bolo také jednoduché! Podanie lieku dieťaťu dá zabrať. Namiesto sekundovej záležitosti  sa po nekonečných minútach zbadáte celá spotená a neužitá dávka je ešte stále na lyžičke… Ako to robia tie ostatné, že im to ide?!

Iste záleží aj od povahy dieťaťa, poviete si. Nie je to celkom tak. Ťažko hodnotiť aj to, či je jednoduchšie podať liek bábätku, alebo dvojročnému huncútovi. V žiadnom z týchto prípadov neplatia nijaké kompromisy! Je to viac-menej o šikovnosti, rýchlosti a trpezlivosti, nech je plač aký chce.

Ako podávať deťom lieky

Kvapky a spreje do nosa
Nosné kvapky dávajte do nošteka v miernom záklone hlavy. Dobré je, keď sa dieťa pred aplikáciou vysmrká. Rýchlo spacifikovať a vybavené. Ak to naozaj nejde, kvapky treba naniesť na vatovú tyčinku a povytierať nos. Toto sa odporúča aj bábätkám.

Naopak - pri vstreknutí nosného spreja musí dieťa držať hlavu rovno. Samotný sprej tiež držíte rovno.

Kvapky a masti do očí
Kvapky do očí, či masti – najúčinnejšie je, keď má dieťa ľahko zaklonenú hlavu, pohľad uprený na strop, do kúta. Opatrne natiahnite dolné viečko a kvapnite. Ak sa dieťa tvrdošijne vzpiera a vy nemáte pomoc, položte ho na posteľ, jeho hlavu si zakliesnite medzi stehná a aplikujte liečivo. 

Čoraz častejšie počúvame o nezvládateľnosti detí: Ach tie dnešné deti, za našich čias... Je to tak? Sú deti dnes iné? Ak áno - čím je to spôsobené? Ako zvládnuť deti, aby si nerobili čo chcú? Aby akceptovali naše rozhodnutia? Aký ten "strach" z vlastných detí vlastne je? Na tieto i mnohé ďalšie otázky nám zodpovie psychologička Mgr. Marta Kulanová, ktorá sa postgraduálne sa vzdeláva v systemickej párovej a rodinnej terapii a v odbore soiálna psychológia. V súčasnosti pôsobí ako spolulektorka výcvikov drogovej prevencie u vysokoškolákov a ako psychologička v Košickom poradenskom centre.

Ako sa dá chápať tvrdenie, že sa rodičia boja detí?

Strach z detí nemusí byť tým najsprávnejším označením, aj keď sa tak na prvý pohľad môže javiť. Povedala by som, že či už vedome, alebo nevedome, rodičia sa obávajú skôr toho, že vo výchove zlyhajú.

Často sa možno stretnúť s obavami rodičov, že svojim správaním k dieťaťu a svojimi požiadavkami voči nemu môžu „dobabrať“ jeho detstvo a tým spôsobom aj celý život. Môžu byť tiež presvedčení, že niečo od dieťaťa žiadať znamená byť naňho tvrdý. Všetky tieto obavy môžu vyústiť do toho, že rodičia radšej od detí nežiadajú vôbec nič. Povedala by som, že táto nečinnosť rodičov pri nevhodnom správaní dieťaťa môže vyznieť ako strach z dieťaťa.

Prečo tieto obavy vznikajú? Čím je to spôsobené?

To, akým spôsobom rodič vychováva svoje dieťa, pramení z jeho životného príbehu, súvisí s tým, ako bol sám vychovávaný, so spokojnosťou s partnerským vzťahom i s mierou, do akej sa stará o napĺňanie svojich vlastných potrieb.
Tento strach môže ďalej prameniť z toho, že rodičia často predpokladajú, že ak ich dieťa koná spôsobom, ktorý nie je na prvý pohľad primeraný, inými slovami – nenormálne, napr. že sa na ulici hodí s krikom o zem, že to znamená ich rodičovské zlyhanie.
Predstava rodičov o nutnosti byť dokonalí, mať idylickú rodinu a nemať s deťmi konflikty však môže vyústiť do toho, že zo strachu, že ako rodičia spravia niečo nesprávne, neurobia radšej nič. Prestanú mať voči svojim deťom požiadavky, prestanú im klásť medze. A tak prestanú zastávať rolu pevného rodiča, ktorú dieťa vo svojom vývine potrebuje.

Kedysi  sme si chutné recepty uchovávali na stránkach zápisníkov. Tajomstvo lahodných koláčikov sa tradovalo z generácie na generáciu a my ako deti  sme sa vždy tešili, kedy si z plechu ,,ukradneme“ prvý kúsok. Tradícia chuti do pečenia pretrváva aj dnes, súčasné trendy ho však už vyformovali do pozície umenia. Čo dnešné cukrárky na pečení milujú a akých chýb sa pri jeho tvorbe aj naďalej dopúšťame?

Prevzatá štafeta

Hlavný účel koláčikov a tôrt spočíva v osladení si každodenného života. Avšak okrem vynikajúcej chuti je rovnako sladká aj samotná práca na unikátnych kúskoch. Dôkazom záľuby v pečení je študentka marketingovej komunikácie Susanne Marčeková: ,,Už ako malé dieťa som sledovala svoju babku ako piekavala torty, koláče a zákusky všetkého druhu. Nejakým spôsobom sa chuť do pečenia na mňa nalepila, a tak som ako keby prebrala štafetu po babke.“

                                                                                                    foto: Susanne Marčeková 

Nekvalitné suroviny a nepozornosť

Okrem nedeľného miesta na stole sa unikátne výtvory dostanú  na výstavy a do celosvetových súťaží. Lucia Gažová si vďaka svojej šikovnosti otvorila vlastnú pekáreň a zo sladkej tvorby vyskladala, aj vlastné koláčové portfólio. Ona sama z cukroviniek obľubuje najviac klasický tortový recept a prípravau chutných macarons.

Každý, kto chce seba a svoju rodinu stravovať trošku zdravšie, ako prvé vyradí z jedálnička biely rafinovaný cukor. O správnosti tohto rozhodnutia nie je pochýb. No aj bez cukru môže byť cesta za zdravším životným štýlom stále sladká, a to doslova.

ČERSTVÉ OVOCIE

Občas sa ozývajú ohlasy, že ovocie nie je až také zdravé, pretože je to tiež samý cukor. Áno aj. Ovocie, to je hlavne vláknina, ktorá pomáha pomalšiemu vstrebaniu fruktózy, čo znamená menší výkyv cukru v krvnom obehu. Preto je vždy vhodnejšie sladiť ovocím a nie ovocným extraktom či sirupom (aj keď prírodným).

Banán, jedna z prvých potravín pre deti a taktiež výborné prírodné sladidlo. Toto obľúbené ovocie je bohatým zdrojom minerálov, hlavne horčíka a draslíka. Nedostatkom horčíka dnes trpí veľké percento populácie vďaka málo výživnej pôde určenej na pestovanie obilnín. Vymeniť biely cukor za tento voňavý zázrak sa teda zdá byť veľmi rozumným riešením. Sladiť ním je vhodné hlavne nepečené dezerty. Pyré z banánov a jabĺk vyčarí naozaj lahodnú sladkú chuť. Pozor ale, nedozretý banán môže u niekoho vyvolávať nepríjemnú plynatosť.

Z banánov môžete vyčariť aj výborné lievance, presne ako @matta308, ktorá píše: „Ja robím z banánov lievance. 1 banaán + 2 vajcia, rozmixuješ, upražíš ako klasika lievance, poleješ medom a budete sa olizovať až za ušami“.

Ďalší tip, ako si zdravo osladiť život je zakamuflovať sladké jabĺčka a dokonca aj mrkvu do koláčov. Tie nastrúhané do cesta koláč nielen zvláčnia, ale aj osladia. Vhodné je vyberať jabĺčka určené na pečenie, napríklad druh Jonagold alebo Golden Delicious.