Ahojte žienky 

Písanie článkov ,opisovanie tehotenstva,či iné podobné litania mi prišli vždy trápne. Neviem prečo,ale toto mi nedalo...Chcem len dostať konečne zo seba tie zastrasujuce myšlienky,ktoré má dlhšiu dobu zuuzovali... alebo sak nemám čo robiť,som na materskej 🙂Chcem aspoň pre svoj lepší pocit opísať v skratke tehotenstvo a v skratke pôrod.

Mám dvoch syncekov,prvý Samko ,sa narodil v roku 2014,má už dva a pol roka.Porod bol no ako prvorodicka.Hrozny dlhý bolestivý.Neotvarala som sa ,pichanie oxytocínu,vyvolavacky, prepichovanie vody,a nakoniec vytlačenie z brucha sestrou . 22hodin =22h strachu . Ale prežili sme ,sak čo 🙂 

Keď sme zistili , že čakáme druhé bábätko,tešili sme sa.Velmi.Vravim si,veď koľko žien nemôže otehotnieť,alebo tehotenstvo= najkrajšie obdobie ženy , tehotenstvo je krásne, A takéto frázy podobného typu.No opak bol pravdou . Nečakajte nejaké horibilné scenáre, ale aj tak . Pre mňa to zrovna najkrajšie obdobie určite nebolo.Takze,prvé výsledky ,odber krvi za prvy trimester boli dobre. Myslím že tam sa nič moc nezistuje.Druhy trimester , zistená anemia ,ok lieky hneď predpísané.Geneticke testy,výsledok Downov syndróm 1:90 ...Zase...Pri prvom bábätku 1:30.tu sme šli na odber plodovej vody,pri druhom už som sa bála.tak sme sa objednali na geneticky ultrazvuk do Žiliny špeciálny,podrobný...Lekár nevidel nič podozrivé,nič čo by tomu nasvedčovalo...Tak sme sa upokojili...Ešte sme boli aj na Tom morfologickom či ako sa to nazýva čo je povinný pre 20 TT všetko ok.Medzicasom kontroly na endokrinologii,lebo pri prvom mi zistili zníženú funkciu štítnej žľazy...A poradne...Obávali sme sa či nebudeme mať toho downa, aj na 4D sme boli a dobre ,nevidel nikto nič.Zabudla som že v druhom trimestri som dva krát ochorela,a dostala stafylokoka.manzel bol na infekčnom,syn tiež chorý,a doma sme sa nemohli zbaviť choroby ani za pána 🙂 tak keď ma chytila horúčka,skoro 40 ka ležala som ako mŕtva,chrípka či angína prešla po 2 týždňoch,keďže som nemohla skoro žiadne lieky.☹ Od 15 TT som začala chodiť na tehustretka,ktoré organizovala Zdenka Hanušova. Bol to kurz ako sa pripraviť na pôrod,ako zvládnuť dojčenie a ako "prežiť"kontrakcie a všetko čo stým súvisí.... Jednoducho som si povedala že sa musím pripraviť aby to nedopadlo ako prvý krát! A zato dodnes ďakujem Zdenke , ktorá ma sprevádzala počas tehotenstva počas pôrodu,i po ňom.Bola to moja dula,ktorú som si volala k pôrodu . Ale o tom neskôr. Mno skončili sme tým 20 TT a ultravukmi.V 31 TT mi lekár robil sono.Kontrolné alebo aké,či je všetko ok,ako je bábo otočené..A atď...Bolo to v rámci poradne. Zistil nám,že bábätko má v brušku nejakú tekutinu ,nezodpovedá rozmerom,a niečo sa mu tam nepozdáva. Urgentne nás odporučil na sono v cegyse v tn.tam lepšie vybavenie,lekár skonštatoval to isté.Babatko má v brušku neznámu tekutinu , nevie určiť presne čo to znamená! Možno mu dobre netravi a po narodení bude potrebovať špeciálnu diétu,nestiepia mu enzýmy alebo čosi také.mozno mu zlyháva nejaký orgán,a možno má problémy so srdiečkom .Bohvie! Odporučanie buď súkromný lekár v Martine ,alebo nemocnica Kramáre.kde sa nedá počas dňa dovolať,iba ráno medzi 7-8 h ak vám to zdvihnú.?!?!? Bolo mi hrozne,chcelo sa mi plakať každý deň ☹ po tom 30 týždni už som nevládala,doma 1,5 ročný syn,a do toho obrovské brucho ,a samé problémy.bolo to dosť psychicky náročné.len v skratke.na vyšetrení na kramaroch sme boli asi tri krát , ultrazvuk ukazoval nadrozmerné veľkosti ,ktoré absolútne nesúhlasili s tabuľkami.mali sme väčšie množstvo plodovej vody ako má byť,a samozrejme tu vodu či tekutinu v brušku.ascites plodu,tak isto že bábätko je opuchnuté...Lekár mi vravel,že naozaj nevie ako to dopadne stymto tehotenstvom.Mozno bude cisár! Nariadil hospitalizáciu,pozorovanie,odbery krvi,v podstate nezistili nič podstatné,len že som prekonala infekciu, pravdepodobne keď som bola chorá...Začali sme chodiť na vyšetrenie srdiečka,kde nám ukazovalo že má babatko zväčšenú pravú komoru ale nemalo by to byť nič vážne.Kardio bola kontrola opäť o 3 týždne .tieto cesty na Kramáre ma vycerpavali! Bolo mi vždy zle,bolo leto,horúčavy a stále cesta Nemšová (Trenčín) -Bratislava .V 35 TT si len tak v auguste cestovať.V 36 TT tekutina zmizla,jediná pozitívna správa za posledné obdobie.v37 som bola hospitalizovaná v trenčianskej nemocnici pre predkolapsovy stav ,zase som si polezala 3 dni v nemocnici,už asi z vyčerpania.Nakoniec som kvôli týmto zisteniam chodila do rizikovej poradne,už mesiac pred pôrodom,neskôr do normálnej ale v nemocnici.... aby sme boli sledovaní.Maly Adamko sa narodil povedzme na "čas"pol hodinku po termíne.V deň pôrodu som mala poslednú poradňu ,prišla som domov,ešte som si oddýchla,pospala na obed ...Ako nemocnica už poradňa na príjme,celé doobedie hrôza des....Večer sa u mňa objavilo spinenie...Volám Zdenke mojej dule,že čo čo čo mám robiť.Pokial niesu pravidelne kontrakcie,tak nič, nariadila mi oddych a kúpeľ ,tak som aj spravila.nic sa v podstate nedialo,tak som si išla ľahnúť.uz som zaspavala...Keď zrazu puk,praskla mi voda.a nabehli také tri pravidelne kontrakcie.po 10 minút.zdenka už bola na ceste ku nám,manžel ju čakal.Vedela som že táto žena mi pomôže,jej snaha pomáhať druhým je neskutočná!!!! Predychavali sme si pekne domka v teplucku kontrakcie,dávala mi masáž chrbta,podávala homeopatiu.Musim spomenúť že som sa poctivo pripravovala na tento deň D.Chodila som na kurz,stretla a zajdnala si zdenku a riadila sa jej pokynmi.Pila cajiky(ostruzinu malinovú a alchemilku),cvičila s epinom,užívala homeopatiu...Všetko! Kontrakcie sa stupňovali.Boli 7 minútové,zrazu 4 minútové..A už sme vyrážali do nemocnice.Dosť sme mali naponáhlo 🙂 v aute už pomaly 3 minútové.Ked sme dorazili ,išlo to rýchlo.Na prijme som sa prezliekla,hore má vyšetril lekár,bola som už otvorená na 7 cm,ale ešte pichol vodu raz.A išla som na sal.Dychala a tlačila a dýchala a tlačila, samozrejme len so zdenkinou pomocou 🙂 Počúvala som len ju 🙂 Zrazu to išlo same.Malý sa pýtal,a na pár supov bol vonku.Bez nastrihu,bez akýchkoľvek "liekov" či vyvolavaciek. Príchod do nemocnice 11:35h a Adamko sa narodil 0:30h.Stym že na sále sme mohli byť od tej pol noci cca plus mínus 🙂 Konečne som si všetko pamätala,nestratila toľko krvi ako pri prvom ,i keď má natrhol na 4 stehy...pretozeeee bol veľký.Adamko mal 4670g a 55 cm.ano pre mňa utlejsiu ženu ,obor.🙂 Keď má dosili,priniesli,vychutnali sme si bonding.Babatko sa krásne prisalo, a papal hneď.Zdenka nám pomohla.Vyuzili sme čas ,čo sme mohli byť na sále a potom ma previezli na izbu.

Adamko sa narodil úplne zdravý,boli sme v pôrodnici o dva dni dlhšie,ale len kvôli jeho pozorovaniu.Brali mu každý deň krv ,robili všetky možné vyšetrenia, množstvo ultrazvukov a sono každý deň.ci už srdiečka,hlavičky,bruška ,orgánov jednoducho dopodrobna.Je zdravý krásny a robí nám veľku radosť. A má už 4,5 mesiaca.Aj takto sa chcem poďakovať žene bez ktorej by to bohvie ako dopadlo Zdenci ďakujem :-*A samozrejme aj môjmu manželovi ktorý stál pri mne v týchto chvíľach,a bol so mnou pri oboch pôrodoch 🙂 Ako muž to prežil :-* muck . Ďakujeme aj keď takto neskôr,za ochotu, za pomoc a znalosť ,dobrú pozitívnu energiu a podporu. Monika 

Parental Advisory: Vraj nemôžem pridávať iba linky na môj blog, tak teda využijem pradávne šifrovacie zaklínadlá ctrl+C a ctrl+V a link vám pridám na koniec. Ešte upozornenie: ak niekoho článok poburuje, odporúčam ctrl+ignore alebo ísť sa naobedovať.. Ja som mešuge a iná už nebudem a píšem ako mi prsty po klávesnici klikajú.. 😉 Tak teda copy/ paste:

Dlho tu nič nepribudlo, však! Nikto neumrel, nič sa nestalo, nebola som brutálne zaneprázdnená, chorá ani nič. To preto, že som teraz iLucka a väčšinu svojho času "online" sa hrám na iPade a nechce sa mi vyťahovať noutbúk. A písať na iHocičom je ako za trest, lebo mám moc tlsté prsty na tie malé písmenká.. 
Pár týždňov dozadu dzecko oslávilo svoje druhé narodeniny. Vďaka skype-u sa zúčastnila aj rodina - teda babky a dedovia a tetky a ujovia.. Ale netrebalo vyvárať, vypekať ani nič extra špeciál, tak bola oslava taká obyč, asi ešte obyčajnejšia ako minulý rok. A mal všetko rovnako na háku ako minulý rok. Ale zjedol tortu! Wohooo, sladkosť. Anyway, nie o tom som chcela.
Keď dieťa tu v DE dovŕši dva roky, ide sa na Untersuchung k pediatričke. Aj sme šli. Vyfasovali sme exkluzívny čas 12:00, kedy dzecko väčšinou spí alebo už začína byť odporný, lebo je unavený. Čiže sme sa aj s mandželisom tešili vopred. Aj "zrobil" šouku, a sestrička potom poznamenala, že nabudúce si máme pýtať iný čas. Lebo naposledy mi ten čas iba sucho neoznámila a nezložila, ale no dobre, v lete budem priebojnejšia a vypýtam si 8:00! No a čo že ordinujú od 9! Muhahaaa..
Dzecko má paniku z lekárov, aj keď nie je unavený. Netuším prečo, nikdy mu nikto nič zlé nespravil, ale v momente, ako vojdeme z čakárne do ordinácie, spustí srdcervúci plač a reve až kým nevychádzame z budovy. Tento krát sme hneď po príchode dostali tri A4 na vyplnenie a tak sme vypĺňali. Ako spí, koľko krát sa za noc budí, či je všetko, kadí do plienok, interaguje s inými deťmi, rozpráva.. Pri poslednom spomenutom sme sa celkom pobavili, lebo na jednej A4 boli vymenované rôzne slová, cca. 20-30 a mali sme zakrúžkovať, ktoré zo slov hovorí a používa. A keďže tam nebolo mama ani brm ani rôzne zvieracie zvuky, odovzdali sme túto A4 bez jedinej čiarky.. No, tak sme vošli dnu, dzecko rev, merali mu tlak, tak ten bol pochopiteľne vysoký.. Potom si dovolili odvážiť a zmerať ho (vraj máme doma 3-4 ročné dieťa, hahaha), a potom chceli testovať rôzne veci, napr. nech ukáže žirafu.. Vtedy som trošku zamrzla, lebo žirafa nie je v ani jednej knižke a celkovo jednoduchšie by bolo, keby mala katalóg autoznačiek a opýtala sa, ktoré z toho je Volkswagen.. Ale našťastie mal na výber iba medzi slonom a žirafou, a asi skôr náhodou drbol po hlave žirafe. 
Odporúčania od lekárky boli nasledovné: chodiť do spielgruppe, keď už ho teda nezobrali do jaslí, alebo na všelikaké krúžky - hudobná (?! wtf ?!), cvičenie, a viac rozprávať, aby aj on začal. Ako, viac už nejde.. Dzecko kecá celý deň, ale ani srnka netuší, čo hovorí. Možno sa nám prihovára plynulou svahilštinou, ale ako to máme vedieť? A sranda, že s malým japoncom Šimonom pokecá, tak možno to nie je svahilština, ale japončina.. V podstate máme doma génia, ja som to vedela! 😀
Koniec srandy. Trošku sklamaná, že dzecko nakoniec do jaslí nepôjde, som sa rozhodla, že s ním teda na to Kinderturnen pôjdem a nájdem mu Spielgruppe. Ale! Dostať sa do Spielgruppe je pomaly ťažšie ako stať sa členom v Menze alebo Rotary clube! Som do niekoľkých napísala, samozrejme nie len prihlášku, ale aj mini-esej o našej fasa rodine. Lebo tu v Mníchove je všetko tak preplnené, že normálne sa o miesto musíte uchádzať. A potom vám nedajú IBA vedieť, ale si vás zavolajú "na koberček", aby zistili, či sa im hodíte do konceptu.No tak väčšinou nikto nereagoval, z jednej Spielgruppe mi napísali, že síce "fuck you" ale že od septembra.. Tak nič, dzecku bude musieť stačiť moja spoločnosť. Ou je!Tak dúfam, že aspoň do škôlky ho zoberú. Prihlášku na január 2018 už som pre istotu zadala teraz do systému, s komentárom, že ak by vydalo v septembri 2017, nebudem proti.. Tak čakám, čo sa bude diať ďalej. Už asi nemám žiadne očakávania. Teda čo sa tohto týka. Možno skúsim to Kinderturnen, ale do toho sa mi vôbec nechce.. 
Ináč, asi sme s manželisom už totálne na hlavu, ale po minuloročnom fiasku s dovolenku som si zasa zajednali dovolenku v Chorvátsku. Tento krát však berieme rovno štyroch babysitterov, tak snáď sa nám podarí aspoň raz deň najesť "normálne".. Možno aj v reštike! Wohooo! 😀
Zdravím!

link: http://luciakuba.blogspot.de/2017/02/tak-plynie-cas-medzi-nami-dievcatami.html

A nepridám žiadny *heštek*, lebo anarchia!!!! :-P

Ženské prsia vraj dokážu, okrem iného, odhaliť osobnostnú charakteristiku ich majiteľky. Prišli na to psychológovia a sexuológovia spoza Veľkej mláky. Ako to už pri takýchto typoch výskumov býva, berte ich s rezervou. No ale prečo sa nezabaviť?

Malé prsia

Dalo by sa povedať, že malé prsia veľkú empatiu značia. Ženy s “lentilkami” majú schopnosť počúvať a porozumieť problémom druhých. Otvorené a komunikatívne žienky však nie sú žiadni anjelici, myslia v prvom rade na svoj prospech.

Veľké prsia

Spoločenské a nezávislé, také sú dámy s výraznými prednosťami. Rady spoznávajú nových ľudí, v čom im pomáha ich schopnosť ľahko sa zoznamovať a konverzovať. Za ich bezstarostným smiechom sa ale môže skrývať vnútorná krehkosť a neistota.

Guľaté prsia

Milé žienky!

V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim čo najpresnejšie popísať moje dojmy, pocity a skúsenosti z testovania nového DERMABLEND 3D korekčného vyhladzujúceho make -upu pre mastnú pleť a pleť so sklonom k akné od VICHY.

V prvom rade sa chcem poďakovať Modrému koníku a spoločnosti VICHY, že ma vybrali a mohla som tak vyskúšať tento nový make-up. Make-up som mala možnosť testovať týždeň. Za týchto sedem dní sme sa celkom skamarátili a zvykli na seba 🙂.

Výrobca v popise sľubuje, že make-up poskytuje vysoké krytie vďaka minerálnym pigmentom, vyrovnáva povrch (unikátna technológia alliagel), SPF 25, výdrž až 16H a že make-up ošetruje.

• Stará sa o pleť deň čo deň vďaka aktívnym látkam:
  Kyselina Salicylová - pôsobí proti nedokonalostiam
  Eperulín - upokojuje podráždenie

Výrobca ho tiež opisuje ako hypoalergénny, nekomedogénny a bez parabénov.

Tak teraz vám na to poviem svoj názor a svoje poznatky.

Sú školy, kde deti si nechávajú veci alebo tašku v triede a domov si zoberú iba úlohy v malom batohu. Ale väčšina z nich nosí ťažkú tašku domov.

Čo všetko majú deti v školskej taške?

Knihy, zošity, pracovné zošity, desiatu, fľašku s nápojom, peračník a veľa iných vecí 🙂

Školská taška musí byť dostaťočne stabilná a konšturkcia tašky ulahčená. V predošlom článku som písala, že " priemerná školská taška prváka váží až 6 kg, alebo viac. Je to ako keby dospelý niesol 15 kilogramový batoh. Keďže dieťa ešte nemá vyvinutú kostru a svalové tkanivo tak ako dospelý, školská taška má na jeho správny vývoj obrovský vplyv." 

Pri výbere školskej tašky dbajte aj na hmotnosť, nie iba na značku a design. Školská taška by mala vážiť menej ako 1 kg a zárovať splňať všetky požiadavky (ergonómia, reflexné prvky, stabilita ).

V pravej chvíli. Kniha, ktorú mi môj manžel kúpil, keď som s komplikáciami po druhom pôrode ležala dva týždne v nemocnici. „Ty prinesieš precitlivenej mamičke knihu z prostredia koncentráku?!“ Neverila som vlastným očiam. Po pár dňoch som sa do nej zahryzla. V pravej chvíli. 🙂

Nemám rada príbehy z prostredia koncentračných táborov a ani to, ak viem, ako sa príbeh skončí. Hoci je táto kniha  prenesením biblického príbehu kráľovnej Ester do inej časovej epochy a prostredia,  pri tejto knihe mi to vôbec neprekážalo. Dej bol podmanivý. Hlavná hrdinka Stella si vytrpela viac, ako by človek mal. Jej vnútorná sila, aj napriek zápasom v otázkach viery, bola inšpiratívna. A hlavný hrdina? Aric von Schmidt. Jeho láska k Stelle bola nečakaná. Myslím, že ju nečakal ani on sám a doteraz neviem, či na začiatku ich spoločného príbehu naozaj veril, že nie je židovkou alebo tomu len veriť chcel (aby ju mohol zachrániť). Čím si ma však získal bolo, že jeho láska k Stelle bola stála. Neochvejná. Verná. V mnohom mi pripomínala vlastnosti Božej lásky, ku ktorej sa máme všetci svojou ľudskou láskou približovať.

Och áno, poplakala som si. Od dojatia nad nádejou a odhodlaním Mortyho (Stellinho strýka) a mnohých ďalších väzňov, ktorí napriek strašným  okolnostiam nestratili vieru. Aj Stella ju nakoniec našla. Tak a teraz som už aj vám prezradila  ako sa to skončí. No našla Stella aj lásku? Prečítajte si sami. 🙂

Peter Farbár

Abstrakt

V predloženom článku pojednávame o možnostiach arteterapie a dramatoterapie v rámci liečebnopedagogickej intervencie u detí s poruchami správania. Popisujeme základné zásady a princípy práce liečebného pedagóga v intervencií porúch správania sa u detí. Špecificky sa zameriavame na možnosti vybraných expresívnych terapií v kontexte liečebnej pedagogiky a ich využitie v práci s deťmi s poruchovým správaním.

Kľúčové slová:

poruchy správania, liečebná pedagogika, liečebnopedagogická intervencia, arteterapia, dramatoterapia, skupinová hrová terapia

Liečebnopedagogická intervencia je koncipovaná na nižšie uvedených princípoch: Prvým z nich je nezacieliť terapiu iba na symptómy. Klein, Meinertz a Kausen (2001) píšu, že práca s dieťaťom nebude uspéšná bez láskavého a empatického chápania dieťaťa v jeho celistvosti. Podľa autorov (ibidem) je dôležité mať na zreteli fakt, že deti sa otvoria iba priamemu a citlivému človeku a nie tomu, kto sa stavia do pozície ,,darcu podnetov”. Druhým dôležitým princípom liečebného pedagóga je rešpektovanie dieťaťa ako svojprávne konajúceho subjektu a partnera. Svedomito zisťovať,,zónu aktuálneho”a ,,zónu najbližšieho vývinu”, v ponímaní Vygotského, v spoločensky dôležitých oblastiach, aby sa dieťaťu zabezpečilo dostatok individuálnych podnetov pre uskutočnenie ďalšieho vývinového kroku. Porozumieť dieťaťu znamená vycítiť to, čím je naplnená myseľ dieťaťa, symbolicky napísané – „to, čo ho chytí za srdce a čo chce svojím konaním dosiahnuť“. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa je aktérom svojho vývinu, že tento proces terapeut netvorí, ale vytvára priestor s potrebnými podnetmi (Klein, Meinertz a Kausen, 2001). Podľa prof. Dobrotku (2001) je liečebná pedagogika svojími cieľmi a metódami terapeutická. Jej cieľom je terapeuticky ovplyvniť celú osobnosť klienta.

Ako sa narodil náš štvrtorodený

S vďačnosťou

Bol utorok 24. januára. V ten deň som viacerým ľuďom vravela, že som nesmierne vďačná, že som v tehotenstve pokročila až sem, že už sme ukončili 37. týždeň a bábo je stále v brušku. Že som vďačná za každý nový deň, kedy sme stále spolu. Večer som si líhala s vďačnosťou za mnohé ďalšie dary. Vedľa mňa odfukoval najmladší tri a polročný syn. Prekvapilo ma to, že tam spí práve on, ale potešila som sa, že ho môžem spiaceho vyobjímať.

Svojím pomalým tempom

Ako obyčajne, zobudila som sa okolo jednej v noci a išla na WC. Preložila som syna z polohy „nohy na mamkinom chrbte“ na jeho vankúš a zaspala som. Prebudilo ma odtekanie plodovej vody. Stekalo jej čoraz viac a ja som pochopila, že prišiel ten deň. Ťahajúc za sebou mokrú stopu som si šla po uteráky, poobkladala som sa a snažila sa zaspať. Nič jednoduchšie, však? Nedalo sa, tak som napísala pani Furmanovej (pôrodnej asistentke) SMS, že mi odteká voda, či s ňou môžem rátať pri pôrode. Jej kladná odpoveď ma potešila a po nejakom čase sa mi aj pri slabých kontrakciách podarilo nakrátko zaspať. Ráno som vyprevadila z domu manžela s dcérkou, o škôlkarov sa postarali svokrovci. Dcérke som sa ospravedlnila, že s ňou dnes do toho kina, žiaľ, nebudem môcť ísť. Keď všetci odišli, uvarila som si čaj pre tehotné, pridala klinčeky, škoricu, badián, potom na niekoľkokrát rôzne zmesi korenín na punč či varené víno, čo som doma našla. Celkovo som vypila 3 trištvrtelitrové džbány. Pridala som aj toľko C-vitamínu, že ma párkrát prehnalo. Bruško som si sprchovala v teplej vode. Krúžila som bokmi, hladkala som si bruško, toľko brušných tancov som v živote nepretancovala. Prešla som desiatky kilometrov po našej obývačke, po schodoch. Našla som manželovo použité tričko a vdychovala som jeho vôňu. Kontrakcie boli stále slabé a aj polhodinu sa nič nedialo. Po nejakom čase ma zastihla únava z prebdenej noci, tak som posediačky nakrátko zaspala v kresle. Zobudila som sa a pokračovala vo svojej činnosti. Uvedomila som si, že som v situácii, že ma tlačí čas, že tentoraz tlačím ja sama na seba, aby som čo najskôr porodila. Bola som z toho už nervózna, že sa stále nič nemení. Už som volala pani Furmanovej, tá mi tiež povedala, že ešte také dve hodinky a ak sa nič nezmení, bolo by treba skontrolovať ozvy bábätka. K môjmu pitiu čaju som si pridala oreganový olej, ktorý by mal tiež prispieť k činnosti maternice. Ani po tých dvoch hodinách sa stále veci veľmi nemenili. Sem-tam prišla kontrakcia, ktorá ma potešila, potom zase dlho nič. Bolo pol tretej a domov prišiel manžel pripravený ísť so mnou do pôrodnice. Bola som už totálne unavená, chcelo sa mi spať a cítila som sa slabá, keďže som celý deň nič nejedla.

Nakoniec to predsa len bola rýchlovka

Zabudnite na matku s nadhľadom. Zabudnite na vtipné postrehy. Zabudnite na životom ostrieľanú trojkusovú matku. Teraz vám píše vystresovaná prvomatka prváčky, ktorá nenávidí systém, ktorý jej ukradol roky piplané bábätko, nenávidí tie inštitúcie, ktorý ten systém zabezpečujú a stále je presvedčená, že učiteľky na prvom stupni sú platené za to, aby spôsobovali deťom doživotnú traumu. Alebo aspoň ich matkám. Všetkým. Je to jedno, lebo v tomto prípade rozum dovolenkuje.

A tak roním krokodílie slzy, pretože vidím, že môjmu pokladu sa tam nepáči. Asi..? Neviem.

Blog na tému prvá trieda vo mne vrie už dlho, ale ja som stále nevedela čo mám doň napísať. Ak sa mám držať faktov, tak by som napísala, že prvý dojem – zlý. Päť detí z Mišutinej škôlky, ktoré šli s ňou do tejto školy, rozhodili do štyroch tried. Jedine spolužiačky - dvojčatá nechali spolu.

Asi po mesiaci som pochopila, prečo to spravili. Stretla som jednu známu, ktorá mala syna v tejto škole pred desiatimi (!) rokmi a s ním zo škôlky prešlo do jednej triedy tuším 17 spolužiakov. Rodičia týchto detí boli jedna partia, ktorá spolu chodila na dovolenky. Takéto rodičovské komando muselo tú pani učiteľku ničiť. Skúste hádať, ktorá pani učiteľka to bola. Jasné, že tá naša. V tom čase musela začínať, čiže má môj obdiv, že to ustála.

Záverom – Mišutka tam ostala bez kamošiek. Áno, ani to by nemuselo byť v zásade zlé, veď si nájde nové. Ale. Ale Miš sa s nimi nechcela kamarátiť. Vraj jej vadilo, že sú neposlušní a divokí. Myslím, že oni by sa s ňou aj kamarátili, vždy sa k nej správali pekne, ale ona radšej sedela v lavici a kreslila, vystrihovala a lepila.

Doteraz keď som pre ňu chodievam, má okolo seba strašný bordel, ceruzky a fixky všade, pod sebou more strihancov a pred sebou štós kresieb a koláží.

Zimné obdobie je ako stvorené na hry s deťmi. Nakoľko vonku sa rýchlo stmieva a v chladnom sychravom počasí trávime voľné chvíle často doma, Telekom pre Vás pripravil obrovské podujatie, kde sa zabaví celá rodina. Pozrieť a zabaviť deti príde Neposlušník – Miro Jaroš, kohútik ŤUKI, šašo Ľuboš, kúzelník Šesták či Anna a Elsa z ľadového kráľovstva. Okrem celodenného programu na hlavnom pódiu sa môžete tešiť na zónu zdravia, interaktívneho vzdelávania, športu, zónu zážitkov, bezpečnej cestnej premávky a samozrejme zónu zábavy.

Popri pestrom a bohatom programe budú mať rodičia možnosť získať množstvo zaujímavých informácií. Práve Vy rodičia ste rozhodujúcim artiklom v živote dieťaťa, vy totiž rozhodujete či smerujete svoje deti k tomu či budú športovať, ako sa budú stravovať, aký bude ich denný režim, ako dlho sa budú hrať s počítačom či tabletom a rovnako tak ste rozhodujúcim faktorom aj pri samotnom vzdelávaní dieťaťa. Dozviete sa tiež ako reagovať pri zdravotných komplikáciách detí. Všetky tieto otázky si budete môcť zodpovedať priamo na podujatí v špeciálnych edukačných, zdravotných a zábavných zónach.

Poďme ale späť k úžasnému programu pripravenému pre všetky deti:

10:00-10:05 Di Hagerová - Otvorenie podujatia
10:05-10:25  Rozcvička so Sport Kids Academy alebo čo všetko môže ovplyvniť správny pohyb u detí
10:30-11:0 KOZMIX – škola 21. storočia
11:00 -11:10 Športová súťaž so Sport Kids Academy
11:15-12:05 Rozprávkový muzikál Ľadové Kráľovstvo
12:10-12:35 Zdravá strava s Mirkou Luberdovou
12:40-13:05 Poobedná siesta - krajina rozprávok ŤUKI a jeho dobrodružstvá
13:05-13-15 Športová súťaž s Be Cool Sport Kids Academy
13:17- 13:40 ŠAŠO Luboš a jeho svet bláznovstiev
13:40- 14:00 ŠAŠO Luboš a Denisa Mertl - Má šašo správnu obuv? Alebo ako sa starať o detské nohy
14:05-14:35 Kúzelník Šesták a jeho magická šou
14:40-15:05 KOZMIX – škola 21. storočia
15:10-15:25 Športová súťaž so Sport Kids Academy
15:30-16:05 Krajina rozprávok ŤUKI a jeho dobrodružstvá
16:05-16.40 Tanečné vystúpenie River Park Dance School
16:45-17:45 Neposlušník naživo s Mirom Jarošom a ŤUKI TV
17:55-18:50 Vyhlásenie tomboly + autogramiáda hokejistov HC SLOVAN a Mira Jaroša
19:00 Záver podujatia

Okrem programu na hlavnom pódiu budú pripravené spomínané zóny plné zábavy, hier či vzdelávania. Čo v nich nájdete?

V Chill out zóne rozprávok s ŤUKI TV čaká na Vás oddych a čítanie rozprávok z knižky ŤUKI a jeho dobrodužstvá, kreatívne dielne na tému prečítanej rozprávky, súťaže s maskotom ŤUKIM.

V Zóne športu s Be Cool Sport Kids Academy a sieťou fitnescentier Golem vás čakajú:

Dnes sa dočítate o tom, ako si správne nakvapkať kvapky, ako najrýchlejšie usušiť vlasy, ale aj to, že starší súrodenec vie byť veľmi hrdý na svojho mladšieho súrodenca 🙂

• Bolo tu obdobie, keď Mišino hovoril „palacina“ (palacinka), „topána“ (topánka), „ponoža“ (ponožka)... Zdalo sa, že ten môj tvrďas neznáša akékoľvek zdrobneniny... A ajhľa, posledné dni, keď je smädný, tak si pýta „vodku.“
  Zobral to zdrobňovanie nejako zhurta.

• Ten trápny pocit, keď vyťukáš číslo do kalkulačky, zákazník na teba kuká ako na retarda a ty ešte začneš, že čo nezvoní...

• Keď manžel robí malej večernú očistu, umyje jej vlasy a potom sa ich snaží usušiť:

• Čítam tu na jednom tričku nápis: Mám úžasného syna. Krásavec je po mame a chytrý je tiež po mne. Poslala som to ako sms synovi. Odpísal mi:
  Miško: „Nerozumiem.“
  Ja: „Tak potom nie si chytrý po mne.“
  Miško: „Mamička moja, vypila si si?“

• Prišli sme na návštevu k starkým (mojim rodičom). S naším 4 ročným synom a dvojmesačnou dcérkou. Prišiel aj môj brat so švagrinou a ich mesačnou dcérkou. Obe najmenšie sme zložili vo vajíčkach v predizbe a porovnávali sme, prihovárali sa.
  A náš syn hrdo vyhlásil: „Túto sme my doniesli!“

S takýmto údivom sa stretávajú mamičky, ktoré majú tri a viac detí. V mojom prípade ide o syna (9rokov) a tri dcérky (7, 3 a 1 rok). 

Len rodičia sami vedia, prečo majú toľko detí, koľko majú - aj keby boli bezdetní. A každý si musí so svojou situáciou nejako poradiť.

No, ale aké to teda máme my, "blázni" s kopou detí?

Často sa stretávame s otázkami a hodnoteniami ako: To ste ich fakt toľko chceli? A ako to chcete zvládať? Ty asi moc nespíš, čo? Musí to byť náročné. Ale toto je už posledné, však? Jáj, to preto, že si katolíčka?

Jednoduché to teda nie je. Na druhej strane, niekedy je jedno dieťa náročnejšie než tri deti bez alergií a podobných "radostí". Mať viac detí má ale mnoho svetlých stránok.

Spánok - nespánok

Viete aká je výhoda 8-mesačného človeka? To, že väčšina vecí, ktoré práve robíte alebo prežívate, je ÚPLNE NOVÁ! Tu je pár príkladov:

Leziem!

Minulý mesiac mi to šlo len dozadu. Zväčša som sa odparkoval pod skrinku, stolík alebo stoličku a musel som volať odťahovku, teda mamu, aby ma odtiaľ dostala. No teraz mi to ide aj dopredu a myslím, že som celkom rýchly. Mama mi hovorí malý mop. Minule ma pochválila, že som užitočné dieťa, lebo som povymetal aj také miesta, kde sa bežne s vysávačom nedostane. Začínam experimentovať s tým, že sa vytiahnem na kolená a húpem sa spredu dozadu. Naši sa na tom zabávajú, ale veď ich to prejde keď začnem štvornožkovať. 

Plávam!

S vodou som sa už stretol. Tečie z vodovodu a tiež je vo vaničke, keď sa kúpem, hoci počas kúpania sa mi úspešne darí z nej polovicu vyšpliechať po kúpeľni. Teraz sme ale s našimi boli na výlete, kde bol bazén a tej vody tam bolo VEĽA. Keby ma tato tak silno nedržal, hneď by som celý ten úžasný podvodný svet preskúmal. Mama ma potom prezerala, či za ušami nemám žiabre a či nemám plávacie blany medzi prstami. No čo, vodu jednoducho milujem. A hoci zatiaľ plávam len s podporou mamy alebo tata, myslím, že toto je niečo v čom budem dobrý. 

Teplotujem!

Deti dnešnej doby už bežne komunikujú prostredníctvom sociálnych sietí. Nadväzujú a udržujú virtuálne vzťahy nielen so svojimi spolužiakmi a kamarátmi, ale aj s cudzími a pre nich neznámymi ľuďmi.

Kyberšikanovanie sa od klasického šikanovania v podstate nelíši, hlavným rozdielom je to, že sa odohráva vo virtuálnom priestore a využíva moderné technólogie (email, čet, diskusné fóra, sociálne siete, a pod.). Po takomto šikanovaní nenájdeme na obeti modriny, či rany. Páchateľ využíva psychické nástroje, zraňuje slovami, nie údermi. 

                                                    (vo videu sú dostupné české titulky)

Nemýlme si kyberšikanovanie s inými prejavmi internetovej agresie - online hádka, trolling/flaming (napr. vulgárne nadávky ostatným v diskusii). Kyberšikanou môžeme nazvať: 

• urážky a nadávky,
• obťažovania, zastrašovanie, vydieranie,
• zverejnenie ponižujúcich fotografií,
• šírenie osobných a nepravdivých informácií,
• vylúčenie zo skupiny,
• krádež identity,
• kybernetické prenasledovanie.

Obeťou kyberšikany sú väčšinou deti a mládež, môže sa však vyskytnúť aj medzi dospelými, napríklad medzi kolegami v práci. Kyberšikanu nemusíte odhaliť hneď, deti (a ani dospelí) sa s nepríjemnými zážitkami na internete nechcú podeliť. Ako rodič, však najlepšie zbadáte, keď sa s dieťaťom niečo deje, nedajte sa odradiť ani vyhýbavými odpoveďami. 

Nečakajte na problémy svojich detí.

Pripravte sa! 
Vidieť, cítiť a pochopiť, čo vaše dieťa prežíva a vedieť mu pomôcť, je
základom výchovy.
Už len to, že sa viete naladiť a prijať, čo dieťa cíti, keď plače, keď sa v noci budí, keď sa hnevá, pocikáva, kašle, keď nevie čítať a nevie sa sústrediť, pomáha psychickému prežívaniu dieťaťa.
Nečakajte, neodkladajte - 
- „zajtra TO pôjdeme riešiť“,
- „zajtra sa na TO pozrieme“,
- „zajtra si TO prečítame“,
- „možno TO prejde“.
NEPREJDE TO!
Ak zatvárame oči a nič nevidíme neznamená to, že TO prestalo existovať.
Aj onkologické ochorenie má svoj vleklý a nepozorovaný vývoj a preto sa zdôrazňuje prevencia.
Zavčasu vidieť a riešiť platí aj pre psychický zdravie dieťaťa.
Predstavte si dieťa citlivé, úzkostlivé a často poslušné doma aj v škole. Problémy s ním nie sú. Čo ale prežíva toto dieťa vo svojom vnútri? Žije v strachu a trpí.

http://vychovavkocke.sk/
#prevencia #zdravie

Ako krásne dokáže osud zamiešať karty! Teraz už viem, že láska na prvý pohľad naozaj existuje. Zažila som ju v najkrajšej podobe.

Zoznámili sme sa v roku 2001 dosť netradične - cez teletext. Moja sestra sa rozišla so svojím priateľom a ja som jej chcela sprostredkovať stretnutie. Dohodla som jej hodinu aj miesto, kde mala mať rande. Do izby prišla sestra a povedala, že sa jej bývalý priateľ ozval a že sa s ňou chce stretnúť. Nechcela som sklamať neznámeho chlapca, tak som išla namiesto nej. Pritom som už priateľa mala.

Mali sme sa stretnúť v meste pri zmrzline na bicykli. Bola som tam prvá. Každého, kto prešiel, som si hneď očami premerala. Zrazu doslova preletel na bicykli fešák. Vysoký, štíhly, čiernovlasý, presne taký, akého som od detstva videla v mojom sne. Nezastavil sa, v duchu som si vravela - škoda. Odrazu sa mi prihovoril spoza chrbta. Bola to láska na prvý pohľad.

Zoznámili sme sa, dali sme si na líca pusu a navrhol, že sa pôjdeme trochu prevetrať na prímestskú oblasť Zemplínskej šíravy. Rozprávali sme sa o živote, o plánoch do budúcnosti, ale svoje sympatie sme tajili. Obloha sa strašne zatiahla. Ja som zmokla iba trochu, no kamarát zmokol do nitky. Hneď som referovala sestre, o aký zážitok prišla. A sestrine stretnutie? Naspäť sa už dokopy nedali.

Dni ubiehali. Predošlý vzťah stále trval, ale nebolo to ono. Jemu stačilo, keď sme mohli byť spolu v práci. Vtedy som to ešte vôbec neriešila. Bol piatok. V sobotu mali byť krstiny v ich rodine, tak odišiel z práce domov skôr. Keď som končila smenu neskoro večer, za vrátnicou ma čakal "ON". Strašná náhoda to bola. Keby priateľ neodišiel z práce domov, dozvedel by sa, že už niekoho mám. Odprevadil ma na autobus, darmo som mu dohovárala, že netreba. Bol milý a pozorný. Začal plánovať ďalšie dni, ako ich budeme spolu tráviť. Pochopila som, že mu nie som ľahostajná a povedala som mu: "Prepáč, už niekoho mám." Nechcela som ho vodiť za nos.
Dni ubiehali, predošlý vzťah sa nemenil. Ja som chcela vzťah, nie také "ručičkovanie" do práce a z práce. Priateľ mi navrhol, že o dva týždne pôjdeme spolu von na celý deň na Vinianske jazero sa okúpať. Bolo leto. Tešila som sa, konečne niekde spolu von, len my dvaja. Kúpila som si nové plavky, osušku. V aute ma informoval o zmene plánu, musí ešte odniesť veci kamarátovi, no mali sme to po ceste. Zdržali sme sa nekonečné tri hodiny. Pri nástupe do auta mi oznámil, že musí ísť domov, lebo auto potrebuje jeho otec do práce. Zaklincoval to pusou na líce. V tom momente som si povedala dosť, mňa nikto za nos vodiť nebude. Nestojím o taký vzťah. Za polrok chodenia dostať desať bozkov na líce? Bolo mi s toho všetkého do plaču, potom len do smiechu, aká som hlupaňa. Naďalej sme sa stretávali v práci, nikdy som mu už nenavrhla stretnutie. Myslel si, že všetko je ako má byť. Tie slová "Nehnevaj sa" mám aj po rokoch v pamäti. 

Sms mi pípla neskoro večer, bol to ON. Bol zvedavý, ako sa mám, dlho sme sa nevideli a nepočuli. Dohodli sme si stretnutie, medzi nami vzbĺkla fakľa. Predošlý vzťah som rázne ukončila. Dlho nemal žiadnu známosť a dnes už je šťastne rozvedený a aj znovu ženatý. 

Určite to poznáte aj vy. Len pred chvíľou ste mali telefón v rukách a zrazu ho neviete nájsť. Možno ho máte v taške, či vo vrecku, čo však robiť v prípade, keď ho už má niekto iný?

Túto situáciu vám pomôže vyriešiť funkcia antivírusového softvéru od ESET - ESET Anti-Theft. V dnešnom článku si ju bližšie predstavíme. 

Pre správne fungovanie tejto funkcie, si musíte funkciu Anti-Theft zapnúť v aplikácii na vašom zariadení. Aby ste mohli so zariadením lepšie komunikovať, budete potrebovať aj účet na my.eset.com. Prostredníctvom tohto účtu môžete v prípade straty alebo ukradnutia, označiť vaše zariadenie za stratené. Fungovanie tejto funkcie si môžete dokonca overiť aj testom. 

Pri nastavovaní funkcie, označte svoju SIM kartu za dôveryhodnú, v prípade, že niekto bude chcieť vašu SIM kartu vybrať a vymeniť za inú, dostanete o tom upozornenie. Počas nastavovania môže priateľ, ktorému dôverujete, dostať povolenie na vzdialené obnovenie hesla v prípade, že toto heslo zabudnete. Obnoviť ho môže sms príkazom.

Ovládať stratené zariadenie môžete aj ďalšími SMS príkazmi - príkazom na zamknutie zariadenia, príkazom na zamknutie zariadenie a zapnutie sirény, príkazom na nájdenie zariadenia pomocou GPS a príkazom na vymazanie dát na zariadení.

Aby ste mohli zlodeja lepšie odhaliť Anti-Theft vytvorí snímky a pošle vám ich na váš účet na my.eset.com. Tu nájdete aj presnú polohu zariadenia a aj jeho IP adresu. Všetky tieto informácie vám môžu pomôcť zariadenie nájsť. 

Viete, ako úhľadne nakrájať tortu bez noža? Ako rýchlo naporcovať avokádo? Dá sa ošúpať pomaranč bez toho, aby vám šťava tiekla po prstoch? A ako správne vyberať tic-tac z krabičky a čokoládu z obalu? Pozrite si video a dozviete sa ešte viac! 

Oslovili ťa tieto tipy? Prečítaj si aj tento článok! >>

Depresia je veľmi zákerná choroba. A to nielen pre tých, čo ňou trpia, ale aj pre tých, ktorí sa stretávajú s depresívnou osobou. Pretože depresia nie je vidieť, nie je to zlomená noha ani popálenina. Aby sme ponúkli človeku trpiacemu depresiou dostatočnú empatiu a podporu, stojí nás to často síl viac, než sme ochotní dať. A niekedy robíme a hovoríme veci, ktoré síce myslíme dobre, ale človeka s depresiou môžu veľmi hlboko raniť.

Liečba depresie často zďaleka nezahŕňa len podávanie správnych liekov. Nie nadarmo ľudia chodia na dlhodobé terapie, odborníci vedia, ako hovoriť a nehovoriť s ľuďmi v tak chúlostivej situácii a s tak krehkou psychikou. Predstavte si, že hovoríte s človekom s otvorenou zlomeninou - to by ste mu asi nepovedali, že by sa mal sústrediť na pozitívnejšie stránky života, že?

„Robíš z komára somára.“ Ľudia s depresiou často „preháňajú“. Sú situácie a stavy, ktoré sa ich dotýkajú viac ako ostatných ľudí, prebúdzajú búrlivé a hlboké emócie. Aj keď naša perspektíva môže byť diametrálne odlišná a, podľa nášho názoru rozumná, bagatelizovanie ich pocitov je vec, ktorá ubližuje. Namiesto toho sa musíme obrniť trpezlivosťou a byť dobrou vŕbou. Ľudia s depresiou vedia, že ich prežívanie nie je v poriadku, ale to nemení nič na tom, ako veľmi bolestivé je. A rozhodne by sme ich nemali súdiť.

„Môžeš si za to sám.“ Depresiu si človek neprivodí vedome tým, že sa schválne piple v problémoch a nevyhýba sa (alebo nepreventuje) problematickým životným situáciám. Alebo že veci „moc rieši“. Depresia je choroba ako každá iná a všetky rady ohľadom prevencie nie sú len sporné (vplyv môžu mať rôzne predispozície, sociálne prostredie...), ale tiež dosť zbytočné. Pretože je jedno, prečo, ale že. Namiesto toho, aby sme človeka s depresiou obviňovali, že sa snaží nedostatočne pracovať na svojom uzdravení, mali by sme zmeniť náš uhol pohľadu a zamerať sa na to, že pokračuje ďalej aj napriek chorobe.

„To prejde.“ Neprejde. Respektíve veľmi pravdepodobne nie len tak samo od seba. Ľudia s depresiou navyše zažívajú pocity hlbokého smútku a beznádeje, takže aj keby boli klinické výsledky naklonené variante, že každá depresia skôr alebo neskôr prejde sama (čo nie sú), nie je to žiadna útecha. Okrem liekov potrebuje chorý človek aj podporu. A tu môžeme vyjadriť predovšetkým tak, že dáme najavo, že si uvedomujeme vážnosť situácie a nutnosť liečby.

„A čo tvoj životný štýl?“ Chodia málo cvičiť? Nedbajú dostatočne na zdravú stravu? Málo sa socializujú, netrávia dosť času na čerstvom vzduchu? Jedna z vecí, ktorú depresia extrémne ovplyvňuje, je schopnosť rozhodovania (a okrem iného aj množstvo energie, ktorú má chorý človek k dispozícii). Ak ich staviate do pozície, kedy im vlastne vyčítate nedostatok rozhodnosti so svojím stavom niečo robiť, pričom zdvihnúť sa a ísť sa hýbať je asi to najjednoduchšie, čo môžu robiť, rozhodne im nepreukazujete žiadnu službu. Oveľa viac podporujúce je vziať ich sem tam (alebo pokojne aj pravidelne) na prechádzku.

„Depresia je stále lepšie než...“ Zdravému človeku nechýba schopnosť zmeniť perspektívu, prístup. Ale človeku v depresii? Nemožné. Namiesto toho, aby sme im pripomínali, aké majú šťastie, že sa nemusia vyrovnávať s (doplňte sami), mali by sme počúvať ich obavy a uznať, že depresia je závažný fyzický i psychický stav. Nehľadiac na to, že psychické problémy môžu byť de facto o dosť ťažšie než čokoľvek, s čím ich porovnávame.

„Skús myslieť pozitívne.“ „Á, to ma nenapadlo, vďaka!“ Tak k takejto situácii naozaj ešte nikdy nikde nedošlo. Depresívny človek sa naozaj ťažko prepína na „pozitívne myslenie“, sústredí na „maličkosti, ktoré mu prinášajú radosť“. A to je spôsobené na biologicko-chemickej úrovni, jednoducho hormóny, transmitery a ďalšie látky nie sú v hladinách, kde by mali byť. A to naozaj nezmení rozhodnutie myslieť pozitívne. Človek s depresiou potrebuje, aby sme jeho chorobu pochopili a prijali ju za platnú. Diabetikovi tiež pomôže inzulín a nie šťastné myšlienky.

„Skús cvičiť. Nájdi si inú prácu.“ Cvičenie pomáha cítiť sa dobre zdravým ľuďom, ktorých mozog sa topí v záplave tých správnych látok. Nie však tým v depresiách. Práca môže tak rovnako ovplyvňovať mieru stresu, ale neznámo ľudí v depresiách desí ešte viac. Ak vás napadajú ďalšie rady, čo by mal depresívny človek zmeniť, pravdepodobne by bolo dobré najskôr zhodnotiť, ako veľmi sú užitočné, objavné alebo ako moc dotyčného ešte mohli nenapadnúť.

„Každý má problémy.“ Áno, ale málokto depresiu. Ľudia majú problémy, ale to, ako ich prežívajú, majú do značnej miery vo vlastných rukách. Ľudia s depresiou nenesú zodpovednosť ani za to, ako u nich choroba vznikla, ani za to, ako ju prežívajú. Pre ľudí s depresiou väčšinou neplatí, že ich ťažkosti vymiznú správnym rozhodnutím, usilovnosťou a tvrdou prácou (na sebe, na odstránení problému, na čomkoľvek...). Porovnávanie s ostatnými môže u depresívneho človeka viesť ešte k prehĺbeniu pocitov vlastnej neschopnosti, zbytočnosti.

„Neľutuj sa.“ Pliesť si depresiu so sebaľútosťou je pre človeka s touto chorobou veľmi zraňujúce. Ide o veľké nedorozumenie, ktoré je bohužiaľ veľmi časté. Depresia však nie je zlá nálada a tí, ktorí sú na depresívneho človeka „nahnevaní“ za to, že sa chová nedôstojne, nedostatočne silno a k tomu všetkému sa ešte ľutuje, do istej miery môžu tiež za také percento skrytých, utajených a neliečených depresií. Depresia je vnímaná často iba ako slabosť. Ale nie je to tak.


„Viem, ako sa cítiš, to poznám.“ Cítiť sa v depresii ako zdravý človek a trpieť klinickou formou depresie, to sú dve úplne odlišné veci. Áno, všetci poznáme pocity beznádeje, zlej nálady, a to dokonca aj dlhodobo. Ale depresia je komplexná záležitosť, ktorá postihuje telo, hlavu aj dušu chorého. Nie je to dočasný stav, často trvá aj pri správnej liečbe roky. Ak teda za sebou nemáme tiež depresiu, liečbu a uzdravenie, nevieme, ako sa dotyčný cíti, hoci sme si prešli podobnými životnými situáciami.

Empatia zdravého človeka ku človeku s depresiou je veľmi náročná. Kým fyzickú bolesť prežívame podobne, tú psychickú nie. A tak môže aj naša dobrá viera človeka s depresiou zraniť, uzavrieť ho hlbšie do ulity samoty, zahnať ďalej od ľudí a pošramotiť city. Ak máme v okolí človeka, ktorý trpí depresiou a je nám blízky, nezostáva, než sa obrniť trpezlivosťou, naštudovať si, čo ide a podporiť tak, že chorobu nebudeme bagatelizovať, zosmiešňovať a ani si myslieť alebo dávať najavo, že vieme, ako na ňu.

zdroj: http://www.mimibazar.sk/clanek/412/co-nikdy-nehovorit-ludom-s-depresiou

Bežanie. Zvonenie zvončeka pri dverách. Nádej a očakávanie. „Tetá, môže ísť Zuzka von?“ Radosť. Beh na ihrisko. Futbal. Hra na skrývačku. Skákanie gumy. Preliezanie. Vyliezanie na ploty. Múriky. Kamaráti. Opäť beh. Naháňačka. Príjemná únava po celom dni vonku. Smiech. Dobrý spánok. Špinavé ruky. Diera na gatiach. Úsmev v očiach aj na perách. Pokoj. Šťastie. Kedysi.

Dnes. Zvonenie mobilu. „Čau! Ideš von?“ „Nechce sa mi. Hrám hru...“ Laptop. Počítač. Tablet. Mobil. Beh, no na obrazovke. Futbal hraný prstami po klávesnici. Virtuálni priatelia. Neustále skrývanie sa.  Únava. Problémy so spánkom. Lenivosť. Sedenie na stoličke. Zlé držanie tela. Málo pohybu. Zlá životospráva. Ale aj viac učenia sa ako kedysi. Detstvo bez detstva. A prázdne ihriská.

O tomto projekte si prečítajte viac tu.

Štatistiky hovoria, že 5% detí trpí nadváhou a až 12% detí bola diagnostikovaná obezita.

Preto som rada, že existuje aj takýto projekt. Projekt pre školy. Pre mladých ľudí. Projekt, ktorý ich dokáže inšpirovať a motivovať k pohybovej aktivite. Projekt, ktorý ich na chvíľu vtiahne do iného sveta. Sveta športu. Priateľstiev. Výziev. Nových zážitkov.

Tento konkrétny projekt sa volá Ľahšie to ide ľahšie. Je pre 5. – 8. ročníky II. stupňa základných škôl a pre prvé štyri ročníky 8. ročných gymnázií. Jedna škola, jeden tím. Jeden tím, 8 členov. Štyria chlapci, štyri dievčatá. Za každý ročník dvojica. Tri mesiace. Tri kolá. Nacvičovanie súťažných zostáv. Budovanie športového ducha. Spolupráca. Odhodlanie. Niečo pre zdravie.

Stále som tehotná, navždy ostanem tehotná... Tieto myšlienky mi vírili hlavou. Stačí vydržať sobotňajšiu vizitu a pôjdem domov. Budem s mužom, pôjdem na nedeľný obed k mamke a pôjdem na hrob svojich starých rodičov, keďže sa blížil sviatok Všetkých svätých.

Vo dverách sa zjavil sympatický usmievavý lekár. Prezrel si naše karty, prehodil s nami pár slov a vydal sa za svojimi povinnosťami. Zastavila som ho s otázkou, ako to vyzerá s mojim prepustením. Moja otázka ho úprimne rozosmiala a kontroval mi otázkou, či som niekedy videla niekoho, koho pustili z nemocnice v sobotu. Keď v mojom výraze vyčítal, že nežartujem a naozaj dúfam v skorý odchod domov, skonštatoval, že moje prepustenie musí podpísať primár po veľkej vizite, ktorá bude v pondelok. A odišiel. Oči sa mi naplnili slzami a duša smútkom. Zo všetkého. Cítila som sa podvedená a hlavne ukrivdená. Nerodím a musím trčať v nehostinnom prostredí nemocnice... 

V nedeľu som už tento fakt spracovala a začala si znova snovať svoje plány. Ak bude v pondelok veľká vizita, to prenášam už sedem dní, primár určite nariadi indukovaný pôrod. Možno hneď v utorok a možno v stredu. Možno budem v piatok doma aj so svojím Jakubkom. Určite to tak bude, určite... Veď CTG neustále ukazuje kontrakcie, pôrod je na spadnutie. Možno je to aj dobré, že som tu. Nebudem musieť počítať intervaly kontrakcií, oni rozhodnú, kedy ísť na pôrodnú sálu. A začala som sa tešiť. Tešiť na svoje voňavé bábätko, na svojho chlapčeka.

Poznáte to. Víkendy sú v nemocnici pokojné. Tiché. Cítila som sa priam ako na dovolenke v kúpeľoch. Poobede, sediac ešte v jedálni po tom, čo všetci odišli, priviezli pani po pôrode. A ja som na tom ležadle videla seba. O chvíľu... Tieto tiché dni boli tichom pred búrkou.

Nepríjemné zistenie

Nastal pondelok. Očakávaný deň. Sedela som na posteli ako na ihlách a očakávala veľkú vizitu. Nevedela som, čo čakať. Nikdy som v nemocnici neležala. Pred ňou nás navštívila lekárka, ktorá svižne skonštatovala náš zdravotný stav. K môjmu sa nedokázala vyjadriť - je dôležité urobiť cervikálne skóre, teda v akom stave bude môj krčok maternice. Od toho sa bude odvíjať postup. Veľká vizita bola letom svetom. Lekárka rýchlo referovala všetko primárovi, ktorý iba nezúčastnene kýval hlavou. A do toho doslova zástup sestier a lekárov pozerajúcich sa von oknom, akoby sa ich to netýkalo. Celá veľka vizita bola obyčajná formalita a ja som ostala sklamaná. Nejako som už vnútri cítila, že sa odtiaľto tak skoro nepohnem. 

Počas mesiaca január prebiehala v našej sladkej skupinke  http://i.modrykonik.sk/skupina_hera súťaž  malých pomocníkov. 

Naši budúci kuchári, cukrári, kuchtičky a cukrárky sa hlásia do služby 🙂 

Vyhodnotili ste si poradie nasledovne:

1.miesto @erikaemkina 

2. a 3.miesto @7danka7  a @vonava007 s rovnakým počtom hlasov 

Všetkým veľmi pekne ďakujem za krásne príspevky, máte veľmi šikovných pomocníkov, nech im to vydrží čo najdlhšie 🙂 Už teraz sa teším na ďalšie súťaže s nimi.

Život je ako obrovské jablko, no len málokto sa môže pochváliť zdravým, šťavnatým plodom.
Mnohí doň zahryzli, keď bolo ešte nezrelé, a pretože bolo kyslé, nedojedli ho.
Iným sa podarilo dopestovať pekný zrelý plod, no boli naň takí pyšní, že si ho dali na skriňu, kde po čase zhnilo. Ďalší ho neuchránili pred krupobitím, a tak na plode zostali odtlačky, ktoré ho znehodnotili.
Na niektorých sa vytvoril pre nevhodné prostredie uskladnenia malý kaz, no keďže sa zdalo bolestivé vykrojiť ho, zdĺhavé váhanie spôsobilo hnilobu celého plodu.
Zopár starostlivých chránilo svoju úrodu pred škodcami, no len raz sa pozabudli a škodca rozhlodal krásne jablká.
Boli aj takí, ktorým niekto krutý vzal nôž, pokrájal jablko na tenké plátky a jednoducho ich tak nechal na slnku. Cítili krivdu a bolesť z neprávosti, no odpustili...

Po čase bolo z týchto plátkov chutné sušené ovocie a stalo sa úžasným občerstvení v zimnom čase.

Text a foto: Andrea Ággová

Veľmi často sa tu vyskytuje otázka: manžel bude žiadať o ročné zúčtovanie, môže si na mňa uplatniť nezdaniteľnú čiastku?

Rovnako je to aj pre tie z vás, ktoré o tejto možnosti nevedia, aby ste o svoje peniažky neprišli.

Takže ako to vlastne je?

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku je pre rok 2016 suma 3803,33 €. Túto sumu si môže manžel odpočítať od svojho základu dane, a tým pádom zaplatí nižšiu daň. Uplatňuje sa len z tzv. aktívnych príjmov, teda napr. zamestnanie alebo živnosť.

Kedy si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?

Manželka musí žiť s manželom v spoločnej domácnosti a zároveň musí splniť niektorú z podmienok:

Prvé stretnutie s febrilnými kŕčmi býva desivé. Často rodičia o ich existencii netušia a ak aj áno, na ten pohľad sa nedá pripraviť.
„Myslela som si, že zomiera. Po kŕčoch, ktoré trvali približne minútu zostal syn úplne modrý, nedýchal, visel mi v náručí ako handrová bábika. Takú paniku som nemala nikdy v živote, len som kričala aby dýchal a dávala mu umelé dýchanie. Manžel zatiaľ volal záchranku,“ popisuje ich zážitok maminka vo Fóre na Modrom koníku.

"Bolo to hrozné, triasla som sa a bála o neho. Vôbec nereagoval, vyvrátené oči. Rýchlo sme volali záchranku. No a nasledovala hospitalizácia, vyšetrenia. Teraz sa bojím a stále mu len meriam teplotu, keď vidím, že je nejaký čudný, lebo tie kŕče prišli tak náhle, že som sa nestihla ani spamätať," popisuje ďalšia vydesená matka vo WIKI.

„Tiež sme si zažili febrilné kŕče u staršej dcéry. Prvýkrát sa objavili ako nechcený darček na jej prvé narodeniny, pri 6. chorobe. Na tento otrasný zážitok nikdy nezabudnem. Zaspala na obedný spánok so zvýšenou teplotou 37,5.  Zobudila sa o hodinu so zášklbmi končatín, omodreli jej pery a vôbec nedýchala. Hneď som vedela, že ide o febrilné kŕče, už som sa s tým stretla počas práce na detskom oddelení. Ale keď sa to stane vášmu dieťaťu, tak máte pocit, že ste úplne bezmocná a mala som pocit, že mi odchádza pred očami,“ popisuje svoj zážitok mamička z modrého koníka vo WIKI.

Febrilné kŕče sú najčastejšou neurologickou poruchou detského veku. Sprevádzajú horúčky a spôsobuje ich predovšetkým prudký a rýchly nárast či pokles teploty. Predpokladá sa, že ochorenie vzniká na základe podráždenia mozgových centier horúčkou, ktoré vyvolávajú sťahovanie a uvoľňovanie svalov. Ich prejavy sú veľmi očividné. Dieťa má horúčku, kŕče, potí sa, môže mať vyvrátené oči, opuch či dokonca zmodrie.

"Dcérka mala vyvrátené očká dohora, kmitajúci pohyb celého tela, po chvíľke nastalo sťažené dýchanie, ktoré sa prejavovalo aj vytekaním slín. Treba byť duchaprítomý, nerobiť paniku, ale snažiť sa dieťaťu pomôcť," radí na základe vlastnej skúsenosti ďalšia mamička vo WIKi.

Hlavne žiadnu paniku