Sú také dni, že sa s veľkou radosťou zatvorím do kuchyne a tvárim sa, že som na terapii. Musím uznať, že je dosť efektívna. Všetko sa leskne! Alebo jednoducho musím na chvíľu opustiť bojisko.Som síce umordovaná ale šťastná, že chvíľu ńebudem musieť dávať pozor na nášho malého človeka.
Na tú terapiu chodím väčšinou po takej situácii:

⌛Od rána som cítila, že to bude záhul deň. Nič nešlo po poriadku. ak máš deti tak, vieš ako to môže vyzerať. Proste po istom čase prestávaš utierať pot z čela, lebo sa to neoplatí. Myslela som si, že keď sa vyspí tak konečne bude lepšie ale to sa len začalo....

⌛14:00 napiškal na koberec
⌛14:00:22 plače, že chce isť vonku a ja čuchám koberec handrou
⌛14:01 chcem umyť tú handru ale plače, že chce mlieko
⌛14:01:15 dávam mu mlieko a rozlieva ho a ešte si ho naleje do nosa, plače
⌛14:02 umývam mlieko pod chladničkou, aby nezašlo ďalej
⌛14:03 ďakujem bohu, že mám obed zo včera
⌛14:04 chce ma upotenú objať „tuliš?“
⌛14:04:20 počas objímania pri otvorenej chladničke, ktorú som nestihla zatvoriť kradne vajco z chladničky a búcha ním o stôl. Strašne kričím už, lebo to celé trvá od rána. Hneď výčitka svedomia, že som kričala veď on nevie prečo vtedy do šalátu mohol ťukať vajíčkom o stôl a teraz nie.
⌛14:04:25 rýchlo vytieram vajíčko, ktoré tečie po stole a slzy mám už na kraji.
⌛14:05 dieťa berie odpadkový kôs z vysokého stola a vysypuje všetky odpadky vrátane toho vajíčka, ktoré som tam dala pred pár sekundami
⌛14:06 beriem toho malého satana na ruky a dávam ho do postieľky. Modlím sa, aby sa nenaučil z nej vyliezať akurát dnes.
⌛14:07 nič netušiaci Najmilší preberá kontrolu nad vecou, lebo cíti hustý vzduch
⌛14:12 informujem Najmilšieho, že obed je kuchyni a obchádzam vonku s tým nešťastným košom a vrátim sa za nejaký čas.
⌛14:20 som vonku a ani neviem čo mám od radosti urobiť. Idem teda na all inclusive do obchodu. V polovici cesty si pripomeniem, že vyzerám ako 💩 a k tomu idem s plným košom. Vraciam sa, nechávam kôs pri kontajneri a idem si len tak preč. Po ceste zjem niečo čokoládové SAMA a zisťujem že ja vôbec nepotrebujem žiadne sauny a iné sračky
⌛15:15 vraciam sa domov po ceste beriem kôš, ktorý tam ešte bol a podobný scenár sa opakuje do 21:00
⌛21:30 dávam dieťa do postieľky spievam mu tie pesničky ktoré si želá a zabúdam na tú celú zlotu, ktorú narobil keď tak z tmy na mňa pozerá a počúva ako spievam s úsmevom na tvári.
⌛22:30 konečne som ZNOVA doupratovala kuchyňu
⌛23:00 zbieram zaschnutú ryžu z koberca, ktorá ani len netuším ako sa tam dostala
⌛23:15 čas nič nerobenia

Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂

Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko

https://www.facebook.com/MamaOutsiderka

Mesiac nám trvalo prestaviť malého na normálny spánok. Presúvanie o 15 minúť, večerné upokojovanie a všetky ostatné teórie dobrého spánku vrátane stravy mám dávno v malíčku. Málo čo funguje na moje mláďa ale už máme svoje overené metódy. Tak sme ich znovu použili ako jokera...

Malý ma korunoval na kráľovnú uspávania, čo je pre mňa nepochopiteľné, lebo práve tam sa moja trpezlivosť končí. No ale prijala som to. Ľúbim to pyžamkové (ešte stále) bábätko. Po prvom neprespanom roku som sa stále nespamätala a tak každá minúta spánku je na váhu zlata. Každý kto sa ho opováži hoci aj nechtiac zobudiť riskuje veľmi nepríjemnú konfrontáciu s mojím krivým ksichtom. (vysvetlenie: FB: https://tiny.pl/tpqmr a MK: https://tiny.pl/tpqm9)

.
No už si tam po rodičovsky v tichu sedíme v druhej izbe a čakáme kým hovoridlo samo zaspí. Vypočuli sme si náhodný generátor slov „žaba, tukan, tata pivo, mama kaka“ ááá nastalo vyčakávané ticho. To znamená, že generátor prešiel do spánkového režimu a chvíľu treba počkať, aby tvrdo zaspal
Na to Najmilší stojí v izbe a hovorí: „Musím ísť vééééľmi čurať“
„No to si robíš srandu?! Vydržiš!“
„Nie, nevydržím idem! Uvidíš pôjdem ako ninja!“ – hovorí presvedčujúcim tónom ktorému neverím
„No už to vidím ako ti pred izbou praskne v kolene a členkoch a ako ťa poznám ešte aj kýchneš jak dinosaurus!“

No a čo sa stalo? 

Presne to čo som čakala! 

V pozícii ninji sa presúva k záchodu a náhle prask podlaha pod pätami, práááásk v jeho kolenách aj zápästí. Sklonila som hlavu po sekunde pozerám a ninja ani neviem ako a už stojí predo mnou a vraví:
„Nooo hovoril som ako ninja. Ale starý“ – dodal s úsmevom 5 ročného chlapca
Tak už konečne došiel kam chcel a v tom z vedľajšej izby „tata pišká, krokodíl, mama“
To sú momenty, kedy je prichádzajúca hádka anulovaná. Šach mat!!! A už som mala pripravenú prednášku :D