Prvé roky života dieťaťa sú úžasné dobrodružstvo plné poznávania nových vecí. Tak je to aj s jedlom. Deti sa nerodia s návodom, ktorý by im dopredu vravel, čo im bude a nebude chutiť. Táto vlastnosť sa vyvíja práve v počiatočnom období života.  Pri zavádzaní príkrmov je úplne normálne, že nad niektorými chuťami bude možno vaše dieťa ohŕňať nosom. Istota, ku ktorej sa spočiatku bude vracať, a ktorá je pre neho stále dôležitá, je materské mliečko. Ak vaše dieťatko nemôže byť dojčené a pediater vám odporučí siahnuť po náhradnej mliečnej výžive, za povšimnutie stojí novinka v portfóliu produktov Sunar – BIO dojčenské mlieka 2 a 3. A vy ju teraz bude mať možnosť testovať.

Čo budeme testovať

Sunar BIO dojčenské mlieka³⁰ 2, 3 sú najlepšia dojčenská a batoľacia výživa z čistej prírody a v BIO kvalite, vyrobená podľa prísnych pravidiel ekologického poľnohospodárstva.

Lahodnú mliečnu chuť dodáva dojčenskému mlieku BIO smotana. Vyšší obsah prírodných bielkovín prispieva k správnemu rastu a vývoju dieťaťa. Navyše je bez palmového oleja a schovaný v 100% recyklovateľnom obale, vďaka čomu je šetrný k prírode. Všetky časti obalu (s výnimkou fólie na odmerku) patria do kontajnerov na triedený odpad.

Dodržiavanie prísnych štandardov ekologického poľnohospodárstva sa odzrkadľuje vo vysokej kvalite dojčenského mlieka. Výsledkom sú produkty čisté ako príroda, z ktorej pochádzajú. Plemená kravičiek Montbéliarde a Prim'Holstein sú chované na rodinných ekofarmách, v juhozápadnej časti Francúzska v oblasti Massif central, ktorá je preslávená nádhernou čistou prírodou. Boli vybrané pre prémiovú kvalitu mlieka a úzku väzbu s farmárom. Stáda sa po väčšinu roka voľne pasú na rozľahlých pastvinách a sú dokrmované hlavne BIO krmivom. BIO mlieko z rodinných ekofariem je spracovávané šetrným procesom, ktorý zaručuje zachovanie vysokej kvality.

Koho hľadáme

Na Modrom koníkovi som „doma“ už niekoľko rokov. Môj profil sa stal aktívnejší a získal si vás – mamičky približne pred dvomi rokmi. Práve vtedy mi dal Modrý koník šancu stať sa ambasádorkou. Vďaka tomu ste spoznali nielen mňa, ale aj moju rodinu, naše záľuby, radosti aj starosti. Po dvoch rokoch som sa rozhodla o pozíciu ambasádorky uchádzať znovu. A vyšlo to! Ale pekne po poriadku...

Rovnaká mama ako TY!

Volám sa Katka a mám 35 rokov. S manželom bývame v rodinnom dome na Považí, máme tri dcéry, akvárium plné rýb, dve myši a jedného kocúra. 🙂 . Vyštudovala som žurnalistiku a tej sa venujem aj v mojom pracovnom živote. Aktuálne si užívam rodičovskú dovolenku s našou najmenšou. Práca ambasádorky pred dvomi rokmi priniesla do môjho života poriadny prievan. Musím sa priznať, že celú našu rodinu bavilo testovanie, mňa písanie mojich skúseností a v neposlednom rade príprava súťaží pre vás. Vďaka tejto možnosti som spoznala veľké množstvo skvelých mamičiek z celého Slovenska. Keď sa táto moja cesta skončila, bolo mi to ľúto. Ale život ide ďalej a prináša nové výzvy. A tak aj bolo...

Som mamina, ktorá je aktívna aj popri deťoch, venujem sa redaktorskej práci, píšem články a sem-tam stíham aj niečo navariť a upratať. 🙂 Keď Modrý koník zverejnil v uplynulých mesiacoch výzvu, že znovu hľadá ambasádorku, hneď vo mne hrklo. S myšlienkou, že to by sa mi páčilo, som si išla ľahnúť do postele. A tam, podobne ako všetky ženy, som mala dostatok priestoru na rozmýšľanie. Naša Juditka má 2 a pol roka, a tak som zvažovala návrat do práce od januára. Aspoň na polovičný pracovný úväzok. Ale priznám sa, že sa mi do toho veľmi nechcelo. Práve tretia dcérka je pre mňa takým tým posledným „zastavením“, kým nabehnem do pracovného kolotoča. A značne si to užívame - obe. A tak si v tej posteli hovorím. Ak sa zapojím a niekto tam „hore“ ma vyberie, nebudem sa musieť zaoberať otázkou návratu do práce. S tým som zaspala. 

MUSTELA? 

Hneď ráno som si otvorila dotazník pre prihlásenie na ambasádorku. Značka MUSTELA, čítam, rozmýšľam a úprimne napíšem, že ani obraz ani zvuk. 🙂 Po troch deťoch si človek myslí, že už z radov kozmetiky snáď pozná všetko. Ale nie je to celkom tak. Väčšinou my mamy siahame po niečom, čo nám odporučia iné maminky, prípade poznáme z televíznych reklám alebo práve z Modrého koníka. A tak som si do vyhľadávača zasadala „neznámu“ značku MUSTELA. Som ten typ človeka, ktorý si potrebuje najskôr veci pozrieť, preskúmať, kým sa do niečoho pustí. 

Ahojte, mamičky,

som nesmierne šťastná, že vám môžem predstaviť našu novučkú posilu v tíme - Ambasádorku pre značku Mustela, ktorá ponúka prírodnú kozmetiku pre tých najmenších. Zastupovať ju bude aktívna mamička Katka, ktorú nájdete pod nickom mravenek 🙂 Kto to je? Aké má záľuby? Aké veľké má ratolesti? To všetko sa dozviete v jej úvodnom článku 🙂.

Môžete sa tešiť na jej zaujímavé príspevky, články, inšpirácie či súťaže. Nezabudnite si ju pridať medzi svoje obľúbené profily a nič vám neunikne 🙂.

Katka, držíme ti palce a tešíme sa na tvoje príspevky!

Domka za Modrý koník

Opäť je tu ten čas. Posledné chvíle roku 2022. Avšak mení sa tým niečo? Spôsobí pomyselná čiara v kalendári nejaký obrat v našich životoch? To závisí od…

…uhľa pohľadu. Niekto berie začiatok nového kalendárneho roka ako šancu. Šancu na nové začiatky, zmenu či rozbeh. Pre iných sa nemení takmer nič. Prikláňam sa, veru, k druhej skupine ľudí. Tak ako zbožňujem Vianoce, Silvester ma necháva chladnou. Áno, aj ja by som na sebe mohla/mala zmeniť veľa vecí. Mohla by som schudnúť, začať sa zdravšie stravovať, menej ponocovať, prestať piť toľko kávy a Coly a začať sa aktívne hýbať. Tých predsavzatí by sa dalo nájsť habadej… Tieto „umelé“ začiatky však prinesú všetko, len nie očakávané zázraky. Aspoň u mňa. Takže novoročné záväzky a ciele vytýčené na prelome rokov si už dávno nedávam. Vždy si poviem iba jedno, a to, že si ten ďalší rok užijem najviac, ako sa len bude dať. Nedávam mu žiadne nálepky a nekladiem nároky. Čas na zmenu je podľa mňa kedykoľvek.

Čo však zvyknem robiť? Bilancovať a hodnotiť predošlý rok. Preto sa niet čo čudovať, že posledný #babylove článok v tomto roku bude mať práve takýto charakter. Tak si, milé žienky a mamičky, poďte zabilancovať spolu so mnou. Pekne nahlas a vedome. A nie, nie iba o vašich naj babylove produktoch. I keď práve nimi tento môj koncoročný vyhodnocovací zoznam začína ;)

Nebudem klamať, materskú si naozaj užívam. A pokojne ju nazvem dovolenkou. I keď od tej reálnej, s vyloženými nohami a knihou v ruke, má ďaleko. A áno, aj napriek tomu, že popri materskej mám stále veľa pracovných aktivít. Stále si však stojím za tým, že je to pre mňa to najkrajšie a najpohodovejšie obdobie, ktoré sa ešte len prehupne do ródea, keď sa materská skončí a nastane realita v podobe: práca na plný úväzok, škôlka, škola, krúžky, domácnosť a v neposlednom rade kolotoč chorôb a vykrývanie maródiek. Nikdy nekončiaci príbeh. A tak som teda teraz tu a každý deň sa snažím užiť si naplno. Niekedy síce s kofeínom prúdiacim v žilách a kruhmi pod očami, lebo ešte stále som neprišla na to, ako stihnúť všetko a pospať viac ako 4 hodiny :D No zato s obrovským šťastím a spokojnosťou v srdci i na duši. No to som akosi odskočila od pôvodnej témy materskej každodennosti a produktov, ktoré mi jej priebeh uľahčujú a na ktoré nedám dopustiť.

3 babylove “must have” produkty materskej každodennosti

Ako dieťatko rastie, menia sa aj jeho potreby a s nimi spojené požiadavky na praktických pomocníkov. Rok 2022 bol u nás v znamení objavovania, prvých krokov, zubov, slov. Z toho mini bábätka vyrástol malý, dokonalý, no i neposedný prieskumník, špekulant a vnímavec.

Preto sú prvou vecou na zozname práve ekologické plienkové nohavičky babylove nature Pants. Natiahneš a ideš. Jednoduché a rýchle. Týmto produktom sa mi zmenil svet a súboje pri zapínaní klasickej plienky pripomínajúce scénky z Jurského parku sú minulosťou. Môjmu minimužovi naozaj sadli ako “riť na šerbel” (ktorý, mimochodom, zatiaľ úspešne bojkotuje), a vydrží bez problémov a v suchu celú noc. Dodám, že minimuž má sklon k atopii a plienkovej dermatitíde, no tieto plienky znáša na jednotku.

Rozlúčenie so starým rokom nám na Modrom koníku prinieslo aj ďalšiu rozlúčku. Náš ambasádorský tím s prelomom rokov opúšťa Dominika domichrumi- dlhoročná ambasádorka značky Fisher-Price. 

Sprevádzala nás svetom hračiek tejto značky, robila radosť súťažami a v neposlednom rade sa stala virtuálnou priateľkou mnohých z nás.

V mene Modrého koníka by som ti chcela, Dominika, poďakovať za množstvo inšpirácie, rád, tipov a, v neposlednom rade, za to, že si nás pustila do vašej „detskej izby", kde sme mohli zdieľať tvoje radosti a starosti.

Verím, že ti tu medzi nami bolo dobre, že ti to veľa dalo, posunulo ťa to vpred a že budeš na tieto časy spomínať s úsmevom. Prajem ti, nech ti ďalšia etapa v tvojom živote prinesie iba to najlepšie a nech sa ti splní všetko, čo si zaumieniš. 

Domka a tím Modrého koníka

Detský smiech je tá najkrajšia hudba na svete.

A keď v nemocnici smiech vystrieda plač alebo ťaživé ticho, je to skutočný zázrak. Takéto zázraky sú možné vďaka vám, našim darcom a priaznivcom a my vám za to ďakujeme z celého nosa. :o)

Vo videu nájdete malú ukážku toho, čo dokázala vaša podpora v tomto roku. Detský smiech znel v tisíckach nemocničných izieb po celom Slovensku, keď malých pacientov navštívili zdravotní klauni. Vážime si, že spoločne tvoríme toto krásne poslanie. Pretože so smiechom je všetko ľahšie. 

Áno je to tak. 🙂 Po vyše štyroch rokoch sa moja srdcová záležitosť končí. Detičky vyrástli, ja som nastúpila do práce - rovno do dvoch 😀 a tak je čas rozlúčiť sa a povedať obrovské ďakujem. Ale všetko po poriadku…

Keď som pred vyše štyrmi rokmi začínala, Lili mala rok a ja som bola na koníku totálne neznáma mamička. Napriek tomu mi dali (už terajší 🙂) kolegovia v koníku šancu a vybrali ma do prvého kola konkurzu, ďalšiu šancu mi dali úžasní ľudia vo Fisher-Price keď som vyhrala druhé kolo konkurzu a stala sa Ambasádorkou. Účasť na konkurze bola obrovská a doteraz nemôžem uveriť tomu, že som mala toľké šťastie práve ja. 🙂 

Nebudem preháňať a rovno napíšem, že táto práca mi zmenila život. Znie to možno prehnane ale ja to tak cítim. Veľa mi dala a niečo aj vzala, ale v konečnom dôsledku to bola úžasná skúsenosť. V prvom rade som spoznala úžasných ľudí na Modrom koníku a v Matteli. Komunikácia bola vždy perfektná, na priateľskej úrovni a nechýbali ani slová povzbudenia, kopec materiálov, inšpirácie a v neposlednom rade hojnosť produktov na testovanie a súťaže pre vás! 

V druhom rade som sa naučila komunikovať s rôznymi ľuďmi, niekedy si zahryznúť do jazyka, obrátiť začínajúcu výmenu názorov na vtip, odľahčiť situáciu, popriať pekný deň… Samozrejme nestretla som sa len s pozitívnymi ohlasmi, častokrát som sa stretla aj so závisťou, zlomyselnostou, snahou ublížiť, rýpnuť si, alebo len jednoducho zhoršiť deň. Časom som pochopila, že je niekedy lepšie si tieto komentáre nebrať k srdcu a naučila som sa asertivite a vycibrila si nadhľad. 😀

V treťom rade bola táto práca - mojou prácou snov. Bola som na materskej a mohla som robiť to čo ma najviac bavilo 🙂 Venovala som sa deťom, hrala sa s nimi, vymýšľala rôzne aktivity, fotila som a písala články, vyhlasovala súťaže a stále som urobila radosť niekomu, koho som síce nepoznala ale verte, že som sa tešila z výhry s každou jednou z Vás! 🙂 Najviac ma tešili fotočky, ktoré ste mi posielali do správ, vaše poďakovania, feedbacky na zakúpené hračky, milé komentáre a lajky, lajky lajky… veď o nich predsa na sociálnych sieťach je 😀 . 

Za štyry roky sa u nás premlelo obrovské množstvo úžasných kvalitných hračiek, ktoré moji drobci s radosťou testovali a nebudem klamať, moje vnútorné dieťa si splnilo svoj sen. Som nesmierne vďačná, že sme mali možnosť testovať hračky takej veľkej značky ako je Mattel. Produkty Fisher-Price sa stali súčasťou nášho života a navždy sa mi budú spájať s detstvom mojich detí, s materskou dovolenkou a Modrým koníkom. Bolo to nádherných päť rokov na ktoré budem vždy s láskou spomínať. 

Darčeky sú každý rok taká malá expedícia do snov našich najmilších. Rodičia chcú potešiť svoje deti a aj keď sa celý rok vyhrážajú, že im za to správanie Ježiško nič nedonesie, ani sami tomu neveria 🙂. 

Naše tri opice škorice sú každá celkom iná, a tak sme sa aj tento rok snažili pripraviť pre každú to "naj". Keďže inšpirácie nikdy nie je dosť, pridávam naše vianočné topky, ktoré zabodovali a priniesli žiadaný efekt...čo v preklade znamená, že rodičia majú voľno niekoľko pár minút 🙂 

Najväčším a aj najdrahším darčekom pod naším stromom bola magnetická stavebnica CONNETIX. Dlho som vyberala značku, lebo povedzme si, že cena je dosť vysoká. Nakoniec bol tento darček od babky a spoločný pre všetky tri dievčatá. O to viac poteší, že sa vedia so stavebnicou zabaviť, kreatívne stavajú všetko možné od postieľky, hradov až po truhlu pre bábiku 🙂  Najšikovnejšia je pri hre práve naša najstaršia.

Naša stredná je "matka" od narodenia, takže tam bola voľba jasná. Baby Born plus výbavička pre novorodenca so všetkým, čo má byť - kočík, postieľka, nočník, fľašky, cumlíky, oblečenie... 🙂 Bábika dostala meno Uško a chodí s nami ozaj všade. Na prechádzky, na návštevy - obrovská výhoda je, že nereve 🙂

Naša najmenšia Juditka miluje kreslenie a knižky. Úplne ma očarila a som rada, že aj ju, knižka Nájdi ma. Zvuková knižka, kde dieťa hľadá zvieratká, prípadne počúva, aké zvuky vydávajú je ozaj skvelá. Farebná a pútavá. 

Druhým "stobodovým" darčekom pre Juditku je maľovanie vodou. Existuje množstvo produktov aj knižiek, ale myslím, že som mala v tomto šťastnú ruku. Zázračné maľovanie vodou od Vnímavých detí je perfektné. Majú množstvo motívov, knižka je pevná, má krásne farby aj pekné texty. Juditka sa s ňou hrá každý deň. Keď si predstavím fixky, vodové farby a iné pochutiny, tak je to ozaj skvelý darček. 🙂 

Čaute ženy mám 15 mesačnú dcéru ked ju oslovujem menom sa ani neotoci ale keď jej pustím jej rozprávku tak sa otočí hneď. Ak jej poviem doniesť mi cumlik tak odíde. Ak jej niečo ukazujem alebo niečo tak vôbec neopakuje nechce ale , že  vôbec. Mala niektorá z vás taký problém? A čo to bolo ?

     *   *   *   *   *

Timko mi dnes hovoril, že kto má koho v škole frajera. Že tá je do toho a hentá je do toho... A sa ho pýtam: „A ty si Timko do mňa?“
A on: „Do teba? Šak ty za chvíľu zomrieš!“
...tak aspoň viem, na čom som.

     *   *   *   *   * 

 Deti sú dnes doma, robíme úlohy zo školy. Vravím Lucke (druháčke), nech prečítaj zadanie, prečíta.
L: „Ale čo mám robiť?“
Ja: „Veď si to teraz čítala.“
L: „Som sa nepočúvala.“

     *   *   *   *   *

Ja som raz tak dobehla do práce, ja vždy meškám, čiže ozaj beh na poslednú chvíľu. Zapínam počítač ešte vo vetrovke, vyzúvam sa, nadávam nech sa už zapne ten krám, pozerám za pár sekúnd 8 h., to už musím byť prihlásená v systéme, horúčky na mňa idú... Rýchlo som capla kabelku z pleca na stôl, vyzliekam vetrovku, krám sa konečne zapol, kolegovia už makajú - a na mojej obrazovke naraz QQQQAAAAAQQQQAAAAQQQAAA! To čooo?!!! Oči vypadnuté, šok, volám kolegu: „Pomáhaj, pokazil sa mi počítač!“
Kolega vstal, došiel ku mne, už sa všetci otáčali na mňa s tým výrazom, že „juuuj, taká smola“ ... kolega znalecky zahmkal a hovorí: „Zlož si tú kabelku z klávesnice.“

Tento článok je pre chronických nestíhačov, večných prokrastinátorov alebo inak povedané, pre mamy, ktoré sa snažia o takmer nemožné – zladiť prácu, rodinu, deti, domácnosť a k tomu ako čerešničku na torte – Vianoce.

Poviem ako je, je 21.12., nemáme vyzdobený dom, napečené, upratané, stromček nie je ešte ani kúpený a napriek tomu nemám stres. Vysvetlenie je jednoduché – na jednej strane boli baby za december v škôlke dokopy možno tak týždeň a ešte aj ten na striedačku, takže na prípravy ozaj veľa času nebolo.

Zároveň ako nás poznám, ak by som nejaké koláče upiekla, už dávno by bolo po nich no a akýkoľvek poriadok nemá šancu dožiť sa viac ako 24 hodín, aj to preháňam. No a stromček by stratil to svoje povestné čaro, keby nám zdobil obývačku už od začiatku decembra.

Och, a prostý fakt, že pod tlakom fungujem najlepšie, určite zohráva svoju úlohu tiež. Takže ak ste na tom podobne ako ja (a nehovorte mi, že som jediná), nadýchnite sa, upokojte sa a vedzte, že to spolu stále ľavou zadnou (a pokojne aj pravou prednou) zvládame. 

Pečenie

Nikdy som nemala potrebu mať na sviatky napečených 10 druhov koláčov. Príde mi to zbytočné a radšej fungujem spôsobom – ak zjeme, upečieme nové a čerstvé. Preto si nechávam pečenie na doslova posledné dni pred sviatkami, aby sme tých pár koláčikov mali čerstvých a dom prevoňaný škoricou je predsa na Vianoce veľmi príjemným bonusom.

Aké máte plány na rozlúčku so starým rokom? Čo by ste povedali na to, keby vám hity, na ktorých sme vyrastali, prišli zaspievať Peter Nagy, skupina Lunetic či Lucka Vondráčková? Originálny Silvestrovský program plný spomienok a zábavy deťom, rodičom aj starým rodičom pripravil Kaufland Detský festival   nielen online, ale aj na novej rodinnej Turbo TV.

Ak plánujete silvestrovať s deťmi doma, v papučiach a pri telke, máme pre vás skvelý tip, ako si užiť posledný deň v roku spoločne a v dobrej nálade. Stačí, ak si na Silvestra kliknete na detskyfest.sk, alebo si v káblovej televízii naladíte vašu úplne novú rodinnú Turbo TV. A zábava v originálnom retro štýle sa môže začať!

RODIČIA DEŤOM: NA TOMTO SME VYRASTALI

To je názov silvestrovského Kaufland Detského festivalu, ktorý si môže užiť doslova celá rodina. Nielen obľúbené televízne relácie, ale aj hity, na ktorých sme vyrastali, vám prídu pripomenúť Peter Nagy so skupinou Indigo, či retro hviezdna skupina Lunetic. V silvestrovskej TÚTO show nebude chýbať stále obľúbená Lucka Vondráčková. Najmenších svojimi pesničkami potešia v detskej Disco show Tárajko a Popletajka, detská skupina Mango, aj známe detské tváre zo seriálu Oteckovia.

NIELEN RODIČIA DEŤOM, ALE AJ DETI RODIČOM

Nielen rodičia deťom, ale aj decká rodičom venujú počas rodinného silvestrovského večera zopár milých spomienok na mladosť. Obľúbení detskí herci a speváci ako Sára Šelingová, Emma Vozárová, či heligonkárka Lucka Haladejová si ako prekvapenie pre rodičov na posledné hodiny v roku pripravili ich najobľúbenejšie hity v štýle 80-tych a 90-tych rokov. Prezradíme len to, že sa môžete tešiť napríklad na „Atlantídu“, „Ona je Madonna“, či známy hit „Po schodoch“ v ich originálnom podaní.

Nikde v domácnosti nenájdete takú veľkú koncentráciu elektrospotrebičov ako v kuchyni. Slúžia na skladovanie potravín (chladnička) a hlavne na ich prípravu (rúra, varná doska, či mikrovlnná rúra).

Naozaj multifunkčný pomocník

Samozrejme, to zďaleka nie sú jediné elektrospotrebiče v kuchyni, len pár tých najhlavnejších. Pozrime sa však teraz na dvojicu elektrospotrebičov, ktoré síce nenájdete v každej kuchyni, ale určite stojí za to minimálne zvážiť ich kúpu.

Prvým je kuchynský robot. Všestrannejšieho pomocníka pri spracovaní potravín by ste hľadali len márne. Dokáže miešať, miesiť aj šľahať, pomôže vám pri výrobe cestovín a môžete ho použiť napríklad aj na mletie mäsa, či maku.

Kuchynské roboty tak môžu spracovať veľké množstvo surovín, k čomu slúži aj rôzne príslušenstvo, či už to, ktoré nájdete v balení, alebo ďalšie, ktoré si môžete v prípade potreby dokúpiť. Konštruované sú tak, aby bola výmena a používanie príslušenstva maximálne jednoduchá, takže sa nemusíte báť prílišnej komplikovanosti.

Ak by sme mali spomenúť aj nejaké nevýhody kuchynských robotov, tak v prvom rade by to bola vyššia hmotnosť a to, že kvôli nej je lepšie (ale nie nevyhnutné) ak bude mať váš robot svoje stále miesto na kuchynskej linke. Niekoho môže odradiť aj vyššia obstarávacia cena ak hovoríme o modeloch s výkonnejšími motormi.

Ahojte ženy viem že sa to tu nehodí ale som zúfalá potrebovala by som poradiť ohľadom švagrineho chlapčeka ktorý trpí chorobou - Epilepsiou + neuronovu ceroidnu lipofuscinozou  chcela som pre neho ako darček hyperbaristicku komoru ale kedže ma epilepsiu tak tam nemôže neviete mi poradiť nejakú rehabilitaciu ? V okolí prešov alebo niečo čo by mu pomohlo ďakujem za všetky rady 

Medzi nespočetnými značkami, štýlmi, materiálmi a rozprávkovými i nerozprávkovými motívmi je nájsť tie pravé a predovšetkým vhodné detské zimné topánky častokrát náročné. Na čo by ste sa mali zamerať a čo sa oplatí vedieť pred kúpou? Ukážeme vám, ako si poradiť s výberom zimnej obuvi pre vaše dieťa a ľahšie sa v nej zorientovať.

Čižmičky alebo detské zimné topánky by mali spĺňať predovšetkým tri základné atribúty -musia byť dostatočne zateplené, pohodlné a odolávať vlhkosti. Vzhľad, farba, celkové vyhotovenie či rozprávkový motív je až druhoradý.  Zároveň však treba zvážiť, akú funkciu bude obuv plniť. Bude vašim  deťom slúžiť iba na prechádzky, alebo má byť vhodná aj na hry a behanie po snehu?

Zdravie a zateplenie na prvom mieste

Pri výbere detských zimných topánok sa neoplatí riadiť iba výzorom alebo značkou. Prvým kritériom, a jedným z najdôležitejších, je zateplenie čižmičiek. Tie musia mať dobrú kožušinku a teplú výstielku, aby bola noha v teple a deťom neomrzli najmä končeky prstov. Tie zvyknú byť na chlad najcitlivejšie, preto musí mať obuv dobrú výstelku aj v týchto miestach, a to bez ohľadu na to, či ide o čižmy do snehu alebo topánky na vychádzku. Dávajte si však pozor, aby ste nevybrali vnútro s umelým materiálom. V dôsledku umelej kožušiny sa zvykne noha spotiť a to ju v konečnom dôsledku chladí. Taktiež  musia mať detské chodidlá v topánke určitý priestor. Teplo, ktoré si detská noha sama kumuluje vo vnútri topánky slúži ako také prirodzené vykurovanie a preto je dôležité, aby toto vytvorené teplo topánka zachytila a nepustila von. Ak je obuv príliš tesná, telesné teplo sa nemá ako kumulovať. 

Hlavne v suchu

Dôležitým atribútom je ochrana nôh pred vhlkosťou. Rozlišujte pojmy ako vodeodolnosť a nepremokavosť. Keďže vlhké nohy znamenajú chlad a tým aj stratu tepla, všímajte si nielen odporúčania výrobcov, ale aj vypracovanie topánky, najmä spôsob zošívania jednotlivých dielov a napojenie podrážky a zvršku. Venujte pozornosť aj oblasti zipsu, prípadne šnurovania, ktoré bývajú z hľadiska vlhkosti najrizikovejšie. V zime sa oplatí investovať do kvalitných detských zimných topánok pre vaše ratolesti. Veľmi dôležitá je vodeodolná membrána. Vďaka nej sa do topánok nedostane vonkajšia voda, zároveň dochádza k odvetrávaniu a vnútri tak nevzniká vlhkosť. Noha je tak po celý čas suchá. Cenový rozdiel nie je tak markantný a zdravie vášho dieťaťa by malo byť na prvom mieste. 

Zostáva už iba pár dní a v niektorých prípadoch hodín, kedy môžete objednať darčeky až k Vám domov.

Podelím sa o zopár tipov na hračky, ktoré Hanča už má doma a hráme sa s nimi každý deň a tiež prezradím, čo Hanča dostane pod stromček.

Ak by som mala napísať, ktorá hračka u nás v posledných dňoch vedie, tak je to jednoznačne Pán perníček. Chcela som ho kúpiť už minulý rok, ale bála som sa malých prvkov. Je to perfektný darček pre deti od 3 rokov a je ideálny pre rozvoj jemnej motoriky aj sústredenia. Musím povedať, že u nás doma sa s ňou hrajú aj dospeláci.

Obliekanie Jim a Rosa som kúpila na podnet našej psychologičky, ktorá mi po prvom vyšetrení vysvetlila, že Hanča má problém s porozumením.
Vtedy som pochopila, prečo nereaguje na požiadavku typu: Podaj mi ponožky.
Už viem, že najjednoduchší spôsob, ako naštartovať porozumenie je stále pomenovávať predmety ideálne hravou formou.

Táto hračka je na to ako stvorená. Každý deň sme vymýšľali, čo obliecť panáčikom a ono to prišlo. Zrazu vedela, čo sú topánky, šaty a že okuliare patria na oči.

Maľujeme stále dookola je hračka, ktorú som hodila do košíka kvôli zlepšeniu grafomotoriky, lebo aj to súvisí s rečou.

Aby mi nebolo málo v ten deň ma ešte aj preradili z oddelenia B na C, nebol v tom skoro  žiadny rozdiel,režim nám zostával iba na komunite bola druhá terapeutka a musela som sa presťahovať s jedného konca chodby na úplne opačný.  Bolo super, že po tretí krát ma dali na izbu s Lujzou, ale vôbec som nebola nadšená s toho, že na komunite budem mať tú terapeutku, ktorej som sa doslova bála. Áno, naozaj som sa jej bála, pôsobila ako drsná a ľadová kráľovná. Po skúsenosti s komunity na A, kedy do mňa tak rypla, že som nad tým ešte tri dni musela rozmýšľať som na ňu nepozerala moc dobrým pohľadom. A nebola som jediná, ktorá sa jej bála, vždy nás C-kari strašili, "veď počkaj keď budeš mat pani Pavlu na komunite, tá ťa vyvedie s omylu".  Mala som plnú hlavu rodinných záležitosti, syna, priateľa,mamu exmanželovu ženu,  a ešte do toho toto. Mala som sto chuti ani sa nevybalovať na novej izbe, ale jednoducho sa na to vykašľať a ísť domov riešiť to čo ma tam čaká. Po rozhovore s Lujzou som však usúdila, že bude lepšie sa skludniť, na dnes odložiť telefón a samozrejme zostať tu. Nebol ešte môj čas na to aby som mohla ísť domov riešiť všetky tie sračky čo ma tam čakajú. Hoci veľakrát som zápasila zo zlou náladou, smútkom vždy vonku na lavičke som zabudla, aspoň na chvíľu.

Teraz až chápem, prečo to tak bolo. Bola som tu a teraz. Vedela som, že  môžem riešiť iba to čo je teraz a čo dokážem ovplyvniť odtiaľto, že niektoré veci jednoducho teraz nepojdu. Vlastne musela som robiť iba to čo bolo teraz najdôležitejšie a viacmenej to bolo iba to, aby som dodržiavala režim, aby som využila voľný čas na svoj relax, cvičenie na čítanie, alebo na hocičo, kedy som zamestnala svoju hlavu. Nemalo zmysel hádať sa cez telefón s nikým. S priateľom to tiež bolo miestami divoké. On odo mňa očakával vrúcny telefonát a mne sa veľakrát po celom dni fakt nechcelo ani rozprávať. Nie jeden telefonát skončil výčitkami a hádkou. Bola som smutná, sklamaná a cítila som, že ma jednoducho nechápe. Bolo to všetko nové nielen pre mňa, ale aj pre neho. Tu mi Boh poslal do cesty informáciu o tom, že existujú skupiny nielen pre nás alkoholikov, ale aj pre rodinných príslušníkov,tiež som sa ma didaktoterapii dozvedela informácie o spoluzávislosti, o tom ako veľmi nás ovplyvňuje prostredie v ktorom žijeme, výchova, rodinné zázemie s akej rodiny pochádzame. Jasné, že tieto informácie človek vie bežne, ale  až tu som pochopila ako veľmi  to všetko súvisí. Prečo som nikdy nikam nezapadala, prečo som sa  už ako teenegerka správala ako rebel a myslela si, že som hviezda, keď sa na discotéke opijem pod obraz Boží. Prečo mi krachujú vzťahy, prečo niesom v živote spokojná a prečo myslím ako myslím. Taktiež som začala premýšľať o ľuďoch v mojom okolí,ktorí sú tiež niečím poznačení. 

Mala som pred sebou ešte vyše mesiaca do konca liečenia a už som začínala rozmýšľať čo bude vonku a aké to bude. Ako každý som sa motala v myšlienkach čo o mne budú hovoriť ľudia, ako sa budu na mňa pozerať, vedela som že už v mojej dedine kolujú rôzne informácie o tom kde som a čo sa mi stalo. Ale to sú presne tie veci, ktoré ja neovplyvním a musim ich ina prijať a pustiť od seba preč. Pretože to, čo druhí rozprávajú sa mna naozaj netýka. Musím sa vymaniť z toho vzorca, vv ktorom  som sa trápila tým čo si o mne myslí a hovorí okolie. Naozaj som začínala chápať veci typu, že s akými ľuďmi si tak tak taký si aj ty, že s akým nastavením v hlave začínaš deň, tak taký ten deň potom naozaj bude a že nemusím byť perfektná aby som bola spokojná. Že je všetko len o mojej hlave a stave mojej mysle. Áno, tej mojej chorej hlave. Ktorá ťa naozaj niekedy dokáže presvedčiť o tom aký je svet na hovno a ty si také chúďatko tak poď, ľutuj sa a zapi to, ono to zmizne.. Presne na tomto vzorci som fungovala posledné obdobie doma... Nebola som šťastná, nebola som spokojná a stále som nevedela prečo.... 

Preto som bola tu... Aby som konečne dostala odpovede...  Boh, pre mňa urobil to, čo som pre seba nedokázala urobiť ja... 

Romantika, oddych, zážitky v Demänovej rezort....

Keď som zahliadla rezort v Demänovej, akoby som ho prehliadala“, s tým, že je len pre „vyššiu triedu“ a nie pre bežných ľudí. Ale oslovila ma ponuka vyskúšať romantický pobyt s naším otareným útulkáčom J. Nadšenie aj kúsok stresu. Pred samotným pobytom – oceňujem ochotu a promptnosť komunikácie s recepciou rezortu. Riešili sme zopár vecí, možností predĺženia aj s deťmi mimo testovacieho pobytu. Zakaždým odpovedali ústretovo a snažili sme sa nájsť spoločné riešenie.

 Pobyt sme začali v piatok 02.12.2022. Check-in bol o 15tej. Recepcia útulná, príjemná, aj pracovníci v nej. Vybavenie na veľmi dobrej úrovni, bez zdržaní.  Na odporúčanie sme mali apartmán Relax. A bol to pre nás veľmi dobrý tip. Apartmán sa nachádzal na prízemí, čo bolo pre hafana komfortné. Do vrchného apartmánu sa vchádzalo po kovovom schodisku zboku. Samozrejmosť bola čistota, efektnosť apartmánu, ktorý je minimalistický, ale účelný, príjemne presvetlený veľkými oknami s výhľadom na hory. Po chodbičke nás uvítala „obývačka“, kde bol rozkladací gauč, stolík so stoličkami a veľká telka. Ziggy (psík) si našiel miestečko pri okne – kde mal svoj peliešok, deku aj papací „kútik“ – výhodou v apartmáne so psíkom je komfortná dlažba, ktorá sa nešmýkala a bola príjemnej teploty.

Prechádzalo sa cez praktickú kuchynku, z ktorej bol vstup do peknej kúpeľne s toaletou. V kuchynke boli základné riady – poháre na víno J, taniere, misky, príbor, aj nejaký hrniec, sitko, nožík, dokonca aj soľnička s koreničkou, mikrovlnka aj rýchlovarná kanvica, indukčná varná doska, menšia chladnička. V kúpeľni sa nachádza dostatočne veľká vaňa, efektné poličky, fén na vlasy. Samozrejmosťou bolo viac ako dosť uterákov. Prešli sme do spálne. A že waaaaaw. Aká vysoká posteľ. Teda matrace. Tipujem, že boli cca 40cm vysoké. Waw. Čo si môžu unavení rodičia viac želať, ako kvalitnú posteľ, na ktorú ani pes nevyskočí J. Aj v spálni bola telka. Nevadila mi, ale nevyužívala sa. V obývačke aj v spálni je dostatok úložného priestoru riešeného formou vstavaných skríň. Z apartmánu som mala príjemný pocit, celkovo drevený dizajn pôsobí ukľudňujúco.  

Privítal nás sneh, rezort pôsobil sviežo, krásne, čisto. Rozmiestnenie viacerých apartmánových domov a chát, umiestnených v kopci, vytvára pocit menšieho mestečka v pozadí s nádhernou panorámou hôr. Kto sa nechce z rezortu pohnúť, tak so psíkom sa dá poprechádzať aj v rezorte. Koše boli umiestnené nerušivo, na viacerých miestach aj s eko vreckami. Na lyžiarsky svah, ktorý je na kopčeku v areáli, je zákaz so psíkom v zime. (kvôli bezpečnosti).

Čakala nás večera. Vstup je bez psíka, pred reštauráciou nie sú „odložiská“, aby mohol psík čakať vonku. Ale nášmu to vôbec nevadilo, vychutnal si pokoj a ticho v apartmáne. Ja som vitariánka, manžel vegetarián. Ale tieto požiadavky sme vopred nepísali ani nespomenuli. Ja si všade so sebou nosím zásoby jedla J J J a na večeru som šla ako doprovod a pozorovateľ. Ale!!! Aj ja som odišla prejedená...  Ostala som v nemom úžase, očarená, prekvapená a nadšená z jedla. Výber, kvalita a čerstvosť jedla, až neskutočná. Večeru sme mali v indickej reštaurácii SAFRAN, na poschodí. Mňa hneď upútalo množstvo čerstvého ovocia, a to nielen jablká či pomaranče, ale bol chutný ananás, grepy, jahody – a teda, na zimu aj mimoriadne chutné, žltý melón... Zelenina pekne nakrájaná a servírovaná formou švédskeho bufetu, samostatne rajčiny, papriky, šaláty, vedľa rôzne kondimenty ako napríklad nakladané cibuľky, rajčiny, feferónky. V ponuke boli dve polievky – jedna vegetariánska, manželovi veľmi chutila a jedna mäsová – vyzerala veľmi dobre. Množstvo zaujímavého aj tradičného jedla, kde si vybral každý. Kuchár priebežne opekal/griloval nejaké ryby. Z mäsa bolo najmenej 5 druhov, čo sa dalo vybrať. Z nemäsových bolo hríbové ragú – čo bolo neskutočne dobré, grilovaná zelenina, vyprážané cibuľové krúžky, syrové trojuholníčky. Z príloh bolo napríklad zemiaková kaša, ryža, krokety, hranolky, opekané zemiaky, kus-kus, opekané batáty. Už z tak veľkého výberu bolo možné si jedlo ešte dokombinovať rôznymi syrmi, omáčkami, dochucovadlami. Ako bolo vidieť, ľudia jedli preto, že im chutí. Nápoje k večeri boli ponúkané ako doplnok. Tu by sa mi hodil nápojový lístok – aj s cenami. Aby sa (bežný) človek „nebál“ si objednať. Celkovo, ceny za tovar/služby v rezorte, boli akoby „skryté“. Za nápoje sú mierne vyššie, ale dá sa to zvládnuť. V reštaurácii hovorili zásadne po anglicky, čo na jednej strane pôsobí „na vyššej úrovni“ ale zasa, nie každý vie aj po anglicky, čo môže odradiť od objednávky.

Môj život s hyperemesis gravidarum alebo aj s nadmerným zvracaním v tehotenstve je ako na húsenkovej dráhe. Myslela som si, že pri prvom tehotenstve som si vytrpela dosť a už sa to opakovať nebude. Všetko vyzeralo nádejne až do začiatku tretieho mesiaca. Občas sa objavili nejaké slabé nevoľnosti, nafukovanie, ale zvracanie nikde. Vtedy som pochopila, ako veľmi som sa mýlila...

Tretí mesiac bol pohromou pre mňa i moju rodinu. Ostala som na PN. Zvracala som v noci, zvracala som cez deň. Kamošky nechápali, že som nefunkčná a ako to, že sa budím na nevoľnosť. No budila som sa. A nie raz, ale každú noc aj desaťkrát. Často som zvracala osem až dvanásť hodín v kuse. Od druhej noci až do obeda alebo aj dlhšie. Po jednom takom trojdňovom maratóne som si ráno povedala, že to už nedávam a nakázala manželovi, aby mi pobalil veci a zobral ma na gynekologický urgent. V trnavskej nemocnici sa o mňa dobre starali, prvý deň som takmer celý prespala na infúziách. Našťastie som tam prišla včas, pretože poobede mi už vystúpila horúčka a začali komplikácie. Doktor nevedel, čo mi je, ibaže bojujem so zápalom. Sestričky okolo mňa behali a v kuse mi merali teplotu. Dostala som infúziu, po ktorej som sa mala "strašne potiť", ale mne konečne po dlhých týždňoch nebola zima a nemala som prsty na rukách a nohách ako cencúľ. Bolo mi zrazu dobre a opäť som spala. Nakoniec to bola (chvalabohu) viróza s nádchou, ku ktorej sa pridružili horúčky. Ďakovala som, že to nie sú obličky ani nič vážnejšie.

Strávila som tam štyri dni. Nadopovaná liekmi som aj trochu toho zjedla. Bolo mi trápne pred všetkými pohľadmi ostatných pacientiek, keď na obed som dostala sucháre alebo iba varenú ryžu. Sestričky za mnou chodili a ľutovali ma, že sa nemôžem najesť, ale ja som bola šťastná. Aj päť lyžičiek ryže v mojom žalúdku, ktoré sa netlačili von, bolo víťazstvo. Naozajstné víťazstvo.

Po prepustení z nemocnice to však nebolo lepšie. Lieky vyprchali a ja som bola opäť v kolotoči. Tento raz ale vybavená liekmi tlmiacimi nevoľnosti. Pomáhali, ale bola som úplne neschopná čokoľvek urobiť doma - umyť riad, navariť si, urobiť si s dcérou úlohy. Niekoľko hodín som prespala a zbytok dňa som bola ospalá, utlmená.

Po týždni od hospitalizácie prišiel ďalší zlom. Začala som zvracať krv. Nebola to sranda. Manžel zbledol, ešte som ho takého vystrašeného nevidela. Leteli sme k doktorovi, nasledovali odbery, vyšetrenia, soná. Všetko bolo v poriadku. Až na môj žalúdok, ktorý tým neprestajným zvracaním utrpel trhliny. Jeden lekár mi povedal, že v živote nepočul, aby niekto takto "strašne a stále zvracal", ďalší mi odporučil meditáciu a dietológa.

Viete, prvý raz som takéto stavy zažila pri dcérke v roku 2014-2015. Myslela som si, že už je to dosť dlhá doba na to, aby sa medicína posunula ďalej. Nemala som z toho taký pocit. Začala som si klásť otázky. Prečo? Čo je príčinou? Dá sa tomu predchádzať? Ako to zvládať? Čo mi škodí a neškodí? A začala som hľadať odpovede na moje otázky v zahraničných fórách, odborných medicínskych článkoch a organizáciách, ktoré sa hyperemesis gravidarum venujú. Myslím, že je nás dosť a zaslúžime si odpovede. Som síce len psychológ a nie lekár, ale budem sa snažiť sprostredkovať vám moje zážitky a veci, ktoré mne pomáhajú sa dozvedieť, či vyskúšať, čo najlepšie ako viem. 

Och, konečne posteľ, s úľavou si povzdychla Rebeka a ľahla do perín. Síce bolo na jej pubertálne pomery ešte skoro, ale mala za sebou ťažký deň. To gymnázium jej dávalo slušne zabrať, chodila do matematickej triedy a moc sa tam s nimi nemaznali. Oproti základnej škole to bol veľký rozdiel, snáď prvý krát v živote sa musela učiť. Nezvyk. 

A samozrejme, okrem školy jej čas vypĺňali aj ďalšie aktivity, ktoré ju napĺňali. Dnes sa to celkom nazbieralo, hneď po škole divadelný krúžok, potom ešte basketbalový tréning, rýchlo domov, najesť sa niečoho, úlohy, učenie a zajtra rovnaký kolotoč, ale miesto divadelného krúžku ju čaká literárny, prvé číslo školského časopisu už bolo na spadnutie. 

Vyčerpaná sa uložila do perín a už pomaly zaspávala, keď začula buchnúť vchodové dvere. Prišla mama domov. Kto vie kde bola, však už je pol desiatej, asi na večeri s nejakým obchodným partnerom. 

Zrazu sa rozrazili dvere na detskej izbe, zažalo sa svetlo a spustil krik: no tu si, čo ležíš?!

Nevidíš tú špinu v chodbe? Už aj vstávaj a choď to pozametať! Mama mala trošku vypité a na rozdiel od Rebeky bola plná energie. 

Mami, som unavená, nestačí zajtra?

Trápi vás pálenie a štípanie pri sexe? Cítite bolesť pri intímnom styku? Môže sa jednať o vaginálnu suchosť. Nedostatočné zvlhčenie je najčastejší dôvod, prečo páry pri sexe používajú lubrikačný gél.

zdroj obrázok: freepik.com

Dôvody slabej prirodzenej vlhkosti v pošve môžu byť napr. nedostatočné sexuálne vzrušenie, menopauza a s ňou pokles estrogénu, zmeny počas menštruačného cyklu či dojčenie a stres.

Čo môžete robiť s vaginálnou suchosťou? Jednoduché riešenie je používanie lubrikačného gélu pri pohlavnom styku. Lubrikačný gél sa aplikuje na vulvu, vagínu, penis či análny otvor, je určený na zvýšenie vlhkosti a pohodlia počas sexuálnej aktivity. Vzhľadom na jeho nízku cenu sa lubrikant považuje za najlacnejšiu pomôcku, ktorá môže výrazne zlepšiť váš sexuálny zážitok.

Ktorý lubrikačný gél je najlepší pri riešení vaginálnej suchosti?

Odpoveď záleží na tom, čo od lubrikantu očakávate. Hľadáte lubrikant na vaginálny sex alebo gél na používanie s erotickou pomôckou? Chcete lubrikačný gél, ktorý je bezpečný na použitie s kondómom?

Srdiečkové deti na Slovensku ešte stále umierajú zbytočne. Tento rok už 3 tragické osudy. Budem o nich ešte písať. A o srdiečkové deti sa ešte stále nik nezaujíma - iba ich rodiny. Tie rodiny, ktoré bez včasnej diagnostiky srdcovej vady počas tehotenstva zrazu čelia hrôze, ktorá ich čaká, keď dieťatko, ktoré sa malo narodiť zdravé zrazu helikoptéra alebo sanitka preváža do Opravovne srdiečok - a tá je na Slovensku len jedna.

Mamičky, pripomínam vám odkaz, ktorý ste mi potvrdili vy samotné - dôležitejšie ako 3D foto vášho plodu je vedieť, že jeho srdiečko bije, ako má. Viac info nájdete v našom Projekte Ako zvon.

A ak sa chcete dozvedieť ešte viac, pozrite si dnešné vydanie Dámskeho klubu na Jednotke, kde Matej Nosáľ s Ivetkou Malachovskou rozpráva o srdiečkových deťoch a o tom, že je dobré vedieť.

Naučte sa počúvať svoje dieťatko. A začnite srdiečkom!

Čo je diastáza, ako vyniká, ako ju riešiť...

Pod pojmom diastáza označujeme rozostúpenie všetkých svalov brušnej steny v oblasti stredovej čiary (linea alba) s prejavom na priamom brušnom svale. Toto rozdelenie prirodzene vzniká počas tehotenstva, aby sa v brušnej dutine vytvoril priestor pre vyvíjajúci sa plod.

Pretrvávajúca diastáza sa po gravidite prejavuje ako vypuklé bruško, ktoré aj roky po pôrode vypadá ako tehotné. Diéta a bežné posilňovacie cviky nezaberajú. 

Našťastie však existujú účinné metódy, ako brušnú stenu opäť spevniť.

Naše brušné svalstvo sa skladá z niekoľkých na seba nasadajúcich vrstiev. Ide o najhlbší priečny brušný sval, šikmé brušné svaly a priamy brušný sval. Pravá a ľavá strana brušných svalov sa upína do stredovej väzivovej čiary tzv. linea alba. 

VIDEOCVIČENIE spolu s WORKSHOPOM zameraným na Cvičenie po pôrode a diastázu. 

Ako na Vianoce rozsvietiť úsmevy detí v nemocniciach? ⭐ Zdravotní klauni na to majú recept - smiech a poriadne veľa vianočných svetielok! 🎄 Sestrička Pištíková a doktor Koala sa do tej vianočnej atmosféry tak ponorili, až nevedeli, kde im nos a hlava stoja. Hlavné je, že sa izba naplnila smiechom a dobrou náladou.

Prispejte a pošlite na Vianoce radosť deťom do nemocníc.

Video sme natočili počas našej pravidelnej klauniády v Detskom kardiocentre v Bratislave - Národný ústav srdcových a cievnych chorôb.

Strih a kamera: Peter Važan
Účinkujú: Lucia Barczi, Ján Morávek, detskí pacienti a rodičia

Som veľmi rada, že som dostala možnosť testovať DM výrobky na pečenie v bio kvalite. Doteraz som nikdy nič nevyhrala a ani nedostala, takže zapojiť sa do testovania bola pre mňa výzva.

Napiekla som rôzne koláčiky, muffinky, bábovky, kysnuté buchty a aj chlieb, ale rada by som sa podelila o rýchle a zdravé kocky, ktoré sa dajú robiť na milión spôsobov a nezaberú veľa času. Všetky suroviny sa dajú kúpiť v DM.

• 200 ml kokosového oleja 
• 200 g strúhaný kokos
• 200 g sušených brusníc alebo hrozienok alebo iné ovocie
• 50 g kakaového  prášku
• Forma na ľad – klasická obsahujúca 14 priečinkov
• Lupienky mandlí alebo iné oriešky

V miske  spolu zmiešame všetky ingrediencie, najjednoduchšie rukami. Masou naplníme formičky a dáme stuhnúť do mrazničky na cca. 2h. Vyklopíme z formičiek a skladujeme v chladničke. 

 Robím rôzne verzie, čisto kokosové s brusnicami. Alebo mandľové. Lupienky mandlí dať do formičky, potom spracovanú zmes, nechám to stuhnúť a po vyklopení polejem horkou čokoládou. Dobré sú aj podrvené pistácie. Sú to zdravé jednohubky 🙂

zdroj receptu:  https://tuts.sk/navody/kakaovo-kokosove-kocky-s-brusnicami/?utm_campaign=modrykonik&utm_source=web