Čakám postihnuté dieťa. Ísť na potrat?
neviem do akej rubriky mám zaradiť tento príspevok tak píšem sem. Poprosím všetkých čo to nechcú čítať, aby to radšej nečítali a nevyjadrovali sa k tomu...
Dnes v 22tt som sa dozedela, že čakám postihnuté dieťa, ktorého nevyvynutia niektorých orgánov a podobné chyby sú neodstrániteľné 😒 Nejdem písať ako som sa naň tešila a pod. Dostala som dve možnosti - buď budem pokračovať v tehotenstve a narodí sa dieťa, ktoré zomrie alebo bude celý život napojené na prístoroje. Alebo pôjdem na potrat - ktorého opis bol podľa mňa veľmi hrôzostrašný.
Chcem sa spýtať či má niektorá s niečím takýmto skúsenosti, ako to prežívala, čo by mi odporúčil, poradil - mám ísť, nemám???... pomôže mi každá rada
Ďakujem moc 😢
a vopred sa ospravedlňujem za tento smutný príspevok...
@nikki771 Si statočná žena. Ja som si dlho myslela (ale to som bola ešte bezdetná), že ak by sa niečo také zistilo, išla by som na potrat bez mihnutia oka. Nie som veriaca, do kostola nechodím, možno aj preto som to vždy brala tak nejak pragmaticky. Potom sa ale narodila dcérka a mne sa zmenil život. Som matka a verím v lásku a dobro. Dnes už rozmýšľam inak a tento článok ma úplne presvedčil.
http://www.pluska.sk/ine/pribeh/viem-umrie-pret...
Ty vieš, že si sa rozhodla správne, moc držím palčeky.
niki 771 tiež som velmi rada ako si sa rozhdla, prajem Ti a aj tvojim blizkym vela sil, si statočná mamina obdivuhodna a je spravne ze si sa o tom rozpravala aj s nami, budem nadalej sledovat tuto temu a modlit sa za Vas
Ďakujem všetkým za podporu aj všetko.
Idem odtiaľto asi na dlhšiu dobu preč lebo mi nerobí dobre čítať to tu a myslieť na to ešte viac. Vaše príbehy mi strašne pomohli, ani jeden vyjadrený negatívne voči môjmu rozhodnutiu. Dúfam, že toto tu pomôže možno inej mame, ktorá bude mať podobný osud, lebo mne tiež pomohli príspevky hlavne na tejto stránke... musím sa priznať, že nikde inde som v Slovenčine nič nenašla, len tu...
Chcem Vás len poprosiť (niektorý mi to aj písali), aby ste sa za nás modlili a mysleli na nás.
Ďakujem
@nikki771 drz sa....... rozhodnutie patri len tebe.. 🙂
@nikki771 budem na teba myslieť. verím, že je ťažké všetko toto čítať ale som rada, že sme ti pomohli. teraz sa venuj hlavne bábätku ktoré nosíš pod srdcom a ostatné je v božích rukách. za to dúfam, že nám občas napíšeš pár slov o tom, ako sa máte a čo malinké. tému si nechávam v oblúbených a určite občas nakuknem, čo nového. držím ti palce a tebe aj rodinke prajem veľa zdravíčka a hlavne veľa síl.
@nikki771 aj ja budem na teba mysliet, rozhodla si sa spravne.... a tiez som na tom ako @carodejnica - nie som veriaci clovek, kedysi by som asi bez zavahania tehotenstvo v takomto pripade bola ukoncila, ale stala som sa matkou a zivot ma zmenil.... a k tomu ma dostal prave aj ten clanok, na ktory link carodejnica dala..... podla mna si spravila spravne rozhodnutie a ak nedajboze ja budem nutena podstupit takuto skusku, asi sa rozhodnem rovnako...
@nikki771 ja som mala komplikovane tehu od 18tt ke mi nasli cysty na placente a zle afp testy, zacala som sa zavodnovat, posielali ma na morfo ultrazvuk, dr. mi tvrdil ze malej zaostava rast hlavicky, ze ju ma uzsiu o tri tyzdne a to som bola uz v 28tt k tomu tie cysty a lekari si ma pohazovali ako horuci zemiak ako daky exemplar lebo nikto nevedel co so mnou. dostala som preeklapsiu a museli mi robit urgentnu sekciu lebo uz slabo poculi ozvy a ked ma otvorili tak mala krvacala a placenta tiez a malicka mala len 1040g a potrebovala hned transfuziu..a zaujimave hned bolo ze nikto mi po porode ani len nespomenul ze malicka ma uzku hlavicku alebo nedovinutu...cvicime vojtovku a mala je uplne v pohode, sice ma hemangiomy ale to sa da vyriesit. a to mi jeden dr. povedal na kramaroch ze aby som mu dala veiet ako som dopadla bez ohladu na to ci mala prezije al. nie...ale musim hned povedat ze hned som povedala mm ze ja si babo necham nech je akakolvek a reci od dr. som tak nejako brala jednym uchom do vnutra a druhym von a verila som si svojmu...to je moj pribeh...
... ahojte, nestihla som si prečítať ešte všetky diskusie... ale môžem napísať moj príbeh: bolo to pri mojej tretej dcere. ked som bola tehotná, tak 3 rôzny lekári mi povedali, že tiež moje dieťatko bude postihnuté....a veru čo všetko lekári hovorili, sa strašne zle počúvalo... ja som sa aj tak rozhodla, že si dieťa nechám... a ked som išla rodiť tak s obrovským strachom ale ... verte alebo nie dieťaťko sa malo k svetu a teraz má dcerka 6 rokov, je prváčka a som rada že ju mám.
Ahojte, chcem vám popriať pekného Silvestra. Dlho som sa neozvala, neviem či sem ešte niekto chodí. Už sme v 37tt, takže sa to pekne blýži ☹ neverila som, že sa takto dožijeme Silvestra 🙂 držte palce pri pôrode...
Ahojte, tak už to máme za sebou, Veronika sa narodila 4. 1. 2011, 1600g, 40cm, zomrela hneď pri pôrode, takže sa netrápila. Bála som sa, že bude vyzerať tak ako to opisovali mnohé zahraničné internetové stránky, ktoré som si čítala (keďže na našich nič nebolo). Teda vykĺbené nohy, ruky, nevyvinuté uši, oči, zošúchaná pokožka atď. Ale nič z toho nebola pravda, bolo to normálne bábo – len menšie. Čakala som ten pokoj, ktorý opisovali mamy v tom videu, čo ste tu poslali niekde na prvej strane. Prišiel! Tie dve hodiny po pôrode, čo som tam ležala to bol naozaj úplný pokoj, ktorý som ani nečakala – bez jedinej slzy. Samozrejme, že potom to všetko prišlo, ale nebolo to o nič horšie, ako keď som sa dozvedela diagnózu a neľutujem, že som sa rozhodla tak ako som sa rozhodla, spravila by som to znova. Aj keď dúfam, že už nič takéto nikdy nebudem musieť riešiť.
Z toho obdobia mám toľko zážitkov, skúseností, pocitov..., že by sa to určite zmestilo do knihy, takže opíšem tu len základné veci, ak to niekedy, niekomu pomôže.
Najhoršie z toho celého a to už od začiatku boli ľudia. Človek sa s tým postupom času proste zmieril ale vždy tam boli tí ľudia, ktorí hladkali bruško, chceli cítiť kopanie, rozprávali sa s bábom... Zo začiatku som sa snažila, hlavne najbližším povedať pravdu. Stretlo sa to však s pomerne veľkým neúspechom, tak som to po čase nechala tak. Ľudia to proste nedokázali pochopiť. Väčšinou reagovali tak, že začali nejakých príbehom zo svojho okolia kedy sa stal zázrak, ale veľa krát sa mi stalo, že aj napriek tomu, že som im to povedala tomu akoby neverili. Dokonca sa mi raz stalo, že sme boli na návšteve u známych, všetko sme im povedali a oni sa za päť minút opýtali: „A kočík už máte?“. Neskôr som si uvedomila, že sa snažím ľuďom vyhýbať, bolo to tak jednoduchšie.
Najlepšie na tom celom bolo to, že ako sme postupne rástli a posúvali sa ďalej a ďalej, tak aj môj gynekológ začal rozprávať o zázraku. Posielal ma na vyššie pracoviská či sa s tým niečo nedá robiť, pričom tí ostatní lekári boli väčšinou veľmi nepríjemní, odmeraní a človeka poslali hneď od dverí domov. Raz sa mi dokonca stalo, že som bola v jednej pôrodnici – robili mi prietoky. Lekár (myslím, že najstarší a najskúsenejší pôrodník) ma najskôr presviedčal, že nemôžem byť v tom týždni v ktorom tvrdím, že som. Povedala som mu, že dieťa má Potterov syndróm, on, že „Aha“. Pokračoval vo svojej práci a za päť minút sa ma spýtal: „A to je čo?“. Takže lekárovi pôrodníkovi som musela vysvetľovať, čo to vlastne je? 😠 - o sestričkách ani nehovorím. Musím teda skonštatovať, že slovenské zdravotníctvo je v tomto strašne rozdielne. Kým v jednej nemocnici mi povedali, že tí všetci čo ma posielajú na vyšetrenia mi len dávajú planú nádej. Tí druhí sa pýtali, či sa bude dieťa operovať a čo sa s tým vlastne bude robiť? Takže asi toľko.
nikky pozeram sem pravidelne a som rada ze si napisala ako sa mate obdivujem Ta a myslela som na vas si spravna mamina a vsetko sa skoncilo tak ako sa malo a je to tak spravne mozno si prave dala aj tymto pribehom vela sil inym maminkam. Naozaj je vsetko len o tom co si kdo mysli a povie a niekedy to je bolestive. Si silna osobnost a prajem Ti aby si v zivote prezivala dobre veci a spravy prajem Ti vela zdravia stastia a ak Ta bude cokolvek trapit napis rada odpisem takej super osobke ako si ty.
MAS MOJ OBDIV.... JA BY SOM NEBOLA SCHOPNA.... PRE VERONIKU SI BOLA A VZDY BUDES NAJUZASNEJSIA MAMINKA AKU MOHLA MAT....
@nikki771 po prečítaní tvojho príspevku mám zimomriavky, ale píšeš to s takým pokojom a láskou. spravila si pre svoje dieťatko všetko čo si mohla, dala si mu lásku a ono to určite cítilo. si veľmi silná a máš môj obdiv, prajem ti, aby ste boli s manželom šťastní a čoskoro sa dočkali krásneho zdravého bábätka.
Ďakujem baby,
ja nemám manžela 😠 - problémy, ktorý som musela riešiť predtým ako som sa dozvedela diagnózu a keď už som konečne vyriešla to, tak prišlo toto. Môj príbeh je totiž oveľa dlhší, tu je napísaný len zlomo z toho všetkého 🤐 ťažký to bol rok, veľmi...
Ak chcete, tak si prečítajte
http://www.materskecentra.sk/poradne/index.php?...
@nikki771 máš toho veľa za sebou, veľa ťažkého...
ale ako sama píšeš aj obohacujúceho...
a či už sa Ti to teraz tak zdá, či nezdá, určite vychádzaš zo všetkých týchto bojov ako víťaz...
raz-v novom vzťahu a milujúcom pute to všetko zúročíš...
a najmä: nikdy nebudeš mať pocit, že si spravila obrovskú chybu (predčasná svadba, nedobrovoľný potrat...),
pretože si tým chybám vždy svojim odvážnym, pevným a silným rozhodnutím zabránila!
Si naozaj silná osobnosť...
😉
ďakujem ti za kúsok Tvojho života, ktorý sme mohli prejsť s Tebou, verím, že pomôže mnohým,
ale najmä Tebe.
@nikki771 čítala som Tvoj príbeh... i keď mám úplne odlišný svoj príbeh, ale tiež mi zomreli dve deti- dvojičky.. viem, že stratiť dieťa je ten najhorší zážitok v živote... ak môžem pridať svoj názor, ja by som sa rozhodla tak isto ako Ty.. tiež by som si dieťatko nedokázala zobrať... veľa si si toho už prežila, ale myslím, že ak si dokázala prejsť celé tehotenstvo (i stým všetkým), tak to ďalej zvládneš...si úžasný človek- silná osobnosť ...viem, že to veľmi bolí, ale môžeš byť kľudná a spokojná, že si pre bábätko spravila všetko, čo bolo v Tvojich silách.. už len tým, že si sa rozhodla donosiť ho... ale život ide ďalej a naši anjelikovia sú vlastne stále s nami, len my ich nevidíme (aspoň ja to tak cítim).. z celého srdiečka Ti želám, aby Ťa v živote postretlo už len všetko dobré a aby si v budúcnosti mala ešte zdravé detičky a krásnu rodinu 😉
a ešte k Tvojmu pôrodu... dodnes stále nad tým uvažujem, ale aj ja som hneď po pôrode cítila neskutočný pokoj, ktorý dodnes neviem pochopiť (v tej situácii)... Boh vie, prečo to tak bolo a je... 🙂 drž sa ! 😉
Statočna zena,dolu klobuk pred vami...
niki771, si najstatočnejšia, najužastnejšia žena, akú poznám. Môjmu babatku zistili edwardsov syndrom,som v 18 týždni tehotenstva neviem čo ďalej.Je to tiež syndrom nezlučiteľný so životom. Najhoršie je že v priebehu tohto roka mi odchádza už druhé dieťa, minulý rok mi zomrel dvojročný synček na obojstranný zapaľ pľuc(nekašlal a neteplotoval).
Život je krutý a nespravodlivý.
@sisusiak nechceš sa o svojom synčekovi, ktorý odišiel, porozprávať tu:
https://www.modrykonik.sk/forum/tema/zemrelo-mi...
je mi ľúto, čo prežívaš 😔
Počas štúdia som videla veľa postihnutých plodov, nešťastných rodičov a v škole sme to rozoberali. Ak by som mala potvrdené od viacerých špecialistov že dieťa má nulovú šancu na šťastný život kvoli nevyvinutiu orgánov išla by som na potrat. Jasné že kvoli napr. Downovému syndrómu by som nešla lebo to sú štastné detičky ktoré s špeciálnou starostlivosťou môžu viesť kvalitný život. Ale dieťa na prístrojoch by som nezvládla. Pretože ja všetko prežívam a som netrpezlivá. Ja sa neuveritelne teším z pokrokov mojich detí ale u dieťaťa čo nevie nič, nepozná ťa, je ako bábka.... Ja potrebujem lásku z druhej strany... Myslím že dva mesiace do konca by si sa trápila a tak tie dva mesiace by som už bola v regenerácii duševna. Po čase by som isto skúšala bábetko a verím že ti je súdené zdravé dieťa nad ktorým by si sa tešila a nie ktoré by ťa utrápilo.... Klobúk dole nad mamičkami ktoré majú vážne choré detičky. Ja by som to nezvládla. A tí ktorý by sa ti čudovali že si sa vzdala dieťaťa nech si vyskúšajú čo to je starostlivosť o živú mrtvolku.... Tod môj názor. Do budúcna hoci aj 4 krásne a zdravé detičky a tento plod ako anjelika v nebíčku ktorý vas bude ochranovať
@nikki771 si ta naj statočnejšia žena a MAMIČKA, klobuk dole, ja by som to nedokazala, asi, neviem.
Modli sa k Bohu a ten ti pomože všetko prekonať ľahšie.To mi ver.
Čitala som všetko čo tu je napisane a nevedela som sa zdržať aby som nerevala.Je to pre teba neskutočne ťažke to všetko zvladať.Ale držim ti všetky palce, nech to dopadne dobre.
Ano, je to už živy človiečik, a tak isto jak aj my , chce videť slniečko, teba a počuť tvoj hlas, citiť tvoje naručie, tvoju lásku.
A nech už to dopadne ako to dopadne, nebudeš mať pocit, že si mu nedopriala život. Si veľmi silna žena, drž sa. A prajem ti všetko dobro a šťastie sveta.A dalšie zdravučke detičky.