Dieťatko bez obličiek v 20. týždni
Dnes sa mi zrútil svet ..... moje dieťatko nemá obličky a ešte ma aj poškodený mozoček. Dr povedala že je vysoko postihnuté.
Ja ani neviem čo očakávam od tejto diskusie, ale je mi strašne smutno, neviem čo mám robiť...... proste viem len to, že si porodím mŕtve dieťa alebo mi zomrie po narodení. Namiesto krstu budem robiť pohreb.
Dr chce aby som šla.na amniocentézu ale neviem....podľa mňa už zbytočný zásah do môjho tela, keď vieme že bábätko neprežije.
Prešli ste si niektorá týmto čo zažívam teraz ja ?
Najsmutnejšie je že ju cítim ako sa tam krásne hýbe, kopká ma a ja sa mám rozhodnut či tehotenstvo ukončím do 4och týždňov alebo počkám kým bábätko zomrie samé. 😪😪
Som na pokraji zrútenia.
@daja70 prajem Ti/vám všetkým trom veľmi veľa síl a odvahy, nechať prejsť vášho Maličkého Milovaného na Lepšie miestečko...
Nemajte od seba očakávania, ako to zvládnete, nechajte plynúť svoje emócie tak ako budú prichádzať, buďte si navzájom oporou, a ak sa dá, neuzatvorte sa do seba...
Máš úžasne silný postoj a si pripravená zvládnuť to, čo vás čaká ♥.
Buďte požehnaní a plní Lásky ♥
@daja70 mala som plodovu vodu ale pamätám si že mi hovorila gynekologička že jej je menej a keď mi praskla tak jej bolo oveľa menej ako keď som rodila prvé dieťa čo si tak porovnám a to mi lekári pichli ešte na zastavenie pôrodu a nechali ju tak ďalšie dva dni kým sa znovu nevypytala na svet a ďalšie zastavenie som už odmietla lebo psychicky som to už nedávala keďže mi hovorili že aj tak nebude žiť a nakoniec mi zastavovali pôrod (v mojom prípade cele zle že nechápem )
Ja viem úplne ako sa cítiš , mojej nedávali žiadnu šancu , takisto písané nezlučiteľné so životom . Každý deň som sa snažila zmieriť s tým že budem páliť sviečky , mala som kúpené oblečenie do truhly a nachystané v aute . Zažívala som veľký stres a poznačilo ma to veľmi , podpísalo sa to na mne . Ja som celý jej prvý rok mala v hlave tie slova že zomrie ja som sa každý deň budila s tým pocitom ze či ju nájdem v postieľke živú či mŕtvu…. Psychika proste posla dolu ….
A tým ti chcem povedať že proste nechaj to na neho na tvojho synčeka , nepcouvaj doktorov . Ak tu ma byt tak tu bude a ty sa budeš tešiť z neho od začiatku , ak tu nemá byt tak odletí a bude sa na teba kukať zhora a ty budeš smutná ale budeš hrdá maminka.
Ako píše magimary …. Nechaj čas plynúť …… v tvojich rukách to nie je , nemáš možnosť niečo zmeniť , opraviť , pomôcť …… všetko je tak ako ma byt …. A tvoj synček ma úžasnú maminku . 🥰🥰
Ja sama mam AS, cize ja som to zazivala aj na sebe ciastocne, som ina, nie tak velmi, ale som. Za mna vzdy tych ludi velmi stroho informovat v zmysle „ ano dcera ma vaznejsie diagnozy, ale je uzasna“, to sklapne kazdy.
