Pôrod bábätka v 22. týždni

@misinka0611 ved to som aj ja pisala, ze ma na epidural narok zdarma v takomto pripade, preto mi nejde do hlavy, preco jej ho nepichli :(

@vikilia mne moj gynekológ povedal že 2-3 mesiace a potom dodal že som mladá tak aj pol roka počkať, v nemocnici že 3 mesiace... ale ja chcem začať po 2 MS a ako vidím aspoň nebudem sama ktorá sa tak rozhodla... budem veriť svojmu telu že ono samo vie kedy je pripravené... ďakujem s manželom strašne veríme a dúfame že budúce Vianoce už budeme traja ❤️

Epiduralku nedavaju v kazdom nemocnici. Aj ja som rodila bez epiduralky.

@vikilia no a prečo je to tak?

V Nitre nedávali kvoli nedostatku anesteziologov.

@vikilia To je svinstvo.. ináč som čítala ze chcú zrusit platbu za Epidurál a otca pri pôrode. Len asi ten zákon sa musí este schváliť. Minimálne platbu za otca by mohli. Veď to je nonsens. Hlavne ked ten moj tam za nich robil robotu a vďaka tomu ze tam bol ma nemuseli tak často kontrolovať.

@luuciinka11 som rada, že už máš po. Veľmi mi je ľúto čo sa stalo, ako sa to stalo a že sa vôbec deju takéto veci. Najviac mi je ľúto, že s tebou tak nepekne, neľudsky zaobchádzali. Asi by som na tvojom mieste popisala vedeniu kliniky pristup, s ktorým si sa stretla, najmä správanie sestričiek bezprostredne po pôrode. Predsa ty si si nevybrala len tak pre modré oči, že chceš potratiť svoje dieťa, lebo ti nevyhovovalo a nezapadalo do plánu. A keby aj, nemajú právo súdiť. Mohli ta radšej utešiť, povzbudiť - po x hodinách fyzickych bolesti, nehovoriac o tej psychickej, by to aj bolo na mieste... od toho sú sestričkami. Predpokladám, že dobrovoľne by si si nevybrala tu situáciu a radšej by si sa tešila z dobre prebiehajúceho tehotenstva, tak nechapem, prečo ti ešte stazovali už aj tak ťažkú situáciu. Asi zabudli, že neleží pred nimi kus masa ale žena, ktorá práve prišla o svoje dieťa. Bez ohľadu na to, či sa tak sama rozhodla alebo nie.
Sťažnosť by som poslala. Tebe to už dieťa nevráti, ani spomienky nezmaže, ani bolesť neutisi, no môžeš pomôcť ďalším zenam, ktoré sa asi dostanú do rovnakej situácie. Stále vravím, že tu mame malo ľudskosti. Tvoje správy prišli v deň, keď do sveta vypustili informáciu o tom že začali menit porodnictvo a to tým, že položili nové podlahy v ba nemocnici... pritom majú oveľa väčšie nedostatky - otupený personál, ktorý by aj možno chcel byt dobrý, len dako zabudol na to, že pracuje s ľudmi a nie nejakými necitiacimi vecami.
Ja ti len zelam nech to čo najskôr prebolí, nech sa ti podarí preniesť nad tým a ak to ma prísť, nech ďalšie tehotenstvo dopadne šťastnejšie. My ženy sme veľmi silné a musíme sa prelúskať mnohými nelahkymi situáciami, kedy nám dochádza energia. Preto ti želám len veľa síl na to všetko🙂

@luuciinka11 ahoj,necitala som celu diskusiu ale prezila som to co ty. Bolo to tento rok v maji a tiez som rodila medzi 22 a23tt. Zistili ze babo ma nefunkcne oblicky a nemala som ziadnu plodovu vodu. Predtým ako mi dali vyvolavacku babatko same odislo. Bolo to dievcatko😢 . Nechapem preco ti nedali epidural kedze v tomto pripade ako je tento ze porod do 23tt zo zdravotnych dovodov mas narok na epidural zdarma bez poplatku. Mne dali vyvolavacku,a nic,potom som rodila 23h ale este ze som mala epidural ten na bolesti zabral. Cakali dokym nebudem otvorena na 7 aj ked nechapem naco ked malinka mala len 500g a cca 20cm ale potom komplikacie lebo som neporodila celu placentu tak ma museli cistit a to ma ani neuspali. Skoda reci nase zdravotnictvo. Našťastie som ok. V oktobri som znova otehotnela ale babo odislo v 6tt. Takze tento rok uz mam toho dost. Držím palce a verim ze buduci rok bude pre nas stastnejsi 🍀

Veľký súhlas s Redlolou.
Za mna ešte dodám, najskôr Ta veľmi rýchlo presvedčia, že najlepšie je ukončiť ''trápenie dieťatka '' hneď a potom, keď potrebuješ trosku súcitu a empatie, nedostaneš nič.
Mala by si zverejniť nemocnícu a aj mena lekárov a skutočne podať sťažnost. Aj keď to je asi posledné na čo máš chuť a silu, čo je pochopítelne.
Vyzerá to však, že veci sa trochu pohynaju, vid najnovšie správy o zrušení poplatkov a zavedení nových štandardov....
No hádam sa naše dcéry raz dočkajú ...
Škoda, že si pri prijmani netrvala na epidurále, keď si vedela, že máš na to nárok v tejto situácii.
Spomínali to viaceré maminky.
No teraz už nepodstatne a neskoro.
Prajem Ti skore zmierenie sa s celou situáciou a maminky, ktoré tuto diskusiu čítate a nedajbože sa raz ocitnete v podobnej situácii nedajte sa a bojujte!!!! Za seba, za toho malého drobceka, ktorý má právo za dôstojný odchod z tohto sveta a za ľudské zaobchádzanie rovnako ako vy.
Tak ako to spravila zuzulak11

@luuciinka11 ahoj mne sa narodila dcerka presne na termin 4 dni som myslela ze mam zdrave dieta az potom zistili diagnozu vrodenu srdcovu vadu zila 12 dni dnes dakujem bohu za tie dni s nou a som rada, ze to nezistili pocas gravidity vobec neviem ako by som sa rozhodla.

@redlola veľmi pekne ďakujem,veľmi pekne napísané ,tak mi aspoň držte palce aby ma dnes uz prepustili k mojej rodinke ktorá má očakava kazducku chvíľu a hlavne moje malé detičky .Ne chcem tu stráviť uz ani minútu.Dúfam ultrazvuk dopadne dobre a zmyznem stade hneď ako ss len da.

@selinaliana ach bože je mi ľúto 😔

Ja som.toto prežívala pred 14dnami stále nedokážem otom písať 😑😢

@luuciinka11 och boze, tak toto sa cele zle čítalo, nie to este zažiť.....vsetky tu ste vedeli, ze to bude tazke, ale taketo zaobchádzanie??? Toto u nas uz naozaj nie je normalne!!! Je mi z toho celeho zle....dalej som necitala, dufam, ze s isla domov za detičkami a svojou rodinou a ze sa cim skor fyzicky uzdravis!!!! Moc drzim palce, aby si sa pomalicky dostala ako tak do normálneho fungovania a tesila sa zo svojej rodinky!

@redlola pekne napisane , tiez to poznam ked mi dcerka zomrela 12 dni po narodeni. Ja som tu vetu nezniesla nebojte sa budete mat dalsie , ja som chcela presne to co mi zomrelo v tom momente ziadne dalsie, ale to pochopi len clovek co to zazije takuto stratu ci v 10t 20t alebo narodene dieta. V tom momente chceme to co uz nemozeme mat :(

@selinaliana este je aj iný súbor viet. Okrem mamin anjelikov ho poznajú aj tie, čo sa dlhšie snažia o bábätko: “to si nemôžeš tak pripúšťať! Nesmieš nad tým stále rozmýšľať! Život ide ďalej”
Ludia majú pravdu, ale veľmi ťažko sa to v tej chvíli počúva.

@redlola urcite maju dnes to viema mam 2 zdrav deti , ale v tom momente nech si radsej zahryznu do jazyka aspon pre mna to bola hrozna vete. Vtedy som ine dieta nechcela chcela som ju. Je tomu uz 10 rokov a samozrejme to mali pravdu aj vtedy som to vedela ale chcela som aby mi dali pokoj

@luuciinka11 je mi nesmierne luto co si si prezila. To ako sa k tebe spravali je neskutocne. Skus na to cele zabudnut. Bude to trvat nejaku dobu ale si silna, das to. Malinke sa na teba bude cely zivot pozerat a tvoje deticky ta postavia na nohym. To co teraz pisem som sama zazila podobnym sposobom..tiez mi zomrelo dietatko v 26.tt sa muselo narodit a zilo este 2 mes. Ale takyto pristup si nezasluzi ziadna zena. Urcite sa stazuj. Sebe uz nepomozes, ale ostatnym stovkam zien mozno ano pretoze mozno zloba z tych sedtriciek nevyprsi ale aspon im nadriadeny zavru hubu napomenutim minimalne. Takto neludsky zaobchadzat ako sila fakt. Sme vobec este ludia?co tam robia taki neluski bastardi ze sa nevedia zlutovat a ulahcit utrapenej zene :( ver ze to preboli raz nezabudnes ale prejde ten najvacsi zial. Zelam uz len vsetko dobre. Drz sa a vela sil.

@redlola ja som to citila uplne rovnako... a najviac ma trapilo a trapi aj dodnes ked sa ludia spravaju akoby sa nic nestalo, ked som sa vratila domov, nikto mi nevyjadril sustrast, nepovedal, ze mu to je luto... a tak velmi som to potrebovala, tak velmi som o tom potrebovala rozpravat, stale, dookola, aby to som si to znova a znova prezila, aby mi to pomohlo preboliet... vsetci vzdy od tej temy bocili, zmenili temu, zahovorili, tvarili sa, akoby nic... a to bolo pre mna najhorsie :( Su to uz 4 mesiace, ale boli to stale, v tychto dnoch by sme sa stali rodinkou s dvoma dcerkami a tesili by sle sa z jej prichodu, mne zostala prazdna maruc, zlomene srdce a taka rana, ktora sa asi noldy nezaceli... tesim sa z dalsoeho tehotensgva, ale velmi tazko to cele stale nesiem, je mi smutno, ze ludia maju pocit, ze tym ze cakam babatko, som na dcerku zabudla... nie nezabudla a v zivote nezabudnem... dali sme jej meno, doteraz jej tam nikto nepovedal, doteraz sa ma ani jeden clen rodiny na nu nespytal, nespytal sa, co s jej popolom, ako sa citim, co by mi pomohlo... :(

Kto si tymto nepresiel, nepochopi a kto si presiel, boli ho to aj za one maminy, ktore si tym cerstvo pre hadzaju a tie reci, ze budes mat dalsie dieta, odpalkovala som ich vzdy vetou, keby ti zomrie manzel, upokojila by ta veta, ved mozes mat dalsieho? Asi nie, vsak? Chcela si prave toho jedneho, ze? A vtedy vacsina pochopila, ze to doeta nie je len cislo, nie je nieco bezduche v poradi, co vie niekto nahradit... kazda mama svoje doeta miluje, tesi sa nan uz od prvych chcil, co sa dozvie, ze jej rastie pod srdcom, potom pridu pohyby, ultrazvuky, zisteni pohlavia a to dieta je pre mamu jedinecne, nenahraditelne :(

@zuzulak11 je rozdiel ked dostnes infekciu, spusti sa sam porod a ty ani lekari uz nic nedokazu zastavit ako ked niekto dobrovolne ide na potrat s dietatom ktore este zije, dycha, pichnu mu injekciu na zastavu srdca a este sa poponahla aby to bolo povazovane za potrat a nebola sanca aby to dieta po porode zachranovali. Preto je niekedy lepsie ked rodina alebo znami su ticho, lebo z ich reci by mala zena asi vacsie depresie. Hadam mozeme uzatvorit temu.

@tova
Ja som cely čas rozmýšľala ako to spravia. Či zastavia injekciou srdce dieťatka ? Alebo len vyvolajú pôrod a nechajú dieťatko bez pomoci odísť.
Tiež nevieš ako to u autorky bolo, aj keď to nezlahcuje dôsledok jej rozhodnutia.
Tiež ma sklamalo jej rozhodnutie a do poslednej chvíle som dúfala, že si to rozmysli.
A keď potom zverejnila svoje rozhodnutie, silno som rozmýšľala či zareagujem.
Nezareagovala som...
Nie som jej '' sudca''.
A pevne verím, že si raz odpustí sama sebe a že jej odpustí aj jej dieťatko.

@katkazuz @tova nemyslim si, ze ste tymi, ktore mozu sudit a rada by som vas poprosila, ak mate chut na podobne rypalske komentare, aby ste tuto diskusiu radsej opustili a zbytocne nezhorsovali celu situaciu, ktora je uz aj bez podobnych poznamok velmi tazka...

Tiez som musela pospisat suhlas s umelym prerusenim tehotenstva, lebo rovnako ako autorka som bola v ohrozeni zivota a kedze mam doma dcerku, nemohla som sa hrat na hrdinku a riskovat svoj zivot za zachranu malickej, ktora by zomrela mozno o tyzden, o dva ale v bolestiach by bojovali o jej zivot, ktory by aj tak nemal sancu :( Ak by ste pozorne citali diskusiu a nemali len potrebu rypat do zeny, ktora verte mi, bude mat tento den cely zivot pred ocami a dobrovolne za normalnych okolnosti by sa k takemu rieseniu nikdy nerozhodla, chodte si rypat do niekoho ineho. Ak nieco podobne v zivote zazijete,hoci to nikomu neprajem, pochopite, ze pre kazdu mamu je to najhorsie co sa jej moze stat a nie je na mieste jej tu robit vycitky, ktorych mame aj tak kazda dost :(

@zuzulak11 @katkazuz @tova ja už som to raz písala niekde inde. Kedysi som bola striktne prolife, potrat za žiadnu cenu. Aj preto, že som sama spontánne prisla o deti a nechápala som ako sa môže niekto k takému niečomu uchýliť. Doteraz nechapem tie ľahkovážne potraty typu: mám školu, staviame dom, dve deti stačia, naši ma zabijú, s frajerom sme sa nepohodli, atď. Za to sa budú zodpovedať sami ti rodičia. Možno...
A v prípade choroby, či vady dieťaťa som bola za to dať mu šancu a bojovat s ním do poslednej chvíle. To aj stále preferujem, ale...
Na Kramároch mi dali na izbu dieťa narodené v 24tt, ktoré malo asi polroka a dlhy list diagnóz. Za cely svoj život, kedy iba prežívalo, poznalo len lekárske procedúry, nemocnice, tešilo sa z každého ľudského prejavu k nemu. Lebo bolo v nemocnici same. Doma malo dalších súrodencov, takze rodičia s ním neboli. Nehodnotim ich dovody, neviem, nezaujima ma to. Ja som sa mu v rámci možnosti prihovárala, bolo mi ho ľúto, ale mala som tam svoje dieťa, ktoré potrebovalo moju prítomnosť. Dúfam že už skončilo svoju pozemskú cestu.
Vtedy som veľmi prehodnotila svoj pohľad na vec. Či je naozaj dobré predlžovať trápenie. Nie som za univerzálny verdikt - potratit, zbaviť sa. Nechodíme v nikoho topánkach, nevieme v akom prostredí žije, či ma deti, aké sú deti, či vie niekto s nimi pomôcť, či to tie deti vôbec príjmu, či sa z toho nezosypu (môj 2r syn veľmi ťažko niesol okamžitý odchod do nemocnice s jeho menšou sestrou a dlho sa to s ním ťahalo, mohol mat programu až-až, mama mu jednoducho chýbala)
Preto, ak viem že je niekto v takejto situácii, primárne ho podporím v tom aby vydržal, aby zabojoval a neklesal na duchu. Ale ak sa rozhodne inak, rešpektujem jeho rozhodnutie a netrúfam si ho súdiť. Nie som v jeho koži a už viem, že nie všetky moje riešenia situácie sú zároveň aj tie najlepšie. Možno pre mna sú, pre iného vôbec nemusia byť.

@zuzulak11, je mi to velmi luto cim si si presla, zivot je niekedy velmi kruty :(

Dnes rano som sa vratila z nemocnice, zazila som to iste, v 22 tt. 3 tyzdne som vnutorne bojovala, ci si dieta ponechat alebo nie. Geneticke dovody, nepriazniva prognoza, chromozomalna chyba, aku nema nikto na slovensku. Pomoc by som musela hladat v usa. Len boh vie, cim som si za tie posledne tyzdne presla... A nikdy nezabudnem. Dilema: Mam zvysok zivota prezit starostlivostou sa o dieta, ktoremu by som ja ani lekari nevedela pomoct? Alebo sa venovat dvom zdravym detom, ktore mam doma? Ta moznost volby bola desiva, ale po zvazeni vsetkych okolnosti som spravila toto velmi bolestive rozhodnutie. A budem s tym musiet zit do konca svojho zivota ja, nie vy. Tak nesudte, nemate na to pravo. Mate pravo na vlastny osobny nazor. Ale verte, ze je nieco ine teoretizovat a nieco ine byt v kozi zeny-matky, ktora to zaziva. Mne pomohlo pisat si so zenou, ktora sa 15 rokov starala o poskodene dieta... Pochopila som, ze je to extremne tazke, ale ona moznost volby nemala. Ja ano. A musela som rozhodnut aj s ohladom na moju rodinu.

@redlola podla mna sa s tou bolestou clovek nauci len zit. Teda aspon u mna to plati bolest je stale velka

@zuzulak11 presne ako si napisala tak to je :(