Prerušenie tehotenstva v 24. týždni a jeho riziká
Zdravim vas. Mozno ma niektore budete odcudzovat, ale dufam, ze sa tu najde aj niekto kto ma pochopi.Bola som na amnio a ukazalo sa, ze babo ma cast 18.chromozomu navyse. Musim sa rozhodnut ci pojdem na UPT alebo si necham dieta, ktore bude mat vyvinove vady alebo mentalny postih. Pravdupovediac, neviem si rady. Idem dnes na 4D ultrazvuk, a s priatelom sme sa zatial dohodli, ze ak sa tam nic nenajde a ze bude vsetko ok, tak si babatko nechame. ale ja sa bojim toho, ze co ak to tam bude vsetko dobre ale predsa len sa nam narodi babo s mentalnym postihnutim. Bojim sa, ze by som si to dokonca zivota vycitala. Zvazujem rizika ked si nechame dietatko, ale aj rizika ked pojdem na potrat. a o tych nemam vela informacii ale viem, ze je tam riziko, ze uz mozno nebudem moct mat deti a ani len netusim ako sa takyto potrat vykonava. Ak ma niektora z vas skusenost s takymto potratom, tak mi prosim napiste. Dakujem ☹
@ewellina a ako si prisla na to, ze ten chlapik je stastny? Preto, ze sa usmieva? Aj ja som sa v case rozvodu ci starostlivosti s mojou chodou maminkou usmievala. Mas pocit, ze som bola stastna? Usmievala som sa preto, aby som neorbila smutnymi dalsich ludi, lebo i tak mi nemohli pomoct, tak naco ich zatazovat.
@lucy218 neporadim, nakolko som v takej situacii nebola ale jedno viem urcite, mam doma dve zdrave deticky, ale kebyze nebodaj boli chore, nedokazem si predstavit, zeby som im a nam nedala sancu zazit spolocne chvile. Nie som silne veriaci clovek, ale stojim za tym, ze nie sme ani Boh ani priroda, aby sme rozhodovali o zivote a smrti. Mozno pred par rokmi by som mala iny nazor, ale teraz, ako matka , stojim si za tym, ze aj jeden jediny usmev ci iba pohlad dietata stoji za akykolvek boj. Kazdy ma v zivote nejaku ulohu a dorepdu nevieme, co nam zivotne situacie maju priniest.
Viem, ze ak by som bola tehu a mam zle vysledky, nesla by som na prerusenie. Asi by som to nedokazala. Ked si spomeniem na nase babatka malinke, hned po narodeni, myslim si, ze kazde babatko by malo dostat svoju sancu.
Ale chapem, ze sa obavas toho, ake by to bolo.
Skusila by som sa spojit s rodinami, ktore to prezivaju a od nich ziskat informacie, co by Ta v najhorsom mohlo cakat. Myslim si, ze to by Ti k rozhodnutiu mohlo ovela viac napomoct ako poniektore prispevky tu. :(
V kazdom pripade, silno, silno drzim palce, aby si sa rozhodla tak, aby si svje rozhodnutie dokazala uniest, nakolko aj jedno aj druhe Tvoj zivot urcite zasiahne. Najkrajsie by bolo, ak by babo bolo ozaj po porode v poriadku, a aj keby sa potvrdili vysledky, aby si mala babatkol, ktore Ta v kazdom pripade urobi stastnou a obohati Tvoj zivot. SIlne drzim palceky, akokolvek sa rozhodnes. 🙂
@krasneleto Podľa jednej fotky nie, ale skús zadať do gúgla Nick Vujcic - obrázky a uvidíš takých fotiek veľmi veľa.
@ewellina nechcem sa hadat ale fotka nie je vypovednou hodnotou ci clovek je alebo nie je stastny...
ale samozrejme nepochybujem ze stastny byt moze...
keď mal Nick 10 rokov, chcel spáchať samovraždu, ale našťastie sa tak nestalo, dnes je inšpiráciou mnohým...
to však neprichádza zo dňa na deň, nikto myslím nechce propagovať akýsi lacný idealizmus 2 hodinového amerického filmu - určite si musel niečo vybojovať, a nebolo to zo dňa na deň, ale či to snáď si často nemusíme aj my, ktorým akože nič nechýba?...
podobne na tom bola Joni Eareckson Tada - tiež istý čas nechcela žiť...
čiže proces frustrácie, depresie, smútku, plač... to je normálne, nikto nie je zlý, keď ich cíti, ani matka, ktorej sa narodilo postihnuté dieťa. Dôležité je však, nezostať tam, tie pocity by mali byť iba cestou, nie cieľom... nie je to síce ľahká cesta, ale možné to je
(Nickova pieseň s titulkami:
https://www.youtube.com/watch?v=3XqypfUZp1Y@krasneleto áno, postihnutie je fyzické, ale je to tiež utrpenie a určite by mnohé ženy uvažovali o potrate, keby sa dozvedeli, že ich dieťa sa narodí takto postihnuté.
ja som absolvovala potrat v 24tt ale z inej priciny. dietatku prestalo byt srdiecko. ono to vlastne je potrat len papierovo. ide o klasicky porod, do brucha mi dali 2 inekcie na vyvolanie a do 12 hod som normalne porodila,ziadne ine specifika. klasicky potom sestonedelie, tlmenie tvorby mlieka, narok na 6tyzdnov matersku alebo PN alebo co to teraz je, lebo zakony su uz trochu ine ako pred 7 rokmi, ked sa mi to stalo. mala som ale strasne depresie, musela som k psycho, aby som sa z toho dostala. ja som tiez mala vysoke podozrenie na downa s druhym synom, amnio som odmietla. dietatko som bola rozhodnuta si nechat, co ma byt sa stane, prijat ho ake je. nastastie je zdravy. budes to mat tazke v pri akejkolvek volbe. prajem ti to spravne rozhodnutie, rozhodnutie srdcom.
všetky čo popisujete : ja by som si to dieťatko nedala určite vziať, vzápätí píšete, mám našťastie krásne a zdravé detičky. takže nemáte ani potuchu o tom ako sa život zmení človeku s postihnutým dieťatkom. Samozrejme všetko záleží od stupňa postihnutia, ale určite to jednoduché nie je, či pre dieťatko, maminku, alebo celú rodinu. Toto rozhodnutie je veľmi ťažké, ale myslím si, že sa treba poradiť aj s viacerými odborníkmi, vyskúšať všetky možné metódy diagnostiky bábätka v brušku a po zistení skutočností sa rozhodnúť hlavne s manželom a najbližšou rodinou.
@jaron
@ewellina ten chlapec je postihnuty fyzicky a to deformaciou koncatin... to predsa nie je to iste ako zit s edwardsonom
Príznaky edwardovho syndrómu
mikrocefália (malá a deformovaná hlava)
vysoké, široké čelo
trojuholníková tvár
zákaly rohovky
strabizmus (škúlenie)
rázštepy pery a podnebia
nízko posadené ušnice
krátky krk
anomálie rebier a stavcov
skolióza
charakteristické držanie ruky (palec zovretý do päste)
polydaktýlia (nadbytočné prsty)
defekty srdiečka
anomálie močových ciest a pohlavných orgánov
omfalokéla (vnútornosti vystupujúce mimo telo)
mentálna retardácia
dýchacie problémy
boli sme v podobnej situacii, ale aj tak sme sa nakoniec zhodli s manzelom na tom, ze keby bolo dietatko postihnute , zial pojdeme na prerusenie tehotenstva, nas nazor a zaver vyplyval z toho, ze sme uz maly zabehnuty stereotyp rodinneho zivota, majetkove pomery a vedeli sme ze ani jeden z nas by to najma psychicky nezvladal, lebo jednoducho mame nazor, ze ak je dietatko postihnute, trapi sa nielen ono , ale aj jeho rodiacia a vsetci vokol, videla som relaciu aj o downikoch aki su zlaty a podobne, no aj tak...zvazili sme vsetky pre a proti a v neposlednom rade, je to len a len vase rozhodnutie, nikto nezije vas zivot a nemoze hovorit co mate robit , podstupili sme odber plodovej vody a dali si robi rychlu prenatalnu diagnostiku, mala bola zdrava, takze drzime palce
@krasneleto žiadne dve situácie v živote nie sú celkom také isté. Je to ale, ako som už písala, tiež utrpenie, aj keď iného druhu. Ale ide o to, čo priviesť na svet dieťa s postihnutím, ktoré bude mať neľahký život. Ťažký život (nie však neplnohodnotný) môže mať aj chlapec bez končatín, aj dieťa s edwardsovým syndrómom.
@zabkagabka urcite nemyslis konkretne moj prispevok 🙂 trosku ho doplnim, ak by som bola pri prvom tehu so zlymi vysledkami, tak neviem, ale teraz, ked uz mam deticky, ak by som bola este raz tehu, a mala zle vysledky, tak viem, ze by som na prerusenie nesla. to je moj osobny pohlad na takuto zalezitost.
@krasneleto no a nech mi nikto nepovie, ze aj takto tazko postihnute dietatko je stastne, ved musi trpiet strasne... takyto zivot by som teda svojmu dietatu nepriala a uz vobec nie vlastnemu.... ja budem velmi velmi drzat palce aby sa nakoniec tato diagnoza nepotvrdila a aby mamicka nakoniec porodila zdrave a stastne babatko.... alebo ak by sa aj napriek tomu rozhodla mimino donosit aby sa stalo to co v niektorych pripadoch, ze sa medicina mylila....
no nečítala som to celé, ale stačilo mi.. ženy, matky.. uvedomte si, že @lucy218 prežíva to najťažšie a najzložitejšie obdobie vo svojom živote. Ona sem neprišla preto, aby sme ju tu urážali, nech už sú naše zámery akékoľvek. Má problém, s ktorým potrebovala pomôcť a ja na jej mieste by som čakala, že sa mi ozve buď žena, ktorá si niečím podobným prešla, alebo nejaký odborník... a nie niekto, kto ju bez váhania označí za vrahyňu. Ja sama za seba nie som zástanca potratu aby sme v tom mali jasno.. ale sú prípady, kedy som na vážkach... a je na každej jednej z nás, ako sa rozhodne.... výsledky z plodovej vody bývajú zvyčajne presné.. nehovoríme predsa o výsledkoch z krvy. Videla som na ČT príbeh rodiny s takto postihnutým dievčatkom a celý čas som mala slzy v očiach.. mám ich aj teraz keď si na to spomeniem. Tá žena tam mala iba podporu manžela.. vedeli, že dieťatko nebude zdravé, že môže zomrieť vlastne kedykoľvek.. v súčasnosti má tuším 5 rokov.. možno sa mýlim. Ale stále je na tom tak ako polročné dieťa, nesedí, samo neje, neovláda vyprázdňovanie.. a rodičia 5 rokov žijú s vedomím, že je pri nich len na chvíľu.. len nikto nevie akú dlhú. Ľahko je tým, ktoré máme zdravé deti biť sa do pŕs, že mi by sme nikdy.. ak nie sme na ich mieste. Preto, ak ju nemienite podporiť, tak túto tému ignorujte prosím. To, aby dala bábatku šancu sa dá povedať aj s oveľa väčším citom ako tým, že ju hneď odsúdim. @lucy218 Lucka, držím Vám palce, nech už sa rozhodnete akokoľvek, nech je vaše rozhodnutie tým najlepším nie len pre Vás ale aj pre vaše dieťatko.
@lucy218
Ahoj Lucy,
nečítala som túto diskusiu, lebo je toho veľa, stačil mi tvoj úvodný príspevok.
Zažila som presne to isté čo aj ty, takže viem, čo prežívaš.
V 16tom týždni tehotenstva, keď sa robia triple testy, či je bábätko zdravé, mi doktorka oznámila, že mám zníženú hladinu AFP. Navrhla mi teda amniocentézu. Trochu som sa bála, ale nie výsledkov z AMC ( keďže som vtedy ešte netušila, že to môže znamenať niečo zlé), ale aby som nepotratila, lebo vždy je tu určité riziko. Na výsledky z AMC som čakala dosť dlho, už sa celkom nepamätám, asi 2-3 týždne, ale práve vtedy som si uvedomovala, že môje dieťa nemusí byť zdravé.. Ten čas sa vliekol ako "sopel" a ja som bola strašne nervózna, aké budú výsledky. Kázali mi zatelefonovať si pre ne a aj som tak urobila. Doktorka mi povedala do telefónu, len toľko, že mám prísť osobne na genetiku, to už som tušila niečo zlé..
Keď som tam prišla triasli sa mi kolená aj ruky. Bol som mnou aj manžel. Doktorka na genetika nám oznámila že z výsledkov z odberu z plodovej vody vyplýva, že chromozóm 18 je navyše. Ešte stále som nevedela, čo to pre nás znamená.. keď nám však začala vysvetľovať laicky čo je Edwardsov syndróm, skoro som skolabovala. ☹ Ešte že som sedela na stoličke.. Vysvetlila nám, že ak žena čaká takýto plod, väčšinou samovoľne potratí, niekedy sa však môže stať, že dieťa prežíva v maternici a hneď po pôrode umrie, alebo sa môže dožiť max. 7 rokov života vo výnimočných prípadoch.. Postihnutie je veľmi ťažké a dieťa potrebuje 24hod. starostlivosť. Nezvládla som to a rozplakala som sa. Dr. nás poslala rovno na potrať. To už som bola v 20týždni. Ešte nezabudla podotknúť, že platiť za potrat nebudeme, pretože to je zo zdravotného hľadiska preplácané poisťovňou. To už bol posledný klinec... Ako keby ma v tej chvíli zaujímali peniaze..
Horko ťažko som zo seba "vypľula" pár slov, že si to ešte rozmyslíme a odišli sme s manželom domov.
Cítili sme sa hrozne a bezmocne, vedeli sme, že takto ťažko postihnuté dieťatko nechceme, zároveň som nechcela ísť ani na UPT v takom vysokom štádiu tehotenstva.. nebudem rozpisovať ako sa vykonáva potrat vo vyššom štádiu, lebo to by bolo len pre silné žalúdky. Vnútorne som si nechcela pripustiť, že niečo tak strašné sa mi môže stať Presviedčala som sa o tom, že to predsa nemôže byť pravda. Veď všetci v rodine sú zdraví, nikde žiadne postihnutie, tak prečo práve moje dieťa?
Moje úsilie hľadať ďalšie informácie ma zaviedlo až na metódu zvanú Kordocentéza (punkcia – pretnutie pupočníka) Je to invazívna metóda, ktorá slúži na odobratie krvi plodu. Tiež sa vykonáva cez brušnú dutinu dutou ihlou, riziká sú podobné ako pri AMC. Prečo mi ale doktorka na genetike nepovedala o tejto možnosti? Prečo ma poslala rovno na potrat? Hneď som volala dr. že chcem ísť na kordocentézu, aby som si bola istá na 100% , ako to vlastne je s plodom. Kordocentézu som podstúpila v 22 týždni tehotenstva. Na výsledky som nečakala dlho, iba 2 dni, ale aj tie boli pre mňa a manžela muky. Opäť som si mala pre výsledky zavolať. Pamätám sa, ako mi bolo zo stresu na vracanie a točila sa mi hlava. O to väčšie bolo naše prekvapenie keď mi dr. v telefóne oznámila, že moje dieťa je úplne zdravé a je to dievčatko 🙂
Naša radosť z toho zatienila hnev, ktorý sme mali voči lekárom, pretože nám neponúkli možnosť ísť na kordocentézu, ale poslali nás rovno na potrat. Do teraz nevieme, prečo výsledky z AMC boli také aké boli.. Ale sme štastní, že sa nám narodila zdravá dcéra.
Keby výsledky z odberu krvi plodu boli zlé, bola som rozhodnutá ísť na umelé prerušenie tehotenstva.
Ťažko ti bude radiť niekto, kto nevie čo prežívaš.. Počúvaj svoje srdce.., načúvaj dieťatu.., len ty sama vieš, čo spravíš, ako sa rozhodneš, aby si neskôr niečo neľutovala.
Držím ti palce, nech všetko dopadne tak, aby si ty bola šťastná a spokojná.
veľmi ma mrzí v akej situácii si sa ocitla.. ☹ a nebudem ťa odsudzovať...Len ťa prosím dobre to zváž... to je výhovorka že by si to nezvládla..že nemáš na to... mnohé maminky si to tiež nevybrali a žijú..starajú sa o dieťatko a keď aj dieťatko umrie,...tak umrie lebo to tak má byť... nie dobrovoľne ho (prepáč ale je to tak) "zabiť" . Ja som prišla o dvojičky v 18tt a viem že to boli dievčatká... a v 24 týždni však to je už úplný človiečik... Neviem ako by som sa zachovala ja... no pred životom mám obrovský rešpekt... Naozaj existuje veeľa mamičiek čo má detičky postihnuté...a každá ti povie, že aj keď je to ťažké, nemenila by... Veľmi Ťa prosím, skús to naozaj dobre zvážiť... je to veľmi dôležité pre teba a pre tvoje dieťatko.... Budem sa za vás modliť... a myslieť na Vás.. Posielam Ťi veľa sily a odvahy prijať to čo bude ...
nečítala som komplet všetky príspevky v tejto téme, len som to pobadala musela som to napísať.vôbec to nebolo na teba katka888. Ide mi len o to, že to fakt nie je jednoduché rozhodnutie a nezdá sa mi, že ked napíše väčšina žien , že mala som strašne zlé výsledky a mám krásne zdravé bábo, bude to tak aj v tomto prípade.
@loulou02811 to sa mi nechce ani verit co ste si prezili ako dobre to dopadlo, ze ta hned poslali na potrat. zrejme je to velmi drahe pre positovnu... dnesnej dobe je to tak. nevedela som, ze nieco take existuje. je super, ze mate zdrave dievcatko. vsetko dobre🙂
Pardon damy,ale poniektore by ste potrebovali dobre preplieskat,aby ste si uvedomili,ake nezmysly plodite!!! Neviem a. I nechcem si anilen predstavit ake tazke to musi byt. A nevie to ani jedna,ktora si to neprezila!!! Ak ju chcete sudit,tak sa obmedzte iba na take,ktore si tym istym presli a vychovavaju take dietatko! Kazdy sme iny,jeden to moze zvladat v pohode,pre ineho to moze znamenat nocnu moru!
Ja som prezila 1 potrat v 10tt a tyzden som prerevala v posteli (a to sme ani srdiecko nemali bijuce). A mala som co robit (a aj moji blizki),aby som sa z toho dostala. Ja by som nikdy nesla na UPT (mimo zdravotnych dovodov),to viem na 1000%. Vycitala by som si to do konca zivota a uz by som to nebola ja. ALE toto je situacia,kedy by som to realne zvazovala. Urcite by som najskor dala urobit vsetky testy vratane kordocentezy a ak by boli vysledky zle,ulahcila to babatku aj sebe.kolke z vas ked vidite nejake postihnute dieta napr v modrom z neba,si poviete "chudatko male"...ja by som to tomu malemu neurobila. Ano,kazdy ma pravo na zivot.ale neviem ci by to bol zivot,alebo iby prezivanie toho dietata... Len moj nazor. Rozhodnut sa musi Lucia.
@loulou02811 ahoj. pisala som ti uz aj spravu, prosim ta napis mi nieco blizsie o tej kordocenteze. kde vsade to robia, nevies? ja som nasla na nete len jednu, je tam spomenuta BA a ambulancia v trstenej. do trstenej by to bolo blizsie, lebo uz nemam vela casu, len neviem ci sa to tam aj robi.dakujem ti velmi pekne za odpoved a aj za tvoj prispevok, ktory ma povzbudil a dufam, ze stihnem tu kordocentezu a postasti sa nam.
@jasmika jasmika, budem zla, ale nie je pravda, ze maminy postihnutych deti by nemenili. Menili, a to hned, ziadna matka nie je masochista ani spasitel sveta. Druha vec je, ze vela veci, ktore sa zdaju na zaciatku nezvladnutelne a strasne tazke, sa potom v zivote zvladnut daju... @lucy218 drzim palce, nech je tvoje rozhodnutie to spravne pre vas dvoch, je to to najtazsie rozhodnutie v zivote a vobec ti ho nezavidim ☹ Niekedy je na skodu, ze je medicina tak daleko, a ze nas nuti do takychto rozhodnuti...
@krasneleto áno, jasné, že byť postihnutý mentálne (prípadne kombinovane) je iné ako fyzicky (Nickov prípad), ale o tom som písal už predtým, že je to iné a pri mentálnom postihnutí často býva väčšia trauma pre tých, ktorí sa majú o takéhoto človeka starať, ako pre človeka samotného (ak je skutočne milovaný), čiže som chcel povedať, že mentálne postihnutý človek nemusí byť kvôli tomu ešte automaticky nešťastný človek, aj keď jeho rodičia často neštastní sú, možno viac, ako on sám...
pri prípadoch ako je Nick, si väčšinou musia svoj boj vybojovať tí ľudia samotní (jasné, že z časti aj tí, čo sa musia, museli o neho starať)
pri mentalnom poškodení väčšinou boj musia vybojovať tí druhí, ktorým patrí...
@motovidlo nie si za zlú... nevadí mi ked niekto nezdieľa môj názor... asi som sa aj zle vyjadrila.. Ja mám tiež sestru ktorej sa narodila dcérka predčasne a má detskú mozgovú obrnu... vidím ako žijú.. Bolo im ťažko.... dokonca jej zomrel manžel- v lese... sú samé dve... ale aj tak sú šťastné... tie detičky ktoré majú nejakú chorobu..zas majú iné vlohy...dokážu človeka ovplyvniť inak.... A možno ma tiež niekto odsúdi za túto vetu, ale čítala som, že prostredníctvom chorých ľudí a detičiek plynú na svet i na rodinu obrovské milosti... V každom prípade sa pomodlím za to dieťatko aby mohlo žiť a byť zdravé.. a aj za jeho maminku..aby sa rozhodla správne
prepacte vsetci co tu spominate pribehy ako lekar povie ze dietatko bude postihnute a nebolo... ono to ale nefunguje tak ze jeden povie ze bude postihnutie a vykona sa potrat... ved na to zasada konzilium... to znamena ze niekolko odbornikov, potrat do 12 tt je nieco uplne ine... toto je potrat ,ktory si musia aj lekari zvazit.