Som taká nešťastná! Zlé testy v 16 tt a postihnuté dieťa

@macik166 och, kiežby to nebola pravda. Je mi to veľmi ľúto. Lekári nemajú vždy pravdu. Sama píšeš, že jen povedal, že také plody umierajú v maternici a iný ťa zas vystriha pred starostlivosťou o choré dieťa. Ja by som na potrat nemohla ísť, zároveň si neviem predstaviť tú doživotnú zmenu veľkej obety, ktorá sa tu črtá. Ale možno tvoje dieťa len čaká na tvoje 'áno', že ho chceš, prijimes, na tvoju lásku. A hoci sa možno nenarodi, alebo bude s vami krátko, tá láska nikdy nezanikne. Nezabudne sa na ňu. Ja ti prajem veľa síl a odovzdané srdce. Za mňa tu nejde o rozhodnutie sa o živote plodu, ale skôr o boj so samým sebou ísť nesmierne ťažkou, no čestnou cestou. Ja ťa chcem povzbudiť. Poznám rodinu, ktorá sa rozhodla napriek dg nezlucitelnej so životom nezasiahnut svojou vôľou a dieťa sa narodilo, rodičia s nim boli pár hodín a teraz si nič nevycitaju. Myslím na teba..

@mima3256 citaj pozornejsie co pisala zakladatelka nejde len o DS

@mima3256 veru ja by som sa mohla a odsudzuj ako chceš....je to každého osobné rozhodnutie či chce viesť normálny život alebo stiahnuť so sebou cele svoje okolie do jedného neľahkého kolotoča...tá tvoja šanca na život je niečo nevyvinuté, nemé, nepremýšlajúce, nevediace samo o sebe a také čosi nemôže boleť smrť a ani po tebe v snoch nebude vykrikovať nezabíjaj ma než aby malo potom bolesť z jeho vlastného života ktorý by ho čakal s tajomnou krabičkou z ktorej sa môže pritrafiť hocičo....ľahká diagnóza alebo krutá diagnóza

@judar 👎...

...pracujem 2 mesiac ako dobrovoľnička v jednom o.z. pre ludí s mentálným postihnutím...sú to dospelí ľudia a podotýkam ide len o mentálne postihnutie, nie fyzické....za tie 2 mesiace čo tam pracujem, každý deň dakujem Bohu, že mám zdravé dieťa a skláňam sa pred rodičmi,ktorí sa starajú o také deti a ešte raz podotýkam,že ide len o mentálne postihnutie...je to obrovská záťaž na psychiku človeka, nie každý to zvládne....ja ich mám tam denne 20, každý má inú diagnozu...rodičia niekedy donesú "dieťa" a nedajú mu lieky....sú to všetko psychiatricke diagnozy...preto neviem pochopiť rodičov,prečo to robia...a opatrovateľky sa musia s nimi trápiť v 12 hodinovej službe...asi som nepomohla, možno som sa aj ja potrebovala len vyrozprávať, každopádne prajem veľa síl nech sa rozhodneš akokoľvek ❤

@judar netvrdím, že nemáš pravdu v tom, aké je ťažké starať sa o postihnuté dieťa... ALE, pre Tvoje názory Ťa, naozaj úprimne ľutujem...

Tak tvoja situacia je ozaj nezavidenia hodna. Ja pracujem 11 rokov s osobami s tazkymi viacnasobnymi postihnutiami. Ale zial pracujem vo Svajciarsku, kde je starostlivost o tieto osoby na inej urovni ako na Svk. Takze ich kvalitu zivota by som kludne mohla porovnat so svojou, pretoze ich integrujeme do zivota vsade kde sa da, kulturu maju castejsie ako ja zdrava osoba, vylety, trhy, na futbal, proste vsade su s nami, na dovolenky atd. Vekovy premier je 50 rokov, ten sa posuva vdaka zdravotnej starostlivosti stale vyssie. Ale takto to zial na Slovensku nefunguje.
Ake sance atd ma tvoje dieta po narodeni, je tazko povedat. Asi by som to riesila navstevou viacerych expertov a ak by sa dg.zhodovali, asi uz len vyhladat dobreho psychologa a nejako to zvladnut.

@macik166 neviem si (našťastie) ani predstaviť, čo musíš prežívať.. ten strach o budúcnosť Tvoju, Tvojho nenarodeného dieťatka a celej Tvojej rodiny.. ale možno Ti bude povzbudením príbeh jednej rodiny z môjho okolia...
Ide o krásny, mladý a zdravý pár, ktorému sa však nedarilo otehotnieť. Rozhodli sa preto pre adopciu. Pre mamičku to bola láska na prvý pohľad.. krásny okatý chlapček, ktorého si onedlho priniesli domov.. a o pár mesiacov sa ukázalo, že má veľmi vážnu diagnózu, s ktorou sa pravdepodobne nedožije viac ako 2 rokov. Mali možnosť ho "vrátiť" do detského domova.. nedokázali to však. Nechali si ho a bojujú o každý jeden nový deň pre svojho synčeka. Prežili si toho už strašne veľa.. veľa strachu, bolesti, stálo ich to nemalé peniaze a úsilie.. Ale nie sú nešťastní, nepôsobia utrápene.. A inak chlapec už bude mať 3 roky a aj keď nikdy nebude úplne zdravý, napreduje a prekvapuje svojich rodičov i celé okolie...
Chcem tým len povedať, že keď "nebiologickí rodičia" sú schopní takej neskutočnej lásky a obety, neverím, že Ty by si nedokázala dať život svojmu dieťatku, keď cítiš a vidíš tlkot jeho srdiečka pod svojím srdcom. Prajem Ti len jedno, veľa sily a viery...
P.S.: z Tvojho príspevku aj tak cítim, že Ty si sa už rozhodla... ❤

sucitim s tebou ja po chybe lekára v MT nemocnici sa nám narodila dcérka žiaľ postihnuta je ochrnuta aj na nohy aj čiastočne na ruky nedaju sa jej ohnuť ked sa oblieka veľmi plače strašne čosi nevydi na obe oči musi sa krmiť PEG-om striekačkou rovno do brucha ma krivicu, skoliozu, chore pľúca musi sa odsavať aby sa neudusila nosi plienky je to práca na 24 hodin nehovoriac o tom že ked sa narodi už nemáš nič žiadne zaľuby koničky nikam nemôžeš isť si ako pes na reťazi ak budeš mať šťastie a partner pri tebe zostane tak budete s aobaja trápiť samozrejme zabudla som štátnu torturu zvanu UPSVR papiere a u nás to prvý a druhý rok bolo nemocnica nemocnica a nič ine samozrejem odišla som s práce a namiesto toho aby ženám prispeli tak ešte na nás čo máme postihnute vytiahnu bič je to trápenie ako dieťatka tak vaše najhoršie je sa na to pozerať ked sa da rozmysli si to ked už to vieš na isto porozmyšľaj jasne je to tvoje rozhodnutie a nech ti napiše taký čo to zaživa je to ťažke ja viem ale rozhodnutie je len na tebe a ked sa narodi čo s chorým to je trápenie hrozne ja keby že mám napisať od začiatku tak je to na jeden román ked porodiš a vezmeš si ho domov odvtedy už na nič nebudeš mať čas budeš ako ja v strese a tým že sa už starame 10 rokov ochorela som zo stresu na vysoky tlak a už som stratila menštruáciu mám už menopauzu takže zo stresu a starostlivosti sú same choroby lenže musiš sa rozhodnuť sama chcem ťa podporiť určite ešte nejake dieťatko mať budeš ale tak to je to o postihnuteho sa starať na 24 hodin a pozerať sa na jeho utrpenie a nevedieť pomôcť vlastnemu dieťatku ked chceš napiš internu poštu

@macik166 ahoj, chcem ta podporit. Co by som robila ja: ak dr povedal, ze vacsinou babatko zomrie este v maternici, nechala by som to na prirodu a zahrnula ho tolkou laskou, kolkou sa da. Neviem si predstavit, ake tazke by to bolo, vlastne uz z tej predstavy mi je zle, ale viem, ze by to pre mna bolo lahsie ako ist na potrat - zabit babatko a ono odide a vedomim, ze je nemilovane a nechcene. Verim, ze aj kratky zivot moze stat za to a verim, ze ak sa niekto narodi chory, nie je to omyl, ale zamer a pre nieco tak na svet prisiel.
Drzim ti palce a cokolvek spravis, akokolvek sa rozhodnes, posielam objatie a podporu. Si silna zena a uz teraz skvela maminka.

Sestra mala strasne tehotenstvo, plne bolesti a smutku. Podla utz bolo dietatko chore. V mozgu videli nejake bublinky a prognozy boli fakt strasidelne. Hydrocephalus, cely zivot na pristrojoch, trpaslici vzrast (neviem ako sa to presne povie), bola aj na odbeŕ plodovej vody, vysledky tiez zle, velmi zle.... lekar sa ich pytal, ci si dieta chcu nechat alebo pojde na potrat. Podotykam, ze bola asi v polovici tehotenstva, mozno par tyzdnov viac. Plakali sme vsetci, neradili sme "dat prec", ale ani nechzt si ho. Ja osobne som jej povedala, ze nech sa rozhodne akokolvek, pomozem jej. Ale mala to ozaj tazke. Rozhodli sa nechat si dietatko. Ked sa narodila, bola mensia, narodila sa nacas, mala 2,1kg, okolo 48cm, ak si dobre pamatam. A na zatylku nemala zrastenu lebku mozno na 1cm. Ale krasne prekryte kozou. Nezrastie sa jej to vraj nikdy, ale mala by tam mat nie kost, ale chrupavku. Teraz tam ma akoby jazvu z nerastu je na tom samozrejme vlasky. Mala je skvela, vysmiata stale, na kazdeho hadze usmevy, len by kazdemu rozkazovala 😃, ma 3,5 roka uz. Je fyzicky zdrava, akurat jej chyba rastovy hormon, je o cosi mensia ako ostatne deti v jej veku, preto jej naordinovali aplikaciu rastoveho hormonu, ktory jej uz sestra picha cca 6 mesiacov a bude potrebne jej ho pichat az do ukoncenia rastu, cize tak do toho 13. - 14. roku. Ale zvlada to super, sestra jej ho picha v noci, ked mala zaspi takym podobnym perom ako maju diabetici. Ziadnu inu "vadu" na nej nie je extra vidiet.
Tehotenstvo si vobec neuzila, bala sa, totalne rezignovala.... A to bola pri spickovych odbornikoch a specialistoch.... a ma zdravu sibalku.
Prajem ti, aby si sa spravne rozhodla. Vela sil

Ahoj..podelím sa s tebou o moju skúsenost, snáď ti pomôže pri rozhodovaní.mozno sa ti bude zdať,že sa s tvojou nedá porovnať,ale ver,že som skoro pred rokom prežívala obrovské psychicke muky aj ja.cez leto minulý rok som zistila,že som druhýkrát tehotná.. už som mala 2rocne dieťa,popritom sa mi rozpadalo manželstvo a opustil ma mne veľmi blízky človek(zomrel) a okolo toho ďalších nepríjemných vecí sa dialo,čo nebudem rozpisovať..už vtedy som pociťovala,že to dieťa nechcem,ale na potrat som nechcela (som veriaca) a nedokázala ísť...o pár mesiacov na to som sa od svojho lekára dozvedela,že moje dieťa môže mať DS.. úplne som sa zrútila.. predtým v tehotenstve som sa s tým nestretla a ani o tom nepočula,tak som to brala veľmi vážne..nemohla som to ani manželovi povedať,bol proti mne,ktovie čo by ešte potom spravil,keby to vedel..vedela to len moja mamka a sestra..a keďže sme veriace,tak sme sa od tej chvíle až do pôrodu každý deň modlili - po prvé za zdravie bábätka a po druhé keď to neni Božia vola,tak za to aby sme to dokázali prijať, vyrovnať sa s tým a nejako to s Božou pomocou zvládnuť.musim sa priznať,že modlievala som sa aj predtým,ale tak veľmi a s takou vrucnostou a dôverou nikdy.odovzdala som seba a svoje dieťa do Božích rúk..ešte tesne pred pôrodom som mala veľké obavy,čo ako to nakoniec bude..moja dôvera sa vyplatila mám krásne zdravé dieťatko!a každodennou modlitbou ďakujem dodnes.
To dieťatko,čo v tebe každý deň rastie,je tvoja najväčšia láska,ono ťa miluje a potrebuje,a cíti všetko,čo ty - lásku, radosť, smútok, zúfalstvo..teda keď budeš bojovať ty,bude aj ono!
Priznám sa,že neviem aké je to starať sa o "choré" dieťa..isto je tam kus pravdy,čo ti tam iní napísali,ale Boh a to dieťa svojim úsmevom, objatím ti dá silu na zvládnutie týchto vecí,ak mu dáš príležitosť.Boh nakladá každému toľko, koľko zvládne uniesť.
Nakoniec to všetko ani nemusí byť pravda.mne lekár povedal,že nikto nevie na 100% aké to dieťa bude,až keď sa dieťa narodí,tak potom vedia.
Moja rada pre teba je - či už si veriaca alebo nie,tak sa pomodli - alebo vlastnými slovami poprosiť,aby si sa vedela správne rozhodnúť.
Držím palce,nech sa rozhodnes najlepšie!A pripojím za vás oboch modlitbu!

bola som zdrava cely zivot. pred 30tkou mibzacali bolesti ktorych sa neviem zbavit doteraz axasi sa ichbuz ani nezbavim... a nie je to nic vazne. akby som si mohla vybrat ci sa narodit chora ubolena nevimajuca zivot zavisla atdvradsej si vyverirm nenarodit sa

nechala by som to na prírodu...šancu by som dieťaťu dala...možno sa lekár iba pomýlil.

@macik166 ja mam tri deti,ale vedome by som nedokazala priviest na svet dieta s postihnutím,ale ty si rozhodnuta si ho nechat...a ta starostlivost pôjde ruka v ruke s každodennými starostami a povinnostami..ono nejde ani o to,ze bude mat DS,ide o tie pridruzene ochorenia...urcite to zvladnes,lebo to dieťatko chces,len budes trpiet za neho...dnes je velmi vela zdrojov informacii o postihnutiach a ako ti bude dietatko rast,budes aj ty rast vo svojich vedomostiach a skúsenostiach..držím ti palce a mas moj obdiv...a možno osud rozhodne inak...

Ahoj, neviem ako moze niekto tam hore toto dopustit 😞 su to naozaj tazke diagnozy, a tolko naraz....ach.... prajem vela sil... a nech sa rozhodnes akokolvek tak pamataj, bude to spravne!!! Nedokazem si ani len predstavit stat pred takymto rozhodnutim a urcite ti preto nebudem vtlkat do hlavy aby si si ho nechala alebo naopak nenechala...sama neviem alo by som sa rozhodla 😞 preto ti iba drzim palce a posielam ti tolko energie kolko sa da! Pamataj, cokolvek urobis, bude to spravne a nikto nema pravo ta sudit 🙂

Ahojte toto su take uvahy.vzdy budeme rozdelene na dva tabory.vziat?nechat?mam syna je vdakabohu zdravy,druhe dietatko sme dlho nemohli mat.ked som tu na mk citala status matky s dietkom ktore ma dawn syndrom bola som uchvatena a napisala som jej ze vdaka nej by som si dietko nechala.nevedomky som jej asi klamala.otehotnela som druhy krat a tesila sa.pokial mi doktorka nezistila ze je velka sanca ze budem mat dieta s dawnom.ano vsetko som vnimala inak uz som nebola hrdina.poviem vam to nie je len hrdinstvo ze to dieta si necham to je to najmenej ten boj pride potom ked sa narodi.malokto ustane taketo dieta.zmierit sa s tym?neviem nepoznam mamu ktora by si pre taketo dieta nezelala zdravie.je to trapenie pre zenu matku manzelku.neviem ako by som sa nakoniec rozhodla nastastie u mna vsetky zle spravy vylucili.ale co ak?kazda mame svoje svedomie a kazda sa rozhodneme inak.je to ako sofiina volba.

@macik166 Moja mama pred rokmi neplánovane otehotnela, mala skoro 40 r. a bolo to jej 5 dieťa. Mala dosť zdravotných problémov počas celého tehotenstva a navyše ju psychicky ničila svokra, o ktorú sa musela starať aj počas rizikového tehotenstva. Najhorší bol však pôrod, veľmi veľké komplikácie, pri ktorých skoro prišla o život. Lekári aj napriek veľkým komplikáciam nechceli pristúpiť na cisársky a dieťatko tak dotrapili, že bol predpoklad, že má veľmi poškodený mozog. Potom ho ešte navyše predčasne vybrali z inkubátora a dieťa upadlo do kŕčov, ktoré vraj nanovo ešte viac poškodili mozog.
Mama bola zúfalá, strašne plakala, bála sa o svoje dieťatko, či vôbec prežije. A ešte viac ju zdeptalo, keď jej známa, ktorá tam robila lekárku (alebo vrchnú sestru, to už neviem presne), povedala, aby sa radšej modlila, aby dieťatko radšej rýchlo zomrelo a netrápilo sa príliš dlho. Vraj to bude pre ňu omnoho väčšie utrpenie, keď sa bude musieť dívať, ako ono trpí a ona mu nebude môcť pomôcť.
Dnes má to dieťa (moja sestra) úspešne skončenú VŠ a nikdy nebolo potvrdené žiadne poškodenie mozgu. Skôr by som povedala, že jej to tam až príliš dobre páli 😊 Takže ani lekári niekedy nevedia všetko a niektoré veci v živote sú "mimo náš dosah".
Prajem ti veľmi veľa sily sa správne rozhodnúť. Drž sa.

Mňa by hrozne zaujímalo, či zastankyne toho, aby si dieťa v každom prípade ponechala, majú osobnú skúsenosť, aké to je, také dieťa vychovávať. Alebo len mudruju. Odvolávate sa na pravo na zivot a co tak kvalita života????? Úprimne, ja nie som podporovateľ interrupcií, dieťa je dar, no tiež si myslím, že je dôležitá aj kvalita života. Toto nie je autorkyn prípad zrejme, tam také veľké postihnutie až asi nie je. No pri iných je podľa mňa sebecké, skrývať sa za právo na život a nechať dieťa žiť v bolestiach, s kanylami v tele, bez pohybu a pod

Ďakujem za každý jeden príspevok. Za vaše príbehy zo života. Niektoré ma hlboko zasiahli a pomohli mi. Určite napíšem ako môj životný príbeh pokračuje ďalej, ako sa dieťatko vyvíja a čo ma to v živote naučilo.

@macik166 ahoj.Najprv sa trošku upokojuj,aj keď viem,že to je strašne ťažké.Hned si najdi ineho gynekológa a toho necitliveho vola posli do....Tieto merania nie su vzdy 100% a podozrenia na diagnozy taketo vaznejsie isto potvrdit ebo vyvratit odbornikom.Zavolaj do Martina Dr.Grochal,je to kapacita na tieto veci a uzasny clovek.Kontakt uz nemam,baby tu ti ho isto napisu.Potom si sadni s muzom,ak si sama priateľka,mama.. porozprávajte sa a zvážte všetko.Hlavne nepanikár.Momentalne sa starám o muža,umývam,obliekam...a neposielam ho do hrobu.Na potrat by som zatiaľ nešla.Ja teda asi vôbec..bola som 4x tehotná,deti mi ostali len 2.Preto by som nešla..ak teda by nemalo úplne smrteľnú diagnózu Držím palce,veľa sily a nevzdávaj to kým nemáš potvrdené na 150% odbornikom

v tomto ti moze poradit iba mamicka ktora si tymto presla...mam syna a vobec netusim co by som urobila keby mi oznamili ze nie je v poriadku...vlastne ja si to ani nechcem predstavovat...mrzi ma ze ti tu zeny radia ako by si sa pozrela do zrkadla keby si sla na potrat ak neboli v takej situacii ako ty...ja ti chcem len popriat vela sil v akom kolvek tvojom rozhodnuti pretoze myslim ze akekolvek bude... bude spravne 🙂

Neviem si predstaviť byť pred takým rozhodnutím. Držím palce a myslím na vás v modlitbách

@anabella111 krásny príspevok.. a toľko pravdy v ňom

@kubkovamama bola som na odber choriových klkov. Myslíš, že tie výsledky sa môžu mýliť? Vraj je to 100%.

@macik166 skús sa ešte objednať ku Grochalovi do Martina, má prefektné sono, špecializuje sa na vyšetrenia detí s poškodeniami. Tiež som u neho bola pri podozrení, že syn bude mať DS. Všetko pomeral, dopodrobna ho prezrel, povie ti prognózy, navyše je veľmi ľudský, povie to a vysvetlí ako človek. Čo viem tak ak sa postihnutie potvrdí za vyšetrenie peniaze nevzal. Ak napríklad zistil postihnutie srdca hneď pomohol mamičkám vybaviť špecialistu a operáciu, no určite ťa nebude kŕmiť falošnou nádejou ak šance nie sú.

@macik166 tam sa zistuju vady priamo na DNA. Ak tam nieco najdu, je to 100%. Doterajsie testy co si absolvovala boli skor o pravdepodobnosti, tam vznika urcita odchylka. Aj sono sa moze mylit. To su tie pripady, kde to dobre dopadlo aj napriek predpovediam. Pockaj na vysledky genetickych testov. Potom sa rozhodni. Prajem vela stastia

Tak ja som druhe tehotenstvo mala nadherne,pokojne.Vsetka vysetrenia uplne perfektne.Syn mal uz osem rokov ked sa mi narodil moj syn s Down Syn.Sok po akutnom cisarskom.Nevedela som co je to,co ma caka,co mam robit.4 dni v nemocnici som bola stale pod morfiem,plakala,jednoducho ziva a nezila som.Vsetci ma len obchadzali,lutovali.Nik mi nevedel povedat co je z mojim dietatom.Ziadne vysetrenia mu nerobili.Na stvrty den nas poslali domov a ja zostala sama na svete zo svojou bolestou na srdcu a dusi.Sama som musela prosit o vysetrenia,ako prve o genetiku na potvrdenie dg a az potom klamat detskemu ze dieta nezdviha lavu ruku a nohu len abi ma poslal dalej na vysetrenia.Pozerali na nas ako na pohromu.Dva mesiace som v kuse plakala a lutovala sa
Jeden den mi kamaratka povedala ze mozem bit stastna ze je to len Down ze co bi som robila keby je leziaci.Potom som sa zobudila a nejako prijala to co sa mi stalo.Do roku skoro bol leziaci,mislela som ze ani sediet ne bude,a po roku uz to zacalo ist pomaly pokroky.Teraz bude mat sest rokov okrem hypertieroze nema ziadne choroby.Dierka na srdci sa sama uzavrela.Mame vseliake dni aj super aj dobre ale veru aj zle.Lebo okrem Ds je velmi hiperaktivny a da mi zabrat
Mentalno je na tri roky.Este nosi plienku a musim davat pozor pri jedle abi sa nezadusil lebo jedlo hlta a ne zuje.Aj napriek tomu som sa odvazila na tretie dieta,teraz ma devet mesiacov.Je zdravy.A preco tretie?Ja velmi lubim mojho downika,prijala som ho a snazim sa abi sa mal co najlepsie lenze moja dusa bola chora a ja som potrebovala vyzdraviet a teraz som zdrava.Ne viem ako sa citis,ja som vdaka Bohu ne musela rozhodovat lebo neviem ako bi som sa rozhodla asi bi som ukoncila tehu a postarala sa o kludny zivot.Lenze to tak muselo bit a som stastna ze je to tak ako je lebo moze bit aj horsie.Napisala som ti moj pribeh uplne pravdivy ako to je.Ako kolvek sa rozhodnes je to tvoje pravo a nik ti nema pravo sudit.Kazdopadne prajem ty vela sil lebo boest na dusi je najhorsia od vsetkych.

Je mi ľúto, že si sa ocitla v takej situácii a že stojíš pred naozaj ťažkým rozhodnutím. Akékoľvek nakoniec to rozhodnutie bude, bude správne pre teba, pre tvoju rodinu a tvoju situáciu. Riaď sa tým, čo považuješ za správne ty, nie nejakí ľudia na internete. Ak je pre teba dôležité dieťatko priviesť na svet, prípadne tomu nechať prirodzený priebeh, urob to a na reči necitlivých lekárov sa vykašli. Ak vieš, že ťažko postihnuté dieťa vychovávať nedokážeš, ak vieš, že neznesieš pohľad na dieťatko, ktoré možno bude žiť pár hodín alebo dní, rozhodni sa pre potrat. Zváž nielen svoje emócie a hodnoty, ale aj praktickú stránku veci (starostlivosť o postihnuté dieťa, financie atď.)

Komentáre žien, ktoré v takej situácii nikdy neboli, ale hrdinských rečí o tom, že by ťažko postihnuté dieťa priviedli na svet stoj čo stoj, majú plné ústa, si vôbec nevšímaj. Keď sú úvahy len v teoretickej rovine, každý si myslí, ako by to on všetko so svätožiarou nad hlavou zvládol. Sú aj také výskumy, kde sa ľudí pýtajú, či by si dieťa s DS nechali alebo by zvolili potrat. Väčšina tehotných aj netehotných žien, ktoré také dieťa buď nečakajú, alebo o tom ešte nevedia, tvrdí, že by si ho nechali. Situácia sa však veľmi rýchlo zmení, keď to naberie reálne kontúry - v prípade, že plodu DS naozaj potvrdia, vyše 90 percent ľudí odpovedá, že by na potrat išlo.

Ja som sa ocitla v podobnej situácii, keď nám z prvotrimestrálneho skríningu vyšlo zvýšené riziko na Downov, Edwardsov aj Patauov syndróm. S manželom sme sa zhodli na tom, že ak sa niektorá z tých diagnóz potvrdí, pôjdem na potrat. Bola som na amniocentéze a z rýchlej analýzy to zatiaľ na žiadne z tých ochorení nevyzeralo, ale ešte čakám na podrobné, definitívne výsledky, takže neviem, ako to dopadne. Je to naozaj ťažká situácia, veľký stres, človek má v sebe veľa otáznikov, ale ak sa rozhodneš tak, ako to skutočne cítiš TY, je to dobré rozhodnutie a nikto nemá právo nič ti vyčítať. Prajem ti veľa síl.