Som v 24. týždni a musím sa vzdať bábätka
Ahojte vsetci. Potrebujem sa vyrozpravat zo svojho zialu. Mojmu malickemu zistili vrodenu srdcovu vadu a tiez z vysetreni na genetike mentalne postihnutie na 98%. S partneron sme sa rozhodli pre potrat som v 24 tyzdni a velmi sa bojim a som nestastna. Je tu nejaka zena co mala taky podobny pripad ako ja?
@ewellina mnohi ano a ini nie... podla mna absolutnu pravdu my ludia nepozname, zivot ma vela nuancy...
pises ci jej ludia tu na stranke pomozu ak pojde na potrat a potom ju bude trapit svedomie... lenze to ty nevies ci bude - mozno jej da boh silu vyrovnat sa so svojim rozhodnutim tak ze ju to svedomie hryzt nebude- boh robi milostive skutky a miluje aj tych ktory nekonaju podla jeho rad...
takisto ti mozu ini napisat a aj ti pisu - ak sa jej narodi poskodene babatko a muz ju napr. opusti lebo to nezvladne ( stava sa to velmi casto ), pojdes jej ty pomahat? financne aj dusevne ju drzat? poznam mamy ktore takuto situaciu nezvladli - boli dlho na liekoch a nebyt ich muzov tak by sa z toho nedostali a dieta by skoncilo v ustave... ( a to tu uz v konkretnych 2och pripadoch co poznam boli deti o ktore sa bolo treba starat v rodine...)
preto len pisem ze svet nie je ciernobiely a nikto z nas nema pravo sudit - povedat svoj nazor - jasne - to je ina vec... ale pokial som v takej situacii nebola je to podla mna stale len nieco velmi nehmatatelne, velmi teoreticke... a aj ten nazor by mal byt prezentovany ako nazor, nie jedina absolutna pravda
@dai Keby sme vychádzali z toho, že my absolútnu pravdu nemôžeme poznať, tak by sa dalo s tebou aj súhlasiť. Avšak ja som presvedčená o tom, že Ježiš - absolútna Pravda aj preto prišiel na zem, aby sa nám dal spoznať. Ale to by sme už odbočili od témy a ja si už musím ísť po svojej práci. Keď chceš viac debatovať o tomto, napíš mi IP. Budem odpovedať po večeroch. 🙂
Neviem,ci chvala bohu,alebo zial,nemam cas citat vsetky prispevky,len chcem povedat zakladatelke temy,ze priviest na svet dietatko,ktore by cely zivot trpelo,by bolo nezodpovedne.Ukoncit tehotenstvo v takomto pripade nie je vrazda,ako tu pisu niektore damy premudrele,ale skor usetrenie od trapenia.Nechat si dietatko,o ktorom viem,ze sa bude cely zivot trapit je sebecke
@silvia002 nemusíš sa ho vzdať. Môžeš ho donosiť, porodiť... príp. dať do hniezda záchrany - ak vás desia prognózy vyšetrení. Myslím, že horší zásah do tvojho organizmu je potrat než pôrod. Nespomínaš o akú vadu ide, ak bude vaše dieťatko žiť len pár hodín, dní, či týždňov... môžeš sa s ním rozlúčiť bez výčitiek svedomia... Ďalšia hrozná vec je postabortívny syndróm. O tomto syndróme sa mlčí, ale gniavi veľa žien, ktoré podstúpili potrat...skús pogúgliť... ja by som dieťa, ktoré cítim v sebe, nedokázala z jedného dňa na druhý odstrániť, predsa s ním už nejaké tie týždne komunikuješ, prihováraš sa mu, vytvárate si vzťah... určite povzbudzujem vytrvať, bábo donosiť... ak budeš potrebovať nejakú pomoc, píš IP, rada pomôžem. Pre povzbudenie:
http://najmama.aktuality.sk/clanok/234310/nesku...
@sherynkamalinka
Ahojte....nestíham dnes prečítať všetky príspevky, ale poviem vám v krátkosti len toľko...Nevedela som že budem mať a tak choré dieťatko a koľko bude s tým problémov, a podobne, ale žijem s týmto už 4 rok a tých problémov, záchvatov a návštevy lekárov považujem za súčasť môjho, nášho života, vdaka Timkovi sa inak pozerám na svet, na to ako sa ľudia správaju, zisťujem že na tomto svete existuju aj dobrý ludia nie len tí zlí, samozrejme nájdu sa aj taký čo závidia aj ten nos medzi očami, ale keby mi niekto počas tehotenstva povedal, že mám sa vzdať dieťaťa, pretože bude chorľavé, pretože tak či tak zomrie, nevzdala by som sa ho, bol vo mne rastuci život, aj ked s problémami sa narodil, ale žije dala som mu život, dala som mu možnosť žiť, dávam mu svoju lásku, MILUJEME HO, je moje nikoho iného starám sa o neho, dávam mu všetko čo sebe nie...a to si myslím je To najviac čo považujem za správne že som sa ho nevzdala ani po narodení, a ani nijak inak... neviem ako dlho bude žiť, neviem dokedy budeme spolu, ale hlavné je že teraz je tu s nami, teraz je tu pri mne a aj ked niekedy je ťažké sa zmieriť s osudom svojho dieťaťa, a pozerať sa na iné deti že sa hraju a to moje nie, ale prekonala som to..hoci aj teraz palčem, každý si poplače....hlavne vtedy ked vidím tie deti ako chodia do školky a to moje nie, alebo ked idem po ulici a dieťa beží k ockovi, je to bolestivé, ale potom si uvedomím. Ved moje dieťa je pre mna výnimočné, je iné ako ostatné, ale je moje, moja láska a ked sa na mna pozrie tými očami tak nedokážem sa na neho vynadívať....
@silvia002 nepoznám tvoj príbeh ani nič okolo nemám čas to tu všetko teraz čítať, a rozhodnutie je na tebe, je to ťažké to prijať, a stotožniť sa s tým....ale ver mi držím ti palce a neodsudzujem ťa a ani nebudem ak si dáš to dieťa vziať, ale porozmýšaj and tým , lekári a aj testy nemusia byť na presne percento pravdivé, lekári nám toho toľko povedali, žeked sa narodil dožije sa troch dní a je tu medzi nami 4 rok a milujeme ho aj ked len ležká, alebo aspon sa trošku usmeje je stále náš.... nevravím že je to prechádzka ružovoou záhradou, je to boj na dlhú trať až do konca, ale je môj, dala som mu život, a tak ako píšeš začiatok tvojho príspevku, tak ano povedali na 98%, ale je to skutočne tak???povedali že zomrie po narodení ak si ho necháš??? každý raz zomrie, ale aspon mu dá možnosť žiť, možnosť prísť na tento svet, hoci s problémami a s tým že tu dlho nebude, ale je to dieťa, a dieťa je DAROM.
Nechcem nikoho ničím presviedčať a ani nič podobné, ale ako ste čítali vyžšie, tak aj napriek problémom a lekárom ktorý by mi vraveli aby som si to dieťa nechala vziať, nevzdala by som sa ho hoci by žilo iba hodinu po pôrode, ale dala som mu možnosť žiť, možnosť prísť na tento svet. v dnešnej dobe je medicína čím dalej lepšia, a viac vecí sa dá aj operovať, len treba veriť, treba myslieť pozitívne.Hlavne sa nevzdávať, vravím to z vlastnej skúsenosti.
A ešte jedna vec, Ked chodíme po ambulanciach tak mi všade lekári vraia aby som ho dala do ústavu, dala ho preč, že je tooho na mna veľa som mladá a podobne, ale ja to odmietam, viete prečo??? Pretože NIKTO, NIKDE MU NEDÁ TÚ LÁSKU AKÚ MU DÁVAM JA A SAMOZREJME AJ TU STAROSTLIVOSŤ.
DRžíM PALCE @silvia002, budem sa za vás Modliť, nech to všetko dopadne akokoľvek, musíš veriť že bude dobre. Boh s Vami a aj so všetkými...Nech vás Boh ochraňuje a Anjeli pri Vás Stoja.....
@evening_star Ako uprimne mi ta je luto, musela si mať ťazky zivot, toto čo ty tu pišeš, ty mi prideš ako z ineho sveta, myslim, ze aj tvoje deti čaka ťazky zivot, lebo tie pravidla, ktorymi sa riadiš, napr. ziadna HAK, ziadny sex pred svadbou, potrat rovna sa vrazda, a ja neviem čo všetko ešte, teba čaka tvrde sklamanie pravdepodobne priamo od tvojich deti, lebo takuto ortodoxnu vychovu v dnešnej dobe psychicky nezvladnu, ty sa rozhlaidni okolo seba, okolie je tvrde a netolerantne, treba mať široke lakte, nie sa neustale obracať na Boha, mozšeš sa mu vyzalovať, ale tvoje problemy za teba nevyrieši, neviem či si niekedy prešla ťazkym zivotnym sklamanim, stratila milovanu osobo, skor mi pride, ze nie. Ty ako keby si zila v rozpravke, ved v ktorej nemocnici, ked sa narodi tazko postihnute dieťa, ho daju matke do naručia, aby citil jej vonu? V ziadnej, taketo deti su na pristorjoch, napojene na hadičky, matka ho velakrat nemoze ani len pohladiť, SU UPLNE SAME, NAPOSPAS OSUDU, chapeš to? zloz si ruzove okuliare, tazko chore deti po porode zomieraju povačšine same, a matke zostavaju len oči pre plač, toto je podla teba dostojna smrť babatka? Ja beriem tvoj nazor, potrat je vrazda, nestotoznujem sa s nim, ale ty velakrat prispievaš z cesty. JE OBROVSKY ROZDIEL STRATIť BABO V MATERNICI, KED HO ESTE ANI NECITIš A STRATIť PO NARODENI. Ja som bola na potrate z o zdravotnych dodvodov, bol to hrozny pocit, v tej danej chvili, ale všetko to pominulo, teraz mam dve krasne zdrave deti, a ziadne vyčitky nemam, dokonca ani nočne mory. MOja mama stratila babtko vo veku šesť tyzdnov, uz tomu bolo 44 rokov, nikdy sa s tym psychicky nevyrovnala, stale ma nočne mory, dokonca kvoli tomu neskor absolvovala potrat, aby uz nidky podobnu bolesť nemusela zaziť. TY vobec nereaguješ na psispevky matiek, ktore postihnute deti maju, a ako velmi tie deti trpia, nereaguješ na prispevok kočky, ktora pracovala v hospici pre tazko postihnute deti, a videla to strašne fyzicke utrpenie deti ktore zomierali UPLEN SAME, toto nie je dostojne.
Nedá mi to zareagovať v tejto diskusii. ČÍTALI STE PRVÚ VETU ČO NAPÍSALA @slvia002 ????? Že sa potrebuje vyrozprávať zo svojho žiaľu. A VY ju tu odsudzujete, že ide vykonať vraždu, že nedaruje tomu dieťatku život??????????????? Poznáte jej povahu, situáciu, rodinu, okolie, okolnosti?????? Nepoznáte!!!!!! Tak ju nesúďte. Ani ja by som si to dieťa nenechala, lebo možno je to sebecké, ale ja by som sa nedokázala obetovať pre také dieťa. Nemám na to nervy!!!!!! A poviem to tak ako mi to príde na jazyk. Mám zdravého syna a viem, čo to dá zabrať, keď chcem byť rodič, ale ozaj RODIČ. Nie len taká, že mám decko a hotovo. Má takmer 11 rokov, venujem sa mu maximálne ohľadom školy, nosím ho na krúžky, vypĺňame voľný čas, do toho sa starám o svoju 90 ročnú babku a pracujem na smeny a koľkokrát po nočných ani nespím, lebo doobedie venujem svojej babine a poobedie svojmu synovi a manželovi. Tak nechajte maminku na pokoji a bez zbytočných výčitiek. Má to ťažké a vy jej tu ešte nakladáte. Asi máte zdravé deti a neviete čo to je za obetu. Koľkým sa práve pre takéto deti rozpadlo manželstvo, lebo chlap sa málokedy dokáže tak obetovať ako žena - matka. Silvia prajem Ti veľa veľa síl a čoskoro zdravé dieťatko.
@fidka79 Prečo ma označuješ? Ja nie som zodpovedná za morálne zlyhanie jednotlivých "duchovných". Mimochodom, nikde nepíšu, že bol z RKC, len to ilustračné foto tak "šikovne" k článku dopasovali. Prečo tu nedáš aj to dobré, čo kňazi robia? Toho dobrého je oveľa viac, len média o tom nemajú potrebu informovať. Prečo asi?
@gaby21 Ortodoxná? Čiže pravoverná? To asi som. Ja sa považujem za normálnu katolíčku - Odmietanie potratu, čistota pred manželstvom a neuznávanie HAK sú súčasťou katolíckej viery. Neviem, čo je na tom také nenormálne. Ja práveže ľutujem takých, čo plávu s prúdom ako masa oviec- potraty, hak, sex pre d manželstvom.
Prosim, nechaj to dietatko zit. Chapem, ze mas strach z utrpenia, ale myslim si, ze ak sa rozhodnes pre zivot, nebudes to lutovat. Mozno by ti pomohlo aj toto: http://www.alexisporadna.sk/
@mariuska1503 suhlasim s tebou.
podla mna by sa tato tema mala bloknut pretoze sa to toci stale o tom istom.odcudzovanie a podobne. ako nechapem co sa tu riesi Boh, a viera ked pisatelka nic nespominala ze ako sa s tym vyrovna co sa viery tyka. chcela slova utechy,tie ktore sme vedeli poradit sme poradili aspon ciastocne,podali upokojujuce slova,ktore jej aspon trosku pohladia tu jej dost ubolenu dusu.
ona to nema lahke,a vy vzdy len vrazdit a vrazdit. take slova ona nepotrebuje.sa uz uvedomte a citajte poriadne o com bola tato tema na zaciatku, vy supermatky ,ktore ste nikdy neboli v jej situacii,nemate ani sajnu o jej starostiach.
uz ma to tu nebavi tento mk je hrozny. jak v kurniku.
@silvia002 Ahojky my sme mali podobný prípad naša maličká mala veľa chromozomov čiže nezlučiteľné s našim svetom a hned ako by sa narodila by nemala šancu prežiť ☹ bolo to veľmi ťažké hlavne som ju musela porodiť normálne to bolo asi najťažšie ale všetko chce len čas a mne veľmi pomohlo o tom rozprávať a nie uzatvárať sa do seba. Teraz máme krásnu dcérku a sme najšťastneší rodičia na svete 🙂 ak Ta niečo zaujíma kľudne napíš 🙂
@nikulqa vrele suhlasim, treba tuto temu zamknut. kopa neznalosti, kopa arogancie...
čítam príspevky a teda mám dosť príspevkov typu "nechaj si dieťatko" a podobne. Koľké z vás sa starajú o postihnuté dieťa?
Viete vôbec čo to je starať sa o také dieťa? Trápenie dieťaťa, rodičov, súrodencov a celého okolia. Iste, dá aj veľa lásky, ale prečo sa trápiť keď o rok o dva môže mať úplne zdravé dieťa bez trápenia?
@marusik a ako ho dá do hniezda záchrany to sa ho nevzdá? to ako zvládne toto psychicky, mi vysvetli. Bože nechápem fakt niektorým názorom. To môžu napísať fakt len také, čo takéto osudy len videli na papieri.
tiez ma tu niektore nazory neskutocne zarazaju, tuto temu treba uzamknut, vobec nesluzi ucelu, pre ktory bola zalozena...zakladatelke, nie ze pomoze, ale jej sposobi aj vycitky a traumu
zasnem ake laxne svedomie maju niektore zeny, ktore si hovoria a aj su matky 😔 a zaraza ma, kolko roznych ospravedlneni sa da najst, aby sa zahlusili vycitky svedomia.... 😔 😔 😔 😔
Trochu som tu len čítala vaše príspevky a popravde nechcela som sa zapájať do diskusie,ale nedalo mi,aby som nepovedala svoj názor,prečítala som si príbeh ktorý tu napísala anjelicek a poviem srdce mi zovrelo ked som čítala kolko bolesti a utrpenia zazil jej trojročný syncek,je strašne pozerať sa na vlastne dieta a nevedieť mu pomoct,je podľa vas toto zivot ?Kazdy predsa zazil situáciu ked bol chorý a nieco ho bolelo,pre bolesti sa dobre nevyspal a čo si vtedy najviac želal,?aby to čím skôr prešlo a bol opäť zdravý,lenže take bábätko zdravé nikdy nebude,koľkými bolesťami musí prejsť ? Ja keby mne lekári povedia že moje dieta bude celý život trpieť bolesťami a nebude aj tak vedieť o živote určite by som nechcela aby sa takto trapilo.Lebo to nie je zivot,je to utrpenie pre celú rodinu.
Tieto dementné názory ak si prečítajú mamičky, ktoré sa s láskou starajú o svoje choré detičky a berú ich ako výnimočné a nemyslia si, že trpia, tak majú rovno depresiu...
@dai Treba mať vo svojom živote niečo ako kompas, mapu, alebo maják, aj keď nie vždy máme silu ísť tou správnou cestou.