Som v 24. týždni a musím sa vzdať bábätka
Ahojte vsetci. Potrebujem sa vyrozpravat zo svojho zialu. Mojmu malickemu zistili vrodenu srdcovu vadu a tiez z vysetreni na genetike mentalne postihnutie na 98%. S partneron sme sa rozhodli pre potrat som v 24 tyzdni a velmi sa bojim a som nestastna. Je tu nejaka zena co mala taky podobny pripad ako ja?
@luk25
uz meranim bazalky a sledovanim hlienu/krcku rozhodujeme o zivote, pretoze ho odmietame (vacsinou je toto vyuzivane ako antikoncepcia), odmietame uz jeho vznik...
Ja chapem tvoj nazor a verim, ze keby si bola v autorkinom postaveni, asi by si sa rozhodla dietatko donosit a starat sa on, ale nie kazda zena je silna ako si ty.
Toto tu bude vecny boj, zivot dietata vz. zivot zeny...
@zuzkat1 Ano, skutocne som ti privlastnila dietatko so srdcovou vadou - prepac. To vsak neznamena, ze si ta nemusim vazit 🙂
Pri 5-tich tehotenstvach a porodoch som ani raz nezvracala, nezazila som potraty a vsetky porody boli vaginalne a spontanne...myslim, ze mam za co dakovat 🙂
Preto si vazim kazdu zenu, ktora si presla problemami vacsimi, ako boli tie moje.
ahoj zazila som to napis mi mozme sa porozpravat
dakujem všetkym mamičkam za podoporu je to ťažke bojujeme už 6 rok hoci pôvodne mala isť domov zomrieť a podľa lekarov mala žiť 3 mesiace ale chce to čas obetu ja som nechala pracu koničky a všetko muselo isť bokom ked žena zisiti že je v takej ťažkej situaci musi rychle konať bud pôjde na interupciu, necha si to a bude sa starať o dieťatko doma alebo ho da do ustavu je veľmi veľka šikana od uradov, aj zo strany lekarov a človek musi mať aj peniaze bez toho to neide mila Silvia002 veľmi ti držim palce aby ste to z partnerom zvladli je to ťažke ale všetka ta starostlivosť bude tak veľka že nebudete mať na seba žiaden čas ak pôjdeš na interupciu určite ešte ti bude dopriate maličke tomu verim je to ťažke rozhodnutie veľmi ťažke ale pozerať sa nato ako ti vlastne dieťatko trpi a nevieš mu pomôcť je najhoršia tragedia na svete ak by si chcela kľudne daj si ma medzi priateľov môžme si pisať držim prsty a budem na teba myslieť.
ahoj,, v prvom rade ti chcem povedať, že nech sa už rozhodneš akokoľvek je to na tebe a je to tvoje rozhodnutie.Napíšem ti jednu moju skúsenosť od jednej rodiny sú také, že mali spolu 7 detí, žijú už len 2 z nich. Všetky ostatné mali srdcovú vadu. Prvé 2 som vôbec nepoznala,Vtedy ale ešte neboli takéto vyšetrenia. Potom sa im narodilo dievčatko, a ešte po nej 2 chlapci A pri tom jej doktori povedali, že chlapci by túto vadu nemali mať a vidíš mali. Všetky detičky boli krásne radi sa hrali, živé. Ani by si nespoznala, že im niečo je. Všetky zomreli malinké do 6 rokov. Robili im však veľkú radosť, prijali deti také aké boli a s láskou sa o nich starali. Mysleli si, že už majú všetko zlé za sebou, ale osud im pripravil ešte jednu ranu a to, že ich otec zomrel na rakovinu, ale stále spomíname na to, ako hovoril, že sa už teší kedy uvidí svoje detičky. Od tejto rodiny som sa veľa naučila, všetky deti máme prijať také aké sú, bez rozdielu. A ešte teta hovorí, že by znovu chcela prežiť taký život aký mala čiže aj s takýmito postihnutými deťmi. Je to ku mne blízka rodina, tak viem sa vcítiť, tiež som prežívala strach, či nebudem mať choré dieťa, keďže moje výsledky z genetiky boli hrozivé. Ale mám krásne 2 zdravé deti. A tiež som na genetike mala postihnutie dawnovho syndrómu 1:50 čiže nejakých 90 %. Sesternica zasa mala celé tehotenstvo výborné výsledky a narodila sa jej dcérka s rázštepom chrbtice.
Takéto niečo vedia s láskou prijať hlavne ľudia ktorý sú veriaci v Boha a veria, že sa o nich postará ako v dobrom tak aj v zlom. Nehovorím, že tí čo neveria to nedokážu, Dokážu, ale rozmýšľajú tak, ako to tu už písali, Pri druhom by som si to už dala vziať.
a ak si veriaca, tak Boh ťa skúša ako sa zachováš, aj mňa skúšal pri tom dawnovom syndróme.
Prajem hlavne aby ti všetko dobre dopadlo a aby si sa rozhodla správne a s láskou.
Ajoj ja by som sa rozhodla rovnako....priviest babatka stakym tazkym postihnutim a do tak sialeneho sveta ...ja ta urcited neodsudim....bohuzial tiez by som sa tak rozhodla ak by mi zistli ze cakam poetihnute babatko.Nastastiee ne sa narodila zdrava dcerka🙂 vela stastia do buducna
@domak2 logiku to ma asi taku,ze sa niektore riadia heslom-radsej raz vidiet,ako 100x pocut.
Nevedela som,ze porodit mrtve dieta je ta najvyssia meta.Hlavne ak viem,ze tak bude.
baby nesudte, autorka temy hlada pomoc, nie odsudenie, nechce Vase nazory, ale pocity zien, ktore si presli rovnakym osudom...
Nedá mi reagovať na slovo vražda....
My sme prišli tiež o bábätko v 21 tt, potvrdilo sa T-21. tiež som si ho chcela nechať a nenávidela som môjho muža, že ma donútil isť na ten potrat.....
no časom , keď prešlo pár mesiacov som si sama uvedomila, že ja by som sa pre dieťatko obetovala,...ale potom boli otázky: čo ak sa mne niečo stane???...kde to dieťatko pôjde potom???...kto sa mi oň postará???
a takto som pomaly žila s tým, že som prišla o vytúženú dcérku, keďže máme chlapcov...nezmierila som sa s tým stále a budú tomu dva roky...
teraz čakáme bábo, ale zároveň na výsledky amniocentzézi, ktoré budú v piatok....dúfame, že nám dobre dopadnú...
ahoj je veľmi ťažké vžiť sa do tvojej situácie ale určite by som si ho nechala každý má právo na život nech je aký chce ☹ viem máš veľký strach a hlavne ako to budeš zvládať ale pevne tomu verím že to dokážeš,poznám mnoho žien ktorím doktori hovorili že bude dieťa postihnuté a narodilo sa uplne zdravučké podľa mňa to nerob nikto nemá právo ťa súdiť je to tvoje rozhodnutie a verím že urobíš správnu vec a to dieťatko budeš rovnako ľúbiť či bude zdravé alebo postihnute
@silvia002 je to veľmi ťažké rozhodnutie, ja som to neprežila, ale mali sme v rodine dieťatko s ťažkou vrodenou retardáciou, ktoré nedokázalo ani chodiť, ani rozprávať... celú rodinu to zničilo, fyzicky, psychicky aj finančne... keby boli vedeli, že je dieťatko choré, určite by sa tiež rozhodli pre prerušenie tehotenstva.. malý sa trápil 3 roky, potom zomrel... je len na vás ako sa rozhodnete, a ten čo ťa bude odsudzovať , nevie čo takéto matky musia prežívať... milujú tie detičky ale je to veľmi veľmi ťažké... držím ti palčeky, nech sa z tohoto rýchlo dostanete, a budete žiť dalej...
ahoj.Zelam ti vela sily a pozitivnej energie.Vobec ta neodsudzujem.Sice som bic takeho nezazila ale musim si dat euku nasrdce ze by som sa,zachovala asi podobne.Uz teraz,viem na 99% ze by som to nezvladla!:(
drzim palce...A hlavne ak sa eozhoddnes akokolvek ver ze sa to tak malo stat a budes urcito dobrou maminkou cmuuk
Ja by som počkala do pôrodu a potom by som uvidela ako na tom dieťa je. Ja by som si tie výsledky vyšetrení až tak veľmi nepripúšťala, je to dosť na psychiku. Tehotná žena by mala byť v kľude, myslieť len na pekné veci. Ked už 900 g. bábo dokáže prežiť predčasne narodené v 7. mesiaci.
@silvia002 ☹ spomenula som si na jeden pripad spred par rokov, tuto z konika. skusila som najst ako to dopadlo
https://www.modrykonik.cz/blog/hansed/article/a...
Nedá mi nenapísať svoje pocity ktoré som nadobudla aj vdaka rokom stráveným tu na MK, všimla som si že rok čo rok sa hranice morálky posúvajú a to čo by bolo za minulých čias trestuhodné sa dnes považuje za to najsprávnejšie, dnes je morálnejšia tá ktorá ide na potrat lebo vraj je to pre choré dieťa lepšie, je to v očiach ľudí lepšia matka ako tá ktorá s láskou prijala dieťa aj ked nie je zdravé. Niektorí sa opavažujete nazvať tieto ženy sebeckými, ak to číta žena ktorá si týmto prešla alebo má doma postihnuté dieťa, musí jej byť naozaj ťažko ked sa dočíta že 90perc z vás by na jej mieste také dieťa na svet nepriviedlo, ktosi napísal že také dieťa do dnešného sveta nie, a či ten svet ktorý poukazuje na iných ľudí nevytvárate aj vy sami? Vy ktoré sa poťapkávate po pleci a utvrdzujete autorku témy že ako dobre sa rozhodla? Potom aj vaše deti tak raz budú rozmýšľať, že postihnutí ľudia na svet snád ani nepatria lebo je ťažké sa o nich starať, čo vy viete ako sa raz dopadnete, možno ako staré babky s prepáčením s plienkami a neschopné sa o seba postarať, potom si vaše deti povedia dáme vás do domova nech sa o vás starajú lebo život s takým rodičom asi nie je už životom. Na internete som pred časom zachytila že by mala byť už aj možnosť eutanázie postihnutých detí po pôrode, dnes sa ľudia chytajú za hlavu teda aspoň ti ktorým ostalo kus srdca ale o pár rokov sa môže stať že tu budete čítať témy tipu ''Narodilo sa mi postihnuté dieťa, zvolila som eutanáziu'' a znova sa nájde kopec ľudí ktorým sa to bude zdať normálne rovnako ako potrat. Môj syn tu podľa lekára ani nemal byť, ked som bola na prvé sono v 8.tt tak tam nebolo vidno nič, žiadne srdce ani gestačný vak sa nevyvinul, lekár skonšťatoval že ide o 3 týždne starý plod že mám čakať kedy začnem krvácať a potom do špitalu, bola som naozaj zdrvená pri pomyslení že by môj vytúžený poklad bol násilím vybranný z môjho tela. Plakala som že sa ho nevzdám ani keby čo bolo, mala som týžden aby som sa znova prišla ukázať, bolo to naozaj najhoršie čo som zažila. Prosila som Boha o zázrak a ked som o týždeň prišla tak doktora skoro zo stoličky vyvalilo že toto v živote ešte nezažil že to ani nie je medicínsky možné, lebo zrazu na sone videl bábo ktoré malo ručičky a nožičky a dokonca bolo o týždeň väčšie ako malo byť. Aj takéto zázraky sa niekedy dejú. Deti sú pre mňa najväčší dar na svete a nikdy by som preto nemohla napísať niekomu že daj si zobrať dieťa že je to takto lepšie to veru nikdy to by som sa na seba nemohla ani pozrieť.
@domak2 - odpoviem ti takto, chcela by som aby ma moja mama chcela nech by som bola akákoľvek, chcela by som milujúcu mamu nie mamu ktorá by ma dala zabiť lebo som chorá.
ja si dovolim tiez sa vyjadrit: dam otcenas za dieta v Tvojom lone.
@rubinka máš pravdu je to tak
neodvazim sa ti radit ani sa inac vyjadrovat...len prajem nech sa dobre rozhodnete a ste silni, je mi to moc luto..☹