Trisomy test pozitívny výsledok
Ahojte chcem sa spýtať vyšiel mi pozitívny trisomy test na DS , samozrejme idem na amnio tiež na genetiku ,ale to čakanie ma úplne zničí chcem sa spýtať je na to šanca aby dieťatko bolo zdravé ? Volala mi sestrička , že mi robili aj PAPP-A testy a že tie sú negatívne .... vie mi prosím niekto vysvetliť čo sú tie testy ? K doktorke idem až v pondelok a sestrička nie je príliž ochotná :/ Ďakujem
@borabalazova - Prepáč ale týmto akoby si chcela povedať buď autorku podporiš v jej rozhodnutí alebo prac sa preč. Toto je slobodne fórum. Naozaj sa mi nezdá že dotyčná mamička napísala niečo zlé kvôli čomu by mala byť napádaná. Len vyjadrila názor, ponúkla dokonca obrovskú pomoc a dostala od poniektorych doslova kopance pritom je to mama ktorá zažila smrť vlastného dieťaťa. 😟
@borabalazova okrem otázky autorky tu padli aj jej komentáre že je z toho zničená a nešťastná... a komentujúca jej ako reakciu na to ponúkla pomoc a sprostredkovala príbehy kde to mali podobné a tie detičky boli pre rodičov dar. Teda nepríde mi to ako niečo odveci, ale ako reakcia na komentáre a to je ok. Skôr je zvláštne že akýkoľvek "iny" pohľad na vec sa považuje za fanaticky. Áno ,verím že autorka je svojpravna a vie si info nájsť., ale človek keď je zúfalý a nešťastný si niekedy neuvedomuje že možno veci nie sú až tak zlé ako sa zdajú.
@rubinka Pri pozornom čítaní diskusie a profiloch prispievateliek je zrejmé, že viaceré ženy prešli stratou dieťaťa a vedia o čom píšu: mäkšie, chápavejšie a empatickejšie, bez súdenia a presných návodov, ako riešiť hraničnú situáciu, s obyčajnou ľudskou podporou a pokorou.
@cintia31 ak mozem,pridam Vam moj nazor a skusenost. Posledne tehu som mala pred 10mesiacmi/dcerka ma teda10mes./. Vek nad 40rokov,preto mi vychadzali zle vysledky na DS. Urcite by som isla znova k Mudr.Grochalovi do Martina. Urobil morfogicke sono,na den presne urcil termin porodu a hlavne ma ukludnil,ze malicka je v poriadku,aj bola.
@kajussk lenže vy ste mali tripple testy ano tie vychadzaju falošne pozitívne naozaj veľmi často len kvôli veku alebo len kvôli to u že dieťa je z ivf a tak ďalej bohužial to že budú trisomy testy a teda geneticke testy falošne pozitívne je naozaj veĺmi malá šanca aj keď aj to sa stáva (administratívna chyba, zámena vzoriek, miznúce dvojča,…) to sa uvadza na 1% prípadov. Samozrejme je fajn povedat sono, amnio a všetko čo sa dá nech si je človek 100000% istý a následne robiť závery a rozhodovať sa čo ďalej. Len by bolo fajn keď je autorka zničená, nevyčítať jej ešte v podstate to v čo nie je ani rozhodnutá. Rozhodbutie musí spraviť ona a ona bude vedieť čo je pre nich najlepšie. Ona nechce radu ako sa ná rozhodnúť.
Osobne keby som v jej situácii hladam všetky možné info, beham po vyšetreniach a až potom sa rozhdonem čo ďalej spolu s partnerom. A asi by ma veľmi zraňivalo aby mi niemto pisal čo by neurobil/urobil keď v živote nebol v daanej situacii. Je to aj bez toho veľmi náročné a myslím, že najdôležitejšie v danej situácii je aby ona vedela že nech sa rozhodne akokoľvek bude to v poriaadku a všetko zvládne. Či sa rozhodne pre chore dieťatko alebo život bez neho. Obydve rozhodnutia sú náročné a preto jej nebudu pomáhať výčitky cudzích ľudí, ktorí nie sú v rovnakej situácii.
@zazvorka87 ano, to mas pravdu. To nemozem oporovat 😔 Ja som ho videla ked som bola tehotna a cakala na vysledky z genetiky. Tu nejde ci sa treba rozhodnut ako vo filme, skor, ze co tam tiez rodicia prezivaju a ci by som bola schopna taketo rozhodnutie urobit? Ale je to hrozne.
@kajussk ja som to myslela tak že jej tu v podatate niektore mamičky niečo vyčítajú. A s doktorom súhlasim len teda trisomy testy su viac menej iste. Keby išlo o tripple tak by som povedala že je tam šanca možno 1% keď vyjde pozitivita že to tak aj bude ale pri trisomy je to 99%
Milé ženy, ktoré reagujete na moje komentáre (slovne či len hnevom). Keďže asi sa ešte stretneme v nejednej diskusií, ak môžte, prečítajte si prosím tento text bez predsudkov a do konca.
Prešla som si moje komenty. V nijakom nespomínam potrat ani nespochybňujem jej právo na rozhodovanie. Autorke som poslala linky na platformu rodín, čo je geniálna vec (a napriek tomu, že sa v problematike pohybujem dosť dlho, som o nej donedávna netušila, čiže myslím, že nie je nič zlé na tom podeliť sa s tým - nijako tým nespochybňujem jej schopnosť dohľadať si informácie), a iné linky a pokec o tom, prečo si myslím, že situácia sa dá vidieť aj ináč, ako čierno-čierne a ponúkla som jej dlhodobú finančnú pomoc. Bola to reakcia na jej komentáre, v ktorých spomínala to, že nevie, aké je správne rozhodnutie a tiež strach, že nedokážu dieťa finančne zabezpečiť.
To, čo spochybňujem, je postoj spoločnosti k ľuďom s DS a k matkám, ktoré sa poznajúc diagnózu citujem "zachovajú nezodpovedne" a dieťa si nechajú. Vďaka tomuto takmer denne nejaká žena na koňovi píše o tom, ako sa trápi pre možnú diagnózu DS. A desiatky ďalších sa ich denne trápia potichu.
Nie je problém, že ich zaskočí diagnóza ich dieťaťa a potrebujú sa s ňou vyrovnať. To je úplne normálne - ako nám vraveli v kurze krízovej intervencie - akákoľvek reakcia v krízovej situácii je normálna reakcia na nenormálnu situaciu. Vyrovnať sa s tým, že moje dieťa nesplní moje predstavy, možno nedokončí strednú školu a bude čeliť komentárom okolia je samozrejme krízová situácia. Nie je to však tragédia (tragédia - nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.). Hoci individuálne sa to ako tragédia môže skončiť - a znovu, tu obviňujem spoločnosť a lekárov, nie matku, ktorá podľahne strachu o budúcnosť svojho dieťaťa.
Problém je nastavenie spoločnosti voči ľuďom s DS. A tak takmer každá žena vie, že v tehotenstve sa treba báť Downovho syndrómu, ale už menej ich vie o tom, čo píše mama v mnou zdieľanom statuse: "nemenila by som ani jeden jeho chromozóm. keby som som sa mohla vrátiť do dňa, kedy mi to povedali, plakala by som tentoraz od radosti". Dokonca aj Wikipédia, kde by som to fakt nečakala, uvádza, že "Žiaľ, tehotenstvo je často aj po odporúčaní lekárov umelo ukončené, keďže diagnózu Downovho syndrómu sprevádzajú mnohé obavy, predsudky a negatívne informácie. Budúci rodičia dostávajú zvyčajne informácie o tom, čo ich dieťa nikdy nedokáže, aké míľniky nedosiahne a akými sprievodnými ochoreniami bude trpieť. Informovanosť o Downovom syndróme je aj v zdravotníckych kruhoch u nás stále na veľmi nízkej úrovni."
Jerome Lejeune, genetik, ktorý objavil jeho príčinu, venoval život starostlivosti o ľudí s DS, matky za ním chodili z celého sveta. Nikdy sa nezmieril s tým, že tento jeho poznatok, ktorý mal podľa neho viesť k väčšej pomoci týmto ľuďom, viedol naopak k ich eugenike. Keď o tom verejne povedal pri odovzdávaní prestížnej ceny, odrazu ho stiahli z verejného vedeckého života. Lebo jeho názor nebol politicky korektný. Matkám a ich deťom však pomáhal naďalej.
V 21.storočí v civilizovanej slobodnej krajine už dávno mali byť ľudia s Downovým syndrómom vnímaní bez predsudkov. Ako plnohodnotní rovnoprávni ľudia (máme totiž dve kategórie ľudí v našom právnom systéme - hodní ochrany po 12.tt a po 24.tt). Ktorí MAJÚ Downov syndróm, nie TRPIA Downovým syndrómom. Trpia, keď majú choré srdce a je treba operáciu, keď majú chrípku, alebo keď ich nechá frajerka. Ako my všetci. Lenže...
Kto sa za nich postaví, kto bude ukazovať spoločnosti, kým naozaj sú? Oni sami to robia. Rôznymi spôsobmi. Užívajú si svoju modelingovú či hereckú kariéru a tak pomáhajú vnímať ľudí ako oni ako bežnú súčasť spoločnosti (čo je inak dosť problém, byť videný, keďže niektoré štáty Európy sa chvália, že u nich sa už ľudia s DS nerodia, takže si viete predstaviť "slobodu" rozhodnutia rodičov o živote vytúženého dieťaťa v takom nastavení spoločnosti). Žijú svoj bežný život a zdieľajú ho na sociálnych sieťach. Vystupujú na svetových fórach a snažia sa presvedčiť politikov, že ich život je hodný žitia. A musia sa snažiť presvedčiť aj nás, ženy a matky. Často bez úspechu.
Matka je pre mňa prototyp bytosti, ktorá bráni druhého jedinca zubami nechtami. Tu je to obrátene - matky uverili, že pre týchto jedincov je lepšie nebyť. Ale keby to ľudia s DS hovorili, že kiežby som nebol, tak to pochopím. Oni však hovoria (niektorí slovami, niektorí úsmevom a objatím) opak. Prečo by sme sa my ale vôbec mali zaujímať o týchto ľudí, snažiť sa meniť nastavenie spoločnosti, všakže? Čo to zas trepe tá Sojková .. Ideálne aj z nejakých takých dôvodov, ako jednoduchá láska k ľuďom, presvedčenie, že všetci ľudia sú si rovní atakďalej. Ale netreba byť idealisti. Stačí byť realisti. A teda preto, lebo sa to môže týkať každej jednej z nás. Lebo sme matky. Lebo to môže byť práve to moje dieťa.
Máte pravdu, že autorka sa v pôvodnom príspevku pýtala vyslovene len na praktickú stránku testov - sú spoľahlivé? Napriek tomu sa hneď objavili komentáre (môj koment, na rozdiel od týchto, prišiel až potom, ako sa sama autorka vyjadrila) :
Opakovane zaznieva bohužiaľ, žiaľ... "Je mi to nesmierne ľúto. Rozhodnúť sa, čo ďalej, je to ukrutné." "Odtiaľto nie je dobré východisko, iba zvoliť to menšie zlo." "Akokoľvek sa autorka rozhodne, bude to veľmi ťažké." "prakticky neexistuje dobré riešenie. nech sa cintia rozhodne akokoľvek, bude to pre nich asi najťažšia vec, akej v živote čelili."
Vnímate, že tieto komentáre tiež presadzujú istý veľmi konkrétny názor a pocit?
Prečo k týmto komentárom nepíšete reakcie v štýle "vy máte dieťa s DS? Ak nie, tak nekomentuje, čomu nerozumiete! Prečo nasilu presadzujete svoj názor a postoj? Váš názor nikoho nezaujíma, nie ste v tej situácii, tak kašlite na to. prosim vas, chodte svoje rady rozdavat tam, kde o ne stoja. mohli by sme ťa poprosiť aby si už neprispievala? fakt stačilo! Prestan uz!" To je len ukážka reakcií na môj komentár.
Chápete ten dvojitý meter, aký máte, podľa toho, čo vám názorovo sedí a čo nie? Vyčítate mi reagovanie na komentár autorky, napríklad ten o finančnom zabezpečení (teda nielen na jej úvodný text), ale samy komentujete nielen to, čo ona nespomenie, ale aj niektorých komentujúcich. Nedovolila som si nikdy napísať niektorej z vás, napriek tomu, že mám iný názor, že vaše názory nikoho nezaujímajú a má už prestať a odísť.
Autorke takéto komentáre nielen podsúvajú pohľad, že to, čo sa jej deje, je niečo hrozné, poľutovaniahodné. A že vlastne je v patovej situácii, lebo s jej dieťaťom neexistuje dobrá možnosť. Ale aj prinášajú tému voľby. Rozumiem, lebo veď to je podľa zákona dieťa kategórie /ešte máš čas sa rozhodnúť, či má žiť/. Ale prečo teda aj tu nenapíšete, že je svojprávna a isto dobre vie, že do 24.tt môže ísť na potrat? Zvlášť keď v spoločnosti je oveľa známejší postoj "Down? Ach, to mi je ľúto. Ale ešte to stihnete..." To nie je môj názor, svedčia o tom mnohé matky (aby som bola presná, tak takmer každá, ktorú poznám osobne alebo z médií), ktoré sa rozhodli svoj plod s handicapom nechať žiť - s týmto sa stretli od svojich blízkych, od cudzích, a aj od doktorov. Lebo zodpovedná matka si zistí a "zariadi sa podľa toho".
V pôvodnom príspevku naozaj autorka nespomína nič o rozhodovaní. Prinášajú to hneď úvodné komentáre žien: "Rozhodnúť sa, čo ďalej, je to ukrutné." "Ak by ste sa rozhodli dieťa nenechať..." "Potrebuješ vedieť na čom ste a ďalej sa rozprávať tu ide aj o čas." "Rozhodnutie musí spraviť ona." Prečo jej vnucujú svoj názor, že v takejto situácii sa má o niečom rozhodovať? Možno chce testy len preto, aby sa vedeli s mužom lepšie pripraviť na život po pôrode.
Priznám sa, že prvý komentár, ktorý na mňa (podla mňa bezdôvodne) negatívne reagoval, ma riadne šokoval. Čo z mojej správy pre autorku bolo také poburujúce, že si zaslúžilo text: "prečo nasilu presadzujete svoj názor a postoj? Pre autorku bolo potrebné aby vedela o zdravotnom stave svojho dieťaťa keďže zaplatila za gen.testy, otázka neznela či má ísť na potrat a vy tu miešate svoje emócie, pocity a "vseobimajuce dobro" svojou násilnou pasívne agresívnou formou....🤮"?
Zo zvedavosti som dala nick do hľadania, či sme sa v nejakej diskusii už stretli. Ukázalo mi jednu, kde sme ozaj reagovali obe - mamina chcela osláviť tehotenstvo s rodinou, ale jej babička bola proti, lebo iná jej vnučka nemôže mať deti. A teda reakcia: "Celkom skoro na oslavu otehotnenia...predpokladam, že ešte nemáte urobené všetky testy a vyšetrenia na Down a abnormality....". Krásny príklad nevyžiadaného vnucovania toho, aké dieťa je hodné oslavy. Viete čo? Ja som po MA a po pôrode mŕtvej dcéry ďalšie tehotenstvo oznámila najbližším okamžite a okoliu s obrovskou radosťou cez FB hneď po prvom sone (ak by náhodou bol chybný test). Lebo bez ohľadu na to, aké naše dieťa je, som sa chcela tešiť z jeho života aj s priateľmi. A viete čo? Spôsobilo to mnohým obrovskú radosť. Bez ohľadu na to, koľko bude žiť. Lebo radosť zo života nie je podmienená dĺžkou, ale kvalitou prijatej a danej lásky. https://m.facebook.com/photo.php?fbid=184056821... Preto, že poznám takéto postoje, aké dieťa je hodno oslavy, napísala som autorke "smieš sa ďalej tešiť zo svojej dcéry". Aj keď má Downov syndróm.
V jednom komente je: "Pokiaľ jej nechcete pomôcť s výchovov takeho dieťatka alebo im pomôcť finančne alebo ju podporiť myslím že sa netreba vôbec vyjadrovať." Ale mne, ktorá som reálnu finančnú dlhodobú pomoc ponúkla, tá istá z vás píše: "prosim ta skonči už. Nechaj rozhodnutie na nu a jej muža. Nech to je ich rozhodnutie neovplyvnuj."
Pointa tohto môjho komentu nie je ani v najmenšom snaha presvedčiť niekoho o tom, že eugenika je zlá vec. Ale poukázať na dvojitý (môj manžel hovorí, že viac ako dvojitý) meter, ktorým filtrujete komentáre na tie, ktoré vám zapadajú do svetonázoru a tie, ktoré nie.
A dodatok: "to či si nechá alebo nenechá je len a len na rozhodnutí páru". S tým mimochodom absolútne súhlasím. Doslovne, hoci mi je jasné, že to bolo myslené ako eufemizmus. Je na rozhodnutí páru, či si dieťa nechá, či ho bude vychovávať, milovať, starať sa oň. A považujem za úplne v poriadku zvážiť si to tak, že nie, toto nie je pre nás, toto nezvládneme nenecháme si ho. Jeho život má hodnotu sám o sebe. V prípade chorého aj zdravého dieťaťa je podľa mňa úplne v poriadku sa o dieťa po pôrode nestarať. Dvaja z mojich priateľov s DS boli ako bábätká opustené rodičmi. Žijú v komunite, kam chodia ľudia z celého sveta a učia sa od nich žiť. Aj mňa to učili. Za vyše 30 rokov svojho života sú darom pre desiatky ľudí, ktorí im venovali rok či dva života. Ako som už písala, v požiadavke na adopciu sme mali Downov syndróm. Žiaľ (a tu je to slovo namieste) nám také neponúkli.
Niekto spomínal, že potlesk tu nenájdem a mám ho ísť hľadať inde. To mi je úplne jasné. Ak by som chcela potlesk, viem presne, čo treba v takýchto diskusiách písať. Stačí sa pozrieť na to, že najviac lajkov majú komentáre, ktoré napádajú to, čo píšem. A napríklad komentár od ženy, ktorá sama má dieťa s DS, píše, že je to láska jej života (čiže najrelevantnejší k otázke voľby, lebo ako jediná z tu diskutujúcich takéto dieťa má) - má potlesk len od 4.
Potlesk si naozaj neprosím. A reakcie, ako to tu nikoho nezaujíma a mám to ísť písať inde, samozrejme môžete dosýta napísať. Bude mi len smutno z toho, že to tak je. A možno znovu zaútočíte a znovu ma z toho bude bolieť zaludok. V tejto aj iných diskusiách. Ale aj tak mi stálo za to toto napísať. Táto téma je moja srdcovka, lebo pár ľudí s DS ukradlo moje srdce.
P.s. Za čo sa ale ospravedlňujem je, že som spamovala diskusiu rozhovorom s annm81 (aj ona kvôli mne, keďže som ju do toho vtiahla). Pokračovanie som presunula do súkromných správ. Skôr mi nenapadlo, že s ňou môžem komunikovať mimo tejto diskusie, moja chyba. Keď to tu už ale je - bolo to ako závan sviežeho vzduchu hovoriť s niekým názorovo odlišným bez osobných útokov. Ďakujem ti za rozhovor.
@any_soj autorka sa jasne vyjadrila, že už (z objektívnych dôvodov) diskusiu ani nečíta. Ak ti išlo o to, aby si zahltila celú diskusiu a urobila z nej diskusiu o any soy, tak sa ti to podarilo. A ak bude nejaká iná žena v podobnej situácii a otvorí si túto diskusiu, tak jej čítať takéto psychoanalýzy asi veľmi nepomôže...
@any_soj - Hoci si napísala že o potlesk nestojíš, odomna jeden obrovský dostaneš. 👏👏👏
Mala som možnosť čítať tvoje príspevky aj v iných témach, v mojich očiach si ten typ človeka s ktorým by som si určite mala čo povedať i v reálnom živote. Takže ja ti ďakujem že si na MK že sa nebojíš ísť proti prúdu. Kiežby tu takých žienok bolo viac. A netráp sa tým že to nevyšlo, naďalej rob osvetu lebo nezabúdaj že i úmysel sa počíta. Prajem veľa Božieho požehnania tebe o tvojej rodine. 🤗
@cintia31 držte sa, akokoľvek sa rozhodnete držte sa...je to len Vaše rozhodnutie. Môžu tu zeny písať čokoľvek, odsudzovat Vas, ale nech si skúsia byt teraz Vy, vo vašej koží, čo prežívate..
Je to veľmi ťažké, ale keď vám vyšiel trisomi test, amnio bu zrejme rovnaký vysledok. Co mi je veľmi ľúto.
Držte sa a nebojte sa rozhodnúť akokoľvek, nikto nemá právo Vas súdiť, mat také dieťatko znamená veľa obete, úsilia, síl pozerať sa naň ako ho iné deti nechcú medzi seba, a.deti vedia byt veľmi kruté,možno nikdy Vam nepovie mama, samé vyšetrenia....osobne sa skláňam pred každou jednou maminou....
@any_soj ja ti tiež tlieskam 👏 a verím že tvoje komentáre pomôžu , podporia ...už aj keby len v jednom prípade ,tak to všetko malo zmysel
...pochopenie toho všetkého čo si napísala vyžaduje určitú eq, zrejme sa preto často nestretnes s pochopením.Ale bojovať za dobro sa vždy oplatí 🙏
@cintia31 ahoj, nam vysili pozitívne na DS 1:90. Na genetike ti nepovedia dokopy nic, akurat moznosti ze mozes ist na amnio. My sme amnio odmietli nakolko uz 1 predcasniatko mame, mala som aj 2 tehu rizikove a po amnio je riziko predcasneho. My sme zvolili cestu Nifty testov, komplexnych a sono u grochala a hlavacika. Vsetky 3 ds vyvratili. Narodila sa mam v septembri zdrava dcérka. Tripple vychádzajú často negativne, staci tam odchylka v tehotenskom tt a uz vas to hodi do tabulky. Drzim palce viem ze su to nervy ❤️
@cintia31 ahoj, dnes mi volala dr a prezivam to iste som v 16 tyzdni
@silvicka247 mala si tripple alebo platené trisomy?
Ak tripple tak tie testy su na dve veci uvidíš bábo bude ok 🙏🏽🍀🍀🍀
@silvicka247 bola si na tripple? Lebo mne čísiel pozitívny výsledok a hrozný. Riziko DS viac ako 4v5. Ostatné trizomie 1v80. SLOS 1v30. Nikde som také zle výsledky, čo sa týka DS, na fórach nenašla. Doktori, ktorých som navštívila, sa chytali za hlavu, že niečo tam isto bude keď sú až takéto zle. Nakoniec som išla ku Grochalovi, ten mi povedal že som tretia pacientka s takýmito zlými vzsledka mi, ktoru mal. Prva má zdravé dieťa, druhá postihnuté, a tretia som ja. Z jeho vyšetrenia som bola trochu uspokojená, pretože mi povedal že všetko je ukážkové. Predtým som absolvovala amniocentezu, výsledky všetko vylúčili. Preto hlavu hore, nemusí to nič znamenať, ak bol z tripple testov výsledok pozitívny
@sulejmanka @martinaju dakujem dievcata za podporu. Dnes placem odkedy mi zavolala doktorka. Zatial to boli triple testy mam 28 rokov a vysledok 1:200 v stredu idem na trisomy a dufam ze dopadnu dobre, ak nie pojdem este na amniocentezu a som objednana aj na morfologicky ultrazvuk v 20 tyzdni.
@silvicka247 som si sita že tvoje bábätko bude ok. 1:200 znamená že jedna z 200 žien s tvojimi výsledkami má dieťa s DS. To je 0.5% riziko. Viem že je to stresujúce, ale je to len štatistika. Keď si bola na sono, bolo všetko ok?
@rubinka Znovu a teraz veľmi pedagogicky: problém nie je, či citlivo alebo necitlivo sprostredkovávam informácie, ale na akom fóre a v akej diskusii, t. j. ako relevantne. Každá žena, ktorá prechádza situáciou ako autorka diskusie, si vie príslušné informácie vygoogliť a dostane sa ku všetkým zdrojom, ktoré potrebuje pre vlastné rozhodnutie. Priamo tu v skupinách je podporná skupina pre matky s deťmi s Downovým syndróm, kde si zdieľajú informácie, otázky, problémy, radosť či úspechy a míľniky svojich ratolestí. Čiže nepovažujme ľudí okolo nás za nesvojprávnych a nezorientovaných. Pokiaľ niekto z nás chce vytvoriť podporu pre ženy v hraničných situáciách (rôznych), nič mu nebráni vytvoriť fórum, webstránku, etc. a na takejto platforme zdieľať informácie, ktoré považuje za dôležité. Ale vstupovať kamkoľvek a komukoľvek do diskusie irelevantnými statusmi je neempatické a zraňujúce.