Mám pocity viny počas tehotenstva ..
Uz neviem co zo sebou zozieraju ma cele tehotenstvo neskutočne pocity viny. Mala som mimomaternicove tehotenstvo min.rok v marci. Po nom sme mali pol roka pauzu a v októbri som opat otehotnela. Teraz som v 38tt. Ako tak som to znasala dobre ked sa to udialo ale akonahle som otehotnela dalsi krat akoby sa to cele otvorilo a mna neskutočne bolelo ze nečakáme to babatko o ktore sme prišli nevedela som sa nejak s tym celým vyrovnat a aj na utz na jednej strane som sa tešila z noveho tehu na druhej to veľmi bolelo ze tam malo byt ine... Neviem to opísať... nevedela som prijat to nove tehotenstvo..cele dni som zila v pocitoch viny ze som za to mimomaternicove mohla ja...ked som sa dozvedela ze je to dievčatko sebecky som cakala na kazdy ultrazvuk a dufala ze povedia ze chlapcek lebo som si myslela ze to predtym bol chlapček... Resp.neprijala by som asi ziadne pohlavie lebo stale by som rozmyslala co bolo to predtym. Teraz som uz v 38 tyzdni avsak zas mam velky strach ci som tymto cekym chaosom v mojej hlave neublizila malinkej😞😞😞 a nie len ublížila ale neskutočne pocity viny ze som ju vobec neprijala tak ako si zasluzila...cele tehotenstvo som nebola spokojna s tým ako to je lebo som neustale zila v tom ako by to bolo keby...ze som sebecky rozmyslala len nad tym co bolo to predtým bez ohladu na to ze bola v brusku a cítila to... Neskutocne ma to boli ze som ju neprijala nedala jej tu lasku ktoru som mala a este viac ma boli to ze som jej tym mohla ublížiť... Ked pride za mnou syncek objime ma a povie mami lubim ta ide mi puknut srdce koli malej ...ktora ma isto lubi tiez len ja som jej to nedala najavo lebo som bola sebec a myslela len na minulost.cele tehotenstvo som len nejak prezila a vobec si neuzivala ze mam moznost nosit dieťatko pod srdcom...sebecky som hladela len do minulosti a porovnavala to vsetko s tym predtym....je mi zle zo samej seba... cele tehotenstvo cele dni mam vycotky a ....bola som aj u psych.ale nejak mi to vela nedalo
@derdia veľmi vela z tvojich slov je pravdivých...a ano poviem ti tak su lepšie a horsie chvíle niekedy to doľahne a vidim všetko ciernejsie a vtedy mam práve potrebu sa niekomu vypisat ... Potom akoby so mna nejaky naval opadne a hovorím si presne to co ty že s tým mam okamzite prestat vidím to realne ze proste a co neužila som si tehu a teraz co? Ved svet sa nezrúti a podobne...o chvíľu zas pride nejaka vlna a zas mi je s toho celého nejak smutno a som rozcitlivena a plakala by som... Ja sa to snazim ovládať ale nejde to len lusknutim prsta.. riešila som to aj zo psych.nie je to o tom že by to mne takto vyhovovalo ale ver mi niekedy je hlava silnejsia ... Mam pocit ze zato ze niečo nebolo dokonale tak som horsia alebo akoby som to povedala...hlavne ked sa jedna o niečo tak citlivé ako je vlastne dieta...
@derdia akoby som mala pocit ze som si tymto zničila dieta...ze zato ze prvé tehotenstvo bolo fajn tak aj maly je úžasný...a tym ze toto celé je taketo akoby som mala pocit ze som tým malej ublížila byt úžasnou lebo uz som jej dala do života len to zle... neviem ci ma chápeš ale su to take uzkostne pocity ktore nejde len tak narýchlo zahnať...oni prichádzajú a odchádzajú...ked to pride snazim sa zamestnať snazim sa to odohnať ale poväčšine to dolahne na mna...a potom to opat zas odide a ja to vidim presne tak ako si to pisala aj ty
@derdia jemnejšie to nešlo?
Myslim ze by si mala konecne zacat chodit systematicky na psychoterapiu,lebo to riesis uz strasne dlho,nijako sa to nezlepsuje a naozaj sa len tak nevidi aby sa niekto tak dlho takto uzkostlivo trapil s niecim co vlastne ani nema ziadny zmysel.uz som ti to vela krat napisala,ale akoby si ani nic nerobila pre zlepsenie,len sa tym tyras.jednirazove sedenie s psychologickou nic neriesi.
@kristianko1 ma pravdu,uz sa v tom cvachta tak dlho a nezmyaelne ze jemne jej to vysvetlit neprinasa ziadnu zmenu.
@nini1010 nebola som iba na jednom sedeni..a to ze sa v tom "cvachtam" nie je z mojej dobrej vole .. snazim sa najst osoby ktoré si tym presli... Oodla psycholgicky som mala postaborativny syndrom so smutkovou reakciou plus hormony v tehotenstve vraj robia divy a som vybavena ..nebola som len u jednej navstivila som ešte jednu ale tiez to nic neprinieslo nakolko maju na to nazor aky maju... Myslis ze mne je takto dobre? Ja sa snazim denne vytesniť tie myšlienky zial nejde to... Ak by sme prustupili k liekom tak az po porode... Možno by bolo dobre pozrieť sa aj na to ze to nie je moja dobrovolna volnocasova aktivita... Pokial človek nezazil tak nemôže vediet že su to neni bežné myšlienky akoze v obchode nemali mlieko nevadi kupim zajtra ved nebudem si z toho robit hlavu... Proste iste veci nejdu len tak silou vôle zlepsit aj ked sa snazim...preto si nemyslim ze útočiť na mna s tým ze nic neprináša zmenu je trošku sebecke od niekoho kto netuší co ten druhý preziva... Tym že to napisem a dostanem zo seba von sa mi aspon trosku ulavi ... Momentalne viac pre to urobiť neviem lebo sa snazim ozaj naplno...
@lenka0110 Aj ja som mala nejake veci,s ktorymi som si sama nevedela dat rady a navstevovala som nejaku dobu psychologicku,cize ok,chapem.dokonca som si oplakala u psychologicky aj dve deti,ktore som potratila a pri druhom som uz ozaj potrebovala odbornu pomoc.len naozaj si myslim ze to uz prilis prehanas a tomu babatku este viac skodis.nie aby si si uzivala ze ti Boh doprial dalsie,nie je to samozrejmost,ale akoby si si to ani nevazila.akoby si si potrebovala privolat dalsie problemy.ved racionalne ked sa nad tym zamyslis musis vediet ze je to blbost.
@nini1010 racionálne mi ide zmyslat chvíľu vtedy si uvedomujem vsetko...ale potom pride stav ktory neviem pomenovať.. úzkost? Depresia? Vtierave myšlienky? Proste nieco co mi v danom momente nejde odohnať... Priklad ked ma maly objime a da mi pusu na brusko tak mi pride strasne smutno že on sa na sestricku tak tesi a ja som jej ublížila... Nevien ti to vysvetlit to logicke vysvetlenie nema... Proste mam pocit že som pokazila/zničila to najcennejšie ... Ja viem že pre bežného cloveka to znie ako nieco co si viem vyhodit z hlavy a viem ovplyvniť...ale skus si predstaviť priklad pocit ze na konci tehotenstva zistis ze to co si cele tehotenstvo robila a nevedela ani vtedy ovplyvniť ublizilo tvojmu dietatu predstav si ten pocit že si ublizila svojmu dieťaťu a nevies s tym nič urobit...len predstava o tom čo vo mne prebieha... A vsemozne sa snažím vytesnit myslienky ideme na výlet venujem sa malemu alebo snazim robit inú cinnost príde ten pocit... A neviem ho zahnat lebo je to ozaj bolestive.
Nic si jej neurobila, to su bludy, nic jej nebude, nie je. Never tym premotivovanym clankom o budovani vztahu s dietatom uz v bruchu a vplyvoch na dieta, ano iste, je dobre ked je zena nastavena pozitivne, ale kooolko takych je co si tehu neuzivaju a maju trapenia, a dieta spokojne, nic jej nebude...
btw ked si spimeniem na svoje teh., a co so mnou mavalo za pocity, plus udalosti a vsetko... ah jaj... a maly je uzasny chlapcek a lubime sa navzajom ❤️ Myslim, ze si z brucha nic nepamata 😁
@lenka0110 kazdy mi povie uzavri to a venuj sa malej teraz... Vedela by si sa pysit príklad tehotenským bruškom po tom že by si vedelw že si tomu babatku ublížila?
Ja viem nikto mi to nepovedal nepotvrdil...ja ti len opisujem stav mysle a myšlienok ktore prichádzajú a ozaj nejdu odohnat len lusknutim prsta... Preto ew snažím v tych stavoch napisat to niekam/niekomu aj ked tisici raz ale to jediné mi vtedy ako tak pomôže utisit to .. keďže podla psychologicky je to normalne reakcia na smutok...avsak podľa mna toto s normalnostou nema nic spoločne...zial nemam tisice aby som mohla furt hľadať novych a novych psychológov ... Podľa nich hormony v tomto hrajú hlavnu rolu... vies bola som aj u psychiatricky ze možno tam nájdem útočisko ale tiez nic moc...ze ak to po porode neprejde možme skusit lieky...hm dakujem
@beky1813 veru bojim preto som bola uz aj u psychiatricky ako pisem vyssie ja si sama uvedomujem že moja psychika je v keli...bojim sa ze po porode sa to zhorší... bojím sa ze budem na nu pozerať s tym pocitom viny a nebudem vediet ovladnut hlavu ani po tom... Ja dufam ze to celé po porode opadne...ale na to sa nespolieham...prave preto som sa snažila najst útočisko aj u psych.avsak zatial marne.
@lenka0110 tak ked ti dve povedali ze to su hormony a smutok, tak preco sa v tom daleh hrabes, proste to prijmy, dalsi osycholog nic nove nevymysli...
Ty slub svojemu dietatu v bruchu, ze aj ked si uvod pokazila, zvysok bude super, a moze sa tesit na tie najuzasnejsie hracky a zazitky, poplac si, vydychaj sa, a i uz, musis najst zmierenie v sebe, ziaden psycholog ti nepomoze.
V tehotenstve a aj po narodeni dcerky som mala cely rad roznych pocitov, za ktore som citila velke vycitky. Myslim si, ze este v zivote toho bude pri dietatku dost. Co mi pomaha je predstavit si, ze mi o takychto pocitoch rozprava nejaka ina zena s rozhadzanymi hormonmi, nevyspata, ubolena, cele mesiace zijuca v absolutnom diskomforte. Povedala by som jej, ze je to bezne, pochopitelne, s neprijemnymi pocitmi sa potyka snad kazda matka. Bud k sebe laskava, odpusti si. Zasluzis si to :-*.
@lenka0110 ahoj, kazdy mame neake smutne obdobie za sebou, mnoho zien pride o babo ci uz nenarodene alebo narodene. Ci pride zena o dieta prirodzenou cestou ako je aj mimomaternicove tehu.to nikto niak neovplivni jednoducho to tak je kazdu zenu chceneho babatka to v srdiecku zasiahne no ani psycholog ani psychiater ti niak nepomozu, je dobre ze ta niekto vypocuje ze sa vyrozpravas ako aj ze si v tom neni sama je to fajn ale s takymito vecami sa kazda zena, matka musi vo vnutri vysporiadat Sama musis ty sama pochopit ze to uz tak jednoducho je musis to priat ako fakt a hlavne sa neopustat vsetko je to v hlave. Toto su veci ktore sa v zivote stavaju :( naozaj len musis ty sama to nechat uz tak a mysliet pozitivne s tymi negativnymi myslienkami si nepomozes. Tes sa uz na babo a vsetko zle nechaj uz "za dverami mynulosti"
Z akeho si mesta? V Bratislave ti viem vybavit top top psychologicku terapeutku. Lacna nie je, ale perfektna
@lenka0110 netráp sa vynahrad jej to hormóny robia divy bude to oki a keď sa narodí na vsetko zabudneš želám ti šťastný pôrod a zdravú dcérku nech ste čím skôr z pôrodnice doma
@lenka0110 su to aj ciastocne tehotenske hormony ale zena skus sa vzchopit.. ja som prisla o babo ktore bolo v maternici tiez mi bliskali myslienky ake by to bolo keby sa narodilo co by to bolo atd lenze to nieje smerodatne.. malo sa to tak stat a keby sa to nestalo nenarodil by sa mi syncek ktoreho teraz mam.. nevycitaj si hovoris ze ta mrzi ze si malinkej nedopriala lasku no tak jej ju dopraj od tohoto okamihu to male stvorenie ta potrebuje tu a teraz uz sa nevracaj do minulosti ani ake bolo tehotenstvo ked ju uvidis tak zabudnes na smutne stavy v tehu ver mi.. a ak toto co mas v sebe budes podporovat dalej a vycitat si atd tak si koledujes o kvalitnu poporodnu depresiu a to uz je koniec srandy.. zacni sa tesit uz co chvilka ti pride dalsi potomok ktory tu MA byt.. hlavu hore 😊
U psychológicky sme stale riesili len to mimomaternicové... Aj ked som jej povedala že to mam v sebe uzavreté to ma uz naozaj netrápi uzavrela som to a nemyslim na to už vôbec...ale hlavnemu problemu sme sa venovali tak par minút s tym ze malej nic nie je... Avsak v tomto je moj ďalší problém... Proste neverím... Najväčšia chyba boli tie hlupe články typu depresia úzkosť a podobne veci v tehotenstve ako to navzdy meni mozog dietata a podobne... teraz mam pocit ze som jej do života dala vsetko len to zle..ano isto aj hormóny pomahaju k týmto stavom lebo som taka citlivá že plačem aj pri reklame na pampers ...nie to pri myslienke ublizenia vlastnemu dietatu...a ano viem se tymto jej nepomaham...ale skuste si niekto nahovarat nieco a pritom byt presvedčený o inom nejde len tak zmeniť myslenie aj ked sa snažím...a nemam tieto stavy cele dni len to na mma počas dna dolieha
@bobricek1979 dakujem😘
No pozri,mala som bohuzial toto tehotenstvo vela situacii,kedy som sa vela narozculovala,vela nakricala a vela naplakala.Bolo tazke to prezivat,lebo pod vplyvom hormonov to clovek cele znasa este horsi.A ano,neraz myslim ze boze to male to preziva so mnou.Ale nejdem sa z toho zblaznit,hoci je to moje vytuzene po potratoch.Mala by si sa ale vazne dat dokopy lebo sa o teba dost bojim po porode.mam obavy ze to nebudes zdravo prezivat.Mozes ju bud odmietat alebo zahrnut nezdravou opicou laskou.
Rozmýšľala som aj nad radou ktoru mi dala psych. Stopnut kojenie a skúsiť lieky...avsak tiez neviem ci toto bude to správne riesenie...bojim sa aby mi to zas nesposobilo výčitky typu ze ani len to mlieko jej neviem dat
@lenka0110 je to taky typ uzkostlivych neurotickych myslienok, az si z toho depresivna...
Hlavne nic nevytesnuj, ale prijmi.tiez som chodila k psychologicke s niecim podobnym je x terapeutiek ku ktorym mozes ist cez poistovnu.ty tyras samu seba chces byt dokonala zivis v sebe choru myslienku a rypes sa v tom ja viem, ze je to tazke ovladat, ale skus to v sebe nezivit, tesit sa, ze to mas za chvilu za sebou oddychovat...reci, ze bud budes opicia ci malu neprijmes si ani nepripustaj, lebo takto citlivy clovek ma zase na par dni nad cim rozmyslat.Nastav sa, se vsetko bude ako ma byt bude to dobre, keby si malu nelubila a nezalezalo Ti na nej nepises to tu🙂necitaj hluposti na webe.stopnut kojenie a ist na AD mozes kedykolvek necakaj nic zle.a ako pises ja by som si zase vycitala, ze som to nezvladla takze stop a tie myslienky zahanaj hned ako Ta to napadne zacni rozmyslat nad vylwtom, vikendom, synom niecim prijemnym cim viac na to nechces mysliet a potlacas to, tym viac sa to bude drat von!
Drzim palce a k psychologicke urcite chodievaj je to len plus
@lenka0110 toto si nezaslúžila?a to čo jej robíš práve teraz si zaslúži?tak s tým láskavo už skončí a máj ju rada od teraz...čo bolo bolo ..
...to nezmenis ale čo bude spravíš ty ....