Podpora pri strachu z ďalšieho pôrodu kvôli traume

Nájdi si dulu. Toto fakt pomôže, nielen v tehotenstve ale aj pri pôrode. A ak máš možnosť cestovať, vyberte spolu na základe jej skúseností a tvojich možností porodnicu do ktorej sa nebudeš báť. Ja som prvý krát tehotná, na porodnicu v mojom bydlisku sú otrasné recenzie a tiež sa bojím. Preto som rozhodnutá ísť rodiť inde (ak budem môcť) - v pôrodnici, kde sú ženy rešpektované a podporované.
Viem, píšeš, že nechceš prirodzene, avšak ak sa ti nepodarí vybaviť sekcia, budeš mat aspoň dulu, ktorá ťa pripraví na pôrod, budeš jej dôverovať a bude to jednoduchšie. Možno budeš môcť mať sekciu, avšak pre istotu budeš pripravená na všetko. Ona ťa všetkým prevedie, poradí, vypočuje. Určite už pracovala so ženami ako si ty a má skúsenosti ako pomôcť.
Nie si citlivá, ani by si sa nemala vzchopiť keď sa pýtaš. Žiadna nevieme čo si si prežila, možno by sme boli na tom ešte horšie, byť v tvojej koži. Možno aj ten psychológ by pomohol, za pôrodnu traumu sa netreba hanbiť. Je hrozné, že aj v tomto storočí si ju ženy musia odnášať z pôrodu.

Ja som prvy mala tiez prirodzeny ale nechali ma roztrhnut, sili ma a cele zle po 3 rokoch som si to dala opravit v aprili mam termin estw bude len rok od operacie a chcem ist na cisarsky ale samozrejme nieje to take lahke si to vybavit.

@anonym_autor ahoj , prvý pôrod traumatizujúci a nechcela som deti už žiadne , jedine že by vynosila a hlavne porodila iná
Nakoniec po 4rokoch sme sa rozhodli, že ideme do toho
Vyliečená som zďaleka nebola, ale volako som to dala
Tiež otrasný pôrod
A ešte aj postihnuté dieťa. Niekedy si hovorím, že to mám za trest, lebo som vlastne povedala , že už nikdy viac a tak ...
Dodnes si to vyčítam , cítim sa otrasne, že oba pôrody som mala také na hovno a cítim sa ako slabý kus. A ešte aj postihnutie druhého dieťaťa..
Myšlienky na pôrody, celkovo akože vaaav všetci ospevujú ako zabudneš , no ja zase nezabudla
Neznášam to
Áno, mala by som sa ísť o tom s niekým porozprávať
A ty tiež

Smer psychiater a stempel od neho na cisarak, alebo zazmluvnit a proste sa dohodnut a dovi. Tretia moznost v at Wunschkaiserschnitt

Ja som mala prvý pôrod hrozný, tiež som ho vnímala ako traumatický. Na druhý pôrod som sa veľmi pripravovala najmä psychicky. Prvé dieťa som šla rodiť s tým, že idem do nemocnice odovzdaná, oni vedia, čo majú robiť a to bola fatálna chyba, lebo nebol štandard vnímať ženu ako bytosť a pôrod ako prirodzený proces, bola som vnímaná iba ako kus a tak to aj dopadlo. Druhý pôrod bol poznačený tým, že som sa snažila pochopiť, čo pôrod vlastne je. Že je to prirodzená vec a telo vie, čo má robiť, ale musíš ho vnímať, musíš rozumieť, čo sa deje. Musíš mu veriť a musíš veriť sebe, že to zvládneš. Ako znie to tak hippisácky, ale ono to tak je. Ja som sa po pvom pôrode cítila totálne neschopná, že ani decko si neviem normálne porodiť. Psychika v keli asi 9 mesiacov. Čo to spravilo s bábom, s kojením … škoda reči. Epidurál mi prvý pôrod zastavil a mala som brutálne komplikácie kvôli tomu, takže pri druhom pôrode som ho odmietla. Pri druhom pôrode mi veľmi mi zmeniť vnímanie bolesti, nepotláčať bolesť, predývhava, rôzne dýchacie techniky a malá nemocnica, kde rešpektovali ani nie že moje priania, ale mňa ako človeka. Manžel mohol byť celý čas so mnou, personál bol veľmi podporujúci, veľmi dobrá armosféra, v ktorej som sa cítila bezpečne a rodilo sa mi super. Ako … ja by som si dobrovoľne brucho rezať nenechala. To by som na tvojom mieste volila dulu, prípadne psychológa. Ale to som ja, no.

Ja som mala prvy hrozny porod. Podvecer Odtiekla voda a nic. V noci mi zacali mini kontrakcie a nic. Tak zacali cez den vyvolavat. Zacali kontrakcie. Pichli epi-nezabrala. Zacali aj oxytocin... hroza. Nakoniec sekcia po 28 hodinach. Totalne znicena.
Dalsi porod som. Chcela prirodzene. Bola to taka moja "naplast" na dusu a na to cim som si presla pri prvom. Bolo to lepsie. Ale az treti porod to vsetko "zachranil".
Neviem na tvojom mieste by som sa do sekcie nehrnula. Tiez to nie je lahke ako si to mnohe predstavuju. Jasne menej pritomnej bolesti a stresu z toho ake velke bolesti. Ake dlhe kontrakcie a neviem co.
A sekcia to je doslova hodinova zalezitost. A potom s bolestou uz kazda nalozi ako vladze.

@anonym_autor A v tej prvej nemocnici, kde máš dobré skúsenosti, tam ísť nechceš?🥰

@anonym_autor tak so vybav sekciu.... js som zazila obrovsku traumu pri prvom porode a dalsie tehotenstvo som len trpla .... a nakoniec som si vybavila sekciu 😊🙏

Ahoj. Pri druhom tehotenstve som zažívala niečo ako ty - s blížiacim sa termínom pôrodu to bola stupňujúca sa úzkosť, plač po nociach a stres z toho, že ma opäť čaká pôrod….pricom po prvom som sa veľmi dlho zotavovala (7 týždňov som bola fakt že nepoužiteľná), nemohla som mať epidural, nič od bolesti mi nechceli dať, vyvolávaný pôrod, veľmi poranená…no ťažké to bolo pre mňa veľmi. Chcela som si zabezpečiť inú skúsenosť tentokrát, ale nedokázala som sa prihlásiť na predpôrodnú prípravu lebo ma to ešte viacej stresovalo (pomyslenie na pôrod) a revala som len pri prezeraní tých kurzov a neverila že aj tak by mi dáky pomohol, keďže moja skúsenosť bola úplne iná a nie veľmi pekná. Tak som povedala svojej gyn, že som to veľmi ťažko znášala po prvom dieťati obdobie 600 nedelia a povedala že možno som mala poporodnu depresiu a dala mi kontakt na psychiatra ktorý ma zobral. Išla som tam, dve hodiny sme sa rozprávali, bola to žena, celkom sa dalo, ale ostala som z tej návštevy celá taká rozpačitá, že či to vôbec na niečo bolo…nejaká ochotná dať mi lieky na ukľudnenie nebola, nakoniec našla niečo vhodné pre tehotné a pri kojení, keď som jej povedala že kojiť neplánujem a asi ju aj presvedčila že si nevymyslam s tou traumou po prvom pôrode. Napísala mi psych aj správu že ma nemajú na pôrodnici veľmi dlho trapit prípadne spraviť sekciu…ale upozornila ma aj na to, že ten papier mi asi veľa platný nebude, lebo to nerešpektujú v pôrodnici bežne. Potom som sa posťažovala ešte jednému pôrodníkovi a ten uznal moje obavy a tri menšie komplikácie v predchádzajúcom tehotenstve ako dostatočný dôvod na sekciu. Papier od psych mi pomohol na príjme v nemocnici nakoniec, ale len za to, že ten pôrodník povedal že mi majú radšej spraviť sekciu. Takze áno odborníci vedia pomôcť, keď žena naozaj už nechce rodiť prirodzene, pripadne má aj neprekonateľný strach po predchádzajúcej zlej skúsenosti. No ale ešte by som ťa chcela upozorniť na negatíva cisárskeho rezu - nebudete mať s bábätkom bonding a keď ho z teba vyberú operačne, tak ty budeš musieť ležať 24 hodín na JIS a byť ležmo, zatiaľ čo novorodenec bude u sestričiek. Donesú ti ho ukázať tak trikrát za deň na 10 minút a to je asi tak všetko. Každá bunka môjho tela kričala po bábätku ale proste musela som vydržať až do ďalšieho dňa…plus keď bábo doniesli a potom odo mna brali tak veľmi plakalo a to som plakala tiež, to odlúčenie nebola sranda proste. V tomto vidím výhodu vaginalneho pôrodu - žena dostane odmenu za to utrpenie vo forme bondingu. Po cisárskom bábätko zavrú do plastovej krabice (inkubátor), aj keď je to vybavený cisársky a nie je nejaký rizikový novorodenec a mama musí ležať na JIS aj s ďalšími ženami po gyn operáciách a dieťa je u sestričiek, ktoré sa oň postarajú, ale nechajú ho aj poplakať. To oddelenie matky od dieťaťa pri pôrode je tou operáciou ako keď by príliš rýchle, náhle, šokovo ak ide o plánovaný cisársky…čo vnímam ako trochu negatívum tej operácie. Možno by som radšej zvážila kurz hypnopôrodu, alebo takú nejakú duševnú prípravu na to čo ťa čaká než zrovna sekciu. Čo je ale ukľudňujúce na cisárskom je to, že trvá asi tak hodinu, žena sa vyhne kontrakciam a bolesti po sú porovnateľné s bolesťami po prirodzenom. Za 10 minút od začiatku dieťa zo mňa vybrali, čo ma aj tak ukludnilo, že ako rýchlo to dokážu vybaviť. Akokoľvek sa rozhodneš prajem veľa síl, zdravia a radosti z novorodenca 💜🤰🚼🤗