Priviedli by ste dobrovoľne na svet postihnuté dieťa?
Zamýšľam sa, či môže mať človek úprimnú radosť z postihnutého dieťaťa. Je vôbec fér voči tomu dieťaťu priviesť ho na svet. A hlavne keď jeden z partnerov chce to dieťa a druhý nie,čo je správne? Ak reálne hrozí rozpad vzťahu v prípade,že žena podstúpi interupciu. No ale žena to postihnuté dieťa nechce priniesť na svet.
Rozhodla by som sa podla toho , o ake fyzicke postihnutie by išlo . Ak by som vedela , že tazko zlučiteľné so životom , trápili by sme sa cela rodina a samozrejme aj to dieťa , tak bohužiaľ . Ak niečo , ako razstep pery , na potrat by som nešla . Ono aj tak - porodiť fyzicky zdravé dieťa tiež nie je zaruka zdravého mentálneho vyvinú v budúcnosti, že áno .
Pred 15 rokmi by som Ti povedala, ze by som potrat nepodstupila za ziadnych okolnosti. Teraz? Mam pomaly 40 a jedinacika a i ked by som si velmi priala mat este jedno dieta, ak by som zistila, ze je tam postih, tehotenstvo prerusim. A jeden z dovodov je, ze by to bol syn, na kom by ostala starostlivost o postihnuteho surodenca po nasej smrti. Toto pre neho nechcem.
V tvojom pripade? Ty si dieta nechat nechces, manzel ano. Bude to on, kto sa ostane starat o handikepovane dieta a na Tebe bude financne zebezpecit rodinu? Lebo toto je ta menej narocna uloha. Asi by som obetovala manzelatvo. Lebo ak sa nechas dotlacit do takejto situacie, ze nie si na 100% rozhodnuta a stotoznena taketo dieta prijat, obetovat sa mu, tak to muzovi budes po zvysok zivota vycitat a manzelstvo to neustoji tak ci tak.
@mclissa a ver ze to ovplyvnuke celu rodinu aj surodencov kt.musia s takymto surodencom zit..o vsetko prichadzaju lebo musi sa vsetko prisposobovat autistovi kt.nevyjde len tak zo svojho stereotypu atd
@terry658 ...lenže porovnávať razstep pery s DMO,hydrocefalom,svalovou distrofiou,razstepom chrbtice napr.je úplne od veci.
Každý z nás pozná niekoho s razstepom pery.A predpokladám,že ako aj tvoj manžel títo ľudia chodia,rozprávajú,počujú,vidia,cítia emócie a žijú klasický život.Mohli chodiť do školy,mali detstvo a dožili sa dospelosti.
Lenže porodiť dieťa,u ktorého vieš,že sa nedožije dospelosti a to,čo bude žiť bude plne bolesti,odkázanosti na druhého a čakania na zázrak nie je to isté ako mať dieťa s tým,že bude mať nejakú estetickú vadu.
Určite nie. Či by to bolo mentálne alebo fyzicky, dieťa by nemalo normálnu kvalitu života ako iné deti a ani ja nie. Pre dobro dieťaťa aj mňa by som šla na potrat
nie. a mohol by sa partner aj na hlavu postavit.
@henka123123 samozrejme, ze to ovplyvnuje, ale su aj horsie. A s tymto sa da zit.
Toto je veľká dilema pre každého rodiča, ja osobne by som do toho nešiel, a viem, že by to aj tak bolo zložité sa s tým vyrovnať. To by nebol život ale trápenie pre rodičov a aj dieťa. A čo bude s tým dieťaťom ak rodičia raz zomrú?
Čítam tu témy, kde veľa žien emotívne prežíva potraty, ale sú situácie kedy by to fakt inak nešlo.
Nie- a to aj zo sebeckych dôvodov, ale aj z iných. Čo ak by sa nám s mužom niečo stalo? Naše deti by sa mali starať o svojho postihnutého súrodenca? Ak je to poškodenie naozaj závažné- postihujúce napr. mozog, akú kvalitu života má aj také dieťa? O tom, co to musí robiť s rodinou už ani nehovorím… To nie je život- ženy, ktoré sa rozhodli si take deti nechať majú u mňa naozajstný rešpekt a skláňam sa pred nimi, že sa rozhodli pre takú obetu- sú to hrdinky, ja by som to nedokázala.
Len taká otázočka na zamyslenie, a čo v prípade, že celé tehotenstvo je OK, žiadne náznaky telesného alebo iného postihnutia a napriek tomu sa niečo stalo počas pôrodu a dieťatko zostalo postihnuté, interupcia po pôrode? ... kamoška tak porodila a ani doktori netušili, vôbec nevideli na ultrazvuku ráštep chrbtice....no a otázka, čo potom či budeme posúvať v budúcnosti hranice? od kedy do kedy možno dieťa jemne povedané "pozbaviť života"?
keď mnohé píšete, že ste za interrupcie a čo po pôrode?.potom by ste to dieťa zavrhli, nechceli alebo čo vtedy?
Hmm možno sa dožijeme doby, keď ich budeme trebárs vyvážať na nejaký ostrov? Lebo sme to nestihli alebo nemohli vyriešiť ešte počas tehotenstva....Hmm ...to len tak na zamyslenie...
Ešte, že existujú ultrazvuky, krvné a iné testy, ľudský rozum a slobodná vôľa sa rozhodovať...
Samozrejme rozumiem všetkým stranám....je to ťažká téma....na príliš silné žalúdky...
Nemusíte mi odpovedať, ja odpovede poznám... len tak na zamyslenie...
@mclissa no vidis tak potom ty mozno hej. my s tym zit nevieme
to ze dieta bude postihnute aj tak zistia az ked je neskoro na potrat ..a aj ked povedia ze je moznost postihnutia stale je aj moznost ze je to len omyl ... takze tazko povedat kedze sa to zisti povacsine neskoro .. ale ak by som 100% vedela ze dieta bude postihnute mentalne taka no isla by som na potrat -ale len v zaciatocnom stadiu .. neskor by som uz mala vycitky .. ci dieta ma alebo nema nieco zo zivota tazko povedat skor nie ako ano ..lebo aj ty rodicia raz zomru a niekto sa o nich musi starta a malokedy je to rodina
@henka123123 verim, ze to je tazke. Drzim palce.
Nesla by som do toho, trpi tym cela rodina a najviac ta zena, muzi to vacsinou nezvladnu a odchadzaju a zena moznost utiect nema. Ale aky to je zivot? Pre nu, pre to dieta? Moja kolegyna mala dievcatko s Downovym syndromom a vaznou srdcovou vadou v case, ked tieto deti koncili v ustavoch a vsetci to povazovali za normalne. Hovorila, ze toto jej zachranilo manzelstvo, zdravy rozum a vztah so synom.
@mclissa no budr to hlavne pre toho autistu tazke.lebo skor ci neskor skonci v nejakom ustave zial.bohuzial..skoda ze sa to neda zistit v tehotenstve noo..a je ich coraz viac
@adka176 proste mozem niecomu zabranit = tak to urobim, ak sa proste stane a neviem tomu predist tak sa s tym musime nejak popasovat (vsak koniec koncov, mozes ochoriet, mat nehodu kedykolvek - nikto z nas nevie ako dlho bude samoobsluzny, zdravy, ci sa xy chorob neprejavi aj u dietata napriklad neskor... )
Cize pre mna su to uplne neporovnatelne pripady.
Este dodam, ze pre mna je velmi nezodpovedne dobrovolnepokracovat v tehu, ked dieta bude mat vazne postihnutie... voci sebe, dietatu, spolocnosti... a nezvyknu hr brr konat lekari, naozaj sa to kontroluje, viacerych lekarov matka navstivy, nazory si vypocuje...
@adka176 ak tomu vies zabranit tak ides na potrat..ak sa ti narodi a az potom sa to zisti bud to prijmes alebo das dieta do zariadenia.v ktorom aj tak nakoniec skonci (ked uz rodic nevladze alebo zomrie) je sebecke chciet od zdravych deti aby sa starali o dospeleho postihnuteho surodenca
a čo potom s autizmom... takýchto detí je veľa, vraj čoraz viac...
veľa detí s autiz. ani do mš nechodí, alebo len na krátky čas, to isté do zš, asistentov niet, čo s takýmito deťmi? matka neraz doma, otec v práci , štát nevidí, nepočuje....
neraz všetky testy v tehotenstve sú Ok. aj dieťa po narodení je Ok a časom zistite že doma máte dieťa s diagnózou...
No, zalezalo by od typu postihnutia. Nejake mensie vyvojove vady, ktore sa daju estetickou chirurgiou zmiernit, by som asi dala.
Ale nejaky syndrom s retardaciou, pripadne tazke telesne postihnutie nie.
Mame v rodine zenu, ktora ma mladsie dieta "leziaka". Maju stastie, ze maju rodinne i financne zazemie. Ale voci zdravemu surodencovi je to pre mna vzdy rana do chrbta, kedze sa mu dostavaju len criepky pozornosti, plus, ak sa nieco stane rodicom, je na nom rozhodnutie, ci obetuje svoj zivot surodencovi, alebo ho da do ustavu a bude zit s vycitkami. No a ked realne vidim, ako partnersky ti nasi znamy ziju, nie je to zivot. Nikdy nikde ako manzelia nejdu spolu, pretoze vzdy musi niekto strazit dieta. A to sa bavime uz o 15 r.
@deti95060810 tu ked sa nezacnu stavat zariadenia pre dospelych autistov ja neviem kde ich budu davat.lebo naozaj uz ani nepiznam rodinu v kt.neni nejaky autista..a co s nimi bude si nechcem predstavit.hlavne s tymi neverbalnymi nizkofunkcnymi
no tazka otazka mna v tom najviac stve to ze ziadne vysetrenie ti to nevie na 100 percent zarucit v tych prvých týzdnoch.. je to len mozno.. a ked si uz par tyzdnou pred porodom tak je to uz uplne tazko myslitelne.. sama som vdacna ze mam 4 zdrave deti a obdivujem vsetkych co do toho isli lebo je to naozaj narocna cesta
NIe.
Ja by som to určite neurobila . A prerušila tehotenstvo tak to bude lepšie ako sa trápiť a kukať na to dieťa. Ale každá žena je ina samozrejme nepýtaj radu od cudzích ludi .je to na tebe ako sa cítiš či to chceš aj keď je postihnute..alebo ho zabiješ ti musíš vedieť ako sa cíti a hlave sa musíš poradiť s mužom. Či budeš mať pomoc je ti ťažké starať sa o postihnuté dieťa držím palce rozhodni sa srdcom nie radami tu
Ja by som nedokázala priviesť na svet postihnuté dieťa. Nezvládla by som to.
@mclissa To je pravda, že sú aj horšie dg a s VFA/Aspergerom sa dá v pohode žiť, no ver tomu, že je to naozaj ťažké, nie stále, ale je.
Ja by som mala dilemu hlavne v tom, či sa naozaj narodí postihnuté. Je veľa príbehov kedy sa stal zázrak a asi ta viera v zázrak by mi nedovolila podstúpiť interrupciu. Celý život by som mala výčitky, že čo ak by sa narodilo zdravé.
A zas záleží aké postihnutie. Dnes sa vedia tým deťom venovať na vysokej úrovni a dosahujú skvelé výsledky- ak si to rodic prizná včas a začne sa s ním čím skôr pracovat.
Veľmi tazke rozhodnutie a nech sa akokoľvek rozhodneš, určite to bude dobre rozhodnutie. Nikto nemá právo ta za toto rozhodnutie súdiť.
Minule sme mali podobnú debatu doma, paradoxne prišla s tým dcéra. Ono nie je postihnutie ako postihnutie.
Mužov názor by som zobrala v úvahu ale rozhodla by som sa podľa svojho svedomia., pretože štatistický sú to hlavne chlapi ktori to nezvládnu a opustia choré dieťa a manzelku.
Našťastie v tomto máme s chlapom rovnaký názor
My sme mali toto ujasnené pred počatím, ale aj preto, že manzel sa skoro 10 rokov staral o starého rodica v bdelej kóme a vieme, čo je to neist na vylet, dovolenku, starostlivost v chorobe opatrovateľa, lebo ta nemá kto zastupit a ideš si 24 hodin denne 365 dni v roku a rovnako finančná stranka veci, zničené fyzické zdravie a taktiez psychicke. Samozrejme, za zvazenie by stalo aj poznat druh a rozsah postihnutia. Ale ak by malo byt napr dieta bez ruk a mentalne pri zmysloch, bolo by cisto sobecke voči nemu ho nechat cely zivot trpiet.
nie
Nie.