Som prvýkrát tehotná a neviem, či si mám dieťa nechať
ahojte chcela by som poradiť alebo počut aj iné príbehy keď tak ako z názvu ste trosku pochopili pred par dnami som sa dozvedela ze som tehotná a moja dilema je ci nechat alebo nie totiž to som v situácii mam priateľa sme spolu viac ako rok a bývame spolu pol roka no ale žiaľ som sa ja chcela s priateľom rozísť alebo dat pauzu lebo to medzi nami dosť škripalo hlavne priateľ nemá stabilnú prácu a stáva sa ze mesiac 2 je bez Primu plus ja mam stabilnú prácu ktorá má baví a z môjho platu ťahám celú domácnosť skoro ja plus živím aj svojho brata a otca kovli rodinným dôvodom a bojím sa ze by som dieťatko nezvládla neviem ani ci by mi dali materskú lebo nepracujem aktivne 2 roky a bojím sa aj toho ze by ma kvôli tomu vyhodili z práce plus keď sme sa s priateľom o tom rozprávali tak o výchove dieťaťa mame úplne rozlíšenie názory a neviem na ničom zhodnúť tak aspoň takto stručne som to chcela napísať viem ze tu bude veľa mamičke co ma bude presviedčať že nechať si to ale chcem pocut obi dva názory ci nechat alebo nie a aké s tým máte skusenoty
@littlebubble kramy mas asi ty,sa pozri,akym stylom si na mna prva vyprskla ty,oki? Ja tu nepisem presne o medicinskom hladisku,nie,nema to nervovu sustavu atd,ale relativne zive to embryo je, neviem v kolkom je tyzdni,jednoducho sa bud bude na to divat pragmaticky a povie si,nie je to este nic,ma len “primitivne” srdce,je to len embryo,teraz mi to nevyhovuje,pojde na potrat,alebo ju to proste po citovej stranke presvedci k opaku,ze v nej nieco zive uz je a “zachrani” to. Neriesim,kolko to ma buniek,ako vyvinute je to srdce a co vsetko uz to ma,snazila som sa odpovedat jej a nie tebe...vzdy sa daju veci napisat milsie a nie stylom ako si zacala ty konverzaciu so mnou...a vobec,uz nebudem ani na teba reagovat,skoda casu...
@ibajaanikiny Ja som to napísala úplne normálne.To aký tón otázky si si predstavila ty už nie je môj problém.
Ja som sa pýtala na to aby som dostala odpoveď, tvoj názor a informovala som ťa, že embryo nič necíti takže pozerať sa na srdiečko nie je dôvod na to aby žena mala výčitky ak nie je nejaká veriaca.Tým nemyslím len náboženstvo.
Úplne súhlasím s tým čo si teraz napísala a odpovedala si mi na to čo ma zaujímalo.Ďakujem.
Mne vôbec nešlo o to ťa nejako atakovať.
Je mi luto,ze si na vsetko sama. :(
@sima954 stale je možnosť anonymneho porodu.. keby aj chces si dat babo prec nie je to zadarmo...a mimochodom to ze teraz cakate babo neznamena ze s nim musis ostat navzdy ak si sa s nim chcela rozist...ale to si sama musis nejako utriedit v sebe ze co a ako chces..ale urcite si prejdi vsetky moznosti🙂
Vacsina mladych zien ma bezproblemove tehotenstvo. S otcom dietata sa mozes rozist a ani mu neoznamit, ze si tehotna. Pracovat mozes kludne az do porodu a potom ist na utajeny porod. Dieta nikdy neuvidis, nebudes sa s nim bondovat ani nic, do papierov napisu "otec neznamy" a babo pojde hned z nemocnice k adoptivnym rodicom. Pridu si po neho uz tam.
Je to tvoje prve tehotenstvo, podmienky mas zle, no v tvojej situacii by som rozmyslala takto. Skus sa vnutorne nastavit napriklad takym stylom, ako sa nastavuju nahradne matky- nie, ze po porode daju dieta "prec", ale praveze, po porode dieta vratia jeho rodicom. Bezdetne pary cakaju roky na zdraveho novorodenca, v niektorych krajoch je to 8-10 rokov. Oni maju zazemie, maju prostriedky a maju srdcia plne lasky, dietatu o ktore sa mlade dievca bez zazemia nevedia postarat, daju vsetko na svete pocnuc uzasnymi rodicmi, dobrym prikladom do zivota atd.
Ja nie som zastankyna potratov halom balom a takisto nie som zastankyna toho, aby nezaopatrene deti v zlej situacii vychovavali deti. Adopcia je uzasna vec. Keby som bola ja v tvojej situacii v prvom tehotenstve, zvolila by som si tuto moznost.
Keby som sa pozerala na to svojou osobnou optikou, ktoru mam teraz, s jednym dietatom, tak na tvojom mieste by som nezotrvala tehotna. Preco? Lebo moje tehotenstvo v zlom case nas dostalo do financnych problemov. Ja som cele tehotenstvo nemohla pracovat, lebo som lezala napojena na infuziach, na hranici zivota a smrti. Moj manzel nema prevratny plat, ale kym sme boli iba dvaja, tak sme to este ako tak utiahli, aj rodicia pomohli. Ked sa krpec narodil, tak to bolo lepsie, no ja som nedostala matersku, takze po zakonnej lehote som sa ja vratila do prace (ako szco) a manzel isiel na matersku, lebo jemu materska vysla pekna. Dva mesiace potom ako som sa vratila do prace prisla korona a ja som prisla o svoju pracu. Po uplynuti manzelovej materskej sa on teda vratil do prace, ale iba na polovicny, aby mohol dostavat rodicak, lebo mne vysiel ten nizsi (pritom som od strednej skoly stale pracovala, ale hold smola, kusok pred tehotenstvom som sa supla na zivnost a cele tehotenstvo som bola PN, takze mi sice materska vysla, ale v hodnote 2,33€/den. ) Do toho muzovi este znizili prijem kvoli korone. Ja sa snazim pokryt aspon stravu 2 pracami na dohodu z domu. A ja keby som teraz v situacii, ze ostanem tehotna, tak si dieta nenecham. Poprve preto, lebo by som opat 9 mesiacov nedoniesla domov ani cent a po druhe preto, ze by sa mi nemal kto starat o dieta, ktore uz mam. Muz by sa vratil na cely den do prace a kto by bol s krpcom, kym ja by som lezala napojena na hadickach v nemocnici???? Keby som vychadzala z toho, ze kazda zena ma namiesto tehotenstva taku nocnu moru, ako som mala ja, tak ti poviem, chod na potrat. Ale vychhadzam z toho, ze 97% zien ma normalne pohodove tehotenstvo, ktore nie je choroba. Zaroven teraz, aj keby si pracovat nemohla a bola na PN, tak ziadne ine dieta, ktore vyzaduje tvoju starostlivost, nemas. Preto ti s najlepsim umyslom radim, aby si dala dietatu sancu na dobry zivot v kompletnej rodine, ktora sa onho postara, da mu vsetku lasku sveta a dobre vzory do buducna.
Vies, nikto z tych zien, co tu budu orodovat za to, aby si so dieta nechala sa onho nebude starat. A aka to starostlivost, ked ho v 6 mesiacoch supnes do jasiel a budes ho vidiet rano a vecer,ked pojde spat? Ja povazujem dieta za mega zavazok a stojim za tym, ze ked sa o dieta nemozes plnohodnotne starat, tak ho nemaj.
Moja svokra robila roky v jasliach, este za socializmu a vzdy nam hovori, ze nevidela smutnejsie deti, ako tie 5/6 mesacne neboratka, co ich slobodne matky museli strcit na cely den do jasli, aby ich nakrmili a osatili. Ako chceli mat opatrovatelku (maminu) kazdy len pre seba a kazdy chcel kus tej materinskej lasky.
Porodit dieta neznamena byt matkou. Hocikto vie porodit dieta. Nie kazdy sa vie postarat. Ja kvoli tomuto nebudem mat nikdy druhe dieta. Je narocne sklbit pracu, ktora ta uzivi s casom, ktory venujes dietatu. A nastastie my sme dvaja a prestriedame sa a maly nijako nestrada. No ty sa nebudes mat s kym prestriedat. U nas je zvykom zostavat s detmi tri roky, podla mna dva uplne stacia a potom uz moze ist dieta do kolektivu, ale pol roka je velmi malo. V zahranici, kde nemaju rodicaky to vacsina zien riesi skratenymi uvazkami alebo homeofficom a striedaju sa s partnerom + opatrovatelkou alebo jaslami na par hodin, tolko, co je nevyhnutne. Ale je tam kopec zien, co si mozu dovolit ostat s detmi doma a hoci nepoberaju ziadne davky od statu, staraju sa o deti, ak muz zaraba tolko, ze vykryje celu rodinu. Jasne, ze ti, ktori ledva preziju idu hned do prace. Aj ked sa to mnohym nepaci, treba sa zmierit s tym, ze zijeme v materialnom svete a dieta sa z lasky nenaje ani ucty sa nezaplatia pre pekne oci. Takze dnes viac ako kedykolvek predtym treba pozerat, ci na dieta mame. A nielen na to, porodit ho a po 3 mesiacoch ho supnut do jasli a nech sa stara niekto iny, ale byt zabezpeceny tak, aby sme sa mohli o dieta realne STARAT. Kazdy vie decko supnut do jasli a potom na cely den do skolky a do skoly. A rodicovska vychova a vztah je kde?
Dieta nie je hracka na par tyzdnov a potom ho odpratat k opatrovatelkam alebo k starym rodicom. Moja mama mala sestru tiez ako slobodna matka, lebo muz ju opustil. A co spravila? Nemala na vyber, po 6 mesiacoch odsikovala svoju dceru k svojim rodicom 250km cez celu republiku, aby sa starali, lebo uz boli na dochodku. Az do svojich 10 rokov bola vychovavana iba rodicmi, mama ju prichadzala navstivit raz do mesiaca cez vikend. Je to dobry vzor rodicovstva? Istotne... Kto by taku matku nechcel. Takze treba rozmyslat a pozerat aj za najblizsi kopec. 6 mesiacov budes mat matersku. A potom co? Kto sa bude o dieta potom starat? To za teba matky z MK, z ktorych mnohe ziju iba pre deti a ine pouziju vsetku zivotnu energiu a uspory na to, aby mali deti, nevyriesia. Ty poznas svoju situaciu najlepsie. Rozhodnutie ale musi vyjst od teba. Nech sa rozhodnes akokolvek, ty s tym musis byt v poriadku. Nemoze to byt rozhodnutie pod emocnym stresom. Pozri sa na celu situaciu objektivne, pragmaticky a sprav, to co bude najlepsie. A ak ziadna dobra moznost neexistuje, vyber si najmensie zlo. Tak, aby si s tym dokazala byt zmierena
Máš to sakra ťažké..
Veď ty si len teraz dospela hneď riešiš existenčné veci.
Mňa by zaujímalo, ako sa zachoval tvoj priateľ?? To aké máte výchovné názory, je vlastne teraz jedno. To sa mení. Ja som mala úplne iné predstavy, ako vychovávať dieťa, než aké mám teraz ...
Skôr mi ide o to, či sa chalan snaží. Bojuje o to, aby ste si dieťatko nechali. Či si hľadá riadnu prácu, aby ste sa nemuseli trápiť.
Proste, či je dobrak, alebo zbabelec.
Ak skloňuje slová ako ,, nechať si to,, a rieši len peniaze, miesto toho ako by bol tebe oporou, tak by som ho opustila..
A pokiaľ ti nemá kto pomôcť, tak aj na UPT by som šla.
S výživným by si nevyzila časom. Taktiež riešiť nejakú prácu na smeny, branie si OCR v čase choroby dieťatka, a podobne, to dáva malo ktorá slobodna mama.
Ak si naozaj na všetko sama, tak interupcia bude asi lepšie. Síce ťa to emočne bude isto veľmi bolieť a prenasledovať, keďže mi prídeš, že si veľmi milé dievča. Myslíš na každého, len nie na seba
Práve preto by si nemala svoj život ničiť s nejakým chlapom, čo ani nie je chlap. Potom by ťa on mohol opustiť, a ty by si potom riešila existenčné problémy, ako sa postarať o seba a dieťa a neskončit a ním pod mostom.
Je to príliš veľká zodpovednosť. Svoje dieťa budeš milovať nadovšetko na svete a ja si neviem predstaviť, že by som sa o svoje deti nemohla postarať - tým nemyslím tablety a prkotiny, ale to, že zaplatíš nájom, elektrinu a z rodicaku ti nie že nič neostalo na vyžitie, ale máš ešte aj mínus...
Zaslúžis si viac..
Pokiaľ je tvoj priateľ ozaj zbabelec, a kvôli tomu na UPT naozaj pôjdeš, tak ho prosím opusti. Pouc sa z danej situácie. Radšej buď sama a časom príde niekto hodný teba...
( A samozrejme, poučiť sa z toho, že otehotnieť môžeš kedykoľvek a treba sa chrániť) ..
Ale ak naozaj pôjdeš na UPT, tak zmeň svoj život, inak by strata svojho dieťaťa bola úplne zbytočná a trápila by si seba aj jeho zbytočne..
Ale ak sa chalan spamätá, nájde si prácu, tak to rozhodne zvládnete a dilema je vyriesena. Všetko sa dá, keď sa chce a najmä, ak sa ľúbite... Ale tam treba činy a nie slova . Už budete rodičia. Treba rýchlo dospieť a byť zodpovední. Ja som tiež mala prvu dcéru v 21 rokoch, avšak u nás bola situácia úplne iná ( finančne, materiálne, rodinne ).. takže vek tam nie je prekážka. Zvládneš to..
Drž sa
@elementissa perfekne napisane!! Wau👏
@elementissa prepáč, ak je to príliš osobne, nemusíš odpovedať samozrejme. Zaujíma ma, aká diagnoza spôsobuje také tehotenstvo, že si bola na hranici života a smrti.
@elementissa Napísala si úplne všetko tak ako to reálne je ak nie je všetko ideálne a polovička nezarába tisíce a žena sa ocitne v takej alebo tvojej situácií.
Veľmi pekný a pravdivý príspevok.
@ibajaanikiny Jemineee nemusíš hneď prskať, ja tiež nemusím ženské ako si ty čo hneď vybuchnú ako atómovka lebo niekto im napíše pravdu.Niektoré máte krámy asi každý deň.Radšej sa k vám ani neozývať.
Tak sa ti ospravedlňujem, že som si dovolila napísať to čo chcem ja a označiť koho chcem.Ja mám také isté práva ako aj ty.
Chcela som len vedieť čo s tým má srdiečko kedže srdce neurčuje to, že je bytosť plnohodnotne živá a môže mu tým spôsobiť bolesť.Prečo by sa mala rozhodovať podľa toho? Toto som nepochopila.