Som tehotná a neviem to vstrebať
Ahojte dievčatá , skôr ako má tu niekto začne odcudzovať chcem len podotknúť že neprišla som si sem po radu ale skôr po ukľudnenie od ostatných mamičiek pripadne skúsenosti ako znášali psychicky tehotenstvo i keď bolo plánované . S priateľom som plánovala tehotenstvo a otehotnela som na prvý krát . Keď som na teste videla dve // plakala som od šťastia . No moje pocity má rýchlo prešli z ničoho nič .. zrazu dieťa “ nechcem “ ( samozrejme nad interupciou ani nerozmýšľam ! ) a skoro každý deň plačem že prídem o svoj starý život , že už nikdy nebudem sama , že to nezvládnem , že sa necítim na to byt tehotná .. že mohla som ešte rok počkať . Áno , tehotenstvo som plánovala vedela som do čoho idem no až teraz si uvedomujem že je to naozaj vážna vec . Samozrejme dieťatko si nechám ❤️ No potrebujem pomoc od druhých či aj Vám sa takto striedali emócie , a ako sa začať tešiť a brať to ako naozaj veľké šťastie ? Za všetky odpovede ďakujem 🙂
Citila som to podobne...preslo ma to ked mal syn zhruba dva mesiace :D uz pre mna nic ine nie je podstatne a nechcem byt od neho ani minutu ;) chce to cas...
My sme sa snažili 4 roky. A aj keď vyšiel test pozitívny , tiež ma zachvátil strach. Ale skôr to bolo také, že či sa budem vedieť o malú posrať, či budeme zvládať tie zmeny všetky uniesť. Neľutujem ani jeden deň, bolo to aj ťažké, ale tehotenstvo som si užila a dokonca aj pôrod bol pre mňa úžasný zážitok, aj keď trval 17 hodín a išla som bez epi. všetko je to ako si to v hlave nastavíš, akým smerom sa budú uberať tvoje myšlienky. Všetky pochybnosti odišli posledným zatlačením, neviem si už predstaviť život bez nej. Keď chceme s manželom čas pre seba, pomôže babka, krstná a máme pre seba času habadej. Dúfam že ťa obavy rýchlo prejdú a že už si len budeš užívať každý pohyb, ktorý zacítiš, je to ako pohladenie duše.
@kikaaa444 keď som ja ostala tehotná, tešila som sa, ale keď mi doktor povedal ze čakám dvojičky tak ma to seklo, že som nevedela na parkovisku naštartovať auto, plakala som celú cestu domov, a bála som sa ako to fizycky zvládnem. Tri mesiace som mužovi tajila že sú to dvojičky, sama som sa stým nevedela vyrovnať, aj keď som po babetku túžila, ešte viac keď som o prvé prišla v 2 mesiaci. Ale keď som u cítila prvý krát ako ma kopú plakala som znova ale už od šťastia a radosti. A teraz mam 2 krásnych 2,5rocnych syncekov.
@kikaaa444 ale neboj sa ja som mala taketo zachvaty paniky v prvom tehu že nebudem vedieť co robiť a ako sa postarať a ze stratím doterajší život a pri druhom keď už prvý bol mega samostatný že čo budem robiť s dvomi že to nedám a nikam sa už nedostanem a tak. Všetko sa dá keď sa chce. Dôležité je sa toho nebáť. Dovolenky večere prechádzky všetko sa dá aj s detmi úplne v pohode.
Tak ja ti poviem môj príbeh 🙂
Študujem na VŠ a predtým ako som otehotnela som si užívala mladý život, zábavy alkohol tráva Max 2x za mesiac kamaráti 🙂 stretla som priateľa 19.1 začali sme spolu chodiť 14.2 medzi tým sme sa rozišli v marci a zase dali dokopy o dva týždne 🙂 spinkali sme spolu každú noc čiže sme spolu už ako keby bývali . 25.9 som sa dozvedela že som tehotná. Dní predtým boli také že sme oslavovali skúšky čiže som pila. A v ten deň keď som zistila že som tehotná v sekunde som zo všetkým prestalo. Nič mi zdrazu nechutilo , cigarety som na druhý deň nemohla ani cítiť. Ja som dieťa chcela ale priateľ povedal že sme mladý a niesme na neho pripravený ale zvládli sme to a dnes má maličky 8.mesiacov. Znamená pre mňa celý môj život. Neľutujem tie mesiace že som študentský život takto rýchlo zabalila 🙂 život mi dal niečo oveľa lepšie a niekoho, koho život závisí iba odmna 🙂 čiže nič lepšie sa mi nemohlo stať a neľutujem to 🙂
Keď sa mamina dozvedela že som tehotná tak som mala prísť domov po facku a vieš čo? Bolo to v pohode nič mi nedala iba sa ma pýtala blbé otázky že prečo sme si nedali pozor ;) a v decembri som skoro potratila... Bola som v tedy na hrane zblaznenia...
Ja mam tiez 27 a cakam planovane tretie dieta. Niekedy mam rovnake pocity ako ty, s tym rozdielom, ze sa bojim ako to cele fyzicky a hlavne psychicky zvladnem, kedze moje dve dalsie deti su este malicke. Ale chcela som to tak, tak musim nejak bojovat, vravievam si, ze co som si navarila si musim aj zjest. Ale tie decka celkom rychlo rastu a ked budu vacsie, budeme mat moznost ist aj na tu veceru s vinkom s muzom o samote. Mozno sa bojis straty toho pohodlneho zivota, co obnasa zivot vo dvojici. A dieta teda do toho moc nespada, ale zato vam prinesie novy rozmer stastia a lasky, aky by ste inak nepoznali a casom by vam ten zivot vo dvojici prisiel taky akysi prazdny. A teda gratulujem k tehotenstvu ;) to si asi len nedavno zistila 🙂 za tych 9 mesiacov si zvyknes a zmieris sa s tym, uvidis 👍
Ja som sa pre bábo rozhodla až v 34-ke.Sama som sa prijemne prekvapila,ako sa mi pocit tehotenstva ľúbil.Pred tým som si nevedela predstaviť veľké brucho a že sa to tam aj bude hýbať 😝.A myslela som si že nikdy nebudem chcieť dieťa. Ale nie je zlé, že máš niekoho,komu ty budeš stredobodom vesmíru, a ty budeš najdôležitejší človek preň a ty budeš môcť byť ako levica. Nebude to vždy ružové a budeš sa musieť odrieknuť niektorých pre teba dôležitých vecí. Takéto myšlienky z času na čas prejdú hlavou každej mamy asi,tak že asi si zvykaj.No nezabúdaj,stoj si za svojím,ty si chcela! Ver si na toľko, že bolo to správne rozhodnutie. A vážne, veľa žien sa dlho trápi, mnohé ani nemôžu mať dieťa. Cíť sa výnimočnou,jedna malá dušička si ťa vybrala a budete si navzájom oporou. Buď ti bude najlepšou kamoškou alebo princom. Aj keď ťa niekedy nahnevá, potrápi,a obmedzí...bude ale tvoje, jedinečné!Aj s dieťaťom vie byť zábava.A ak sa nebudeš sústreďovať na to čo zlé prináša, nájdeš si svoju cestu, novú, spoločnú s tvojím dieťatkom,ale stale bude tvoja. Inak pre toľko cieľov sme ochotné obetovať sa, akurát toto by sme nedali? Hore hlavou, uži si to ako sa len dá.
Ono asi kazda ma to svoje obdobie kedy pochybuje ci je pripravena alebo nie. Podla mna sa na toto pripravit neda. Cim skorej sa zmieris, primes to tym lepsie. Ja som sa na maleho velmi tesila ale ked sa narodil prisla realita a ta bola uplne ina ako som si predstavovala. Ale cim skorej som to prijala, zmierila sa s tym oddala sa tomu tym to bolo lepsie ja som bola kludnejsia a stastnejsia a maly tiez. Byvam na Sk mam tu celu rodinu a nikto mi nepomohol vsetko sama s muzom. Maly ma teraz 3 roky je to moja najvacsia laska na svete je to chlap, ktoreho budes vzdy milovat aj s jeho chybami a nedostatkami (ved polovica z nich su tvoje :D ) Ma 3 roky a uz je dost samostatny je skvely, uzasny a ked ti povie maminka ty si krasna....ake mas krasne vlasky (a pritom ich mas mastne v cope) ja ta lubim.... tak ver mi to je nad vsetko. Tiez som sa bala vist zo svojej komfortnej zony mala som 29 ked som otehotnela. Ale stale existuju opatrovatelky na obcasne strazenie vyst si s manzelom, skolky ci jasle. Ja som si nakoniec tie 3 roky doma naramne uzila. Teraz si este v miernom soku a urcite aj hormony hraju svoju rolu ale uvidis vsetko bude dobre ten maly cloviecik si vas vybral pre to, ze vie, ze vy ho zvladnete.
Ahoj, otehotnela som tiez v 27,teraz mam 29 a 17mes krpca.... Tiez sme fungovali na vinku a vecerach... Ono zo zaciatku sa bolo treba obmedzovat viac, po roku je uz vsetko u nas ovela slobodnejsie.. Dieta moze hocicp jest, ja stale len nekojim a neuspavam 🙂 treba sa kusok aj preorientovat. Mame kamaratov s malym dietatom/detmi, chodime navzajom na navstevy. Deti sa prehraju akosy same (nechame ich skumat nove prostredie, hracky) a my dospelibpri nich aj pokavickujeme, pokecame. Uplna parada. Zavisi aj od povahy, kamoskin syn stale spi, kdekolvek, od narodenia ho supsne do kocika a chodi na obedy, na vinko. Hehe. Ved uvidis ;)
To je normalne,hormony s tebou robia sarapatu.ja som to mala pri kazdom a to ich mam 3😉 ked uvidis prvy ultrazvuk,tlkot srdiecka, zacne ti rast brusko uvidis zmeni sa to.Nic nezmeskas a teraz su urcite vacsie moznosti ist niekam s detmi atd.Bude to narocne kedze ste v zahranici sami ale pozri ja som s troma sama kedze MM chodi do zahranicia za pracou.Vsetko zvladnete,drzim palce a hlavne nech sa zacnes tesit z toho 😉
kikaaa444 To čo cítiš možno je to aj hormónmi, ale ver keď ho uvidíš budeš šťastná, že to bábo máš... a vidíš, že nebudes naňho iba sama, muž Ti pomôže keď má takú prácu. Ja som tiež na všetko sama, museli sme sa presťahovať kôli manželovej práci nemám tu žiadnu rodinu, len pár bývalých kolegýn,ale tie mi dieťa nepostrážia, takže sa to dá zvládnuť. Ja všade chodím a všetko robím s bábom. A ten pohľad, či objatie dieťatka je na nezaplatenie.
@kikaaa444 no ja mám 42, muž 57 a máme spolu😉 3 deti - 20, 15 a 2 ... vínko večer, priatelia, výlety, dovolenky, zábavy, plesy, kiná, divadlá, všetko čo len chceš je u nás absolútne stále (21 rokov už), všetko sa dá, keď si to tak zariadiš.. za tvoje pocity sa neobviňuj, neboj bude aj horšie😉..je to normálne, budeš dobrá mama..a že ste sami v zahraničí..aj to ber ako výhodu, aspoň sa vám nikto nebude no ničoho kafrať..keď prídete na sk, babky sa o vás potrhajú, a vy si vyrazíte aj sami s mužom😉
Je to normálne,každá sme asi mali také pocity...začína ti nová etapa v živote a musíš ju prijať a tešiť sa z nej. Veľké plus je aj partner a jeho postoj k tebe - Vám.
@kikaaa444 viem, že stará diskusia, ale ako to nakoniec dopadlo? Mala by si mat dieťa tak staré ako ja, ja som sa tiež v marci dozvedela, že som tehotná. A páčila sa mi tá veta - "vedela som do čoho idem".. Určite nevedela 😉 nikto nevie do čoho ide, keď sa chystá na prvé tehotenstvo a pôrod. My sme dieťa tiež plánovali, vyše roka sme sa snažili, kým som otehotnela... A celé moje tehotenstvo bola nočná mora. Doslova. Nemocnica, infúzie, nemocnica, infúzie.. (do 28.tt som mala hyperemezu a pregrcala som celé dni) Potom chvíľu kľud, potom spúšťajúci sa predčasný pôrod (32.tt), takže zasa nemocnica, lieky, infúzie... Nakoniec som úspešne porodila v 37.tt, bolo to doslova vykúpenie.. Ale! Hoci som mala miestami pocit, že sa odstrelim a ukončím svoje utrpenie, krpec za to stál, je úžasný, krásny, dobrý, poslušný, nemám s ním ani jeden problém, ako zvyčajne ženy majú (decko reve, decko nespi, decko nechce jest, decko je stále choré, decko nevydrží ani 2 minúty samé, decko sa bojí cudzích ludi a podobne...) proste dieťa za milión, čo nám všetci známi s deťmi závidia, aký je úžasný... A pritom som počas tehotenstva skoro zomrela (nemyslím to obrazne, naozaj ma prijali v takom zlom stave, ze doktorka iba zhrozene pokrútila hlavou, že pri takom rozvrate organizmu by mi o 3-4 dni zlyhal celý systém a ci si uvedomujem, že som o pár dní mohla byť mŕtva). Keby mi vtedy niekto povedal, aké budem mat tehotenstvo, tak za žiadnu cenu by som do vlastného dieťaťa nešla. Áno, je krásny, úžasný, každý sa doňho zamiluje na prvý pohľad, no oveľa radšej by som cakala 10 rokov na adopciu ako niečo také prežiť... Chceme mať dve deti, ja ďalšie také tehotenstvo už nechcem prežiť, takže adopciu vidím ako schodnu cestu..
Verím, že ty si to prežila v lepšom zdraví ako ja a tešíš sa skoro trištvrterocnemu zbojníkovi (alebo princeznej) 🙂
Ďakujem Vám zienky veľmi pekne za vaše správy no dnes som moje myšlienky ihneď prehodnotila .. mala som trosku hnedo červený výtok tak samozrejme hneď myslím na najhoršie .. teraz by som dala všetko zato aby som mala tehotenstvo v poriadku 🙂 človek to vždy všetko vidí inak z tej druhej strany .. dnes som si povedala že obetujem aj doživotný celibát vychádzania si von s priateľom len nech mi toto tehotenstvo vyjde ❤️ Najskôr som plakala že tehotná nechcem byt a teraz keď len pomyslim žeby sa niečo mohlo stať tak sa idem zrutit...