Strach a depresia v tehotenstve

@ninka0512 ahoj ninka, velmi si ma pobavila, podobne to citim aj ja, a to este nejako horibilne nepriberam🙂) naozaj, kazda to vnimame uplne inak a to, ze to niektore vnimame aj takto- nie prudko pozitivne- je uplne normalne. dakujem za tvoju aj ostatne reakcie, velmi ste mi pomohli, dievcata. ja som uz na tom lepsie, asi prestali skakat tie hormony ako pojasene, jasne, ze nie som uplne vysmiata- sem tam mi napadnu hovadiny, ale je to neporovnatelne🙂 drzte sa vsetky a este raz dakujem!

@dadka26 neboj a teš sa :D ja som mala na začiatku problémiky a tak som veľmi bojovala o dieťatko... v 5tt som musela ísť na pohotovosť a hovorila som bábätku, že je len pár dní, čo sme sa s "tatinkom" dozvedeli, že ho čakáme, tešíme sa na neho a nedopustíme,aby sa niečo stalo, tak nech aj ono bojuje. Všetko bolo ok, ale o týždeň som o5 musela navštíviť lekára.... bábätko ok, len ja som krvácala.... našťastie som dostala liečky a bábätko sa mrví v brušku ako taká mrvenička. Tešíme sa na bábätko, myslíme pozitívne.... i keď aj ja som sa nevyhla takým depresívnym stavom.... nie síce také ako máš ty, ale žijeme zatiaľ so svokrou, ktorá nejako neprejavuje radosť, že by sa na bábo tešila a mala som strach, že nebude mať svoje vnúčatko rada a pod. problémy z mojej hlavy. Nakoniec som si uvedomila, že je dôležité, že mám milujúceho manžela, ktorý sa spolu so mnou teší na bábätko, hladká mi bruško a prihovára sa k drobčekovi a to ma robí veľmi kľudnou a šťastnou 🙂 želám ti, aby tých negatívnych vecí bolo čo najmenej, aj keď hormóny spravia svoje a určitým spôsobom sa tomu nevyhneme a myslela si, čo najviac na to svoje bábätko

dobry den mam 21 rokov a som prvy krat tehotna a mam strach co vsetko ako to bude a chcela by som sa opytat ci to nevadi ked na zaciatku tehotenstva s partnerom pokracujeme v sexe ze ci to dako neuskodi plodu dakujem za radu

@dadka26 ja som prve mesiace tehotenstva stravila tym ze som najskor cele doobedie vracala na zachode cez obed spala a okolo 5 tej..to bola taka moja hodinka som mala pravidelny zachvat placu. Stacilo cokolvek, najskor teda tie klasicke obavy co porod, ako to financne zvladnem...ked uz boli tieto temy osuchane a preplakane po mesiaci nasla som si cokolvek ineho......nespravodlivost sveta, zle pocasie, rozplakala ma dokonca reklama na zradlo pre psy. Takze bud v klude su to len splasene hormony , druhy trimester ti to vynahradi.
Inac mne sibalo cele tehotenstvo, normalne som velmi vyrovnany clovek, optimista v zivote som nemala depku ale v tehotenstve som bola ako chodiaca prirucka pre psychiatra....ja som mala snad vsetko...depresie, sociofobiu ( vazne ja inac spolocensky tvor som sa cele tehu vyhybala ludom, bola som tusim raz dakde na caj a asi dva krat na dzus si posediet s kamoskami inac nic), klaustrofobiu, paranoju (ja neporodim, moje dieta bude mat vsetky postihnutia a choroby ..) nakup v hypermarkete sa pre mna stal nocnou morou...a to nehovorim tie nocne mory vseliake, ze sa mi narodilo steniatko namiesto dietatka a podobne .....teraz mi je to uz smiesne ale vtedy ma to trapilo..ze si to neviem vychutnavat ten "pozehnany stav"
Proste hormony ..u niekoho viac u niekoho menej kazdopadne aj to patri k tehu

@dadka26
@slamienka
@tina7729
@monika2606
@beronsche
@ktore
@zuziq
@zumasi
no dievčatá niektoré akoby ste tu o mne písali..napíšem vám môj príbeh...otehotnela som (ne)plánovane, t.j bude alebo nebude. obe varianty sa nám zdali prijateľné a nejako sme to neriešili, veď vek sme na to mali (26,34)..no a dá sa povedať, že som otehotnela na prvý šup keď sme si nedávali pozor...ale hneď ako som sa dozvedela túto novinku strašná depka, panika, strach, obavy..no hrôza ☹ ☹ to sa striedalo s návalmi radosti..a takto to postupovalo, raz radosť raz panika, raz stres..obavy, že ako to zvládnem, že som ešte mladá na dieťa, nepripravená, nič o ňom neviem, ako zvládnem to nočné vstávanie a hlavne tú veľkú zodpovednosť, že už nebudem len ja a nebudem si môcť robiť všetko čo chcem,...a takéto stavy mám stále a dokola to isté..raz radosť,raz stres..ale ako som prestala chodiť do práce sa to začalo zhoršovať, lebo kontakt s ľuďmi sa mi obmedzil a doma mám čas rozmýšľať a depkovať nad takýmito vecami 😢 😢 niekedy je mi uplne do plaču a sama seba sa pýtam, Je toto to čo chcem??? alebo som vôbec pripravená?
no dúfam, že mi to krásne stvorenie odpustí, že mám takéto obavy a že nebudem mať popôrodnú depresiu 😢 😢

Ahojte.neviem reagovat priamo na meno,lebo sa mi cez mobil neda.moja depka je lepsia hned od vtedy co presli tie 3 mesiace.mozno aj pocasim to je.niekto pisal o styku cez tehotenstvo.ak chuti a nerobi problem tak v pohode.my sexujeme uplne normalne dalej.ba citim ze je to raz take krajsie a silnejsie vyvrcholenie.aj cez depku aspon na par minut mi mozog vypol.

@dadka26 ahojky!Ja som bola na zaciatku tehotenstva v takom istom psychickom stave ako si Ty.Akurat,ze ja som do toho strasne zvracala a skoncila som v nemocnici kvoli dehydratacii.To mi tiez na psychike nepridalo.Nevyhrabala som sa z toho nijak.....proste to preslo......babatko zacalo kopat....o par tyzdnov sme sa dozvedeli,ze to bude chlapcek a zacala som sa na maleho tesit.
Neboj prejde to....ja mam doteraz paniku z toho ako zvladnem porod a ci budem dobra matka a ci bude maly stastny.....ale to asi patri k tehotenstvu.
Moja rada je necitat diskusie o roznych problemoch v tehotenstve a porodoch na MK 😀 , vela odychuj,kup si nieco pekne pre seba alebo pre babo alebo si uvar nieco dobre ....horomony sa ustalia a casom sa zacnes tesit 😉

@lujza123 ja som sa tiez vyhybala vsetkym ludom okolo a drzi ma to doteraz 😒 som rada,ze nie som jedina 😀

pridavam sa. mame obaja 24, s muzom sme o babatku hovorili uz dlhsie. on sa na to este necitil, ale ja som sa ho snazila presvedcit ze teraz je ten najvhodnejsi cas. ked som otehotnela tak dva dni frflal ze som si spravila po svojom ale potom to preslo a odvtedy sa velmi tesi, tak ako ked sme sa o babatku rozpravali v minulosti. zacala som ale byt velmi smutna, vsetko si prilis beriem. najvacsim problemom je to, ze mam depresiu z toho ze som este nic nedokazala v praci, praca ma nebavi. mam uz po vyske, no ked nad tym teraz rozmyslam, ked sa vratim do pracovneho procesu, budem mat tak 26-28 rokov, podla toho ako sa to cele vyvrbi. to uz budu vsetci rovesnici robit vo svojom vysnivanom odbore a ja sa budem este len rozhliadat. uplne ma to nici. na zaciatku tohto roka, predtym nez som otehotnela, som sa prihlasila do vyberoveho konania na staz, ktora by sa mi zlatymi pismenami zapisala do mojho CV. musovi sa nepacilo ze by som bola 2 mesiace uplne mimo domu a nakoniec ma akosi dostal na svoju vlnu aj s tym ze po financnej stranke by to bolo narocne bez mojho platu pretoze by som musela dat vypoved. vyberko potom dopadlo tak, ze som bola medzi 5 najlepsimi, no nevybral ma, hoci som si za tym stala ze to chcem, podla mna vycitil a otazkami dostal zo mna to, ze rodina je pre mna prvorada. nevybral ma. vcera mi volal ze ci mozem v septembri is na staz na dva mesiace. povedala som nie - v novembri nastupujem na matersku, navyse by som musela dat v praci vypoved, co by bolo asi velmi hlupe. citim sa velmi zle, neviem co s tym. viem ze na babo som sa tesila. viem ze ho chcem. zaroven mi je velmi luto ze som permanentne smutna a depresivna z tej prace a babo to urcite citi, aj sestricka mi povedala ze sa nemam stresovat lebo dieta bude neuroticke. prepadavam sa, je to zacarovany kruh. cim viac sa snazim na to nemysliet tym je to horsie.

ahojte, ja sa tiez pridavam. Babo si uz obaja velmi zelame. Tehotna som bola uz 5x, zial vzdy to odislo v 5.-6.tyzdni. Raz som mala mimomaternicove. Lekari nevedeli preco. Jedine, co sa zistilo, bolo v Prahe "dosti zvýšená bunková imunita na trofoblast". Tak beriem Prednison a skusili sme otehotniet. Na prvy krat sa podarilo (tak ako aj predtym vzdy) napriek tomu, ze mam len 1 vajickovod. Na 10ty-13ty den som spinila, potom to preslo. Ochorela som vsak-zapal priedusiek, teploty do 38stupnov. Dostala som anibiotika. V pondelok mam ist na sono a krv, aby sa vylucilo mimomaternicove tehotenstvo alebo potrat. Som doma a lezim a stale zvazujem vsetky moznosti. Bojim sa strasne, ze to bude znovu mimomaternicove tehotenstvo. Hormon v stredu bol hodne nizky. V pondelok tam asi zas nic neuvidia, od ovulacie nebudu este ani 3 tyzdne. Toto cakanie ma nici. Neviem sa tesit z toho, ze sa to podarilo. Po mojich skusenostiach je pre mna tych prvych 6 tyzdnov strasnych. Stale sa bojim ze to bude zle, nedokazem sa tesit. Neviem si gulocku ani predstavit a verit, ze z nej moze byt babo. Akoby som sa psychicky radsej pripravovala na najhorsie, ako verila v zazrak. To babu isto neprospieva. Ale po tyzdni mam stale teplotu a v hlave strasiaky, ci nemam zapal maternice, ci o nu nepridem. Je tu nejaka, co tiez zazila viac potratov a napriek tomu dokaze sa tesit z noveho tehotenstva a nemat strach z toho, ze sa to zopakuje?

my sme sa snazili asi 2,5 roka , bola som aj na iVF-neuspesne...Raz som nasla pozit. tehot. test, najskor som tomu ani neverila, ze je to pravda, neskor som sa strasne zacala bat ze to cele zle dopadne aj sa tak stalo v 5 týždni som potratila, od vtedy sa zase neuspesne snazime a tiez sa bojim, ze keby som opäť otehotnela tak od strachu asi osediviem. V auguste planujem ET.mam este zmrazene embrya, ale vobec neverim, ze sa to podari

@timona timi a tiez u vas nevedeli najst pricinu? Hladali ste dovody? A ako dlho sa usilujete? Potratila si ten jedenkrat ci viackrat? Ja viem, odo mna, co si tu vylievam srdce je to mozno pokrytecke, ale nevzdavajte to. Kamaratke sa stale nedarilo, ani inseminacie nepomohli a teraz po IVF je v 2.mesiaci. Drzim jej palce, aby to zdarne dobojovali. Nevzdavaj sa ani Ty. Mne doktor nedavno povedal, ze mam tu najtazsiu formu bunkovej imunity a ze sance su male. Povedala som mu vtedy, ze ale vzdat to nemozem a skusat musim. Mali by sme sa toho asi drzat a nevzdavat sa.

@noname26 vies, lenze zit stale v nejakej nadeji, bez nijakeho vysledku sa zase neda donekonecna...ja vlastne neviem preco nemozem otehotnet, ovulacia je kazdy mesiac, spermiogram na zaciatku trochu horsi, teraz vraj v poriadku a ani neviem preco som vlastne potratila...Teraz sa uz snezime tri roky, ale pomaly sa zmierujem s tym ze aj zivot bez deti moze byt fajn.

tehotenstvo je este strasna pohoda treba si uzit poslednu pohodu a pokoj🙂najtazsie su podla mna prve dva mesiace po porode, ked na cloveka vsetko spadne, nespi a pripada si, ze prisiel o cely svoj zivot...asi maloktora mamicka to prizna, ze zaciatok je tazky ale je...len niektore radsej predstieraju osvietenu blazenost po porode🙂lebo to treba🙂))

@timona to si aj ja hovorim, ze nemozeme sa sustredit len na dieta a stracat ostatny zmysel zivota. to by nas s manzelom vzdalovalo od seba. Treba sa pripravit aj na variant, ze to proste nebude a tesit sa zo spolocneho zivota aj tak. To marne cakanie, viem o com hovoris. Mne je smutno, ked vidim, ze niektore kocky z okolia uz cakaju druhe a my sme zacali uz davno pred nimi a nemame doma ani jedno babatko. Ale skusat asi treba, inak clovek nic neziska. Neviem, ci idem do toho dobre, ked sa obmedzujem v ocakavaniach, ale viem, ako boli skamanie. Verme ale ze aj pre nas je to urcene, aspon v kutiku duse. A teba lekar neposlal aj na ine vysetrenia? Nam najviac pomohla Praha, reprodukcna imunologia. V centrach nas hned posielali na umele bez zistovania, preco sa nam nedari, biznis je biznis. A v Prahe povedali, ze dobre ze sme neboli, lebo by to bolo zbytocne. Mozno si pred dalsim pokusom dopln vysetrenia, zvysi sa sanca na uspech. drzim palce.

@amouramour ano poznam take, co sa boja priznat okoliu, ze je toho na ne vela. A myslim, ze aj vytvaranie obrazu prestastnej tehulky nie je uplne dobre. Mnohe zapasia s roznymi pocitmi a strachmi a na radost este nie je miesto.

@noname26 presne a potom sa clovek porovnava s nimi a ked to tak nie je pripada si sam ako ten zly a vadny🙂napriklad kazda pise ako miluje zivot v sebe, ja som sa na babo tesila, ale taka prava laska sa zacala vytvarat az teraz, ako rastie, ako sme si na seba zvykli, ako na mna reaguje....

@noname26 ja chodim do ISCAR-u do Ba k Valkymu, ale je to tam totalne na hlavu, oni nic nezistuju, len jedno IVF za druhym štylom šak ked sa nepodari teraz , daj peniaze a skus nabuduce... a ja som uz v stave ze ani sa mi nechce nic zistovat, ze preco sa nedari, lebo aj ked nieco zistia , tak mi aj tak nikto nepomoze...bud ma clovek stastie a podari sa to, alebo sa to nepodari aj ked sa na hlavu postavim.

@amouramour Tomu verim, na to sa raz nesim aj ja. u nas po objaveni // vzdy nasleduje miesto radostneho a symbolickeho oznamovania veta: Musime ist na krv, resp. k doktorovi. A zacina stres a cakanie, neraz nemocnica. Babo este ani necitis, cakas, kedy sa ukaze gulicka a ci bude na spravnom mieste, ci bude bit srdiecko. Ono, kazdy ma ine dovody a okolnosti, preto ine pocity. Ale v podobnej situacii ich neraz byva viac. A netreba sa ako jedna moja znama tvarit ako majster sveta a vykrikovat do sveta, ako je vsetko uzasne, ako sa jej zmenil zivot a vyhlasovat to az neprirodzene casto. Ono okrem radosti je aj vela starosti a boliestok, a v nich by clovek nemal byt sam. Stastie sam clovek unesie, s bolestou a strachom je to tazsie.

@timona no my sme chodili do iscare do martina. Este ani vysetrenia neboli a uz nam ponukali umele. Ked vysla dobre hematologia, genetika i hormony a tesili sme sa, ze sme v poriadku, zabili nas predlozenim ziadosti o IVF.Ked sme povedali, ze je to pre nas posledna moznost, tak sa doktor urazil. Iniciativne sme v spolupraci s mojim doktorom obehali podrobnejsiu hematologiu, preverenie infekcnych ochoreni, bola som v kupeloch a nakoniec mi jedna lekarka odporucila pohladat si nieco o tej Prahe. Imunolog mi to tiez odporucil. Moji lekari s tym nemaju skusenosti, ale suhlasili s PRahou. Tam to bolo ine. Tam sa nam venovali. Najprv vysetrenia, potom odporucania. Vysla nam teda ta imunita. Neriesili ste aj vy otazku imunity? Nase telo moze odmietat rozne - spermie a preto nemozes otehotniet, alebo ako ja zarodok a preto nemozem donosit. Skuste este ine vysetrenia, ak nie ste tam spokojni.

Ahoj prosim pomozte mi ...mam partnera 2 roky..ked sme spolu zacinali pil dlhodobo mal problem s alkoholom ale dufala som ze to laska v nom zmeni..ano prestal pit..nepil 4 mesiace ked som zistila ze som tehotna..bol to sok pre mna..pretoze nastali obrovske obavy co bude..kedze mam uz dve deticky z predchadzajuceho vztahu..bala som sa s nim mat tak skoro este dieta..bala som sa nakolko niekolko rokov pil..ze tie 4 mesiace su len slabou skuskou...ze sa to vrati a ja zostanem sama s 3mi detmi..mam zodpovednost ako matka a nechcela som to pokaslat...po dlhom uvazovani som vtedy nevidela ine vychodisko..ako nemat este dieta..bolo to ako Sofiina volba..hrozne..ak to zena neprezila nevie..viem ze ma tu teraz podaktore zhodite pod ciernu zem !!!! ale sebe som ublizila najviac..to co zostalo na dusi...je navzdy.Obcas si vypil...uz mal akoze dovod..nakolko som mu neporodila dieta..aj ked ani financie neboli..a ten alkohol..to bol strasiak.takze si obcas vypil...vynadal mi..ziarlil obvinoval..pripominal mi tu interupciu dal ma tak psychicky dole..ze som bola na kolenach doslovne.Nevedela som sa na nic sustredit starat sa o domacnost o deti...iba som sa utapala..a klesala.Pri pohlade na tehotnu zenu mi srdce islo puknut..ale musela som sa pozerat na moje dve deti ktorym som nechcela znicit este viac zivot.V zdy ked si vypil som ho poslala domov takze deti neboli vystavene nicomu...ale ja ano.Moj ex je v pohode je to dobry clovek a stara sa o deti ako financne tak aj po kazdej stranke.Po tej interupcii som asi kvoli psychickemu rozpolozeniu dostala zapal..cely cas mi hovorieval a vtlkal do hlavy urcite som uz neplodna...az som tomu zacala verit.Ak niekoho lubite ..ma velku moc v rukach.Po roku som otehotnela..vobec som to necakala..nakolko som sa zacala liecit na neplodnost..tak som bola zdeptana..ze mi kvoli psychike meskal a skakal cyklus..Teraz som tehotna..a jeho prve slova boli..kto vie od koho...ze ked som dokazala jedno dieta zabit..tak aj toto patri tam..prestala som sa s nim stykat..komunikovali sme uz len cez maily..ziadne slova...ako..postaram sa o vas neboj vsetko bude ok...nic...som na to sama..neviem co mam robit....nechat ako zit dalej alebo nenechat..ale to si neviem predstavit asi by som sa uz zblaznila...nemam nikoho kto by mi pomohol..kazdy ma len odhovara ..mas uz deti co budes robit..som bezmocna !!!!!!!!!!

prosim pomozte mi chytaju ma depresie.

@babys11 Chcem Ti pomoct, ale neda mi neopytat sa - to s takym muzom si otehotnela znova??? Akooo...cudujem sa, sorry ...A teraz k depresii...Je to choroba ako kazda ina, dokonca velmi vazna psychicka choroba. Sama trpim maniodepresiou, cize viem...Viem pochopit, co prezivas, ale uprimne...bude to tazke, lebo si si neustlala na ruziach. Ak mas ozaj depresiu, treba vyhladat lekara, nakolko jej nasledky mozu byt castokrat vazne..On Ti poradi najlepsiu liecbu pre Teba. Nam sa tu mozes akurat tak vyrozpravat..aspon nieco 😉

@babys11 človek, ktorý pije a nechce s tým prestať, navyše ťa psychicky ponižuje, NIE JE dobrý človek. S tromi deťmi je to ťažké, ale dá sa. Na toho chlapa sa vykašli. Nestýkaj sa s ním. Nič lepšie nemôžeš urobiť. Príchod dieťatka vzťah naruší a keď to nefunguje už teraz, lepšie to nebude. O dieťa sa postaráš. Nerozumiem, ako môžeš sa stretávať s takým človekom. To by som bola radšej sama. A prečo si sa vlastne liečila na neplodnosť, keď nechceš dieťa?
V prvom rade si uvedom, čo chceš ty. Nie tvoj milenec. Ty žiješ svoj život. Mysli na svoje deti. A podľa toho sa správaj. Ak sa jemu nepáči, nech si ide...Nie ty sa jemu prispôsobuj, ale on tebe..Ty máš rodinu..On prišiel k vám..
A chlastať nikdy neprestane. Pokiaľ to neurobil na začiatku vzťahu, tak teraz to neurobí..Bude sľubovať..ale tie sľuby budú platné len po chvíľu, kým príde k peniazom..Tak zober rozum a odvahu do hrsti a začni žiť, Maj sa KONEČNE RADA..SEBA...a DETI a až potom nejakého chlapa..
A čo máš na ňom rada? HM? To že je s tebou, že sa na teba občas opitý zvalí a spraví ti orgazmus? Prepáč, to nie je láska..

@tinki no presne....najprv ma moj manzel podporoval, potgom uz toho mal vyse hlavy tak krical, ze co som zas urobil zle????a podobne vykyvy..a teraz sa uz len smeje....minule rozbil pohar na sampanske a ja si sadla v obyvacke na truc sa prikryla vankusom a plakala.....prisiel smial sa a ja tiez ale padali mi slzy...

ahojte baby potrebujem radu ...som totalne v depkach od kedy som tehotna...neviem ci su hormony alebo co , ale ja uz dalej nevladzem ...doma je vsteko ok partner sa tesi babo bolo planovane,ale ja som uplne mimo..bojim sa toho priberania , bojim sa velkeho brucha, v aprili mam termin pride mi to ako vecnost uz to chcem mat za sebou vsetkou a pokoj ..uz neviem co mam robit..snazim sa pozitivne mysliet citat casaky pozeram si detske vecicky a tak ale vobec sa netesim len stale riesim ci je vsetko ok v mojom bruchu..no som totalna nemozna

@dadka26 Bože mám pocit že píšeš o mne. Prežívam to isté, som už v 31.tt a trápim sa lebo viem, že s týmto sa proste nemôžem nikomu zdôveriť.
Dostala si sa z toho? Čo ti pomohlo? Kedy sa to prelomilo?

@nini1010 tie stavy,beznádeje,úzkosti,strachu a obáv,čo bude,či to zvládnem mám aj ja...podmienené je to asi hlavne rizikovým tehotenstvom,neustalymi problémami a tak..keby som chcela všetko napísať,tak potrebujem pol dna nato,čo všetko som v tehotenstve prežila...teraz to je asi jedno z tých horších období,neustále placem,nám obavy,nočné mory,ktoré má budia vystrasenu,Jaj a myslím,že niesol sama ...je to zmena obrovská,veď neide o kúpu kocika,ale o ľudský život...

Ahojte baby 🙂 ja mam niekedy tiez paradne depky, ake to bude, mam obavy aby vsetko vyslo , aby bolo babatko a aj ja zdrave, aby som mala v pohode porod a tak,,,,myslim si ze to k tomu tehotenstvu proste patri 🙂 hormony si s nami robia co chcu,,,raz som smutna a chce sa mi plakat, inokedy zasa stastna jak blcha,,,niekedy si pripadam ako rozdvojena osobnost :D :D :D no darmo, sme tehotneeee a tymto vsetkym si asi musime prejist 🙂 mne nezaleziii na nicom inom, len nech sa dostanem do ciela a nech sme obaja aj s babatkom zdravucki 🙂 jeden porod (kliestovy) mam uz za sebou a aj riadne poporodne depky, takze uz viem do coho idem a verim ze tento krat to bude lepsie 🙂 ale tieto tehu hormony davaju tiez zabrat :D :D :D no zvladnemeeeeeeeeeeeeeeee 😵 😵 😵