Placenta praevia

3 skúsenosti

Placenta praevia je problémom počas tehotenstva, keď placenta rastie v najnižšej časti maternice a pokrýva všetky časti alebo časť otvoru do pošvy.Tento stav sa definuje ako rast placenty blízko krčka maternice a je to jedna z hlavných príčin vaginálneho krvácania v druhom a treťom trimestri. Táto pôrodná komplikácia zvyšuje morbiditu a mortalitu matky a aj plodu.

Rizikové faktory a príčina

Presná príčina vzniku placenty praevia sa nevie. Predpokladá sa, že pri vzniku tejto patológie placenty ide o kombináciu viacerých rizikových faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že placenta rastie v dolnom segmente v maternici. Medzi rizikové faktory patrí:

  • cisársky rez v predchádzajúcich tehotenstvách- po sekcii ostáva jazva na maternici
  • vyšší vek matky- ženy nad 35 rokov majú vyššie riziko, že budú mať problémy s palcentou ako ženy, ktoré majú okolo 20-25 rokov.
  • liečba neplodnosti
  • abnormálny tvar maternice
  • viac tehotenstiev za sebou
  • viacpočetné tehotenstvo- dvojičky, trojičky...
  • potraty v minulosti
  • fajčenie, užívanie drog
  • anamnéza placenty praevia v minulosti

Najčastejšou príčinou krvácania v treťom trimestri je placenta praevia. Žena pri krvácaní nepociťuje bolesť. Tehotná žena začne krvácať preto, lebo v treťom trimestri sa mení dolný segment maternice, pripravuje sa na pôrod, čiže stenčuje sa. Pri krvácaní sa uvoľní trombín, je to látka, ktorá prirodzene nachádza v krvi a zabraňuje krvácaniu. Na druhej strane trombín spôsobí, že maternica sa začne sťahovať a nastanú kontrakcie. Výsledným stavom je krvácanie s kontrakciami maternice, hrozí predčasný pôrod.

Delenie

Poznáme štyri stupne placenty praevia:

  • Stupeň 1 (placenta minor) - placenta je najmä v hornej časti maternice, čiastočne zasahuje do dolného krčka, nedosahuje na vnútornú bránku.
  • Stupeň 2 (placenta marginalis) - placenta dosahuje krčok maternice, ale neprekrýva ho.
  • Stupeň 3 (placenta partialis) - placenta čiastočne prekrýva krčok maternice.
  • Stupeň 4 (placenta totalis) - placenta kompletne pokrýva krčok maternice (najzávažnejší typ placenty praevia).

Placenta praevia

Príznaky

Hlavným príznakom je náhle krvácanie z pošvy, ktoré často začína na konci druhého trimestra alebo začiatkom tretieho trimestra. Niektoré ženy majú i kŕče.

  • placenta praevia môže byť bez klinických prejavov a zistí sa náhodne pri ultrazvukovom vyšetrení
  • typickým prejavom je bezbolestné krvácanie, ktoré sa objaví zvyčajne po 28.týždňa tehotenstva, ak sa krvácanie objaví skôr, tak sa môže prejaviť ako špinenie.
    • krvácanie je zvyčajne náhle a silné a netrvá dlho
    • ženy s placentou praeviou majú až 14krát väčšie riziko, že začnú krvácať počas tehotenstva ako ženy, ktoré nemajú túto patológiu placenty.
  • asi 10% žien pociťuje bolesť pri krvácaní, ale súvisí to s tým, že dôjde k odtrhnutiu placenty, čiže k abrupcii placenty.
  • u 50% žien sa spustí pôrod do niekoľkých dní po krvácaní
  • plod je pri placenta praevia v 15% prípadoch uložený šikmo alebo priečne

Prognóza

Placenta praevia komplikuje približne 5 z 1000 pôrodov. Až 50% žien môže mať predčasný pôrod. Predčasný pôrod nastane najmä u žien, ktoré majú štvrtý stupeň placenty previa, čiže placenta pokrýva úplne krčok maternice. Hrozí aj vyššie riziko smrti, teda že dôjde k smrti matky alebo plodu pri pôrode.

Komplikácie

Komplikácie, ktoré môžu nastať u matky

  • masívne a opakované krvácanie, je potrebné podať transfúziu krvi
  • abrupcia placenty
  • predčasný pôrod
  • zvýšený výskyt popôrodnej endometritídy (zápalu sliznice maternice po pôrode)
  • diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (DIC)
  • šok

Pri masívnom krvácaní je pri pôrode niekedy nutné urobiť hysterektómiu.

Komplikácie, ktoré môžu nastať u plodu

  • vrodené malformácie
  • spomalenie rastu plodu v maternici
  • anémia plodu
  • nízka pôrodná hmotnosť (pod 2500 gramov)
  • problémy s dýchaním po pôrode
  • žltačka
  • dlhší pobyt v nemocnici
  • oneskorenie psychomotorického vývoja
  • zvýšené riziko pre syndróm náhleho úmrtia dojčaťa

Diagnostika

Lekár by mal myslieť na placentu praeviu u každej ženy, ktorá začne krvácať už po 20.týždni tehotenstva. Vaginálne vyšetrenie by sa nemalo robiť, ak si lekár myslí, že ide o placentu, ktorá je uložená blízka krčka maternice.

Diagnóza sa určuje na základe ultrazvukového vyšetrenia. Transvaginálny ultrazvuk má dobrú presnosť pri určení okrajov placenty. Niekedy lekár môže nesprávne určiť diagnózu a to vtedy, ak je preplnený močový mechúr alebo placenta je na začiatku tehotenstva uložená nízko, ale v priebehu gravidity sa posúva smerom nahor. V takýchto prípadoch je lepšie, ak sa ultrazvukvé vyšetrenie robí častejšie.

Liečba

Cieľom liečby je zmierniť symptómy a predĺžiť tehotenstvo. Ak je placenta blízko, alebo pokrýva časť krčka maternice, lekár odporučí:

  • zníženie aktivity,
  • pokoj na lôžku,
  • kontrolu hodnôt krvného obrazu,
  • žiaden sex, žiadne tampóny,
  • pri znakoch anemizácie podávanie preparátov železa alebo transfúzna liečba.
  • užívanie kyseliny listovej

Ak je krvácanie ťažšie, bude musieť byť budúca rodička hospitalizovaná. Dieťa môže byť monitorované pomocou CTG. Ak je to možné, tak je vhodné, aby sa pôrod odložil do 38.týždňa, aby sa minimalizovali novorodenecké komplikácie.Takmer všetky ženy s placentou praevia rodia cisárskym rezom57. Vaginálny pôrod32 pri treťom a štvrtom stupni placenty praevia by mohol spôsobiť ťažké krvácanie - smrtiace pre matku i dieťa.

Pri prvom a druhom stupni placenty praevia je možné porodiť vaginálne.Pri pôrode však musí byť prítomný anesteziológ, pôrodník, neonatológ a musí byť pripravená krv, ktorá sa podá pacientke v prípade veľkej straty krvi.

Ak je žena tehotná menej ako 34. týždňov,podajú sa jej kortikosteroidy, ktoré pomôžu s dozretím pľúc bábätka pre prípad predčasného pôrodu 6.

Tehotná žena bez príznakov krvácania je neustále sledovaná, je poučená o tom, že v prípade krvácania musí ísť ihneď do nemocnice, nemala by byť sama doma a byť ďaleko od najbližšej nemocnice

Treba mať na pamäti, že:

  • vaginálne vyšetrenie pri pôrode sa nemôže robiť, pretože hrozí, že rodička začne silno krvácať.
  • pri podávaní transfúzie sa musí sledovať pulzová frekvencia (tep) a krvný tlak.
  • pri silnom krvácaní sa môže podať oxytocín a prostaglandíny, ktoré pomáhajú aj pri atónii maternice (ochabnutie maternice).
  • pri závažnom krvácaní sa urobí pôrod bez ohľadu na gestačný vek

Farmakoterapia

  • tokolýza- je to potlačenie aktivity maternice, odďaľuje sa tak pôrod. Pri malom krvácaní pri placente praevia sa žene podávajú lieky, ktoré zabraňujú kontrakciám.
  • podanie liekov, ktoré zastavujú krvácanie
  • kortikosteroidy v prípade predčasného pôrodu, najlepšie je ak sa kortikosteroidy podávajú minimálne 48 hodín predtým ako tehotná žena porodí.
  • podanie transfúzie- môže sa podať krv, plazma alebo kryštaloidy. Lekár vyberie najvhodnejí preparát podľa krvného obrazu.

Chirurgická terapia

Počas krvácania sa môžu urobiť nasledovné chirurgické opatrenia:

  • podviazanie ciev- silnému krvácaniu sa dá zabrániť tak, že sa podviažu cievy, ktoré sú zodpovedné za krvácanie
  • v niektorých prípadoch je nutné urobiť hysterektómiu, ktorá sa urobí hneď po cisárskom reze

Súvisiace články

Viac o placente praevia na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. http://www.nlm.nih.gov/medlineplus/ency/article/000900.htm
  2. http://www.cyh.com/healthtopics/healthtopicdetails.aspx?p=438&np=462&id=2785
  3. http://en.wikipedia.org/wiki/Placenta_praevia
  4. Placenta Previa
  5. http://www.patient.co.uk/doctor/placenta-praevia
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s placentou praevia

Máš skúsenosť s placentou praevia?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
sylvia20
25. sep 2014

Placenta praevia-marginallis, parcialis až totalis

Ahojte baby,

pridávam aj ja svoj príbeh s placentou marginallis alebo keď sa radosť z dvoch čiarok, zmení na strach o dieťa....... placentu marginallis alebo okrajovú placentu mi zistili v 12-tom týždni, keď som pri vaginálnom sone zakrvácala. Od 5 tt som bola na rizikovom, pretože som najprv špinila a potom trošku zakrvácala. Mala som sa šetriť, pohlavný styk, dvíhanie ťažkých predmetov a námaha boli úplne tabu....

Neustále som myslela na to, ako toto tehotenstvo dopadne, keďže som niečo čítala. Ale stále som dúfala, že vždy je to na prírode a každá žena je individuálna a možno aj ja budem môcť porodiť spontánne, hoci mi dr. naplánoval sekciu 2 týždne pred predpokladaným termínom pôrodu. Vraj, aby nenastúpili kontrakcie, pretože sa môže spustiť masívne krvácanie a nastať u matky akútny stav.....

Nemohla som nikam cestovať, aby som bola pri nemocnici, ak by som náhodou začala krvácať...takže som si vlastne toto tehotenstvo neužila. Neustále som myslela na to, čo ak začnem krvácať.....

Vydržali sme do 29tt, keď nastala abrupcia (odlúčenie) placenty. Začala som krvácať, volala som si záchranku a do hodiny museli urobiť akútny cisársky rez. Malý mal 1550g a 37cm, apgar skóre 5-6-6. Ja som dostala 6 transfúzii krvi a malého museli oživovať. Ale našťastie všetko dopadlo o.k. Pobudli sme 6 týždňov v nemocnici, z toho 3 týždne v inkubátore. Ale už sme doma a užívame si jeden druhého, hlavne preto, lebo náš Matejko je veľký bojovník.

Túto diagnózu netreba podceňovať. Radšej treba ísť ležať do nemocnice, ak vám to doporučia. Každá minúta, keď začnete krvácať je dôležitá. U mňa bol problém aj to, že mi nechali 5-týždňový interval medzi poradňami, čo je pre rizikové tehotenstvo veľmi veľa a placenta marginallis, ktorú mi diagnostikovali v 12tt sa zmenila na placentu totalis, čo je tá najzávažnejšia forma uloženia placenty.
2 poďakovania
fev
6. nov 2013

Placenta praevia

Pri prvom synovi som mala vážne problémy v tehotenstve a v nemocnici som strávila nekonečné 4 mesiace, ale to je iný príbeh. Potom som sa veľmi bála druhého tehotenstva. Očakávala som podobné ťažkosti a nechcela som už prežiť toľko strachu. Ale predsa som sa na to dala a všetko prebiehalo úplne super, až na to, že mi lekár diagnostikoval placentu praeviu.

V tom čase som v TV novinách videla reportáž o mamičke, ktorá vykrvácala, keďže ju nestihli priviezť do nemocnice do 15 minút a zomrela. Takže to mi tiež nepridalo. A druhá vec bola, že bývame 18 km od najbližšej nemocnice. Čiže záchranka by ani nestihla prísť do 15 minút. Takže som opäť žila v strachu, o to väčšom, že som doma mala 1,5 ročného synčeka a nemohla som veľmi vylihovať.

Nakoniec všetko dopadlo super. Až na to, že po pôrode mi zostali zvyšky placenty a vykrvácala som im rovno na izbe na piaty deň po pôrode, keďže bol Silvester a lekár povedal, že v noci sa SONO nerobí. Takže ma nechali silno krvácať 16 hodín. Ráno už behali okolo mňa a urobili mi kyretáž na poslednú chvíľu. Vtedy mi povedali nech sa už radšej tretíkrát nevraciam.

A predsa túžba bola silnejšia a tretie tehotenstvo, aj keď už vo vyššom veku som mala konečne ukážkové, aj pôrod bol rýchly a pekný a dieťatko ani nehovorím. Teraz má rok a na prstoch jednej ruky by som spočítala koľkokrát plakala a neboli sme ani jedinkú noc hore. Prespala hneď ako sme došli z pôrodnice 6-8 hodín, aj napriek tomu, že ju dodnes kojím.

Takže určite sa to všetko vyplatilo. Na strach som už dávno zabudla, aj keď viem, že nie každá žena má to šťastie, aby to dopadlo tak ako u nás. A o to viac si to vážim a teším sa z každého dňa, lebo každučký človek je jeden veľký neskutočný zázrak.
3 poďakovania
marci1408
5. nov 2013

Moje čakanie na vytúženú dcérku

Moja dcérka bude mať koncom novembra 3 rôčky a je z nej krásna a šikovná baba....ale veľakrát za tie tri roky som ďakovala Bohu, že všetko dobre dopadlo, pretože viem, že diagnóza placenta praevia totalis, ktorú som mala aj ja, je veľmi vážnou komplikáciou, hoci to mnohí lekári podceňujú, resp. nepodajú mamičkám dostatočné
informácie...ale mnohé mamičky ani dobré rady nedodržiavajú.

Mne túto diagnózu zistili v cca 21.t. tehotenstva na morfologickom ultrazvuku (mala som 37 rokov). Dovtedy som nemala žiadne komplikácie. Lekár mi oznámil, že nesmiem mať pohlavný styk, nemám dvíhať žiadne ťažké predmety, ani sa nijak inak namáhať, čo najviac ležať a nepodceniť žiadnu bolesť ani malé krvácanie. V prípade, že začnem krvácať, mám sa okamžite dopraviť do nemocnice v ležiacej polohe, prípadne okamžite volať sanitku, pretože môže ale nemusí dôjsť k masívnemu krvácaniu pri odlúčení placenty. Potom podišiel k umývadlu a stredným prúdom pustil vodu, aby som pochopila, ako môžem začať krvácať pri odlúčení placenty. V tom prípade mi zostáva vraj na dopravenie do nemocnice 7 minút, aby som nevykrvácala úplne a aby sa dalo zachrániť dieťatko. Bolo to šokujúce, ale zároveň ma to dostalo do reality, aby som zbytočne neriskovala.

Oznámil mi, že budem k nemu chodievať na pravidelné týždenné kontroly asi od 34. týždňa a bude naplánovaná hospitalizácia aj sekcia. Poctivo som dodržiavala všetky rady a snažila sa myslieť pozitívne, lebo pravdupovediac, prvé dni som bola vystrašená. Uvedomila som si však, že nemôžem v takomto strachu prežiť zvyšok tehotenstva, tak som pekne doma oddychovala, pozerala televíziu a surfovala na nete, keďže som nemohla behať po obchodoch a kupovať výbavičku...tak som si veľa vecí kupovala cez internet.

Presne mesiac pred termínom pôrodu som začala mať pravidelné kontrakcie a tak ma manžel odviezol do nemocnice. Tam som už zostala do pôrodu. Napichli ma na infúzie - magnézium a prvý 10 dní mi nedovolili ani zísť do postele, aby som išla na toaletu,ale nosili mi misu... Tak isto mi nosili jedlo až do postele a sestričky ma
strážili vo dne aj v noci...keď som sa išla raz za tri dni osprchovať, sestrička išla so mnou, keby sa náhodou niečo stalo. Bolo vidieť, že si uvedomujú riziko. Pri posteli som mala zvonček, aby som ich mohla okamžite zavolať.

Po 10 dňoch som smela chodiť na toaletu, nakoľko som bola už bližšie k termínu pôrodu a dieťatko bolo vyvinutejšie, ak by náhodou došlo k pôrodu. Stále však bolo dôležité, aby sa pôrod oddialil čo najviac, pretože dcérka priberala za týždeň vďaka zlej polohe placenty iba polovicu toho, čo iné detičky. Pravidelne mi robili usg a monitorovali kontrakcie, ktoré ustali ešte v ten deň, ako som bola prijatá do nemocnice, po infúziach. Potom sa sporadicky objavili, ale len na krátko.

Počas hospitalizácie mi bolo ťažko, lebo som bola pripútaná na lôžko, nebola tam žiadna televízia, knihy ma už nebavili a mamičky sa tam striedali ...len ja som ostávala, ale bola som rada, že som pod kontrolou a keby sa niečo stalo, lekári sú pri mne a môžem byť do pár minút na sále. Navyše lekár, ktorý sa dušoval, že sa o mňa postará počas hospitalizácie, ma nenavštívil ani raz. Videla som ho len 2x aj to počas usg. Pravdepodobne jeho nezáujem súvisel s tým, že sme ho "finančne nepodporili"...ale to je na inú tému. Našťastie sa mi venoval iný lekár, vďaka ktorému som sa psychicky ako tak držala. Lekár, ktorý sa mi pôvodne mal venovať ma totiž začal strašiť, že on by mal na mojom mieste tiež strach z pôrodu, pretože to bude ťažký a zložitý zákrok a vraj je tam vysoké riziko veľkej straty krvi....atď. a tak mi druhý lekár dvíhal náladu a neveriacky krútil hlavou, ako ma môže jeho kolega takto trápiť....a presvedčil ma, že takéto zákroky už robil a že to nie je vôbec také dramatické a dieťatko má určite vyššiu váhu ako 2000gr. aj keď mi druhý lekár tvrdil opak.

V deň, keď sa dcérka narodila, mi dopoludnia robil usg a spýtal sa ma s úsmevom, kedy by som chcela rodiť...ja som mu na to povedala, že aj hneď :) Ukazoval mladšiemu kolegovi, ktorého pravdepodobne zaúčal, ako mám položenú placentu a trošičku mi pritlačil prístrojom na podbruško. O pár hodín som pochopila prečo...začala som totiž trošičku krvácať...pravdepodobne videl, že som už psychicky na dne a podráždil usg maternicu. Bola som totiž už v ukončenom 38.t.t. a dcérka mala už vyvinuté orgány, aj keď bola drobnejšia. Takže ma dali hneď na monitor, usg a môj zlatý lekár ukazoval staršiemu lekárovi, ktorý mal službu na sále, ako mám uloženú placentu.

Po chvíli som už začala krvácať viac, takže som sa ocitla hneď na sále, pretože dieťatko malo slabé ozvy...a moje srdiečko prišlo na svet s váhou 2550 gr. a 49 cm :) Nepotrebovala som ani transfúziu a rekonvalescencia prebehla super. Moja bambuľka bola zdravá a ja som bola neskutočne šťastná, že všetko dobre dopadlo. Po pôrode sa prišiel na mňa pozrieť niekoľkokrát lekár, ktorý sa o mňa zaujímal počas celej hospitalizácie aj lekár, ktorý mi robil sekciu a ja som im veľmi ďakovala za podporu. Lekár, ktorý sa mi pôvodne mal venovať, po mne ani neštekol...ale to už pre mňa nebolo dôležité....

Takže moja rada budúcim mamičkám, ktoré majú túto diagnózu: nepodceňujte rady lekára, dodržujte všetky zákazy, ale zároveň nedovoľte strachu, aby vás pripravil o krásne chvíle s Vašim dieťatkom v brušku. Venujte sa nejakej svojej záľube, ktorej sa môžete venovať v pohodlí vášho bytu a nechajte sa rozmaznávať vašimi blízkymi.
7 poďakovaní