Napíš skúsenosť
Som tehotnáProblémy v tehotenstve

Placenta praevia

4 skúsenosti

Môže sa stať, že žena s bezproblémovým tehotenstvom odchádza z tehotenskej poradne s nálezom, ktorý ju nemálo vystraší. Nielenže to nečaká, ale nadovšetko poriadne ani nevie, čo všetko môže tento zvláštny termín v jej tehotenskej knižke znamenať. Hovoríme o vcestnej placente alebo placenta praevia – náleze popisujúcim nízke uloženie placenty. Čo to pre tehotnú ženu znamená a aké komplikácie môžu v súvislosti s tým nastať?
vcestná placenta riziká

Nie v každom tehotenstve má placenta správne umiestnenie.

Čo je to vcestná placenta?

  • Pojem placenta praevia alebo vcestná placenta popisuje chybné či v odbornej terminológii označované ako patologické umiestnenie placenty. Dalo by sa povedať, že tým, že je placenta položená príliš nízko, skutočne stojí bábätku v ceste – zakrýva totiž dolnú časť maternice a v závislosti od stupňa závažnosti tak môže čiastočne alebo úplne prekrývať vnútornú bránku maternicového krčka a vchod do pôrodných ciest, čo spôsobuje komplikáciu pri pôrode.
    • Čo je to vnútorná bránka? Nazýva sa tak vrchná časť krčka maternice – je to tá strana krčka, ktorá je bližšie k bábätku.
  • No rovnako vie skomplikovať aj priebeh tehotenstva – je totiž jednou z najčastejších a zároveň najzávažnejších príčin krvácania v tehotenstve.1
  • Placenta praevia je častou indikáciou k cisárskemu rezu. Ak placenta pokrýva celý krčok maternice, dieťatko sa jednoducho nemôže narodiť prirodzenou cestou, teda vaginálnym pôrodom.
  • Príčinu vzniku vcestnej placenty nie je vždy možné úplne definovať. Najčastejšie sa však tejto komplikácii v tehotenstve prisudzujú:
    • abnormálne uhniezdenie oplodneného vajíčka,
    • maternica, ktorej steny sú po predošlých tehotenstvách oslabené,
    • nedostatočne vyvinutá výstelka maternice, tzv. endometrium.
  • Hoci sa placenta ako dočasný tehotenský orgán vytvorí už v ženskom tele v prvom trimestri tehotenstva, málokedy vcestná placenta komplikuje prvé tehotenské týždne. Vo väčšine prípadov sa prvé komplikácie v podobe krvácania objavujú až v druhom alebo v treťom trimestri.
    • Placenta praevia však zriedkavo môže byť príčinou spontánneho potratu v prvom trimestri, pričom sa tento dôvod odhalí až spätne, alebo sa naň nepríde vôbec.

Krvácanie pri vcestnej placente

  • Prečo sa vlastne pri vcestnej placente vyskytuje krvácanie? Je spôsobené odlučovaním placenty od maternicovej steny. Keďže sú placenta s maternicou počas tehotenstva zrastené, predčasné odlupovanie placenty má za následok porušenie ciev, tým pádom nastáva i krvácanie.

Krvácanie, ktoré placenta praevia zapríčiňuje, má vo väčšine prípadov svoje špecifiká:

  • Prvé krvácanie: V prvom trimestri sa vaginálne krvácanie pri placente praevia objavuje len výnimočne. Väčšinou sa prvé krvácanie vyskytuje najčastejšie od 27. do 34. týždňa a nie je veľmi silné, teda ešte nepredstavuje ohrozenie ako rodičky, tak ani dieťaťa. Dalo by sa povedať, že vo väčšine prípadov tak ako prišlo, tak aj spontánne utíchne a tehotenstvo pokračuje ďalej.
  • Obvykle prichádza (prvé aj opakované) krvácanie náhle, bez symptómov, ktoré by ho predpovedali alebo sprevádzali.
  • Vyznačuje sa jasne červenou farbou krvi a až na malé výnimky býva úplne bezbolestné. Ak sa objavia kontrakcie (deje sa to len v 20% prípadov), nemajú vplyv na intenzitu krvácania.
  • Ženské telo môže na silnejšiu intenzitu krvácania reagovať týmito symptómami:
    • pokles krvného tlaku,
    • zrýchlenie srdcového tepu,
    • maternica nebýva podráždená,
    • srdcová akcia dieťaťa býva na CTG vyšetrení bez zmien.
  • Sú však aj prípady, kedy žena v tehotenstve dôsledkom vcestnej placenty nekrváca. Krvácanie nastane až pri pôrode a jeho intenzita môže byť mimoriadne silná, čo ohrozuje nielen priebeh pôrodu, ale i život matky.

Stupne placenty praevia

Vcestná placenta má 4. stupne závažnosti. Podľa nich sa lekári rozhodujú o možnostiach pôrodu a ďalších krokoch v liečbe.

  • 1. Placenta minor – ide o prvý stupeň s najlepšou prognózou pre tehotenstvo a pôrod. Placenta je posadená v dolnej časti maternicovej steny, avšak nezasahuje do priestoru vnútornej bránky, vďaka čomu nepredstavuje prekážku vo vaginálnom pôrode. Počas tehotenstva sa však môže nález zhoršiť. Placentu minor môže lekár označiť aj ďalším názvom – insertio placenta profunda.
  • 2. Placenta marginalis – marginálna vcestná placenta predstavuje druhý stupeň, pri ktorom síce zasahuje do vnútornej bránky, ale stále ju neprekrýva.
  • 3. Placenta partialis – parciálna vcestná placenta je stav, pri ktorom je už vnútorná bránka prekrytá placentou. Aj v rámci parciálnej placenty sa rozlišujú ďalšie tri stupne závažnosti.
  • 4. Placenta praevia centralis – centrálna vcestná placenta predstavuje najväčšiu komplikáciu, kedy je už celý krčok maternice úplne prekrytý placentou.

placenta marginalis

Prvý stupeň placenty praevia ešte nepredstavuje prekážku v prirodzenom pôrode.

Komplikácie spojené s vcestnou placentou

Na strane matky:

  • Krvná strata – krvácanie môže byť rôznej intenzity a nie vždy je možné ho včas zastaviť. Hrozí tak veľká strata krvi, a preto lekári ženám často podávajú aj transfúziu.
  • DIC – diseminovaná intravaskulárna koagulácia – ide o vážnu, no výnimočnú komplikáciu v tehotenstve, ktoré sa môže vyskytnúť aj pri problémoch so vcestnou placentou. DIC v podstate predstavuje rozvrat krvi, kedy krvné doštičky vytvárajú zhluky na náhodných miestach a bránia tak plynulému prechodu krvi v dôležitých cievach.
  • Abrupcia placenty – aj pri vcestnej placente môže nastať jej úplné predčasné odlúčenie v priebehu tehotenstva alebo počas pôrodu. Abrupcia placenty je sprevádzaná rozsiahlym krvácaním a predstavuje život ohrozujúci stav pre tehotnú ženu/rodičku a rovnako aj pre dieťa.

Na strane dieťaťa:

  • Prekážka k pretočeniu dieťaťa v maternici hlavičkou nadol – približne vo štvrtine tehotenstiev je bábätko dôsledkom vcestnej placenty uložené šikmo alebo priečne.
  • Nižšia pôrodná hmotnosť dieťaťa – môže byť spôsobená nedostatočným vyživovaním dieťaťa placentou alebo jeho predčasným príchodom na svet.
  • Predčasný pôrod – závažnejšie stupne vcestnej placenty si žiadajú urgentný zásah a predčasný pôrod6 cisárskym rezom.

Rizikové faktory, ktoré zvyšujú možnosť vzniku vcestnej placenty

  • Ak sa placenta praevia vyskytla v predchádzajúcom tehotenstve – pri ďalšom tehotenstve sa konkrétne zvyšuje riziko o 4 – 8%,
  • ďalšie tehotenstvo, ktoré nasleduje po tehotenstve ukončenom cisárskym rezom,
  • viacpočetné tehotenstvo,
  • vyšší vek matky – ženy staršie nad 30 rokov sú vystavené trikrát väčšiemu riziku ako ženy pod 20 rokov,
  • fajčenie,
  • ak sú v anamnéze rodičky potraty – či už spontánne, alebo umelo vyvolané,
  • ak bol v minulosti prekonaný tzv. febrilný potrat – teda potrat sprevádzaný zvýšenou teplotou až horúčkou.

Liečba vcestnej placenty

  • To, ako budú lekári postupovať, ak sa ti v tehotenskej knižke objaví nález placenta praevia, nie je možné zovšeobecniť. Do hry totiž vstupuje veľké množstvo faktorov – stupeň vcestnej placenty, týždeň tehotenstva, intenzita krvácania, stav dieťatka alebo iné pridružené komplikácie.
  • Dôležité je tiež dodať, že vcestná placenta sa liečiť nedá, ak sa potvrdí, lekári sa snažia udržať tehotenstvo čo najdlhšie a zároveň prihliadať na tvoj zdravotný stav. Zjednodušene povedané – urobia všetko preto, aby ste ty aj bábätko boli v bezpečí, a v prípade, že by sa priebeh tehotenstva skomplikoval, vykonajú kroky potrebné k záchrane dieťaťa, ale aj teba.
  • S istotou ťa však čakajú tieto opatrenia a kroky:
    • Hospitalizácia alebo prísny pokojový režim na lôžku v domácom prostredí – pobyt v nemocnici môže byť aj dlhodobý, pokojne až do pôrodu.
    • Pravidelný monitoring dieťaťa a tvojho zdravotného stavu – ak ti bude diagnostikovaný nižší stupeň placenty praevia a budeš môcť byť doma, určite počítaj s častejšími kontrolami v tehotenskej poradni a s návštevou špecializovaných ambulancií.
    • Príprava na prípadné ukončenie tehotenstva cisárskym rezom – žiaľ, táto možnosť bude nad tebou i dieťatkom stále „visieť.“ S tým je spojené aj podávanie množstva liekov – tzv. tokolytík na udržanie tehotenstva, ak je to pre tvoj stav žiaduce, alebo kortikoidov, ktoré podporujú dozrievanie pľúc dieťaťa pre prípad, že by muselo ísť na svet v skoršom týždni.

Video: Všetko o predčasnom pôrode

Rozhovor s odborníkom: doc. MUDr. Kamil Biringer, PhD.

Čo vo videu zaznelo?

Mohlo by ťa zaujímať

Plodová voda

Plodová voda

Bábätko si v nej spokojne pláva, no zároveň musí byť chránené pred jej dlhodobým pôsobením. Jej objem zvyšuje tvoj hmotnostný prírastok počas tehotenstva a jej skoršie odtečenie môže spôsobiť problémy. Hovoríme o plodovej vode, inak nazývanej aj amniová tekutina. Poď s Modrým koníkom zistiť, aká je funkcia plodovej vody, čo obsahuje a ako sa v priebehu tehotenstva meria jej objem.

Plodové obaly

Plodové obaly

Plodovým obalom sa v tehotenstve neprikladá veľká dôležitosť, no len do chvíle, kedy práve ony tehotenstvo skomplikujú. Až v tomto momente tehotná žena prichádza na to, aké nenahraditeľné funkcie či úlohy plodové obaly pre dieťatko plnia. Aké problémy môžu nastať s plodovými obalmi a ako ich lekári potom riešia? To sa dozvieš v našom článku.

Embólia plodovou vodou

Embólia plodovou vodou

Žiaľ, pri pôrode sa môže vyskytnúť niekoľko komplikácií, ktoré lekári nedokážu predvídať. Jednou z nich je aj embólia plodovou vodou – nesmierne závažný stav vyžadujúci si okamžitú pomoc. Čo to embólia plodovou vodou vlastne je, prečo nastáva a v čom spočíva jej závažnosť?

Viac o tehotenstve na Modrom koníku

  • Spýtaj sa odborníka
    • Máš otázku, na ktorú potrebuješ zrozumiteľnú odpoveď od odborníka? Spýtaj sa v našej Poradni, ktorá je zadarmo a ponúka ti možnosť anonymity.
  • Pridaj sa do tematickej skupiny
    • V tematických skupinách nájdeš užívateľky Modrého koníka, ktoré niečo spája, napríklad aj približne rovnaký termín pôrodu. S nastávajúcimi mamičkami, ktoré si prechádzajú rovnaký obdobím tehotenstva, si môžete vymeniť skúsenosti, ale aj rady či dôležité informácie.
    • Tematické skupiny

Hodnotenia a skúsenosti s placentou praevia

Máš skúsenosť s placentou praevia?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
avatar
lubkababulka • 22. okt 2019 • Placenta praevia

Placenta praevia

Mala som záväzok, že ak všetko dobre dopadne, podelím sa o príbeh, pozitívny príbeh. Negatívnych som našla až-až... Až som neverila, že to vôbec zvládneme. Zvládli sme to úplne dokonale. Ale po poriadku...

Termín pôrodu vychádzal na 26.8.2019, vydržali sme bez komplikácií do plánovanej sekcie na deň 12.8.2019, teda ukončený 38.týždeň presne.

Najskôr 7.týždeň špinenie, bol z toho nejaký hematóm, po týždni prestalo. Progesterón do konca 12. týždňa, postupne vysadzovanie. Takže reálne do konca 13. týždňa. Sono v 13. týždni, všetko v poriadku, bude to chlapček. Od 14.týždňa nasadený Asprin protect, preventívne, nakoľko prvé tehotenstvo sa objavila preeklampsia.

Od začiatku tehotenstva zle od žalúdka nonstop. Vracanie postupne prestávalo, zhruba od 17. týždňa, tak som konečne už z domu vystrčila nos. Teraz už bude všetko v poriadku, som si vravela. Budem sa chodiť prechádzať, užívať si slniečko a tak. No dlho som sa netešila.
Sono v 20.týždni, veľmi dôležité, ideme k odborníkovi. Po trištvrte hodine pán doktor povie, ešte skontrolujeme placentu. Placenta je veľmi dole, odporúčam minimálny pohyb, žiadna námaha, žiaden sexuálny styk. Čo to znamená a aké je nebezpečenstvo nemám ani poňatie, až zo zápisu vidím placenta praevia centralis. Tak googlim.

Pár dní som čítala všetko možné, aj nemožné, články, diskusie, hrôzostrašné scenáre, tak len ležím a budem až do konca tehotenstva. Dávala som si krátkodobé ciele, dokedy to dáme minimálne, 24.týždeň za nami, super, bez komplikácií, prvorodená ide do školy v prírode, super, aj to sme dali.
Koniec školského roka, paráda, žiadna komplikácia, len pán doktor, preventívne odporúča hospitalizáciu od 34.týždňa. Šoky, náreky, stres, nechcem. Môj pán doktor šiel na dovolenku, zastupujúca pani doktorka mala našťastie trošku iný názor, nakoľko by so mnou v nemocnici aj tak nič nerobili, len by som preventívne ležala a keďže krčok bol dostatočne dlhý a placenta marginalis, doporučovala len kľudový režim. Samozrejme, upozornenie, v prípade krvácania utekajte do nemocnice som dostávala pri každej návšteve lekára.

Koniec júla som začala vybavovať predoperačné vyšetrenia a šla som sa objednať na plánovanú sekciu, nakoľko to malé bobátko bolo otočené priečne. Točil sa len v rámci tejto polohy. Jeden týždeň mal hlávku na pravej strane, druhý týždeň na ľavej a takto to striedal. Bol to už 36.týždeň, tak som už veľmi nestresovala a verila, že dva týždne ešte vydržím 2 v 1.

V deň sekcie mi ešte primár povedal, že vzhľadom na môj zdravotný stav a množstvo ženských operácií by aj pri placente praevia marginalis skúsil prirodzený pôrod, ak by bol malý otočený správne. No napokon sa vyjadril, že operácia to bola celkom náročná, v dutine brušnej bolo veľmi veľa zrastov po operáciách predtým, rez museli robiť do tvaru T, aby sa dostali k bábätku a placenta bola prirastená, ale aj maternica, aj krčok ostali, no ďalšie tehotenstvo neodporúča.

Takže ja som vydržala s touto diagnózou až do konca, bez krvácania, predčasného otvárania a podobných komplikácií. Poctivo som ležala, nič nerobila, nikam nechodila, čo bolo trošku utrpenie, som perfekcionista, zrazu som nič nemohla, jediný môj pohyb bola návšteva lekára, čo bolo dosť často, pretože sa mi pridružila ešte aj tehotenská cukrovka, tak som aj diabetológiu navštevovala a bola na diéte, ale stalo to za to.

Toto som sa rozhodla napísať len preto, aby žienky s touto diagnózou nečítali iba horory. Neviem, aké je percento, že to bude takéto bezproblémové, ale som dôkazom toho, že to nie je nemožné. Bábätko má už dva mesiace, je zdravé, živé, všetko ako má byť. A ja na tehotenstvo alebo bolesti po sekcii už ani nepomyslím...
17 ľudí považuje za užitočné
avatar
sylvia20 • 25. sep 2014 • Placenta praevia

Placenta praevia-marginallis, parcialis až totalis

Ahojte baby,

pridávam aj ja svoj príbeh s placentou marginallis alebo keď sa radosť z dvoch čiarok, zmení na strach o dieťa....... placentu marginallis alebo okrajovú placentu mi zistili v 12-tom týždni, keď som pri vaginálnom sone zakrvácala. Od 5 tt som bola na rizikovom, pretože som najprv špinila a potom trošku zakrvácala. Mala som sa šetriť, pohlavný styk, dvíhanie ťažkých predmetov a námaha boli úplne tabu....

Neustále som myslela na to, ako toto tehotenstvo dopadne, keďže som niečo čítala. Ale stále som dúfala, že vždy je to na prírode a každá žena je individuálna a možno aj ja budem môcť porodiť spontánne, hoci mi dr. naplánoval sekciu 2 týždne pred predpokladaným termínom pôrodu. Vraj, aby nenastúpili kontrakcie, pretože sa môže spustiť masívne krvácanie a nastať u matky akútny stav.....

Nemohla som nikam cestovať, aby som bola pri nemocnici, ak by som náhodou začala krvácať...takže som si vlastne toto tehotenstvo neužila. Neustále som myslela na to, čo ak začnem krvácať.....

Vydržali sme do 29tt, keď nastala abrupcia (odlúčenie) placenty. Začala som krvácať, volala som si záchranku a do hodiny museli urobiť akútny cisársky rez. Malý mal 1550g a 37cm, apgar skóre 5-6-6. Ja som dostala 6 transfúzii krvi a malého museli oživovať. Ale našťastie všetko dopadlo o.k. Pobudli sme 6 týždňov v nemocnici, z toho 3 týždne v inkubátore. Ale už sme doma a užívame si jeden druhého, hlavne preto, lebo náš Matejko je veľký bojovník.

Túto diagnózu netreba podceňovať. Radšej treba ísť ležať do nemocnice, ak vám to doporučia. Každá minúta, keď začnete krvácať je dôležitá. U mňa bol problém aj to, že mi nechali 5-týždňový interval medzi poradňami, čo je pre rizikové tehotenstvo veľmi veľa a placenta marginallis, ktorú mi diagnostikovali v 12tt sa zmenila na placentu totalis, čo je tá najzávažnejšia forma uloženia placenty.
5 ľudí považuje za užitočné
avatar
fev • 6. nov 2013 • Placenta praevia

Placenta praevia

Pri prvom synovi som mala vážne problémy v tehotenstve a v nemocnici som strávila nekonečné 4 mesiace, ale to je iný príbeh. Potom som sa veľmi bála druhého tehotenstva. Očakávala som podobné ťažkosti a nechcela som už prežiť toľko strachu. Ale predsa som sa na to dala a všetko prebiehalo úplne super, až na to, že mi lekár diagnostikoval placentu praeviu.

V tom čase som v TV novinách videla reportáž o mamičke, ktorá vykrvácala, keďže ju nestihli priviezť do nemocnice do 15 minút a zomrela. Takže to mi tiež nepridalo. A druhá vec bola, že bývame 18 km od najbližšej nemocnice. Čiže záchranka by ani nestihla prísť do 15 minút. Takže som opäť žila v strachu, o to väčšom, že som doma mala 1,5 ročného synčeka a nemohla som veľmi vylihovať.

Nakoniec všetko dopadlo super. Až na to, že po pôrode mi zostali zvyšky placenty a vykrvácala som im rovno na izbe na piaty deň po pôrode, keďže bol Silvester a lekár povedal, že v noci sa SONO nerobí. Takže ma nechali silno krvácať 16 hodín. Ráno už behali okolo mňa a urobili mi kyretáž na poslednú chvíľu. Vtedy mi povedali nech sa už radšej tretíkrát nevraciam.

A predsa túžba bola silnejšia a tretie tehotenstvo, aj keď už vo vyššom veku som mala konečne ukážkové, aj pôrod bol rýchly a pekný a dieťatko ani nehovorím. Teraz má rok a na prstoch jednej ruky by som spočítala koľkokrát plakala a neboli sme ani jedinkú noc hore. Prespala hneď ako sme došli z pôrodnice 6-8 hodín, aj napriek tomu, že ju dodnes kojím.

Takže určite sa to všetko vyplatilo. Na strach som už dávno zabudla, aj keď viem, že nie každá žena má to šťastie, aby to dopadlo tak ako u nás. A o to viac si to vážim a teším sa z každého dňa, lebo každučký človek je jeden veľký neskutočný zázrak.
7 ľudí považuje za užitočné
avatar
marci1408 • 5. nov 2013 • Placenta praevia

Moje čakanie na vytúženú dcérku

Moja dcérka bude mať koncom novembra 3 rôčky a je z nej krásna a šikovná baba....ale veľakrát za tie tri roky som ďakovala Bohu, že všetko dobre dopadlo, pretože viem, že diagnóza placenta praevia totalis, ktorú som mala aj ja, je veľmi vážnou komplikáciou, hoci to mnohí lekári podceňujú, resp. nepodajú mamičkám dostatočné
informácie...ale mnohé mamičky ani dobré rady nedodržiavajú.

Mne túto diagnózu zistili v cca 21.t. tehotenstva na morfologickom ultrazvuku (mala som 37 rokov). Dovtedy som nemala žiadne komplikácie. Lekár mi oznámil, že nesmiem mať pohlavný styk, nemám dvíhať žiadne ťažké predmety, ani sa nijak inak namáhať, čo najviac ležať a nepodceniť žiadnu bolesť ani malé krvácanie. V prípade, že začnem krvácať, mám sa okamžite dopraviť do nemocnice v ležiacej polohe, prípadne okamžite volať sanitku, pretože môže ale nemusí dôjsť k masívnemu krvácaniu pri odlúčení placenty. Potom podišiel k umývadlu a stredným prúdom pustil vodu, aby som pochopila, ako môžem začať krvácať pri odlúčení placenty. V tom prípade mi zostáva vraj na dopravenie do nemocnice 7 minút, aby som nevykrvácala úplne a aby sa dalo zachrániť dieťatko. Bolo to šokujúce, ale zároveň ma to dostalo do reality, aby som zbytočne neriskovala.

Oznámil mi, že budem k nemu chodievať na pravidelné týždenné kontroly asi od 34. týždňa a bude naplánovaná hospitalizácia aj sekcia. Poctivo som dodržiavala všetky rady a snažila sa myslieť pozitívne, lebo pravdupovediac, prvé dni som bola vystrašená. Uvedomila som si však, že nemôžem v takomto strachu prežiť zvyšok tehotenstva, tak som pekne doma oddychovala, pozerala televíziu a surfovala na nete, keďže som nemohla behať po obchodoch a kupovať výbavičku...tak som si veľa vecí kupovala cez internet.

Presne mesiac pred termínom pôrodu som začala mať pravidelné kontrakcie a tak ma manžel odviezol do nemocnice. Tam som už zostala do pôrodu. Napichli ma na infúzie - magnézium a prvý 10 dní mi nedovolili ani zísť do postele, aby som išla na toaletu,ale nosili mi misu... Tak isto mi nosili jedlo až do postele a sestričky ma
strážili vo dne aj v noci...keď som sa išla raz za tri dni osprchovať, sestrička išla so mnou, keby sa náhodou niečo stalo. Bolo vidieť, že si uvedomujú riziko. Pri posteli som mala zvonček, aby som ich mohla okamžite zavolať.

Po 10 dňoch som smela chodiť na toaletu, nakoľko som bola už bližšie k termínu pôrodu a dieťatko bolo vyvinutejšie, ak by náhodou došlo k pôrodu. Stále však bolo dôležité, aby sa pôrod oddialil čo najviac, pretože dcérka priberala za týždeň vďaka zlej polohe placenty iba polovicu toho, čo iné detičky. Pravidelne mi robili usg a monitorovali kontrakcie, ktoré ustali ešte v ten deň, ako som bola prijatá do nemocnice, po infúziach. Potom sa sporadicky objavili, ale len na krátko.

Počas hospitalizácie mi bolo ťažko, lebo som bola pripútaná na lôžko, nebola tam žiadna televízia, knihy ma už nebavili a mamičky sa tam striedali ...len ja som ostávala, ale bola som rada, že som pod kontrolou a keby sa niečo stalo, lekári sú pri mne a môžem byť do pár minút na sále. Navyše lekár, ktorý sa dušoval, že sa o mňa postará počas hospitalizácie, ma nenavštívil ani raz. Videla som ho len 2x aj to počas usg. Pravdepodobne jeho nezáujem súvisel s tým, že sme ho "finančne nepodporili"...ale to je na inú tému. Našťastie sa mi venoval iný lekár, vďaka ktorému som sa psychicky ako tak držala. Lekár, ktorý sa mi pôvodne mal venovať ma totiž začal strašiť, že on by mal na mojom mieste tiež strach z pôrodu, pretože to bude ťažký a zložitý zákrok a vraj je tam vysoké riziko veľkej straty krvi....atď. a tak mi druhý lekár dvíhal náladu a neveriacky krútil hlavou, ako ma môže jeho kolega takto trápiť....a presvedčil ma, že takéto zákroky už robil a že to nie je vôbec také dramatické a dieťatko má určite vyššiu váhu ako 2000gr. aj keď mi druhý lekár tvrdil opak.

V deň, keď sa dcérka narodila, mi dopoludnia robil usg a spýtal sa ma s úsmevom, kedy by som chcela rodiť...ja som mu na to povedala, že aj hneď :) Ukazoval mladšiemu kolegovi, ktorého pravdepodobne zaúčal, ako mám položenú placentu a trošičku mi pritlačil prístrojom na podbruško. O pár hodín som pochopila prečo...začala som totiž trošičku krvácať...pravdepodobne videl, že som už psychicky na dne a podráždil usg maternicu. Bola som totiž už v ukončenom 38.t.t. a dcérka mala už vyvinuté orgány, aj keď bola drobnejšia. Takže ma dali hneď na monitor, usg a môj zlatý lekár ukazoval staršiemu lekárovi, ktorý mal službu na sále, ako mám uloženú placentu.

Po chvíli som už začala krvácať viac, takže som sa ocitla hneď na sále, pretože dieťatko malo slabé ozvy...a moje srdiečko prišlo na svet s váhou 2550 gr. a 49 cm :) Nepotrebovala som ani transfúziu a rekonvalescencia prebehla super. Moja bambuľka bola zdravá a ja som bola neskutočne šťastná, že všetko dobre dopadlo. Po pôrode sa prišiel na mňa pozrieť niekoľkokrát lekár, ktorý sa o mňa zaujímal počas celej hospitalizácie aj lekár, ktorý mi robil sekciu a ja som im veľmi ďakovala za podporu. Lekár, ktorý sa mi pôvodne mal venovať, po mne ani neštekol...ale to už pre mňa nebolo dôležité....

Takže moja rada budúcim mamičkám, ktoré majú túto diagnózu: nepodceňujte rady lekára, dodržujte všetky zákazy, ale zároveň nedovoľte strachu, aby vás pripravil o krásne chvíle s Vašim dieťatkom v brušku. Venujte sa nejakej svojej záľube, ktorej sa môžete venovať v pohodlí vášho bytu a nechajte sa rozmaznávať vašimi blízkymi.
13 ľudí považuje za užitočné