Máte problém so zápchou a hľadáte nenáročné tipy a domáce recepty, ako s ňou bojovať? Zamyslite sa nad svojím jedálničkom a zaraďte do neho produkty, ktoré vaše črevá opäť naštartujú. Niekedy stačí málo a výsledky pocítite už v krátkom čase.

Problémy so zápchou nie sú zvyčajne tou najpríjemnejšou témou. Zápchu môžu spôsobovať viaceré príčiny, napríklad nedostatočný pitný režim, málo vlákniny v strave, stres či sedavé zamestnanie. Nevyhýba sa ani tehotným ženám či cukrovkárom.

Čo pomáha proti zápche?

1. Raňajky bohaté na vlákninu

Účinným riešením boja proti zápche je zvýšenie príjmu vlákniny v strave, ktorá reguluje pohyb v črevách. Zaraďte preto do svojho jedálnička cereálne raňajky. Ideálne čisté ovsené vločky, zmiešané s čerstvým ovocím. Pridať môžete aj ľanové semiačka či pohánku. Zároveň zvýšte aj príjem tekutín - ideálne čistej vody, keďže vláknina sa pre správne trávenie v črevách viaže na vodu. 

2. Sušené ovocie

Medzi cereálnymi raňajkami a obedom si doprajte ďalšiu vlákninovú bombu v podobe sušeného ovocia. Medzi najúčinnejšie považujeme sušené slivky (v 1 slivke sa ukrýva priemerne až 1 gram vlákniny), marhule, hrozienka či figy.

3. Ricínový olej a ricínová šťava

Ricínový olej chutí podobne ako hroznový, no pri zápche je veľmi efektívny. Úľavu môžete očakávať už po dvoch až šiestiach hodinách. Odporúčame zmiešať ho s čerstvým pomarančovým džúsom.

4. Veľa, veľa vody

Zápcha v mnohých prípadoch nastáva vtedy, keď hrubé črevo absorbuje príliš veľa tekutín z odpadu v črevách, z čoho následne vzniká suchá a tvrdá stolica. Preto pripomíname staré známe - pite dostatok tekutín!

5. Potraviny bohaté na horčík

Horčík je takisto nevyhnutný pre správnu peristaltiku čriev. Obohaťte preto svoj jedálniček o suroviny, bohaté na horčík. Nájdete ho najmä v zelenej listovej zeleniny, orechoch, avokáde či rybách.

6. Probiotiká

Na raňajky alebo kedykoľvek počas dňa odporúčame dopriať si šálku kefíru či biele probiotického jogurtu. Zložky, ktoré tieto výrobky obsahujú - teda Lactobacillus a Bifidobacterium - podporujú správny pohyb v črevách. Konzumujte preto probiotické mliečne výrobky pravidelne, ideálne každý deň.

7. Káva

Nielenže je obľúbeným "štartérom" do nového pracovného dňa. Tmavá pražená (ideálne organická) káva takisto stimiluje trávenie a obsahuje dostatok vlákniny na to, aby udržala vaše črevá v pohybe.

8. Olivový olej

Doprajte si lyžicu olivového oleja na prázdny žalúdok - ideálne ráno pred raňajkami. Pomáha stimulovať tráviaci trakt a takisto lubrikuje črevá.

Náš tip: Dostatok pohybu

Pohyb podporuje vitalitu svalov a zároveň stimuluje trávenie. Nie nadarmo sa hovorí, že po výdatnom obede by sme si mali dopriať miesto poobedňajšej siesty na gauči radšej prechádzku na čerstvom vzduchu. Z cvičení odporúčame pri boji s lenivými črevami najmä jógu, pilates a jogging.

Foto: shutterstock

Bojujete s mokrou postieľkou aj niekoľkokrát za noc? Alebo je neodmysliteľnou súčasťou pyžamka plienka, s ktorou je už podľa vás načase skoncovať? Nezúfajte, nejedného rodiča máta, kedy a najmä ako odplienkovať dieťa nadobro. I keď zaručené návody by ste len ťažko hľadali, možno je dobré vyskúšať aspoň zopár tipov mám, ktoré si tým tiež prešli a nakoniec to ich drobci zvládli.

Kedy skoncovať s nočnou plienkou?

Odúčanie od plienok je skôr pocitová záležitosť, nikto vám preto nevie povedať, kedy je ten správny čas začať. U väčšiny detí sa to deje postupne, teda najskôr prestanú nosiť plienočku cez deň, potom cez denný spánok a nakoniec aj v noci. Nájdu sa však aj mamičky, ktoré sa rozhodnú pre radikálne riešenie, ako tomu bolo v tomto prípade: "U nás to bolo všetko naraz. Jednoducho sa malej povedalo, že plienočky už nie sú, že budeme chodiť na záchod. Nedávala som jej ani na spinkanie, dala som jej prebaľovaciu podložku pod plachtu. A super, nehoda sa jej stala možno raz. Mala dva roky a mesiac. Samozrejme, že sme predtým skúšali cez deň, ale keď som sa stále pýtala na cikanie a aj tak sa mi docikala, rovno sme plienočku vrátili a skúsili sme povedzme za dva týždne." Občasná nehoda sa môže pritrafiť aj u menších školákov, no pokiaľ sa to po 5. roku stáva často alebo pravidelne, je vhodné obrátiť sa na odborníka.

Dôležité je správne načasovanie aj z pohľadu ročného obdobia, nielen veku dieťaťa. Asi každá mama vie, že odúčať deti v zime je nezmysel. Nie je ničím ojedinelým, že keď už drobec v lete behá bez problémov bez plienok, s prvým ochladením sa začnú stávať nehody. "My sme začali až vo veku dva a pol roka v lete, lebo v zime to nemalo zmysel, vždy sa pocikal. Ale dlho už v noci spal tak, že mal do rána suchú plienku, tak som ho dala spať bez nej a bolo to ok. Ibaže na druhú noc sa pocikal. Asi je ten detský zadoček už navyknutý na to, že ho tá plienka hreje, ale tak som sa nevzdala, skúsila som ďalšiu noc a odvtedy nemáme v noci plienky, samozrejme cez deň tiež od leta," potvrdzuje príspevok na fóre Modrý koník. Navyše spaním v zime v mokrej postieľke si koledujete o prechladnutie a ani opraná bielizeň neschne tak rýchlo, ako by človek potreboval 🙂  

Čakať na suchú plienku alebo nie?

Ani v tomto nie sú mamičky jednotné. Kým jedny tvrdia, že suchá plienka je jasným signálom na odúčanie na noc, iné na tú suchú plienku čakajú márne. Pokiaľ si myslíte, že drobec by to už mohol zvládnuť a je podľa vás najvyšší čas, nebojte sa ísť do toho. "Ja mám odskúšané, že treba dať nepremokavú plachtu, spaciu plienku radikálne zrušiť a hotovo. Vyskúšať to tak na týždeň a ak sa bude denne pocikávať, tak by som plienku na noc vrátila a vyskúšala zase o mesiac, dva. Keď budete čakať, kým bude plienka suchá, tak sa možno nedočkáte - decká sú pohodlné, a keď vedia, že majú plienku, tak sa na nočník neunúvajú," vyjadrila svoj názor na fóre jedna mamička. "Nelka začala chodiť na nočník mesiac predtým, ako mala dva a pol roka. Plienku som jej ale na spanie dávala a vždy po prebudení bola plná. Raz som jej poobede zabudla dať a nepocikala sa. Odvtedy bola poobede bez plienky a o pár dní sme to vyskúšali aj na noc. Keď mala dva a pol roka, bola komplet odplienkovaná," opisuje svoju skúsenosť ďalšia z diskutujúcich.

Budiť alebo nebudiť?

Toto je ďalšia dilema, v ktorej sa maminky nevedia zhodnúť. I keď väčšina považuje budenie dieťaťa za nevhodné, a deti to obvykle dávajú aj patrične najavo, iné nevidia zmysel v čakaní na to, kým sa dieťa zobudí samé alebo vydrží celú noc. "Monča sa na cikanie zobudila sama a stále mi v noci chodí jedenkrát cikať, a to má cez 4 roky, ale budí sa sama," podelila sa na Modrom koníkovi mamička benne. "Mne sa teda to nočné budenie nepáči, mňa by teda porazilo, keby ma v noci ktosi nasilu zobudil a nútil na záchod. Ja som za to, že tomu treba nechať čas," zapája sa do diskusie druhá mama. Ďalšou alternatívou, ktorá je akýmsi riešením uprostred, môže byť nosenie spiaceho dieťaťa na záchod. "Ja som noc riešila tak, že som od 2 rokov malého reagovala na jeho nepokoj, vrtenie sa a vtedy som ho dala cikať. Bolo to väčšinou cca 2 hodiny po zaspatí a okolo 5. hodiny nad ránom. Nikdy som ho na cikanie nebudila, on bol vtedy čiastočne sám od seba prebudený, len sa nevypýtal cikať, tak som ho dala ja. Takto sme fungovali do 2 rokov a 3 mesiacov," zdôveruje sa s možným riešením kaja73.

Musí ísť dieťa do postele vysmädnuté?

I keď väčšina odborníkov tvrdí, že dieťa by nemalo aspoň 2 hodiny pred spaním piť, mamičky majú aj iné skúsenosti: "Večerné pitie zase až taký vplyv na nočné pocikávanie podľa mojich skúseností nemá. Nelka si večer dá dva glgy a ide v noci trikrát cikať, Dianka vypije pred spaním pol litra vody a v pohode spí do rána." Nájdu sa samozrejme aj také, ktorým úprava pitného režimu pomohla: "Moja večer vypije mlieko a potom chodí veľakrát cikať, preto som skončila s mliekom pred spaním a dávam jej ho skôr, aby sa mohla ešte pred spaním vycikať."

Odúčanie od nočnej plienky môže vyzerať ako hotová veda. Skúšajte sa postupne dopracovať k suchej postieľke, trénujte, no najmä sa tým nestresujte. Najdôležitejšie je vystihnúť tú pravú chvíľu, kedy je už dieťa na takýto veľký krok pripravené. 

Prečítajte si aj o príčinách nočného pocikávania 

Foto: pixabay.com

Je úplne prirodzené, keď malé deti ochutnávajú všetko, čo im príde pod ruku. Nie nadarmo sa vraví, že dieťa poznáva svet ústami. Väčšina mám nerobí drámu z toho, keď si dá dieťa do úst za hrsť piesku, hliny, zahryzne do mydla, či si potajomky odtrhne kúsok papiera. Čo ale robiť, keď dieťaťu takéto "dobroty" zachutia? Existuje na to vôbec nejaké vysvetlenie?

Takáto porucha, kedy človek konzumuje nejedlé veci, sa volá Pica (pika) syndróm. Stretne sa s ním asi každé tretie až štvrté dieťa vo veku od 2 do 4 rokov. Nemusí to ale nič znamenať. Vo väčšine prípadov ide len o zvedavosť a postupne sa tento problém vytratí aj sám.

Pica syndróm je veľkou záhadou

Nejde totiž o chorobu, ale o príznak čohosi, čo nepoznáme. Ako k tomu dôjde a čo s tým urobiť, nikto presne nevie. Pica syndróm môže naznačovať, že telu chýbajú nejaké živiny alebo minerálne látky, no vyskytuje sa aj u detí a dospelých, ktorí majú pestrú a pravidelnú stravu a hodnoty minerálnych látok v norme.  

Ak spozorujete, že vaše dieťa, ktoré je už dosť rozumné na to, aby pochopilo, že nejedlé veci nepatria do úst a aj napriek tomu konzumuje nezvyčajné veci ako hlinu, piesok, zubnú pastu, vlasy, kriedu, papier, mydlo a podobne, mali by ste vyhľadať odborníka.

Riešte to!

Kým malé deti to robia skôr zo zvedavosti, tie väčšie sa môžu snažiť upútať na seba pozornosť. Pica syndróm môže byť veľmi nebezpečný a skončiť otravou, črevnou infekciou, upchatím alebo poranením čriev, v dôsledku čoho môže malý pacient skončiť až na chirurgickom stole.

Pokiaľ dieťa aj napriek neustálemu vysvetľovaniu neprestáva jesť takéto veci, alebo mu dokonca chutia, je najvyšší čas zájsť za detským lekárom. V prvom rade je potrebné zistiť, či mu nechýba železo a iné minerálne látky. Pokiaľ výsledky krvi ukážu, že všetko je v najlepšom poriadku, prichádza na rad psychológ.

Foto: flickr.com

Nepríjemná kožná choroba zvaná molusky trápi nejedno dieťa a spolu s ním aj jeho rodičov. V niektorých prípadoch ide o jednorázovú záležitosť, ktorá rýchlo vymizne, inokedy sa problém naťahuje dlhodobo bez značných zlepšení alebo sa po vymiznutí vyrážky zas a znova vracajú. Ako si s moluskami poradili rodičia, ktorí s týmto kožným ochorením bojovali? Prečítajte si ich rady.

Čo to vlastne tie molusky sú? Odborne sa volajú kognitózne bradavice. Ide o malé ružovo-biele vyrážky, ktoré sa môžu objaviť na hrudníku alebo končatinách, ale napríklad aj na tvári či dokonca očnom viečku, a to najmä ak má dieťa extrémne suchú pokožku. Najčastejšie sa prenášajú v škôlke či škole, na plavárni, vo wellness či obyčajným dotykom. Na prvý pohľad nejde o závažné ochorenie, je však infekčné a často sa rýchlo šíri. Dieťa si ho tiež škrabaním môže jednoducho prenášať z jedného miesta na tele na ďalšie. No a keďže sa deti zvyknú často škriabať, najmä ak ich niečo obzvlášť svrbí, týmto spôsobom si to zhoršujú.  

Liečba u kožného lekára

Prvé, čo vás zrejme napadne, ak sa u vás molusky objavia, je navštíviť kožného lekára. „Náš kožiar nám ich vypaľoval tekutým dusíkom, čo ale veľmi nepomáhalo. Potom ich vyberal ostrou chirurgickou lyžicou. Viete si ale predstaviť, ako to znášal náš malý. Nič príjemné,“ približuje svoje skúsenosti jedna z mamičiek na fóre.

Ako dodáva ďalšia mamička, ak ani to nepomáha alebo sa problém opakovane vracia, lekári zvyknú zvoliť celkovú anestéziu, pod ktorou je možné na jedenkrát všetky vyrážky vybrať. Mamičky tiež majú skúsenosti s mastičkami ako infectodell či ichtamol. „V lekárni dostať gáfrovú masť. Videla som zlepšenie už po dvoch dňoch. Odporúčila mi to jedna milá lekárnička. Vyrážky pekne zaschýnali jedna po druhej, až poodpadávali,“ popisuje svoje skúsenosti ďalšia matka.

Každému však zaberá niečo iné, jednoduché a jednoznačné riešenie preto zrejme neexistuje.  

Domáca liečba

Ak ste už vyskúšali kadečo, no nepríjemných molusiek sa stále nie a nie zbaviť, nechajte si poradiť od mamičiek ich domáce vychytávky. Podľa ich vlastných skúsenosti pomáha:

• More a slnko – vyberte sa teda na dovolenku niekde k moru a doprajte svojim deťom dostatok vitamínu D v podobe slnečných lúčov a dostatok prírodného liečiva vo forme morskej vody
• Bylinky – z prírodných byliniek si mamičky pochvaľujú najmä čistec rovný. Svoje skúsenosti s ním má napríklad Lela: "Je ťažké tomu uveriť, ale my sme mali ten istý problém a jediné, čo nám pomohlo, bola bylinka čistec rovný. Tou som malému molusky potierala a robila som aj čaj z tejto bylinky, ktorý malý počas dňa po troche pil. Poradila mi to jedna stará babička a zabralo to na 100 %."
• Čerstvý cesnak - "Ja som tiež skúšala kadečo. Lokálne bol najlepší asi cesnak. Ten zabral okamžite. Ale je to dosť silné, treba dať len kúsok a presne na miesto. Na telíčku som to malému nechala cez noc. Sčervenalo to, vysušilo a odpadlo," popisuje na fóre svoje skúsenosti ďalšia mamička

Foto: flickr, shutterstock

Odúčanie od dennej plienky už máte za sebou, no s tou nočnou sa to stále akosi nedarí. Pokiaľ má drobec tri či štyri roky, máte stále čas s plienočkou na noc zabojovať. Ak sa to ale nepodarí, kým dovŕši 5 rokov, návštevu lekára by ste nemali príliš odkladať.

Nočné pomočovanie trápi dve z desiatich detí vo veku 5 rokov a môže pretrvávať do puberty, v 2 % prípadov dokonca až do dospelosti. Ak ste sa teda stretli s názorom, že každé dieťa sa raz odnaučí od plienky a nikto dospelý sa nepocikáva, nie je to celkom tak. Problémy s pocikávaním trápia dievčatá aj chlapcov, i keď u chlapcov to býva častejšie.

Nočné pomočovanie (primárna nočná enuréza) je nekontrolovaný únik moču počas spánku, a to nočného aj denného, u detí starších ako 5 rokov. Človek dokáže kontrolovať tvorbu moču a samotné močenie. Táto schopnosť sa v detstve postupne vyvíja, u niekoho skôr, u iného neskôr. Dieťa dokáže prevziať kontrolu nad cikaním najskôr cez deň a potom aj v noci, len ojedinele sa úplne zbaví plienok naraz. 

Prečo sa dieťa pocikáva?

Mnohí sa mylne domnievajú, že dieťa, ktoré sa v noci pocikáva, je vystresované a nešťastné. I keď stres, napríklad v dôsledku hádok alebo rozvodu rodičov, môže byť tiež spúšťačom tohto problému, vo väčšine prípadov treba hľadať príčinu inde.

Dozrievanie centrálneho nervového systému zohráva veľkú úlohu, pretože vďaka nemu si dieťa začne uvedomovať plný močový mechúr a potrebu ísť cikať. To sa väčšinou udeje okolo roka a pol, kedy sa odporúča začať s odúčaním od dennej plienky. Pokiaľ je toto dozrievanie u dieťatka oneskorené, môže to celý proces skomplikovať.  

Všimli ste si, že drobec celý deň takmer nič nepije a večer pred spaním do seba leje jeden pohár za druhým? Pri takomto scenári môžete o suchej postieľke len snívať. Ak sa chcete zbaviť nočnej plienky raz a navždy, mali by ste mu v prvom rade upraviť pitný režim.

Najčastejšie za nočným pomočovaním stojí nedostatočná produkcia hormónu vazopresínu. Ten má za úlohu riadiť tvorbu moču. V noci sa tvorí viac vazopresínu, v dôsledku čoho sa produkuje menej moču, močový mechúr sa pomalšie napĺňa a nemusí sa vyprázdniť. Ak je tvorba tohto hormónu nedostatočná, močový mechúr sa v noci rýchlo naplní, čo dieťa nie je schopné rozpoznať, a tak sa zobudí až v mokrom pyžamku. 

Problém ale môže byť aj celkom inde, napríklad v poruchách či vrodených vadách močového ústrojenstva.

Ako sa dopracovať k suchej postieľke

Rodičia by si mali v prvom rade uvedomiť, že problém s pomočovaním nedokáže dieťa ovplyvniť a nerobí to naschvál. Zároveň nie je na mieste myslieť si, že zlyhali a hanbiť sa za to, že ich dieťa sa pocikáva. Práve naopak, treba si uvedomiť, že detí, ako to ich, je veľa a treba s tým niečo robiť. 

Skôr, ako navštívite odborníka, vyskúšajte tieto 3 kroky

• Nastavte pitný režim
  Dieťa by malo piť najmä dopoludnia, aspoň 2 hodiny pred spaním by už nemalo piť vôbec. Nezabúdajte, že aj polievky, či šťavnaté ovocie a zelenina sú zdrojom tekutín, ktoré by mohli zapríčiniť, že sa dieťa v noci pociká. Najmä počas horúcich letných dní či pobyte na ihrisku dieťaťu pitný režim neobmedzujte. Ak ste zvyknutí tráviť čas na ihrisku až do neskorých večerných hodín, radšej odíďte domov skôr, aby ste mohli dodržať tie cca 2 hodiny pred spaním.
• Močenie pred spaním
  Pred spaním by sa malo dieťa poriadne vycikať, aj keď tvrdí, že mu netreba a len si cvrkne. Zároveň ho učte, aby cez deň chodilo pravidelne na záchod a nezadržiavalo moč.
• Spánkový režim
  Dieťa by malo chodiť spávať približne v rovnakom čase.

Kedy je načase vyhľadať odborníka?

Ak ste dodržali všetky vyššie spomenuté rady, no výsledok sa i tak nedostavil, je načase navštíviť detského lekára. Ten zváži prípadnú návštevu detského nefrológa, ktorý vyšetrí moč dieťaťa a močový systém ultrazvukom. Následne, ak to bude potrebné, predpíše lieky, ktoré sa užívajú vždy pred spaním a majú za úlohu regulovať tvorbu vazopresínu až do doby, kým toho telo nie je schopné samé.

Foto: flickr.com

Pitie čajov a užívanie prírodných prípravkov, ktoré dokážu vyriešiť vaše problémy bez nežiaducich účinkov, je priam rozprávková myšlienka. Je to však naozaj pravda? Naozaj je všetko prírodné aj „bezproblémové“?

Na čo si dať pozor?

Piepor (čierne korenie)
Kedysi používaný Polynézanmi pre svoje hypnotické a upokojujúce účinky. V súčasnosti využívaný skôr na odbúravanie stresu, úzkosti a nespavosti. Problém nastáva pri pití nápojov z pieporu, kedy môže spôsobiť poruchu pečene, najmä v kombinácii s nadmerným množstvom alkoholu a farmaceutických prípravkov.

Extrakt zo zeleného čaju
Zelený čaj je jednou z najlepších bylín pre zdravie. Antioxidanty redukujú riziko srdcových ochorení, obezity, cukrovky a rakoviny. Avšak doplnky užívané vo vyššej dávke môžu byť toxické a dokonca spôsobiť až zlyhanie pečene. Nebezpečenstvo môže nastať aj pri užívaní amfetamínu alebo predpísaných liekov ako sú antidepresíva (typu tzv. inhibítorov monoaminooxidázy) a chinolónové antibiotiká. V ľudskom tele nastane prehnaná stimulácia, zvýši sa krvný tlak, nervozita a objavia sa bolesti hlavy.

Ľubovník bodkovaný 
je vysoko efektívny antidepresant. Antidepresíva ovplyvňujú neuromediátory v mozgu, čo sú látky, ktoré, zjednodušene povedané, pomáhajú nervovým bunkám v ich funkcii, rovnako ako ľubovník. Preto sa ľubovník nekombinuje s antidepresívami. Môže spôsobiť fotosenzitívnu reakciu na koži, preto sa jeho užívanie neodporúča v letných mesiacoch a dlhodobo.

Vitamín C
Hoci predávkovať sa vitamínom rozpustným vo vode je oveľa náročnejšie než tými rozpustnými v tuku (vitamíny A, D, E, K), nič nie je nemožné. Odporúčaná denná dávka je od 65 do 90 mg denne a maximálny limit je 2000 mg denne. Dlhodobé užívanie megadávok vitamínu C môžu spôsobovať hnačky, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy a brucha, nespavosť a obličkové kamene. Hoci v odporúčaných dávkach pôsobí antioxidačne, v megadávkach je pro-oxidatívny. Sám teda tvorí kyslíkové radikály. Pozor by si mali dať „vlastníci" obličkových kameňov. Najčastejší typ kameňov je zmes vápnika a oxalátu. Ľudské telo môže zmeniť vitamín C na tento oxalát, čo danému stavu nepomôže.

Bylinkové čaje

Bylinkové čaje mávajú terapeutický účinok, preto aj s ich užívaním treba narábať opatrne a nepiť ich dlhšie, než je uvedené na ich obale. Bylinkové kúry trvajú od dvoch do šiestich týždňov. Ak chorobu nezdoláte ani po šiestich týždňoch, odporúča sa zmena byliniek alebo terapeutických prostriedkov.

Ak chcete piť čaj denne, vyberte si čaj, ktorý je upravovaný inak než sušením – fermentáciou. Je to kvasný proces, ktorý zlepšuje niektoré vlastnosti čaju ako je jeho vôňa, farba, chuť a dokáže utlmiť niektoré jeho účinky. Medzi takéto čaje patrí napríklad pravý čierny čaj.

Kto je najviac ohrozený?

Hoci bylinky vyzerajú veľmi neškodne, nie je tomu úplne tak. Najväčšie problémy by mohli mať ľudia, ktorí užívajú lieky na srdcové ochorenia.

Konkrétne by ste sa mali vyhnúť týmto rastlinám:

• Čínsky chvojník (ephedra silica), ktorý sa voľne využíva na liečbu kašľa a obezity.
• Cesnak, Ginko biloba, hloh - môžu zvyšovať riziko krvácania v kombinácii s protizrážavými prípravkami 
• Voduľka kanadská (Hydrastis canadensis) na liečbu zápchy môže ovplyvňovať krvný tlak a zvýšiť riziko krvácania.
• Vnútorne užitie arniky je potenciálne toxické pre srdce a zvyšuje krvný tlak.
• Rimbaba obyčajná ovplyvňuje zrážanie krvi a môže vytvoriť vredy v ústach.
• Zázvor  vplýva na zrážanie krvi, zvyšuje riziko krvácania pri užití s antikoagulanciami. Vysoké dávky sú spájané s abnormalitami srdečného rytmu a zmenami krvného tlaku. Podobne je na tom aloe a sladké drievko
• Ženšen – je nevhodný pre ľudí s hypertenziou (vysokým krvným tlakom). Medzi nežiaduce účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť, patria aj hnačky, nespavosť, nervozita či kožné vyrážky
• Pŕhľava dvojdomá je nevhodná pre ľudí s poruchami srdca a obličiek, ktorí zadržiavajú tekutiny.

Častým dôvodom nežiaducich účinkov liekov je ich obsah kumarínu. Jedná sa o látku, ktorá „zrieďuje“ krv a zabraňuje jej zrážaniu. Naopak, rastliny s vysokým obsahom vitamínu K rušia chcený efekt protizrážavých látok.

Vyskytnúť sa môžu aj alergické reakcie, napríklad na harmančekový čaj pri liečbe koliky.

Foto: www.pexels.com

Ako sa správne starať o chlapčenskú  predkožku a kedy vôbec začať s jej sťahovaním je dilema mnohých mamičiek.  Univerzálny návod ako postupovať neexistuje, dokonca ani lekári nie sú v tomto smere jednotní. 

Zorientovať sa v tejto naozaj náročnej téme je pre mnoho mamičiek veľmi ťažké. Najväčší strach v rodičoch vzbudzuje násilné preťahovanie predkožky u urológa či dokonca operačné zákroky ako obriezka. Hoci inštrukcie, ako sa starať o svoje dieťa dostáva matka už v pôrodnici a neskôr u detského pediatra, súčasné trendy v starostlivosti o chlapčekov vzbudzujú v mamičkách nedôveru a obavy. Najmä ak vedia, že ich mamy to robili trochu inak.

Novodobé štúdie v starostlivosti o chlapčenskú predkožku hovoria, že pokiaľ dieťa nemá žiadne problémy, treba s týmto úkonom počkať. Názory lekárov sa ale rôznia, čo pocit neistoty u  mamičiek ešte znásobuje. Niektorí pediatri sa prikláňajú k tvrdeniu, že so sťahovaním treba začať až po jednom roku života, iní dokonca odporúčajú tento úkon až od troch rokov.  Je preto úplne pochopiteľné, že zneistené mamičky hľadajú radu medzi inými maminami, ktoré už majú skúsenosti so starostlivosťou o "pipíka".

Kedy riešiť sťahovanie predkožky

"Syn má 5 mesiacov a pediatrička nám vyslovene zakázala čokoľvek robiť s predkožkou. Nechcem nič zanedbať a preto sa obraciam na vás. Kedy ste začali riešiť daný problém?" zaznela prosba o zdieľanie skúseností.

Aj keď sú rady rôzne, každá sa zhodne v jednom - nasilu sa sťahovať predkožka nemá. Násilné sťahovanie predkožky môže spôsobiť vznik mikrotrhliniek, ktoré  zväčša prerastú do bolestivých zápalov. Rozdielne názory sú aj v tom, kedy začať so sťahovaním predkožky. 

"Keď sme prišli z pôrodnice a bola u nás na návšteve doktorka, tak hovorila, že hlavne s 'pinďou' nemáme zatiaľ nič robiť, že nám včas povie. V pol roku sme dostali mastičku a veľmi opatrne mi ukázala, ako na to. Len sťahovať pomaličky, dokiaľ to pôjde, trochu namasírovat a nechať. Zatiaľ to robíme párkrát do týždňa po kúpaní, kde se nám to pekne nahreje. Ze začiatku to nešlo vôbec, teraz už kúsok pretiahnem. Nikam sa neponáhľame. U kamarátiek som sa stretla s kladným názorom aj záporným. Niekde nepreťahovali vôbec a sú bez problémov, niekde majú problémy. Myslím, že keď na to idem  takto pomaličky, tak snáď nič nepokazíme," zamýšľa sa jedna z mám.

Skončili na urológii

Kým niektoré na radu detských lekárov nerobia s chlapčenskou predkožkou vôbec nič až kým nedostanú pokyn od lekára, iné začínajú aj skôr ako v pol roku dieťaťa. Nič ale nerobia násilne, všetko opatrne a predkožku sťahujú počas kúpania iba pokiaľ to ide. Mnoho mamičiek tiež po zlej skúsenosti, keď ich "ničnerobenie" priviedlo ku komplikáciám, odporúčajú začať so starostlivosťou o 'pipíka' čo najskôr.

"Aj my sme sa natrápili s predkožkou a nakoniec sme skončili na urológii. Teraz je už všetko v poriadku a všetci sme spokojní. Moja osobná skúsenosť je: preťahovať poctivo vo vode každý deň  a začať čím skôr," vyvodila závery k tejto téme z vlastnej skúseností ďalšia z mamičiek.

Názor otecka

"Je pekne vidieť ako tu mudrujete o takej veci, čo ste spoznali najskôr v puberte alebo neskôr  Ale pekne, ste starostlivé mamičky, tak debatujte, je to fajn. Rady doktorov sú všelijaké a aj musia byť. Ja zatiaľ nemám skúseností so synom  a ani si nepamätám, čo robili mne. Ale predpokladám, že nič a predkožka mi držala ešte niekedy okolo začiatku ZŠ na pinďúrovi. A potom zrazu nedržala. Ako dlohoročný odborník na svojho pinďúra by som vám odporučil umývať a inak nechytať," podelil sa svojou skúsenosťou a názorom aj istý tatino.

Myslím, že som spravila chybu

"Pred týždňom sme sa vrátili z nemocnice po chirurgickom zákroku. Malému sťahovali aj predkožku. Po operácii mu nič nebolo, ale na kontrole lekárka pozerala, ako sa mu to dá stiahnuť. Samozrejme, po 10 dňoch ničnerobenia mu to začalo zarastať, a tak zobrala potrebnú lekársku pomôcku, myslím, že skalpel a  "dala to do poriadku".  Až vtedy som zistila, čo je to problém s pipíkom u malého dieťaťa. Včera malý nechcel vôbec cikať a tak sme museli vždy napustiť vaňu teplej vody a tam sa vycikal. Dnes je to už o niečo lepšie, len sa mu nesmieme pipinda ani chytiť, no zajtra už musíme začať postupne sťahovať, lebo sa bojím, že mu to zase zarastie a ten drasťák už absolvovať nechcem. No ale čo som vlastne chcela zdôraznit. Keď sa narodil tak som mu postupne predkožku sťahovala. Už mu to krásne išlo. Potom som sa dočítala (i lekárka mi to potvrdila) že mu nemám nič robiť, príroda zariadi. Myslím, že som spravila chybu, lebo keby som pokračovala, tak teraz nemáme žiaden problém," napísala vo Fóre ďalšia z mamičiek.

V snahe vyhnúť sa bolestivému zákroku u lekára mamičky  používajú na sťahovanie predkožky aj rôzne mastičky. Čo bolo dobré pre jedno dieťa, môže vášmu uškodiť. Preto sa vždy poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Skúsenosti sú teda odlišné, no vyplýva z nich jednoznačne: Predkožku nikdy nesťahujte nasilu! Ak nejde, nejde.

Na záver skúsenosť lekárky - mamičky 

"Problémy s předkožkou se řeší snad u všech kluků. Já to řešila u svého syna a nakonec se stejně obřízce nevyhnul. Nejvíc mě štve fakt, že pracuji jako lékařka na klinice dětské urologie a nefrologie a nedokázala jsem tomu zabránit," pridáva svoju skúsenosť martiinka2 

Každý desiaty chlapček do troch rokov má problémy s predkožkou >>

S otázkami týkajúcimi sa zdravotnej starostlivosti o dieťa sa vždy poraďte s lekárom alebo aj viacerými odborníkmi na danú oblasť. 

Foto: Pixabay.com

Príčiny nechutenstva sú rôzne. U dojčiat môže za nechutenstvo oslabený sací reflex alebo prerezávanie zubov. Ak sa dieťa potýka s chorobou, nechutenstvo je sprievodným javom zdravotných problémov.

Počas rekonvalescencie je detský organizmus oslabený. Nenúťte dieťa jesť nasilu. Výsledkom bude ešte väčší útlm chuti do jedla, prípadne znížené vylučovanie žalúdočných štiav, čo znižuje chuť do jedla ešte viac.

Najčastejšie sa nechutenstvo prejavuje pri

• dlhšie trvajúcej horúčke, nádche, infekcii
• hnačke a zvracaní 

Choroba zapríčiní zníženú chuť do jedla a znížený príjem potravy. Ak je chuť do jedla znížená iba na krátko, nie je potrebné panikáriť. Vtedy je dôležité zabezpečiť dieťaťu dostatok tekutín a kvalitných bielkovín. Ak je nechutenstvo dlhšie ako 1-2 týždne, tak vyhľadajte lekára.

Predovšetkým dohliadnite na dostatočný príjem tekutín. Pokiaľ ide o nechutenstvo počas choroby, obmedzený príjem potravy alebo i krátkodobé hladovanie môže dieťaťu aj prospieť. Pri deťoch do jedného roka však nechutenstvo konzultujte s lekárom. 

Pri chorobe dieťaťa sa pripravte na to, že jedlo môže odmietnuť úplne. Nechutenstvo sa môže objaviť už počas inkubačnej doby. Vtedy nemusia rodičia vedieť, že na dieťa ide choroba a je to prirodzená reakcia tela. Telo sa pripravuje na boj s chorobou a šetrí energiu, ktorú by inak vydalo na trávenie jedla.

Nenúťte deti do jedla, ale zabezpečne dostatok tekutín

• často, ale v menších dúškoch
• podávajte vodu, slabé bylinkové čaje, riedené ovocné alebo zeleninové štavy – pamätajte však, že obsah tekutín závisí od ochorenia
• teplota nápojov závisí od ochorenia

Iba tekutiny nepodávajte dlhšie ako dva dni. Po dvoch dňoch môžete siahnuť po potravinách, ktoré sa dajú ľahko tráviť, odporúčame však poradiť sa s lekárom.

Nedostatok bielkovín má za následok nízku odolnosť voči infekcii, únavu, úbytok svalstva.

Ako podávať jedlo

• malé porcie
• ľahko stráviteľné jedlá, závisí však od typu ochorenia
• môžete podávať aj obľúbené jedlá, ale tie ľahko stráviteľné
• jedlá nesoľte, nekoreňte, slaďte medom
• podávajte celozrnné pečivo
• dieťa nechajte zjesť len toľko, koľko samo chce

Prečítajte si o nechutenstve ešte viac >>

#zdravie #nechutenstvo #choroba #nechut_do_jedla
Foto: pixabay.com

Tehotenstvo so sebou prináša mnohé vedľajšie komplikácie. O niektorých z nich ste možno počuli už aj pred otehotnením - ranné nevoľnosti, bolesti chrbta - o iných sa hovorí menej a ak sa objavia, môžu vás celkom zaskočiť. Jedným z takýchto "prekvapení"  sú aj silné kŕče v nohách – najmä v lýtkach – v neskoršom štádiu tehotenstva, s ktorými sa stretáva každá druhá žena. Niektoré trápia takmer každú noc, iné ich zažívajú raz za čas. Čo radia mamičky, ktoré si podobnou peripetiou prešli?

Kŕče sa u vás môžu objaviť aj v prípade, že ste sa s týmto problémom doteraz nikdy nestretli. Nepríjemne prekvapia najmä v noci, keď sú uvoľnené, ale aj počas dňa, ak sú vaše svaly dlho nehybné - keď napríklad dlho sedíte so skríženými nohami. Okrem lýtok ich môžete pociťovať aj na stehnách či chodidlách, prípadne môžu postihnúť svaly rúk a dlaní. Svojou intenzitou dokážu skutočne zaskočiť. S rastúcim bruškom sa môže ich intenzita stupňovať.

Nedostatok magnézia

Za týmito trampotami stojí väčšinou nedostatok magnézia, ktorý je v tehotenstve bežným javom. Väčšina tých, ktorí si tehotenskými kŕčami prešli, vám odporúčia zvýšiť dávku magnézia. Či už ide o voľné dostupné rozpustné vitamíny, magnézium pre tehotné a dojčiace ženy od lekára. Prvou pomocou pri slabších, raz za čas sa objavujúcich bolestiach, môže byť minerálna voda s obsahom magnézia. 

Keď minerálky nestačia

Rozhodne by ste mali v najbližšej tehotenskej poradni spomenúť svojmu gynekológovi vaše nočné trampoty. "Doktor mi na to dal magnézium pre tehotné, nie na voľný predaj. Určite to doktorovi spomeňte, pretože môže ísť o predzvesť aj niektorých iných sprievodných príznakov. Nedostatok magnézia môže spôsobiť v neskorších týždňoch kŕče a sťahovanie maternice. Dostatočným prísunom magnézia sa tomu snažíme predchádzať. Minerálky nemusia vždy stačiť," popisuje svoje skúsenosti na fóre  mamička.

Čo robiť, keď vás kŕč prepadne?

Bolesť býva naozaj silná a trvá niekoľko sekúnd až minút. Mnoho žien sa sťažuje, že ich kŕče zvykli budiť pravidelne uprostred noci, niektorým sa vracali iba výnimočne. „Vždy keď sa kŕč objavil, snažila som sa pritiahnuť prsty na nohách smerom hore, aby sa sval uvoľnil. Niekedy však bola bolesť taká silná, že som s nohou nedokázala ani pohnúť,“ približuje mamička, ktorá tehotenské kŕče zažívala pravidelne. „Keď bolesť ustála, lýtko som rozmasírovala,“ dodáva.

Nie je však ničím netypickým, ak intenzita kŕča pretrváva aj ráno. Lýtka potom bolia ešte aj na druhý deň, akoby ste mali svalovicu. "Niekedy ma z toho bolia lýtka celý nasledujúci deň, ako keby som v noci behala 12-minútovku," popisuje ďalšia mamička.

Na kŕče zaberá aj:

• Počas dňa pite dostatok tekutín
• Zaraďte do svojho jedálnička prirodzené zdroje magnézia (horčíka), napríklad banány či tvaroh
• Doprajte si dostatok oddychu
• Počas dňa si nohy čo najviac vykladajte, chodidlá si napríklad podložte niekoľkými vankúšmi, a takto relaxujte.

Prečítajte si aj o ďalších problémoch v tehotenstve 

Foto: shutterstock

Biely jed? Zabiják číslo 1?
Minule sme si povedali niečo o proteínoch, dnes sa skúsime vysporiadať s cukrom 🙂

"Cukor, skutočný diabol?"...."Cukor je biely jed"...."nejedzte cukor lebo".... "10 dôvodov, prečo nejesť cukor"..."Cukor je zabijak číslo 1"....takéto články na nás vybehnú, keď zadáme do vyhľadávača slovo "cukor".

Musím sa z tých nadpisov smiať 🙂 ale aj im trošku dať za pravdu. 

Ale po poriadku. V prvom rade si povedzme, že pojem sacharidy a cukry nie je to isté.

Cukor je totiž len podmožinou sacharidov, medzi ktoré patria aj ďalšie, iné látky. Aj preto na obale potravín nájdete údaj: Sacharidy XYZ, z toho cukry ABC 🙂

Ako teda delíme sacharidy?

Podľa počtu cukorných jednotiek ich delíme na: 

• monosacharidy alebo jednoducé sacharidy (sú tvorené z 1 cukrovej jednotky)
• oligosacharidy (sú tvorené 2 až 10 cukrovými jednotkami) 
• polysacharidy (sú tvorené viac ako 10 cukrovými jednotkami), ktoré ďalej delíme na rastlinné a živočíšne.

Kým monosacharidy sú zdrojom pre rýchle dopĺňanie energie, tak zložité sacharidy  sú zdrojom postupného uvoľnovania energie.

Niekedy, ak si všimnete obal proteínových tyčiniek, tie obsahujú aj pomerne veľké množstvo jednoduchých sacharidov....tieto konkrétne tyčinky sú vhodné pre vytrvalostných športovcov, ktorý potrebujú v určitom momente rýchly zdroj energie (posledné km maratónu napríklad).

Príkladom jednoduchých cukrov je glukóza, fruktóza, sacharóza.

Príkladom zložitých sacharidov je vláknina, škrob, celulóza. 

Druhým dôležitých delením sacharidov je delenie podľa glykemického indexu.

Kým si k tomu povieme viac, vráťme sa ešte k jednej podstatnej veci. 

Na čo sacharidy slúžia. 

Sacharidy sú najjednoduchším dostupným zdrojom energie a sú dôležité pre fungovanie organizmu.

Viete o tom, že mozog dospelého človeka spotrebuje za deň asi 140 g glukózy (jednoduchých cukrov), čo môže predstavovať až polovicu sacharidov prijatých potravou?

Teda sacharidy sú palivo pre mozog ale aj pre naše svaly.

Toto palivo sa vylučuje  z potravy do krvi cez tráviac trakt a svaly ho už následne použijú podľa potreby na prácu.

Rýchlosť vylučovania je ovplyvňovaná typom sacharidu, čo nás vracia k predchádzajúcemu deleniu (jednoduché cukry - rýchle, zložité sacharidy - pomaly ďalej zájdeš).

Čím je palivo pomalšie, tým je to v bežnom stave lepšie.

Ak je palivo príliš rýchle, telo ho premení na tuky.

Na základe tejto rýchlosti sa určuje celkový glykemický index potravín (GI) alebo GI jednotlivých sacharidov, ktoré delíme: 

• I. kategória - nízko glykemické (pomalé) sacharidy
• II. kategória - stredne glykemické sacharidy (56 - 69)
• III. kategória - vysoko glykemické (rýchle) sacharidy (>70)

Vzorovo, napríklad hladná múka má veľmi vysoký GI, kým celé zrná nízky GI alebo graham stredný GI.

Tretie delenie je delenie podľa vody a vlákniny, ktoré sacharidy obsahujú:

Viete o tom, že aj zelenina obsahuje sacharidy? Teda ak počas diéty tvrdíme, že nejeme na večeru sacharidy ale jeme napríklad šalát, tak klameme samé seba?

• Zelenina a ovocie spadá pod nízko koncentrované sacharidy, kvôli veľkému obsahu vody a malému množstvu energie.
• Chlieb, pečivo, cestoviny, ryža, zemiaky, cereálie, celozrnné produkty, múčne jedlá zas patria medzi vysoko koncentrované sacharidy, lebo majú nízky obsah vody a veľa vstrebateľnej energie.

 No je to veda a ak to celé chceme pochopiť, asi by sme mali dodať palivo nášmu mozgu 🙂

Ja v tomto prípade odporúčam tyčinky Woman Line, ktoré majú 0% pridaného cukru. Keď si prečítame obal,  zistíme, že obshahujú veľa zložitých sacharidov (zasýtia na dlhšie) a iba minimálne množstvo jednoduchých cukrov 🙂

Dobrú chuť.

Viac podobných tém nájdete aj v TEKMAR skupine.

Zdroj foto: pixabay.com

Proteíny, sacharidy, tuky, vláknina... Ako ich dopĺňať, kedy ich dopĺňať.  Chcem chudnúť, chcem naberať na svalovej hmote. Ach jaj, kto sa v tom celom má vyznať.

Je to celá veda a preto som si povedala, že to dám na "papier" 🙂

Dnes si teda skúsime povedať niečo laickou rečou o proteínoch.

Proteíny alebo inak povedané aj bielkoviny sú veľmi dôležitou stavebnou látkou nášho tela. Zúčastňujú sa na látkovej premene, podieľajú sa na stavbe nášho tela, na obnove a správnom fungovaní všetkých živých buniek, sú tiež súčasťou hormónov ako napr. inzulín a rastový hormón.

Ľudské telo nemá veľkú zásobu proteínov.  Preto je potrebné prijímať ich zvonku. Proteín, ktorý telo prijíma, je okamžite spracovaný a to tak, že organizmus si ho prestavuje na proteín telu vlastný.   Potom, ako do tela prijmeme bielkoviny, sa tie pomocou trávenia rozkladajú na aminokyseliny. 

Veľmi dôležité sú esenciálne aminokyseliny. Tie si telo nevie samé vytvoriť a potrebuje ich prijať zvonku vo forme živočíšnych a rastlinných bielkovín v potrave.

Živočíšne bielkoviny môžeme nájsť v mäse, rybách, vajciach, mlieku, mliečnych výrobkoch. 

Rastlinné zas nájdeme v strukovinách, obilninách, semienkach a v orieškoch.

Pre inšpiráciu uvádzam vzorovú tabuľku obsahu bielkovín v jednotlivých potravinách 🙂

Aminokyseliny, ktoré sa vytvorili trávením prijatých proteínov, sú buď použité na vytvorenie telesného proteínu, alebo sú premenené.

Telesný proteín potrebujeme nielen pre celkové fungovanie organizmu ale aj pri strese, chorobe, po športovom výkone, teda vždy keď je telo vystresované nečakanou aktivitou.

V prípade, že nie je nutné, aby sa aminokyseliny premenili na proteín (máme ho dosť),  organizmus ich prestaví na glukózu. Tá sa použije ako zdroj energie, alebo sa premení na tuk (pozor pri chudnutí!!!).

Hlavne u športovcov a pri rôznych chorobných stavoch je dôležité dodržať správny pomer prijímania bielkovín. Aby ich nebolo príliš málo ani príliš veľa.

Príliš veľa bielkovín zaťažuje obličky aj žalúdok, naopak málo sa prejavuje úbytkom na váhe ale aj na svalovej hmote.

A na záver ešte niečo chutné v podobe proteínov:

Ak chcete mať proteín vždy po ruke, odporúčame do kabelky, športovej tašky alebo vaku hodiť čokoládové, cheesecake alebo banánové proteínové tyčinky z rady TEKMAR GREEN LINE, taktiež vegánske PROTEIN BAR CAPPUCINO alebo ovocné tyčinky z rady SPORT PROTEIN BAR. 

Zdroj: blog tekmar.sk, vyzivavchorobe.sk, protein-bielkoviny.sk

Zdroj foto: pexels.com

Ak má vaše dieťa viac ako štyri roky a cmúľa si palec, začína mať problém, pretože sa tým zvyšuje riziko problémov so zubami a rečou. V prípade, že si cmúľa palec po piatom roku, pravdepodobne čelí emocionálnemu problému alebo poruche, najčastejšie úzkosti. Aby sa tieto problémy vyriešili, potrebuje odbornú pomoc. Často ide o jednoduchú liečbu, ktorá je účinná a pomáha.

Mnohí odborníci sa  zhodujú v tom, že cmúľanie palca by mali rodičia ignorovať a problém odzneje sám od seba. Liečbu potrebujú deti, ktoré si cmúľajú palec po 4. a 5. roku s veľkou intenzitou. Na každé dieťa však platí niečo iné. Ak spolupracuje, odučí sa jednoduchšie, no keď odmieta spolupracovať, zlozvyk neodzneje. Väčšinou odoznie potreba cucania si palca okolo dvoch rokov. Niektoré deti však zvýšia frevenciu a intenzitu do takej miery, že sa cucanie stáva sociálnym alebo dentálny problémom.

Zapojte celú rodinu

V prvom rade by si rodičia mali ujednotiť, či ide len o bežný zlozvyk alebo zlozvyk, ktorý upozorňuje na určité psychické problémy. V takom prípade, je potrebné konzultovať odstránenie zlozvyku s detským psychológom. 

Pri bežnom zlozvyku je vhodné vysvetliť dieťaťu, prečo je cmúľanie palca nevhodné, čo spôsobuje a prečo by s tým malo prestať. Rodičia by mali zvoliť takú formu rozhovoru, aby to dieťa pochopilo a spolupracovalo. Ak pôjde o násilné odvykanie, rodičia nebudú úspešní, pretože nátlak nepomáha. 

Ak dieťa počas dňa spolupracuje, môže nastať problém s cmúľaním palca v noci. Počas spánku si dieťa vloží prst do úst podvedome. Pomôcť môžu rukavice, ktoré sú upravené tak, aby prsty neboli v rukavici jednotlivo, ale v celku.

Následky cmúľania palca 

Jedným z prejavov sú červené vyrázky na koži, popraskaná alebo suchá koža. Cucané palce bolia, pretože tým trpí koža. Sústavná vlhkosť zo slín a tlak zubov spôsobujú mozole, ktoré praskajú alebo krvácajú.

Vyrážka sa môže vytvoriť aj okolo úst, pretože pri cmúľaní palca dieťa sliní. Je potrebné udržiavať kožu okolo úst dieťaťa čo najsuchšiu. Na vyrážku použite krém, ktorý podporí hojenie. Ak sa vyrážka nezlepší alebo sa zhorší do dvoch dní, tak kontaktujte pediatra.

Cucanie palca spôsobuje predkus. Spozornieť by mali rodičia, v prípade, že dieťa má predkus dedičný alebo mu vyčnieva horné ďasno.

Ak sa podarí odstrániť zlozvyk počas vývoja mliečneho chrupu, ústna dutina sa vyvíja bez zmien. Ak zlozvyk pretrváva pri raste trvalého chrupu, nastupuje čeľustno-ortopedická liečba. Podľa odborníkov nesmieme zabúdať ani na asociáciu tohto zlozvyku s inými funkčnými poruchami, ako je zlá poloha jazyka, poruchy perového uzáveru a poruchy výslovnosti. V tom prípade pomáha klinický logopéd a odborný terapeut.

Čo odporúčajú odborníci

Odborník môže odporučiť netoxickú plastovú pomôcku, ktorú môže dieťa nosiť na palci a znemožňuje mu cmúľať si palec. Pomôcka sa odstráni, ak dieťa vydrží bez cmúľania 24 hodín. Vhodné sú aj ústne pomôcky, ktoré musí nasadiť zubný lekár. Dieťa ich môže nosiť aj niekoľko mesiacov, kým sa problém odstráni.

Dlhé pretrvávajúce a silné cmúľanie palca môže vyvolávať vyklonenie predných zubov smerom von a spôsobiť efekt zajačích zubov. 

Ak rodičia problém zanedbajú, výsledkom je trvalo poškodený nepravidelný chrup. 

Väčšina takýchto detí potom nosí strojček, pretože zuby rastú krivo. 

Prečítajte si, ako dieťa od cmúľania palca odučiť

Dostávajú sa do čoraz vyšších nadmorských výšok. Výskyt infikovaných jedincov každoročne narastá. Prechádzajú sa po vás aj niekoľko hodín. Sú druhým najznámejším prenášačom pôvodcov infekčných ochorení na ľudí. Ich revírom sú listnaté lesy a zmiešané lesné porasty, no chytíte ich aj v mestskom parku. Sezóna kliešťov začína na jar, zobúdzajú sa v marci, útočia od apríla až do prvých mrazov.

Kto je to kliešť?

Kliešť (tiež Kliešť obyčajný, Ixodes ricinus) je parazit, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Životný cyklus kliešťov prechádza štyrmi štádiami: vajíčko, larva, nymfa a dospelý kliešť. Ochorenie môže kliešť preniesť na človeka počas posledných troch štádií.

Kliešte sú v prírode voľným okom ťažko viditeľné.  Larvy a nymfy sajú krv iba dva až tri dni, zatiaľ čo dospelá samička až dva týždne, pričom jej objem sa zväčší až dvestonásobne. Dospelý kliešť môže mať rozličnú farbu - od červenkastej cez tmavohnedú až po čiernu.

Nikde som nebol, tak kde som ho chytil?

Kliešte sa najčastejšie vyskytujú v tráve a nízkych porastoch do pol metra. Určite je vyššia pravdepodobnosť, že si vás kliešť nájde na prechádzke v lese. No suvenír v podobe prisatého kamaráta si pokojne môžete domov priniesť aj z prechádzky mestským parkom.

Je každý kliešť nebezpečný?

V tzv. prírodnom ohnisku je len 1 - 2 % kliešťov infikovaných kliešťovou encefalitídou. Jej výskyt na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami väčšinou sporadický. Zriedkavo dosahuje epidemický charakter. Ročne je na Slovensku diagnostikovaných niekoľko desiatok ochorení vo všetkých vekových skupinách. Medzi ochrozenejšie vekové skupiny patria seniori. Trvalé následky sú u nich častejšie, rovnako aj riziko zlyhania organizmu. Priebeh u detí zvykne byť mierny. Aj keď nemusí byť vždy pravidlom.

Kliešťová encefalitída

Liečba kliešťovej encefalitídy je tzv. symptomatická - potláčajú sa iba príznaky. Je to vírusové ochorenie a neexistuje naň liek. Pacient je väčšinou hospitalizovaný na infekčnom oddelení.

Diagnóza kliešťovej encefalitídy sa potvrdzuje vyšetrením - lumbálnou punkciou, pri ktorom doktori pomocou špeciálnej ihly napichnú miešny kanál a pacientovi odoberú mozgomiešny mok. Už toto vyšetrenie môže priniesť úľavu, keďže sa zmierni tlak na mozog, spôsobený opuchom. Pacient dostáva lieky na tíšenie bolesti hlavy, lieky proti opuchu mozgu a proti teplote.

"Moja dcéra prekonala encefalitídu. Bolo to niečo strašné. Ochrnula jej pravá časť tváre. Lekár samozrejme, že je to prievan. Nechali si nás na pozorovanie na víkend v nemocnici len na vitamínoch. Ale ako to funguje u nás, cez víkend sa špeciálne vyšetrenia nerobia. Veď načo. Lenže stav sa zhoršoval. Takže prišla lumbálka. A tam zápal. Štyri týždne v nemocnici. Na acykloviroch. Denne 3 infúzky, ktoré tiekli aj dve hodiny. Lumbálka bola robená ešte kontrolná. Niečo strašné, vysvetliť a donútiť dvojročné dieťa, že celý deň bude musieť ležať na chrbte a že cikať a kakať bude musieť do plienky. Petože sa musí vyrovnať tlak v mieche a strašne by ju bolela hlava. To nehovorím o polročnej rehabilitácii a liekoch. Ďalej výkyv nálad čo nastali. Nie je to sranda," zdôveruje sa vo Fóre mamička.

Ochorenie prebieha v dvoch vlnách, na začiatku pripomína virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, tečením z nosa, pokašliavaním. Po troch až piatich dňoch príznaky ustupujú, no po týždni nastupuje druhá fáza s vysokými teplotami, bolesťami hlavy podobnými migréne, stuhnutím šije. V najzávažnejších prípadoch môže choroba viesť až k ochrnutiu.

Lymská borelióza

Druhým častým ochorením, ktorého prenášačom sú kliešte je lymská borelióza. Medzi typické príznaky príznaky patrí červenkastá škvrna (tzv. erytém) okolo miesta uštipnutia, má tvar kruhu s bielym stredom. Pri kliešťovej encefalitíde meria erytém niekoľko milimetrov. Pri borelióze až niekoľko centimetrov (5 - 10 cm aj viac), s tendenciou rozširovať sa. Inak  sa objavuje únava, bolesť hlavy, svalov, kĺbov, horúčka, niekedy suchý kašeľ, či obrna lícneho nervu. Lymská borelióza sa lieči antibiotikami, neliečená môže spôsobiť dlhotrvajúce, niekedy aj doživotné ťažkosti, problémy so srdcom, kĺbmi i nervovým systémom. Proti lymskej borelióze neexistuje očkovacia látka, ani po prekonaní ochorenia si človek nedokáže vytvoriť imunitu a môže ochorieť znova.

V ktorých častiach Slovenska sa najčastejšie vyskytujú kliešte?

Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu kliešťovej encefalitídy. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie. Endemické oblasti (oblasti s výskytom nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh (v posledných 10 rokoch sa výskyt ochorení pohyboval od 57 do 163). Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice).

Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, t. j. mení sa na Slovensku areál ich rozšírenia. Kliešte sa zmenou klimatických podmienok dostávajú v posledných rokoch do vyššie položených oblastí Slovenska. Za posledných 30 až 50 rokov o 400 až 600 výškových metrov.

Prevencia

Dôležité je vedieť ako sa pred kliešťami chrániť. Ak sa chystáte do prírody, nepodceňujte správny odev. Oblečenie by malo byť bledej farby (dlhé nohavice, sveter s dlhými rukávmi, čiapka, obuté ponožky a vhodná tzv. celonártová obuv), aby bola zakrytá čo najväčšia plocha tela. Pri pobyte v prírode sa treba vyhýbať oblastiam s vysokou trávou. Po návrate sa poriadne popozerať, či ste si nepriniesli z túry suvernír.

Ako doplnkovú ochranu je vhodné použiť repelenty alebo kozmetické insekticídy. Odporúča sa aj užívanie komplexu vitamínu B.

Infikovať sa nemusíte iba priamo, ale aj prostredníctvom stravy. Konzumovať by sa malo iba pasterizované alebo prevarené mlieko (minimálne prevariť 10 minút pri teplote 65°C).

Najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie. Základné očkovanie tvoria 3 dávky. Ich účinnosť je 3 roky, po prvom preočkovaní až päť rokov. Vakcínu si hradí pacient sám.

Koľkí sa nakazili

Vlani na kliešťovú encefalitídu na Slovensku ochorelo 174 osôb, najvyšší počet ochorení bol v Banskobystrickom kraji – 60, najmenej – 2, v Bratislavskom kraji.

Na lymskú boreliózu ochorelo 1 105 osôb, najviac v Žilinskom kraji – 304, najmenej v Bratislavskom – 24 ľudí.

Viete, že ...?

Pár pikošiek, ktoré ste možno o kliešťoch netušili:

• Larvy kliešťa pripomínajú škvrnu sadze, nymfy sú veľké ako špendlíková hlavička alebo zrniečko maku
• Po nacicaní krvou narastie samička do veľkosti hrachu
• Dospelý kliešť môže mať rôznu farbu – červenkastú, tmavohnedú i čiernu
• Kliešte majú radšej mužov, fajčiarov a tých, ktorí si s mierou doprajú alkohol
• Nemajú radi cesnakovú arómu, sú slepé, obete si vyhľadávajú podľa dychu, alebo podľa niektorých látok v pote
• Ľudí so studenými nohami a rukami nenapadajú
• Po šatách vám môžu loziť aj niekoľko hodín, ak im ,,nesadnete" odpadnú a hľadajú si inú obeť
• Najviac im vyhovuje vlhké teplé počasie do dvadsať stupňov, počas horúcich suchých dní sa zahrabú do pôdy alebo zalezú pod listy

Máte aj vy skúsenosť s kliešťovou encefalitídou alebo lymskou boreliózou? Podeľte sa so svojou skúsenosťou vo WIKI. A pomôžte tak mamičkám.

Zdroj foto:

https://commons.wikimedia.org/wiki/File%3AIxodes_hexagonus_(aka).jpg

Tak veľmi ste túžili po dieťatku a boli ste pre neho ochotná obetovať čokoľvek, aj svoje krivky. A i keď sa s odstupom času pozriete na ten malý poklad a poviete si, že to naozaj stálo za to, občas prídu chvíle, keď sa na seba zahľadíte do zrkadla a zatúžite po atraktívnejšej postave. Dvojdielne plavky alebo tričko, ktoré by odhalilo vaše popôrodné bruško, už viac nemajú miesto vo vašom šatníku. Budete ho musieť skrývať naveky, alebo sa s tým dá ešte niečo urobiť?

Rozostúpené svaly nie sú tuk

Počas tehotenstva ste pribrali a nemienite to nechať len tak. Dohodnete si stráženie a bežíte zhodiť nadbytočné kilá do posilňovne, alebo uprednostníte cvičenie doma, kým bábätko spokojne spinká. Poctivo cvičíte brušáky už niekoľko mesiacov, no vaše brucho stále nevyzerá tak, ako by ste chceli. Ako je to možné?

Pokiaľ sa vám bruško nevrátilo do pôvodného stavu 6 až 8 týždňov po pôrode a je stále vystúpené a ovisnuté, pravdepodobne pôjde o diastázu priamych brušných svalov. O čom je reč? Za normálnych okolností drží pokope pravú a ľavú stranu brušného svalu väzivo. Počas tehotenstva je však naň v dôsledku narastajúceho bruška vyvíjaný neprimeraný tlak, ktorý môže viesť až k jeho uvoľneniu. Vďaka tomu neudrží toto väzivo brušné svaly, a tak sa medzi oboma polovicami vytvorí medzera, ktorá sa zvyčajne ťahá od hrudnej kosti až k pupku. Nahmatáte ju, keď si ľahnete na brucho, pokrčíte nohy a hlavu nadvihnete z podložky ako pri brušáku. 

Zbavte sa popôrodného bruška raz a navždy

Ženy, ktoré sa rozhodli bojovať s týmto estetickým problémom, jednoznačne tvrdia: Diastáza priamych brušných svalov sa dá riešiť, avšak nejde to zo dňa na deň. Čo im pomohlo a čo naopak nefungovalo vôbec?

1. Správne návyky sú základ

Vstávanie z postele, dvíhanie ťažkých vecí, a to aj bábätka, vám môžu priťažiť, ak ich robíte nesprávne. Nikdy preto nevstávajte z postele tak, že sa z polohy na chrbte posadíte. Prevaľte sa na bok, zodvihnite sa na lakte, spustite nohy z postele a potom sa rukami odtlačte až do sedu. Pri dvíhaní ťažkých bremien či dieťatka si najskôr kľaknite alebo čupnite, nikdy nedvíhajte nič cez vystreté nohy a ohnutý chrbát. Nedovoľte brušku vytŕčať a myslite na to počas dňa, snažte sa pravú a ľavú stranu bruška tlačiť k sebe a dozadu ku chrbtici.

2. Pokúste sa vrátiť na svoju pôvodnú váhu

Asi každá žena sa o to skôr či neskôr po pôrode začne usilovať. A i keď môže byť chudnutie pri bábätku náročnejšie, je dôležité skúsiť sa aspoň priblížiť k váhe pred tehotenstvom. Upravte si stravu, jedzte pravidelne a menšie porcie, vyhnite sa mastným a sladkým jedlám. Metabolizmus vám pomôže naštartovať aj pitie minimálne 3 litrov tekutín denne. Pamätajte, že strava a pitný režim tvoria až 70 % úspechu pri chudnutí.

3. Noste sťahujúci pás - Tupler

Len jeho pravidelné nosenie vás síce diastázy nezbaví, môže byť ale výborným pomocníkom pri každodenných aktivitách. Vďaka nemu nedôjde k rozširovaniu medzery medzi brušnými svalmi počas väčšej námahy. Pokiaľ sa rozhodnete zaobstarať si ho, myslite v prvom rade na materiál, z akého je pás vyrobený. Keďže v ňom budete tráviť veľa času, a aj v ňom cvičiť, nemali by ste sa pri jeho nosení nadmerne potiť. Ak ste navyše rodili cisárskym rezom, pri výbere pásu dbajte na to, aby vám zbytočne nedráždil jazvu.

4. Cvičiť, nie však hocičo

Prvé, čo väčšine žien napadne, je začať cvičiť brušáky a sklápačky. Nejedna sa už presvedčila o tom, že tieto cviky na diastázu nepomáhajú, práve naopak, môžu ju ešte zhoršiť. Dôležité je uzavrieť vytvorenú medzeru a dať brušne svaly opäť dokopy, nie tvarovať brušné svaly. Pozor si dávajte aj na niektoré jogové či pilatesové cviky, vždy sa radšej vopred poraďte s trénerom. Vhodné nie sú ani športy ako golf či tenis. Ak sa rozhodnete s diastázou skoncovať, začnite s pravidelným cvičením, posilňovaním panvového dna pomocou Kegelových cvikov, alebo sa obráťte na osobného trénera, či sa zapojte do niektorého z online cvičebných programov. Pomôcť vám môžu aj mamičky v skupine Popôrodné bruško = brušná diastáza

5. Operácia je rýchle riešenie

Z pochopiteľných dôvodov sa väčšina žien snaží tento problém riešiť najskôr cvičením. Aj keď je operácia jednoduchšia ako cvičenie, ktoré si vyžaduje čas a disciplínu, je veľkým zásahom do tela a treba počítať s pooperačnou bolesťou, zotavovaním po operácií a aj pri väčšej snahe chirurgov s viditeľnou jazvou. Operácia diastázy navyše nie je vhodná pre ženy, ktoré plánujú ďalšie tehotenstvo a ani potrebná pri menších rozstupoch svalov. Ak si neviete rady, obráťte sa na špecialistu - chirurga, ktorý vás vyšetrí a pri potvrdení diagnózy vám poradí, ako ďalej postupovať.

Foto: flickr.com

Ku klíčeniu som sa dostala prvýkrat v decembri roku 2015. Len tak som bola na internete a objavila som informácie o klíčení a klíčkoch. Veľmi ma to zaujalo a rozhodla som sa kúpiť do domácnosti ako vianočný darček nakličovaciu misku + semienka na nakličovanie. Nevedela som, ako dlho nás to bude v domácnosti držať a budeme nakličovať ale nakoniec sa tomu venujeme do dnes. Zvykneme si nakličovať rôzne semienka ako napr. mungo, rukolu, adzuki, lucernu a iné.

A čo to vlastne to nakličovanie a klíčky sú?

Klíčky sú vlastne zelenina, ktorá vyrastie v akomkoľvek podnebí. Svojou nutričnou hodnotou sa vyrovnajú mäsu, dozrejú počas troch až piatich dní, a pestovať ich môžete v ktorúkoľvek ročnú dobu, nevyžadujú pôdu ani slnečné lúče. Každé semeno má v sebe výživnú energiu pre rast zdravej rastliny. Keď začne klíčiť, otvára sa pokladnica skrytej energie vo forme bielkovín, tukov, uhľohydrátov, vitamínov a minerálov. Ak klíčky nasajú trochu vody, dejú sa s nimi pozoruhodné veci, kedy enzýmy, ktoré dovtedy odpočívali, ožijú.

Pri pravidelnej konzumácii klíčky:

• Zásobujú telo kompletnými živinami.
• Pomáhajú regulovať hmotnosť.
• Znižujú prekyslenie organizmu.
• Spomaľujú starnutie.
• Zlepšujú vitalitu.
• Podporujú metabolizmus.
• Posilňujú imunitu.
• Detoxikujú organizmus.
• Upravujú trávenie

Ako správne postupovať pri nakličovaní:

Môžete si zadovážiť nakličovaciu nádobu,misku, ktorú kúpite v obchodoch so zdravou výživou, alebo použiť veľký pohár na zaváranie. Lyžicu semien alebo tretinu šálky strukovín namočte do litra vlažnej vody a nechajte v noci odstáť. Druhý deň ich prepláchnite vo vlažnej vode sceďte. Vložte do nádoby/misky a dajte na tmavé miesto. Semená preplachujte dva až trikrát denne, až kým nezačnú klíčiť. Dbajte na to, aby prebytočná voda odtiekla, vo fáze klíčenia totiž podporuje vznik hnilobných a kvasných procesov. Na druhý až štvrtý deň klíčky opäť prepláchnite studenou vodou, preložte do nádoby s vrchnákom a odložte na chladné miesto. Ak chcete zvýšiť množstvo chlorofylu, naklíčené semená vystavte na niekoľko hodín na slnečné svetlo aby sa nabili energiou a až potom odložte do chladničky.

                                                            Nakličovacia miska

                                                           Nakličovacia miska

Konkrétne o semienkach

Na klíčenie možno použiť rôzne semená. Medzi najpoužívanejšie sa zaraďuje šošovica (doba klíčenia 4 dni), fazuľa mungo (4 dni) a semienka reďkovky (2-4 dni), veľmi obľúbený je aj cícer (3 dni), hrach (3-4 dni), ovos (2-3 dni), jačmeň (2-4 dni) a ľan (3 dni). Klíčiť možno i semená horčice (2-4 dni), kukurice (3-4 dni), lucerny (4-5 dní), pohánky (2-3 dni), pšenice (3-4 dni), ryže (4 dni), sóje (4-6 dní) či žeruchy (4-5 dní). Hlavným pravidlom je používať nepoškodené a chemicky neošetrené semienka.

                           Semienka lucerny siatej,munga, rukoly a zmes semienok

Tipy na konzumáciu klíčkov:

                            Klíčky rukoly a lucerny siatej ako príloha ku praženici

Využitie klíčkov v kuchyni môže byť naozaj veľmi pestré. Môžeme ich pridávať do nátierok, šalátov, jogurtov, obilných kaší. alebo len ako prílohu. Výborne chutia aj rozmixované v zeleninových či ovocných šťavách. Ak sa rozhodnete vydať na cestu objavovania nových chutí a vôní zdravého stravovania, klíčky Vás určite nesklamú. Svojou chuťou a hlavne obsahom obohatia nielen Váš jedálniček, ale predovšetkým Váš imunitný systém.

http://bella-bloguje.blogspot.sk/ #zdravie #klicky #strava

Dnes som sa rozhodla Vám predstaviť bylinku menom Alchemilka žltozelená. Možno ste niektoré z Vás už o nej počuli a možno nie. A prečo sa nazýva ženskou bylinkou? ÁNO, presne pre to, lebo jej liečivé účinky sa využívajú predovšetkým na liečbu rôznych ženských gynekologických ťažkostí.

Ja osobne som sa k Alchemilke dostala už pred mnohými rokmi, keď som hľadala riešenie mojich ženských ťažkostí, spočívajúcich v bolestivej menštruácii. Nechcela som užívať hormonálne lieky, preto som sa snažila hľadať inú cestu. Čítala som, googlila som až som prišla práve na Alchemilku a tak som sa rozhodla ju vyskúšať a môžem povedať že naozaj funguje. Alchemilka mi veľmi pomohla, zmiernila moje menštruačné bolesti taktiež upravila nepravidelnú menštruáciu. Samozrejme je dôležité pravidelné a dlhodobé užívanie alchemilky. Možno niektoré odradí jej chuť,ktorá nieje moc príjemná ale dá sa na ňu zvyknuť. Ja pijem čaj z alchemilky už roky.

V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať základné informácie o tejto úžasnej bylinke menom Alchemilka.

                                          Alchemilka - zázrak na ženské ťažkosti

Alchemilka má v našej kultúre veľké množstvo pomenovaní. Alchemilka,ženský plášť, kontriheľ (po česky), rosnička, suknička, hviezdoš, kondolík, ťapkaňa, husia nôžka, divý muškát.. Je to nádherná rastlinka,ktorá rastie všeobecne všade na lúkach, medziach, pri potokoch a na trávnatých vŕškoch. Je to bylina s nepatrnými zelenožltými kvietkami.

Podľa legendy je zasvätená Panne Márii. V minulosti ženy verili, že kvapky rosy, ktoré sa zachytávajú na jej listoch, pomáhajú ženskej kráse, vitalite a plodnosti. Odhliadnuc od legiend, alchemilku žltozelenú ľudoví liečitelia považujú za rastlinku číslo jeden pri liečbe rôznych ženských ochorení. Príroda nám vraj poskytuje liek na každú chorobu. Bylinkári o alchemilke píšu ako o božom dare pre ženy.

Čo v sebe alchemilka ukrýva?

Všetky dôležité látky, ktoré potrebuje ženský organizmus na svoje správne fungovanie. Ich účinky oceníte od začiatku menštruačného cyklu až po jeho definitívne ukončenie. Alchemilka priaznivo ovplyvňuje nielen fyziologické cykly v tele ženy, ale aj ženskú psychiku, ktorá sa mení vplyvom hormonálnych zmien v tele. Obsahuje 8% trieslovín, silice, flavonoidy, horčiny, éterické oleje, organické kyseliny a iné dosiaľ neznáme látky. Jej účinky sú predovšetkým adstringentné (sťahujúce), spazmolytické (uvoľňujúce kŕče), zastavujúce krvácanie, protizápalové a močopudné.

Využitie:

Priaznivo pôsobí pri ženských problémoch a to najmä pri

• silnom menštruačnom a po pôrodnom krvácaní
• zhoršenej funkcii vaječníkov
• poranení pri pôrode
• zápalových ochoreniach vagíny
• ochabnutí podbrušia žien, ktoré majú ťažký pôrod alebo sklon k potratu
• zastavuje tvorbu materského mlieka
• problémoch a bolestivej menštruácii
• výtoku
• ochorení podbrušia
• nevoľnostiach v menopauze (prechode)
• posilňuje maternicu
• zápalových ochoreniach v podbruší (častý zápal vaječníkov)
• u žien zvyšuje sexuálnu aktivitu a u mužov práve naopak znižuje potenciu

Využíva sa taktiež aj ako:

• prostriedok odvodňujúci a posilňujúci srdce pri traumatických horúčkach,
• pri hnačkách a kolikách,
• priaznivo ovplyvňuje trávenie,
• pri epilepsii,
• pri laryngitíde,
• na výplach ústnej dutiny pri vytrhnutí zuba,
• pri krvácajúcich ďasnách,
• ako kloktadlo pri zápale hrtana,
• urýchľuje hojenie rán, porezanie, ekzémov, vyrážok a zastaraných vredov,
• odstraňuje slabosť svalov,
• pri pečeňových a ľadvinových chorobách.

Ako alchemilku používať?

Ak trpíte bolestivou, silnou, či nepravidelnou menštruáciou, môžete si z alchemilky pripraviť čaj alebo sedací kúpeľ.

Čaj z alchemilky

Dve šálky denne si naordinujte desať dní pred menštruáciou a pite ho aj počas nej. Znižuje nadmerné krvácanie, pri dlhodobom užívaní dokáže upraviť aj nepravidelnú a bolestivú menštruáciu. Čaj si pripravíte tak, že zalejete tri čajové lyžičky sušenej byliny štvrť litrom vriacej vody. Lúhujeme dvadsať minút, potom čaj scedíme.

Obklad:

Čerstvú bylinu je potrebné opláchnuť a potom dôkladne roztlačiť. Prikladá sa na ranky, vyrážky a ekzémom postihnutú kožu.

Macerát:

Používa sa na kúpeľ najmä pri ženských a kožných problémoch.
Potrebujete 20 dkg sušenej drogy, alebo 40 dkg čerstvej byliny. Bylinky vložte do vedra so studenou vodou, nechajte lúhovať (postačuje cez noc). Na ďalší deň získanú bylinnú vodu zohrejte a prilejte do kúpeľa.

http://bella-bloguje.blogspot.sk/ #zdravie #bylinky

Malo by predsa ísť o obdobie radostného očakávania a nedočkavosti. Tak prečo vami namiesto toho lomcuje pocit smútku a beznádeje?

Tehotenstvo by malo byť jedným z najšťastnejších období v živote ženy. Zároveň je to však čas, keď sa v nás prebúdza obrovské množstvo hormónov. Náš organizmus prechádza mnohými zmenami, môžeme pociťovať zvýšené množstvo stresu či tlaku spoločnosti. Čísla hovoria jasnou rečou - až každá desiata žena si počas tehotenstva prejde depresiou. A môže ísť dokonca ešte o vyššie číslo, keďže mnoho žien sa tento stav zdráha priznať.

Ako spoznať, že máte tehotenskú depresiu?

Niektoré príznaky depresie, ako únava či problémy so spánkom, sú počas tehotenstva vcelku normálne. No ak dlhodobo pociťujete smútok a beznádej, stratíte záujem o dianie okolo seba a o vci, ktoré vám predtým robili radosť, nemusí byť všetko s „kostolným poriadkom“.

Tehotenská depresia, alebo len skleslá nálada?

O tehotenskú depresiu môže ísť vtedy, ak aspoň počas dvoch týždňov pociťujete denne pociťujete 5 a viac z týchto príznakov:

• Stratili ste záujem o bežné každodenné aktivity, nič vám neprináša radosť ani zábavu
• Cítite sa smutná a prázdna, a to takmer celý deň 
• Často plačete, a to aj bezdôvodne
• Cítite sa extrémne podráždená a rozrušená
• Pociťujete úzkosť
• Máte problém so sústredením sa
• Máte nedostatok energie, cítite sa extrémne unavená a nepomáha ani odpočinok či spánok
• Máte neustálu chuť jesť alebo spať, alebo naopak - máte problém s jedlom a spánkom
• Máte opakujúci sa pocit viny, bezcennosti či beznádeje
• Máte dojem, že život nemá cenu

Čo môže tehotenskú depresiu spôsobiť?

Príčiny môžu byť rôznorodé, ale prispieť k nej môžu aj tieto faktory:
genetika, ak ste sa s depresiou stretli už aj v minulosti, životný stres, hormóny, nedostatok podpory vo vašom okolí, neplánované tehotenstvo alebo jeho komplikovaný priebeh či násilie a nepokoj v domácnosti.

Nebojte sa o tom hovoriť

Čo robiť, ak máte pocit, že práve vy ste jednou z tých desiatich žien, ktoré prepadli tehotenskej depresii? V prvom rade sa zdôverte svojmu gynekológovi. Depresia v tehotenstve nie je niečím výnimočným. Podľa uváženia a vášho stavu vám môže váš gynekológ odporučiť vhodné lieky, psychoterapiu či skupinové sedenia.

Zároveň vám môže popri odbornej pomoci depresívnu náladu zdvihnúť aj:

• Pohyb - cvičenie a čerstvý vzduch prirodzene zvyšujú hladinu serotonínu (hormón šťastia a pohody) a znižujú hladinu kortizolu (hormón stresu).
• Strava - množstvo potravín má schopnosť ovplyvniť vašu náladu a duševnú pohodu. Tak napríklad strava s vysoký obsahom kofeínu, cukru a umelých prísad a malé množstvo bielkovín nie je práve ideálna kombinácia. Myslite preto na to, čo jete.
• Omega-3 mastné kyseliny - štúdie preukázali, že omega-3 mastné kyseliny (rybí olej) majú mnoho pozitívnych zdravotných účinkov. Medzi jeden z nich patrí aj zníženie príznakov depresie.

• Bylinky a vitamíny - existuje mnoho byliniek a vitamínových doplnkov s cieľom ovplyvniť náladu a hormón serotonín. Pri výbere sa poraďte so svojím gynekológom. 
• Akupunktúra – štúdie tiež uvádzajú, že táto alternatívna forma liečby môže pomôcť pri depresívnych stavoch v tehotenstve.
• Stabilita -  snažte sa počas nasledujúcich mesiacov vyhnúť zásadným životným zmenám. Odložte ich na obdobie po pôrode či na čas, keď sa budete dlhodobo cítiť v poriadku.
  

Prečítajte si viac o depresii v tehotenstve 

#tehotenstvo #depresia #tehotenska_depresia #zdravie
Foto: pexels.com

Bábätko je napapané a teraz je načase si odgrgnúť. Ale čo to? Mlieko je vonku! Poviete si, že sa asi priveľmi najedlo a toto bolo v brušku proste navyše. Zrazu však zistíte, že sa podobný scenár opakuje stále častejšie, aj niekoľkokrát denne. Reflux je u bábätiek veľmi častý. Otázka ale znie, čo s ním a prečo ho nebrať na ľahkú váhu?

Reflux je spôsobený dočasnou nezrelosťou tráviaceho traktu bábätka. Po jedení by sa mal zvierač medzi žalúdkom a pažerákom uzavrieť, čo sa v tomto prípade nestane. Zjedené mlieko sa tak spolu so žalúdočnou kyselinou dostáva späť do pažeráka. Niektoré deti zvyknú grckať menšie množstvo mliečka, u iných to ide doslova prúdom, a to buď krátko po jedle, alebo aj hodinu či dve po ňom. Ale aj deti, ktoré negrckajú, môžu trpieť refluxom. Ten sa prejaví pálením záhy, plynatosťou, bolesťou bruška, vypínaním chrbátika pri papaní, častým čkaním, odgrgnutím s kyslastým nádychom, nespokojnosťou pri dojčení či podráždenosťou. Reflux býva dedičný, preto ak ste ho v detstve mali vy alebo váš partner, je dosť pravdepodobné, že sa mu nevyhne ani váš potomok.

Reflux by mal časom prejsť sám

Je pravdou, že pri prechode na tuhú stravu by sa mal reflux postupne vytratiť, no asi 0,5 % detí ním trpí aj neskôr, dokonca sa môže objaviť aj v dospelosti. Spočiatku zdanlivo malý problém môže tiež prerásť do refluxnej choroby, a tá vyústiť až do poškodenia pažeráka, čo sa prejaví jeho zápalom, vredmi či zrastami. U väčšiny bábätiek sa ale reflux objaví okolo 4. mesiaca a postupne vymizne pred dovŕšením jedného roka. 

Bábätko sa nemusí trápiť

I keď reflux neprerástol do závažnejšej diagnózy a bábätko pekne priberá, nemusíte len nečinne čakať, kým toto obdobie trápenia prejde. Skúste niektorý z nasledujúcich tipov, ktoré mamičky s rovnakým problémom vyskúšali a pomohli im preklenúť toto náročné obdobie. 

1. Po dojčení, resp. kŕmení z fľašky nechajte bábätko vždy odgrgnúť. Nenatriasajte ho, len ho držte vo vyvýšenej polohe.
2. Ak vám bábätko zaspí počas papania, držte ho vo vyvýšenej polohe ešte aspoň 10 minút.
3. Po jedle ho môžete nechať ešte nejakú chvíľu vo vyvýšenej polohe, napríklad v kresielku alebo vankúši na dojčenie, ktorý zároveň slúži ako relaxačný vankúš pre bábätko.
4. Prebaľujte ho vždy pred kŕmení a po jedle s ním manipulujte čo najmenej.
5. Polohovanie bábätka je veľmi dôležité. Matrac v postieľke by mal byť vyvýšený so sklonom asi 30 stupňov. Je vhodné, dávať spať bábätko mierne na bok, nie na chrbát.
6. So správnym polohovaním bábätka vám pomôže aj klinový vankúš, ktorý sa vyrába špeciálne pre deti trpiace refluxom.
7. Nebojte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu. Problém môže byť aj v polohe, v akej dieťatko dojčíte, zlé ťahanie mlieka bábätkom, alebo akákoľvek iná drobnosť, ktorá vám možno uniká.
8. Bábätká zvyknú mlieko doslova hltať, čo môžete skúsiť zmierniť napríklad prerušovaním dojčením. Nechajte ho chvíľu ťahať, potom ho dajte odgrgnúť, znova mu ponúknite prsník a zase ho dajte odgrgnúť. Alebo môžete skúsiť častejšie papanie v menších množstvách, čo asi tých väčších hladošov veľmi nepoteší.
9. Ak pije bábätko z fľašky, skúste sa v obchode poobzerať po antikolikových, vďaka ktorým sa počas papania nenahltá vzduchu.
10. U niektorých detí môže reflux zhoršiť aj pitie čajov s feniklom, anízom a rascou, ktoré sa bežne používajú pri plynatosti. Možno je to aj váš prípad. Ak sa rozhodnete tieto čaje bábätku vysadiť a dojčíte, nezabudnite, že ich nesmiete piť ani vy.
11. Pokiaľ nedojčíte, vyskúšajte špeciálne antirefluxné mlieka. Poraďte sa prípadne s detskou lekárkou, ktorá vám ich môže predpísať aj na recept.
12. Aj pre dojčiace mamy je tu pomoc v podobe prípravku na zahustenie mlieka, ktoré sa môže pridať do odstriekaného materského mlieka alebo podávať pred a počas dojčenia lyžičkou, pokiaľ nechcete bábätko kŕmiť z fľašky.
13. Reflux je v každom prípade dobré konzultovať s detskou lekárkou, ktorá bábätko vyšetrí a v prípade potreby aj nasadí lieky na pálenie záhy a zmiernenie prekyslenia žalúdka. U detí sa však môžu tzv. antacidá užívať len krátkodobo.

Foto: flickr.com

Na niektorých ženách nie je už pár dní po pôrode vidieť, že vôbec rodili. Tie, ktoré toľko šťastia nemali, zvyčajne s popôrodnými kilami bojujú ešte niekoľko mesiacov po narodení bábätka. Nie vždy treba ale za ovisnutým a vystúpeným bruškom hľadať tukové vankúšiky. Pokiaľ vaše brucho nevyzerá 2 mesiace po pôrode ako predtým, môže to mať na svedomí diastáza priamych brušných svalov.

Diastáza je rozstup priamych brušných svalov. Počas tehotenstva je v dôsledku rastúceho bruška vyvíjaný na prednú brušnú stenu neprimeraný tlak, ktorý vedie k uvoľneniu väziva medzi pravou a ľavou stranou brušného svalu, čím sa vytvorí medzera. Tá sa môže ťahať cez stred brucha od hrudnej kosti až k pupku.

Ako sa dá diastáza nahmatať

Ľahnite si na chrbát, pokrčte nohy, brucho pritom nesťahujte a pomaly dvihnite hlavu k hrudníku. V tejto polohe skúste nahmatať otvor medzi pravým a ľavým svalom brucha, v oblasti nad a pod pupkom. Závažnosť diastázy priamych brušných svalov sa meria počtom prstov. Ak si nahmatáte rozstup medzi svalmi široký na 2 až 3 prsty, je to normálne. Pokiaľ je to viac, mali by ste to riešiť.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Neviete si pri bábätku nájsť chvíľku pre seba? Nezúfajte! Dobrou správou je, že diastáza priamych brušných svalov sa dá riešiť kedykoľvek, aj niekoľko rokov po pôrode. Keď sa už ale rozhodnete začať, cvičte správne a pravidelne. Nemusíte robiť všetky cviky, ktoré nájdete na internete. Vyberte si tie, ktoré vám vyhovujú a najmä cvičte opatrne, aby ste si neprivodili pruh. Nie je dôležitá kvantita, ale kvalita prevedených cvikov. Počas cvičenia môžete použiť ako pomôcku sťahujúci pás.

1. Pokladanie päty na zem

Ľahnite si na chrbát, nohy zodvihnite od podložky a pokrčte v kolenách. Stehná s bruchom musia tvoriť pravý uhol, rovnako tak aj kolená. Chrbticu nechajte v prirodzenej polohe, nepritláčajte ju k podložke. Striedavo pokladajte jednu a druhú nohu, pätou sa dotknite podložky. Nohy nechajte stále pokrčené, nevystierajte ich. Pri pokladaní päty na zem vydýchnite a pri dvíhaní sa nadýchnite. Cvičte pomaly a precízne. Opakujte 3 série po niekoľko opakovaní (podľa seba) na obe strany.

2. Obrátené zdvihy

Ľahnite si na chrbát, ruky položte vedľa tela, nohy pokrčte do pravého uhla ako pri predchádzajúcom cvičení. Pri nádychu pokrčené nohy ťahajte smerom ku hrudníku, spevnite stred tela a panvové dno a s výdychom dvíhajte zadok smerom hore a dopredu, akoby ste chceli urobiť sviečku, len kolená zostanú stále pokrčené, nad hlavou. Následne sa vráťte späť a cvik opakujte 10-krát v 3 sériách. Cvik nerobte švihom, ale pomaly a plynule, aby ste zapojili aj spodné brucho.

3. Strieška cez zníženú dosku

Ľahnite si na brucho a dvihnite sa na predlaktia a špičky tak, aby ste boli rovnobežne s podložkou. Telo musí tvoriť rovnú os, vrátane hlavy (pohľad smeruje do podložky, nie dopredu, hlavu nezakláňajte). S výdychom sa cez brušné svaly a panvu vytlačte nahor, pričom sa stále opierajte špičkami aj predlaktím o podložku. Zadok ide hore akoby do strechy. S nádychom sa vráťte do základnej pozície. Cvik je náročnejší, preto môžete začať najskôr klasickou doskou, teda sa opierate o vystreté ruky, nie o predlaktia. Opakujte 10 až 15-krát v 3 sériách.

4.  Ruky za hlavu v ľahu

Nájdite si závažie. Poslúžiť môžu aj dve pollitrové PET fľaše naplnené vodou. Ľahnite si na chrbát, nohy pokrčte do pravého uhla ako pri cvikoch 2 a 3 a ruky predpažte. Chrbticu nechajte v prirodzenej polohe, nepritláčajte ju k podložke. S výdychom a pomalým pohybom posúvajte vystreté ruky smerom vzad až za hlavu, ale nepoložte ich celkom na zem. S nádychom ich vráťte späť do predpaženia. Cvik opakujte 10 až 15-krát v 3 sériách.

5. Obrátená doska

Sadnite si na zem s vystretými nohami a oprite sa o ruky, prsty smerujú dopredu. Sed nie je vzpriamený, ale akoby mierne naklonený dozadu, ruky sú vystreté pod ramenami. S výdychom spevnite telo a zdvihnite sa do obrátenej dosky, s nádychom opäť klesnite do sedu. Cvik opakujte 12 až 15-krát v 3 sériách.

Tuplerova metóda

Táto technika spočíva v nosení sťahujúceho pásu počas celého dňa (odporúča sa i na noc), dodržiavaní správnych návykov pri vstávaní, líhaní či sedení a cvičení v sede a ľahu. Celý program trvá 18 týždňov a v neskorších fázach už môže byť pomerne časovo náročný.

Základné cviky:

Cvik č. 1: Sadnite si na stoličku s rovným operadlom a pritlačte k nemu spodný chrbát. Prípadne si môžete sadnúť do tureckého sedu na zem a pritlačiť spodný chrbát k stene. Jednu ruku položte pod a druhú nad pupok. Nadýchnite sa a pri výdychu vtiahnite brucho k chrbtici, tento cvik treba robiť rýchlo a za jeden deň urobiť 100 opakovaní po 10 sérií.

Cvik č. 2: Základná poloha pre tento cvik je ako pri predchádzajúcom. Nadýchnite sa, vypučte brucho, vydýchnite a vtiahnite brucho k chrbtici. Sťahovanie robte akoby po etapách, pričom 1. je pri úplne vypučenom bruchu a 6. až pri chrbtici. Brucho stiahnite z polohy 1 do polohy 5 a v tejto polohe vydržte, kým nenapočítate do 30 a potom pritiahnite brucho ešte o malý kúsok ďalej ku chrbtici do polohy 6 (maximálne ako to pôjde), uvoľnite a zhlboka sa nadýchnite. Opakujte 5-krát po 5 sérií každý deň.

Cvik č. 3: Základná pozícia pre tento cvik zostáva nezmenená. Položte si ruky nad a pod pupok a vnímajte zapájanie jednotlivých svalov. Brušné svaly stiahnite do polohy 3 a potom do polohy 5. Brucho precvičujte len v týchto dvoch polohách, nenakláňajte sa. Po týždni môžete sťahovať brucho z polohy 4 do polohy 5. Denne by ste mali zvládnuť 100 opakovaní v 5 sériách.

Foto: flickr.com

Senná nádcha, peľová či jarná alergia… Pojmy, s ktorými sa s príchodom jari intenzívne stretávame a nevyhýba sa ani deťom. Za príznakmi podobnými nachladnutiu ako kýchanie, upchatý nos a svrbenie očí, stojí v tomto období iný strašiak – alergia. Nedá sa síce vyliečiť, ale jej symptómy sa dajú správnym zaobchádzaním do značnej mieri stlmiť. Okrem klasických komerčných liekov na utlmenie príznakov alergie či nosných sprejov na uvoľnenie dýchacích ciest môžete dieťaťu pomôcť uľaviť aj niekoľkými šikovnými trikmi.

Slaná voda - prvá pomoc pri upchatom nose

Hotový prípravok dostať kúpiť v lekárni alebo si ho môžete jednoducho vyrobiť svojpomocne doma. Budete k tomu potrebovať iba vodu, morskú soľ a prázdnu nádobku od nosného spreja. 

Do malého množstva horúcej vody (použiť môžete dvojdecový pohár) pridajte lyžičku morskej soli a poriadne premiešajte. Naplňte nádobku od spreja a vodu nechajte mierne vychladnúť. Najprv vstreknite slanú vodu do jednej dierky, druhú majte zapchatú. Chvíľu počkajte a nos následne poriadne vyfúkajte. Postup zopakujte aj s druhou nosnou dierkou. Slaná voda poskytne upchatému nosu úľavu. 

Bežne dostupné aú aj špeciálne konvičky s aplikátorom na preplachovanie nosnej dutiny. Tento aplikátor vám preplachovanie značne uľahčí.

Zatočte so suchým vzduchom

Pri namáhavom dýchaní pomôže, ak bude v detskej izbe vzduch čo najvlhkejší. Pomôže tomu zvlhčovač vzduchu, alebo môžete zavesiť vlhkú plachtu na okno, dvere či do blízkosti postele.

Okoreňte jedálniček

Mierne korenené jedlá dopomôžu k uvoľneniu hlienov a upchatého nosa. Pre deti sa odporúča zvoliť napríklad zázvor, kajenské korenie, cibuľu či cesnak.

Alergény vyupratujte

Mnohé deti zápasia s alergiou počas celého roka, nielen na jar. V tom prípade teda nejde o tzv. sennú nádchu. Alergické reakcie môžu často spôsobovať aj mikroskopické roztoče. Tých sa v domácnosti síce nikdy nedokážeme úplne zbaviť, akokoľvek veľmi by sme sa snažili, môžeme však ich výskyt aspoň minimalizovať. Detskú izbu, a ideálne celý byt, môžete vďaka niekoľkým nenáročným krokom čo najefektívnejšieo zbaviť prípadných alergénov a prispôsobiť ju malým alergikom:

• Detské obliečky perte pravidelne ideálne každý týždeň v horúcej vode
• Vankúše by mali byť naplnené dutým vláknom, nie perím
• Počas dňa prikrývajte detský vankúš a paplón prikrývkou
• Raz za čas vyperte aj mäkké plyšové hračky alebo ich dajte na noc do mrazničky
• Zbavte sa kobercov
• Vo vysávači používajte špeciálny HEPA filter
• Skontrolujte, či sa nikde v detskej izbe nenachádzajú plesne (na podlahe, v rohoch, okolo okien a okenných rámov)
• Prach utierajte vlhkou handrou
• Vyhnite sa prostriedkom, ktoré zbytočne dráždia už aj tak namáhané dýchacie cesty malého alergika, napríklad ostré vône, cigaretový dym, silné výpary z čistiacich prostriedkov.

Pozor na prehnanú osobnú hygienu

Znie to síce mätúco, alergia sa však môže vyvinúť aj ako dôsledok prehnanej hygieny. Čoraz viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že nie je nevyhnutné deti sprchovať či kúpať každý deň. Úplne postačí dopriať im kúpeľ a väčším sprchu dvakrát týždenne, prípadne po nadmernom spotení či ušpinení sa alebo po športe. 

Prečo je tomu tak? Rovnako ako mozog dieťaťa potrebuje k správnemu rozvoju neustále stimulácie a interakcie s prostredím, tak aj detský imunitný systém sa potrebuje budovať a posilňovať. A práve na to slúžia bežné choroboplodné zárodky a mikróby, ktoré sa vytvárajú na detskom telíčku. Ochraňujú detský organizmus pred chorobami a posilňujú imunitný systém. 

Iné je to s detskou hygienou rúk. Tie by sa mali umývať (ideálne aj s dezinfekčným mydlom na ruky) pravidelne aj 6 až 8-krát denne, najmä pred a po jedle či po tom, ako sa dieťa hrá so zvieraťom. 

Počas peľovej sezóny odporúčajú alergológovia, najmä ak máte doma alergické dieťa, sprchovať ho častejšie, hlavne po návrate zvonuku. Sprcha je účinným pomocníkom v boji proti alergii, pretože dokáže účinne spláchnuť alergény z pokožky a vlasov. 

Čo ešte pomáha zmierniť alergiu?  

Foto: shutterstock

Tak veľmi sme sa tešili, že skončila tá nešťastná dlhá zima a tu naše potešenie z kvitnúcich stromov a lúk zas ničí predstava blížiacej sa peľovej sezóny. Svrbenie, kýchanie, plný nos, červené oči… to vie poriadne znepríjemniť jarný deň. "Prečo tá príroda trestá práve nás?" pýtajú sa alergici. A nielen peľ, aj roztoče, prach, pleseň, či prítomnosť nevinných zvierat vie niekoho pekne potrápiť.

Áno, človek už s prírodou bojuje nejaký ten čas a dokáže sa ochrániť pred všeličím. Aj pre alergikov je jednoduché riešenie – antihistaminiká. Uľaví sa, akoby nie. Ale, čo ak ste žienka v očakávaní, či maminka dojčiaca a nechcete, aby vaše bábätko prichádzalo do kontaktu s liekmi už teraz? Alebo možno si len vravíte, že dosť bolo nezmyselného kŕmenia sa chémiou, idem ja hľadať inú cestu. Nejdem s tou prírodou tak bojovať, naopak, skúsim sa jej viac oddať, možno bude ona práve svojimi vlastnými prostriedkami ochotná mi pomôcť.

Žihľava – všemocná bylina

Zo skúseností ľudí na internetových fórach, ktorí si pomáhajú pri alergii bez liekov, jednoznačne dominuje pitie žihľavového čaju. 

Táto zázračná a pritom ľahko dostupná rastlinka má skutočne mnoho blahodarných účinkov na zdravie. Odporúča sa naordinovať si pred začatím peľovej sezón dvoj- až troj-týždňovú kúru s každodenným pitím čaju z mladých žihľavových lístkov.

Ďalšími bylinkami, ktoré zmierňujú alergické reakcie sú nechtík lekársky, divozel veľkokvetý, fialka voňavá, čierna ríbezľa či bylinný čaj rooibos. Tie môžu byť užitočné aj už v rozbehnutej peľovej sezóne.

Čo robiť, keď už je sezóna v plnom prúde?

Keď už pociťujete prejavy peľovej alergie, je dobré sa riadiť základnými pokynmi:

• sledujte peľové správy v mediách. V obdobiach s väčšou koncentráciou peľových zŕn vo vzduchu treba obmedziť pobyt vonku, najviac peľu býva nadránom, popoludní a počas suchých a veterných dní,
• prechádzku je vhodnejšie si naplánovať po daždi, ktorý vzduch príjemne prečistí,
• vyhýbajte sa problematickým miestam, ako napríklad čerstvo pokosená tráva,
• nevhodné sú prašné a zafajčené priestory,
• pomôže aj nosenie slnečných okuliarov,
• je potrebné častejšie umývanie vlasov a výmena odevu po príchode z vonku,
• vo vnútornom prostredí pomôžu zvlhčovače vzduchu,
• prach utierajte jedine namokro,
• ak máte psíka, aj tomu je potrebné častejšie zmývať srsť, pretože zachytáva peľové častice.

Ako by sa mal alergik stravovať?

Ako? No jednoznačne zdravo. Ako každý, komu vlastné zdravie nie je ľahostajné. To znamená zamerať sa na potraviny obsahujúce výživné látky a obmedziť tie menej prospešné, ako biela múka, rafinovaný cukor, aj živočíšne bielkoviny. Pozor treba však dať aj na skríženú potravinovú alergiu.

Čo to znamená?

Chemické zloženie niektorých potravín je podobné peľovému alergénu, preto alergik na peľ určitej rastliny môže alergicky reagovať aj na prislušné potraviny.

Pri alergii na peľ brezovitých stromov (breza, jelša, lieska…), čím trpí každý štvrtý alergik na peľ, sa veľmi často vyskytuje skrížená alergická reakcia na: 

• orechy (vlašské a lieskové),
• kivi,
• surové zemiaky, mrkvu, petržlen, zeler,
• jablká, hrušky, čerešne, marhule, broskyne, slivky

Alergici na peľ trávy a obilia mávajú zas skríženú alergickú reakciu na:

• paradajky,
• obilniny,
• sóju,
• šošovicu 
• kivi

Kto má alergiu na palinu, môže mu robiť problémy:

• koreňová zelenina
• kôpor, fenikel, koriander, aníz, majoránka, oregano, čierne korenie, horčica
• harmanček 
• slnečnice a slnečnicový olej

Pri alergii na burinu ambróziu môže nastať alergická reakcia na:

• melón, banán, mango, papáju, avokádo
• uhorku,
• jedlé gaštany
• arašidy

Pobyt pri mori

Prímorské podnebie je prospešné pre všetky ťažkosti týkajúce sa dýchacieho ústrojenstva. Ak máte tú možnosť, doprajte si pobyt pri mori. A čím dlhší, tým to bude mať priaznivejšie účinky. Najlepšie každoročne a v období hlavnej peľovej sezóny.

Keď nie more, pomôžu hory

Ak je pre vás cestovať k moru z nejakého dôvodu nedosiahnuteľné, čo tak upriamiť pozornosť na hory? Sú pre nás bližšie. A pôsobia priaznivo aspoň tak intenzívne, ako more. Vo vysokých polohách už obyčajne nekvitnú rastliny, ktoré vám spôsobujú ťažkosti a tá čistota a vlhkosť ovzdušia vám určite prospeje.

Výplach nosa slanou vodou

Keď nemôžete vy k morskej vode, nech príde ona k vám. V lekárni je bez problémov dostupná, určená na výplach nosných priechodov. Omnoho lacnejšia alternatíva však je spraviť si doma slaný roztok s morskou soľou.

Ako na to?

Prevaríte si 1 liter vody a rozpustíte v nej 1 čajovú lyžičku morskej soli. Po vychladnutí môžete daný roztok použiť. Roztok vám vydrží, až kým ho neminiete. Soli určite nedávať viacej, aby vám silný roztok nedráždil sliznicu. Aplikovať si to môžete rôznymi spôsobmi, výber je na vás.

Existujú na tento účel aj špeciálne nádobky, no pre začiatok si vystačíte s obyčajnou striekačkou, prípadne s prázdnou fľaštičkou nosového spreja, ktorú naplníte daným roztokom.

Najprv si roztok vstreknete do jednej nosnej dierky, vyfúkate, pričom druhú nosnú dierku necháte stlačenú, potom to isté spravíte aj s druhou dierkou. A toto praktizujte pravidelne každý deň.

Takto nosové priechody očistíte od peľových zrniečok aj iných nečistôt. Ľudia, ktorí majú s týmto skúsenosti, uvádzajú, že z dlhodobého hľadiska to má veľmi pozitívny vplyv. Nielen čo sa týka alergie, ale celkovo na zlepšenie imunity.

Vitamín C ako prírodné antihistaminikum

V čase, keď sa alergická reakcia už naplno prejaví, mnohým pomáhajú vyššie dávky vitamínu C. Bezpochyby tento vitamín má pre imunitu organizmu nezastupiteľné miesto. O účinnosti sa musíte presvedčiť sami, no určite to stojí za pokus.

V každom prípade však musíte brať do úvahy, že ide o spôsoby, ktoré nie sú dokonale vedecky overené, ide len o rady ľudí, ktorí sa skúšajú s alergiou popasovať prirodzenými cestami a delia sa so svojimi skúsenosťami. Takisto treba pripomenúť, že sa nedajú očakávať zázraky v krátkom časovom horizonte a ani to, že vaša alergia len tak zmizne z roka na rok. Ide len skôr o zmiernenie reakcií. Ľudia bojujúci s alergiou takýmto spôsobom skôr potvrdzujú, že príznaky sú každým rokom miernejšie. No a každopádne boj s akýmkoľvek ochorením si vyžaduje celkovo naladiť sa na vlny zdravého životného štýlu: zdravá strava, dostatok pohybu, menej stresu… 

A čo vy, je vám niektorý z týchto spôsobov známy, pomohol vám? Alebo máte úplne iný recept, ako si pomôcť pri alergii bez liekov?

Foto: pixabay.com

Detská dezintegračná porucha - Hellerov syndróm je zriedkavý stav, kedy dovtedy normálne sa vyvíjajúce dieťa prestáva rozprávať, stráca záujem o hru a svoje okolie a prichádza o motorické zručnosti.
Hellerov syndróm po prvýkrát opísal v roku 1908 Theodor Heller, špeciálny pedagóg z Viedne. Publikoval prípad šiestich detí, u ktorých medzi tretím až štvrtým rokom života došlo k výraznej strate nadobudnutých schopností a nástupu ťažkej mentálnej retardácie. Vývoj u týchto detí predtým prebiehal normálne. Hellerov syndróm je zložitá porucha, ktorá postihuje rôzne oblasti vývoja dieťaťa a jej príčina nie je známa. 

"Naše dieťa sa vyvíjalo ako zdravé dieťa. No kým dovŕšilo 3 roky, prestalo rozprávať, nejavilo záujem o hru, malo problémy s motorikou a opäť začalo nosiť plienky. Najskôr sme si mysleli, že je to prechodné obdobie a keď sa s ním budeme navštevovať špecialistov, tak mu pomôžu. Dúfali sme, že začne opäť rozprávať, behať a hrať sa. Ale diagnóza nebola priaznivá a lekári povedali, že je mentálne retardované." To je jeden z podobných príbehov, s ktorými sa mamičky zveria.

Kedy zbystriť pozornosť

Hoci každé dieťa má svoje vlastné vývinové tempo, rodič vníma vývoj svojho dieťaťa. Kontaktovať lekára by ste mali už pri podozrení zaostávania vo vývoji, straty nadobudnutých zručností a schopností v jazykovej, sociálnej, motorickej a poznávacej oblasti. Úpadok vo vývoji postihuje aj samoobslužné úkony, dieťa sa nedokáže samé nakŕmiť a pýtať sa na nočník. Poruchu sprevádza stereotypné správanie, podráždenosť, vzdorovitosť. Rodičia sa môžu domnievať, že u dieťa má poškodený mozog, ale v prípade Hellerovho syndrómu k poškodeniu nedochádza. Lekári sa domnievajú, že mozog nepracuje správne. Pre rodičov nastane kolotoč vyšetrení, na konci ktorých čakajú nepriaznivé prognózy. 

Lekár musí najprv vylúčiť iné ochorenia a následne je odovzdané do rúk odborníkov - neurológa, psychiatra... Neurologické vyšetrenia zriedkakedy odkryjú neurologickú alebo inú príčinu. 

Spolupráca s odborníkmi

Medicína radí detskú dezintegračnú poruchu do  skupiny porúch autistického spektra. Rozdiel medzi touto poruchou a autizmom  je v tom, že normálny vývin zaznamenal väčšiu stratu v mentálnych a sociálnych zručnostiach ako u autistických detí a môže sa prejaviť neskôr. 

Pri liečbe sa lekári zameriavajú  na obnovenie reči, sociálnych a pohybových zručností. Rodičia a dieťa spolupracuje s psychológom, psychiatrom, logopédom, fyzioterapeutom. Terapia a liečba využíva mnohé prvky liečby autistických detí.

Súčasťou aktívnej liečby je prístup rodičov. Každé dieťa potrebuje terapiu podľa toho, ktoré oblasti porucha ovplyvnila najviac. Pre deti s Hellerovým syndrómom neexistuje cielená liečba pomocou liekov. V prípade, že dieťa je agresívne alebo má sebapoškodzovacie sklony, lekári siahnu po antipsychotikách. Medicína sa však vyvíja a predpokladá sa, že prípravky, ktoré dokážu vychytať serotonín, môžu byť prínosom pre zmiernenie ochorenia.

Foto: gratisography.com

„Ahojte žienky, chcem sa spýtať, či ste sa s niečím podobným stretli aj u vašich mužov. Mám pocit, že môj drahý je tehotný namiesto mňa....,“ začína príspevok v téme pod názvom Couvade syndróm.

„Prvý trimester mi bývalo zle, nevoľno, na odpadnutie, mala som problém dlhšie stáť na jednom mieste. Môj drahý, odkedy sa potvrdilo moje tehotenstvo, takmer každé ráno zvracal, a strašne mu začalo chutiť, vďaka čomu pribral doteraz už asi 8 kg, zatiaľ čo ja som doposiaľ do 16. týždňa nepribrala ani miligram, dokonca som tuším kilo schudla (pritom som strašne chudá bola už pred otehotnením a snažím sa pribrať už 6 rokov...). Inak je plne schopný, nie je troska, nešlo ani o črevnú virózu, nebol v strese, na bábätko sa od začiatku teší, príde mi aj náladovejší a taký rozšafnejší, občas ako malý... Mám pocit, že môj drahý natoľko súcití so mnou, že sa jeho telo rozhodlo príznaky tehotenstva prežiť namiesto mňa,“ zveruje sa budúca mamička.

Couvade syndróm

Couvade syndróm alebo syndróm tehotného otecka, či syndróm solidárneho tehotenstva je pomenovanie pre stav, kedy partner tehotnej ženy trpí rovnakými príznakmi ako budúca mamička.

Jedna z mamičiek z Koníka si spomína na „tehotného kolegu“ jej manžela nasledovne.

„No tak kolega môjho muža bol doslova tehu s manželkou. Odkedy mala prvý pozitívny test, tak dotyčný ani jedno pivo, vraj čakajú bábo. Dokonca nešiel ani na služobku, vraj on lietadlom nepoletí, lebo čakajú bábo. A prežíval všetko až do pôrodu. Po pôrode ho to vraj prešlo, vraj chlapi mysleli, že bude aj kojiť, ako sa na to celé namotal. Vraj to pre neho bolo celé také, ako keby to prežíval sám. Vraj si aj dával strašne pozor čo zje, aby hento, aby toto, aby to nebolo nezdravé, že s ním nebolo k vydržaniu. Najväčší gól bol pôrod, to chalani mysleli, že ho prekotí, bo on bol ako na ihlách. Vraj mysleli, že povezú sanitkou nakoniec jeho. Mal aj poslíčkov za svoju ženu, chudáčisko...“

Príznaky "tehotenstva" u budúceho otecka

1. Ranné nevoľnosti - zvracanie alebo nutkanie na zvracanie. Kým u žien sú tehotenské nevoľnosti spájané so zvýšením hladiny ženských hormónov, u mužov skôr pôjde o následok úzkosti a obáv o partnerku. 
2. Úzkosť. Áno, aj toto je jeden z príznakov. Ak je otecko príliš empatický, aj on prežíva nám mamičkám známe nepokojné noci, búšenie srdca a stress z blížiaceho sa pôrodu.
3. Pálenie záhy
4. Prírastok na váhe. Budúci otecko predsa nenechá mamičku zjesť všetko samú. Veď aj on sa cíti zle a je pod stresom. Keďže stresový hormón zvyšuje hladinu inzulínu a krvného cukru v krvi, jeme aj vtedy, keď reálne hladní nie sme.
5.  Zmena v sexuálnom živote.  Môže sa prejaviť zvýšenou aktivitou alebo naopak zníženou aktivitou. Otecko má z rastúceho bruška rešpekt, nechce bábätku ublížiť.  Aj už spomínaný stresový hormón môže prispieť k zníženiu libida.
6. Bolesti hlavy, zubov, brucha
7. Náladovosť.  Tá je u žien spôsobená hormonálnymi zmenami. U mužov sa za náladovosťou opäť pravdepodobne skrýva nervozita.
8. Hnačka alebo zápcha
9. Nespavosť
10. Zväčšujúce sa prsia
    

Každý piaty 

Podľa odhadov je "tehotný" každý piaty muž. Náchylní na tento syndróm sú partneri prvorodičiek alebo partner z páru, kde sa snažili o bábätko neúspešne dlhšiu dobu.

A pikoška na záver.

Viete ako vzniklo pomenovanie Couvade syndróm?

Výraz "couvade" je odvodený od francúzsko-baskického slová couver. Vo voľnom preklade znamená sedieť na vajciach alebo liahnuť sa.

Rituál zdieľaného tehotenstva tu už ale existuje dlhšie. Pochádza od juhoamerického kmeňa Indiánov Bororo, v ktorom sa verí, že ak muž prežije všetky útrapy ako žena, podarí sa mu  odlákať zlých duchov, ktorí by mohli ohroziť jeho partnerku i novorodenca.

Foto: pexels.com

Keď Slovensko v roku 2002 získalo zlatú medailu na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji, spôsobilo to na Slovensku malé hokejové šialenstvo.

Roztancované slovenské námestia, každý malý hokejista sa videl ako Bondra, Šatan, Lašák či iný hráč z majstrovského tímu.

Na minuloročných Letných olympijských hrách v Riu skvelý Matej Tóth vybojoval pre Slovensko prvú atletickú medailu v ére samostatnosti.

Odchodených 50km, spálených 3.179 kalórií, priemerné tempo 4:25min/km, taktický boj od začiatku až do konca.

Jeho víťazstvo sa neoslavovalo rovnako ako to hokejové,  nie každý malý chlapec chcel byť po olympiáde chodec ako Matej Tóth. Záujem o atletiku v porovnaní so záujmom o hokej ostal nižší.  Atletika sa ale dostala do popredia, hovorilo sa o nej a našla si nových nadšencov.

A to je len dobre.  Lebo ani ten hokejista sa bez atletickej prípravy nezaobíde.

Kráľovná športov

Prezývku „kráľovná športov“ si atletika zaslúžila z dôvodu, že jej disciplíny vychádzajú z prirodzeného pohybu človeka. Delia sa na niekoľko základných skupín: chôdza a behy, atletické skoky, atletické vrhy, viacboje.

Deti odmalička rady behajú, skáču, preskakujú. Obrazne povedané – robia atletiku na amatérskej úrovni. Bez pravidiel, bez merania.

Ak v nich drieme súťaživý duch, ktorý vypláva na povrch vždy, keď sa naháňajú, sú ideálnymi kandidátmi na atletiku. Tu sa dá táto súťaživosť podchytiť a formovať.

Nie je finančne náročná

Atletika si na začiatok, pri základných disciplínach, nevyžaduje extra vybavenie. Deti si vystačia s tým, čo bežne používajú pri hrách. Teda letnú a zimnú športovú súpravu a botasky.

Ďalšie náklady spočívajú v poplatkoch klubu a štartovnom na pretekoch. To môže, ale nemusí, byť hradené klubom.

Ak nejaký krúžok dieťa začne, neznamená to, že v ňom na 100 % bude dlhodobo pokračovať.  V porovnaní s hokejom či napríklad tenisom je atletika menej finančne náročná, preto ak sa v nej dieťa nenájde, nevadí. A pripomeňme si, že zároveň dala dieťaťu nevyhnutný základ pre akýkoľvek iný šport.

Atletické akcie

Ak si nie ste istí, če je atletika pre vaše dieťa to pravé, príďte sa pozrieť na niektorú z pripravovaných akcií.
Dajme deťom priestor a podporme ich v činnosti, ktorá je pre ne prirodzená.  Niekedy netreba drahé vybavenie, stačí radosť dieťaťa z pohybu.

Foto: pexels.com a pixabay.com

Čoraz viac mamičiek odmieta pchať do detí antibiotiká 4 - 5-krát do roka, čo špeciálne pri chorobách pravidelne donesených škôlkarom nie je žiaden problém.  Ako  však svojpomocne zatočiť s nádchou, kašľom či chrípkou? Jednoducho -  použitím surovín našich starých mám.

Samozrejme, lekársku starostlivosť takéto recepty nenahradia, avšak môžu výrazne pomôcť ako pri prevencii, tak v počiatočnom štádiu choroby, alebo jednoducho pri zmiernení príznakov a samotného priebehu ochorenia. Výhodou je, že tieto suroviny má doma každá z nás. Jedná sa totiž o cesnak a cibuľu.

Cesnak

Priaznivé účinky cesnaku ľudstvo využíva už odnepamäti. Má veľmi silné
antibakteriálne účinky a nenadarmo sa mu hovorí „liek na všetko“. Pôsobí ako prevencia proti ateroskleróze, upravuje krvný tlak... 

Dnes prinášam základný recept cesnakového sirupu, užívaním ktorého možno zlepšiť svoju imunitu a zostať tak odolnejším najmä voči chrípkovým nástrahám. Odporúčam ho nasadiť najmä v čase zvýšeného výskytu viróz, alebo v premenlivom jarnom či jesennom počasí. 

Cesnakový sirup ako prevencia proti chrípke

Potrebujete:
4 strúčky cesnaku, 100 ml medu, 100 ml jablčného octu

Postup:
Ošúpaný a pomliaždený (postrúhaný) cesnak zmiešajte s ostatnými ingredienciami. Zmes uzatvorte v sklenenej nádobe a na päť dní vložte do chladničky. Každý deň vyberte a dobre premiešajte. Po piatich dňoch je sirup hotový.

Užívanie:
Dve čajové lyžičky sirupu rozmiešajte v pohári vody a vypite. Užívajte 1 - 2-krát do týždňa ako prevenciu proti chrípke

Cibuľa

Keď mám u niekoho v rodine pocit mierneho prechladnutia či nebodaj zaútočí nádcha a spôsobí zapchatý nos – okamžite nasadzujem na noc do spálne cibuľu. Ako na to? Veľmi jednoducho! Cibuľu ošúpte, rozkrojte na polovicu a popichajte vidličkou, aby pustila šťavu. Položte na nočný stolík a nechajte pôsobiť jej antibakteriálne účinky.  Tento recept je vhodný aj pre bábätká, ktoré trápi upchatý noštek -  jednoducho stačí 2 - 3 noci inhalovať esencie z cibule. Ráno cibuľu vyhoďte a večer použite novú. 

Cibuľový sirup na vykašliavanie

Potrebujete
 Cibuľu, cesnak citrón, med, zaváraninový pohár

Postup
Cibuľu aj cesnak nakrájate na kolieska a potom ukladáte do pohára "na striedačku". Naspodok dajte citrón, potom cibuľu, zalejte 1 - 2 lyžičkami medu a opakujte vrstvenie. Dajte na teplé miesto. O cca 2 - 3 hodiny cibuľa a citrón pustia šťavu. Precedíte, zlejete a podávate deťom po lyžičkách. Mladším deťom max. 3 - 4-krát denne lyžičku, starším deťom 6 - 8 lyžičiek denne. Dôležité je sirup pripravovať denne čerstvý, nesmie sa skladovať.