Možno si myslíte, že 7 mesačné miminko toho ešte veľa nedokáže. Tak teda čítajte, možno Vás presvedčím o opaku...

Nočník

Nie vždy, ale pomerne často ma mama po spaní alebo po papaní podrží nad nočníkom a ja sa - nie vždy, ale pomerne často - do neho vycikám. Mama je z toho nesmierne šťastná a vždy ma pochváli, vraj som ušetril 17 centov za plienku a že mi to bude odkladať na štúdium na Oxforde. Zatiaľ ju nechávam v tom, ale aj tak si potom radšej kúpim Harleyku. 

Rečový prejav

Okrem tradičných ááá (uspááávanka), ééé (chcem mliééko), ííí (som nahnevanííí) som rozšíril svoju slovnú zásobu o bláá, mééé, bááá, de. Vediem dlhé monológy, hoci naši mi asi veľmi nerozumejú a len sa chápavo usmievajú alebo sa ma snažia napodobniť. No čo už, zmierujem sa s tým, že som asi jediný intelektuál v tejto domácnosti.

Výlet

,,Táto diéta je zaručená a pomôže ti." Toto počúvam stále. Áno, aj ja mám ten problém schudnúť. Ako to? Veď som mladá, mám dieťa a tým pádom aj veľa pohybu. Toto všetko je pravda, ale nastupuje tu dedičnosť a metabolizmus.  A povedzme si narovinu, že popôrodné bruško ide zriedkakedy ľahko dolu.

V súčasnosti máme na výber veľké množstvo diét, avšak veľa z nich nemusí fungovať, alebo sú príliš drastické. Čo s tým ale robiť? Najprv si treba urobiť prieskum. 

Prieskum je podľa mňa najdôležitejší. Prečo? Pretože potom nebudem mať ,,nervy", koľko času som zasa premárnila!

Dievčatá do 18 rokov by podľa mňa nemali držať žiadne diéty. Len si zničia zdravie a "pocuchajú" nervy. Potom sa dostávajú do chorôb ako sú anorexia (odmietanie prijímať potravu) a bulímia (stav, kedy osoba potravu prijíma a nasledne vyvráti alebo použije preháňadlá). Ako si takéto niečo môžem dovoliť tvrdiť?

Predstavte si situáciu

Mladé dievča pozerá TV. Povedzme, že pozerá reláciu o modelkách. Vidí aké sú krásne, vysoké a štíhle. Samozrejme je v puberte a má pár kíl navyše. V tomto veku to nemusí byť nič nezvyčajné. Nemusí mať dokonca ani predispozíciu. Pozrie sa do zrkadla a povie si, že by mohla aspon pár kíl schudnúť. Ide na internet a hľadá. Nájde diéty, ktoré tvrdia, že ak nebude jesť NIČ, potom NIČ a ešte raz jedno veľké NIČ tak má výsledok zaručený. Pridá sa k tomu neúspech, stres a nervozita. Bingo! K anorexii či bulímií je to už len krôčik. Samozrejme, žienky, neberte ma doslovne. Takýto hororvý scenár sa vôbec nemusí stať. Ale uznajte, že nie je ani nereálny. Takže dávajte si pozor. 

Deti milujem, sú môj život. Možno práve preto som k nim začiatkom mojej praxe bola až príliš tolerantná. Neskôr som prišla na to, že nie každá ich výhovorka je pravda a ďalšia opravná písomka neznamená, že dieťa bude mať lepšiu známku. Dospela som preto k názoru, že dieťa má pociťovať nielen od rodiča, ale aj od učiteľa, že je milované, no zároveň musí mať určené hranice, ktoré musí dodržiavať. Akonáhle to tak nie je, malo by dostať "stopku," ktorá mu povie, že to prehnalo.

 A čo by som radila rodičom, ktorí majú doma živé a neposedné dieťa? Svoje odporúčania dávam do niekoľkých bodov:

• Opakujte svojim deťom, že ich milujete. Deti to potrebujú počuť rovnako ako vy vo svojom živote. 
• Dávajte deťom svoju pozornosť. 
  Viem, je ťažké venovať sa práci, domácnosti a aj rodine. Ale ak deti nemajú pozornosť doma, hľadajú ju napríklad v škole. Častokrát na seba potom upozorňujú vyrušovaným na vyučovacej hodine. Prípadne si hľadajú partiu kamarátov (a nie vždy správnu), kde sa cítia dobre, pretože tu majú možnosť sebavyjadrenia.
• Stanovte si pravidlá a hlavne ich dodržiavajte. 
  Prideľte deťom nejaké domáce práce a dozerajte na to, aby ich splnili. Vďaka nim sa vaše deti naučia zodpovednosti a vám ostane tiež viac času napr. aj na rodinu. Pokiaľ dieťa svoju úlohu nesplní, malo by dostať primeraný "trest" napr. vo forme inej práce navyše plus splnenie aj prvej úlohy. Tak sa vaše dieťa naučí, že každý skutok má svoje dôsledky.
• Odmeňujte svoje deti.
  Keď dieťa prinesie dobrú známku zo školy, pochváľte ho. Pozitívna motivácia je lepším prostriedkom na rast osobnosti, ako karhanie prípadne výčitky. Za splnenie pravidiel môžete dať dieťaťu niečo čo si skutočne želá, prípadne s ním môžete ísť na nejaký pekný výlet.
• Dávajte deťom ďalšie šance. 
  Ak dieťa opakovane zlyhá v nejakom predmete, alebo v živote porozprávajte sa s ním. Je to lepšie ako to nechať na jeho pleciach a má sa s tým stále trápiť. Veď aj vám nešlo v škole a ani v živote všetko. Všetci robíme chyby, či sme dospelí alebo deti. Nezaslúžia si deti viac tolerancie ako my, dospelí?

Zdroje fotiek: pixabay.com

Super, ani neviem, kedy to tak rýchlo zbehlo a za dverami už pomaličky klopú Vianoce. Už len dva dni, veľmi sa teším, no asi najviac samozrejme moje nedočkavé deti. Tento vianočný čas má svoje čaro.

Bilancujem:

Koláče tretina zjedená, ďalšia várka dnes dopečená.

Vianočných sklenených ozdôb na stromčeku polovica rozbitá. Stromček stojí, to je základ.

Okná stále neumyté, ale aspoň povysávané a popratané.

Darčeky kúpené a aj pobalené. Nakupovala som už od októbra, aby som sa vyhla zhonom tesne pred Vianocami.

Volám sa Mišo, mám pol roka a dokážem toto:

• jesť - už pár týždňov experimentujem s tuhou stravou. Už som ochutnal 24 druhov jedla. Hoci podľa správ WHO by som mal ochutnať okolo 300 druhov, myslím, že aj tých zvyšných 276 hravo zvládnem. 
• budiť sa - v noci sa zobudím aj 10-krát, väčšinou na jedenie alebo len tak - skontrolovať, či je všetko (t.j. mama) na svojom mieste.
• cúvať - prišiel som na to, ako sa posúvať, keď ležím na bruchu. Zatiaľ mi to však ide len dozadu. No pracujem na vylepšovaní postupu, tak hádam sa čoskoro posuniem aj dopredu.

dokážem aj kadečo iné - napr. ťahať za vlasy, škriabať a štípať, z čoho však moji rodičia a brat nie sú veľmi nadšení. No ale musím si nejako trénovať motoriku, zatiaľ hlavne tú hrubú...

Každý rok sa veľmi teším na stavanie vianočného stromčeka. Vždy je to iné. Magické a výnimočné, aspoň pre mňa. Od prababky, babky aj mojej mamky mám ozdoby, časom som dokúpila vlastné, ktoré ulahodili mojim očiam.

Do vlastného hniezdočka sme sa presťahovali v roku 2006. Postupne k nám pribudla Nelly, Bianka a Zuzanka. Tri čertice - tri princezné? Tento rok dostali ozdoby aj moje dievčatá, aby aj oni mali na stromčeku písanú históriu. Päť generácií na jednom stromčeku spolu. Tie časy sú už nenávratne preč, no aspoň takto mi pripomenú časy, keď sme boli spolu.

Dokonca v škôlke minulý rok staršia vyrábala ozdobu na stromček.

Papierové kreácie, mašle a sobíky robila moja mamka.

Ak by som mala prsteň zázračný, chcela by som aspoň na malý okamih sa stretnúť s nimi. S ľuďmi, ktorí ovplyvnili celý môj život. Som šťastná a spokojná, aký základ mi do života dali a budem sa snažiť posunúť nielen rady ale aj pomoc a skúseností mojím deťom. Deti sú to, čo po nás ostane ak nás tu už nebude. Snažím sa vychovávať najlepšie, ako viem. Už o pár dní si spoločne s rodinou zasadneme k štedrovečernému stolu a budeme spomínať na svojich blízkych. Aj na celý rok, čo nám priniesol a čo nám nedoprial, na všetky krásne okamihy a spomienky. Teším sa na tento deň. Veľmi. 

Dnes dostala dcérka list. Od Ježiška! Veľmi sa potešila, keď som jej po príchode zo školy oznámila, že jej prišla pošta. Bolo na nej vidieť hrdosť. "Mami, ja sa teraz cítim tak dospelo," skonštatovala. Celkom ma to pobavilo. Bolo to také detsky milé.  Neviem, ktorá z nás dvoch bola nedočkavejšia. Po krátkom boji s obálkou sa jej konečne podarilo ten list vytiahnuť a začala nahlas čítať. Ja som sa rozhodla doumývať riad a popritom som ju počúvala:

" Milí moji malí priatelia,

prichádza k nám ten vianočný čas,

keď oprášim svoje sane zas."

V tom momente som spozornela! To čo je za blbosť? Odkedy má Ježiško sane?  Ale nechcela som byť "mrcha mater" a dcére pokaziť radosť, preto som nič nepovedala, ale o to pozornejšie som počúvala, ako to bude pokračovať ďalej. Radšej som zastavila vodu, aby som o nič neprišla. 

"Cez hory a lesy, cez polia a lúky,

Blíži sa polnoc, konečne popratané, môžem si kľudne ľahnúť do postele. Som spokojná. Zajtra nás čaká vyšetrenie, to bude zase plaču. Syndróm bieleho plášťa u nás funguje dokonale.

Zaspali sme. No super, máme 30 minút, aby sme sa s dcérkou obliekli a dostavili na vyšetrenie k lekárke. "Mami, hami!" Jasné Zuzka, už to bude. O chvíľku dcérka nakojená a ja utekám do kúpeľne. Nestihnem spláchnuť,  keď vo dverách sa malá objaví a kričí: "Kaki" a ukazuje na plienku. Paráda, v rýchlosti si umývam ruky a utekám za ňou. Malá si stihla už sama vyzliecť overal, keďže je na zips. Super, ušetrila som minútu času. Prebalená a už oblečená teraz čaká na mňa.

Obliekam sa rýchlo, čas letí ako šialený. Nestíham registrovať, keď mi malá z obývačky kričí: "Voda, moké, oliala!" Môžem prezliekať znova. Podávam malej princezné, nech sa trochu zahrá, pokým ju oblečiem. Princezná putuje naspäť ku mne: "Čevená," odpovedá mi Zuzanka. Opravujem ju: "Ružová." Malá pozrie na mňa: "Pink?" Pozeranie anglických rozprávok má svoje čaro. 

Pozerám na hodinky, prešlo 15 minút, najvyšší čas rýchlo sa obuť a ísť von. Nestíham sa začesať, tak vlasy aspoň zopnem do gumičky. To som mala ešte v pláne si ich ráno umyť. Ešte šál, čiapku a môžeme vyraziť. Som hrdá na seba, ako rýchlo sme sa dostali von a ešte máme 5 minút. Ideme dole a počítame schody. Zuzanka počíta so mnou: "Jeden, da, ti, štyji, päť."

Plaším, tlačím kočík, celá spotená, unavená, zadýchaná, ledva chytám dych. Natešená stláčam kľúčku na čakárni. Hurá, meškáme len 8 minút, nie je to až také zlé. Sadám na stoličku a Zuzanka: "Mami, juky, dole." Áno Zuzka moja, už to bude. Vyberám lásku z kočíka a dávam ju na zem. Pripravím si kartičku poistenca, rozopnem sa, pozriem sa na seba a naspäť sa zapínam. V tej rýchlosti mi ostal pyžamový vrch na sebe. Nevadí, nie je to také hrozné, vydržím byť vo vetrovke. Stále mám pocit, že niečo som zabudla. Nie, nie, všetko mám... Naozaj mám?

Mala som si ráno len vlasy umyť, nestihla som. Zuby? Fúha, ani tie som nestihla vyčistiť, zato Zuzanka si stihla vyčistiť aj za mňa. Horšie veci sa stávajú, čo už. Hovorím si: "Jani, kľud, zhlboka sa nadýchni, vydýchni, nič sa nedeje." Ešte si ponaťahujem krk, hlavu, oči sa mi dostanú na moje topánky. To už nevydržím a začnem sa smiať... Čo smiať, rehotať. Rehocem sa s celej duše. V tej rýchlosti som si obula rôzne topánky, jedna čierna zateplená topánka moja, druhá čierna botaska manželova. Keďže máme rovnakú veľkosť obuvi, nič ma netlačilo, len mi na jednu nohu bolo chladnejšie, čomu som nepripisovala veľký význam. 

Moje rodné mesto je pre mňa najkrajšie práve v tomto zimnom období. Keď sa 6.decembra rozosvieti a rozozvučí na námestí prvýkrát vianočný stromček a mesto je vyzdobené svetielkami. Tento anjel zdobí mesto len v tomto predvianočnom období.

Najznámejšou fontánou v meste je Fontána lásky, ktorá s nachádza na Námestí osloboditeľov pred mestským úradom. Na vysokom podstavci vo Fontáne lásky je súsošie Jar Zemplína, už od roku 1965.

Mestský úrad v Michalovciach.

Vo vnútri budovy sa nachádza najväčší Betlehem má dĺžku 5 metrov, šírku  2,10 metra a najvyššia postava 1,75 metra. Pán Igor Svítok zo Slovenských rekordov potvrdil, že ide o ustanovujúci slovenský rekord. Vyrobili žiaci základnej školy a tým vytvorili ustanovujúci rekord v stavbe betlehema z papiera technikou papierového pedigu. V betleheme boli vytvorené postavy Márie a Jozefa, Jezuliatko v jasličkách, anjel a tri ovečky. Súčasťou diela boli aj stromy zhotovené rovnakou technikou.

Pohľad cez mesto.

Nočná prechádzka s vianočnou atmosférou. V stánkoch cítiť vôňu vareného vína, punču, pečených gaštanov, karamelových jabĺk a iných dobrôt. Toto obdobie je pre mňa najvzácnejšie.

Obyčajné piatkové ráno. Obriadim deti, seba, ale keďže sa chystám do mesta „ŽIŤ“ - rozumej idem na krv a do banky niečo vybaviť, tak sa chystám aj namaľovať. Pri troch hurikánoch menší problém ale s rozumnou organizáciou sa to dá.

Na Eli sa vyškieram, robím opičky len aby drobec nezačal plakať.
Teuško ma dovolené robiť inventúru v spodnom šuflíku so svojím oblečením. Takže vyhádže všetko to, čo sa mu nepáči, poroznáša po celom dome a to pekné si podľa uváženia poskladá späť do šuflíka. Zábava na takú polhodinku.
No a najstaršej som dala do ruky kefu, nech ma češe. Výborne, namaľovala som si tvár na svoj zúbožený ksicht a čakáme na mamu.

Keď prišla, beriem Ušku za rúčku a ideme do škôlky. Už cítim vietor vo vlasoch a závan „slobody“, tak spolu oduševnene obdivujeme každý kamienok, zdravíme všetkých psov a učíme sa nové farby, čím pozabudnem na čas... Klasická nestíhačka. V škôlke šupnem na topánky návleky, aby som im to tam nezablatila, prezlečiem piškotku, strčím ju do triedy a letím na autobus.

Po ceste na mňa pískajú roboši a ukazujú palec hore. „Nooooo Renáta, ešte nie si na zahodenie!“ Škerím sa ako na udeľovaní Oscarov a pyšná na seba nastúpim do plného autobusu. Ľudia sa na mňa dívajú, usmievajú a kyvkajú hlavou. Vypínam hruď v opare blaženosti, aká som hviezda, a rozdávam úsmevy na všetky strany.

Konečne moja zastávka, vystupujem a na to milý pán šofér: "Ale panička, to ste nemuseli. Blato sa tu ešte nanosí a ja to večer pozmývam. A kde ste kúpili tie sponečky? Aj dcéra také chce.“

Tak milé dámy, ja som celú tú cestu v autobuse mala na topánkach návleky zo škôlky (červené!) a vo vlasoch sponky (5 kusov) My little pony aj s farebnými stužkami, čo majú tie kone namiesto chvosta. Ešteže tam nebol nikto známy. Dúfam.

Sedím  za stolom. Zo zvyku a dnes tak trochu aj nasilu pijem popoludňajšiu kávu. Po dlhšom čase si vychutnávam samotu. Vlastne nie tak celkom. Spoločnosť mi robí spiaci synček a rádio. Z neho už po neviem koľkýkrát počujem Táslera: ...najkrajšie Vianoce aké tu boli a každým rokom sú krajšie zas...

A mňa odrazu premáha neskutočný pocit. Cítim ho v žalúdku, na hrudi, a von sa dostáva cez trasúce sa ruky a stekajúce slzy. Je to zmes smútku, pesimizmu, hnevu, strachu, úzkosti a všetkého možného, len s tým krásnym vianočným to má pramálo spoločného. Sama neviem, čo sa to dnes so mnou deje. A prečo maodrazu začína tá pesnička tak strašne iritovať?

Pamätáš sa na tie Vianoce, končilo minulé storočie...

... a s ním aj Vianoce, aké som poznala a zbožňovala. Tak veľmi sa snažím, aby som  z nich niečo uchmatla aj pre moje deti a rodinu!  Cítim však, že aj ja sa čoraz viac nechávam strhávať davom a tlakom konzumu. Dá sa tomu ešte vôbec ubrániť? Možno áno, ak by som urobila niekoľko opatrení, napríklad:

• zrušiť doma televízor a rádio, aby na nás neútočili vianočné reklamy a pesničky už začiatkom jesene;
• odpojiť internet, aby som nevidela všetky tie krásne vianočné dekorácie a vianočné interiéry pomaly ešte pred začiatkom adventu;
• prestať chodiť do obchodov, kde som nazdobený vianočný stromček videla už v septembri, pričom vonku bolo skoro 30 nad nulou, atď.

Napríklad v nedeľu bolo pre mňa dosť zložité vysvetliť deťom vo veku 3 až 7 rokov, prečo má suseda oproti vysvietený celý dom a stromčeky pred ním (dnes pribudli už aj okná), kým my sme si zapálili iba jednu sviečku na adventnom venci. A za ten svet som im nechcela dovoliť zapáliť ďalšie! 

Vianoce sú pre mňa najkrajším dňom  v roku, keď sa zíde celá rodinka pri jednom stole. Dobroty ako kapustnica, domáci koláč, klobáska, ryby, rezne, šalát, kysnuté koláče, bobaľky s makom nesmú na vianočnom stole chýbať. Keď som bola dieťa, zbožňovala som pod stromčekom darčeky. Potešili aj maličkosti.

Každý rok si kladiem otázku: "Ako potešiť na Vianoce blízkych? Stále sa snažím niečím novým prekvapiť, nielen praktickými vecmi do domácnosti. Odkedy mám detičky, nenechávam si vianočné darčeky na poslednú chvíľu. Začínam nakupovať už v októbri, menej stresu mám v decembri. Nebaví ma čakať dlhé rady v obchodoch pre maličkosti a maloobchodom sa vyhýbam oblúkom počas tých dní. Mám neposedné deti, ktoré nebudú čakať hodinu v rade.

Rozhodla som sa, tento rok bude iný. Výnimočný. Netradičný.  Zainvestovala som do darčeka, ktorý vydrží roky. Navštívila som stránku a objednala som personalizovanú deku a vankúšik. Rozhodla som sa tak po odporúčaní a následných hodnoteniach na stránke. Neváhala som ani chvíľu a objednala som. Zatiaľ len na skúšku pre jednu dcérku. Po potvrdení objednávky som už len čakala na správu, kedy mi bude doručená. Dočítala som sa, že výroba jednej deky a vankúšika trvá 7-14dní. Vankúšik je vyrobený zo 100% organickej bavlny a navyše je aj hypoalergénny. Na výrobu sa používajú 100% prírodné priadze - bavlna a vlna pestované bez pesticídov. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky. 

Super prekvapenie, keď už na 7my deň mi bol poslaný mail, že deka spolu s vankúšikom je už na ceste ku mne. Už len čakať na kuriéra. Sms pípla, dnes sa dočkám. Jupí.

Sympatický kuriér s milým prístupom mi podal zásielku, nezabudol pritom pekne pozdraviť. Taký by mohli byť všetci. Hneď je deň krajší.

Utekám po schodoch do bytu a už vo dverách sa pokúšam otvoriť krabicu. V prvých minútach po otvorení som onemela. Nielenže bolo dokonale zabalené, ale učarovali mi hneď na prvý pohľad. Takú jemnú deku a vankúšik som nikdy ešte v rukách nedržala. Ten materiál ma úplne dostal. Krásna žiarivá farba, krajšia ako na fotke. V tej chvíli ma napadlo len to, že som mohla objednať rovno dve. Nevadí, Vianoce ešte neklopú na dvere, takže ešte stíham. Najviac pri rozhodovaní u mňa zapôsobilo to, že na výrobu deky sa používajú len 100% prírodné priadze - bavlna, vlna. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky, ktoré by mohli deťom ublížiť. Látky sú hypoalergénne a priateľské k prírode. Preto tá jemnosť a mäkkosť.

Skloním sa ti k hrudi,

kde krv v srdci prúdi.
A cez ten hluk vodopádov,

zrátam počet tvojich kladov.

Po vráskach na čele,

po brázdach na tele...

Po ranách na duši,

Skláňam sa nad deťmi, poslami nehy, keď spia

a čítam z ich tvárí nevinný pokoj ich duše

mám chuť sa stratiť v tom sne spolu s nimi

tak krásne mi srdce plesá.

Ten moment, keď blúdia a predsa poľahky 

nachádzajú spletité cesty v labyrinte snov

Máme tu čas chrípkových epidémií a vy si hovoríte: „Nemám čas byť chorý!“ Mám pre vás niekoľko osvedčených tipov, ako oddolať tomuto vírusovému ochoreniu.

• Primerane sa obliekajte. Počas chladných dní si dajte teplejšie veci, ale nie také, aby ste sa potili. Keď je vonku teplejšie, aj vy vymeňte hrubšiu bundu za tenšiu.
• Možno by ste to nepovedali, ale dodržiavajte pitný režim. Minimálne 2 litre tekutín denne, vyplavujete tak škodlivé látky z tela a vaše telo má lepšiu imunitu.
• Jedzte veľa surového ovocia a zeleniny, hlavne s vitamínom C. Poprípade si počas tohto obdobia nasaďte multivitamínový doplnok, je dobré keď obsahuje aj jód.
• Jedzte cesnak a cibuľu, najmä keď cítite že niečo na vás „lezie.“ Netreba to však s nimi preháňať, slúžia ako prírodné antibiotikum.
• Pite čaje, najlepšie tie, čo ste si sami nazbierali. Vhodná je prvosienka jarná aj vyššia, podbeľ liečivý, pľúcnik lekrásky, materina dúška prípadne šípkový čaj.
• Nestresujte sa. Nájdite si vždy čas na oddych, prospieva to našej imunite, a teda aj odolnosti voči chrípke.
• Otužujte sa. Nie stresovo, ale postupne po malých krokoch.

#chripka

AA Prestige Maska na spevnenie a vyhladenie vrások 

fialová maska

AA Prestige Maska na upokojenie pleti

ružová maska

Najprv som si vybrala na testovanie masku fialovú. 

AA Prestige Maska na spevnenie a vyhladenie vrások

4LONG LASHES by OCEANIC

 Super, je vyskúšaný až teraz, keďže sa veľmi nelíčim. Na materskej som už 6rokov, pokým som chodila do práce, líčila som sa každý deň. Teraz už len výnimočne.

Účinne čistí pleť a odstraňuje zvyšky mejkapu, zanecháva pleť dokonale čistú a sviežu.

Biotín stimuluje rast mihalníc a kyselina hyalurónová hydratuje riasy a robí ich pružnejšie. Provitamín B5 a alantoín upokojujú citlivé očné okolie a upokojujú podráždenie.Pred použitím som zatriasla.

Troma pohybmi bola riasenka odstránená a žiadne svrbenie očí a ani okolia očí. Za super cenu. Kúpim ešte jeden a budem mať na darček na vianoce pre sestru. Som spokojná a dúfam, že aj sestrička bude tiež.

Po dlhšom čase sa opäť vraciam k téme rodičovských združení. V diskusnom fóre mi bola adresovaná takáto otázka:

"Dobry den co s rodicom ktory ZRŠ nezaplati nie preto ze by nemal ale jednoducho postavi si hlavu a povie ze neda ako reagovať kedze vieme ze je dobrovoľné. Vsetci zaplatia len ten jeden nie zrazu po 2 rokoch nezaplati. Dakujem za vas nazor."

Vo všeobecnosti je medzi rodičmi rozšírený názor, že platenie poplatku do RZ nie je povinné. Nuž, je, aj nie je. Pokúsim sa to vysvetliť.

Každé RZ, ktoré má formu občianskeho združenia, sa musí riadiť stanovami. Je to súhrn záväzných spísaných pravidiel pre činnosť inštitúcie, organizácie, a pod. Moje odporúčanie: Preštudujte si ich! Vyhnete sa tak zbytočným nedorozumeniam. Zároveň môžu byť vhodným podkladom pre vaše prípadné argumenty. Uverejnené sú buď na stránke vašej školy, alebo si ich musíte vypýtať.  A nedajte sa odbiť!

Platenie príspevku do RZ je povinné iba pre členov! Ale členstvo v RZ nie je automatické, podmienky sú uvedené práve v stanovách! Zistite si teda, či ste riadnym členom!  V združení by mala existovať prihláška, alebo listina členov aj s ich podpismi,teda aj s tým vašim. Ak nič také neexistuje, platenie poplatku sa pre vás stáva bezpredmetné. Ale pozor! Niektoré RZ majú v stanovách uvedené, že členom RZ sa stávate napr. po zaplatení príspevku, teda aj bez prihlášky. Preto ešte raz zdôrazňujem: Preštudujte si stanovy! 

Ak ste zistili, že ste naozaj riadnym členom združenia, stávajú sa pre vás záväzné (povinné) predovšetkým stanovy samotné. Teda aj bod o platení poplatku, či členského! Samozrejme aj bod, kde sú uvedené sankcie za nedodržanie týchto pravidiel fungovania. A tie sú tiež rôzne, dokonca veľa stanov ich ani neobsahuje. Podľa môjho osobného názoru je to chyba! 

Milujem práve toto obdobie, keď listy na strome menia svoju farbu, príroda sa pomaličky ale isto pripravuje na príchod zimy. Krásna jeseň. Obdobie, keď už vonku niesú vysoké denné teploty. Keď nastane čas na púšťanie šarkanov a vytváranie zvieratiek s gaštanov. Aj my sme stihli nejaké zvieratká vyrobiť.

Slovensko má krásne štyri ročné obdobia. Po jari nasleduje leto, po lete jeseň a nakoniec sa zima prihlási. Každým rokom sa jeseň skracuje. Dlhšie trvá leto, naraz nastane jeseň a ani človek nevie ako, už klope na dvere opäť zima. 

Milujem vôňu čerstvo nalúpaných orechov, jemný jesenný vánok vo vlasoch, šuchotanie lístia pod nohami. Najviac zo všetkého prechádzky po lese s mojou rodinkou. Nemám rada, ak je jeseň veľmi upršaná a nikde sa nedá ísť.

Silu a energiu mi dodáva práve taká chvíľka v prírode, keď človek aspoň na chvíľu vypne z každodenných starostí a povinností. Krásne ale veľmi krátke obdobie. Každú voľnú chvíľku ak sa dá vybehneme do prírody. Nazbierame huby, naše deti učíme už od malička, ako sa má správať v lese, ktoré huby sú jedlé a ktoré jedovaté.

Vyrobíme pre vtáčiky domček a v decembri si vyberieme v lese jeden menší stromček a ozdobíme ho suchými rožkami, sušeným ovocím, jabĺčkami. O týždeň pôjdeme pozrieť, ako si pochutili zvieratká na ňom. Príroda nám dáva svoju úrodu, svoju energiu a silu, takýmto spôsobom sa chceme odvďačiť aspoň zvieratkám, ktoré žijú v prírode.

Som rada, že môžem so svojimi deťmi a rodinkou zažiť jeseň vo svojich farbách, akú nám ponúka. Koľko štátov takú možnosť nemá.

Rybičky zo sklených akvárií,

keď sa im voda vyparí,

život im v zreničkách vyprchá.

Aj človek je mŕtvy bez Ducha.

Pes, čo túla sa v uliciach,

z hladu a palice máva strach,

Sadám ku kalendáru a počítam. Posledná menštruácia bola tuto... Ovuláciu som mala tu... Spolu sme boli iba vtedy... A opäť, a znova... Ale to nie je možné! Už dva dni nič! Veď fungujem ako švajčiarske hodinky, tak čo sa stalo? Kde som urobila chybu? Tak ešte raz...

"Miláčik, asi máme problém!" oznamujem manželovi s tvárou belšou ako gejša. Po tejto vete sa na gejšu postupne mení aj on.

"Toto mi nehovor ani zo srandy!"

"Vyzerám na to, že sa pokúšam o kameňák?" snažím sa odľahčiť situáciu, ktorá vo mne vyvoláva neopísateľné pocity. 

"A to sa ako mohlo stať?" položí mi otázku otec 4! detí. No čo som mu mala na to povedať? Hádam to nie sú u neho prvé príznaky Alzheimera? Už len toto by nám k tomu všetkému chýbalo!

"A je to isté?"

V sobotu nastal deň otestovať ich. Staršia dcérka dostala vysoké teploty.

"Bianka, donesiem z kúpeľne niečo, čo ti pomôže," nastal čas vyskúšať.

"Mami, čo to je? Jéj, môžem ovoniať?"

"Jasné, vyber si ktoré by si chcela."

"Mami, veď voňajú rovnako."

"Bianka, vyskúšam jedno ja a jedno ty." Bolo dohodnuté. Bianka si vybrala:

Vydávala som sa s nálepkou „stará dievka“. Nuž, akosi nevydalo a do 25-ky som to nestihla.Prešvihla som to o 2 roky s odôvodnením, že sa ešte nenašiel nik taký     odvážny,  aby si ma vzal. Keby som bola chalan, tak by som hádam aj staromládeneckú daň musela zaplatiť. Manžel, ako inak, bol tiež „starý parobok“. Mal 32. Ajáj, ten by sa nedoplatil! Tak sme sa akosi dali dokopy, a to je tiež príbeh sám o sebe. Endorfíny vtedy museli zo mňa striekať na všetky strany. Napokon sme to dotiahli až do zdarného konca - pred oltár.

Ozaj, svadba! Odmalička ma učili,  že vydávať sa na dedine ako „prespanka“ bola obrovská hanba. Asi preto dodnes nezabudnem na ironickú hlášku cca 70 ročnej susedy, keď sme sa stretli na ulici deň pred svadbou: „No ako, mladucha bez brucha?“  Moje rečové centrum ochrnulo. Pozbierala som všetky zvyšky sebazáchovy. Vypla som hruď, hrdo natiahla krk a zdvihla hlavu najviac, ako sa dalo. Chystala som protiútok. S ešte ironickejším tónom, ako mala suseda, som sa však zmohla iba na: „A to je už teraz hanba vydávať sa „bez brucha“?" Pozrela som sa pritom na mamku priam s vyčítavým pohľadom a otázkami v očiach.  No hotové Kocúrkovo! Zase som v hanbe ostala! Ale to som  ešte netušila, že na to bruško si budeme musieť (spolu so susedou) veru ešte počkať.

Neviem, či niektorá z vás zažila situáciu, že konečne stretla chlapa, o ktorom vedela, že to je ten PRAVÝ a zrazu... Bác! Problém! Ten môj bola cysta  veľká 10 x 11 x 6 cm a obrala ma o vaječník. Bolo to hrozne ťažké. Konečne svadba na obzore a s ňou ruka v ruke prišli obavy, že možno nebudeme mať detičky. To bol aj dôvod, prečo sme ju urýchlili. Pre nás oboch bola svadba dôležitá, tak sme boli vo viere vychovávaní, tak sme to ale aj skutočne cítili.  A podľa lekárov nás momentálne tlačil čas.

Deň „D“ prebehol super a začal reálny manželský život pod neustálym dohľadom lekárov a hlavne svokra bažiaceho po vnúčati. A bábätko nikde. Myslím, že mnohé z vás vedia pochopiť, čo sme prežívali. Všetky tie stresy z novej situácie sa u mňa odrazili na váhe. Pamätám si, ako som manželovi povedala, že sa ešte pokúsim schudnúť, možno to pomôže. A veru pomohlo! Ale asi pomohlo aj to, že som si konečne našla zamestnanie. Psychika sa trošku presmerovala. O pár mesiacov sme sa tešili z našej vymodlenej dcérky.

Prešiel nejaký čas a my sme začali uvažovať o druhom bábätku. Veď roky nám rýchlo ubiehali. A opäť to bolo s problémami. Jeden večer mi zavolala kamoška a prehovárala ma, aby sme s nimi išli na dovolenku. S manželom sme sa teda dohodli, že pôjdeme, veď možno tam „motyka vystrelí“ (aj keď nenazvala by som to práve motykou...). Mňa ale pri pohľade do zrkadla chytila panika. Tehotenské kilá sa ma držali ako kliešť. Mám 2 mesiace na to, aby som s tým niečo urobila! Dovolenka bola super a hneď po návrate domov sme zistili, že chudnúť sa opäť oplatilo. Na dovolenke bol s nami totiž  už aj čierny pasažier – náš synátor. Už vtedy sme si začali robiť srandu, že moje chudnutia majú vedľajšie účinky.

S manželom sme od začiatku chceli 3 deti. Boli sme však radi, že máme aspoň tie dve, lebo nemuselo byť žiadne. Potešili by sme sa síce aj tomu tretiemu, ale nebudeme to absolútne už riešiť s lekármi. Ak príde, príde. Ja som sa teda zamerala na seba. Po dvoch deťoch som mala navyše 20 kíl!!! A nešlo s nimi pohnúť. Tak som sa opäť pokúsila „nakopnúť“. Nakúpila som literatúru, naštudovala si nejaké stránky a rozhodla sa. Začalo to celkom dobre, prvý mesiac som išla s váhou dosť dole. No a druhý mesiac som ...otehotnela!!! Šok! Po tých dvoch ťažších snaženiach to bolo ako blesk. Malý mal iba 8 mesiacov. Ale predýchali sme to a tešili sa, len nás zaskočila tá rýchlosť. Veď aj tak sme chceli 3 detičky. O 9 mesiacov som sa potom hrdila mojim výsledkom  „chudnutia“. Bolo to dievčatko a mne opäť pribudlo ďalších 10 kíl a s nimi aj zúfalstvo.

Super, fľaška prišla práve vhod.

Najprv som si prečítala ako ju správne použiť. Potešila som sa, aké vlastnosti má:

-Pomáha zachovávať vitamíny D, C, A, E, a tuky vďaka preukázane nižšej oxidácií.

-Patentovaný systém s vnútorným prietokovým ventilom eliminuje vákuum a vznik vzduchových bublín. Vzduch vchádza do hrdla fľaše a je odvádzaný priamo cez systém vnútorných prietokových ventilov.

-Vzduch prechádza trubicou ventilu mimo toku mlieka smerom ku dnu fľaše.

-Dieťa je kŕmené pohodlnešie, pretože ventil umožňuje sanie bez nežiadúceho negatíva – vákua alebo diskomfortu z príjímania vzduchových bublín, čo pomáha redukovať koliku, grganie a nadúvanie. Ventily zabraňujú zmiešavaniu mlieka so vzduchom a tvorbe bublín, vákuovému tlaku a kolapsu cumlík.

Vážený pán minister Plavčan,

už dlhšiu dobu vo mne rezonuje odporúčanie Vášho ministerstva podporiť čitateľskú gramotnosť u žiakov. Téma i myšlienka je skvelá, pravda, ak by ste nepovedali ako na to, urobili by ste lepšie...

Prišli ste s nápadom, ako to docieliť. Behom, lebo „čítanie je pohyb myšlienok a jeho rozvoj je spojený aj s pohybom tela.“  Skvostné! Také  nápadité a originálne! Toto by mňa ako rodiča veru nikdy nenapadlo. Svoju myšlienku rozvíjate aj ďalej: „Šport prispieva aj k prekonávaniu pohodlnosti, a teda k budovaniu vytrvalosti, cieľavedomosti a sústredenosti. Rovnako aj čítanie si vyžaduje tréning, pravidelnosť a koncentráciu."

Nuž, ja svoje deti od malička vediem ku knižkám cez obrázky, písmenká, príbehy, rozprávky. Priznám sa, že skutočne by mi ani len vo sne nenapadlo ísť na to cez šport.

Rozviňme lepšie návrh z Vašej dielne. Viem si predstaviť, že mnoho „kapacít“ si muselo pekne dlho lámať hlavu nad tým, aby také čosi vymyslelo. Tramtarará, a máme to!

Teda: Vybehnem s deťmi von, pekne všetci v teplákoch, teniskách a poďme, šprintom (na rozdiel od mestských detí máme našťastie les len pár metrov od domu). Takže neleniť a bežať, čím dlhšie, tým lepšie. Neobmedzujme sa však len na jednu rodinu, navštívme aj základnú školu. Pani triedna učiteľka mojej dcéry už tri roky úspešne v triede vedie vlastný projekt „Čitateľko“. Nabáda deti, aby knihy, ktoré si doma prečítajú, prišli odprezentovať pred spolužiakmi. Ale prečo na to ísť takto priamočiaro, okato... ukryme zmysel toho celého a zahaľme ho do športového úboru.  Rozcvička a raz, dva, tri, bežíme!