Bábätko v inkubátore je takou dojímavou témou. Ak to povieme jednoducho, je to skrinka, ktorá detičkám pomáha prežiť a uľahčuje im dni, kým budú schopné fungovať bez neho, pri svojich rodičoch. Úžasná a skvelá vec, ktorú nám priniesol pokrok. V rozhovore s primárkou neonatologického oddelenia v Humennom MUDr. Máriou Vasilovou sa dozviete odpovede na rôzne otázky ohľadom bábätiek „bývajúcich“ v inkubátore.

Ako sme si povedali, je to taká zázračná skrinka. Na čo však primárne slúži? Vieme, že sa tam liečia nedonosené detičky. Ako a v čom inkubátor dokáže pomôcť?

Ak sa dieťa narodí nedonosené, má podľa stupňa nezrelosti nezrelé aj orgány a funkcie, ktoré mu neumožňujú  hneď po narodení  dokonale sa  prispôsobiť okolitému prostrediu a existovať v ňom. Na preklenutie  tohto obdobia sa používajú rôzne typy inkubátorov. Inkubátor je zariadenie, ktoré pomáha aspoň čiastočne nahradiť mamu a jej maternicu, aj keď treba povedať, že  ani najdokonalejšie inkubátory nenahradia  úplne všetky podmienky, ktoré má plod v maternici svojej mamy.

Samozrejme, mama je predsa len mama. Keď spomínate maternicu...Ako teplo majú detičky v inkubátore? Ako v maternici?

Je to veľmi pekné prirovnanie.  Áno, možno povedať, že sa snažíme prispôsobiť teplotu v inkubátore tak, aby to bolo porovnateľné s prostredím v maternici. Hovoríme, že v inkubátore sa snažíme vytvoriť termoneutrálne prostredie, aby teplota dieťaťa, ktoré je v ňom uložené sa pohybovala od 36,5- 37,5 °C meranej v konečníku. Čím je nedonosené dieťa nezrelšie, tým vyššia teplota v inkubátore musí byť nastavená, aby sa udržala termoneutralita prostredia. Inkubátory sú vybavené čidlami, ktoré kontinuálne   sledujú napr. kožnú teplotu  dieťatka.

Stretla som sa s tým, že niektoré detičky sa zakrývajú a niektoré nie. Je to kvôli teplu? Alebo aj dotyku, aby niečo na sebe cítili?

Počasie za oknami už nasvedčuje tomu, že sa opäť blíži kolotoč nepríjemných soplíkov, kašľov a teplôt. Keď už sa tak stane, chceme len, aby sa drobcovi čo najskôr uľavilo a bol opäť fit. Kašeľ vie byť veľmi nepríjemný a malého pacienta neraz poriadne vytrápi. Poradíme vám, ako rozoznať jednotlivé druhy kašľa a správne ich liečiť.

V prvom rade je dobré vedieť, že kašeľ nie je náš nepriateľ. Ide o prirodzený obranný mechanizmus tela, ktorý má za úlohu dostať z dýchacích ciest to, čo tam nepatrí. Dráždenie na kašeľ môže mať viacero príčin (cigaretový dym, peľ, prach, suchý vzduch, vdýchnutie nejakého malého predmetu, ...). Pokiaľ ho má na svedomí baktéria alebo vírus, je dobré mať na pamäti, že kašeľ je príznak a nie choroba. Preto ho netreba silou mocou zastavovať, ale všímať si aj iné signály toho, že s dieťatkom nie je niečo v poriadku. Napríklad či má nádchu, zvýšenú teplotu alebo horúčku, sťažuje sa na bolesť hrdielka.

Nie je kašeľ ako kašeľ

• Suchý kašeľ spoznáte podľa toho, že dieťa veľmi dráždi na kašeľ, niekedy ho až napína na vracanie a veľmi ho vyčerpáva. Snaží sa akoby čosi vykašľať, no žiaden hlien nevykašle. Ten je zatiaľ príliš hustý na to, aby ho telo dokázalo dostať von. Suchý kašeľ býva sprevádzaný aj škriabaním v hrdle a dieťa sa neraz sťažuje, že je kašeľ bolestivý. Jeho čas prichádza najmä večer, keď si malý pacient ľahne do postele a nie a nie zaspať. Ochorenia horných dýchacích ciest začínajú spravidla týmto typom kašľa, ktorý trvá asi 5 dní a potom sa mení na vlhký.
• Vlhký kašeľ, hovoríme mu aj produktívny, nakoľko pri ňom dieťatko vykašliava hlieny či laicky povedané zatekajúce soplíky, nie je bolestivý a ani nevysiľuje, zvykne však trvať o čosi dlhšie ako suchý.

Liečte kašeľ správne

Vedieť rozoznať suchý kašeľ od vlhkého má svoj význam. Na každý z nich totiž platí niečo iné.

„Konečne sme sa zbavili tých nepríjemných sopľov,“ odľahne vám. No prejde sotva týždeň a sú späť. Soplíky, soplíky, soplíky. Kto by nepoznal ten kolotoč, ktorý nás neprestajne trápi od jesene do jari. Ako si poradiť s detskými soplíkmi? Čo robiť a čo naopak nerobiť, keď vášho drobca prepadne nádcha?

Odhliadnuc od alergie, zväčšenej nosnej mandle či prerezávania zúbkov sú veľmi častou príčinou soplíkov u detí vírusy a baktérie. Čo sa v takom detskom nošteku udeje? Po tom, čo si doň nájde cestu vírus a začne sa tam množiť, dôjde k opuchu sliznice nosa. Takýto opuch vedie k sťaženému dýchaniu, alebo inak povedané k pocitu upchatého nosa. Ani sa nenazdáte a z malého nošteka začne vytekať číry, vodnatý soplík, ktorý po pár dňoch zhustne. Pokiaľ na takto oslabenú sliznicu nošteka sadne baktéria, soplíky zmenia farbu na žltozelenú. Nemusíte byť teda ani lekár a len z farby ľahko rozoznáte, s čím práve bojuje váš malý sopľoš. Ak sú soplíky číre alebo biele, bude to vírus, no pokiaľ sa mu pod nosom zelená, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o baktériu.

Čistý noštek je základ

Neliečenou infekciou horných dýchacích ciest môžete dieťatku poriadne zavariť. Tá môže z hlienov, ktoré zostávajú v nošteku a v nosohltane, preniknúť až do uška a spôsobiť zápal stredného ucha. U detí, ktoré už vedia smrkať, je čistenie nosa hračka. Čo ale s tými menšími? V tejto otázke sú, žiaľ, odborníci nejednotní. Kým jedny tvrdia neodsávať, druhí sa prikláňajú k čisteniu nošteka. Odsávať teda, či nie? Ako to už býva, konečné rozhodnutie zostane na rodičovi. No pokiaľ sa rozhodnete pre čistenie nošteka, treba odsávať správne a hlavne s mierou.

Vyberáme odsávačku hlienov

V prvom rade je potrebné zaobstarať si odsávačku hlienov a tých je na trhu hneď niekoľko. Kúpiť sa dajú v lekárni, v obchodoch s detským sortimentom alebo v drogérii.

Prvá Coca-cola sa síce predávala v lekárni, no dnes ju za až tak liečivú nepovažujeme. Aké sú dôvody? Patrí vôbec do pestrého jedálnička detí? Existujú situácie, kedy kolu deťom môžete dovoliť!

Možno aj vy, milí rodičia, v sebe nesiete polemiku, či prezradiť svojmu drobcovi, ako chutí kola... Môže to dopadnúť tak, že už mu ju z rúk len tak nevytrhnete. A niektorí tou rukou mávnete a poviete si:  Veď aj tak sa to dozvie v škôlke, či v škole. Zakázané ovocie chutí najlepšie... Je však zdraviu prospešné? Nasledujúce fakty vám pomôžu vysvetliť deťom, čo je to Coca-Cola.

Kokaín v kole?

Kokakolu vyrobil doktor farmácie John Stith Pemberton v roku 1886, v Amerike. Ponúkal ju v džbáne, pred svojou lekárňou ako liek na chrípku, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, brucha, či, dokonca, na impotenciu. Nápoj označil ako liek právom, keďže obsahoval 9 miligramov kokaínu. Ten uľavil od silnej bolesti hlavy, bolesti v brušnej dutine a od bolestí nervového pôvodu. A to pomerne rýchlo. Kokaín a jeho deriváty (odvodené zlúčeniny) sú dodnes používané v niektorých analgetikách (liekoch proti bolesti), výhradne na americkom farmaceutickom trhu.

Až do roku 1903 kola teda v sebe skutočne skrývala kokaín. Drink sa totiž vyrábal z juhoamerického kríka koky a spracovaním jeho listov kokaín vznikal. Avšak, ako nelegálna a silne návyková látka, musel byť odstránený. Preto sa na výrobu doteraz používajú listy, ktoré sú chemicky zbavené jeho obsahu.

Zloženie

Kašeľ, teplota, únava, ... Na chvíľu sa preliečite a je to tu zase. Počas sychravých a chladných dní nie sú bežné infekcie ničím ojedinelým. Poviete si, že vás možno skolila chrípka, veď čoskoro už bude zúriť všade navôkol. Čo ak je ale všetko inak? Že by ste mali čo dočinenia s pľúcnymi chlamýdiami? Dá sa ich vôbec rozpoznať a ako s nimi skoncovať raz a navždy?

Chlamydia pneumoniae je baktéria, ktorá obľubuje celý dýchací trakt od nosných dierok až po pľúca. Keď sa nelieči, môže sa z pľúc pokojne vybrať aj do iných orgánov a vyústiť napríklad do srdcového infarktu. Nešetrí pritom deti ani dospelých. Tieto baktérie žijú vo vnútri bunky, čím sa dokážu úspešne schovať aj pred ich jedinými protivníkmi - antibiotikami.

Ďalšou zvláštnosťou je, že chlamýdie fungujú akoby v dvoch skupinkách. Kým jedny sa rýchlo množia a zvnútra ničia bunku, druhé spia a potom sa vymenia. Keď dokončia svoju prácu a bunku zlikvidujú, nájdu si ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu.

Stačí jedno kýchnutie

Pýtate sa, kde by ste tak mohli prísť k pľúcnym chlamýdiam? Keďže patria k jedným z najrozšírenejších mikroorganizmov, tak prakticky kdekoľvek. Šíria sa rýchlo a len čo natrafia na človeka s oslabenou imunitou, dostávajú príležitosť na útok. Mestská hromadná doprava, obdchody, práca či škôlka, všade sú ako doma. Preniesť sa z človeka na človeka dokážu veľmi jednoducho. Keďže ide o kvapôčkovú infekciu, stačí jedno kýchnutie, zakašľanie alebo len vyprsknutá drobná slina pri rozprávaní vašim smerom a máte to zrátané. Takýto človek pritom vôbec nemusí vedieť, že má pľúcne chlamýdie a nevedomky ich vo svojom okolí šíri ďalej.

Ako odhaliť pľúcne chlamýdie?

Hodnota na teplomere neľútostne stúpa a vy sa pýtate, čo robiť? Postarať sa o malého pacienta býva neraz ťažkým orieškom aj pre skúsenejšieho rodiča. Ako správne zatočiť s horúčkou a kedy už radšej vyhľadať odbornú pomoc?

Na začiatok si treba uvedomiť, že horúčka nie je choroba, ale príznak. Väčšinou sa objaví v dôsledku nejakej vírusovej alebo bakteriálnej infekcie, no stretnúť sa s ňou môžete napríklad aj po očkovaní.

Teplota a horúčka nie je to isté

Tieto dva pojmy majú svoje opodstatnenie, i keď si ich mnohí zvyknú zamieňať. O zvýšenej teplote hovoríme vtedy, keď teplomer ukazuje do 38 °C. Ak sa však dostaneme nad túto hranicu, máme čo dočinenia s horúčkou. Nie je to ale len o slovičkárení. Dôležité je zapamätať si, že zvýšená teplota sa nemá zrážať, naopak s horúčkou už zatočiť treba.

Zvýšená teplota je prirodzenou obrannou reakciou tela. Vírusom či baktériám teplota okolo 36 – 37 °C neublíži a oni sa môžu pokojne ďalej množiť a robiť si svoju prácu. Telo sa preto snaží vytvoriť také prostredie, v ktorom títo nepriatelia nebudú schopní prežiť. Pri zvýšenej teplote treba dieťatko uložiť do postele a zabezpečiť mu dostatok tekutín, do jedla ho nútiť netreba . Prikryť by ste ho mali len tenkou prikrývkou, aby sa zbytočne neprehrievalo. Pokiaľ sa telo dokáže vysporiadať s teplotou do 3 dní samé, máte vyhrané a nie je potrebné navštíviť lekára. Drobca ale i tak nedávajte najbližší deň do kolektívu a pokračujte v kľudovom režime, aj napriek tomu, že už nejaví známky choroby.

Horúčka sa nemá podceňovať. Najmä pri malých deťoch sa dokáže obranný systém rýchlo naštartovať a vyhnať ju až nad 39 °C. Takéto vysoké horúčky už môžu sprevádzať aj febrilné kŕče, teda zášklby svalov. Niet sa čo čudovať, že šklbanie, trasenie či mykanie dieťatka vystraší nejedného rodiča. I keď je ťažké v takej chvíli nespanikáriť, dôležité je bezodkladne zavolať rýchlu zdravotnú pomoc (číslo 155), zabezpečiť, aby dieťatko nespadlo z postele a ochladzovať ho tým, že ho vyzlečiete a vyvetráte teplú miestnosť. Nepodávajte mu vtedy žiadne lieky. Pokiaľ sa už v minulosti u vášho dieťatka vyskytli febrilné kŕče, lieky proti horúčke podávajte už pri teplote nad 37,5 °C.

Najväčšia šanca, že dieťa náhodne požije lieky, hrozí v domácom prostredí. A ešte väčšia, že to bude u starých rodičov… Ako nepodľahnúť panike? Prečítajte si, čo urobiť ako prvé a aj to, kam lieky uložiť, aby nepredstavovali nebezpečenstvo pre vašich najmenších. Poučte aj príbuzných, do opatery ktorých dieťa dávate.

Prípadov otráv liekmi u detí je na Slovensku dosť. Celkove tvoria asi 85 % zo všetkých prípadov otráv. Hlavne tí najmenší, vo veku 1 – 5 rokov, sú veľmi zvedaví. Farebné “lentilky” zvádzajú k ochutnaniu. Najhoršie to môže skončiť skutočne smrťou. Tak, ako kauza chlapčeka spred niekoľkých rokov: náhodne objavil krabičku antireumatík (lieky proti reume) a stačili dve tablety. Lekári mu už nevedeli pomôcť.

Príznaky otravy liekmi

Rozpoznanie príznakov otravy pomôže k rýchlemu a správnemu zásahu. Často zachráni život. Je dôležité vedieť odlíšiť otravu od alergickej reakcie. Niektoré prejavy majú totiž podobné.

Alergickú reakciu sprevádza, okrem iného, aj sťažené dýchanie. Krátke a plytké nádychy striedané s krátkymi výdychmi. Dieťa akoby lapalo po dychu. Otrava sa prejaví dvoma spôsobmi dýchania: buď spomaleným, alebo naopak, zrýchleným krátkym dýchaním.

Ďalším zo spoločných príznakov oboch stavov je opuch pier, jazyka, či sliznice nosa. Ale nenechajte sa zmiasť. Pokiaľ už dieťa nemá zvyšky liekov v ústnej dutine a nie ste si istí, či ich skutočne prehltlo, toto sú jasné prejavy otravy liekmi:

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je najčastejšou potravinovou alergiou, ktorá sa objavuje u 2 až 5% narodených detí. Najčastejšie sa vyskytuje práve u detí do jedného roka. Po tom, čo ste sa dozvedeli, že ňou váš prcek trpí, vás zrejme ako prvé napadne: Akú špeciálnu starostlivosť potrebuje? Čím ho budem kŕmiť? 

Za preplakanými nocami, kŕčami či zvracaním po každom kŕmení nemusí byť vždy iba detská kolika. "Alergiu nám zistili, keď mala dcérka asi mesiac. Dovtedy to bolo niečo katastrofálne. Doktorky nám tvrdili, že je to kolika, že to musíme vydržať. Až nám jedna z nich odporučila urobiť si testy a tam sa nám to potvrdilo," približuje svoju skúsenosť mamička na fóre.

Čas na diétu

V prípade, že sa u vášho novorodenca potvrdí alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM), je potrebné z jeho stravy túto bielkovinu odstrániť a dodržiavať prísnu diétu až do času, kedy alergické prejavy neustúpia a neskôr dieťa sledovať, či u neho alergia ustupuje.  

Diétuje aj dojčiaca matka

V prípade, že svoje dieťa dojčíte, časť potravinových zložiek, ktoré príjimate, sa dostanú aj ku dieťatku. Ak v strave prijímate aj kravské bielkoviny (z mliečnych výrobkov), mohlo by vaše dieťatko po kojení alergicky reagovať. Nie je však dôvod s kojením prestávať.

Medzi najrozšírenejšie potravinové alergie patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka. Najviac ohrozuje deti do prvého roku života, ale objavuje sa aj u dospelých. Jedinou možnosťou ako fungovať s týmto problémom je vyradiť z jedálnička všetky mliečne potraviny.

Alergiu spôsobuje bielkovina obsiahnutá v mlieku. Príznaky sa objavujú už v 6. mesiaci života dieťatka. Pri dojčených deťom niekedy stačí aj to, že matka konzumuje kravské mlieko a reakcia na mliečnu bielkovinu sa môže dostaviť, hoci sa u dojčených detí táto alergia objavuje zriedkavo. Klinické príznaky sa objavujú po prechode na umelú výživu alebo tuhú stravu.

Imunitný systém reaguje na cudzorodé bielkoviny a bráni sa proti nim tak, že núti  organizmus, aby ich vylúčil. Tým systém organizmus vlastne chráni.

Pri alergii nemôžeme vymeniť obyčajné mlieko za bezlaktózové, pretože bielkovina v ňom zostáva. Takže pre alergikov je nevhodný aj bezlaktózový výrobok.

Aké má alergia na bielkovinu kravského mlieka prejavy?

• bolesť brucha
• hnačka alebo zápcha
• zvracanie
• kolika
• nadúvanie
• celkové neprospievanie u detí
• kožné prejavy – ekzém alebo žihľavka
• napuchnuté pery, ústa, jazyk, tvár a hrdlo
• alergický výzor (čierne kruhy okolo očí)
• tečúci nos
• kýchanie
• kašeľ
• anafylaktický šok - najťažšia reakcia

Crohnova choroba, teda chronický zápal tráviaceho traktu, sa nevyhýba ani deťom. Po diagnostikovaní na vás v prvom rade čaká akútne preliečenie s prísnou diétou. Dávať pozor na to, čo vaše dieťa môže a čo mu skôr škodí, si však budete musieť dávať dlhodobo. Nie je ale nutné panikáriť. Ľudia s týmto ochorením môžu vďaka dodržiavaniu niekoľkých pravidiel plnohodnotne žiť.

Genetika aj vonkajšie faktory

Čo sa pod pojmom Crohnova choroba vlastne skrýva? Ide o idiopatický  (teda vzniknutý z neznámych príčin, nie ako dôsledok úrazu alebo inej choroby), neinfekčný zápal čreva (najčastejšie tenkého alebo hrubého čreva). Prvý sa týmto ochorením začal zaoberať ešte v roku 1932 doktor Burill B. Crohn so svojím tímom špecialistov. Crohnova choroba nepostihuje iba dospelých, postupne stúpa aj počet detí, uktorých sa objavuje. Najčastejšie sa objaví v školskom veku (8 - 10 rokov) alebo v období puberty. U mladších detí je skôr výnimkou. Všeobecne hovoríme o relatívne vzácnom ochorení, ktorým trpí približne 7 až 8 ľudí na 100 000 pacientov.

Pod vznik ochorenia sa môže podpísať jednak genetika a dedičnosť, ale spúšťačom môžu byť aj vonkajšie faktory, ktoré pôsobia na tráviaci trakt, najmä teda nezdravý životný štýl a životospráva. Ak jeden z rodičov s Crohnovou chorobou zápasí, je šanca, že sa časom vyskytne aj u potomka, približne 20 až 30 %. Z vonkajších faktorov negatívne vplýva na spustenie choroby najmä zlá životospráva - strava chudobná na vlákninu, zato bohatá na nasýtené tuky či rafinovaný cukor. Negatívne tiež pôsobí alkohol, fajčenie či časté užívanie antibiotík. 

Príznaky

Typické pre túto chorobu je, že sa striedajú obdobia príznakov a obdobia utlmenia príznakov. Preto ak máte podozrenie, že by vaše dieťa mohlo s Crohnovou chorobou zápasiť, je dôležité navštíviť lekára a podrobiť sa vyšetreniam. Liečba sa volí individuálne podľa aktuálneho stavu malého pacienta, najčastejšie však formou diéty.

Mať dieťa so zdravým chrupom si praje každá mamička. Nielen preto, aby malo úsmev ako z časopisu, ale najmä kvôli tomu, aby sa vyhli problémom s ošetreniami boľavých zubov u stomatológa. Súčasťou správnej starostlivosti o detský chrup sú aj preventívne prehliadky u zubára. Kedy s nimi začať je otázkou pre mnohých rodičov.

Podľa zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotnej poisťovne,  poistenci, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov veku, majú dvakrát do roka nárok na preventívnu stomatologickú prehliadku. Znamená to, že vekové obmedzenie, ktoré by určovalo kedy treba ísť s dieťaťom na prvú prehliadku k zubárovi, zákon neurčuje. Toto rozhodnutie je ponechané na vôli rodičov a preto mnohí z nich hľadajú rady o odporúčania od iných rodičov, ktorí už podobné starosti súvisiace  s touto vývojovou fázou u dieťaťa majú za sebou.

Detských zubárov je čoraz menej

Nielen rozhodnutie rodičov, v akom veku zobrať dieťa prvýkrát na návštevu k zubárovi, ale aj hľadanie zubára, ktorý dieťa ošetrí v rámci zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, je veľká dilema. Špecializovaných detských zubných ambulancií je  na Slovensku  už len veľmi málo a zubári, ktorí zabezpečujú starostlivosť pre dospelých, zväčša nechcú  malé deti ošetrovať. 

"Realita na Slovensku je taká, že je tu málo detských stomatológov," napísala svoj názor vo Fóre jedna z diskutujúcich.

"Detských zubárov je málinko," pripojila svoj názor iná diskutujúca.

Prechádzka po parku sa môže zmeniť na nočnú moru, ak sa neviete ubrániť otravnému hmyzu. Chcete sa dozvedieť užitočné tipy proti muchám? Tak čítajte ďalej.

Repelenty

Repelenty sú chemické látky, ktoré odpudzujú hmyz. Viete, ktoré látky sa ukazujú ako najúčinnejšie?

Vezmite si svoj repelent a prezrite si účinné látky. Ak sa tam nachádza DEET, Picaridín, IR3535, olej z citrónovho eukalyptu alebo PMD máte vyhraté. Dobre si prezrite množstvo látky. Ak je jej obsah menej ako 10 %, ochráni vás cca dve hodiny.

Prezreli ste si aj návod na použitie? Najpraktickejšie repelenty sú v spreji. Striekajú sa zo vzdialenosti asi 20 cm na pokožku alebo na oblečenie. Ak chcete použiť opaľovací krém a rozmýšľate, čo naniesť prvé, poradíme vám. Najskôr sa vždy nanáša opaľovací krém. Pozor si dajte, ak používate repelent s obsahom DEETu. Jeho účinok je znižovaný práve opaľovacím krémom, preto ho treba nanášať častejšie.

Repelent nepoužívajte na poranenú kožu, ani priamo na tvár. Radšej ho nasprejujte do dlane a jemne si po tvári prejdite. Musíte sa vyhnúť kontaktu s očami a sliznicami.

Liečba akné vždy záleží na jeho type. Môžete si vybrať medzi liečbou prírodnými prostriedkami alebo investovať do liečby izolovaných chemických látok v kréme. Nedá sa povedať, ktorá varianta je lepšia. Čo je prírodné ešte nemusí znamenať, že je to vhodnejšie.

Pozrite sa na zloženie svojich krémov na akné a zistite, akú majú účinnú látku. Pravdepodobne to bude jedna z nasledujúcich:

• Benzoylperoxid zabíja baktérie, redukuje zápal a pomáha uvoľniť upchaté póry. Je efektívny pri miernom a strednom akné. Jeho mínusom je reaktívnosť so Slnkom. Citlivú pleť môže podráždiť, vyvolať jemné svrbenie, pálenie alebo začervenanie. Aj napriek tomu je veľmi obľúbeným prostriedkom na akné a vo veľkom množstve prípadov aj veľmi účinným.

      Má bieliaci efekt, preto sa vyhnite kontaktu s oblečením a vlasmi.

• Retinoidy fungujú na princípe exfoliácie. Odstraňujú mŕtke bunky kože z povrchu pokožky. Väčšinou sa aplikujú v podobe krému alebo gélu na tvár raz denne pred spaním Opäť je nutné vyhnúť sa kontaktu s UV žiarením. Neaplikujte si ich, ak ste tehotné, pretože existuje riziko vrodených vývojových vád.

     Retinoidy sa môžu brať v určitej forme aj perorálne (ústne). Tablety sa podávajú raz     denne. Jedná sa o derivát vitamínu A, najčastejšie Isotretinoin. Je veľmi účinný,     ale opäť sa NESMIE požívať v tehotenstve kvôli jeho teratogénnym účinkom na plod.     Pomáha normalizovať produkciu kožného mazu, znižujú podiel baktérii na pokožke,     redukujú začervenanie a opuch okolo vyrážok. Využíva sa iba v najťažších     prípadoch akné.

Ak vás unavila chemická liečba akné a netrpíte silnými alergiami, môžete siahnuť po jej prírodnej variante. Predstavíme si čo stojí za účinkom prírodných prostriedkov a či fungujú lepšie než tie chemické.

Začneme kokosovým olejom

Kokosový olej je rastlinný olej z dužiny kokosového orecha. Tvoria ho nasýtené mastné kyseliny. Práve stredne dlhé reťazce mastných kyselín sú to, čo stojí za jeho pozitívnym účinkom v boji proti otravnému akné. Takmer 50 % z nich tvorí kyselina laurová, ktorá dokáže zabiť baktérie Propionibacterium acnes. Môže mať účinok zrovnateľný s často používaným benzoylperoxidom.

Krása kokosového oleja nespočíva len v liečbe akné. Ale aj po ňom. Väčšine ľudí zostáva po akné spomienka v podobe nepekných jaziev. Pre zdravú pokožku je dôležité pravidelne zvlhčovanie a to kokosový olej rád poskytne. Zabojuje proti infekcii, dodá pokožke vlhkosť a dopomôže hojeniu rán podporou tvorby kolagénu. Výskyt jaziev sa vďaka tomu zníži.

Pozor by ste si mali dať ak máte množstvo alergii, ale aj ak máte mastnú pokožku. Kokosový olej je vysoko komedónny, teda spôsobuje upchávanie pórov. Preto vám môže akné ešte zhoršiť.

Odporúčam vám dať si pokožku „diagnostikovať“ u kozmetičky alebo kožného lekára. Ak sa vám aj javí, že pokožka sa veľmi mastí, nemusí to znamenať, že máte mastnú pleť. Porozmýšľajte či nepoužívate priveľa vysušujúcej kozmetiky. Pleť bude na vysúšanie reagovať tvorbou mazu a cyklus sa bude neustále opakovať. Nepodceňujte ani pri liečbe akné pravidelnú hydratáciu. Zvonku i zvnútra.

Každá budúca mamička sa obáva rizikového tehotenstva. Rizikové tehotenstvo môže nastať ako u zdravých žien, tak aj u chorých žien. V článku sa dozviete, prečo rizikové tehotenstvo vznikne, aká je prevencia a čo sa dá robiť, ak už tehotenstvo vznikne. Ak ste si vedomá, že budete mať rizikové tehotenstvo, vtedy pomôže prevenciu dodržiavať. 

Rizikovému tehotenstvu predchádza podozrenie, že dieťatko sa nemusí narodiť zdravé. Medzi rizikové faktory v tehotenstve však patrí viacero komplikácií, napr. krvácanie, problémy s placentou, predčasný pôrod a pod.

Dôvody krvácania v tehotenstve sú rôzne. Väčšina krvácaní sa objaví na začiatku tehotenstva a nie vždy ide o komplikácie. Spôsobujú ho napr. hormonálne zmeny v tele, no nikdy netreba brať krvácanie na ľahkú váhu a treba navštíviť gynekológa. V druhej polovici tehotenstva je väčšina krvácaní spojených s placentou. Ak je placenta uložená hlboko dole, blokuje bábätku zdroj živín. Vtedy je nutný pobyt v nemocnici po dozorom lekára.

Predčasný pôrod môže nastať v 24.-37. týždni tehotenstva. Predchádza mu odtok plodovej vody a pôrodné bolesti. Ak hrozí predčasný pôrod, je dôležité zostať v nemocnici.

Neznášanlivosť krvných skupín môžete poznať pod odborným názvom inkompatibilita RH faktoru. Matka má v tehotenstve negatívny RH faktor a dieťa pozitívny RH faktor, po otcovi. Imunitný systém matky reaguje na dieťa v jej tele negatívne a tvorí proti nemu protilátky, ktoré môžu plod zabiť.

Čo v rizikovom tehotenstve zohráva úlohu?

Pálenie záhy, nevoľnosti, bolesti chrbta či opuchnuté nohy. Ako keby toho na vás počas tehotenstva nebolo dosť, ďalším z nepríjemných sprievodných javov, a to najmä v poslednom štádiu gravidity, môže byť u nejednej tehulky výskyt hemoroidov. Čo robiť, ak sa u vás tento nepríjemný problém objaví, prečo sa s ním v tehotenstve stretávame a ako si uľaviť? Poradíme vám.

Čo to vlastne hemoroidy sú?

Hemoroidy (laicky nazývané aj zlatá žila) sú cievne pletence (drobné vankúšikové útvary) v oblasti konečníka. Môžu byť vonkajšie alebo vnútorné. Objaviť sa môžu ako dôsledok nesprávneho prietoku a odtoku krvi. Prejavujú sa pálením, svrbením, neskôr aj krvácaním a bolesťami. 

Prečo sa objavujú práve v tehotenstve?

Mnoho nastávajúcich mamičiek poriadne ani nevie, čo hemoroidy sú. Doteraz s nimi totiž nikdy problém nemalo. A zrazu, často v posledných týždňoch pred pôrodom, si po vykonaní toalety či počas večernej hygieny nahmatajú v oblasti konečníka nepríjemný "vriedok". S týmto problémom sa počas 3. trimestra stretáva až každá desiata žena. Pýtate sa, prečo práve teraz?

Počas tehotenstva sa zvyšuje objem krvi v tele, neraz až o 50%. Zároveň zvýšená hladina hormónu progresterón uvoľňuje steny krvných ciev. Žily v oblasti zväčšujúcej sa maternice sú opuchnuté, pretože váha bábätka na nich vytvára stále väčší tlak. Pre tieto dôvody sa mnoho tehotných žien stretáva počas tehotenstva s kŕčovými žilami a takisto s hemoroidmi. Hemoroidom zároveň nepomáha ani tak často skloňovaná tehotenská zápcha.

„Už to nejako vydržím, porodím a bude dobre,“ vraví si nejedna tehuľka. Po pôrode ale nemusí byť všetkému koniec. Keď sa k fyzickej a psychickej únave zo starostlivosti o dieťatko pridružia ešte aj zdravotné problémy, môže tento náročný maratón pokračovať ďalšie mesiace.

Nemusí to byť pravidlom, no nejedna žena sa po pôrode stretne s komplikáciami, ktoré ju zaskočia a sú pre ňu natoľko intímne, že sa s nimi len ťažko zdôveruje. S čím je treba po pôrode počítať a ako takéto intímnosti riešiť?

Ach jaj, cvrkla som si

Stáva sa vám, že si pri kýchnutí, zakašlaní alebo smiechu cvrknete? Nemusíte sa vôbec hanbiť, po pôrode je to normálne. Inkontinencia, teda samovoľný únik moču trápi mnohé novopečené mamičky. Súvisí to s oslabením svalov panvového dna, ktorých úlohou je zastavovať močenie. Nehovoriac o tom, že v posledných týždňoch tehotenstva vám bábätko tlačí na močový mechúr a vy musíte stále častejšie behať na toaletu. Pôrod je ďalšou obrovskou záťažou na toto svalstvo, niet sa potom čo diviť, že nám neslúži tak ako má.

Čo s tým?

Kým problém s inkontinenciou neprehrmí, je dobré siahnuť po intímkach, ktoré sú vyrábané špeciálne pre tento účel. Mnohé ženy si pochvaľujú cviky na posilnenie panvového dna.

Samovoľným únikom moču trpí počas tehotenstva a po pôrode viac žien, než si možno myslíte. Patríte medzi ne aj vy? Nezúfajte, tento zdravotný problém má riešenie. Nestačí ale čakať, kým odzneje sám. Budete musieť aj vy sama priložiť ruku k dielu. Ženy, ktoré majú s inkontinenciou osobnú skúsenosť, vám poradia, ako na to!

Inkontinencia alebo tiež samovoľný únik moču vzniká v dôsledku oslabenia svalov panvového dna, ktorých úlohou je zadržať moč. Preto sa vám môže stať, že si pri kýchnutí, zakašľaní či smiechu, cvrknete do nohavičiek. Nie je to ale nič, za čo by ste sa mali hanbiť. Inkontinencia trápi ženy s nadváhou, v období menopauzy, ale aj tehuľky či novopečené mamičky. V tehotenstve za to môže veľký tlak plodu na panvové dno, po pôrode je to spôsobené tlakom na močový mechúr a močovú trubicu počas tlačenia bábätka na svet. Svaly panvového dna by sa mali počas šestonedelia dostať do normálu samé. Ak tomu tak nie je, treba tento problém riešiť s lekárom.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Ak sa chcete zbaviť inkontinencie, budete musieť spevniť svaly panvového dna. Mamičky sa zhodujú, že pravidelné cvičenie na tento problém skutočne zaberá. Chce to ale poriadnu dávku disciplíny. Únik moču môže byť navyše nepríjemný kvôli jeho zápachu. Aj na toto ale existuje riešenie. Stačí siahnuť po intímkach, ktoré sú špeciálne navrhnuté práve pre inkontinentné ženy.

„... Konečne sa nehanbím chodiť medzi ľudí, s deťmi na ihrisko, na prechádzky, ... No a začala som cvičiť, tak dúfam, že sa to zlepší. I keď ma lekárka upozornila, že cvičiť budem musieť už asi stále a na zlepšenie si budem musieť počkať,“ podelila sa o svoju skúsenosť mamička na diskusnom fóre na Modrom koníkovi.

Mám behať, plávať či jazdiť na bicykli? Alebo ako vlastne posilniť tieto svaly? "Cvik je úplne jednoduchý. Keď pôjdeš cikať, tak skús počas cikania zadržať moč. Vtedy najlepšie pochopíš ten pohyb svalov a potom ho môžeš precvičovať kedykoľvek a kdekoľvek. Je to ako keby si chcela niečo vtiahnuť do pošvy. Tak treba vydržať pár sekúnd. Je viacero alternatív tohto cviku.

Ako sa ubrániť proti kliešťom? Je to vôbec možné? Tieto malé potvorky striehnu vo vysokej tráve a to nielen na lúkach, ale aj v mestských parkoch. Prenášajú choroby ako je kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Prinášame vám niekoľko rád ako znížiť riziko nakazenia sa na minimum.

Zapamätajte si tieto tri veci:

1. Repelent
2. Prehliadka tela
3. Sprcha

Repelenty sú vynikajúci a cenovo dostupný vynález

Ak máte v pláne prechádzku na miesta, kde by sa mohli kliešte nachádzať, naneste si ich. Na oblečenie sú vhodné repelenty s obsahom látky Permethrin (0,5 %). Môžete ho pokojne naniesť aj na stany, ak vonku kempujete. Výbornou repelentnou látkou je aj DEET, picaridin, eukalyptový olej alebo 2-undekanon. Vždy si prečítajte návod na použitie, kde sú vypísané dôležité informácie o spôsobe použitia a možných alergických reakciách. Repelenty nepoužívajte na deti mladšie veku dvoch rokov a produkty s obsahom eukalyptu a PMD (paramentándiol) pre deti mladšie než tri roky.

Na prácu na lúkach si obliekajte dlhé nohavice alebo aspoň vysoké ponožky. Ak použijete svetlé oblečenie, skôr kliešťa zbadáte.

Z detských chorôb má hlavu v smútku nejedna mama. Najmä u detí, ktoré už navštevujú kolektívy, je to často začarovaný kruh a jednu chorobu strieda druhá. Toľko príznakov, diagnóz a kadejakých liekov, že sa v tom človek začína strácať. Bežné prechladnutia už máme po niekoľkých razoch v malíčku a zvyčajne poznáme osvedčené recepty, ktoré našim drobcom zaberú. Keď ale príde čosi nové, dokáže nás to poriadne vyviesť z miery. Jednou takou záhadou je aj šiesta choroba. Aj napriek tomu, že nejde o život ohrozujúce ochorenie, jeho prejavy dokážu vystrašiť nejedného rodiča.

Čo to vlastne je?

Šiesta choroba je vírusové ochorenie, pre ktoré sú typické najmä vysoké teploty a výsyp vyrážok. Najčastejšie sa s ňou stretávajú deti od 6 mesiacov do cca 2 až 3 rokov. Šiestou chorobou si dieťatko prejde len raz za život, keďže po jej prekonaní mu zostane už doživotná imunita.

Inkubačná doba, teda čas, za ktorý sa ochorenie u dieťatka prejaví, je zvyčajne 1 až 2 týždne. Preto ak sa u vás šiesta choroba potvrdí, informujte o tom známych, ktorí boli v tom čase s vami v kontakte. Ide totiž o nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou cestou, teda kýchaním, kašľaním, pri rozprávaní či slinami.

Ako „šestku“ rozpoznať?

Šiesta choroba prichádza ako blesk z jasného neba, bez toho, aby ste na drobcovi spozorovali akékoľvek iné príznaky. Odrazu sa objaví vysoká teplota, ktorá sa môže vyšplhať aj nad 39 °C a zvyčajne trvá až 3 dni. Ako prišla, tak aj odznie, počítajte teda s tým, že po troch dňoch náhle klesne a vystrieda ju výsyp. Na tvári, končatinách, hrudníku a krku sa objavia ružovo-červené fliačiky. Keď tieto vyrážky zatlačíte, miesto zostane biele. Nemusíte mať obavy, výsyp nie je pre dieťatko bolestivý a nie je potrebné ho ani nijako špeciálne ošetrovať. Šiestu chorobu môže sprevádzať aj nádcha, mierny kašeľ, zväčšené lymfatické uzliny, mrzutosť, únava či nechuť do jedla.

Časté kýchanie, plný a upchatý nos... Ako rozoznať, či váš drobec chytil nejakú virózu alebo sa u neho začala prejavovať alergia? 

Existujú rôzne alergie, od potravinových, cez kontaktné alergie na rôzne látky a predmety až po alergické a senné nádchy, ktoré sú u nás najrozšírenejšie. Alergická nádcha sa môže vyskytnúť a trvať celoročne, senná sa väčšinou objavuje v období, keď príroda začína kvitnúť alebo naopak odkvitať. Príznaky respiračných alergií sa často až príliš nápadne podobajú na priebeh bežnej chrípky. Rodičov, a niekedy dokonca aj lekárov, to preto neraz mätie. Skôr než vyrazíte k lekárovi preto skúste odpozorovať niekotoré z nasledujúcich prejavov vášho dieťaťa.

Podrobne si všímajte príznaky

Respiračné alergie, či už sezónne alebo celoročné, najčastejšie spôsobujú kýchanie, plný, upchatý nos a vodnaté, opuchnuté oči. Prejaviť sa môžu aj bolesťami v hrdle. Existuje však ešte jeden príznak, ktorý by vám mohol napovedať, že ide o alergiu - svrbenie očí, nosa a horného podnebia.

Na druhej strane, ak sú oči aj zapálené, červené či hnisavé, môže ísť o zánet. V takom prípade by ste mali navštíviť pediatra čo najskôr.

Istým vodítkom by teoreticky mohol byť aj výtok z nosa. Iba na základe farby a textúry sopľov však ťažko určiť, či ide o nádchu alebo alergiu. V oboch prípadoch sa totiž vodnaté, bezfarebné soplíky môžu v priebehu niekoľkých dní zmeniť na zelené a husté.

Herpes sa môže jednoducho preniesť z človeka na človeka priamym kontaktom. Imunitný systém nás, dospelákov, si s nákazou dokáže poradiť. U najmenších detí však môže mať toto vírusové ochorenie fatálne následky. Ak sa teda u vás objaví táto nepríjemná vyrážka, buďte pri styku s bábätkami obzvlášť obozretný!

Herpes sa najčastejšie vyskytuje na perách alebo v okolí úst či na podnebí. Na mieste sa vytvárajú bolestivé pľuzgieriky a afty. U niekoho sa objaví iba raz, prelieči sa a už sa nevracia, iní sa s ním zas stretávajú opakovane.

Častý najmä v lete

Prejavy od úplneho počiatku - svrbenie, napínanie kože - cez samotnú vyrážku, ktorá sa neskôr zmení na chrastu, až po jej preliečenie a zmiznutie, trvá zhruba 8 až 12 dní. Herpes sa často objavuje najmä počas letných mesiacov, keďže mu okrem nedostatočnej hygieny do kariet prihráva aj množstvo slnečných lúčov, ktoré citlivú kožu na perách vysúša a dráždi. Pod vznik herpesu sa môže podpísať aj prílišná fyzická alebo psychická záťaž. Ako prevencia sa odporúča zdravá životospráva, dostatok vitamínu C a B12 a zinku. Okrem herpesu na pere sa objavuje aj na pohlavných orgánoch. Vtedy hovoríme o genitálnom herpese.

Najcitlivejšie sú novorodeniatka

Ak sa u nás objaví herpes, najväčší pozor by sme si mali dať práve pri styku s novorodeniatkami. Ak rodič alebo akákoľvek návšteva trpí herpesovým vírusom, mala by sa vyhnúť akémukoľvek styku s malým jedincom. Novorodeniatko sa môže nakaziť priamym kontaktom – mazlením, bozkom – ale aj stykom s predmetom, na ktorom sa vírus nachádza, napríklad hračky, lyžička a podobne.

V horúcich dňoch hľadáme množstvo tipov ako sa neprehriať a nespôsobiť si zdravotné problémy. Prečítajte si tie naše a potešte nás do komentárov aj svojimi.

• Ľadové obklady/sprcha. Obaja sú skvelými pomocníkmi v horúcom lete. Ľadové kocky alebo prúd studenej vody pustite na zápästia či lakťové jamky. Účinok budú mať všade, kde prúdi krv pri povrchu, napríklad aj na krku alebo v zákolenných jamkách.

• Voda v spreji. V predaji je množstvo vôd v rozprašovači, ktoré náš môžu schladiť. Alebo si môžeme spraviť vlastnú. Do malého rozprašovača (napríklad z použitej voňavky) dáme minerálku a vložíme do chladničky. Pred odchodom si ju len „šupneme“ do kabelky.

• Ventilátor a klimatizácia osviežujú ľudí v horúcich krajinách. Ventilátory už v súčasnosti zoženieme aj malé, ktoré sa zmestia do kapsy. Využiť sa dajú aj stolové ventilátory napojiteľné cez USB, s ktorými sa schladíte počas práce na počítači. Možností je mnoho. Klimatizáciu nemajú zatiaľ všetci, hoci jej využívanie stúpa. Teplota by však nemala byť priveľmi rozdielna od vonkajšieho prostredia, aby nenastal pri zmene prostredí šok. Odporúčajú sa rozdiely do 4-5°C.

• Tekutiny sú nevyhnutnou súčasťou každého dňa a to nie len v lete. 60% ľudského tela dospelého človeka tvorí voda, u detí je to dokonca viac. Preto sú na dehydratáciu náchylnejšie. V lete sú vhodné minerálne vody. Pozor si dajte na rozdiel medzi pramenitými vodami a minerálkami. Nie je to to isté. Minerálne vody obsahujú viac elektrolytov, ktoré vám takpovediac udržia vodu v krvi. Ak budete piť čistú vodu z vodovodu, tak vami len prejde. Dobrými tekutinami sú aj džúsy alebo letný čaj. Ak pijete príliš studenú vodu, schladenie je len dočasné. Organizmus začne produkovať teplo a vodu zohreje. Pri teplých nápojoch musí vyložiť energiu na schladenie. Výsledkom oboch je, že vám je teplo. Skvelým tipom na tekutiny je aj citronáda. Ľahko si ju pripravíte aj doma: zmiešate vodu, pár kociek ľadu, vytlačený citrón a niekoľko jeho plátkov a pár lístkov mäty. Môžete ju dosladiť troškou medu.

• Oblečenie na leto by malo byt priedušné, teplo zbytočne nedržať a malo by dobre sať pot. Tieto vlastnosti máva bavlna a ľanová tkanina. Na trhu už je slušný výber, preto by nemal byť problém vyhnúť sa nepríjemným umelým materiálom.

Prehriatie organizmu alebo odborne hypertermia je nefyziologické zvýšenie teploty organizmu spôsobené poruchami termoregulácie. Naopak, zníženie teploty nazývame hypotermia.

Viete aký je rozdiel medzi prehriatím a horúčkou?

Hypertermia (prehriatie) je spôsobené teplotou okolia a neschopnosťou tela ochladzovať sa. Na druhu stranu, klasická horúčka je spôsobená vírusom alebo baktériou, ktoré prestavia náš „termostat“ v mozgu (v oblasti zvanej hypotalamus), aby spravili prostredie nehostinným pre tieto potvorky. Po skončení infekcie sa „termostat“ vráti do pôvodnej teploty.

Hypertermiu rozdeľujeme do niekoľkých stupňov:

• Tepelný stres

Tento stav nastáva, keď teplota tela začne stúpať a nedokážete sa ochladiť potením. Môže viesť k nasledujúcim stavom ako tepelné vyčerpanie alebo úpal. Príznaky tohto stavu sú nevoľnosť, pocit slabosti, smäd a bolesti hlavy.

Aj keď sa pokladáte za tie najopatrnejšie matky na svete, pádu dieťaťa sa nikdy nedá stopercentne zamedziť. V rámci prevencie určite urobíte všetky možné opatrenia, aby k takému niečomu nedošlo, no napriek tomu sa to môže stať. Dieťa je tvor prirodzene zvedavý, túži objavovať, pohybuje sa rýchlo a nebezpečenstvo si nedokáže uvedomiť tak, ako my dospelí.

Nevinné pády

K pádom u detí dochádza pomerne dosť často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky. Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva. Preto prílišná až úzkostlivá snaha rodičov ochrániť dieťa aj pred bežnými malými pádmi nie je vždy žiadúca.

Čo ak je pád vážnejší a spôsobí úraz

Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas. Dôležité je správne sa v danej situácii zorientovať.

Keď rozhodujú sekundy