Dočkali sme sa! Je tu teplo, slnko, dlhé dni, krátke noci… Ideálne podmienky tráviť čas vonku. Veď kde lepšie unaviť deti, než na čerstvom vzduchu? Behom v rannej rose, skákaním do kôp sena, lezením po stromoch, križovaním betónových džunglí na bicykloch a vyvádzaním na detských ihriskách?

Moje deti zrejme v čakárni na pud sebazáchovy zaspali a nakoniec sa im z neho neušlo. Jazda na bicykli dole kopcom naproti zavretej bráne? Žiaden problém! Veď ona sa snáď otvorí. Lezenie po mokrej preliezačke? V pohode, kým vylezú na vrchol, snáď sa prestane šmýkať. Beh so zavretými očami naprieč ihriskom? Kedykoľvek. Ony sa tie diery zahrabú a šmýkačky i lavičky uhnú. A čo tak priložiť dlaň na ohnisko? Veď treba skontrolovať, či tým špekáčikom nie je chladno. Jednoducho, drobné odreniny, modriny a pupáky sú našim chlebom každodenným.

Keď už ale ku zraneniu, a to nielen detí, dôjde, je dobré vedieť, ako efektívne zasiahnuť a predísť vniknutiu infekcie cez ranu do tela. Niekto by si povedal, že najlepšie je, aby k týmto zraneniam vôbec nedochádzalo, tak by infekcia nehrozila. Ale to by po svete behali jednorožce, snežila by cukrová vata a pršali trblietky. Tak svet nefunguje a či chceme, či nechceme, k detstvu patrí nejaké to rozbité koleno, nech už sme akokoľvek opatrní. Napríklad tie moje deti by museli chodiť v nafukovacích oblekoch, aby sa im nič nestalo.

Čo teda robiť, keď k poraneniu dôjde?

Bod číslo jeden: „Nepanikáriť!” Vždy sa každý čuduje, že tí moji beťári stále padajú, ale plačú len minimálne. Naučila som sa totiž, nedávať najavo akúkoľvek emóciu, keď sa niečo stane. Žiadne híkanie, pučenie očí od úľaku, chytanie sa za hlavu… Len proste podídem ku zranenému a zhodnotím škody. Ideálne tak, aby si na ranu dieťa nevidelo. Keď je len udretá, je všetko OK. Pofúkam modrinku, objímem pacienta a je doliečené! Väčšinou deti totiž skôr rozplače preľaknutie z reakcie rodičov, než reálna bolesť.

Ak však došlo k narušeniu kože, poškriabaniu alebo dokonca tečie krv, hlavne sa snažím dieťa na to veľmi neupozorňovať. Ideálny stav je, keď máme pri sebe čistú pitnú vodu. Zranenie opláchneme a vysušíme. Tam ale terapia nekončí. V kabelke stále nosím dezinfekčný roztok Betadine®. Bodaj by nie, keď tieto drobné zranenia riešim skoro denne a pravidlom číslo dva je určite PRE-VEN-CI-A. Dezinfekcia je totiž pri akomkoľvek poranení dôležitá, keďže zabraňuje vniknutiu patogénnych mikroorganizmov v mieste poranenia do tela.

Vychovať dieťa, ktoré bude jedinečné, sebaisté, zdravo múdre, tvorivé, možno trochu neposlušné…, znamená poznať ho, poznať „brzdy“ jeho vývinu alebo nájsť „žabu sediacu na prameni“.

Predstavte si rozhovor mladých slečien: “Tú blúzku som videla v tom obchode, mali ju ale lacnejšie tam… Myslím, že ten strih a farba sa ti nehodia… Videla si ako hrozne vyzerá Jana? Stretneme sa večer pred vchodom. Len aby sme sa tam dostali…”

Povrchnosť životného nazerania, plytkosť emočného prežívania, orientácia na “mať a chcem“ a sebaistota založená na výzore… Problémom mnohých detí je povrchnosť, chudobné citové prežívanie i nedostatok empatie.

Ako výchovou zasiahnuť čo najviac úrovní v detskej psychike? Ako sa dostať pod povrch bežného prežívania? Ako sa dostať hlbšie do ich vnútorného sveta?

Čo robiť ?

Dôležité je naladiť sa na to, čo nás obklopuje, čoho sme súčasťou a byť s tým v jednote.

Tak. Zjedené. Umyté. Viac-menej vypraté. 😂

Ako zaneprázdnenej dvojmatke, vládkyni domácnosti, dvora a priľahlých pozemkov, pani psom, mačkám, vtákom a inej hávedi... mi takého vychytávky prišli totálne vhod. 

Takmer polročné polokojené mláďa totiž potrebuje vraj začať jesť aj niečo iné ako umelé mlieko a na BWL zatiaľ nemám odvahu. Na krevety či guláš z môjho taniera je, holt, ešte primalé. 

Zháňať domáce biobrokolice fakt nemám kde... strúhať, krájať, pariť, mixovať porcie o dvoch čajových lyžičkách mi príde dosť neefektívne, takže toto sa mi mega hodilo. 

Začali sme mrkvou, pokračovali tekvicou, bielou mrkvou a paštrnákom. Keďže sa vraví, že každá nová potravina by sa mala ochutnávať tri dni, a ja medzi to dávam deň pauzu, viac sme za tie dva týždne nestihli.

Chutiť chutilo všetko rad za radom. Občas sme dali čisté, občas primiešali do ryžovej alebo pšenovej kaše. Oceňujem veľkosť pohárikov, zloženie, konzistenciu a snáď teda aj biokvalitu, ktorú by som ja doma so zeleninou zo supermarketu ťažko dosiahla. 

• Ahojte, pripravila som si pre Vás krátky článok a moju recenziu na CBD oleje.

Pred mesiacom som si objednala CBD olej, širokospektrálny od značky www.konope.co/sk

Objednala som si ho, pretože ma v poslednej dobe trápi horší spánok. Objednala som si 30%CBD v kokosovom oleji. Ja radšej tie najsilnejšie😂 Tieto širokospektrálne sú bez THC( to je psychotropná látka). Bez umelých prísad, prírodné. Toto sú základné CBD oleje, vtedy ešte nemali tie vylepšené, ale od dnes začnem testovať tie nové, ktoré obsahujú Terpény a sú tam vyslovene na lepší spánok

Okrem iného CBD podporujú celkovú vitálnosť a pohodu s cieľom obnoviť rovnováhu v tele. Pomáhajú zvládať a potláčať stres, upokojujú a zlepšujú náladu a duševné zdravie.

Oleje majú horkú chuť, aplikujú sa pipetou, ja ich nekvapkám po kvapkách, ale rovno aplikujem menšie množstvo hneď pod jazyk, asi cca 8-9 kvapiek. Nezapíjam horkú chuť vodou hneď, kvôli lepšej absorpcii.

Na počudovanie, mi zabrali úplne inde, kde som pôvodne chcela 😂 Spánok sa mi nezlepšil, teda zlepšil ale to len vtedy, keď nepozerám večer seriály či do mobilu. Keďže modré svetlo, ktoré vyžarujú mobily, tv atd. narúša biorytmus. Organizmus môže byť vďaka nemu dezorientovaný, kým začne tvoriť spánkový hormón, melatonín. Melatonín je zodpovedný za kvalitný spánok, jeho nedostatok spôsobuje prebúdzanie v noci atď. 

Testovaniu piškót sme sa potešili všetci doma, pretože všetci sme milovníci piškót. A to od veku 3 roky až do 41 rokov. Máme ich radi len tak samé, s mliekom, v pudingu, v rýchlom chladenom dezerte. Zásielka bola ozaj bohatá, posúďte:

Ako prvé padli vhod jemné, v čokoláde máčané perníčky zlepené ovocným džemom a vôbec sa im nedalo odolať, lebo boli ozaj mäkučké.

Potom prišli na rad piškóty okrúhle, mini piškóty vo veľkom a v malom balení a dlhé piškóty. 

Všetky piškóty sú bez kypridiel, dochucovadiel, či iných prímesí. Sú len z múky, vajec a cukru. 

Možno sa pýtate, čo sa dá na piškótach testovať, samozrejme, že je čo testovať, tvar piškót, chuť, tvrdosť, farba, jemnosť, mäkkosť... V porovnaní s piškótami iných značiek, u nás si tieto piškóty, Seditky, našli miesto aj v budúcnosti. Piškóty nie sú priveľmi tvrdé a ani priveľmi mäkké. Sú také akurát k nahryznutiu. Každá má svoj okrúhly tvar a sú do zlatista upečené. 

Mini okrúhle piškóty Seditky v malom balení si deti vzali do školy ako menšiu desiatu.

Velikááánsky balíček prišiel k nám, plný maškrtiek a dobrôtok od Nestlé, tak sme sa pustili do testovania. Neviem, kto mal z neho väčšiu radosť, moja dcérka Zara alebo ja. 🙂 Ovocné kapsičky a malinové chrumky sme mali už vyškúsané, ostatné bolo pre nás prekvapenie.

Zarka má 16 mesiacov a momentálne nás trápia zúbky, máme ich „až" 8 a idú nám práve stoličky, takže má chvíle, kedy jej nič nechutí a všetko odmieta papať. Najviac jej chutil príkrm cestoviny s morčacím mäsom a zeleninou, z ktorého spapala takmer všetko, z ostatných ponechávala trošku viac. Vždy som za lyžičku ochutnala aj ja, musím povedať, že boli celkom chutné, najviac mi chutili a voňali špagety Bolognese.

NESTLÉ NaturNes BIO chrumky malinové sme už poznali, no prekvapenie pre nás boli Nestlé NaturNes BIO NutriPuffs Mrkva, ktoré sme ešte nepapali, no veľmi nám chutili. Musím sa priznať, malej som s nimi trošku pomohla, boli naozaj veľmi chutné, privítala by som ich aj vo väčšom balení, aby sme sa mohli spolu deliť. :D

Keby si máme vybrať medzi nemliečnou vanilkovou kašou alebo mliečnou banánovou kašou, jednoznačne vyhrá banánová, tá je u nás TOP už odmalička, vanilkovú sme vednovali našej 7 mesačnej kamarátke, nech si pochutná aj ona. Kaša je chutná, žiadna umelina, už máme druhé balenie v zásobe.

Z ovocných kapsičiek u nás jednoznačne vyhrala kapsička NaturNes Bio mango, pretože Zarka ľúbi všetko kde je mango. Ostatné kapsičky jej chutili tiež, niekedy spapala celú len taký fukot, občas niečo nechala, tak som samozrejme ochutnala aj ja. Tieto kapsičky sú maličké, ideálne na výlety, presuny k babke a podobne, vždy máme nejakú šupnutú v ruksaku pre prípad hladu. Oceňujem dosť dobrý výber príchuti. 

Toto testovanie bolo super, ďakujeme, Modrý koník, za príležitosť vyskúšať samé dobroty, veľmi sme si to užili a pomaškrtili si.

Peter práve vystupoval z auta, blízko svojho rodného domu. Nakoniec sa rozhodol vrátiť naspäť, po rozhovore s primárom, ktorý mu sľúbil, že ho bude informovať o každej zmene v Sebastianom stave. Vilma ho poprosila, aby sa ako budúci primár interného oddelenia zúčastnil prichádzajúceho galavečera, ktorý sa mal konať. A tak sa nechal presvedčiť. Sám si potreboval ešte z domu vybaviť zopár vecí. Zaplavil ho zvláštny pocit, keď stál, po takom dlhom čase, naspäť na mieste, kde bol skutočne šťastný. Otočil svoj pohľad hore a zahľadel sa do diaľky. Tam, kde stál dom ženy, ktorá v ňom dokázala nahromadiť poriadnu dávku emócií ešte aj teraz. A to bez toho, aby ju videl. Vlastne ani netušil, či tu ešte stále býva. Niečo ho však ťahalo k tomu, aby navštívil ešte jedno vzácne miesto. To, ktoré sa mu niekoľkokrát vracalo v sne, spolu so Zuzkiným láskavým pohľadom.

Keď prechádzal okolo Zuzkinho domu, srdce sa mu rozbúšilo rýchlejšie. To mu dopomohlo, že aj on sám pridal do kroku. V mysli mu vírilo niekoľko odvážnych myšlienok, aké by bolo úžasné, keby ju tam mohol zazrieť. Pri jej obľúbenom strome, s rovnakou ľahkosťou a odhodlanosťou v tvári, ako kedysi. Rozhodol sa, že nakoniec použije inú cestičku. Veselo sa usmial, keď si uvedomil, že sa tu takmer nič nezmenilo. A všetko si v hlave veľmi dobre pamätal. Vrátila sa mu rovnaká naliehavosť ako kedysi, keď tadeto prechádzal, aby sa mohol so Zuzkou stretnúť. Hravý úsmev mu okamžite zmizol, keď zazrel ten známy strom. Chvíľu mlčky stál a s udiveným výrazom si prehliadal osobu, ktorá sedela opretá o jeho kmeň. Keď sa trochu spamätal, rýchlo sa skryl za najbližšiu jabloň, ktorá mu poskytla najlepší úkryt a zároveň, kde sa mu naskytol najvhodnejší pohľad k nej. Zrýchlil sa mu dych, keď sa jej telo postavilo a začala sa pomaly prechádzať po lúke s vystretou rukou, hladiac hlávky kvetov. Po pár minútach zatajil dych, keď sa otočila jeho smerom a zahľadela sa do diaľky.

"Zuzka. Moja Zuzka. Si rovnako nádherná. Ba žiariš ešte viac ako predtým." šepol pre seba, s rukou opretou o strom. Cítil sa presne ako vtedy, keď ju mohol prvýkrát pobozkať. Túžil sa k nej rozbehnúť. Keď sa mu však otočila chrbtom, jeho túžba sa zmenila v neistotu. Tvár sa mu stiahla v bolesti. Ublížil jej. Nevedel, ako by zareagovala, keby sa tam teraz, len tak, bez slova, ukázal. Obával sa jej odmietnutia a tak sa otočil a ráznym krokom sa rozhodol odísť. Ešte nie je ten správny čas. Pomyslel si pre seba, keď sa vrátil a neisto, s pohľadom upretým k jej domu, nastupoval naspäť do auta. Rozhodol sa, že sa nevráti domov, ale načas bude bývať v dome, ktorý mal požičaný od Sebastiana. Tesne pred jeho autonehodou sa tak dohodli a v bezpečnostnej schránke mu Sebastian zanechal náhradný kľúč. Bude mať aspoň viac času utriediť si myšlienky a popremýšľať nad tým, čo Zuzke povie.

Zuzka sa ešte raz otočila k stromu a zhlboka sa nadýchla. Bez ohľadu na to, čo prežívala, cítila, že sa jej uľavilo. Vzácny čas s Bohom, ktorý si venovala zavčas rána, jej padol naozaj dobre. Myseľ jej už neopantávala taká temnota ako včera večer. Minulosť je pochovaná. Peter si žije vlastný život a ona? Mala Tomáša, s ktorým sa cítila úplná. Nič viac nepotrebovala. Aspoň tak sa domnievala.

Tomáš práve končil svoju dvatsaťštvorku, keď ho pri výťahu zastavila Veronika. Jej pohľad bol ľútostivý, keď si pripomenula, čo mu má povedať.

"Dobré ráno Tomáš, prepáč, viem, že sa chystáš domov, ale poslal ma tvoj otec, vlastne riaditeľ, že sa s tebou potrebuje súrne rozprávať. Nestihla som sa ani vybaliť a už som musela za tebou utekať." ospravedlňujúco k nemu stiahla pohľad a vošla naspäť do výťahu. Tomáš malý okamih stál, potom sa k nej pridal a zhlboka si vzdychol.

Hneď na úvod vysvetlím: Áno, čítaš správne: „fazule". 😉

Keď sme s mužom po rokoch neveriacky pozerali na dve čiarky, ani vo sne by nás nenapadlo, že počet čiarok na tehotenskom teste bude aj počet "fazuliek" v mojom bruchu. 🙂 Fazuliek, lebo na prvom ultrazvuku boli mini-pidi a prvé, čo môjmu mužovi napadlo bolo: „Pre Boha... sú tam dve fazuľky!" 😁 A tak sa to u nás udomácnilo dodnes, dvojičkám prezývka prischla, akurát už dnes, ako roční, pokročili na vyšší level. Z fazuliek sa stali krásne, múdre a HLADNÉ fazule. 😀

Keď nám dorazil balíček, dvojičky práve spali. Po zobudení mali obrovské prekvapenie, vybaľovanie, rozoberanie... To im ide na jednotku. Nevedeli, čoho sa chytiť ako prvého. 😁

Balíček obsahoval produkty od Nestlé NaturNes Bio, ktoré dvojičky už poznajú. Predovšetkým ovocné kapsičky a NutriPuffky.

Na ich stravu dbám od prvej chvíle. Je pre mňa, ako matku, veľmi dôležité, aby sa stravovali zdravo, bez zbytočných pridaných cukrov, soli a ideálne v najvyššej BIO kvalite. Tento rad od Nestlé ponúka všetko, čo považujem za dôležité pri stravovaní týchto mini-pidi ľudí.

Nestlé NaturNes Bio Banánová mliečna a Vanilková nemliečna obilná kaša

Poznáte to... Príde toho veľa a neviete, kde začať... A tak sme si prizvali aj pomoc, 3-ročnú sestru Sáru. Bol to pre nás krátky čas na testovanie, ešte stále nám zostala polovica produktov. No, napíšem aspoň o tom, čo sme ochutnali.

V prvom rade musím napísať, že v obchode som túto značku veľakrát videla, no nikdy nič nekúpila. Nikdy ma nejak extra neohúrila. Vždy som zobrala niečo iné, vždy ma zaujalo niečo iné. 

Prvé sme skúšali banánové chrumky. Ocenili sme výbornú, prirodzenú chuť, čerstvosť a praktickosť balenia. A hlavne, žiadne umelé arómy... Zjedli sme ich na posedenie. Osobne mi vadilo to, že sú príliš malé a malého, skoro ročného syna, som sa bála nechať ich jesť bez dozoru. Odvtedy som kúpila ďalšie dve balenie týchto chrumiek, ale banánové som nezohnala, kúpila som malinové, tiež chutné. Dcére chrumky chutili s ovocnou kapsičkou, čo dávam aj ako inšpiráciu, ako sa to dá pekne kombinovať.

Keď už spomínam ovocné kapsičky, tak tie sme zjedli všetky, no každý z rodiny niečo. 😄 Mne osobne nevyhovovala nízka gramáž v porovnaní s inými, čo sa dajú kúpiť na trhu. Chuť každej bola prirodzená, bez zbytočného pridaného cukru. Páčili sa mi aj netradičné ovocné kombinácie, napríklad so šípkou, tekvicou, čiernou ríbezľou, či černicou.

Zeleninové a mäsovo-zeleninové prikrmy boli v réžii skoro ročného syna. Zjedol všetky, ktoré boli nahladko mixované, no tie s kúskami moc nemusel. No, tak mi zatiaľ kúsky netoleruje. Tie mixované mi chuťou pripomínali tie, ktoré mu aj ja doma pripravujem, samozrejme bez soli a pridaných zložiek. 

Posledné, čo sme skúsili, bola mliečna banánová kaša. Zase musím vyzdvihnúť prirodzenú chuť banánov. Mala som však pocit, že pri jej zarábaní do vody, jej bolo treba veľmi veľa, aby bola dostatočne hustá. Druhú, ktorú sme mali skúšať, bola vanilková bezmliečna kaša, vhodná aj pre deti s ABKM. 

"Ste s Petrom v kontakte?" spýtala sa po niekoľkosekundovom tichu. Juraj na ňu opäť pozrel. 

"Nie. Každý sme sa rozhodli ísť iným smerom. Ja som sa sem rozhodol vrátiť, po dosť dlhom čase, na dovolenku a chytili ma počas toho tieto nepríjemnosti." skúmavo k nej nahol hlavu. 

"Chápem." trochu zmätene blúdila očami sem a tam. 

"Musím ti niečo povedať." Zuzka sa pri jeho vážnom tóne hlasu pozrela naspäť k jeho tvári a so záujmom čakala, čo je také naliehavé. "Keď som bol mladší, urobil som niekoľko zlých vecí, ktoré si si nezaslúžila a za ktoré nie som veľmi hrdý. Viem, že po toľkých rokoch prosiť o odpustenie, je asi trochu trúfalé, ale zažil som počas práce niekoľko ťažkých chvíľ, kedy som si uvedomil, že je dobré niečo v sebe zmeniť a nečakať na ďalšie šance." sústredene skúmal jej oči a na chvíľu zovrel pery. Zuzka nechápavo čakala na objasnenie. "Hanbím sa teraz za všetko, čo som, vo svojej totálnej hlúposti, urobil. Keby som to mohol akokoľvek odčiniť, urobím to." opäť sa odmlčal a zahanbene sklonil hlavu na prikrývku, ktorou bol zakrytý. Zuzka ešte stále nechápala, kam tým rozhovorom smeruje. Opäť hlavu otočil k oknu a pokračoval tichým hlasom: "To, čo sa stalo Haxovi. Tak trochu som tomu dopomohol. Dal som pred vašu bránu klobásu s otravou na potkany, myslel som si, že je to sranda. Keď som sa po pár dňoch dozvedel, že zomrel, veľmi ma to mrzelo." sucho preglgol a s upretým pohľadom hypnotizoval mesiac, ktorý intenzívne svietil priamo k nim. Akoby mu niekto zhora chcel dať znamenie, aby sa konečne k všetkému priznal. Zuzke sa bolestne stiahla celá tvár. Nechápavo hľadela na neho. Do očí sa jej nahromadili slzy a niekoľko jej ich pomaly stieklo po lícach. Mala čo robiť, aby sa nezdvihla a neutiekla. Niečo ju však stále držalo na stoličke. Juraj sa otočil k jej očiam a súcitne sklopil pohľad. "Je to neodpustiteľné, viem. Je tu však ešte niečo, možno horšie, čo som urobil tesne predtým." vyslovil so zlomeným hlasom. Zuzka na neho frustrovane stiahla obočie. Čo ešte skrýval, čo ju mohlo ešte viac raniť? "Peter ti o krátky čas na to, čo odišiel poslal list. A potom ešte dva. Pamätáš, že v tom čase začala u nás pracovať mladá poštárka, ktorej som sa páčil?" bolestne sa zahľadel Zuzke do tváre. Mrzelo ho, čo jej spôsoboval. Až teraz si začal hlbšie uvedomovať dôsledky svojich činov. Zuzka neodpovedala, iba mlčky hľadela do zeme. Slzy jej zastierali pohľad. Nemala silu čokoľvek povedať. Tušila, čo bude stáť za tým, čo jej chcel prezradiť. "Postaral som sa, aby sa k tebe tie listy nedostali. Veľmi ma mrzí, čo som tým spôsobil." vyslovil s hlbokou ľútosťou. Zuzka si utrela slzy. Do srdca sa jej vkradla tupá bolesť. Mala chuť mu povedať niečo tvrdé. Boh jej však za krátky čas s Tomášom podaroval toľko požehnania, že to nedokázala. A tak sa iba zhlboka nadýchla a rázne sa postavila. 

"Je to všetko, čo si mi chcel povedať?" spýtala sa rázne. Juraj ticho prikývol a sklonil hlavu. Nedokázal sa jej pozerať do tých prepaľujúcich očí. Zuzka na neho ešte raz pozrela, pristúpila k dverám a bez slova odišla preč. Nahromadené emócie, ktoré ju obklopovali okolo celého jej uboleného srdca jej spôsobili taký šok, že ani nevedela ako vyšla von z nemocnice. Až keď pocítila čerstvý vzduch a obklopila ju tma noci, uvedomila si, kde je. Nech ju v tom čase chcel zraniť akokoľvek hlboko, teraz, keď sa vrátila do minulosti, to bolelo dvojnásobne. A intenzívnejšie. Ako má teraz narábať s informáciou, ktorú sa dozvedela o Petrovi? Zabolelo ju srdce, keď si pomyslela, že si mohol vytvoriť predstavu, že o neho po tom, čo odišiel, už nejavila žiaden záujem. A čo Tomáš? Ako mu to teraz vysvetlí? Pomalými krokmi prechádzala cez park, po chodníku až k ceste. Myšlienky, ktoré prelietavali v jej hlave úplne opantali jej zmysly. Strhla sa, keď tesne blízko nej zatrúbilo auto. Vystrašene prebehla na druhú stranu a rýchlo si zavolala taxík. Potrebovala sa čo najrýchlejšie dostať do svojej izby. To bolo to jediné, čo teraz chcela. Skryť sa vo svojej posteli, zaspať a zabudnúť na to, čo sa práve teraz dozvedela. 

Ráno, keď Zuzka otvorila oči, mala pocit, že je všetko iné. Ešte včera sa tešila z ranného spevu vtákov a teraz sa jej aj obloha, ktorá bola zatiahnutá, zdala o niečo čiernejšia. V prvý moment si vytvorila predstavu, že to, čo sa včera od Juraja dozvedela, bol iba zlý sen. Slová, ktoré sa jej začali vracať v pamäti ju však utvrdili v opaku. Pomaly prešla z postele k oknu a zahľadela sa na svoje milované kopce. Ostávali jej ešte tri hodiny času, kým mala ísť do práce. A tak sa rýchlo prezliekla, niečo malé zjedla a odhodlane sa vytratila von. Potrebovala sa dostať na svoje miesto, byť v tichu a odovzdať to trápenie Ježišovi, pri ktorom vedela, že jej pomôže uchopiť túto bolesť v tom správnom duchu. Už keď sa približovala k svojej čerešni mala pocit, že jej srdce ožíva. Potichu sa usadila pod tú nádhernú, rozkvitnutú korunu. Biele lupienky drobných kvietkov, na ktoré sa zahľadela, hladili jej doráňanú dušu. Koľko trápenia dokáže ľudské srdce zniesť a čo všetko ju ešte čaká, aby mohla byť konečne, bez zbytočných prekážok, šťastná? 

Kapitola 14.

„Ahoj stroskotanec. Tak ako je na dovolenke?“ zvolala Lena veselo do mikrofónu a už len počuť jej hlas bolo ako keby som sa ocitla v našej obývačke. No bolo počuť a to nie som žiaden hlasový analytik, že je jej veselosť len hraná a v skutočnosti smúti. 

Nebolo to ani tak dávno, čo som sa z dovolenky vrátila aj s prekvapením. Teraz sa deje čosi podobné. Spoznala som zaujímavého muža, možno trochu chruňa, ale každopádne sa s ním človek nenudí. 

„No viéš, celé dni ležím na slnku a chytám vitamín D. Popri tom ma obskakujú sexi čašníci. A čo ty? Ako je doma?“

„Farba by sa ti hodila, pretože si mŕtvolne biela. A tu si teda môžeme užívať všeličo, len nie slnečné lúče. A doma? Asi všetko po starom. No chýbaš mi tu. Netušila som, že bývať sama, bude také nudné.“

„V skutočnosti, je tu veterno a slnka pomenej. No možno to bude trvať len nejaký čas a potom sa vyčasí. Alebo, čo keď sa blíži hurikán?“ zrazu ma pochytila panika. Preto mám radšej vnútrozemie.

... až mi je zle!

1. Som šťastne vydatá. Nepreháňam! Fakt! Môj muž by mi zniesol modré z neba, urobí čo mi na očiach vidí, snaží sa ma podporovať ako len vie...
2. Mám 2 krásne zdravé deti. Nepreháňam! Fakt! Je síce pravda, že sú to tvrdé hlavy a niekedy je tá výchova na mašľu, ale taká je dnes väčšina detí...
3. Bývame u mojich rodičov. Nekonfliktní ľudia, snažia sa vyjsť v ústrety niekedy až prehnane.
4. Som nezamestnaná. Ani po 10 rokoch mimo pracovného kolotoča nemám existenčné problémy (po finančnej stránke). Môžem si robiť čo chcem...

Teoreticky. 

Prakticky? Nerobím nič. Teda okrem základných vecí: navariť, oprať, upratať... (OK, s tým upratovaním by to mohlo byť aj lepšie). V dome je kopa roboty, ale ja neviem kde začať. Keď chcem spraviť vec A, potrebujem najprv spraviť vec B, ale na to musím presunúť vec C, ale to sa nedá kým nie je urobená vec D. A tak dokolečka. Prokrastinácia sa tomu tuším nadáva. Chcem niečo robiť, ale neviem čo skôr, tak nerobím nič. A potom nastupuje tá klasická lenivosť = nechce sa mi ani len rozmýšľať lebo už mi je zo mňa zle. 🤢

Vždy som si myslela, že keď budem mať konečne voľný čas, budem tvoriť. Maľovať, vyrábať šperky, rôzne gadgety, vymyslím nejaké zlepšováky... ☮️🕊️🌈☀️♥️

A čo robím? Nič! Mám pocit, že si to nezaslúžim, že je to zbytočné, že aj tak to nikto nebude chcieť a bude to niekde zaberať zbytočne miesto. Také pracholapače fakt nepotrebujem. 😩

Po tom, ako sa tie silné emócie vo všetkých troch upokojili, už pokračovali v uvoľnenom a zábavnom rozhovore. Janka sa zaujímala o to, ako sa spoločne zoznámili a Zuzka s Tomášom zase sľúbili Janke, že keď ju o týždeň pustia domov, pomôžu jej v tom, aby urobila vernisáž svojich obrazov. 

Už sa stmievalo, keď prichádzali Zuzka s Tomášom k autu. Zuzka sa nadchýňala z toho, keď videla Tomášovu žiariacu tvár. 

"Som šťastná, že ste si s mamou podarovali nové začiatky." povedala, keď jej Tomáš otvoril dvere a čakal, kedy nasadne. Priblížila sa k jeho tvári, nežne ho pohladila a ešte dodala: "Prajem si, aby si bol iba šťastný." Tomáš chytil jej ruku a s láskou ju pobozkal. 

"Veľmi som ti vďačný, že si sem dnes šla so mnou. Myslím, že Boh vedel, aká je tvoja prítomnosť v tomto dni dôležitá. Milujem ťa, moja sladká Zuzka." pomaly naklonil hlavu ku nej a túžobne sa zmocnil jej pier. Janka sledovala ich bozk z diaľky svojho okna a ticho vyslovila:

"Nech vám Boh dopraje nádherný život, deti moje. Veľmi vám to žehnám."

V nedeľu mal Tomáš smenu, takže sa so Zuzkou nevideli. Ten čas teda Zuzka venovala Alenke a príprave na svadbu, ktorá sa mala konať už túto sobotu. Alenka si vybrala jemný krémový kostým, ku ktorému jej Zuzka vybrala nádherný klobúk. Spolu s Patrikom trávili čas na terase, kde si rozprávali zábavné predstavy, čo všetko sa na ich oslave lásky môže udiať. 

Starosta našej obce Jelenec, dlhodobý futbalista, milý, pracovitý a silný človek, otec dvoch detí a manžel... Áno, Ivan Varga...  Dobojoval... Rakovina ho zmorila... Trpel, ale už je mu dobre... Slová jeho dcéry, 2.6.2021:" No proste mamine volali z BA, že tato na tom nie je dobre. Že ak ho chce ešte vidieť živého, tak by mala čo najskôr prísť. Ona tam išla a povedala, že ho chce mať doma. Proste lebo v nemocnici to nie je dobre, aj bol sám na izbe proste by mu bolo smutno. Tak ho odviezli domov. Bol úžasný 💗. Zvládol takú ťažkú cestu💓. A potom o 3.00 som sa zobudila a v posteli ležal a nedýchal a tušila som že je zle. Potom ho obliekli a dnes ráno ho odniesli do domu smútku 😭 Ale netrpel... Proste prestal dýchať...Zaspal...Svoju úlohu tu splnil a teraz musel ísť inde 😭...Bude mi chýbať fyzicky ale psychicky je navždy so mnou 😭💓 "

Prosím, pomodlime sa zaňho a aj za jeho rodinu, veľmi to potrebujú...😔🙏

Nášmu tretiemu mušketierovi dlho trvalo, kým nabehol na príkrmy. Starších dvoch chlapcov som oboch kojila 2,5 roka, a tak nebol problém hocikedy na požiadanie „vytiahnuť“ a ide sa na vec. Postupne ako rastú, prichádza našťastie aj obdobie, kedy sa začnú zaujímať o naozajstnú stravu, nakúkajú, čo majú dospeláci a starší súrodenci na tanieroch.  A tu nastáva otázka, čo a ako uvariť, aby to bolo vhodné aj pre bábätko. A tak sme začali s prvými príkrmami. Najskôr lyžičku-dve, neskôr bol pohárik na dva dni, konečne je v období, kedy zje celú porciu pre batoľa. V prvom rade varím domáce bez soli a cukru a príkrmy kupujem len také, čo bežne nevarím – teľacie, králik a podobne. Preto som sa zapojila do testovania, lebo som bola zvedavá na nové chute pre drobca, nech má pestrú stravu odmalička.

Asi ste zvedaví, prečo skoro videoparódia. Totiž, keď som mužovi povedala, že nás vybrali, tak on na to – to akože natočíš video, že mu dávaš prso a on sa odťahuje s kyslou tvárou, že ee, toto nestem, daj mi z pohárika... :D No, našťastie to nebolo potrebné a fotky a písmenká Vám musia stačiť.

Ako prvú ochutnal náš už ročný drobec Mliečno-obilnú kašu Banánovú. Chutila a malý prespal celú noc. Čo viac si môže matka priať. Druhú, nemliečnu Vanilkovú, sme ešte nenačali, musím zohnať sušené dojčenské mlieko od kamošky, ktorá kŕmi z fľašky.

Na rad prišli mäsovo-zeleninové príkrmy. Tie od 6 a 8 mesiacov s obsahom 190 g, nakoniec väčšie balenia po 250 g. Jednoznačne vyhrali BIO Spaghetti Bolognese. To spapal do poslednej lyžičky. Trošku sme bojovali so zelenou kombináciou BIO Brokolica s hráškom a morčacím mäsom, predsa len brokolica má svoju vôňu, ale nakoniec zjedol všetko. Mixované príkrmy som pridala k pokrájaným cestovinám a zjedlo sa všetko. Pri ohrievaní vo vodnom kúpeli som všetko ochutnala a chutilo to dobre. Každý pohárik inak, podľa pestrého výberu zeleniny v ňom obsiahnutého. Páči sa mi, že je tam zastúpený aj zabudnutý paštrnák, ktorý sa už teraz nepoužíva tak často ako petržlen. A tiež chválim zloženie bez soli. Bola som totiž v tom, že všetky detské príkrmy musia byť podľa zákona bez pridanej soli a ovocné bez cukru a prekvapilo ma, keď sme mali inú značku, že je to osolené ako pre dospeláka. Takže pozor na zloženie. U Nestlé NaturNes bio si dávať pozor nemusíte. Všetko sme sfutrovali. A keď malý nevládal, mamina sa potešila, že jej zostala posledná lyžička. Škoda, že sa poháriky nedajú odložiť aj s viečkami na zaváranie domácej výživy, no aspoň sa dajú separovať a sklo sa znova použije.

Ovocné kapsičky majú skvelé kombinácie – jablko + šípka, jablko + banán + čučoriedka + černica, dyňa + banán + mrkva, hruška + jablko + čierne ríbezle... Mňam 🙂 Prvé dve som dávala na lyžičku. Drobec mal prvýkrát kapsičku, tak nevedel, ako sa to cucká. Od tretej ale už všetko spapal sám. Nevýhoda je malé, povedala by som, až polovičné balenie. Kapsičky nekupujem, pretože mi príde nešťastné riešenie dať bio príkrm do nerecyklovateľného obalu, ktorý zaťaží našu planétu. Preto by som uvítala, keby boli napríklad v tetrapakoch, ktoré sa zvlášť triedia a dajú sa ďalej spracovať, alebo teda najlepšie by bolo v skle.

Chválim plechovky s chrumkami. Malé hviezdičky akurát do detskej ručičky 🙂 Ochutnať museli aj dospelí, čo je to za šmakocinku, a tiež som pristihla starších súrodencov, ako ho síce kŕmia, ale sem-tam skončila hviezdička aj v ich puse. No a lupienky tiež, tie sa zjedli asi ešte rýchlejšie ako hviezdičky. Plechovky som zrecyklovala pre dvoch starších na ich prvé pokladničky. Oblepili si ich obľúbenými samolepkami.

Ahoj, volám sa Adam.
Mám 6 mesiacov a píše za mňa moja mama. Doteraz som poznal iba mliečko, no v jeden deň u nás zazvonil zvonček. Vo dverách sa objavil kuriér s veľkou škatuľou a vtedy sa všetko zmenilo.
Môj mliečkový svet sa obrátil hore nohami. Odrazu mi mama núkala rôzne nové chute.

Teraz sa hrám a moja mama ma fotí z jednej strany, z druhej strany, z takého uhla, z iného uhla. Je mi smiešne ako sa snaží, preto sa usmievam. 

Kŕmi ma. Zase. Vypľúvam výživu, hoci mi chutí. Nemôžem jej všetko len tak uľahčiť.
Tých krabičiek a pohárikov nám prišlo, inak, neúrekom. Keď ma mama začala kŕmiť, trochu som sa zľakol: „Kam chce do mňa toto všetko napratať?!"
Po pár dňoch som si však zvykol. Poviem Vám, tie ovocné výživky, ktoré som mohol ochutnať, boli mega pecka dobré. Skoro som zabudol na svoje mliečko. Zjedol som polovicu pohárika na jeden šup.

Zeleninka s mäskom tiež ušli. Obedy boli chutné ako lusk. Mama bola nadšená. Páči sa mi, keď ma chváli.
Mama vraví, že moji súrodenci takéto mňamky neobľubovali, a že sa chystá variť obedy aj mne, ale dal som šancu aj tým v sklenenom pohári. Vraj sú bio, mama vysvetľovala tatikovi, čo to znamená, vraj niečo zdravé, bez cukru... Ten nepotrebujem? Fakt sa nevyznám.

Ukážem Vám pár záberov, ako som spoznával, ochutnával, a pózoval. 🙂

Verím, že moja skúsenosť pomôže aj iným malým kamošom rozhodnúť sa, čo veselo spapať a s čím sa skôr pohrať.

Ahojte, cez leto planujeme ist do chorvatska s rodinkou a chcela by som sa vas spytat ci mate nejake triky alebo tipy ako sa lepsie pobalit alebo co zobrat asi sa dietatko nenudilo. Dakujem 

Na úvod vysvetlím prečo sme sa zapojili do testovania. Markus (11 mesiacov) bol od 4 mesiacov prikrmovaný domácimi kašičkami, ovocným alebo zeleninovým pyré. Od 7. mesiaca mi začal odmietať moje jedlo, a tak sme prešli na kupované obedy. Tie mi zjedol, no mne sa vôbec nepáčila chuť, vôňa a hlavne zloženie. Keď som videla, že Koník testuje Nestlé NaturNes Bio, neváhala som a hneď som môjho papáča zapojila.

                                        Začnem zeleninovými obedmi 

Už po otvorení som cítila vôňu jedla a nie vôňu konzervy, paštéty (takú vôňu totiž majú ostatné, nemenované značky, ktoré sme skúšali predtým). Markusovi veľmi chutili, mne krásne voňali a veľmi sa mi páči zloženie. Jediná, ktorá nemala úspech boli špagety.

Škoda, že nemôžete cítiť tú vôňu. 

                                     Pokračujeme ovocnými kapsičkami

Začnem nevýhodou a tá je: malé balenie. Kapsičky sme teda využívali pri prechádzkach alebo cestovaní v aute. Chcela som ich dávať ako desiatu, ale nato boli žiaľ malé.
Chuťovo, vôňou aj zložením boli všetky TOP! Neviem si vybrať jednu najlepšiu a ani jednu najhoršiu. Všetky by som umiestnila na prvé miesto. Kombinácia, ktorú chcem vyzdvihnúť, je mrkva, tekvica, banán. Prečo? Pretože ja osobne by som po nej nesiahla. Vďaka testovaniu viem, že by som spravila chybu a veruže bola výborná. Tieto som testovala s drobcom aj ja (rozumej, vycucla som poslednú kvapku) a naozaj to chutilo ako ovocie. Nie ako cukor a voda.

Keď zastavili na parkovisku pred ústavom, Zuzka si so záujmom prehliadala park, ktorý ho obklopoval. Vystúpili von a s držiacimi sa rukami pomaly prechádzali cez chodník, ktorý viedol až dnu. Tomáš sa tesne pred vchodom zastavil a uprel svoj pohľad na lavičku, ktorá bola po jeho ľavej strane. V mysli sa mu vynorili spomienky na to, ako tu zakaždým sedel, keď predýchal útoky, ktoré od mamy zažíval. Bola to práve Anička, ktorá k nemu vždy v tichu pristúpila a pohladila jeho ubolenú dušu nejakým láskavým slovom. Po pár minútach, kedy Zuzka trpezlivo čakala, aby prešli dnu, sa otočil k jej láskavým, belasým očiam a jemne sa usmial. Bol tak vďačný, že to bola práve ona, kto tu teraz pri ňom stál. Tomáš sa zhlboka nadýchol a odvážnym krokom podišiel k dverám. Galantne ich Zuzke otvoril a s pohľadom upretým na ruku, ktorou stále držala tú jeho, vošiel dnu aj on. Okamžite ako ho uvidela sestrička Anna, celá tvár sa jej rozžiarila radosťou. Tomáš zo saka vybral jednu ružu a podal jej ju.

"Tomáško, ako rada ťa opäť vidím. Ako vždy rovnaký gentleman." podišla k nemu a s radosťou ho vtiahla do náručia. Zuzka sa tomuto srdečnému gestu potešila. Keď sa Anna odtiahla, pohliadla na Zuzku a jemne sa usmiala. "To je veľká česť, že si tentokrát priviedol aj takú nádhernú spoločnosť." s láskou otočila pohľad k Tomášovi, ktorý sa hrdo usmial a pohladil Zuzku palcom po prstoch.

"Ja som veľmi rád, že sa rozhodla ísť so mnou. To je Zuzka. Moje nežné vtáča." usmial sa na ňu a vplietol jej do vlasov ľahký bozk. Zuzka sa usmiala a do líc jej vošla červeň.

"Veľmi ma teší, Zuzka, ja som Anna. Ošetrujúca sestra Janky, Tomášovej mamy." podala Zuzke ruku, ktorú ona okamžite prijala.

"Aj mňa veľmi teší. Je pani Janka schopná prijímať návštevy?" spýtala sa so záujmom Zuzka.

"Iste. Odvtedy, čo ju sem, od jej mamy, priviedli v zhoršenom stave, sa cíti omnoho lepšie. Doktor dokonca zvažoval, že by ju, po prosbe babičky, prepustili do domácej liečby. V kľude za ním Tomáš zájdi, ešte je tu." povzbudila Anna očami Tomáša. Ten súhlasne prikývol a dodal, že tak urobí, len čo navštívi mamu.

Obdobie prvých príkrmov, prvých špeci zdravých receptov a často maximálne dvoch zjedených lyžičiek, si opakujem za môj pomerne krátky život už po tretíkrát. Nie, varenie pre mňa nie je relax. Pre mňa je relax dobrá kniha, more alebo pohár vína. 🙂 Ale nebojte sa nič, poctivo som tým našim dvom predošlým potvorkám varila a aj varím. Naša treťorodená, Juditka, má aktuálne desať mesiacov. Charakterizovala by som ju ako typického „ceckofila“. Denného, nočného... vytrvalého. Takže testovať príkrmy, kaše, kapsičky a chrumky NaturNes BIO od Nestlé bola pre nás obe výzva. A ako to dopadlo? 

Juditka začala s prvými ochutnávkami príkrmov, keď mala sedem mesiacov. Zo začiatku sa mi videlo, že batáty, cukety, dyne, kaleráby a ďalšie experimenty v mojom podaní ju bavia a chutia jej. Asi po dvoch mesiacoch, keď sme už zaviedli aj lepok, chuť stratila. Vyskúšala som všetko možné. Jednoducho zeleninové príkrmy začala ignorovať.  Sem-tam si dala domácu výživu, ktorú sme s babkou handmade vyrobili, prípadne jogurt. Žiadna sláva. Aj preto som sa skúsila zapojiť do testovania NaturNes BIO produktov od Nestlé. Chceli sme vyskúšať vychválené zloženie zo starostlivo vybraných surovín z ekologického poľnohospodárstva, bez použitia priemyselných hnojív, pesticídov atď... Jednoducho, potykať si s EKO BIO. Lebo povedzme si úprimne, nakúpiť dnes ozaj „overenú“ zeleninu či ovocie na domáce príkrmy je tiež poriadna fuška. Testovanie nám trošku poznačili dve vychádzajúce jednotky v ústach našej Judi. Teploty, plače, nechutenstvo... Aj s tým sme sa museli popasovať. 

Kapsičky NaturNes BIO

Začnime tým, čo Judi ľúbi – ovocnými kapsičkami. Už predtým jej šmakovala domáca výživa, tak som nemala obavy, že budeme protestovať. Kapsičky majú praktické balenie. Viaceré maminky písali, že je malé. Za nás určite postačujúce, viackrát som docuckávala ja alebo staršie sestry. Pozdával sa nám aj „sosáčik“, keďže naša Judi pila z takéhoto obalu prvýkrát. Testovanie sa nám výborne hodilo aj preto, lebo sme sa ocitli na predĺženom víkendovom pobyte na Orave. A tak sme mali kapsičky vždy poruke. 

Čo sa týka samotnej pokusnej myšky Juditky, tú najviac oslovili príchute  Hruška-Jablko-Banán, Hruška-Jablko-Čierne ríbezle, Jablko-Banán-Čučoriedka-Černica  a Tekvica-Banán-Mrkva, Jablko-Šípky. Exotické Mango u nás nedopadlo dobre. Dokonca ani staršie dcéry ho nechceli. Keďže som z každej ochutnala aj ja, musím pochváliť výrazné chute, ktoré sú skutočne „uveriteľné“. Jednoducho majú chuť ovocia, prípadne zeleniny, ktorá je na obale. Pri niektorých iných značkách mám pocit, že tam zmiešali niečo dokopy a chuť sa úplne stráca. Tu sme cítili ozajstnú kyslú ríbezľu, čučoriedku, na druhej strane sladký banán či hrušku. Najviac nás určite prekvapila príchuť Tekvica – Banán – Mrkva. To bola fantastická kombinácia.

Za nás majú kapsičky NaturNes BIO od Nestlé desať z desiatich. Oslovilo nás balenie, príchute, konzistencia... Až na to mango, ale odpúšťame mu a veríme, že iným chutí. 

Rama má v našej domácnosti svoje miesto, aj keď sme prevažne naklonení klasickému maslu. Kupujeme Ramu s morskou soľou, ktorú používame na nátierky alebo chlebíčky, keď sa chystá návšteva. Mrzí ma, že sa z pultov vytratila a nahradila ju Rama slaná, ktorá chutí trochu inak.

Ale my sme sa zamerali na test Ramy Natural, ktorá nám týždeň robila v kuchyni spoločnosť. Ako prvú som na synovu žiadosť urobila rybičkovú nátierku. Aj keď je Rama mierne slanšej chuti, nátierka si ešte žiadala prisoliť, takže jej chuť je vhodná aj na prípravu sladkých pokrmov, keďže slanosť nie je taká výrazná. S jarnou cibuľkou nemala chybu!

Po slanom sa nám žiadalo sladké, tak sme skúsili upiecť čokoládové košíčky s ultra čokoládovou plnkou a čiapočkou z Ricotty a šľahačky. 😛 Maslo sa pridávalo do cesta na košíčky. Miesto klasického masla som teda zvolila Ramu. A bola to skvelá voľba, keďže Rama nie je tak tuhá ako maslo, dobre sa s ňou v ceste pracuje a rýchlo sa spojila s ingredienciami, mierne slaná chuť sa stratila a nijak neovplyvnila sladkú chuť koláčika. Cesto bolo pekné lesklé a držalo správny tvar. Košíčky sa upiekli pekné a pevné, nelámali sa. Po vystlaní formičiek som cesto naplnila čokoplnkou a upiekla. Po vychladnutí som ozdobila šľahačkou s Ricottou a malinami a koláčik ku káve bol na svete. 😊

Samozrejme, Ramu sme použili aj klasicky - na chlieb pod šunku so zeleninou a chutilo aj synčekovi. Ten si dal aj na palec z kelimka a oblizoval, takže posiela 10 bodov. 😁 

Z piatka sa nám zvýšili uvarené kolienka, tak som ich v sobotu hodila na panvicu na rozohriatu Rámu, chvíľu prehriala a premiešala s vajíčkami. O pár minút bol obed na svete a kolienka sa zjedli za kratší čas, ako som ich stihla pripraviť. 😊 To každého v kuchyni poteší, keď druhým chutí a jedlo mizne z tanierov. Kolienka, vďaka Rame, neboli suché a navyše im pridala maslovú príchuť.

Celkovo naše gazdovanie s Ramou v kuchyni hodnotím kladne. Jej chuť je natoľko prispôsobivá, že ju možno využiť na prípravu slaných i sladkých pokrmov, konzistencia je pevná, dobre a ľahko sa roztiera, nepadá z chleba ani z noža, nevytvára sa na nej voda a v pokrmoch dobre drží tvar. Jediným nedostatkom je u mňa využitie palmového oleja, aj keď je z trvalo udržateľných zdrojov a zloženie je prírodného charakteru. No aj tak, Rama je jediný margarín, ktorý dokážem akceptovať a dávam ju po klasickom masle na prvé miesto 👍

Ahojte mamičky, 

dnes máme Medzinárodný deň detí, teda deň venovaný tým najmenším ❤️. 

Verím, že ste ho strávili so svojimi ratolesťami, v kľude a v mieri 😄, že ste si užili spoločne strávený čas a snáď ste nezabudli na malú sladkú odmenu, či drobný darček. 

Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children) v Ženeve, vo Švajčiarsku v roku 1925. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách tento deň s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Dnes sa oslavuje vo viac ako v 21 krajinách. Aj keď prvotná myšlienka bola zamerať viac pozornosť na problémy týkajúce sa detstva (detská práca, zneužívanie, chudoba, emocionálna deprivácia, negramotnosť a pod.), dnes už tento zámer vo veľkej miere vyprchal, ale túžba urobiť deťom radosť ostala.

A preto sa PEPCO rozhodlo, že urobí radosť niektorému z vašich detí. Ak je ešte k tomu fanúšik Paw Patrol, je to ideálny kandidát na výhru 😉. 

Pripravili sme pre vás úžasný balíček, ktorý sa skladá z dvoch obrovských plyšákov Chase a Marshalla z rozprávky Paw patrol, ktoré budú vaše deti jednoducho milovať. 

Keď sa Zuzka prebudila, prvá myšlienka, ktorá ju napadla bolo, že onedlho spozná Tomášovu mamu osobne. Na jednej strane sa tešila, no na tej druhej si začala uvedomovať, že mama ju nemusí prijať. Ďalšia prekážka, ktorú si v mysli vytvorila. Posadila sa, zhlboka sa nadýchla a prvotný pocit strachu sa snažila odstrániť tým, že si otvorila Bibliu, ktorú mala položenú na stolíku.

"Povzbuď ma, Pane, prosím. Ak som si nie istá sebou, Ty nech si mojou istotou." šepla do ticha a náhodne listovala niekoľko strán. Oči jej okamžite zastali pri jednom zo Žalmov:

Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od Neho je moja nádej. Len On je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený. V Bohu je moja spása a moja česť. Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh. Ľudia, dúfajte v Neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom.(Biblia, Žalmy 62:6-9)

Keď to dočítala, srdce sa jej postupne začalo zapĺňať touto istotou. Privrela oči a v duchu sa poďakovala za starostlivosť, ktorou ju Boh objímal v takej nádhernej a neutíchajúcej hĺbke láskavej Otcovskej opatery. Po krátkom okamihu v tichu, sa jej v mysli objavila predstava Sebastiana. Nevedela presne prečo, ale pocítila naliehavú potrebu niečo sa o ňom dozvedieť. Okamžite siahla po mobile a vytočila Tomášove číslo. Zdvihol takmer okamžite.

"Moje nežné vtáča, už si hore?" zaznel jeho pokojný, nežný hlas. Okamžite sa jej na tvári objavil úsmev.

"Áno. Môžeme ísť, ak budeš chcieť, ale ešte predtým by som ťa rada o niečo poprosila." podišla k oknu a zamyslene sa zahľadela von.

Na začiatku vysvetlím, prečo tretí cisár... Som mama na tretiu, čiže mám troch synčekov a všetci traja išli sekciou (cisárskym rezom), takže mám doma troch cisárov. Testoval a maškrtil hlavne malý cisár Branko (takmer 3-ročný lapajko).

Najväčšiu radosť mali bráškovia z príchodu balíčka a následne z jeho rozbaľovania... zvedavosť je na prvom mieste. 😉

Mňamky, ktoré expresne k nám dorazili, boli v dobrých rukách malého cisára 💕 so slovami WAAAAW....

Patrím ku generácii, v ktorej deti celé svoje detstvo kričali. Dedina bola plná kriku, kričali mamy na svoje deti, aby išli obedovať, kričali deti keď sa schovali, naháňali …
…a dneska, deti nemôžu kričať doma, nekričia na ulici, nemôžu kričať v škole, dokonca sa nedoporučuje kričať ani v prírode.

Deti ale potrebujú kričať, potrebujú vypovedať slová a vyjadriť svoje emócie.

Nevypovedané, zadržané slová a potlačené emócie, zasahujú oblasť hrdla. To je totiž posledné miesto, posledná možnosť ako to všetko zastaviť.
Všetok strach, stres, hnev, zlosť, napätie zostávajú v oblasti krku..,
… a potom prídu zápaly hrdla, kašeľ ale aj zajakavosť, problémy s vyjadrovaním a iné ochorenia štítnej žľazy.
Niekoľko generácií opakovaný vzorec „nevypovedaného“ a potláčaného sebaprejavenia je základom aj pre rôzne ochorenia v tejto oblasti ľudského tela.
Potrebovala pomoc mladá žena, liečená pre onkologické ochorenie štítnej žľazy. Jednou z ťažkých tráum, ktorú si niesla, bola trauma jej maminky, ktorej ocko mal úraz s popálením veľkej časti tela a tváre.
Na prvú návštevu v nemocnici sa veľmi tešila a zrazu, videla iba postavu ležiacu na posteli, obviazanú v bielom, s otvorom pre oči a ústa.
Prežila šok…
A z nemocnice domov prišiel úplne iný človek. Celé svoje detstvo mu nevedela povedať, že sa ho bojí, že ho nechce, taký aký je, že ona ľúbi svojho ocka.

Problematika kašľa a kriku je určite rozsiahlejšie a niekedy zložitejšia, vždy je potrebné vnímať aké emócie ich sprevádzajú a spúšťajú.

Ukričané deti vám vždy niečo signalizujú!

A nezabúdajte s deťmi aspoň spievať, ak už nemáte priestor na detské vykričanie sa.