Dnes je Sobota, druhý deň karantény.

Zatiaľ to u nás vyzerá dobre. Kamarátka chodi o 8, 13, 19 venčiť psíka. Stále si dám rukavice, dezinfekciu, vydenzifikujem popruhy, vôdzku a s respirátorom ho prestrčím cez  dvere. Teším sa, že máme takú skvelú kamošku, neviem si predstaviť ako by sme toto zvládli, kým pôjde k sestre. Nákup prišiel, krásne pred dvere, bez akejkoľvek možnosti nakazenia sa. A začal sa náš klasický deň, raňajky, kávička na balkóne, nejaké pranie, hry s deťmi, obedňajši spánok a varenie. Potom sme umyli posledné okno čo mi ešte zostalo. Všetko išlo tak nejak samo, hladko, prirodzene. Ani sme sa nenazdali a bolo 18hod, takže kúpať deti, večera, a nočný spánok. S manželom sme si dali pohár vínka, trošku romantiky, máme na seba čas tak prečo nie 😉 a najlepšie na tom je, že sme o 22hej už boli v posteli a išli sme spať. 

Čo za týka príznakov, tak dcérka sa sťažovala,  že ju bolia nohy, aj keď to môže byť tým,  že nechcela upratovať hracky 🙈 synček mal iba kašeľ, aj to iba ráno keď vstal si asi tri krát odkašľal a bolo dobre. Mne sa večer pustila nádcha, upchane dutiny trošku. Manžel nič. 

Druhý deň za nami, už len 12 🤦‍♀️

Podľa informácií na korona.gov sa karanténa začína dňom odberu vzorky, u nás teda v piatok. Manžel bol po nočnej, takže pol dňa prespal. Ja som študovala všetky podmienky a povinnosti osoby pozitívne testovanej. Termín sme mali o 16tej, takže dovtedy sme sa snažili vybaviť všetko potrebné na 14 dní izolácie. Nemuseli sme čakať na výsledok PCR keďže testy z lekárne vyšli pozitívne. Ako prvé sme zavolali všetkým známym, s ktorými sme boli posledný týždeň. Vraj stačí dva dni, no ale nevieme odkedy sme covidka mali, takže radšej celý týždeň. Objednali sme si potraviny domov, s poznámkou karanténa. To bol asi taký základ. Keď sme sa vrátili z testu PCR, vybavili sme si venčenie psíka. V nedeľu ho zoberie sestra k sebe, dovtedy bude chodiť kamarátka. Našťastie máme super priateľov a susedov. 

Večer sme si s manželom sadli a začali sme riešiť čo budeme robiť 14 dní doma s dvoma deťmi. Hlavne ma zaujímalo, čo sa bude variť 🤦‍♀️ každodenný boj a hlavne keď si neviem odbehnúť do obchodu. Keď nad tým tak uvažujem, je to pre nás taky malý sociálny experiment. Uvidíme čo to spraví s naším vzťahom, s deťmi, s každým z nás. Verím nám a verím, že to zvládneme na 1*. 

Prvý deň karantény je za nami. Už len 13 🙈

Aj keď sme sa snažili a maximálne sme si dávali pozor, covidko bol šikovnejší a prišiel k nám🤦‍♀️ Celá táto situácia začala u nás obyčajným obedom. Tak ako vždy pravidelne chodíme, isli sme aj teraz k babke (mojej svokre) na obed, deti sme zobrali na ihrisko, užívali sme si pekné počasie. Na druhý deň dostala babka teplotu, nevedela sa dostať k doktorovi, keďže nevládala robiť nič. Na štvrtý deň, keď chcela ísť k doktorovi, keď už vládala chodiť, vlastne vstať vôbec, isla najprv na AG test. Ten jej vyšiel pozitívny. 🥺Po jej telefonáte sme sa aj my štyria išli otestovať s negatívnym výsledkom. Potešilo nás to. Fungovali sme normálne, negatívny test na piaty deň od návštevy, tak sme sa spoliehali, že sme ok. V deň testu, vlastne v noci dostala dcérka (7r) vysoké teploty, ktoré pretrvávali tri dni. Maximálne mala 39,1 inak okolo 37,6. Hneď, keď začali teploty som nám nasadila dobrovoľnú karanténu. Jedine manžel chodil do práce, veď sme negatívny. Keďže nám to nedalo, kúpila som testy v lekárni a objednali sme sa na PCR test. Testy z lekárne vyšli pozitívne a aj PCR vyšiel pozitívny. Traja zo štyroch máme na návšteve covidka a náš najmenší je bez neho. Takto sa nejak začala naša karanténa. Tu som sa rozhodla opisovať naše dní, niečo ako denník. Držím nám palce a snáď sa nezbláznime 🙈

Aká je to zlá mucha? Ako používať ružovú vodu? Ako ťažko sa zarábajú eurá? Čítajte ďalej,  všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Vybavili sme synátorovi (16 r.) brigádu, roznáša letáky. Vravím mu: „Keď roznesieš po celom sídlisku, máš 80€.“
Vyškerený, že ako ľahko zarobené prachy... Už 2 dni šľape po sídlisku a narieka, ako ho nohy bolia, že to zas také ľahké nie je... No hold synček, zvykaj si, eurá sa nie vždy ľahko zarábajú.

* * * * *

Syn (4 r.) mi ukázal veľkú muchu na skrini, tak hovorím: „Och, veľká mucha, zlá!“
On: „Mama? Ona je zlá, lebo bije iné muchy?“

* * * * *

Zrak nám sprostredkováva až 80 % všetkých zmyslových vnemov z okolitého sveta. Je preto zvláštne, možno až poľutovaniahodné, aké množstvo z nás absolútne zanedbáva starostlivosť o svoje oči. Niet divu, oči predsa, aj keď trpia nejakým ochorením, väčšinou nebolia, a tak nás často do ambulancie očného lekára privedie až fakt, že už vážne „nevidíme”. Farby stratia jas, tvary kontúry a my vieme, že je zle. Neberme preto zdravé oči ako samozrejmosť. Ponúkame vám niekoľko jednoduchých tipov, ktoré vám môžu pomôcť udržať oči v dobrej kondícii.

Návšteva očnej ambulancie

Áno, preventívne prehliadky v očnej ambulancii nie sú len mýtus. Naozaj existujú a sú vhodné pre všetkých. Malých, veľkých, starých, mladých…

Očný lekár totiž nielen predpisuje správne dioptrie, ale tiež pomáha váš zrak chrániť a môže včas odhaliť ochorenia očí, ktoré nemajú žiadne príznaky. A aj pri očiach platí, že včasná diagnostika a ľahšia liečba, či miernejší priebeh, idú ruka v ruke.

Union zdravotná poisťovňa to vie a prináša preto svojim poistencom komplexný Očný balík pre každého v hodnote až 100 eur. Súčasťou balíka je komplexné očné vyšetrenie v hodnote 50 eur, optická koherentná tomografia (OCT) vo výške 30 eur, príspevok na okuliarové rámy pre deti v sume 20 eur a rôzne zľavy v najväčšej online optike eyerim. Využiť príspevok môžu naozaj všetci - muži, ženy i deti a to aj v prípade, že nepociťujú žiadne akútne problémy so zrakom. Len tak - preventívne.

Oči máme len jedny, preto si ich chráňme. Udržujme si ich v dobrej kondícii, aby sme mohli život nasávať plnými dúškami a na 100 % všetkými zmyslami.

Papučky pre prvé krôčiky dieťatka sú veľmi dôležitá vec. Musia byť hlavne pevné, aby fixovali nôžku a s anatomicky tvarovaným klenkom, aby sa predišlo takzvaným plochým nohám. Čím je dieťa staršie a aktívnejšie, tým je správny výber papúč dôležitejší. Pri nástupe do materskej škôlky sú prezuvky dokonca nevyhnutnosť. Preto Vám odporúčam nenechať si ich nákup na posledné dni letných prázdnin, pretože vtedy je najväčší dopyt. Zadovážte si ich týždeň - dva pred nástupom do škôlky, vyhnete sa tak tlačenici v obuvi a budete mať široký výber. Ideálne je kupovať ich v kamennej predajni, kde si dieťa obuv vyskúša. Keď sa však rozhodnete predsa len pre eshop, objednávajte v dostatočnom predstihu, aby ste stihli papuče reklamovať a vymeniť za inú veľkosť.

Papučky sandálkové s uzavretou špicou RAK čierno žlté

Papučky výrobcu RAK sú správne anatomicky tvarované, priedušné a zo savého materiálu, aby absorbovali pot. Na výber je široké spektrum farebných prevedení a motívov pre chlapcov i dievčatá, ale aj pre maličké, či staršie deti. Pri najmenších škôlkaroch nie je vhodné kupovať papučky na zaväzovanie alebo remienky. Deti sú hrdé, keď sú samostatné a nechceme ich predsa stresovať pri prezúvaní sa. Ideálne sú papuče na suchý zips alebo gumu, dieťa si ich rýchlo samostatne obuje. Sandálkové papučky sú dobré najmä v lete aby sa nožička príliš nepotila, ale vhodná je plná špica ktorá bráni nepríjemnému zakopnutiu a boľavým prštekom.

Detské sandále so zdravotnými prvkami T98

Spoločnosť Protetika je celkovo zameraná na zdravotnícke a ortopedické pomôcky, čo znamená, že aj papučky tejto značky nesú prvky, ktoré sú prevenciou pre zdravý vývoj detských nôh. V prípade, že sa u Vášho dieťatka už objavuje plochonohosť, či iná deformácia dolných končatín, Protetika ponúka aj rehabilitačné sandále alebo individuálne ortopedické prezuvky na mieru. Tie sú však cenovo drahšie. Nevýhodou je menšia ponuka na stránke výrobcu https://eshop.protetika.sk/. Spoločnosť má však širokú sieť kamenných predajní po celom Slovensku.

Dámske a pánske sandále so zdravotnými prvkami Protetika T13

Kto má doma staršie dieťa určite vie, aký problém je kúpiť mu oblečenie, prípadne obuv, ktorá sa mu bude páčiť. To isté platí aj pri prezúvkach. Starší školáci často nosia v škole rôzne penové šľapky alebo crocsy. Táto obuv je ale označovaná ako letná plážová obuv a nie je vhodná ako prezúvky. Študenti trávia v škole denne dlhé hodiny a samé vieme, milé mamičky, ako veľmi trpia naše nohy obuté v nepohodlnej obuvi príliš dlhý čas. Ak chcete aby sa Vaše dieťa vyhlo bolestiam nôh, zlému držaniu tela či dokonca návštevám u ortopéda, zvoľte ortopedické šľapky, prípadne aspoň obuv, ktorá je označovaná ako Domáca obuv.

Ahojte maminky,

Ak máte doma malú parádnicu, určite sa stretávate s večným problémom stratených sponiek a gumičiek, alebo naopak, váľajú sa všade po dome. S tým už bude koniec! Poďte si s nami vyrobiť balónový sponkovník.

Chcela som vytvoriť niečo, čo by sa dcérke páčilo a motivovalo ju k ukladaniu sponiek, keďže žiadne dózy, kufríky ani krabičky u nás nefungovali. 

Čo budeme potrebovať?

Umelé kvety 

Machovú guľu (môže byť aj polystyrénová)

Uvedomujem si, že touto témou sa dostávam do nekomfortnej zóny a idem, ako sa hovorí, s kožou na trh. Aj preto som sa rozhodla pod článok podpísať svojim skutočným menom. Aby som takpovediac úplne prevzala zodpovednosť za svoje názory, hoci ide o veľmi citlivú tému, ktorá tieto dni polarizuje našu spoločnosť. 

K napísaniu článku ma včera inšpirovala moja pätnásťročná dcéra. Len pre poriadok, ona aj my, jej rodičia, sme zaočkovaní už oboma dávkami vakcíny proti Covid-19. Mali by sme byť teda relatívne vysmiati, keďže veríme, že vakcína nás pred ochorením ochráni. Lenže nie sme...

Keď som prišla domov z práce, dcéra sedela v detskej izbe a prázdno pozerala do plafóna. Popravde, trochu som sa vyľakala, týmto nevídaným úkazom u mladej tinedžerky, ktorá zvykne po byte neustále hopsať a čosi švitoriť. Spýtala som sa jej, čo sa stalo. Vraj čítala správy a ohlasujú tretiu vlnu pandémie. „Veď si zaočkovaná“, chcela som ju povzbudiť. „Ale čo ak sa v septembri zase zavrú školy?“, vrhla na mňa spýtavý pohľad plný obáv. Žiaľ, nevedela som jej garantovať, že sa tak určite nestane...

 Možno sa vám zdá, že tento prípad je banálny, ľudia majú ďaleko väčšie problémy ako sú zavreté školy. Ale premýšľajme spolu. Očkovanosť na Slovensku je nízka, stúpa počet pozitívnych, aj preto, že opatrenia sú uvoľnené, cestujeme, stretávame sa v kaviarňach, či na festivaloch. Rúško nosíme zväčša len tam, kde musíme. Ináč si ich väčšina z nás dobrovoľne a preventívne nenasadzuje. Je to normálne, je leto a ľudia majú korony po krk. Chcú normálne žiť. Avšak tá nezaočkovanosť si pomaly ale isto vyberá svoju daň... Takže vráťme sa čisto hypoteticky k nie najlepšiemu scenáru, čo sa môže stať. Zavrú sa školy. Väčšina detí (ale nie všetky!) sú pripravené technicky, majú nachystané notebooky a posťahované aplikácie typu Zoom a Whatsapp. Aj učitelia už nie sú vo svete dištančného vzdelávania nováčikovia, budú sa vedieť poľahky prekonvertovať do virtuálneho módu vzdelávania. Ak sa teda začne znova učiť dištančne, všetci budú viac-menej vedieť, čo majú robiť. No dá sa na to pripraviť aj psychicky ? Iste, mohli by sme diskutovať, ale podľa mňa sa na niečo také pripraviť jednoducho nedá. Môžete presne vedieť čo vás čaká v teoretickej aj praktickej rovine, no pozor!  Frustrácie, úzkosti a depresie nie sú založené na racionálnom spracovaní príčinnosti. Práve naopak, sú obrazom našej bezmocnosti a nie kontroly nad situáciou a okolnosťami. Navyše, ak by to tak bolo, potom by po uvoľnení opatrení všetci depresívni zázračne vyzdraveli a vrátili sa k svojej pôvodnej psychickej rovnováhe. Avšak aj sama prezidentka Zuzana Čaputová nás pred pár dňami informovala o alarmujúcom náraste počtu detských pacientov na psychiatriách. A to aj v čase výrazného uvoľnenia opatrení,   času kaviarní, kúpalísk a festivalov, ako som spomenula vyššie. Takže nie, depresie a úzkosti neskončia sťaby mávnutím čarovného prútika, keď skončí pandémia alebo sa uvoľnia opatrenia. Je to niekedy problém aj na niekoľko rokov. Covid-19 a problém s ním ďaleko neuzatvára register chorôb, ktoré sa na ňom sťaby priživujú. Ak by sme aj vylúčili psychické ochorenia,  pre väčšinu z nás, rodičov, by zatvorenie škôl znamenalo reorganizáciu svojej každodennosti: vybaviť si v práci voľno, alebo home office a popri práci z domu pomáhať deťom s učením, pravidelne variť (keďže školské jedálne sú zavreté) a ešte dodržiavať určitú psychohygienu, to je neklesať na duchu.  Ak sú zavreté alebo obmedzené obchody, prevádzky a úrady, aj tomu sa treba prispôsobiť. Nezabúdajme na rodičov, ktorí majú menšie deti a home office v ich prípade nie je možný, pretože im to povaha ich práce nedovoľuje. Čo zo škôlkármi a malými školákmi, ktorí nemôžu ostať sami doma ? Ale neostávajme „len“ pri školách. 

Všimli ste si, ako prudko narástli ceny ? Čoho ? Predsa všetkého. Potravín, stavebného materiálu, športových potrieb, nábytku, záhradkárskych potrieb... Kamarátka, pracujúca v zahraničnej korporátnej firme podnikajúcej v oceliarskom priemysle mi povedala, že by aj vyrábali, pretože dopyt je obrovský, ale nemajú z čoho. Darmo, lietadlá skoro rok nelietali, v Európe chýbajú vstupné suroviny a materiály. Dopyt je vyšší a ponuka nižšia, čo je jednoduchá ekonomická axióma, ktorá vysvetľuje zvyšovanie cien na trhu. Mrzí ma, že aj v dôsledku útlmu výroby a produkcie vo všeobecnosti, prichádzajú ľudia o prácu. V dnešnej dobe, keď je takmer každá priemerná domácnosť zaťažená nejakou hypotékou alebo úverom to nie je sranda. Ale čo mi je ľúto najviac sú tí, ktorí na pandémiu doplatila absolútne, to je svojim životom. V mojej rodine sme viacerí prekonali Covid-19. Niekto s miernejším priebehom, niekto s ťažším. Ale všetci sme tu, sme nažive. Kamarátov otec to šťastie nemal. Mimochodom, patril medzi antivaxerov a práve ignorovanie pandemickej reality a neskôr bagatelizovanie svojho ochorenia (aj keď ho už mal diagnostikované!) spôsobili, že dnes už nie je medzi nami. Jeho syn, náš kamarát sa tak stal znenazdajky polosirotou a jeho deti prišli o dedka. Lenže je v poriadku uspokojiť sa len s ľútosťou nad tými, ktorí na Covid-19 škaredo doplatili ?

Včera som počúvala jeden podcast na celkom inú tému, ale ku koncu zabŕdol moderátor do konfliktu medzi prívržencami a odporcami vakcinácie. Spomenul, že odporcovia často krát používajú argument v znení: „nie som ovca“. Ovcou má byť ten, kto ide s nemysliacim davom. Pretože ovce nikdy nejdú samé, ale tvoria stádo, ide o beznázorovú masu väčšiny, ktorá sa nechá viesť, hoci aj na porážku len preto, že jej to akási pochybná autorita prikázala. Ja som sa zamyslela, či je možné pri súčasnej štatistickej realite – očkovanosť ani nie 40% populácie, označovať očkovaných za ovce, čiže beznázorovú väčšinu. Ale to len na okraj. V prvom rade, by som ľudí nenazývala ovcami, ani takých, ani onakých, ale ak sa už máme aj my priživiť na tejto analógii, potom je človek-ovca pre mňa vo všeobecnosti ten, kto pri racionálnych témach neuvažuje racionálne a ignoruje vedecké dôkazy (mimochodom, virológia, molekulárna biológia, biochémia a príbuzné vedy patria medzi exaktné vedy!). Danému človeku buď chýba, alebo odmieta kritický a analytický spôsob myslenia, schopnosť selektovať informácie v zmysle ich relevantnosti a legitímnosti. Je to často krát ale aj ten, kto je v názoroch a konaní motivovaný skôr strachom, alebo hnevom a teda jeho pohnútky sú často krát silne emocionálne podfarbené. Ako teda nebyť ovcou ? Pre mňa nebyť ovcou znamená byť v prvom rade zodpovedný. A to je podľa mňa tiež najvyšší princíp, ktorým by sme sa mali riadiť aj pri rozhodnutí, či sa dáme, alebo nedáme očkovať proti smrtiacemu vírusu. Takže, nech už sa rozhodnete akokoľvek, zvažujte veci racionálne, bez zbytočných emócií a buďte zodpovední. Nie len voči ostatným, ale najmä voči sebe samým, lebo každý z vás si to zaslúži!

Tak a mám to za sebou! Začiatkom júna som porodila svoju prvorodenú dcérku. Môjmu brušku sa podarilo "vyviaznuť" bez jedinej strie, v čo som ani nedúfala, keďže mojej mame aj babke po pôrode strie zostali. Lebo ako dobre vieme, tieto malé jazvičky sú do určitej miery ovplyvnené genetickou predispozíciou. No verím, že som sa im celkom vyhla aj vďaka niektorým zásadám, ktoré som dodržiavala. A ktoré to boli?

• Piť dostatok vody. Okrem iných benefitov pre telo je pokožka hydratovaná, jemnejšia a vláčnejšia. Strie tak majú menšiu šancu, než pri suchej koži.
• Prijímanie dostatku bielkovín a vitamínov. Vyvážená strava podporuje zdravie pokožky, a teda môže taktiež pomôcť predchádzať striám. Ďalším benefitom je väčšia šanca pozvoľného priberania na váhe, namiesto toho nárazového.
• No a na záver som mojej koži pomohla aj z vonka. Používala som oleje, ktoré svojím zložením udržali pokožku vláčnu a pružnú.

Keďže je na trhu veľa produktov proti striám, či už vo forme oleja alebo krému, spravila som si menší prieskum tých najobľúbenejších. Sama som vyskúšala tri z nich. Poďme sa na to spolu pozrieť.

Tieto tri produkty som skúšala na sebe počas tehotenstva.

Bi-Oil PurCellin Oil

Olej má skutočne príjemnú a nevtieravú vôňu, čo je pri zvýšenej citlivosti na pachy v tehotenstve naozaj významný ukazovateľ. Nie je prehnane mastný, do pokožky sa vsiakne oproti iným olejom rýchlejšie, no zároveň ju udržiava dlhodobo hydratovanú. Ocenila som výber z troch objemovo rôznych balení, keďže som tento olej kupovala v poslednom mesiaci tehotenstva a stačil mi tak menší objem. Nakoniec som si ho však natoľko zamilovala, že si tento olej určite ešte kúpim a budem používať aj naďalej, práve pre jeho príjemnú vôňu. Pri tomto produkte som nenašla žiadne mínusy.

My, čo máme školopovinné deti s poruchami učenia vieme, aký ťažký bude opäť september a s ním spojený nástup do školy. Dá sa naň vôbec pripraviť ?

Aj keď bude reč o začiatku školského roka, vrátim sa na chvíľu ku koncu toho predchádzajúceho. V polovici mája, keď bolo treba pomaly začať opravovať známky, mi pani špeciálna pedagogička z Pedagogicko - psychologického centra jasne vysvetlila, že môj syn je už „vypnutý“ a nemôžem od neho, čo sa školy týka, čakať „žiadne zázraky“. Aj za cenu horších známok ho treba nechať oddychovať a príliš ho nevysiľovať učením. Keď som sa na ňu spýtavo pozrela štýlom „...to snáď nie, veď sa blížia koncoročné písomky!“, doplnila, že niektoré deti s poruchami učenia zvyknú v júni dokonca užívať tzv. sociálne voľno. Už sa skrátka neučia vôbec. V našom prípade sme zvolili zlatú strednú cestu a syn, hoci mal excelentnú dochádzku a v škole musel plniť všetky zadania, nedostával viac (po dohode s triednou učiteľkou) domáce úlohy. Každý deň som na ňom po škole badala výrazné znaky únavy, bol málo zhovorčivý, posedával, polihoval a vždy potreboval aspoň hodinku – dve na regeneráciu, aby bol schopný podvečer zájsť s loptou aspoň na dvor. A to má ADHD, takže pre nás dovtedy nezvyčajný úkaz ! Našťastie máme chápavú pani učiteľku, ktorá oceňovala, že počas vyučovania dokázal ešte prejaviť snahu, aj keď výsledky neboli dokonalé. A tak sme sa s vypätím všetkých síl prepracovali až k prázdninám. Celý júl ho nechávam oddychovať, na školu je uvalené z jeho strany prísne embargo. Nemôžeme sa o nej ani zmieniť, ak mu nechceme s manželom príliš dvihnúť tlak. Avšak syn vie, že čoskoro príde august a my pomaly a postupne začneme opakovať učivo a dostávať sa „do formy“. Lebo s týmito deťmi to skrátka nejde príliš zhurta.

Rozhodla som sa, že preskočíme čítanku, učebnice zo sloviny aj matiky a necháme na ne ďalej pozvoľne padať prach. Namiesto toho som si zadovážila (po konzultácii so špeciálnou pedagogičkou) iný typ učebníc, resp. špeciálnych pomôcok. Rada by som vám ich predstavila, pretože verím, že predstavujú účinný nástroj pomoci.

1. Čitateľské tabuľky, autor: Novák Jozef

Ako už názov uvádza, ide o tabuľky zostavené zo slabík a slov, určené pre nácvik čitateľských zručností u dyslektikov. Tabuľky sú usporiadané do menšej knihy formátu A5 v hrebeňovej väzbe. V úvode je používateľ poučený, ako správne s tabuľkami narábať. Samozrejme, slabiky, číslice a slová v knihe nie sú usporiadané len tak halabala, ale majú svoju štruktúru, zmysel a význam. Otvorené slabiky, keďže sú jednoduchšie na prečítanie a výslovnosť, majú prednosť pred zatvorenými slabikami. Nasledujú trojslabičné, štvorslabičné, päť a viac slabičné slová atď. Dôraz sa kladie aj na nácvik zrakového rozpätia, keďže deti s poruchami učenia, napríklad v kombinácii s ADHD majú tendenciu predbiehať text skôr, ako ho vôbec prečítajú. Oko je jednoducho rýchlejšie ako myšlienka a slová, bez toho, aby ich poriadne prečítali, si zvyknú potom domýšľať, alebo tipovať. Svoju rolu, okrem samotných slabík a slov zohráva aj ich grafické vyjadrenie (v riadkoch, stĺpcoch, do trojuholníka a pod.), veľkosť písma, sýto žltý podklad a absencia rušivých obrázkov a doplňujúcich textov. Myslím, že aj v prípade, že nemáte potvrdenú dyslexiu u svojho dieťaťa, môžete začať s tabuľkami pokojne pracovať. Určite mu neuškodia a možno vám pomôžu odhaliť problém, ktorý Vaše dieťa má.

1. Čítanie pre dyslektikov, autor: Horecká Mária

"Sebastian? Si v poriadku?" spýtal sa prekvapene Peter, keď videl jeho vážnu tvár. Ticho prikývol a ustarane sledoval Petrovu tvár. Niečo v jeho srdci sa zmenilo. Cítil obrovskú potrebu chrániť Zuzku. Tichý hlas v jeho vnútri mu však našepkával, aby bol opatrný a nesúdil veci príliš rýchlo. 

"Čo je medzi tebou a Zuzkou?" rozhodol sa po dlhšom tichu spýtať. Peter sa pri tóne jeho hlasu cítil zvláštne. 

"Prečo sa pýtaš?" nechápavo stiahol obočie. 

"Záleží mi na nej a nechcem, aby sa trápila pre niečo, čo sa zdá byť stratené." vyslovil Sebastian vážne. Peter sklonil hlavu a vošiel si prstami do vlasov. 

"Moja láska k nej je skutočná. Stratený som však ja a neviem ako to zmeniť. Túžim jej dať to, čo jej dáva niekto iný, ale tiež neviem ako." vyznal sa zlomene s tichým hlasom. Sebastianovi ho prišlo ľúto. Zrazu lepšie pochopil, čím si Zuzka prechádzala. Nahol sa bližšie k nemu a priateľsky sa ho snažil pohladiť po ruke. Otcovská láska, ktorá sa v ňom razovo zjavila, sa nepriečila dlhoročnému priateľstvu, ktoré medzi sebou mali. 

"Vieš, drahý priateľ, niekedy sa stane, že v živote spravíme zlé rozhodnutia, ktoré nás dovedú až do priepasti. Nad tou priepasťou sa však zakaždým objaví ruka nášho Záchrancu, aby nám ponúkol nový pohľad. A naviedol nás na tú správnu cestu. Ty môžeš byť niekde medzitým. Chýba ti však jedno." Sebastian sa odmlčal a čakal, kedy sa na neho Peter pozrie. Chvíľu mu to trvalo, ale potom tak urobil. 

Ešte keď Zuzka pristupovala ku dverám do Sebastianovej izby, v mysli sa jej vytvárali otázky. Prečo to všetci tak taja? Čo je na jej pôvode také zvláštne, že jej nikto nie je schopný povedať pravdu? A dozvie sa ju vôbec niekedy? Trikrát ticho zaklopala na dvere a pomaly vošla dnu. Sebastian okamžite uprel pohľad na Zuzkinu tvár a zo široka sa usmial. 

"Zuzka." snažil sa posadiť, aby mohol lepšie vidieť jej tvár. Srdce mu divoko bilo, keď si uvedomil ako blízko má svoju dcéru. 

"Dobrý deň, Sebastian. Som veľmi rada, že ste opäť medzi nami. Veľmi som sa za to modlila a nesmierne ma teší, že Boh moju prosbu vypočul." pristúpila k nemu bližšie, chvíľu si prezerala jeho oči, nežne sa usmiala a potom ho vtiahla do objatia. Sebastian sprvoti zmeravel, keď si však hlbšie uvedomil význam jej slov a gesto, ktoré k nemu urobila, odovzdane si ju privinul k sebe. 

"Vďaka Bohu." šepol s privretými očami. Užíval si túto chvíľu a považoval ju za najväčšie požehnanie, ktoré sa k nemu za posledný čas dostalo. 

"Cítite sa dobre?" spýtala sa, keď sa odtiahla a prisunila si k nemu stoličku. Sebastian ticho prikývol a dojato sa usmial. Zuzka prekvapene skúmala jeho vnímavý pohľad. 

"Nepotykali sme si náhodou? Ak som to ešte nenavrhol, budem rád, ak necháme formality stranou." navrhol jej s úsmevom. Zuzka mu úsmev opätovala a nesmelo prikývla. 

Zodpovednosť je dar. Nikdy však nevieme či nás poteší, alebo prevalcuje. Momentálne som účastníčkou jedného online kurzu, kde padla myšlienka, že zodpovednosť znamená silu a  zrelosť. Nie vek nás robí zrelími či silnými, ale práve zodpovednosť. Zodpovednosť za seba, za rodinu, za svoj tím... Môžme mať 40 rokov, no ak nezvládame zodpovednosť za svoj život a rodinu, vždy  budeme len nezrelí a "slabí" jedinci. 

Niekedy je na nás zodpovednosť zoslaná len tak... z neba... inokedy je nám zverená a je na nás či ju využijeme a dokážeme cez ňu rásť, alebo nás zloží na zem ako facka. 

V mojej bývalej práci som začínala ako pomocná čašníčka, utierala som stoly a pulírovala poháre. Hoci som mala titul a prax, svoju prácu som príjmala s pokorou a snažila som sa ju robiť na 110%. Po dvoch rokoch som začala rásť a dostala som ponuku, aby som viedla jednu z hotelových reštaurácií. Môj šéf mi veril, zveril mi zodpovednosť a ja celá šťastná som ju prijala. 

Hneď v prvý deň som však precitla. Bol mi zverený takmer čisto taliansky tím. Ja som taliansky vedela len slabo, moji čašníci zas slabo anglicky. Mnohí mali dlhoročnú prax. Najstarší z nich mal cez 60 rokov a tak keď sa medzi nimi objavila "mladá žaba z východu" (neskôr som zistila, že ma tak spočiatku volali) neboli príliš nadšení. Vedenie bolo stále zaneprázdnené. Nik na mňa nemal čas, nik ma nazaúčal a ja som sa domov vracala so žalúdkom na vode a nervami. Cítila som sa ako úplný lúzer, ktorý nič nevedel. Makarónovi som po pár dňoch povedala, že to asi nedám, no a ten mi povedal nech spravím ako uznám za vhodné. 

Jedného dňa som zrevala DOSŤ a povedala som si, že sa nenechám viac prehliadať. Cítila som, že na to mám, no bála som sa zodpovednosti. Od toho momentu som sa však začala na všetko pýtať. Bola som otravná a veľakrát som sa cítila trápne, no inak sa nedalo. Počas prestavky som si sadala k vedeniu a bombardovala ich otázkami ako veci fungujú. Veľakrát ma odbili a krútili očami, no mnohokrát mi poradili, dali rôzne materialy a dokonca časom ponúkli cross training. 

Vzala som zodpovednosť do svojích rúk. Počas servisu som zhodila sako a pomáhala svojmu tímu najviac ako sa dalo. Keď som mala čas, chodila som na recepciu a pýtala som sa na všetko čo ma napadlo. Pýtala som si viac úloh, viac zodpovednosti, pretože som cez ňu rástla a cítila som jej silu. Ľudia, ktorí na mňa kedysi pozerali cez prsty si odrazu chodili za mnou po radu. Cítili, že sa môžu na mňa spoľahnúť. 

Sebastian ležal na nadštandardnej izbe vo Vilminej nemocnici a zamyslene hľadel do okna. Srdce mu bilo túžbou môcť objať svoju dcéru. Potichu sa otvorili dvere a dnu vošla Vilma, ktorá ho z diaľky so záujmom sledovala. Pomaly podišla k nemu a čakala, kedy sa k nej rozhodne otočiť. Keď k nej uprel svoj jasnomodrý, pokojný pohľad, rozbúšilo sa jej srdce. 

"Cítiš sa dobre?" spýtala sa s nežným pohľadom. 

"Áno, ďakujem, starajú sa tu o mňa veľmi dobre. Čakám už iba na to, aby mi dali dole túto sadru, aby som sa konečne mohol postaviť." vysvetlil s úsmevom. 

"Primár hovoril, že to ešte chvíľu potrvá." povedala nežne. Pohľad jej pri jeho úsmeve zjemnel. Sebastian ticho prikývol a s hlbokým pohľadom ju začal sledovať. 

"Chcel by som vidieť svoju dcéru." vyslovil vážne. Vilma si vzdychla. 

"Prosím, Sebastian, vysvetľovala som ti.." nedopovedala, lebo Sebastian ju chytil za ruku. 

Bola obedná prestávka. Peter mlčky sedel v bufete a bol stratený vo svojich myšlienkach. V hlave mu vírili Zuzkine slová. Veronika si ho všimla ihneď, ako vstupovala dnu. Keď uvidela jeho smutnú tvár, srdce jej zvláštne zovrelo ľútosťou. Bez toho, aby premýšľala, či je to správne, si k nemu prisadla. 

"Tvoja smutná tvár na mňa volala už z diaľky." prihovorila sa mu s nežnými očami. Peter k nej zdvihol pohľad a ľahko sa usmial. 

"Dnes asi nebudem moc príjemný spoločník." poznamenal ticho a opäť sklonil hlavu k šálke, ktorú mal pred sebou. 

"Myslím, že zakaždým, keď sme sa stretli, si v sebe niesol podobnú poznámku." povedala úprimne. Peter sa jemne usmial a zdvihol pohľad ku nej. Bol rád, že to bola zrovna Veronika, kto si k nemu sadla. Cítil sa pri nej uvoľnene. 

"Tak to si potom veľmi chápavá a tolerantná, keď mi vždy dáš šancu." Veronika zamyslene uhla pohľadom a premýšľala nad jeho poznámkou. "Dúfam, že som ťa neurazil?" spýtal sa citlivo. Veronika opäť nasmerovala pohľad k jeho očiam a ticho pokývala, že nie. V mysli sa vrátila k ich bozku a divoko sa jej rozbúšilo srdce. 

"Ten smútok je stále z rovnakej veci? Žena z minulosti a tvoja ctižiadostivosť získať ju späť?" položila vnímavú otázku. Peter prekvapene zdvihol obočie. 

Zuzka vchádzala práve cez dvere, keď Peter zaparkoval na parkovisku. Ihneď ako ju zbadal, rýchlo vystúpil a snažil sa ju dobehnúť. Zastavila ho však Veronika, ktorá zamyslene kontrolovala nejaké papiere a nechtiac do neho vrazila. Peter sa pozrel na rosypané papiere, ktoré jej vypadli z rúk na zem a so zamračenou tvárou sledoval, ako sa mu Zuzka stráca. Po chvíli sa s výdychom sklonil k Veronike a pomohol jej zdvihnúť jeden obal s dokumentami. Láskavo sa na ňu usmial, keď sa oproti sebe postavili, podal jej ho do rúk.

"Prepáč, prosím, že som do teba vrazil. Nevšimol som si ťa." povedal ospravedlňujúco.

"Ale to ja som vrazila do teba. Niekam si sa ponáhľal?" spytujúco zdvihla obočie. Petrova tvár zvážnela a opäť sa pozrel tam, kde videl Zuzku naposledy. 

"Tak trochu. Môžem ťa odprevadiť?" ruku nasmeroval k dverám a čakal, kedy sa Veronika rozhodne pokračovať v chôdzi. Tá ticho prikývla a pomalým krokom pristúpila k dverám. Peter ju nasledoval. Ako sa ocitli vo výťahu, Veronika mala pocit, že vzduch nejak zhustol a kabína sa zmenšila, keď zazrela jeho hlboký pohľad. Celý čas však mlčali. Veronike totiž, v každom okamžiku, keď sa jej oči stretli s jeho, úplne zmizli všetky témy na rozhovor. Až Peter prerušil ticho, keď sa otvorili dvere a vystúpil na svojom oddelení:

"Príjemný deň ti prajem, Veronika." vyslovil tichým hlasom a otočil sa k nej, keď sa zatvárali dvere. Stihla sa na neho usmiať a rýchlo odpovedať: "Aj tebe." Ešte chvíľu nad sebou krútila hlavou, keď sa usádzala pred svojím stolom  a premýšľala, čo sa to s ňou vlastne deje. 

Peter v tichosti kráčal k svojim dverám, až po chvíli si uvedomil, že obišiel sesterňu bez toho, aby sa uistil, či tam je aj Zuzka. Okamžite sa otočil a s priamym pohľadom zmenil smer. Inka na neho upierala šokujúci pohľad a po chvíli, keď drgla do Taňji, sa pridala aj tá. Peter pomaly podišiel bližšie k nim. 

Odpúšťanie je veľkolepé gesto často odporúčané a často využívané, ktoré dáva pocit dokonalosti. Odpúšťanie je téma, ktorej hĺbku ani nepoznáme.

Je jednoduchšie odpustiť, ako sa postaviť zoči-voči problému a prebrať aj svoju zodpovednosť za jeho existenciu.
Čo všetko predchádza tomu, ak niekto povie “odpúšťam ti” – uznáva niekoho vinným, udeľuje trest a následne odpúšťa.
Odpúšťanie vytvára nerovnováhu v akomkoľvek vzťahu. Odpúšťanie nefunguje, iba nám dáva pocit veľkosti a moci.
“JA som tá veľká, ktorá odpúšťa a TY si ten vinný, ktorému som JA odpustila.”

Môžeme odpúšťať? Môžeme, ale iba sebe.
Môže žena, ktorá nevie prejavovať svoje city, ktorá má problémy s prežívaním intimity a sexuality, odpúšťať manželovu neveru? Nemôže. Môže ju iba prijať a odpustiť sebe, že nedokáže byť milujúcou manželkou.
Môže manžel odpúšťať manželke, ktorú vnímal ako náhradu za svoju matku, jej odchod. Nemôže.
Dieťa urobí chybu a rodičia mu odpúšťajú. Ale čia je to chyba, odkiaľ ju má?
Podobne nemôžu odpúšťať deti rodičom, pokiaľ nepoznali ich osud.

Nikdy totiž nevidíme realitu celú. Vždy vidíme iba časť celku a nie celý obraz. Preto nemôžeme súdiť a odpúšťať.

Platí iba hlboké PRIJATIE:

– bolo to tak…
– a bolo to ich,
– mali to ťažké,
– ale dali mi život.

Keď sa Zuzka ráno zobudila, prvé, čo ju napadlo, bolo pozrieť sa na svoj prst. Celé jej vnútro sa rozlialo v radosti, keď si uvedomila, že všetko to nádherné, zo včera, nebol iba sen. Posadila sa na posteľ a zahľadela sa so okna. Postavila sa a s pokorou privrela oči. 

"Ďakujem Ti, môj dobrý Boh. Tvoja láska je taká starostlivá. Vo chvíľach, keď mám pocit, že padám mi posielaš dary, ktoré neviem slovne opísať. Prosím, staraj sa o môjho budúceho manžela a veď našu lásku po ceste, kde vládne Tvoja moc. Nielen preto, aby sme sa milovali, ale aj preto, aby sme boli stále bližšie k Tebe. Vtedy je moje srdce v pokoji a istote a môžem naplno prežívať vernosť Tvojho Slova, že Nebeské Kráľovstvo je tu, medzi nami. Ďakujem Ježiš." vyslovila tichú modlitbu, stále však nechávala oči privreté, až kým nezačula jemné klopanie na dvere. Otočila sa a nahlas zvolala:

"Prosím, vstúp." už totiž poznala, kto vedel tak jemne klopať na dvere. Bola to jej mama. Alenka pomaly otvorila dvere a neistým krokom vošla dnu. Zuzka sa na ňu povuzbudivo usmiala a ukázala, aby sa posadila vedľa nej. Alenka jej úsmev opätovala a posadila sa kúsok od nej. 

"Nepočula som, kedy si včera večer prišla." povedala Alenka a vnímavo si prezerala jej žiariacu tvár. 

"Bolo už dosť neskoro. Včerajší večer bol totiž tak nádherný, že som nechcela, aby sa skončil." zhlboka sa nadýchla a so skrývaným úsmevom sa zahľadela na svoje prsty. Alenka ju chvíľu v tichu pozorovala a potom jej pohľad padol na Zuzkinu ruku. Všimla si prsteň. Pery sa jej pomaly rozšírili do veselého úsmevu. 

"To je nádherný prsteň." povedala a potľapkala na miesto vedľa seba, aby mala dcéru bližšie. Zuzka ju počúvla a oprela si hlavu o jej rameno, potom otočila tvár tak, aby sa na ňu mohla pozrieť. Ticho prikývla. 

Skúsenosti ? 

Máte doma budúceho prváčika a ešte nemá školskú tašku? Pomôžem vám s výberom!

Rady pre výber školskej tašky

• Odmerajte dieťaťu šírku pliec a dĺžku chrbáta. Porovnajte rozmer tašky s týmito mierami. Najmenšie tašky majú dĺžku chbta 36-37 cm, sú vhodné aj pre nízke deti. Najužšie tašky majú šírku chrbta 26-27 cm, sú vhodné aj pre deti s úzkymi plecami.
• Na trhu sú tašky s mäkkým aj s pevným telom. Tašky s mäkým telom bývajú ľahšie. Tašky s pevným telom po otvorení stoja a ľahšie sa všetko do nich vkladá a vykladá.
• Veľa z dievčenských tašiek je v živých, žiarivých a pastelových tónoch. Bledá taška nie je praktická! Rýchlo sa ufúľa. Záleží na tom, aký má vaše dieťa vzťah k veciam, či ich starostlivo uloží na lavičku, zavesí na háčik v lavici, alebo iba "odhodí" na zem. Deti chodia v školskom klube často na ihrsko a tašky majú odložené (rozumej pohodené) na chodníku.
• Často výrobca ponúka rôzne doplnky ku školskej taške s rovnakým motívom - peračník, peňaženka, vrecko na prezúvky, vreckár do lavice, zástera na výtvarnú a pod. Sety školskej tašky a doplnkov bývajú cenovo výhodnejšie ako samostatne zakúpené veci. Preverte si veľkosť vrecka na prezúvky, ak má vaše dieťa veľkú nohu, nemusia sa mu doň prezúvky vojsť.
• Ak kupujete spolu s taškou aj peračník, dajte prednosť nevybavenému. Doprajte dieťaťu farbičky s kvalitnými pigmentami, ktoré zakúpite zvlášť. Nemusia byť drahé, výborné sú napríklad farbičky Maped, ktoré majú skoro v každom obchode. Tak isto si môžete vybrať kvalitné ceruzky s mäkkou tuhou, ktorou sa bude dieťaťu kresliť a písať ľahšie ako s tvrdou.
• Rodič by mal vybrať 2-3 modely tašiek, ktoré vyhovujú jeho predstavám a finančným možnostiam. Dieťa by si malo vybrať motív školskej tašky, veď ju bude nosiť možno aj celý prvý stupeň.

********************************************************

Školská taška Topgal ELLY

Spoločnou črtou školských tašiek Topgal je, že sú všetky zipsovacie, z nepremokavých materiálov, majú spevnené dno s plastovými nožičkami a veľa reflexných prvkov. Pre dievčatá sú v ponuke rôzne kvietkované vzory, koníky, víly, zvieratká, pre chlapcov zase obľúbené motívy dinosaurov, Minecraftu, vesmíru. Pre prváčikov vám odporúčam školskú tašku Topgal ELLY:

Výhody školskej tašky Topgal ELLY:

• Má dve zipsovateľné komory a veľké predné vrecko, do ktorého vojde aj väčší peračník alebo desiatová krabička.
• Sieťkové vrecká na oboch stranách tašky na fľašu s vodou.
• Odľahčený, ergonomicky tvarovaný chrbát.
• Veľa dostupných motívov pre chlapcov aj dievčatá.

Vďaka letákom obchodov dokážete pri nákupoch pravidelne ušetriť. Ako ale vždy nakupovať čo najvýhodnejšie a zároveň nestrácať hodiny vyhľadávaním letákov? Ukážeme vám, ako na to.

Akčné letáky na jednom mieste

Čakanie na letáky v schránke je už preč. Niektoré obchody, ako napríklad Lidl, prestali roznášať letáky priamo do schránok. Ich online forma je totiž ekologickejšia a rovnako aj menej nákladná. Dokonca aj zákazníkom online letáky dokážu ušetriť čas. Ak ale nechcete prehľadávať internetové stránky konkrétnych obchodov a čakať na ich letáky, stačí využívať Kaufino.

Kaufino je web, ktorý ponúka všetky akčné letáky obľúbených obchodov na jednom mieste. Na hlavnej stránke Kaufino nájdete vždy tie najnovšie letáky daného dňa, ktoré si môžete ľahko prelistovať. Celý web je veľmi jednoduchý a prehľadný.

Zľavy aj v mobile

Web Kaufino si môžete otvoriť jednoducho aj v mobile. Všetky aktuálne zľavy v obchode a ponuku nového tovaru, ktorý je v letáku, si môžete pozrieť odkiaľkoľvek.

Platnosť konkrétnych letákov sa líši. Informácie o dobe platnosti nájdete na Kaufino v indexe pod letákom. Napríklad Billa leták nájdete na Kaufino každý pondelok a platný je od stredy daného týždňa. O zvyčajnej dobe vydávania letáku a jeho platnosti si môžete prečítať aj v profile daného obchodu.

Kedysi som bola veľká puntičkárka a to v práci aj doma. Všetko muselo byť tip-top. Ak tak nebolo, úplne ma zožierala nervozita a celý deň som myslela na bordel, ktorý ma čaká doma. Keď som mala voľno, strávila som pol dňa cibrením našej domácnosti len aby platilo "čo ak k nám niekto príde, alebo čo ak sa zastaví svokra" a v neposlednom rade som chcela, aby si môj muž vždy povedal, aká som šikovná. Chcela som, aby videl tú snahu, to teplé jedlo na stole, tie vyžehlené košele, blískajúcu sa podlahu, vydrhnutú vaňu... Lenže on to nevidel a taktiež si to nevšimol nik iný, pretože som z toho vytvorila štandart. Zabila som kopec času robením dojmu na ostatných... Nevadilo mi to, pretože mi vždy ešte ostal nejaký čas pre seba...no potom prišli deti!

Mať dve malé deti a snažiť sa mať vždy všetko na 100% je mission (im) possible. Ak sa vám to aj podarí, padáte večer na hubu a deväť hodín večer je vašou novou polnocou. Obe moje deti spia zle. Cez deň u nás platí pravidlo magických 30-minútoviek, cez ktoré som vždy lietala po byte s handrou ako blesk. V hlave som si opakovala, aby som bola rýchlejšia, lebo iba tak stihnem vypiť kávu... Väčšinou som to však nestihla. Všetok "voľný" čas som minula na to, aby som vytvárala dojem, že mám dokonalú domácnosť. Večer som bola tak unavená, že som pravidelne zaspávala so svojími deťmi a ráno som sa budila s pocitom úplného prázdna. Cítila som sa ako stroj bez duše. Svoje deti milujem nadovšetko, ale nebola som šťastná. Chýbali mi knihy, hudba, plátno, seriály a stovky ďalších záľub, ktoré sadali prachom... až som si povedala dosť! Zrazu som si začala kradnúť trochu času pre seba.

Keď deti zaspali, zavrela som kuchyňu a vytiahla knihu, zapla online kurz, pustila podcast... Tých 30minút raz-dvakrát do dňa zo mňa spravilo nedokonalú, ale oveľa šťastnejšiu ženu. Prestala som sa snažiť byť perfektná a tá robota si ma aj tak počkala, no čas pre seba bol len tu a teraz. Ber, alebo sa tráp. Zrazu som sa naučila vnímať veci inak. Uvedomila som si, že záleží aj na mne. Moja rodina je u mňa na prvom mieste, to však neznamená, že ja budem na tom poslednom. Onedlho sa pustil do práce aj môj makarón. Zrazu si vedel oprať a tiež vyložiť riady, no a moja psychická pohoda sa stala novým štandartom. 

• Vážme si svoj čas.
• Naše šťastie je rovnako dôležité ako šťastie tých ostatných. 
• Robota nám fakt nikam neujde, no chvíľka pre seba áno! 
• Nesnažme sa byť perfektní, buďme len šťastní.

Blondínka v Benátkach

Tomáš sa postavil, pomohol vstať aj Zuzke a tentokrát ju do náručia vtiahol on. O pár sekúnd nato ju zdvihol do výšky a veselo sa s ňou zatočil. 

"Vďaka, Bože." šepol s pohľadom zdvihnutým k nebu.

Keď sa oproti sebe opäť postavili, Tomáš chytil jej prsty a navliekol jej na prstenníček zásnubný prsteň. Zuzka sa na tento pohyb pozerala s pohľadom plným lásky a šťastia. Keď Tomáš vyhľadal jej oči, usmiala sa. Pár sekúnd ju skúmal a potom ju vtiahol do bozku plného vášne a túžby. Jednou rukou jej vošiel do vlasov a druhou si ju pritiahol ešte bližšie k sebe, aby si ten okamih mohol vychutnať hlbšie a dlhšie. Keď sa od nej odtiahol, divoko jej bilo srdce a plytko dýchala. Obaja sa na seba usmiali tak, akoby si chceli povedať niečo, čo mali počuť iba ich srdcia. 

"Som ten najšťastnejší muž, moja milovaná." šepol popritom, ako pohladil jeden pramienok vlasov, ktorý jej vietor jemne sfúkol do tváre. 

"Som tá najšťastnejšia žena, môj najdrahší." nežne sa pridala, keď si svoje čelo oprela o jeho. Zvuk piana, jemný vánok, šum fontány a ich srdcia, ktoré bili v rovnakom rytme. S privretými očami sa oddávali tomuto požehnaniu, ktorým v tichosti nasycovali svoje duše.

Bola hlboká tma, keď Tomášovo auto zastalo pri Zuzkinom dome. Pocity, ktoré v nej ešte stále vládli, ju natoľko opantávali, že vôbec necítila únavu. Iba sa s nadšením pozerala na svoj nový prsteň a v zápätí na Tomášov šťastný úsmev. Stále tomu akosi nedokázala uveriť. Bude Tomášova manželka. Hlbšie nikdy nad tým nepremýšľala, srdce jej však dávalo jasnú odpoveď, keď privrela oči a predstavila si seba vo svadobných šatách ako kráča k nemu a dáva mu sľub vernosti. Zaplavila ju neha, radosť a láska. Pocítila jemný dotyk jeho pier na svojom líci. Nechávala si stále privreté oči a ľahko sa usmiala. 

Rúška, respirátory, testy, očkovanie… Ešte pred pár mesiacmi by sme snáď ani neverili, ako často skloňované budú tieto slová. A to nielen v médiách, ale v bežnom rozhovore, a čo viac, že im bežne budú rozumieť školáci i škôlkari. Táto doba však nepoznačila len rozsah nášho bežného slovníka, naše života, ale tiež, žiaľ, i zdravie mnohých z nás. Je preto fajn vedieť, že je na trhu prípravok, ktorý nám pomôže organizmus znovu nakopnúť.

Čo budeme testovať?

Prekonanie infekčných ochorení, a výnimkou nie je ani ochorenie Covid-19, často zanechá neblahé stopy na našom fyzickom i psychickom zdraví. Či už je to únava, celková slabosť alebo naopak problémy so spánkom, bolesti svalov a kĺbov, bolesti chrbta, brucha a hlavy ústiace do dlhodobej a pravidelnej migrény, búšenie srdca, dlhodobý kašeľ, žiaden z týchto neduhov nie je príjemný a značne znepríjemňuje bežný život. 

Vznikom syndrómu Long Covid sú ohrození všetci, ktorí prekonali Covid-19. Nielen chorí, obézni ľudia, fajčiari a ľudia s oslabenou imunitou, ktorí sú k jeho vzniku prirodzene náchylnejší, ale aj mladí a zdraví jedinci.

Slovenská farmaceuticá firma BIOMIN preto prináša na trh výživové doplnky RESTART Covital DAY²⁰ a RESTART Covital NIGHT. Predstavujú komplex vitamínov, minerálov a extraktov z liečivých rastlín, ktoré svojim zložením prispievajú k zlepšeniu širokého spektra symptómov vyskytujúcich sa pri nadmernej fyzickej a psychickej záťaži, alebo po prekonaní infekcií (vrátane infekcie Covid-19).

Výživové doplnky RESTART sú dômyselne navrhnuté tak aby boli schopné pokryť skutočne široké spektrum nepríjemných symptómov, ktoré sa v noci a cez deň líšia. 

1. Jogurtová pleťová maska pre revitalizáciu pleti

 Potrebujeme:

• 1 PL biely smotanový jogurt (aspoň 10% obsah tuku)
• ½ KL medu
• 1/2 KL zomletých jemných ovsených vločiek

Postup:

Všetky ingrediencie zmiešame a nanesieme rovnomerne na tvár, na cca. 10 minút. Pleť by mala masku doslova vsiaknuť. Zvyšok odstránime odličovacím tampónom a vlažnou vodou. Jogurt obsahuje pre pleť prospešné AHA kyseliny, ktoré pleti dodávajú jemný peelingový efekt, hodia sa na mastnú, suchú, aj unavenú pokožku. Jogurtová maska pleť hydratuje, rozjasňuje, napína. Masku je vhodné používať denne po dobu aspoň 2 týždňov.  

1. Domáca čistiaca pleťová voda