!! PRIKRMOVANIE NIE JE VEDA !!

Keď sa dostávate k tomuto článku, ste v jednej krásnej etape s bábätkami, kedy sa z dojčiat závislých na mliečnych dávkach stávajú dojčatá, ktoré postupne budú prechádzať na bežnú rodinnú stravu. 

Táto cesta nie je vôbec taká náročná, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí dodržať zopár základných pravidiel a Vaše dieťatko ňou prevediete bez ujmy na zdraví a najmä, bez ujmy Vášho zdravia a komfortu. Na tomto blogu budú postupne pribúdať všetky momentálne platné pravidlá prikrmovania (nie tie, ktoré platili pred 30timi rokmi) a uvidíte, že to naozaj je oveľa jednoduchšie a príjemnejšie... 

Prvých 1000 dní je v živote dieťatka veľmi dôležitých. Pre vývoj vzťahov, záľub, základov výchovy ale aj stravovacích návykov. Práve zložením jedálneho lístka môžeme do budúcnosti výrazne ovplyvniť zdravotný stav dieťatka. 

Na dnes by som Vám dala pár základných pravidiel pre rodiča pri začatí prikrmovania:

1. Bezpečnosť - dieťatko nikdy nekŕmte v ľahu. Ak nie je sediace, uložte ho na tento čas do kresielka alebo autosedačky (pre riziko dusenia). Venujte sa iba kŕmeniu, dieťatko nenechávajte samo v stoličke. 

Dostala som otázku: „ Prečo sa chlapovi dokáže doslova zrútiť svet vo chvíli, keď prehrá jeho športový tím a či mu naozaj môže pri takomto prežívaní hroziť infarkt“.

Muž svojou podstatou je orientovaný na boj, dobíjanie, čo je viazané na evolúciu prežitia  – čiže lov mamutov, boj o územie v záujme zachovania života celého rodu.

Postupne sa to formovalo do bojových taktík, do vzťahu ku zbraniam, do dobrodružstiev.

Predstavte si malých chlapcov, ich lásku ku zbraniam, ku dobrodružstvu, k víťazstvám, ktoré im dávajú pocit sily a tým aj sebavedomie.

Boj, výpravy, vojny tu boli celé stáročia a patria do mužského sveta. Mužská duša ich potrebuje, potrebuje prejaviť svoju sila, tak ako duša ženy potrebuje prejaviť svoju krásu. Krásou muža je jeho sila, silou ženy je jej krása.

Doba sa mení a menia sa aj výpravy, vojny a boj ako taký. Ak nemajú muži kde prejaviť svojho bojového ducha, svoju silu, hľadajú si náhradné formy ako sú počítačové hry, adrenalínové športy, bojové hry alebo aj alkoholické párty.

"Aj ja ťa rada spoznávam. Môžem sa spýtať, nehral si náhodou v kapele s Tomášom?" zvedavo sa spýtala. Tomáš na ňu uprel prekvapený pohľad. Alex sa usmial.

"Jasné. Určitý čas sme viedli chvály. Potom sa každý pobral za vlastnými povinnosťami. Ale bolo by fajn, keby sme si to niekedy zopakovali, nemyslíš?" spytujúco sa otočil na Tomáša. Ticho prikývol. "Nevieš ako sa má Matúš? Dlho som o ňom nič nepočul."

"Robí taxikára. Sme v občasnom kontakte." Zuzka si po Tomášovom dopovedaní spomenula na známu tvár taxikára. Teraz zistila, odkiaľ ho poznala. V mysli sa vytratila z rozhovoru Tomáša a Alexa. Vrátila sa jej spomienka, keď ich všetkých videla ako spievajú Bohu. Pocítila trpkosť v srdci, keď sa vrátila do času, keď bola s Petrom. Jeho reakcia ju vtedy úplne vykoľajila. Smutne sklonila hlavu a stratila sa vo vlastnom svete. Tomáš si toho všimol. Poprosil Alexa o raňajky a keď odišiel naspäť do kuchyne, s láskou začal skúmať jej zadumanú tvár. Trpezlivo čakal na to, kým sa opäť vrátila k jeho pohľadu. Neisto sa usmiala a opäť sa zahľadela mimo. 

"Zuzka?" šepol jej meno. "Odkiaľ vieš, že sme s Alexom mali kapelu?" vlastne ho táto otázka ani tak nezaujímala. Skôr bol zvedavý, prečo sa tak náhle do seba stiahla. Mal pocit, že to spolu súvisí. Zuzka sa nadýchla a zahľadela sa na jeho prsty, ktoré ju neprestajne hladili. Oči jej zjemneli, keď si uvedomila, kto pri nej sedí.

"Pri jednom z výletov s Petrom, som sa počas toho, keď on viedol rozhovor s dekanom, rozhodla pre krátku prechádzku po okolí. Natrafila som na vás. Keď som počula váš spev a pieseň, ktorú ste spievali, úplne ma to vtiahlo. Tak veľmi mi chýbalo niečo také, že som na okamih zabudla, kde som. Potom za mnou prišiel Peter a uvidel tam teba. Nahneval sa. Keď sme ostali sami, nevedel mi vysvetliť, prečo tak reagoval." Zuzka vydýchla a opäť sa zahľadela mimo. "Niekoľko dní nato odišiel a nechal po sebe iba jeden list, ktorého zneniu dodnes nechápem." posledné slová, akoby povedala iba sama pre seba. Tomáš ju vnímavo počúval. Srdce mal stále pokojné. Keď sa Zuzka na neho otočila, uvidela, aký pokoj žiari z jeho tváre.

"Som rád, že si mi to povedala." hľadel na ňu s prijatím. Keď to hovorila, neuvedomovala si, že by to mohlo jeho srdcu ublížiť. Teraz však, keď na ňu pozeral s láskou a prijatím, uľavilo sa jej.

Zuzka sa práve ukladala do postele, keď Tomáš podišiel k dverám.

"Nepotrebuješ nič?" spýtal sa s úsmevom. Páčilo sa mu, že sa môže pozerať, ako má na sebe jeho tričko a ukladá sa na mieste, kde sa on vždy cítil bezpečne. Zuzka sa oprela o vankúš a usmiala sa tiež.

"A ty kde budeš spať?" zvedavo nahla hlavu mierne doboku.

"Hore na sedačke." hlboko sa na ňu zahľadel. Zuzka si prstami vošla do vlasov a chvíľu premýšľala. Tomáš sa už chystal na odchod, keď Zuzka zvolala:

"Tomáš?" 

Otočil sa na ňu a spytujúco zdvihol obočie.

Prebudenie po sekcii nie je prechádzka ružovou záhradou. Dostávate do žily niečo proti bolesti, pravidelne vás kontrolujú, stláčajú brucho, aby odišla prebytočná krv...Ale čo vám, mamám, budem hovoriť. Toto sú len hmlisté spomienky, na ktoré máme my, matky nejaké pomyselné tlačidlo „delete“. 

Po sekcii som sa trápila najmä tým, či budem kojiť. Na pooperačke som bola dva dni, malinkú mi nosili ale o nejakom pravidelnom prikladaní či prisatí sa nedá hovoriť. V náručí som si ju poriadne vychutnala až na tretí deň, keď ma previezli na izbu. Na moje prekvapenie sa nám postupné zoznamovanie (prso – pusinka) darilo, mliečko sa pomaly tvorilo. Úplné rozbehnutie kojenia sa nám podarilo približne na piaty deň a o ďalšie dva sme už išli domov. Spokojné – obe. 

Po príchode domov sa nám úplne zmenil svet – stala sa z nás trojčlenná rodina. Boli sme šťastím celý bez seba. Na moje „zlyhanie“ pri pôrode som veľmi rýchlo zabudla. No žiaľ, rovnako rýchlo som si na neho znovu spomenula. Pýtate sa prečo? Stačilo na to pár poznámok, otázok, konštatovaní, rád, múdrostí, poľutovaní od blízkych, známych aj menej známych. 

A nie je ti ľúto, že si nerodila normálne? / Prečo sa to skončilo sekciou, to museli?/ To by ma kleplo, keby musím ísť na sekciu. / Ty prespíš ešte aj pôrod. / To nevadí, čo si už mala robiť, niekto tú bolesť nezvládne proste / Neboj, ďalší pôrod isto zvládneš./ 

Možno sa divíte, čo to mám okolo seba za ľudí, ale oni to možno ani tak nemysleli. Ale ja som si postupne pripúšťala tieto „pravdy“ bližšie a bližšie k sebe. A tak sa nečudujte, keď napíšem, že vidina druhého pôrodu bola pre mňa niečo ako reparát. Ako druhá šanca, možnosť zahviezdiť, vydržať to, dať to, zvládnuť to, nesklamať...Koho? Tak to už dnes ani presne neviem povedať. 

Otehotnela som po dvoch rokoch a troch mesiacoch. Veľmi sme sa tešili a tehotenstvo som si opäť vychutnávala. Keď som bola v šiestom mesiaci, dozvedeli sme sa, že pravdepodobne čakáme druhé dievčatko. Veľmi sme si ho aj priali, akosi sme sa nastavili na dve dievčatká v našej rodine. 

Každá mama má svoje eso v rukáve, vďaka ktorému dokáže v kuchyni vykúzliť plnohodnotný chod, aj keď na prvý pohľad niet z čoho. Či už ide o akékoľvek natreté alebo obložené chlebíky a sendviče alebo je Rama tajnou ingredienciou pri varení špecialít, s Ramou budú všetky jedlá jednoducho dobré. A vy budete môcť onedlho testovať jej novú receptúru!

Čo budeme testovať

Rama margaríny¹⁰ sa perfektne hodia na každodennú prípravu výborného jedla bez konzervantov a umelých aróm. Skvele sa rozotierajú a po novom majú aj 100% prírodné zloženie. 

Rama Classic, Rama Slaná ale aj Rama maslová príchuť, ktoré budete môcť ochutnať v našom testovaní, obsahujú prírodné, jednoduché a známe prísady, ktoré sa dajú ľahko rozoznať. Starostlivo vybrané ingrediencie sú 100 % prírodné a zloženie je jasné pre spotrebiteľa. Za novou receptúrou sa skrýva snaha, v čo najväčšej miere obmedziť pridávanie chemických konzervantov, emulgátorov, farbív, či iných prídavných látok. Podiel tuku sa z doterajších 60% zvýšil na 75%, vďaka čomu majú ešte lepšiu, lahodnejšiu, vyváženejšiu a výraznejšiu chuť. 

Margaríny Rama po novom obsahujú aj repkový olej, ktorý je tiež cenným zdrojom vitamínov A a D.

Koho hľadáme

"Som veľmi šťastná a vďačná, že si ma sem vzal. Cítim sa ako v raji." pošepla popritom, ako sa stále pohrával s jej prstami. Opäť zdvihol pohľad k nej a usmial sa. 

"Mal som to naplánované od prvého momentu, ako som ťa v nemocnici uvidel." povedal hlbokým hlasom. Zuzka pozrela do jeho očí. 

"Naozaj? A ako si vedel, že budem súhlasiť?" so záujmom nahla hlavu doboku a usmiala sa. 

"Nevedel. Prosil som za to, aby nám Boh odsunul všetky prekážky, ktoré by mohli stáť v našej spoločnej ceste." opätoval jej úsmev. Zuzke vošiel do očí obdiv. Odtiahla sa od neho a čakala, kedy sa k nej posadí. Urobil tak a prekvapene pozeral, ako sa zahľadela do okna. Potom sa k nemu otočila, priblížila tvár k jeho, prstami mu vošla do vlasov a pobozkala ho. Bolo to prvýkrát, čo sama vyvinula záujem niečo také urobiť. A on bol spočiatku tak prekvapený, že chvíľu váhal. Potom sa však tiež vnoril do jej vlasov a užil si bozk s rovnakou chuťou ako ona. Nechápala, kde sa vzala tá vášeň, ktorá ju opantala. Bola však presvedčená, že to, čo v nej prúdi k Tomášovi, chce prijať plnými dúškami. 

Po pár nežných spoločných chvíľach, keď sa obaja upokojili a v tichosti si opäť užívali prítomnosť jeden druhého, sa Zuzka so záujmom zahľadela na plátno, ktoré bolo zakryté. 

"Čo sa nachádza pod tou plachtou?" spýtala sa zvedavo. Uvidela, ako sa Tomášovi napla tvár. Nevedela však identifikovať jeho pocity. 

Určite to poznáte...máte v ten deň skvelý pocit zo samej seba. Možno za to môže nový účes, možno úspech v práci, výdatný spánok, výnimočne poslušné deti alebo prekvapenie od manžela. Jednoducho sa cítite sebavedome, máte pocit, že toto je váš čas, že všetko je tak, ako má byť. A potom stačí jedna veta, jeden impulz, jedna poznámka a vy sa znova „zakuklíte“, začnete o sebe pochybovať, kladiete si otázku prečo, a čo keby...A vaše sebavedomie ako mávnutím čarovného prútika stratí sebavedomie. 

Časopisy, televízia, internet, sociálne siete a reklamy nám dennodenne posúvajú ideály. Ideály krásy, pracovného úspechu, rodinného šťastia, materiálneho zabezpečenia, vzťahov...A my porovnávame. S tými našimi ideálmi, ktoré tvárou v tvár s dokonalosťou strácajú na „kráse“. A tak často stačí nevinná veta: Predtým si mala tie vlasy lepšie, teraz vyzeráš staršie. / No neviem, či nepracuješ až príliš, staviaš kariéru na úkor detí a rodiny./ Veríš svojmu manželovi? Ja som čítala, že ak ti kupuje darčeky, má milenku./ A ty si dala malú do jaslí? / A ty si ju kojila len pol roka?/ Neviem, ako môžeš žiť takýto život. Ja by som bola nešťastná./ Ti po pôrode idú tie kilá ťažko dolu, čo?....a mohli by sme pokračovať a pokračovať.

Kde je vtedy naše sebavedomie? Áno, sú rôzne tipy žien. Niektoré sa neboja otvoriť ústa, biť sa za svoje ideály, presvedčenie. Mám ale pocit, že väčšina z nás si tieto hodnotenie od iných nosí dlhý čas v sebe. A riešime. Či to náhodou nie je pravda, či by som sa nemala zmeniť, či sú moje deti dostatočne vychované, či veľa nepracujem, či som pribrala, či mám dobrého manžela...Posudzovanie iných sa stalo novodobou zábavou sociálnych sietí. Každý je odborník, každý chce povedať svoj názor, každý má svoju pravdu. Smutné je, že sa vieme dourážať najmä my, ženy. My, empatické bytosti, matky, manželky, babky, nežnejšie pohlavie...

A tak by som vás týmto článkom chcela vyzvať, aby sme nepodkopávali druhým sebavedomie. Nikdy nevieme, čo má dotyčný za sebou, čo práve prežil... Buďme lepšie, nezáviďme, pochváľme. Buďme úprimné vtedy, keď vieme, že úprimnosť pomôže. A buďme ticho vtedy, keď vieme, že naše slová by zranili. Veď my, ženy, máme šiesty zmysel...

A prečo je v nadpise môjho článku spomenutá kozmetika DOVE? Lebo mi je na nej sympatická práve pridaná hodnota, ktorú v rámci svojich kampaní robí. Inšpiruje ženy po celom svete, aby sa vo svojom tele cítili dobre. Aby krása bola zdrojom ich sebavedomia. V ich reklamách nájdete skutočné ženy, nie modelky. Ženy rôzneho veku, výšky, váhy, farby vlasov či etnickej príslušnosti. DOVE nepredstavuje ideál krásy, niečo nedosiahnuteľného, dokonalého. Sebavedomie a sebadôveru pomáha budovať už u detí a mladých ľudí. Projektu DOVE o sebadôvere sa za desiatky rokov zúčastnili milióny mladých. A to je úžasné. Lebo budúce generácie by mali najskôr zmeniť pohľad na seba a následne aj pohľad na druhých.  

Mám doma tri dcéry a verte, že každý deň sa obávam, že ich niekto skôr či neskôr zraní. Že im ublíži hodnotením, zaškatuľkovaním, dokonalosťou. Môžem ich chrániť, ale najlepšie sa ochránia samy. Budem sa snažiť vychovať ich tak, aby si verili, aby si nenechali zlomiť krídla, boli hrdé, vyrovnané, láskavé a dobré. Aby ich sebavedomie bolo sebavedomé!

Rozmohl se nám tady takovej nešvár...

... príde, narobí rozruch – a potajomky si doma mydlí ruky, ako sa mu to zase podarilo!

Internetový troll.

S istotou vie, že jeho misia bude splnená, pretože vždy vždy vždy sa niekto chytí. Niekto, kto odpíše, kto mu nahrá na smeč, kto ho nakŕmi. A troll rastie a rastie, je silnejší, sebavedomie narastá do nebeských výšin.

Určite ste ho tu už stretli.

A viete, ako ho poraziť? Predsa nekŕmiť ho.

"Chceš, aby som ťa previedol po svojom hrade, moja vzácna pani?" s úsmevom pobozkal jej ruku a sledoval jej reakciu. Zuzka sa šťastne zasmiala a prikývla. Pomalými krokmi kráčala za ním. Preplietla si s ním prsty a on jej venoval letmý zamilovaný pohľad, keď spoločne kráčali po drevenom schodisku hore. Keď vyšli posledný schod, Tomáš sa ku nej otočil a očami sa hlboko zahľadel do jej. Nežne sa na ňu usmial. Zuzka na neho uprela svoj pohľad. Páčilo sa jej, ako sa odrážala v jeho očiach. Mala pocit, že existuje len tento maličký kúsok sveta, tu s ním. Všetko nepríjemné sa v jeho prítomnosti strácalo. Čím bližšie mu bola, tým slobodnejšie sa cítila. Rozspomenula sa na to, keď o takejto láske snívala. Láska, ktorá jej dá priestor a ona bude môcť slobodne rásť.  To, čo svojimi nesprávnymi rozhodnutiami zatienila, sa teraz krôčik po krôčiku pri ňom odkrývalo. Tomáš sa prstami dotkol jej brady a pritiahol sa k jej perám. Skúmal, ako sa jej zatajil dych a privreli viečka. Pootvoril pery a pomalinky sa dotkol jej vrchnej pery. Prstami si ju prisunul ešte bližšie, aby si mohol ich bozk vychutnať ešte viac. Na pár sekúnd stratila pevnú pôdu pod nohami. Keby sa Tomáš neodtiahol, mala pocit, že by sa jej podlomili kolená. Nechápala, čo to s ňou robí, ale jej srdce našepkávalo, že sa konečne cíti úplná. Opäť ju chytil za ruku. Niekoľko minút jej ukazoval tri miestnosti, ktoré sa nachádzali na hornom poschodí. Potom zastal v strede chodby a natiahol ruku hore. Zvrchu sa spustil rebrík, ktorý viedol do podkrovia. Zuzka sa so záujmom zahľadela hore. Tomáš chytil jej ruku a nežne si ju pritiahol k sebe. Nahol sa k jej uchu.

"Táto izba je pre mňa najvzácnejšie. A vieš čo je úžasné?" šepol úplne potichu. Zuzka sa striasla, keď pocítila ľahký dotyk jeho pier.

"Neviem." šepla rovnakým tónom hlasu ako on.

"Že ti ju konečne môžem ukázať." odtiahol sa a tajomne sa usmial. Pomaly vyšiel hore a potom čakal s vystretou rukou, kedy vyjde aj ona. Už necítila vôbec žiadne závrate. Teda, keď odhliadla od toho, čo s ňou robili Tomášove bozky. Pomalými krokmi sa odhodlala vyjsť hore. Pri posledných troch schodoch jej pomohla Tomášova ruka. Ochranársky jej podoprel obe ruky a ona tak v bezpečí vyšla úplne hore. So záujmom sa rozhliadla dookola. Hneď oproti bolo veľké okno, ktoré túto izbu dostatočne presvecovalo. Blízko pri ňom mal položený stojan s plátnom, ktorý bol prekrytý plachtou. Vedľa neho stál ďalekohľad, ktorý smeroval do okna. Potom sa otočila. Pri stene mal opretých niekoľko skriniek a poličiek z masívu. Všimla si gramofón a niekoľko platní, ktoré boli úhľadne poukladané pod ním. Oproti gramofónu bola sedačka s jedným kreslom a obrovskou kožušinou v strede. Tomáš ju pomaly obišiel a pohodlne sa usadil do kresla. Jednu nohu si vyložil na druhú a pobavene sledoval jej zvedavý pohľad. Keď sa mu otočila chrbtom, zazrela malý stolík, nad ktorým bola zavesená nástenka. Pomalými krokmi podišla k nej. Letmo sa otočila na Tomáša, či smie. S úsmevom prikývol. A tak odhodlane pristúpila bližšie. Na stolíku mal položenú otvorenú Bibliu a na nástenke popripínaných niekoľko papierikov s odkazmi. Tie ju natoľko zaujali, že jeden z nich odopla a vnímavo ho očami začala študovať.

Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach. (Biblia, Žalmy 32:8)

Stratil som sa, môj Otec? Zdám sa niekedy v tom húfe ľudí taký stratený. Nemám otca, ani matku, ktorí by mi vo svojom živote ukázali, koľkokrát si ich poučil a aké osožné to bolo. Aj napriek tomu si mi toho daroval mnoho. Preto pouč mňa. Nauč ma, ako správne mám viesť svoje dni. Áno, som tá jedna z tvojho stáda, ktorá sa cíti stratená. Vezmi si ma na svoje plecia a ja budem iba mlčať a diviť sa Tvojim cestám. Ďakujem, že môžem k Tebe volať a mať istotu, že ma počuješ.

Názov knihy:   Kavárna v Kodani/Kaviareň v Kodani

Autor: Julie Caplin

Jazyk: český/ale existuje aj slovenský preklad

Kedy som ju čítala: apríl 2021 

Špeciálne znamenie: hygge

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Ben, Katie a Eva

Názov knihy:   V tieni

Autor: Dominik Dán

Jazyk: slovenský

Kedy som ju čítala: marec 2021 

Špeciálne znamenie: medzi vydaním Beštie a V tieni, ktorá s touto knihou obsahovo súvisí, je 14 rokov

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Krauz, Burger,... proste partia chalanov zo 141, Koloman

Vedeli ste, že ak sú obaja rodičia alergici, riziko, že sa prejaví alergia u ich dieťatka je 50 – 90 %?

Alergia je chybná reakcia imunitného systému, keď organizmus pokladá neškodnú látku, obvykle bielkovinovej povahy (antigén), za rizikovú a spustí obrannú imunitnú reakciu, ako keby išlo o látku potenciálne nebezpečnú. Alergiami sa zaoberáme často práve v období jarnej peľovej sezóny, ktorá je v plnom prúde.

Výskyt alergických ochorení sa z roka na rok zvyšuje a prispievajú k tomu rôzne faktory – najväčší vplyv majú dedičné vlohy. Okrem genetických predispozícií môžu hrať významnú úlohu aj ďalšie faktory ako:

• nemožnosť dojčenia                                           

• pôrod cisárskym rezom

• včasná liečba antibiotikami (u detí v dojčenskom veku alebo matky v posledných 3 mesiacoch tehotenstva)

Budúce matky, ktoré očakávajú svojho prvého potomka, to majú veľmi, veľmi ťažké. Tie tony informácií, ktoré číhajú na internete, more skúseností od „už mamičiek“ a zaručené rady od známych, ich vedia poriadne potrápiť. Presne si pamätám, aká som bola zmätená, plná strachu a obáv. Chcela som vedieť čo najviac a práve to bolo kameňom úrazu. Prvé dieťa a život s ním je totiž viac menej „pokus – omyl“. Jednoducho sa tomu nevyhnete a akékoľvek obavy sú úplne zbytočné 🙂

Jonáško sa nám narodil pred desiatimi mesiacmi. Keď sme si domov doniesli náš malý poklad, bolo všetko nové, krásne a plné očakávaní. Každý deň sme si užívali naplno. A niekedy aj noc. To, že sa v noci budieval sedemkrát, bolo menej záživné. Inak bol však Jonáško bezproblémové bábätko, až na občasné grckanie či bolesti bruška. Ale ako mi hovorili, to tak chlapci mávajú.

Po šiestich mesiacoch sme sa s odhodlaním pustili do prípravy prvých príkrmov. Veľmi som sa na to tešila, predsa len išlo o „nový level“ v starostlivosti o nášho synčeka. Varenie milujem, a tak mi nič nebránilo pustiť sa do prvých receptov pre nášho papkáča. Musím povedať, že odkedy sme s príkrmami začali, tak mu chutí. V úvode nechýbala zeleninka - od batátu, cez mrkvu, cuketu, karfiol až po tekvicu. Nevynechali sme ani ovocie a babka vyrobila poctivú detskú výživu. S papaním sme teda už od začiatku problém nemali.

Žiaľ, spolu s prikrmovaním sa objavili aj doteraz nepoznané ťažkosti. Je pochopiteľné, že akonáhle do stravy vášho bábätka začnete pridávať zeleninu, ovocie či mäsko, zmení sa aj obsah jeho plienky. Zásadná zmena je, že tú „arómu“ je už cítiť na diaľku. Takže sa už väčšinou na istotu trafíte, že treba prebaľovať. Po prvých príkrmoch však zmenila stolica nášho Jonáška nielen „vôňu“, ale aj konzistenciu. Raz bola oveľa hustejšia a často aj tuhšia ako počas dojčenia. Inokedy naopak redšia. Plienočka bola častejšie plná, niekedy sme doslova nestíhali prebaľovať.

Problém nastal, keď začal byť malý po vyprázdnení mrzutý. Najskôr som to pripisovala bolestiam bruška. Až neskôr som spozorovala, že zadoček Jonáška je začervenaný a na dotyk boľavý. Postupne sa pridal aj mierny opuch. Nechcela som hneď robiť paniku, rozhodla som sa najskôr pátrať na internete. Stačilo trošku pogoogliť a po prečítaní viacerých článkov mi bolo jasné, že bojujeme so zapareninami. Tie sme dovtedy takmer nepoznali.

Prípravu prvých príkrmov som síce brala veľmi zodpovedne, no menej zodpovedne som pristupovala k ochrane Jonáškovho zadočku, aby túto zmenu zvládol bez zbytočných komplikácií. Najbežnejšou príčinou vzniku zaparenín je kombinácia použitej plienky a jej trenia o jemnú pokožku dieťatka. Tá sa pri kontakte s prirodzenými, ale dráždivými chemickými látkami v moči a stolici narúša a stáva sa podráždenou. Podcenili sme prevenciu. Pretože na novú stravu si nemusí zvyknúť len bruško, ale aj pokožka na zadočku, ktorá bola oveľa viac namáhaná a zaťažovaná častým kakaním.

Zdravá výživa v útlom detstve je základným pilierom zdravého vývoja dieťaťa. Preto je dôležité veľmi starostlivo vyberať potraviny, ktoré našim drobcom ponúkame. Predovšetkým v období, kedy začínajú s príkrmami a budujú si svoje stravovacie návyky. Výrobky z radu NaturNes BIO od Nestlé¹¹ sú ideálnou voľbou pri rozširovaní jedálnička vášho dieťatka o príkrmy a vy ich budete môcť s nami onedlho testovať.

Čo budeme testovať

Jedálniček dieťaťa, ktoré začína okrem mliečka spoznávať aj iné chute, by mali tvoriť predovšetkým zdravé a kvalitné potraviny. Iste sa zhodneme, že to najlepšie pre deti pochádza z prírody. Preto by ste mali dbať na výber čo najkvalitnejších potravín - to znamená bez konzervantov, pridaných cukrov, farbív a najlepšie v BIO baby kvalite. Presne také sú výrobky z radu NaturNes BIO od Nestlé.

Kaše NaturNes BIO sú veľmi dobrým spestrením jedálnička malého stravníka. Ak sa náhodou jeho lepšie zasýtenie prejaví v dlhšom a kvalitnejšom spánku, iste sa nenahneváte. Kaše sú navyše šetrne vyrábané zo starostlivo vybraných surovín z ekologického poľnohospodárstva. Ak si vyberiete mliečnu banánovú a nemliečnu vanilkovú kašu Nestlé NaturNes v BIO baby kvalite, môžete si byť istí, že ste zvolili pre vaše dieťatko to najlepšie. 

Kapsičky NaturNes BIO  sú vyrobené zo zrelého ovocia, vypestovaného na špecializovaných farmách bez použitia priemyselných hnojív. V ovocí, z ktorého sú vyrábané nenájdete pesticídy, žiadne zvyšky dusičnanov a iných látok. Je to skrátka zdravá a výdatná desiata, navyše  v praktickom balení, ideálnom na výlety alebo len na prechádzku. Z bohatého výberu kapsičiek NaturNes BIO si aj ten najnáročnejší stravník vyberie svojho favorita. Či už preferuje klasické chute ako Hruška-Jablko-Banán, Hruška-Jablko-Čierne ríbezle, Jablko-Banán-Čučoriedka-Černica alebo odvážnejšie kombinácie ako Tekvica-Banán-Mrkva, Jablko-Šípky či exotické Mango.

Chrumky NaturNes BIO si vaši drobci obľúbia. Veď ktoré dieťa pohrdne nejakou maškrtou? Výhodou je, že sú ako všetky výrobky z radu NaturNes v BIO baby kvalite. Na výber máte chrumky s ovocnou a zeleninovou príchuťou, ktoré padnú do každej detskej ručičky a ľahko sa žujú. Okrem klasických príchutí ako banán alebo kombinácia banánov a malín, sú zaujímavé aj neobvyklé príchute pomaranča a mrkvy alebo kombinácia paradajky, mrkvy a cibule. 

Toto sú kabelky, ktoré uľahčia život mamičkám s deťmi v každom veku. Veľké kabelky si zamilujú mamičky s batoľatami.

Ak nepatríte k čerstvým mamičkám, ktoré sa nepohnú z domu bez kompletnej prebaľovacej výbavy, alebo už len jednoducho nechcete nosiť tašku, ktorá na prvý pohľad kričí, koľko prebdených nocí za sebou máte, začnite sa obzerať po maxi kabelkách.

Veľké dámske kabelky do seba zmestia plienky, obľúbenú hračku, fľašku na čajík, a k tomu aj rýchly nákup v potravinách. Vyberte si také, ktoré môžete nosiť na ramene aj v ruke a máte spolovice vyhraté. Pozor si dávajte aj na počet priehradok – v tomto prípade je menej viac. Čím menej oddeľovacích častí, tým väčšie veci do tašky zmestíte.

Maxikabelky využijete aj pri väčšom 2+ ročnom drobcovi, ale tu si už väčšinou vystačíte aj s menšou taškou cez rameno, ktorá nezaberá veľa miesta, je ľahšia a pri nosení je variabilnejšia.

Batohy pre zdravšiu chrbticu

Dieťatko je obrovská radosť, ale aj záťaž – keby mohla, vaša chrbtica by o tom určite veľmi kvetnato porozprávala. A keďže váš malý uzlík radosti bude časom stále väčší a ťažší, pocíti to aj vaša opora tela. Uľaviť jej môžete aspoň sčasti – zdravším držaním tela. Ak neustále nosíte tašku na ramene, možno je čas popremýšľať nad riešením, ktoré by zaťažilo vaše plecia vyvážene. A tu prichádzajú na pomoc batohy.

Znenie článku

Znenie článku

Posúvam recept na výborný a pritom fit, zdravý a rozplývajúci sa na jazyku chlebík. Je super nie len pre detičky 🙂 a je bez lepku s nízkym obsahom sacharidov a úplne bez cukru.

https://superslim.sk/blog/recepty/bananovy-chlieb-fit

Možnosť testovanť mliečko BEBA SUPREMEpro 2 som našla práve v období, keď som začala rozmýšľať, ako zapojiť muža do starostlivosti o, vtedy 9-mesačného, synčeka a zároveň si ukradnúť vytúženú chvíľku pre seba, prípadne pre staršiu dcérku. Povedala som si, že za vyskúšanie nič nedám. Nechcela som skúšať kadečo, keďže ocko má silnú histamínovú intoleranciu a BEBA SUPREMEpro 2 sa mi podľa popisu zdala vhodná aj na prípadné alergie a intolerancie. A mala som to šťastie, že nás na testovanie vybrali. 🙂

Miško je moje druhé dieťatko. Dcérka Vanda má už 6 rokov, čo sa týka umelého mliečka, to nikdy neochutnala, bola dojčená 2 roky a 9 mesiacov. Aj po tejto skúsenosti som sa pri druhom dieťatku rozhodla dojčiť len dovtedy, dokedy to bude pohodlné nám obom (dojčenie do takmer 3 rokov už bolo pre mňa dosť obmedzujúce, aj keď skôr psychicky ako fyzicky). Keďže nemám šťastie na spavé a bezproblémové deti, snažím sa nájsť spôsob, ako skombinovať dojčenie, kým to ešte ide, s večerným kŕmením náhradným mliečkom, aby ma vedel zastúpiť bez problémov aj muž v prípade, keď ja už po celom dni „padám na hubu". Dojčenie je síce podľa mnohých mamičiek aj nemamičiek najviac, čo dieťatku môžeme dať, ale pre mňa je najviac, keď má dieťatko spokojnú mamu a nie klbko dojčiacich nervov.

...a tak prišiel kuriér s balíčkom. Potešila som sa a myslela som, že to bude brnkačka. Miškovi sa veľmi páčilo balenie a, úprimne povedané, aj mne, keďže (aspoň podľa výrobcu) je úplne recyklovateľné. S veľkým očakávaním som namiešala prvú dávku. Prášok sa krásne rozpúšťa aj v chladnejšej vode (trošku som neodhadla čas chladenia), nepení (ak sa s fľašou nesnažíte urobiť to, čo s margheritou v shakeri) a chutí celkom príjemne, porovnateľne s materským mliekom. Miško ale prvú fľašu úplne odignoroval. Dúfala som, že to bolo len prvým zoznámením také rozpačité. Druhý deň mliečko tiež veľmi nezabodovalo a to už som skúšala aj naliať ho do jeho obľúbenej fľaše na čaj. Tretí deň sa konečne podarilo vypiť pol fľaše. Bruško nebolelo, Miško sa zdal spokojný, dokonca aj noc bola pokojnejšia ako predtým.

Nedokážem ale povedať či to bolo mliečkom alebo nie, keďže odvtedy sa mu podarilo vypiť pol fľaše len 2 - 3x. Skúšali sme poctivo ďalej, ale bohužiaľ zatiaľ bez väčšieho úspechu.

Čo je dôležité, veľmi si zvykol na večerné kaše z mliečka BEBA SUPREMEpro 2, čo mi na začiatok stačí. Časom, keď začne mamin mliečny bar štrajkovať, snáď si nájde cestičku aj k "fľaškovému" mliečku a možno ho len stačí nechať samého s tatom a fľaškou mlieka, uvidíme, vyskúšame. 

Keď som sa zamýšľala nad tým, prečo Miško odmieta mliečko z fľaše, napadlo mi pár vecí, ktoré mohli zavážiť.

Každá maminka sa snaží spraviť pre spokojnosť svojho dieťatka aj nemožné. Už v tehotenstve som bola presvedčená o tom, že spravím maximum pre to, aby som svojej malej vysnívanej princeznej dala čo najlepší štart do života v podobe materského mlieka. Absolvovala som aj kurz prípravy na dojčenie, od ktorého som si sľubovala veľa. Avšak prišiel deň D a moja žabka sa narodila, a teória a predstavy sa úplne líšili od praxe. Od úplného začiatku sme s dojčením bojovali.
V druhom mesiaci sa dcérka prestala prisávať a bolo vymaľované. Keďže som ale presvedčená o tom, že materské mlieko je pre dieťa to najlepšie, začala som si ho odsávať. Začal sa pre mňa maratón v boji o záchranu mlieka. Minula som stovky eur na bylinky a čaje podporujúce laktáciu, strávila hodiny a hodiny pri odsávačke a upadala som z toho čoraz viac do depresie...

Keď som už počas dcérkinho štvrtého mesiaca nestačila pokryť jej denný príjem, nastal čas výberu náhradného mlieka na dokrmovanie. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď som plná obáv stála v obchode pred regálom plným dojčenských mliek a študovala ich zloženia. Rozhodovanie bolo o to ťažšie, že ja sama mám silnú alergiu a dcérka bojuje s ekzémami. Vyhrala to BEBA OPTIPRO HA 1, ktorú dcérka popri materskom mliečku pila donedávna.

Keď moja Ivanka dovŕšila 6. mesiac, objavila sa možnosť testovania prémiového pokračovacieho mliečka BEBA SUPREMEpro 2. Neváhali sme a zapojili sme sa, keďže toto mliečko rovnako obsahuje Optipro HA štiepenú bielkovinu, na ktorú je už dcérka zvyknutá. 

Testovací balík nás veľmi príjemne prekvapil. Obsahoval až 6 plechoviek mlieka, ktoré sa dcérka rozhodla hneď preskúmať.

Keď sme jej mliečko prvýkrát zarobili, mali sme trošku obavy, či ho prijme. Avšak malá sa fľašky chopila ako správna hladoška a vypila ho s úsmevom do dna. A takto, v znamení zábavy, sa niesli celé 3 týždne nášho testovania. 

Plusy:

Zuzka sedela v Tomášovom aute na parkovisku nemocnice, keď jej zazvonil mobil. Barras na zadnej sedačke kľudne ležal a ona sa usmiala, keď nereagoval ani keď sa rozoznelo zvonenie. 

"Mami, rada ťa počujem. Ako sa máte s Patrikom?" snažila sa spýtať uvoľnene. Nechcela jej hovoriť o svojom úraze. 

"Je tu nádherne. Patrik zajednal hotel, kde sa o nás ukážkovo starajú a my chodíme iba na procedúry a na prechádzky do prírody." začula jej spokojný veselý hlas. Zuzka sa usmiala, konečne bola jej mama šťastná. 

"Mamička, som taká rada, že to počujem. Pozdrav Patrika a poďakuj mu za mňa, že to tak skvele vymyslel." 

"Odkážem a ty sa máš ako, dcérka? Všetko v poriadku?" so záujmom čakala Alenka na odpoveď. Zuzka sa zahľadela do okienka a sledovala, ako práve zastalo auto. Potichu si vydýchla. Nikdy mame neklamala, teraz však cítila potrebu, zamlčať jej pravdu o jej úraze. Nechcela, aby kvôli nej museli prerušiť pobyt. 

"Mám sa dobre mami. Keď počujem, aká si šťastná, som šťastná s tebou." snažila sa usmiať. 

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna malá žabka, ktorú rodičia volali Kristínka. Kristínka sa narodila do rodinky, kde už jedna žabka kvákala. 😊 Bola to jej sestrička.

Rovnako ako prvá, aj táto druhá bola od malička plne dojčená. Mliečka bolo dosť, lenže... Už počas tehotenstva som mala vážne zdravotné problémy, ktoré sa pôrodom takmer úplne vyriešili, no postupom času sa opäť hlásili o slovo. Keďže patrím medzi mamičky, ktoré mali to šťastie a mliečka bolo dosť, chcela som počkať, kým maličká povyrastie, kým mliečko už potrebovať nebude, kým... No niekedy musí mamička dieťatku odoprieť to, čo je pre neho tým najpotrebnejším a hľadieť na svoje zdravie, aby spolu zažili ešte veľa krásnych chvíľ. 

Dojčenie nie je ľahké a nie vždy ide podľa predstáv, no ľahké nie je ani ho ukončiť a prejsť na náhradné mliečko.

Doma už máme jednu slečnu s ABKM, preto u nás bolo jasné, že siahneme po hypoalergénnych formuliach. Ale po ktorej? Všetky HA mliečka, ktoré som poznala, boli horké, ich chuť bola na míle ďaleko od chuti materského mliečka. 

Keďže termín operácie som už mala stanovený, rozhodla som sa konať, a tak sme skúsili prvé HA mliečko, vo forme kaše, keďže Kristínka nevedela piť z fľaše. Kaša bola horká a maličká ju vôbec nechcela, no aspoň ochutnala. Po pár dňoch už bolo jasné, že toto mliečko pre ňu nie je to pravé, bolelo ju bruško, mala hnačky a celkovo bola nespokojná.

No vďaka Modrému koníku sme sa dostali k testovaniu mliečka BEBA SUPREMEpro 2. A toto mliečko prekvapilo.

Dlho som rozmýšľala, ako začať, a hlavne, kedy tento článok, moju recenziu, napísať. Však mamička na materskej má kopu času, tak to pôjde ako masle. Tralala... nie je to také ľahké. 

Je večer 21:00, deti spia a ja píšem článok o Našom testovaní mliečka BEBA SUPREMEpro 2.

S rastom dieťaťa prichádzajú aj rastúce čertoviny 🤣 a, samozrejme, rastúco bruško. BEBA bola dobrá skúška a uspela chuťou a hlavne zasýtila môjho hladoška. 

Prvého syna som dojčila 2 roky. Boli to krásne roky, nádherné puto spojenia a intimity (má to svoje čaro). Druhého syna sa mi, žiaľ, nedarilo dlho dojčiť, a tak sme museli prejsť po 4 mesiacoch na náhradné mlieko. Hm, lenže, ktoré bude to pravé pre moje dieťa? Ktoré, keď na trhu ich je toľko? Prišla dilema, ktoré kúpiť. Kúpili sme ich viac. Jedno bolo riedke, druhé robilo šarapatu v brušku, atď. Niekedy sa netrafíte na prvý šup. 

Nebudem tu písať značky, ale vyskúšali sme ich viac. Potom prišla možnosť vyskúšať novinku od značky Nestlé. 

Mliečko BEBA SUPREMEpro 2 je zložením veľmi dobré. 

„Je lépe být připraven na příležitost a nemít ji, než příležitost mít a nebýt na ni připraven.“ Whitney Young (Zdroj: https://citaty.net/autori/whitney-young/)

V duchu tohoto hesla sa pripravujeme na tohtoročnú dovolenku. Do užšieho výberu sa u nás doma dostala táto krajina.

Indície:

1. Táto krajina leží pri mori.

2. Táto krajina leží síce pri mori, ale turisti tam nechodia kvôli čľapkaniu sa v ňom. Viac ich určite zaujímajú historické pamiatky a príroda.

3. Netreba ísť do banky ani zmenárne, v tejto krajine sa platí euráčikmi.