Rozmýšľam, ako mám začať. Ešte pred tehotenstvom, kedy sme čakali nášho vytúženého drobčeka, som si celé dni pozerala, ktorá kozmetika, ktoré potraviny budú pre synčeka najlepšie. Rozhodla som sa pre značku HiPP. Všetku kozmetiku pre synčeka mám práve tejto značky. A teda vôbec neľutujem a som veľmi spokojná.

Ale aby som sa dostala k veci... Hneď ako som zbadala, že je možnosť sa prihlásiť do testovania príkrmov od mojej obľúbenej značky, okamžite som sa prihlásila. Strašne som sa potešila, že z toľkých žien vybrali práve mňa a môjho synčeka. Netrpezlivo sme čakali kedy príde kuriér s balíčkom príkrmov. 

To bolo radosti, keď prišiel balíček 🙂

Začali sme s mrkvou, ktorá sa odporúča ako prvá. Dva dni predtým som mu už uvarila mrkvu, tak tú od HiPP jedol vlastne už tretí deň, ako sa odporúča. Popravde ju zjedol rýchlejšie ako tú, ktorú som mu uvarila predtým ja. Ako ďalší som zaradila do synčekovho jedálnička paštrnák. Myslela som si, že táto zelenina nebude vôbec dobre chutiť a synček ju nebude chcieť. Ale opak bol pravdou. Zjedol úplne všetko a to dokonca priamo z pohárika, ohriate vo vodnom kúpeli. Musím napísať, že mimo dom je super si zobrať pohárik a ísť a nemusela som rozmýšľať, kde a ako uvarím, uskladním príkrm.

Postupovali sme ďalej s brokolicou, ktorá nám s manželom chutí obom. Verili sme, že aj nášmu synčekovi bude táto zelenina chutiť. Zjedol asi polku príkrmu a viac nechcel. Táto zelenina nebude patriť k jeho obľúbeným. Uvidím ešte, ako mu bude chutiť v kombinácii s inou zeleninou. Brokolicu som mu už viac samotnú nedala. Ako ďalšiu ochutnal bielu mrkvu a tekvicu. Tekvicu mal jeden deň samostatnú a posledný deň som skúsila pridať k nej aj teľacie mäsko. Samozrejme, zjedol všetko. 

Čo napísať na záver? Určite pozitívna je pre mňa konzistencia, chuť a šikovná veľkosť pohárikov - aj keď nášmu hladošovi bolo málo a musel sa "dotlačiť" mliekom. 😀 Verím tejto značke, tak určite aj zloženie je BIO ako píšu. 

Keď spolu sedeli na jeho sedačke, Tomáš sa odtiahol a prezeral si jej tvár. Uvidel spokojnosť, ktorá jej žiarila z tváre a pobozkal ju do vlasov. 

"Nechcela by si dnes stráviť večer u mňa? Chýbajú mi rána, keď sa smiem pri tebe prebúdzať." hravo sa usmial. Zuzka sa od neho odtiahla a skúmavo zdvihla k nemu pohľad. 

"Myslíš, že je to dobrý nápad?" pohladila ho po kútiku, ktorý sa mu pri úsmeve odkryl. 

"Myslím, že je to skvelý nápad. Učíš ma trpezlivosti a sebaovládaniu. A to sú vlastnosti, ktoré v živote veľmi potrebujem. Najmä pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí mi neustále hádžu polená pod nohy." zamyslene sa vrátil k rozhovoru s otcom. Oba jeho pokusy, viesť s ním konštruktívnu konverzáciu, dopadli opačne. 

"Tvoj otec, však? Narážaš na neho?" vnímavo skúmala jeho zamyslené oči. Tomáš k nej opäť upriamil pohľad a jemne sa usmial. 

"Už ma tak dobre poznáš?" ľahko prešiel palcom po jej líci a nežne jej potom to miesto pobozkal. Zuzka sa tiež usmiala. Jeho výnimočnosť sa preukazovala aj v tom, ako sa jej dokázal dotýkať. Chytila jeho ruku a pobozkala mu dlaň. 

Dievčatá dnes som mala opravné skúšky v autoškole a zas som nespravila.Prvy krát cvičisko teraz zas jazdu pritom som išla dobre na stopkách a m stala dávala prednosť aj križovatky všetko fajn len sme mali strašné prísnu policajtku že až na úplne detaily si potrpela povedala mi že som išla moc opatrne a pomaly pritom som išla ako vždy s inštruktorom a v jednodmerkach som išla radšej pomaly aj v úzkych uličkách tiež veď by mi tam mohol niekto vojsť no koniec ešte aj inštruktor mi povedal že si myslel že mi to dá že som jazdila dobre zo 6 spravila iba 1 baba takže 30.6 mám posledný pokus.Som nahnevá riadne robím sa ho už v dosť vyššom veku teda a to len kvôli malému synovi aby som ho môže hľa voziť ďalej do škôlky kde dochadzame a naj niečo má dala ešte pozdĺžne zaparkovať medzi dve autá no koniec to bola moja smrť ešte som len išla skúšať cúvať a už ma hneď zastavila že koniec nech zaparkuje inštruktor škoda že som to predtým nikdy netrénovala vždy sme zastavili na aut.stanici v na prázdnej ceste 

Dostali sme možnosť zapojiť sa do testovania piškót od Sedity.

Možno sa pýtate, čo sa už len dá testovať na piškótach? 🙂 Všetko sa dá testovať.

Seditu poznáme všetci už roky a na ich výrobkoch vyrástli naše mamy, otcovia, ba aj naši starí rodičia. Predsa je to 70-ročná kvalita na našom trhu.

Musím sa priznať, že som nikdy nečítala zloženie piškót a naozaj som ostala milo prekvapená, že sú upečené len z troch prísad a tými sú : 

pšeničná múka,vajíčka a cukor.

Mini piškóty

Azda každý z nás má občas svoj vyhorený deň. Deň kedy sa zobudí a už pri otváraní očí vie, že je rozbitý. Po prebdenej noci a asi desiatich kojeniach vchádzam do kuchyne, v ktorej nájdem bordel ešte z večere, hoci mi makrón tvrdil, že uprace, pretože „mama, choď si oddýchnuť“. Predýcham to. Hovorím si „veď je to len pár hrncov“ a na hodinách svieti 5 hodín ráno, čiže ak si pohnem, stihnem si ešte vypiť v kľude jednu kávu. Pohla som si a so šálkou voňavého turka sadám na gauč, keď zrazu počujem „maminkáááááá, maminkáááá“. Ouuuuuuuukej, Kika je hore, nevadí, zapnem spievankovo a tu kávu si proste dám. No nie, nedám, pretože už za pár sekúnd počujem „uáááá,uáááá...“ nášho trojtýždňového Rafaela. Tak nič. Nádych-výdych a idem na to.

Raňajky, varenie, ihrisko, kŕmenie, uspávanie a zrazu konečne čas na tú moju kávu. Studenú, ale stále moju. Ako pekne ma čaká. Napijem sa a hovorím si, že chutí ako to ice latte pred 5 rokmi v Portoriku, keď som ešte bola krásna a bezdetná. Och, kde je ten môj bezstarostný život, keď som mala čas na seba?!

Viem, asi to teraz znie mätúco, no som naozaj šťastná, že mám moje detváky. Milujem ich najviac ako sa dá, o tom potom, ALE chýba mi ten čas kedy som len sama so sebou. Ja viem, ono to príde. Detí podrastú, začnú lepšie spať, chodiť do škôlky, na krúžky a zrazu bude všetko jednoduchšie. Ja však netúžim po tom, aby to rýchlo ubehlo, chcem len vsunúť nejakým zázrakom do dňa 2 extra hodiny. 2 hodiny, kedy budem sama so sebou. Budem si čítať, nafarbím si vlasy, pojdem sa prejsť, no a potom sa opäť vrátim k upratovaniu hračiek, kojeniu, vareniu a čítaniu rozprávok. Ale tie dve hodiny by proste bodli. 

Zobudím sa z toho sna a opäť si sľúbim, že dnes večer pôjdem spať skôr a v posteli si prečítam aspoň pár strán z tej knihy, ktorú som dostale v apríli na narodky. Dnes to tak určite bude, a ak by aj nie, budem myslieť na tú svoju studenú rannú kávu, ktorá ma bude poobede opäť čakať na linke.

Blondínka v Benátkach

Zdalo sa jej, že čas ubiehal rýchlo, keď sa sústredila na fyzický kontakt s pacientami. Keď však vošla do sesterne, aby niečo ponahadzovala do počítača, mala pocit, že čas sa spomalil. Sústredene pozerala každých desať minút na hodiny nad sebou, kedy konečne nastane prestávka. Nevedela sa dočkať, kedy uvidí Tomášove zamilované oči. Odvtedy, čo navštívila Juraja, túžila po Tomášovom objatí čoraz viac. Chcela sa v ňom skryť a sústrediť sa iba na prítomnosť s ním. Zopárkrát dokonca letmo pozrela na stranu, kde bola jeho lekárska izba, Tomáša však nevidela. Zato Lenku tú dnes videla už trikrát. Hoci zakaždým, keď sa uvideli, Lenka sklopila pohľad, prestávala sa v jej blízkosti cítiť dobre a vždy potrebovala pár minút k tomu, aby sa upokojila, keď sa jej z dohľadu stratila. Taňja prišla do sesterne a pripomenula Zuzke, že už by mala odísť na prestávku. Okamžite jej  podskočilo srdce pri tých slovách. Veselo sa na ňu usmiala a rýchlo vybehla von, smerom k výťahom. Premýšľala, či je už Tomáš u seba a ako by sa k nemu mohla nebadane dostať. Zrazu jej vo vrecku začal vibrovať mobil. Zuzka sa veselo usmiala a okamžite zdvihla. 

"Zuzka? Asi sa nedostanem včas do nemocnice. Prepáč mi." vyslovil ľútostivým hlasom. Zuzka si sklamane vzdychla. 

"To nevadí. Tak sa uvidíme, keď budeš mať čas." hoci sa snažila znieť neutrálne, sklamanie sa jej v srdci začalo rozlievať. 

"Mohol by som ťa o niečo poprosiť? Potreboval by som, aby si išla pre výsledky krvi pacienta z osmičky a vzala ich k sebe. Hneď ako budem môcť prísť, sa po ne zastavím. Nerobilo by ti to problém?" jeho hlas bol vážny a profesionálny. 

"Samozrejme pán doktor, hneď to bude." hravo odpovedala. 

"Zavolám ti, keď si nájdem trochu času." náhle zložil. Zuzka sa zamračene pozerala na displej. S prekvapeným výrazom si vložila mobil naspäť do vrecka a odhodlane sa vybrala na hematológiu. Keď privolala výťah, okamžite sa jej objavili spomienky na to, ako sa tam dvakrát s Tomášom ocitli sami. Zaplavila ju obrovská túžba. Kiež by tu teraz s ňou mohol byť. Privrela oči a snažila sa myseľ upokojiť tým, že Tomáš je doktor a má veľa povinností. Zrazu ju niekto chytil za ruku a vtiahol dnu, do otvárajúceho sa výťahu. Zamračene sa otočila smerom, kde stál ten, kto ju tak náhle prepadol. Keď však uvidela jeho tvár, ihneď sa jej tvár rozžiarila šťastím. 

Leto sa nám už konečne hlási horúcim počasím a príjemnými slnečnými dňami. K tomu neodmysliteľne patria bazény, kúpanie, slnenie, ale tiež zvýšená záťaž pre pokožku. A to práve u tých najmenších. Najmä chlórová voda vie potrápiť detskú pokožku, keďže veľmi vysušuje. Po namáhavom letnom dni si určite zaslúži odmenu. Aj preto som sa rozhodla pripraviť súťaž pre vašich drobcov o dva balíčky z rady Baby Dove, ktoré detičkám poskytujú starostlivosť o celé telo. Zapojiť sa je skutočne jednoduché, tentokrát však budeme súťažiť priamo v našej skupine Dove - pre skutočné ženy. Zapojte sa a doprajte svojim malým miláčikom hydratáciu, jemnú starostlivosť a ochranu. Všetky podmienky, ktoré musíte splniť, nájdete v závere článku.

Kozmetika Dove má pre detičky hneď štyri rady produktov, v ktorých má zastúpenie umývací gél, šampón, telové mlieko a nechýbajú ani vlhčené obrúsky.

Baby Dove Rich Moisture v sebe spája starostlivosť o celé telo, a to vďaka umývaciemu gélu, šampónu, krémovej tablete na umývanie, telovému mlieku a vlhčeným obrúskom. Výrobky majú vône špeciálne navrhnuté pre pokožku detí, každý poskytuje jemnú starostlivosť a súčasne zanecháva vaše dieťatko jemne prevoňané.

Baby Dove Sensitive Moisture. V tejto rade si prídu na svoje aj deti s citlivou pokožkou, ktorá má sklony k podráždeniu. Výrobky sa citlivo starajú o vaše bábätko od hlavy až po päty. Neobsahujú vonné látky a majú neutrálne pH. Zároveň dodajú pokožke potrebné živiny a tým udržujú prirodzenú vlhkosť.

Dove Baby Derma Care je určený detičkám, ktoré majú sklon k ekzémom. Prebiotický gél je vhodný pre ultra jemné čistenie a hydratáciu pokožky, neštípe v očiach. Je vyrobený bez sulfátov, umelých farbív a vôní. Krém následne citlivú pokožku vášho bábätka upokojí. U nás je táto rada veľmi obľúbená, keďže stredná dcérka má atopický ekzém.

Dove Baby Calming Nights poskytuje dokonalú starostlivosť o pokožku dieťatka po kúpaní. Telové mlieko s upokojujúcou vôňou kamilky a teplého mlieka intenzívne vyživuje a hydratuje detskú citlivú pokožku počas noci. Pre nás je táto vôňa naozaj čarovná a najstaršia dcéra sa s krémom natiera každý večer, aby mala krásne sny.

Kde na vás a vaše deti v lete najčastejšie striehnu a ako sa ich šetrne a efektívne zbaviť v pohodlí domova?

Bradavice sú nepekné, a hlavne často bolestivé výrastky na koži. Najčastejšie sa vyskytujú na rukách a nohách, ale môžu sa objavovať napríklad aj na tvári. Sú nákazlivé a prenášajú sa priamo, aj nepriamo. Za nepriame nakazenie môže dlhý inkubačný čas, ktorý trvá aj niekoľko mesiacov. Stačí malá odrenina či drobné poranenie na koži a bradavica je na svete. 

Kde na vás bradavice v lete striehnu?

Medzi najčastejšie lokality patria kúpaliská, šatne, sprchy, ale môžu to byť aj detské ihriská alebo verejná doprava. Stačí, aby si dieťa oškrelo chodidlo pri hraní a  bosé prešlo okolo bazéna, kde pred pár minútami chodilo desiatky ľudí. Rovnakou situáciou je, keď po cvičení použijete verejnú sprchu. 

Predchádzať bradaviciam na nohách môžete nosením šľapiek alebo žabiek. Ale napríklad ruky v lete neuchránite. Stavím sa, že nosenie rukavíc bude to posledné, čo by ste v horúcom lete vy či vaše dieťa ocenili. 

Čo robiť, keď sa bradavica objaví?

Túto recenziu na Piškóty od Sedity už píšem tretíkrát s musím povedať, že toľko slov som napísala, asi koľko piškót sme dostali na testovanie, keď nie viac. 🤷‍♀️🤦‍♀️🤷‍♀️🤦‍♀️

Ale ako sa vraví o dobrom sa ľahko píše. Takže ďakujem pekne za možnosť vyskúšať a otestovať výrobky od Sedity. Dostali sme na testovanie nielen piškóty, ale aj perníky. Najviac ma z celej zásielky prekvapili perníky a dlhé piškóty. Ale pekne po poriadku. 

Ako prvé som pripravila maškrtu z dlhých piškót na spôsob Éclairs. Kvitujem, že nie sú obsypané cukrom, veď aj načo, keď sú tak akurát sladké. Zmizli rýchlosťou blesku. A vyzerali naozaj luxusne. Zmäkli naozaj rýchlo, čo ma tiež prekvapilo. 

Nedeľný puding bez piškót je ako kocúr bez čižiem. Proste „must have". 

A rozkošné a hlavne praktické mini-piškótky sú výbornou alternatívou ako mňamka na desiatu do školy alebo rýchla pomoc na hlad v maminej kabelke. 

Nakoniec k tomu najlepšiemu, osobne nielen pre mňa, ale aj pre moje deti, k perníkom. Fakt ma milo prekvapili aké sú jemné a čokoláda nechutí umelinou. Mne najviac chutili so slivkovým lekvárom a dievčatám s jahodovým. 

Jedného dňa som natrafila na testovanie od Nestlé, povedala som si: „Veď prečo sa nezapojiť." Popravde, vôbec sme neverili, že by sa podariť niečo také, ako že by nás vybrali. Bol to veľmi pekný deň, keď som si prečítala, že budeme mať tú česť, ochutnať tie dobroty. Ale k veci. Prišiel nám balík a my sme sa veľmi tešili. Tak sme sa pustili s našim Damiánom do práce. Keďže nás trápia zúbky, má dni, kedy spapá aj nás a má dni, kedy mu nič nechutí. Začali sme ovocnou kapsičkou, ktorú si mladý pán vybral ako prvú. Zhodou náhod to bolo mango. No to mu veľmi nechutilo. Ale nič nevyšlo nazmar, keďže máme doma ešte 7-ročného fešáka, ktorý ju ohodnotil na výbornú. Ďalšia kapsička bola na rade jablko-banán-burovka a ostružiny. Tá bola tak lahodná, že ja sama by som ju zjedla, ak by Damiánko špekuloval. 

Mamka ma už napísaný zoznam, aby sme náhodou nezabudli kúpiť. Moje dojmy boli super z ovocných kapsičiek. Chuťovo su fakt super, nemôžem im dať žiadne mínus. Ako ďalšie sme ochutnali kaše. Bola som veľmi prekvapená vôňou. Bola veľmi prenikavá, ale chuťovo boli perfektné. Žiadne sladké, dokonca sa nám nerobili ani hrudky a top všetkého bolo, že počas papania, ako kaša ochladla, nebola ako betón.

Banánová kaša chutila aj staršiemu. Po nej sa zaprášilo tak, že už z nej nič neostalo 🤪.

Ako ďalší v poradí sme ochutnali príkrm. Keďže má náš Damianko ešte len 7 mesiacov, tak sa nepodarilo všetky. Ostatné otestujeme postupne. Za mňa to bolo fajn, ale varené je varené. Nehovorím, že by som nekúpila. Áno, kupim mu, lebo mu chutilo. A ruku na srdce, ktorej mamke sa občas nestalo, že nestihla? Mne osobne áno. 

A nakoniec môžeme zhodnotiť, že som ochutnala už veľa značiek, ale za mňa osobne je zatial Nestlé NaturNes Bio TOP. Inak, priznáme sa, chrumky malý ani nestihol ochutnať, keďže starší mu ich spapal. Ale odkazuje, že boli fantastické 🥰.

Testovanie sme si užili všetci. Ochutnali sme zo všetkého, čo Damiánko testoval. Ďakujeme veľmi pekne za možnosť testovať. PS: Keďže nám veľa ostalo na testovanie po každom testovaní pridáme kratučkú recenziu ako nám chutilo-nechutilo.

Keď Zuzka podišla k Jurajovým dverám, dvakrát sa zhlboka nadýchla. Ticho poprosila Boha, aby jej dal silu reagovať pokojne. Jemne zaklopala na dvere a pokojným krokom vošla dnu. Juraj práve ležal a driemal. Okamžite ako Zuzku uvidel, spozornel. Ani v najhlbšom sne nepredpokladal, že by ho, po tom všetkom, prišla navštíviť.

"Zuzka. Nečakal som tvoju návštevu. Myslel som si, že ma už nikdy nebudeš chcieť vidieť." povedal s ľútostivým pohľadom. Zuzka stála oproti nemu a vážne zovrela tvár. Keď si spomenula na včerajší večer, mala chuť sa otočiť a odísť. Potom si však spomenula na dnešné ráno a ten pokojný hlas, ktorý ju kolísal k odpusteniu. Oblizla si pery a sklonila hlavu.

"Nebudem tu rozoberať, čo všetko mi tvoje priznanie spôsobilo." odhodlane zdvihla hlavu k nemu a uprene sa mu zahľadela do očí. "Musím uznať, že si sa zmenil. A po toľkých rokoch, čo sme sa nevideli, to chcelo naozaj veľa odvahy, aby si sa mi dokázal pozrieť do očí a povedať pravdu." odmlčala sa a chvíľu mu len tak skúmala tvár. Juraj sa pod jej prepaľujúcim, nevinným pohľadom zahanbil a sklopil oči.

"Nenájdem slová, ako by som vyjadril svoju ľútosť. Snáď raz, časom, mi budeš schopná odpustiť. Možno nikdy nebudeme priatelia, ale ak by som kedykoľvek mohol pre teba niečo urobiť, urobím to." zdvihol opäť oči k nej a súcitne stiahol obočie.

"Vlastne, prišla som sem preto, lebo by som ťa chcela o niečo poprosiť." odhodlane vyslovila posledné slovo a zatajil sa jej dych. Privrela oči, nebola si istá, či robí správne, ale kvôli Tomášovi to stálo za to. Vedela, že ako zastupujúci primár by mal z toho všetkého iba zbytočné problémy a ona mu chcela priniesť aspoň kúsok toho, čo on jej dával veľkoryso. 

"Žiadaj, urobím čokoľvek." prerušil ticho Juraj. Zuzka vážne zovrela pery a opäť sa zhlboka nadýchla.

Ako zdravotný klaun zažívam pri svojej práci silné momenty, pri ktorých netreba slová, stačí len si užívať spoločnú radosť.

Jeden taký moment sa odohral v nemocnici, ktorú som vtedy navštívil prvýkrát. Pri vstupe na detské oddelenie mi kolegyňa, zdravotná klaunka, povedala: „Uvidíš, to sú tie najmilšie sestričky na svete“. A nemýlila sa - vrchná nás hneď privítala s otvorenou náručou.

Klauniáda prebiehala normálne, detí bolo skôr menej. Postupne sme navštívili všetky izby na oddelení. Rozveselili sme aj dvoch pubošov rozvalených na gauči na chodbe. Nechceli nám prezradiť svoje meno. Hrali sme s nimi túto hru. Oni sa bavili a sestričky opodiaľ takisto. V niektorých izbách pacienti spali, vtedy sme len nazreli a vzápätí potichu vyšli von.

Predtým, ako sme našu klauniádu ukončili, sme sa ešte vrátili medzi sestričky a pre istotu sa spýtali: „To sú všetci?“ „Asi áno, “ odpovedali, „už sú tu len maličké deti.“ „Môžeme im aspoň zaspievať?“ boli sme zvedaví.

A tak sme sa zrazu ocitli v miestnosti s malinkými nemocničnými postieľkami. Sestričky sa práve v tej chvíli starali o dve bábätká. Tretie si len tak spokojne ležalo. Keď sme k nemu podišli, videli sme, že má sivé očká, zakalené, bez zreničiek.

„Bábätko nevidí, pravdepodobne z vášho klaunovania nebude mať veľký zážitok,“ povedala citlivo sestrička.

Dočkali sme sa! Je tu teplo, slnko, dlhé dni, krátke noci… Ideálne podmienky tráviť čas vonku. Veď kde lepšie unaviť deti, než na čerstvom vzduchu? Behom v rannej rose, skákaním do kôp sena, lezením po stromoch, križovaním betónových džunglí na bicykloch a vyvádzaním na detských ihriskách?

Moje deti zrejme v čakárni na pud sebazáchovy zaspali a nakoniec sa im z neho neušlo. Jazda na bicykli dole kopcom naproti zavretej bráne? Žiaden problém! Veď ona sa snáď otvorí. Lezenie po mokrej preliezačke? V pohode, kým vylezú na vrchol, snáď sa prestane šmýkať. Beh so zavretými očami naprieč ihriskom? Kedykoľvek. Ony sa tie diery zahrabú a šmýkačky i lavičky uhnú. A čo tak priložiť dlaň na ohnisko? Veď treba skontrolovať, či tým špekáčikom nie je chladno. Jednoducho, drobné odreniny, modriny a pupáky sú našim chlebom každodenným.

Keď už ale ku zraneniu, a to nielen detí, dôjde, je dobré vedieť, ako efektívne zasiahnuť a predísť vniknutiu infekcie cez ranu do tela. Niekto by si povedal, že najlepšie je, aby k týmto zraneniam vôbec nedochádzalo, tak by infekcia nehrozila. Ale to by po svete behali jednorožce, snežila by cukrová vata a pršali trblietky. Tak svet nefunguje a či chceme, či nechceme, k detstvu patrí nejaké to rozbité koleno, nech už sme akokoľvek opatrní. Napríklad tie moje deti by museli chodiť v nafukovacích oblekoch, aby sa im nič nestalo.

Čo teda robiť, keď k poraneniu dôjde?

Bod číslo jeden: „Nepanikáriť!” Vždy sa každý čuduje, že tí moji beťári stále padajú, ale plačú len minimálne. Naučila som sa totiž, nedávať najavo akúkoľvek emóciu, keď sa niečo stane. Žiadne híkanie, pučenie očí od úľaku, chytanie sa za hlavu… Len proste podídem ku zranenému a zhodnotím škody. Ideálne tak, aby si na ranu dieťa nevidelo. Keď je len udretá, je všetko OK. Pofúkam modrinku, objímem pacienta a je doliečené! Väčšinou deti totiž skôr rozplače preľaknutie z reakcie rodičov, než reálna bolesť.

Ak však došlo k narušeniu kože, poškriabaniu alebo dokonca tečie krv, hlavne sa snažím dieťa na to veľmi neupozorňovať. Ideálny stav je, keď máme pri sebe čistú pitnú vodu. Zranenie opláchneme a vysušíme. Tam ale terapia nekončí. V kabelke stále nosím dezinfekčný roztok Betadine®. Bodaj by nie, keď tieto drobné zranenia riešim skoro denne a pravidlom číslo dva je určite PRE-VEN-CI-A. Dezinfekcia je totiž pri akomkoľvek poranení dôležitá, keďže zabraňuje vniknutiu patogénnych mikroorganizmov v mieste poranenia do tela.

Vychovať dieťa, ktoré bude jedinečné, sebaisté, zdravo múdre, tvorivé, možno trochu neposlušné…, znamená poznať ho, poznať „brzdy“ jeho vývinu alebo nájsť „žabu sediacu na prameni“.

Predstavte si rozhovor mladých slečien: “Tú blúzku som videla v tom obchode, mali ju ale lacnejšie tam… Myslím, že ten strih a farba sa ti nehodia… Videla si ako hrozne vyzerá Jana? Stretneme sa večer pred vchodom. Len aby sme sa tam dostali…”

Povrchnosť životného nazerania, plytkosť emočného prežívania, orientácia na “mať a chcem“ a sebaistota založená na výzore… Problémom mnohých detí je povrchnosť, chudobné citové prežívanie i nedostatok empatie.

Ako výchovou zasiahnuť čo najviac úrovní v detskej psychike? Ako sa dostať pod povrch bežného prežívania? Ako sa dostať hlbšie do ich vnútorného sveta?

Čo robiť ?

Dôležité je naladiť sa na to, čo nás obklopuje, čoho sme súčasťou a byť s tým v jednote.

Tak. Zjedené. Umyté. Viac-menej vypraté. 😂

Ako zaneprázdnenej dvojmatke, vládkyni domácnosti, dvora a priľahlých pozemkov, pani psom, mačkám, vtákom a inej hávedi... mi takého vychytávky prišli totálne vhod. 

Takmer polročné polokojené mláďa totiž potrebuje vraj začať jesť aj niečo iné ako umelé mlieko a na BWL zatiaľ nemám odvahu. Na krevety či guláš z môjho taniera je, holt, ešte primalé. 

Zháňať domáce biobrokolice fakt nemám kde... strúhať, krájať, pariť, mixovať porcie o dvoch čajových lyžičkách mi príde dosť neefektívne, takže toto sa mi mega hodilo. 

Začali sme mrkvou, pokračovali tekvicou, bielou mrkvou a paštrnákom. Keďže sa vraví, že každá nová potravina by sa mala ochutnávať tri dni, a ja medzi to dávam deň pauzu, viac sme za tie dva týždne nestihli.

Chutiť chutilo všetko rad za radom. Občas sme dali čisté, občas primiešali do ryžovej alebo pšenovej kaše. Oceňujem veľkosť pohárikov, zloženie, konzistenciu a snáď teda aj biokvalitu, ktorú by som ja doma so zeleninou zo supermarketu ťažko dosiahla. 

• Ahojte, pripravila som si pre Vás krátky článok a moju recenziu na CBD oleje.

Pred mesiacom som si objednala CBD olej, širokospektrálny od značky www.konope.co/sk

Objednala som si ho, pretože ma v poslednej dobe trápi horší spánok. Objednala som si 30%CBD v kokosovom oleji. Ja radšej tie najsilnejšie😂 Tieto širokospektrálne sú bez THC( to je psychotropná látka). Bez umelých prísad, prírodné. Toto sú základné CBD oleje, vtedy ešte nemali tie vylepšené, ale od dnes začnem testovať tie nové, ktoré obsahujú Terpény a sú tam vyslovene na lepší spánok

Okrem iného CBD podporujú celkovú vitálnosť a pohodu s cieľom obnoviť rovnováhu v tele. Pomáhajú zvládať a potláčať stres, upokojujú a zlepšujú náladu a duševné zdravie.

Oleje majú horkú chuť, aplikujú sa pipetou, ja ich nekvapkám po kvapkách, ale rovno aplikujem menšie množstvo hneď pod jazyk, asi cca 8-9 kvapiek. Nezapíjam horkú chuť vodou hneď, kvôli lepšej absorpcii.

Na počudovanie, mi zabrali úplne inde, kde som pôvodne chcela 😂 Spánok sa mi nezlepšil, teda zlepšil ale to len vtedy, keď nepozerám večer seriály či do mobilu. Keďže modré svetlo, ktoré vyžarujú mobily, tv atd. narúša biorytmus. Organizmus môže byť vďaka nemu dezorientovaný, kým začne tvoriť spánkový hormón, melatonín. Melatonín je zodpovedný za kvalitný spánok, jeho nedostatok spôsobuje prebúdzanie v noci atď. 

Testovaniu piškót sme sa potešili všetci doma, pretože všetci sme milovníci piškót. A to od veku 3 roky až do 41 rokov. Máme ich radi len tak samé, s mliekom, v pudingu, v rýchlom chladenom dezerte. Zásielka bola ozaj bohatá, posúďte:

Ako prvé padli vhod jemné, v čokoláde máčané perníčky zlepené ovocným džemom a vôbec sa im nedalo odolať, lebo boli ozaj mäkučké.

Potom prišli na rad piškóty okrúhle, mini piškóty vo veľkom a v malom balení a dlhé piškóty. 

Všetky piškóty sú bez kypridiel, dochucovadiel, či iných prímesí. Sú len z múky, vajec a cukru. 

Možno sa pýtate, čo sa dá na piškótach testovať, samozrejme, že je čo testovať, tvar piškót, chuť, tvrdosť, farba, jemnosť, mäkkosť... V porovnaní s piškótami iných značiek, u nás si tieto piškóty, Seditky, našli miesto aj v budúcnosti. Piškóty nie sú priveľmi tvrdé a ani priveľmi mäkké. Sú také akurát k nahryznutiu. Každá má svoj okrúhly tvar a sú do zlatista upečené. 

Mini okrúhle piškóty Seditky v malom balení si deti vzali do školy ako menšiu desiatu.

Velikááánsky balíček prišiel k nám, plný maškrtiek a dobrôtok od Nestlé, tak sme sa pustili do testovania. Neviem, kto mal z neho väčšiu radosť, moja dcérka Zara alebo ja. 🙂 Ovocné kapsičky a malinové chrumky sme mali už vyškúsané, ostatné bolo pre nás prekvapenie.

Zarka má 16 mesiacov a momentálne nás trápia zúbky, máme ich „až" 8 a idú nám práve stoličky, takže má chvíle, kedy jej nič nechutí a všetko odmieta papať. Najviac jej chutil príkrm cestoviny s morčacím mäsom a zeleninou, z ktorého spapala takmer všetko, z ostatných ponechávala trošku viac. Vždy som za lyžičku ochutnala aj ja, musím povedať, že boli celkom chutné, najviac mi chutili a voňali špagety Bolognese.

NESTLÉ NaturNes BIO chrumky malinové sme už poznali, no prekvapenie pre nás boli Nestlé NaturNes BIO NutriPuffs Mrkva, ktoré sme ešte nepapali, no veľmi nám chutili. Musím sa priznať, malej som s nimi trošku pomohla, boli naozaj veľmi chutné, privítala by som ich aj vo väčšom balení, aby sme sa mohli spolu deliť. :D

Keby si máme vybrať medzi nemliečnou vanilkovou kašou alebo mliečnou banánovou kašou, jednoznačne vyhrá banánová, tá je u nás TOP už odmalička, vanilkovú sme vednovali našej 7 mesačnej kamarátke, nech si pochutná aj ona. Kaša je chutná, žiadna umelina, už máme druhé balenie v zásobe.

Z ovocných kapsičiek u nás jednoznačne vyhrala kapsička NaturNes Bio mango, pretože Zarka ľúbi všetko kde je mango. Ostatné kapsičky jej chutili tiež, niekedy spapala celú len taký fukot, občas niečo nechala, tak som samozrejme ochutnala aj ja. Tieto kapsičky sú maličké, ideálne na výlety, presuny k babke a podobne, vždy máme nejakú šupnutú v ruksaku pre prípad hladu. Oceňujem dosť dobrý výber príchuti. 

Toto testovanie bolo super, ďakujeme, Modrý koník, za príležitosť vyskúšať samé dobroty, veľmi sme si to užili a pomaškrtili si.

Peter práve vystupoval z auta, blízko svojho rodného domu. Nakoniec sa rozhodol vrátiť naspäť, po rozhovore s primárom, ktorý mu sľúbil, že ho bude informovať o každej zmene v Sebastianom stave. Vilma ho poprosila, aby sa ako budúci primár interného oddelenia zúčastnil prichádzajúceho galavečera, ktorý sa mal konať. A tak sa nechal presvedčiť. Sám si potreboval ešte z domu vybaviť zopár vecí. Zaplavil ho zvláštny pocit, keď stál, po takom dlhom čase, naspäť na mieste, kde bol skutočne šťastný. Otočil svoj pohľad hore a zahľadel sa do diaľky. Tam, kde stál dom ženy, ktorá v ňom dokázala nahromadiť poriadnu dávku emócií ešte aj teraz. A to bez toho, aby ju videl. Vlastne ani netušil, či tu ešte stále býva. Niečo ho však ťahalo k tomu, aby navštívil ešte jedno vzácne miesto. To, ktoré sa mu niekoľkokrát vracalo v sne, spolu so Zuzkiným láskavým pohľadom.

Keď prechádzal okolo Zuzkinho domu, srdce sa mu rozbúšilo rýchlejšie. To mu dopomohlo, že aj on sám pridal do kroku. V mysli mu vírilo niekoľko odvážnych myšlienok, aké by bolo úžasné, keby ju tam mohol zazrieť. Pri jej obľúbenom strome, s rovnakou ľahkosťou a odhodlanosťou v tvári, ako kedysi. Rozhodol sa, že nakoniec použije inú cestičku. Veselo sa usmial, keď si uvedomil, že sa tu takmer nič nezmenilo. A všetko si v hlave veľmi dobre pamätal. Vrátila sa mu rovnaká naliehavosť ako kedysi, keď tadeto prechádzal, aby sa mohol so Zuzkou stretnúť. Hravý úsmev mu okamžite zmizol, keď zazrel ten známy strom. Chvíľu mlčky stál a s udiveným výrazom si prehliadal osobu, ktorá sedela opretá o jeho kmeň. Keď sa trochu spamätal, rýchlo sa skryl za najbližšiu jabloň, ktorá mu poskytla najlepší úkryt a zároveň, kde sa mu naskytol najvhodnejší pohľad k nej. Zrýchlil sa mu dych, keď sa jej telo postavilo a začala sa pomaly prechádzať po lúke s vystretou rukou, hladiac hlávky kvetov. Po pár minútach zatajil dych, keď sa otočila jeho smerom a zahľadela sa do diaľky.

"Zuzka. Moja Zuzka. Si rovnako nádherná. Ba žiariš ešte viac ako predtým." šepol pre seba, s rukou opretou o strom. Cítil sa presne ako vtedy, keď ju mohol prvýkrát pobozkať. Túžil sa k nej rozbehnúť. Keď sa mu však otočila chrbtom, jeho túžba sa zmenila v neistotu. Tvár sa mu stiahla v bolesti. Ublížil jej. Nevedel, ako by zareagovala, keby sa tam teraz, len tak, bez slova, ukázal. Obával sa jej odmietnutia a tak sa otočil a ráznym krokom sa rozhodol odísť. Ešte nie je ten správny čas. Pomyslel si pre seba, keď sa vrátil a neisto, s pohľadom upretým k jej domu, nastupoval naspäť do auta. Rozhodol sa, že sa nevráti domov, ale načas bude bývať v dome, ktorý mal požičaný od Sebastiana. Tesne pred jeho autonehodou sa tak dohodli a v bezpečnostnej schránke mu Sebastian zanechal náhradný kľúč. Bude mať aspoň viac času utriediť si myšlienky a popremýšľať nad tým, čo Zuzke povie.

Zuzka sa ešte raz otočila k stromu a zhlboka sa nadýchla. Bez ohľadu na to, čo prežívala, cítila, že sa jej uľavilo. Vzácny čas s Bohom, ktorý si venovala zavčas rána, jej padol naozaj dobre. Myseľ jej už neopantávala taká temnota ako včera večer. Minulosť je pochovaná. Peter si žije vlastný život a ona? Mala Tomáša, s ktorým sa cítila úplná. Nič viac nepotrebovala. Aspoň tak sa domnievala.

Tomáš práve končil svoju dvatsaťštvorku, keď ho pri výťahu zastavila Veronika. Jej pohľad bol ľútostivý, keď si pripomenula, čo mu má povedať.

"Dobré ráno Tomáš, prepáč, viem, že sa chystáš domov, ale poslal ma tvoj otec, vlastne riaditeľ, že sa s tebou potrebuje súrne rozprávať. Nestihla som sa ani vybaliť a už som musela za tebou utekať." ospravedlňujúco k nemu stiahla pohľad a vošla naspäť do výťahu. Tomáš malý okamih stál, potom sa k nej pridal a zhlboka si vzdychol.

Hneď na úvod vysvetlím: Áno, čítaš správne: „fazule". 😉

Keď sme s mužom po rokoch neveriacky pozerali na dve čiarky, ani vo sne by nás nenapadlo, že počet čiarok na tehotenskom teste bude aj počet "fazuliek" v mojom bruchu. 🙂 Fazuliek, lebo na prvom ultrazvuku boli mini-pidi a prvé, čo môjmu mužovi napadlo bolo: „Pre Boha... sú tam dve fazuľky!" 😁 A tak sa to u nás udomácnilo dodnes, dvojičkám prezývka prischla, akurát už dnes, ako roční, pokročili na vyšší level. Z fazuliek sa stali krásne, múdre a HLADNÉ fazule. 😀

Keď nám dorazil balíček, dvojičky práve spali. Po zobudení mali obrovské prekvapenie, vybaľovanie, rozoberanie... To im ide na jednotku. Nevedeli, čoho sa chytiť ako prvého. 😁

Balíček obsahoval produkty od Nestlé NaturNes Bio, ktoré dvojičky už poznajú. Predovšetkým ovocné kapsičky a NutriPuffky.

Na ich stravu dbám od prvej chvíle. Je pre mňa, ako matku, veľmi dôležité, aby sa stravovali zdravo, bez zbytočných pridaných cukrov, soli a ideálne v najvyššej BIO kvalite. Tento rad od Nestlé ponúka všetko, čo považujem za dôležité pri stravovaní týchto mini-pidi ľudí.

Nestlé NaturNes Bio Banánová mliečna a Vanilková nemliečna obilná kaša

Poznáte to... Príde toho veľa a neviete, kde začať... A tak sme si prizvali aj pomoc, 3-ročnú sestru Sáru. Bol to pre nás krátky čas na testovanie, ešte stále nám zostala polovica produktov. No, napíšem aspoň o tom, čo sme ochutnali.

V prvom rade musím napísať, že v obchode som túto značku veľakrát videla, no nikdy nič nekúpila. Nikdy ma nejak extra neohúrila. Vždy som zobrala niečo iné, vždy ma zaujalo niečo iné. 

Prvé sme skúšali banánové chrumky. Ocenili sme výbornú, prirodzenú chuť, čerstvosť a praktickosť balenia. A hlavne, žiadne umelé arómy... Zjedli sme ich na posedenie. Osobne mi vadilo to, že sú príliš malé a malého, skoro ročného syna, som sa bála nechať ich jesť bez dozoru. Odvtedy som kúpila ďalšie dve balenie týchto chrumiek, ale banánové som nezohnala, kúpila som malinové, tiež chutné. Dcére chrumky chutili s ovocnou kapsičkou, čo dávam aj ako inšpiráciu, ako sa to dá pekne kombinovať.

Keď už spomínam ovocné kapsičky, tak tie sme zjedli všetky, no každý z rodiny niečo. 😄 Mne osobne nevyhovovala nízka gramáž v porovnaní s inými, čo sa dajú kúpiť na trhu. Chuť každej bola prirodzená, bez zbytočného pridaného cukru. Páčili sa mi aj netradičné ovocné kombinácie, napríklad so šípkou, tekvicou, čiernou ríbezľou, či černicou.

Zeleninové a mäsovo-zeleninové prikrmy boli v réžii skoro ročného syna. Zjedol všetky, ktoré boli nahladko mixované, no tie s kúskami moc nemusel. No, tak mi zatiaľ kúsky netoleruje. Tie mixované mi chuťou pripomínali tie, ktoré mu aj ja doma pripravujem, samozrejme bez soli a pridaných zložiek. 

Posledné, čo sme skúsili, bola mliečna banánová kaša. Zase musím vyzdvihnúť prirodzenú chuť banánov. Mala som však pocit, že pri jej zarábaní do vody, jej bolo treba veľmi veľa, aby bola dostatočne hustá. Druhú, ktorú sme mali skúšať, bola vanilková bezmliečna kaša, vhodná aj pre deti s ABKM. 

"Ste s Petrom v kontakte?" spýtala sa po niekoľkosekundovom tichu. Juraj na ňu opäť pozrel. 

"Nie. Každý sme sa rozhodli ísť iným smerom. Ja som sa sem rozhodol vrátiť, po dosť dlhom čase, na dovolenku a chytili ma počas toho tieto nepríjemnosti." skúmavo k nej nahol hlavu. 

"Chápem." trochu zmätene blúdila očami sem a tam. 

"Musím ti niečo povedať." Zuzka sa pri jeho vážnom tóne hlasu pozrela naspäť k jeho tvári a so záujmom čakala, čo je také naliehavé. "Keď som bol mladší, urobil som niekoľko zlých vecí, ktoré si si nezaslúžila a za ktoré nie som veľmi hrdý. Viem, že po toľkých rokoch prosiť o odpustenie, je asi trochu trúfalé, ale zažil som počas práce niekoľko ťažkých chvíľ, kedy som si uvedomil, že je dobré niečo v sebe zmeniť a nečakať na ďalšie šance." sústredene skúmal jej oči a na chvíľu zovrel pery. Zuzka nechápavo čakala na objasnenie. "Hanbím sa teraz za všetko, čo som, vo svojej totálnej hlúposti, urobil. Keby som to mohol akokoľvek odčiniť, urobím to." opäť sa odmlčal a zahanbene sklonil hlavu na prikrývku, ktorou bol zakrytý. Zuzka ešte stále nechápala, kam tým rozhovorom smeruje. Opäť hlavu otočil k oknu a pokračoval tichým hlasom: "To, čo sa stalo Haxovi. Tak trochu som tomu dopomohol. Dal som pred vašu bránu klobásu s otravou na potkany, myslel som si, že je to sranda. Keď som sa po pár dňoch dozvedel, že zomrel, veľmi ma to mrzelo." sucho preglgol a s upretým pohľadom hypnotizoval mesiac, ktorý intenzívne svietil priamo k nim. Akoby mu niekto zhora chcel dať znamenie, aby sa konečne k všetkému priznal. Zuzke sa bolestne stiahla celá tvár. Nechápavo hľadela na neho. Do očí sa jej nahromadili slzy a niekoľko jej ich pomaly stieklo po lícach. Mala čo robiť, aby sa nezdvihla a neutiekla. Niečo ju však stále držalo na stoličke. Juraj sa otočil k jej očiam a súcitne sklopil pohľad. "Je to neodpustiteľné, viem. Je tu však ešte niečo, možno horšie, čo som urobil tesne predtým." vyslovil so zlomeným hlasom. Zuzka na neho frustrovane stiahla obočie. Čo ešte skrýval, čo ju mohlo ešte viac raniť? "Peter ti o krátky čas na to, čo odišiel poslal list. A potom ešte dva. Pamätáš, že v tom čase začala u nás pracovať mladá poštárka, ktorej som sa páčil?" bolestne sa zahľadel Zuzke do tváre. Mrzelo ho, čo jej spôsoboval. Až teraz si začal hlbšie uvedomovať dôsledky svojich činov. Zuzka neodpovedala, iba mlčky hľadela do zeme. Slzy jej zastierali pohľad. Nemala silu čokoľvek povedať. Tušila, čo bude stáť za tým, čo jej chcel prezradiť. "Postaral som sa, aby sa k tebe tie listy nedostali. Veľmi ma mrzí, čo som tým spôsobil." vyslovil s hlbokou ľútosťou. Zuzka si utrela slzy. Do srdca sa jej vkradla tupá bolesť. Mala chuť mu povedať niečo tvrdé. Boh jej však za krátky čas s Tomášom podaroval toľko požehnania, že to nedokázala. A tak sa iba zhlboka nadýchla a rázne sa postavila. 

"Je to všetko, čo si mi chcel povedať?" spýtala sa rázne. Juraj ticho prikývol a sklonil hlavu. Nedokázal sa jej pozerať do tých prepaľujúcich očí. Zuzka na neho ešte raz pozrela, pristúpila k dverám a bez slova odišla preč. Nahromadené emócie, ktoré ju obklopovali okolo celého jej uboleného srdca jej spôsobili taký šok, že ani nevedela ako vyšla von z nemocnice. Až keď pocítila čerstvý vzduch a obklopila ju tma noci, uvedomila si, kde je. Nech ju v tom čase chcel zraniť akokoľvek hlboko, teraz, keď sa vrátila do minulosti, to bolelo dvojnásobne. A intenzívnejšie. Ako má teraz narábať s informáciou, ktorú sa dozvedela o Petrovi? Zabolelo ju srdce, keď si pomyslela, že si mohol vytvoriť predstavu, že o neho po tom, čo odišiel, už nejavila žiaden záujem. A čo Tomáš? Ako mu to teraz vysvetlí? Pomalými krokmi prechádzala cez park, po chodníku až k ceste. Myšlienky, ktoré prelietavali v jej hlave úplne opantali jej zmysly. Strhla sa, keď tesne blízko nej zatrúbilo auto. Vystrašene prebehla na druhú stranu a rýchlo si zavolala taxík. Potrebovala sa čo najrýchlejšie dostať do svojej izby. To bolo to jediné, čo teraz chcela. Skryť sa vo svojej posteli, zaspať a zabudnúť na to, čo sa práve teraz dozvedela. 

Ráno, keď Zuzka otvorila oči, mala pocit, že je všetko iné. Ešte včera sa tešila z ranného spevu vtákov a teraz sa jej aj obloha, ktorá bola zatiahnutá, zdala o niečo čiernejšia. V prvý moment si vytvorila predstavu, že to, čo sa včera od Juraja dozvedela, bol iba zlý sen. Slová, ktoré sa jej začali vracať v pamäti ju však utvrdili v opaku. Pomaly prešla z postele k oknu a zahľadela sa na svoje milované kopce. Ostávali jej ešte tri hodiny času, kým mala ísť do práce. A tak sa rýchlo prezliekla, niečo malé zjedla a odhodlane sa vytratila von. Potrebovala sa dostať na svoje miesto, byť v tichu a odovzdať to trápenie Ježišovi, pri ktorom vedela, že jej pomôže uchopiť túto bolesť v tom správnom duchu. Už keď sa približovala k svojej čerešni mala pocit, že jej srdce ožíva. Potichu sa usadila pod tú nádhernú, rozkvitnutú korunu. Biele lupienky drobných kvietkov, na ktoré sa zahľadela, hladili jej doráňanú dušu. Koľko trápenia dokáže ľudské srdce zniesť a čo všetko ju ešte čaká, aby mohla byť konečne, bez zbytočných prekážok, šťastná? 

Kapitola 14.

„Ahoj stroskotanec. Tak ako je na dovolenke?“ zvolala Lena veselo do mikrofónu a už len počuť jej hlas bolo ako keby som sa ocitla v našej obývačke. No bolo počuť a to nie som žiaden hlasový analytik, že je jej veselosť len hraná a v skutočnosti smúti. 

Nebolo to ani tak dávno, čo som sa z dovolenky vrátila aj s prekvapením. Teraz sa deje čosi podobné. Spoznala som zaujímavého muža, možno trochu chruňa, ale každopádne sa s ním človek nenudí. 

„No viéš, celé dni ležím na slnku a chytám vitamín D. Popri tom ma obskakujú sexi čašníci. A čo ty? Ako je doma?“

„Farba by sa ti hodila, pretože si mŕtvolne biela. A tu si teda môžeme užívať všeličo, len nie slnečné lúče. A doma? Asi všetko po starom. No chýbaš mi tu. Netušila som, že bývať sama, bude také nudné.“

„V skutočnosti, je tu veterno a slnka pomenej. No možno to bude trvať len nejaký čas a potom sa vyčasí. Alebo, čo keď sa blíži hurikán?“ zrazu ma pochytila panika. Preto mám radšej vnútrozemie.

... až mi je zle!

1. Som šťastne vydatá. Nepreháňam! Fakt! Môj muž by mi zniesol modré z neba, urobí čo mi na očiach vidí, snaží sa ma podporovať ako len vie...
2. Mám 2 krásne zdravé deti. Nepreháňam! Fakt! Je síce pravda, že sú to tvrdé hlavy a niekedy je tá výchova na mašľu, ale taká je dnes väčšina detí...
3. Bývame u mojich rodičov. Nekonfliktní ľudia, snažia sa vyjsť v ústrety niekedy až prehnane.
4. Som nezamestnaná. Ani po 10 rokoch mimo pracovného kolotoča nemám existenčné problémy (po finančnej stránke). Môžem si robiť čo chcem...

Teoreticky. 

Prakticky? Nerobím nič. Teda okrem základných vecí: navariť, oprať, upratať... (OK, s tým upratovaním by to mohlo byť aj lepšie). V dome je kopa roboty, ale ja neviem kde začať. Keď chcem spraviť vec A, potrebujem najprv spraviť vec B, ale na to musím presunúť vec C, ale to sa nedá kým nie je urobená vec D. A tak dokolečka. Prokrastinácia sa tomu tuším nadáva. Chcem niečo robiť, ale neviem čo skôr, tak nerobím nič. A potom nastupuje tá klasická lenivosť = nechce sa mi ani len rozmýšľať lebo už mi je zo mňa zle. 🤢

Vždy som si myslela, že keď budem mať konečne voľný čas, budem tvoriť. Maľovať, vyrábať šperky, rôzne gadgety, vymyslím nejaké zlepšováky... ☮️🕊️🌈☀️♥️

A čo robím? Nič! Mám pocit, že si to nezaslúžim, že je to zbytočné, že aj tak to nikto nebude chcieť a bude to niekde zaberať zbytočne miesto. Také pracholapače fakt nepotrebujem. 😩

Po tom, ako sa tie silné emócie vo všetkých troch upokojili, už pokračovali v uvoľnenom a zábavnom rozhovore. Janka sa zaujímala o to, ako sa spoločne zoznámili a Zuzka s Tomášom zase sľúbili Janke, že keď ju o týždeň pustia domov, pomôžu jej v tom, aby urobila vernisáž svojich obrazov. 

Už sa stmievalo, keď prichádzali Zuzka s Tomášom k autu. Zuzka sa nadchýňala z toho, keď videla Tomášovu žiariacu tvár. 

"Som šťastná, že ste si s mamou podarovali nové začiatky." povedala, keď jej Tomáš otvoril dvere a čakal, kedy nasadne. Priblížila sa k jeho tvári, nežne ho pohladila a ešte dodala: "Prajem si, aby si bol iba šťastný." Tomáš chytil jej ruku a s láskou ju pobozkal. 

"Veľmi som ti vďačný, že si sem dnes šla so mnou. Myslím, že Boh vedel, aká je tvoja prítomnosť v tomto dni dôležitá. Milujem ťa, moja sladká Zuzka." pomaly naklonil hlavu ku nej a túžobne sa zmocnil jej pier. Janka sledovala ich bozk z diaľky svojho okna a ticho vyslovila:

"Nech vám Boh dopraje nádherný život, deti moje. Veľmi vám to žehnám."

V nedeľu mal Tomáš smenu, takže sa so Zuzkou nevideli. Ten čas teda Zuzka venovala Alenke a príprave na svadbu, ktorá sa mala konať už túto sobotu. Alenka si vybrala jemný krémový kostým, ku ktorému jej Zuzka vybrala nádherný klobúk. Spolu s Patrikom trávili čas na terase, kde si rozprávali zábavné predstavy, čo všetko sa na ich oslave lásky môže udiať.