Preto, keď nás vybrali na test Cheerios ovsených od Nestlé, boli sme šťastní... Deti ešte viac, ako ja. Určite.

S radosťou otvorili krabicu, v ktorej na nás čakali dva 400 g balíky ovsených cereálií Cheerios. 

Samozrejme hneď vyhrali, podotýkam o piatej večer, škoricovo jablkové a ani som nestihla zareagovať a misky, mlieko bolo na stole.

Naše deti milujú mlieko a cereálie.

Najmenšia, Emília mi hneď povedala, že sú to topky pre ňu. Synovi ulahodil až druhý balíček.

Dcéra ich nosila aj na desiatu a už mi ich napísala aj na nákupný zoznam.

Ovos v podobe ovsených vločiek obsahuje unikátne antioxidanty, ktoré dokážu znižovať zápal a regulujú krvný tlak.  Podporujú duševnú vnímavosť, aktivujú hnaciu silu a pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi. A to nie je všetko! Vyčerpané a vystresované mamičky, zbystrite pozornosť! Ovos obsahuje aj psychoaktívne zlúčeniny a podľa viacerých zdrojov pôsobí ANTIDEPRESÍVNE. Takže odteraz nielen víno, milé mamky, ale aj ovsené cereálie. 😆😆😆  Značka: Sme v tom spolu.

Poďme ale na naše testovanie. Naše deti spoznali raňajkové cereálie akéhokoľvek druhu len nedávno. Mlieko na raňajky veľmi neobľubovali. Dosť často sme sa mu v jedálničku aj vyhýbali. Lebo sa pravidelne stávalo, že minimálne jeden z ich mal kašeľ alebo boli usoplení a mliečne výrobky priebeh ochorení u nás ešte  zhoršovali. Vtedy som ich radšej odkladala na poličke v chladničke vysoko z dohľadu. Aby som následne nemusela počúvať škriepky, že prečo on/ona môže mať mliečko a ja nie? Ale našťastie z tých viróz, ktoré si medzi sebou navzájom podávali, rýchlo vyrástli a teraz aj mlieko pijú celkom často. A na raňajky si sami pýtajú cereálie. Bola som veľmi rada, keď som na Modrom koníku zbadala výzvu na testovanie cereálií Nestlé Cheerios. A bola som ešte radšej, keď nás s deckami do toho testovania vybrali. Doteraz som ich poznala iba z počutia z reklám.

Testovali sme dva produkty – ochutené Nestlé Cheerios jablko a škorica a ovsené, s vysokým podielom cereálnej ovsenej múky. Oba balíčky mali po 400 gramov. A prstienkov v nich neúrekom! Prostredná Katka hneď pri otvorení sáčku, len čo zbadala tie drobné krúžky, hneď zahlásila: „Jeej, mami, pozri. Tie by sa dali dobre navliekať. Podobne, ako sme si vyrobili ten náhrdelník z cestovín, pamätáš?“ Ou áno, dieťa moje. Karanténa a prvá vlna korony urobila svoje a preverila tvorivé schopnosti nejednej maminy. Navliekať sme ich síce nemuseli, ale spestrovali nám jedálniček niekoľkokrát do týždňa. A pri spotrebe päťčlennej domácnosti sa nám dva balíky celkom hodili. Ako prvé sme otvorili samozrejme tie s príchuťou jablko-škorica. 

Neexistuje, aby si moji „jablkožrúti“, korí denne zjedia jedno až dve jablká, nechali túto príchuť ako druhú v poradí. Dievčatám v miske s mliekom veľmi chutili, až sa za ušami zalizovali. 

No pri Lukáškovi som zostala prekvapená, že ich nezvládol vyjesť do poslednej lyžičky. On celkovo nie je extra jedák, čo je vidieť aj na jeho „slížikovej“ postave. Ale potom mi prezradil, že tá príchuť ho veľmi neoslovila.  Predsa len, čerstvé jabĺčko je čerstvé jabĺčko. 

Ja som si všimla, že boli sladšie ako čisto ovsené – ten druhý testovací balíček. Aj podľa zloženia bol pri jablkovo-škoricových cheerios podiel cukru trošku vyšší.  Sladkosť som vnímala výraznejšie asi aj preto, že od nového roka som zo svojej stravy vyradila akékoľvek sladkosti typu čokoláda, tyčinky a krémové zákusky, a pri občasnej chuti na sladké som siahla po sušenom ovocí a ak bolo potrebné sladila medom. Čiže už pri prvej ochutnávke som vedela, ktoré z dvoch balení bude mojim favoritom. 

Ahojte, dnes Vám zdieľam moje videjko s informáciami a tipmi pre život s 1,5 (až 2-ročným) dieťatkom 🙂 Je to trochu z detského pohľadu s neurobiologickými okienkami pre lepšie pochopenie, čo sa v deťoch odohráva 🙂 Verím, že sa Vám bude páčiť: https://www.youtube.com/watch?v=hbupww9ga6A&t=5s

"Mh, áno. Myslím, že áno." odpovedala som mierne hanblivo.

"Bol som v bufete a kúpil som ti čokoládu." pousmial sa.

"Akoby malé dievčatko nedostalo svoju čokoládku." preblesklo mi mysľou. Pousmiala som sa tiež.

"Ďakujem. Vhodný darček." zobrala som si ju a s chuťou sa do nej pustila. Ani som si nevšimla s akým záujmom ma sledoval. Až keď som ju dojedla, môj pohľad padol na neho. Neprestával ma pozorovať. Dokonca som v jeho očiach spozorovala túžbu. Hoci pri ňom som si nikdy nebola istá.

"Je čas obeda, nie si hladný?" pozrela som sa na veľké hodiny, ktoré viseli oproti nám.

"Dole je väčší bufet, v ktorom aj varia. Vezmem niečo mojim rodičom a potom by sme si tam mohli sadnúť, ak by si chcel?" spýtala som sa jemne neisto.

Veľmi nás potešila správa , že si nás vybrali na testovanie cereálií. Moji chlapci majú cereálie veľmi radi a novinku - ovsené Cheerios ešte neochutnali. 

Ako prvé sme ochutnali ovsené cereálie Cheerios s príchuťou jablko a škorica . Chlapci si ich dali s mliečkom, jogurtom alebo len tak, samé chrumkali pri rozprávke. Mňa milo prekvapilo zloženie, vysoký obsah celozrnnej ovsenej múky, vláknina, vitamíny, železo, vápnik a výborná chuť . 

Potom prišli na rad neochutené ovsené Cheerios s obsahom celozrnnej ovsenej múky až 91%. V jednej porcii sú iba 3 g cukru. Zloženie je super, tak ako pri ochutených. V týchto cereáliách nenájdete palmový olej a ani pridané arómy. Chlapcom chutili, aj keď neboli sladké. 

ĎAKUJEME ♥ BOLI VÝBORNÉ ♥ ODPORÚČAME ♥ TREBA OCHUTNAŤ 

#test_cheerios #recenzia #cheerios_skusenosti

"Kúpila som chlebíčky, ak by si mal chuť." ukázala som na stôl, jeden si vzala, odbalila a zahryzla sa doň. Začínala som pociťovať hlad. Možno preto do mňa vchádzala toľká podráždenosť.

"Ďakujem, už som raňajkoval."

"Naozaj?" spýtala som sa a v hlave mi vírilo množstvo otázok. Kde bol, s kým a prečo?

"Bol som u starkej." povedal pokojne, akoby tušil, čo sa chcem spýtať.

"Tvoja babička ti je asi dosť blízka, však?"

Pozrel na mňa tým jasným modrým pohľadom a neodpovedal, iba prikývol.

Keď sa povie Cheerios, vyvoláva to vo mne spomienky na moje teenagerské roky, keď konečne aj u nás fičaly tie „nenútené“ americké sitcomy, kde dokonalé mamy v domácnosti servírovali deckám každého veku na stôl cereálie s mliekom alebo džúsom tak, ako my sme vtedy prežúvali maslový chleba. 🙈 Predstavovala som si, ako chutia a aké by to bolo super, chrumkať ich každé ráno. Toľko sme so sestrou do mamy dobiedzali, až raz nastal ten deň a my sme čakali "nebíčko v papuľke". Jak sa povie: „Jeden myslel, tak potom ten fúrik musel tlačiť...“ No slovom, nebolo to nič moc, asi to bolo o zvyku.

Našťastie sme z toho vyrástli, karta sa obrátila a cereálie tu sú s nami takmer na dennom poriadku. A pripadám si práve ako tá americká mama, lebo nie je nič jednoduchšie ako ušetriť ráno čas a zaliať cereálie mliekom, zahnať nimi hlad na desiatu či olovrant alebo ich na tajnáša maškrtiť večer pri telke. Cherrios toto do bodky splnili. Testované príchute nám vyhovovali obe, aj klasická, aj jablkovo-škoricová. Hlavný testovač - naše takmer 10-ročné školopovinné dieťa, ktoré má v hlave bárs čo len nie to, čo zrovna treba - si zaľúbilo na počudovanie tie klasické, bez špecifickej príchute (moje srdce plesá víťazstvom🤘). Raňajkovala ich po väčšine s vlažným mliekom, na vymýšľanie nebol čas, lebo uprednostňuje spánok pre krásu. 😂 Chutia perfektne s ovocným jogurtom, tam ani nevadí, že sú málo sladké. Dokonca tým, že majú neutrálnu chuť, je možné ich vyšperkovať podľa seba... S ovocím, medom, javorovým sirupom. Dokonca, by som ich vedela zakomponovať aj do nejakých domácich müsli tyčiniek, či ako obdoba "burizonových guliek". 

Keď sa v ústach rozplynú alebo dochrumkajú, je tam cítiť taká nenápadná sladkosť, ktorá vás núti dať si do pusy ďalší a ďalší krúžok... Niečo, ako keď jete čipsy. Poznáte to, až kým nie je miska prázdna... Pri tej ochutenej variante by človek čakal niečo ako jablková štrúdla od babky, hojne zasypaná škoricovým cukrom, ale je to práve naopak. Je to len taký ľahký podmaz, ani-ani - nie je to ani veľmi jablkové, ani príliš škoricové. A možno je to tak aj dobre, majú to predsa stále byť zdravé raňajky!

Oboje sa ujali aj na desiatu do školy, na výlet do vrecka, ako ozdoba na koláč 🙉, či na olovrant k rozprávke. Chrum-chrum a bolo po nich. Páči sa mi, že sú malinké. Dajú sa sypať rovno do kelímka s jogurtom a nie je nutné špiniť ďalší riad; môžete si ich napchať 300 (obrazne) rovno do úst a nezadrhnete sa ako so 4 lupienkami inej značky. Fantázii sa medze nekladú: navliecť na šnúrku a voilà náramok; dokonalý tvar, čoby donut do Barbie domu, alebo... Čo by napadlo vám (pošlem srdiečko, ak máte nejaký iný tip 😉)?

So zložením vás zaťažovať nebudem, čítať vieme každá, a čo ktoré balenie konkrétne obsahuje, je riadne uvedené na obale. Ja sa snažím nad tým nejak nezamýšľať, a keď píše, že to obsahuje xy% vlákniny či cukru, tak tomu verím, odfajknem si to v kalorickej tabuľke ako "done" a idem variť obed, tam toho treba napočítať podstatne viac. 🙃

Čo sa týka ceny, je to taký ten klasický priemer s porovnateľnými produktmi, pohybuje sa okolo 4,50€ (v závislosti od obchodného reťazca), a v akcii viete kúpiť 400g balenie aj za výborných 2,60 - 3,00 €. Čo poviete? Stojí za vyskúšanie. 😇

Sadla som si na stoličku, kde sme predtým spolu sedeli. Jeho stolička bola ešte stále blízko mojej. Doľahol na mňa smútok. Chýbal mi. Veľmi. Na stole ešte stále bola voda, ktorú mi kúpil a ja som si ju vzala do rúk, akoby to bol ten najdrahší poklad. Otáčala som ju a sústredila sa na okamihy, kedy bol so mnou. Vtedy som si to tak naplno neuvedomovala, ale spätne, keď na neho myslím, bol mi skutočnou oporou. Snáď ma nesklame a príde. 

Voda vo fľaši narážala do strán, presne ako moja láska k Joelovi. Bola som ním presiaknutá až do duše. Keby ma požiadal, poď so mnou, šla by som. Keby chcel, aby som zmenila vo svojom živote čokoľvek, urobila by som to. V hĺbke srdca som však tušila, že on to neurobí. Jeho náklonnosť ku mne je iná ako tá moja. Možno by som mala prezradiť, čo cítim.

"Hĺbka tohto sveta nespočíva v tvojich pocitoch. Vedia byť premenlivé." 

Strhla som sa. Bola som tak zahĺbená do seba, že som si nevšimla, že Joel stál nado mnou. Jeho tvár bola jemná a pokojná. Ako vždy jeho pohľad priamy a istý tým, čo hovorí. Pozeral na mňa s nehou a zazrela som tam aj trošku smútku. Mne však srdce ihneď skákalo od radosti. Prišiel, svoj sľub dodržal. Hľadela som na neho, akoby som neverila, že je skutočný. Pousmial sa, odtiahol si stoličku a potom si sadol oproti mne. Zacítila som jemné sklamanie, že je tak ďaleko.

"A čo je potom isté?" vyšlo zo mňa ako prvé. Joelov kútik pier sa jemne mihol dohora a opäť sa zahľadel na mňa. Ako vždy vyzeral neodolateľne a moja rovnováha bola narušená. Strašne rýchlo mi bilo srdce a klopila som zrak, aby som to zakryla. 

"Dáva ti tvoje srdce istotu?" spýtal sa priamo. Preglgla som na sucho. Jediná istota v mojom srdci, boli pocity k nemu. Odhodlala som sa opäť na neho pozrieť. Poviem mu to? Pozeral na mňa takým jasným pohľadom, že som pocítila strach. Čo ak ho svojou úprimnosťou od seba odoženiem? A istota bola fuč. Mal pravdu. Nič v mojom živote mi nedávalo istotu. Maxova nehoda mi otvorila oči. Moja rodina bola ako loďka na rozbúrenom mori. Boli sme zničení a stratení. Opäť som na neho pozrela. Ani on mi nedával žiadnu istotu. Pokrútila som hlavou a tým odpovedala na jeho otázku. Čakala som, že povie niečo v tom zmysle, že tak vidíš. Bude ma poúčať a ja sa nechám. Ale on nič, iba mlčal a hľadel na mňa. V tvári ani náznak pýchy alebo nadradenosti. Akoby aj on sám hľadal odpovede. 

ℒℴνℯ❤ 

❤ Dalibor Špok ❤

❤ Známe to všichni. Úzkost, shon, stres, špatná nálada, deprese. Nestíháme, nejsme šťastni. Nedokázali jsme, co jsme měli. Tyto psychické symptomy jsou civilizační nemocí dnešní doby, podobně jako infarkt nebo alergie. Nejsou tedy vždy znakem „vnitřní“ psychické poruchy. Často jsou – stejně jako ostatní civilizační onemocnění – následky našeho nesprávného životního stylu.

❤ Existují dva typy cest ke snížení našich negativních pocitů: cesty přímé a nepřímé. Často se soustředíme především na ty nepřímé. Jejich primární účel je odlišný než vést k naší radosti. Ta je až důsledkem toho, že se někam posuneme, něco vyřešíme, něco dáme do pořádku. Zahrnují oblasti našich vztahů, práce či studia, naše dílo, koníčky a podobně.

❤ Máme‑li úzkost ze zítřejšího jednání v práci, můžeme se připravit.
Štve‑li nás partner, chceme s ním důvod naší zloby probrat.
Nevíme‑li, jaké povolání se pro nás hodí, pomocí různých technik se budeme poznávat a experimentovat…

Pokud se v uvedených oblastech posuneme, pak můžeme očekávat i zlepšení naší nálady, stresu, depresí.

ℒℴνℯ❤ 

❤ Ramona Siringlen ❤

❤ Okolnosti za kterých přicházíme na svět, události provázející naše početí, prožité pocity v lůně maminky a zážitky raného dětství to vše výrazně formuje náš nastávající život. Všechny tyto zkušenosti se ukládají v našem energetickém poli a i když na vědomé úrovni zapomeneme, jsou stále naší součástí. A přitahují nám do života další zkušenosti odpovídající dané vibraci. A my nechápeme. Nechápeme proč se nám to či ono děje, když jsme se přeci tak snažili. Proč se nám opakuje určitý vzorec. Proč? Najdeme li v sobě ochotu, odvahu a sílu se na svou minulost podívat, přijmout bolesti a zklamání a následně je transformovat, dovolíme sami sobě stát se vítězem. Vítězem nad sebou samým. S naší proměnou a léčením se vždy léčí a hojí i naše rodová linie a to myslím stojí za úvahu.

❤ Obrátila se na mě velice laskavá a moudrá žena s prosbou o nahlédnutí okolností jejího početí. Byla totiž ve velmi ranném věku adoptována. Věděla o tom, avšak v nedávné době začala na sobě intenzivněji pracovat a pocítila potřebu se jaksi srovnat se svými původními biologickými rodiči. Nezáleží na tom, že je nepoznala. Oni stále jsou její součástí a nelze je vyloučit z jejího rodinného systému. Něco málo se jí podařilo zjistit, avšak to dalece nestačilo k tomu, aby se mohla vcítit do celé situace a navázat s rodiči na rovině duše nějaký vztah. Přála si tedy znát okolnosti svého početí a zda její biologické mamince nebylo snad nějak ublíženo.

❤ Odpověď, kterou jsem pro ni obdržela jí velice pomohla pochopit a přijmout určité události. Díky její velkorysosti, otevřenému srdci a andělské podstatě s radostí svolila s Vámi její příběh sdílet, vědoma si toho, že jistě jsou mnozí, kterým v mnoha vrstvách pomůže a navíc je to podpora léčení rodů v kolektivním vědomí. Děkuji tedy s úctou za její svolení a lásku.

❤ Akáša – Adopce. Mentální rovnání vztahů s biologickými rodiči a okolnosti početí

Rozveselíme vás aj ONLINE. Ak ste s vaším dieťatkom v nemocnici, alebo sa liečite doma, objednajte si zdravotných klaunov cez interaktívny video-hovor. Sme tu pre vás každý pracovný deň a úplne zadarmo, aby sme vám zlepšili náladu, priviedli vás na iné myšlienky či zahrali pieseň na želanie. 🙂 Vhodné pre deti akéhokoľvek veku, dokonca aj pre tínedžerov!

Rezervujte si termín tu: https://rezervacie.cervenynos.sk/

Prostredníctvom interaktívneho videohovoru sa dieťa stretne s dvomi profesionálnymi zdravotnými klaunmi, ktorí sa mu budú venovať približne 20 minút. Jediné, čo potrebujete, je internet a počítač / mobil / tablet. Ak má pacient menej ako 16 rokov, klaunskú návštevu online pre neho musí rezervovať zákonný zástupca. Klaunské návštevy sú pacientom poskytované bezplatne.

Pomáhame vďaka vašej pomoci. Každý finančný príspevok má pre nás veľký zmysel. Prispejte tu: https://bit.ly/2UOXAHx

Ahojte, ako mamička na materskej (dušou a prácou psychologička) som sa trochu realizovala a nahrala pár Tipov pre komunikáciu s cca 1-1,5ročným dieťatkom 🙂 Je to téma, o ktorej by sa dal vytvoriť aj niekoľkohodinový seminár, ale ja som chcela nahrať niečo krátke a zároveň obsiahle. Takže prinášam rodičovskú 12-minútovku. Verím, že nájdete nejaké tipy, ktoré sa Vám a vášmu dieťatku zapáčia. 🙂 https://www.youtube.com/watch?v=pJdX9VW_ZEw&t=134s

Najskôr by som chcela poďakovať všetkým mamičkám, ktoré si moju recenziu pozrú a dúfam, že im pomôže v rozhodovaní, či cereálie vyskúšať. 

Keď mi prišla správa, že ma vybrali na testovanie, úprimne som sa potešila, ale na druhej strane ma premkol pocit neistoty, keďže nie som žiadna foodblogerka a žijeme momentálne trošku chaoticky. Veď tie, čo máte deti určite viete, aké je fungovanie s novorodencom, či budem mať čas sa hrať a tvoriť nastajlované fotky z testovania. Ale potom som si povedala, že to vezmem tak, ako to je a pridám fotky z našich bežných dní. 

Cheerios cereálie u nás doma poznáme, keďže naši chalani ich majú radi, preto sa tešili, že vyskúšajú aj nové príchute. 

Ako prvé sme skúšali príchuť jablko-škorica. Tie nám chutili veľmi. Dokonca aj len tak, bez mlieka alebo jogurtu. Majú takú jemnú vôňu a chuťovo sú veľmi vyvážené. Neprebíja tam vôbec škorica nad jablkom, ako som sa obávala. Chalani si ich robili s mliekom na raňajky ako rýchlovku, keď sme nestíhali do školy, škôlky. Bola to aj pre mňa veľká záchrana, že som nemusela stresovať, či stihneme, lebo veľkáč vie nachystať cereálie sebe a teraz prekvapil a pripravil aj bratovi. 

Tieto cereálie sa zjedli u nás v priebehu 4 dní. Potom prišli na rad čisto ovsené, bez príchute a na rovinu poviem, tieto u mojich chlapov teda vôbec nebodovali. Myslela som, že ich trošku prekabátim, keď poviem, že sú rovnakej príchute, ale nedali sa oklamať, keďže tieto boli absolútne bez chuti. Neviem ako ostatné deti, ale moje by privítali keby z nich bolo cítiť aspoň nejakú jemnú chuť alebo aspoň troška sladkosť ako u iných cereálií. Ja som ich teda zúžitkovala pre seba, na raňajky s jogurtom alebo som si tam pridala aj troška medu. Chuťovo by som ich prirovnala k ovseným vločkám. Myslím, že v tejto mojej, aj keď kratšej recenzii som napísala všetko, čo by vás mohlo zaujímať, ale kľudne, ak budete mať nejakú otázku, rada na ňu odpoviem. Na záver chcem poďakovať koníku za možnosť testovať tieto cereálie a tým, čo dočítali do konca, za prečítanie. 🙂

#test_cheerios #recenzia #cheerios_skusenosti

"Akože nejde o teba? Keby Boh nechcel, nestretli by sme sa."

Vchádzalo do mňa jemné podráždenie. Stále nechápal, aký je v mojom živote dôležitý a ja som nevedela ako mu to vysvetliť tak, aby som sa aj ja sama necítila nepríjemne.

"To máš pravdu. Naše stretnutie je aj pre mňa záhada. V tento okamih tu však ide o niečo iné ako o mňa a o teba. Skús si spojiť jednotlivé časti do seba a nájdeš celok, ktorý ti v živote chýba."

Boli sme pri sebe naozaj tesne blízko. On hľadel na mňa a ja na neho. Stačil by kúsok a naše pery by sa spojili. Môj prvý bozk práve s ním. Bolo by to neopakovateľné. Veľmi som po tom túžila a na okamih som podobnú túžbu v jeho očiach tiež zazrela. 

"Musím teraz odísť, ale vrátim sa, čo najskôr sa mi bude dať." zašepkal, postavil sa a odišiel.

Ako vždy. Keď som to najmenej čakala. Odišiel. Vyschlo mi v krku a musela som sa napiť. Pocítila som rovnaké sklamanie ako prvý, druhý a už neviem koľký raz. Tentokrát však sľúbil, že sa vráti. Rozhodla som sa, že pôjdem aspoň pozrieť Martina. Za celý čas som za ním nebola ani raz. 

"Bude dobre, ak sa vrátime naspäť." vytrhol ma z príjemného dumania jeho známy hlas. Prikývla som. Ako prvý sa odtiahol on a potom sa postavil. Nepozrel sa na mňa. Iba s miernym odstupom čakal, kedy sa postavím aj ja. Ponaťahovala som si telo a potom sa postavila k nemu. Obaja sme pomaly vošli dnu a bez slova stúpili do známeho výťahu, do známej čakárne s miernym odstupom medzi sebou. Keď som mala chuť sa ho spýtať, čo sa stalo, pristúpil k nám lekár.

"Slečna, nechcem budiť vášho otca, môžete ísť so mnou do kancelárie vy? Potrebujem vám niečo povedať." 

Po týchto slovách som sa zdesene pozrela na Joela, ktorý na mňa povzbudivo pozrel a prikývol, aby som šla. Potichu som ho poprosila, aby išiel so mnou. Pomaly kráčal za nami.

Keď sme vstúpili dnu ovanula ma mentolová vôňa zmiešaná so zvláštnou vôňou nejakých byliniek. Lekár ukázal na stoličky a slušne nás požiadal, aby sme si sadli. Pozerala som zmätene na lekára, stôl, okolo kancelárie a napokon na Joela. Ten na mňa povzbudivo pozrel, aby som sa nebála. Lekár niečo pozeral v papieroch a potom sa na mňa vážne zahľadel. Sucho som prehltla a zaťala pery.

"Viete, slečna, v noci nastali komplikácie s vašim bratom. Okolo polnoci mu začali pípať stroje a z lekárskeho hľadiska mu na dosť dlhý čas zlyhal mozog." Lekár sa odmlčal a ja som si rukou zakryla ústa. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Joel ma chytil za druhú ruku a jemne po nej pohladil. Potom sa opäť na mňa lekár pozrel a pomalým a istým hlasom pokračoval.

"Nevedeli sme mu žiadno pomôcť, ale potom nastal zvláštny jav. Neviem ho lekársky popísať inak ako zázrak. Všetko po pätnástich minútach začalo fungovať, akoby sa nič nestalo a keď sme mu urobili magnetickú rezonanciu po opuchu mozgu nebol žiadny náznak. Dokonca bol mozog bez jedinej známky poškodenia. Doteraz to ja ani môj tím nevieme pochopiť."

Začula som Joelov hlas. 

"Neboj sa, všetko je v poriadku."

Prebrala som sa a vydesene otvorila oči. Zrýchlene som dýchala a zmätene pozerala dookola. Všade bolo ticho a svetlá, ktoré svietili na strope boli jemne stlmené. Videla som ocka s opretou hlavou o stenu a privretými očami. Jediný, kto nespal bol Joel. S prívetivým pohľadom ma stále držal v náručí a snažil sa ma upokojiť. Nechápavo som si pretrela oči. Potom som si v plnosti uvedomila, kde som a kto ma drží. Zaplavila ma úľava. Opäť som pozrela do jeho tváre. Boli sme dosť blízko seba. Stačil by malý pohyb a mohli by sme sa dotknúť perami. On sa však narovnal a povedal vážnym hlasom.

"Bol to iba sen. Všetko je v poriadku, nemusíš sa báť."

Prikývla som a snažila som sa dostať do normálu. Ten sen bol až príliš reálny a mňa sa hlboko dotkol. Odtiahla som sa od Joela a vzpriamene si sadla. Prekvapene na mňa pozrel, akoby to nečakal. Vzala som si fľašu s vodou a napila sa. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som na zem.

"Potrebujem trochu čerstvého vzduchu." povedala som mierne po tichu, akoby pre seba.

Veľmi som sa potešila, keď nám prišli cereálie na testovanie, lebo to bola moja prvá testovačka.

Najprv som ochutnávala ja. Bola som trochu sklamaná, že celozrnné krúžky sú bez príchute. Bola som si takmer istá, že deckám nebudú chutiť. Najmenší dvojročný prekvapil, a hneď sa do nich pustil. Len tak, na sucho si ich vyďobkával, keďže mlieko neľúbi.Najprv som ochutnávala ja. Bola som trochu sklamaná, že celozrnné krúžky sú bez príchute. Bola som si takmer istá, že deckám nebudu chutiť. Najmenší dvojročný prekvapil, a hneď sa do nich pustil. Len tak na sucho si ich vyďobkáva, keďže mlieko neľúbi. 

Prišla na rad dcéra, 4-ročná. S mliekom nechutili, ale zachránilo to vanilkové acidko. 

Žiaľ, u najstaršieho, 6 ročného vôbec neprešli. Je zvyknutý na čokoládové cereálie. 🤦‍♀️

Keďže si dávame raňajkové cereálie iba s mliekom, táto bezpríchuťová varianta u nás nevyhrala. Tým, ktorí si ich ľúbia zamiešať s jogurtami či ovocím, môžu viac vyhovovať. 

Asi ich dochrúmeme len tak, na sucho, pri telke, deckám pripomínajú burizony. 

Pred necelými dvomi týždňami mi na dvere zazvonil kuriér, že mi doniesol balíček, ktorého obsahom boli cereálie Cheerios na testovanie z Modrého koníka. Moja 3 ročná dcéra ho vítala už pri dverách so slovami WÁÁÁU (teší sa každému balíčku, či je, alebo nie je určený pre ňu). V balíčku nás čakali dve 400 g balenia cereálií Cheerios – ovsené a jablkovo-škoricové.

Staršia 10-ročná dcéra 5 dní v týždni raňajkuje cereálie každého druhu, tvaru, či príchute s mliekom alebo jogurtom, keďže popri dištančnom vzdelávaní sa jej nechce skoro vstávať a chystať si iný typ raňajok (pečivo, mäsové výrobky, zelenina, vajíčka, syry), ktoré zas preferuje cez víkend, kedy si k stolu sadá spoločne celá rodina. Mladšia, 3-ročná, dcéra Grétka zas uprednostňuje šunku, syr a pečivo a cereálie chrúmala skôr ako desiatu, či olovrant. No a posledným "testovačom", ktorého tiež testovanie neminulo, bola naša niekoľkomesačná mačička Charlie, ktorú potajme kŕmila Grétka so slovami: „Papaj, mňam, mňam!“

Testovať sme začali najprv balíček s jablkovo-škoricovými cereáliami, neskôr ovsené (môj favorit do bielych jogurtov). Po otvorení jablkovo-škoricového balenia ma ovanula neskutočne príjemná vôňa jablka a škorice (priznám sa, že som si k cereáliám privoniavala veľmi často). Obal je hnedo zelený, s dominantným zeleným jabĺčkom a škoricou. Ovsený balíček má zas hnedo-béžový obal, na ktorom je znázornená obilnina a „kolieskové“ cereálie. Tieto oba obaly na prvý pohľad nezaujmú deti, skôr rodičov.

Niektoré cereálie, ktoré sa predávajú na slovenskom trhu, obsahujú veľa cukru a namiesto celozrnnej múky sú vyrobené z bielej múky, preto som sa zamerala nielen na prednú, ale aj na bočnú, či zadnú stranu, kde je podrobne popísané zloženie na jednu porciu (30 g), na 100 g a na jednu porciu vrátane mlieka (30g cereálií a 125 ml mlieka).

Bielkoviny zastávajú v organizme predovšetkým stavebnú funkciu a potrebujeme ich na rast a obnovu všetkých buniek a tkanív  v tele, na činnosť svalov, na tvorbu hormónov, enzýmov, protilátok a ďalších biologicky významných látok a okrem iného prispievajú aj k pocitu nasýtenia.

Sacharidy sú súhrnný názov pre všetky cukry, teda cukry zložené, cukry jednoduché i vlákninu. Z týchto všetkých cukrov sú jednoznačne najrizikovejšie jednoduché cukry, konkrétne sacharóza, laktóza, glukóza a fruktóza. Jednoduché cukry prijímame hlavne v podobe sladených produktov, vrátane cereálií. Ich vyšší príjem je spojený s vyšším rizikom vzniku inzulínovej rezistencie a tiež s ochoreniami ako sú obezita, cukrovka, či metabolický syndróm.

"Viem. Viem ako sa cítite a viem, čím si prechádzate. Neviem ako ti dodať odvahu v tom, čo teraz zažívaš. Jediná istota, ktorá tu nad nami svieti je Ježiš. On je Svetlo z tejto tmy, ktorá vás pohltila. A On je zdrojom obrovských zázrakov v ľudských životoch. Aj ja som jeden z nich." povedal jasne a s istotou. Cítila som, že v tejto odpovedi sa skrývalo niečo omnoho hlbšie ako len to, čo tu zaznelo.

Pozerala som do jeho očí a on do mojich. Tvár mu znežnela a chytil mi opäť moju dlaň do svojej.

"Bude to v poriadku, ver Jemu." pustil moju ruku a prstom ukázal na miesto, kde sa nachádza srdce. Prikývla som. Pritisol si stoličku k mojej a privinul si ma opäť vo svojom náručí. Priamo na miesto, kde ukazoval pred chvíľou. Zaplavila ma obrovská vlna nehy a rozbúchalo sa mi srdce. Teraz v tejto obrovsky ťažkej skúške bol mojou istotou ten, ktorý mi pred pár hodinami oznámil, že odchádza. Snažila som sa túto ťarchu odhodiť a zahalila som sa do jeho nádhernej vône. 

Ďakujem ti, Bože za neho, hovorila som si pre seba a v duchu si opakovala jeho slová istoty. Môj brat bude v poriadku. Joel neodíde a ostane so mnou. Chcela som tomu veriť. 

"Chvíľku si oddýchni." povedal po tichu a nežne ma hladil po vlasoch. Privrela som oči. Aspoň na okamih chcem cítiť, že sa nič nestalo. 

Kráčala som po tenkom ľade. Bol všade, kam som sa pozrela. Cítila som obrovský chlad. Zima sa mi dostávala až pod nechty. Pálila ma. Štípala. Bola nepríjemná a ja som sa snažila nájsť východisko ako od nej uniknúť. Krok a potom druhý a zrazu.... puk.... Začula som praskavý zvuk a otočila som sa. Za mnou viedla obrovská puklina. Pocítila som strach a rozbehla sa. Lenže ten zvuk sa prehlboval. Bol stále silnejší a silnejší. Až som sa prepadla. Do ľadovej vody. Po prekonaní obrovského šoku z  mrazivého pocitu som sa snažila vyškriabať hore. Lenže som sa opäť šmykla a padla som ešte hlbšie. Videla som ako sa ľad nado mnou uzatvára a ja padám. Stále hlbšie a hlbšie. Pohltila ma čierna tma. Zatvorila som oči. Vychádzal zo mňa posledný dych. A zrazu ma zaplavilo obrovské, jasné, teplé svetlo. Otvorila som oči a snažila sa privyknúť si naň. Z toho svetla vyšla postava. Bola odetá v bielom rúchu a vystierala ku mne ruku. Chcela som sa ho dotknúť, ale aj napriek tomu, že bol blízko, nemohla som. Niečo mi v tom bránilo. Pred nami sa objavila priehľadná stena a na nej som videla tváre. Svoju, mojich rodičov, môjho brata, Martina. Mihali sa tam dejstvá z minulosti. Obraz zastal na nemocničnej posteli, kde ležal môj brat. Bol napojený na veľké množstvo hadičiek. Pristúpila som bližšie a všimla si, že pri jeho tele sa odohráva zvláštna situácia. Tma akoby sa bila so svetlom. Videla som tú postavu v bielom rúchu. Svetlo žiarilo všade okolo neho. Pristúpil bližšie k bratovej posteli a dotkol sa jeho srdca. Zazrela som, že prístroje začali podozrivo blikať a pípať. Displeje ukazovali rovné čiary a tvár môjho brata celá zbledla. Skríkla som.

"Váš syn je vo veľmi zlom stave. Museli sme ho uviesť do umelého spánku. Má silný opuch mozgu s obrovskou krvnou zrazeninou a táto noc bude kritická."

"Pán doktor, prežije to?" spýtal sa ocko so zatajeným dychom. Mamka ledva stála na nohách. 

"Nemôžem vám teraz dať žiadnu istotu. Verte, že áno a že sa stane zázrak." lekár ho chytil za plece a bolo vidno, že hlboko súcití s naším stavom. Z lekárskeho hľadiska však urobil všetko, čo bolo v jeho silách. Povedal to druhý lekár, ktorý sa po chvíľke postavil vedľa neho. Mamka po týchto slovách odpadla. Sestričky ju rýchlo dali ľahnúť na lôžko na kolieskach a niečo jej pichli. Keď ju lekár vyšetril, uistil nás, že je v poriadku. Potrebuje si iba oddýchnuť. Zažila obrovský psychický šok a nasadili jej niečo na spanie.

Ocko sa po týchto slovách trošku upokojil. Smutne si sadol vedľa mňa na stoličku. Chvíľku mlčal. Trhalo mi srdce pozerať sa na jeho nešťastnú a strnulú tvár. Vždy som ho videla usmiatého, bol mojim údatným kráľom v ťažkých situáciách. Teraz to bolo naopak. Ocko skutočne trpel.

"Oci? Ver Bohu, že spraví zázrak." chytila som ho za ruku a on sa na mňa prekvapene pozrel.

"Bohu? Ako mám veriť, že nám pomôže, keď dopustil, že môj syn je v takomto stave." trpko vyslovil tento krutý verdikt.

Ticho adventu. Tento rok sa nám žiada akosi viac. Vyhnúť sa obchodným centrám, preplneným uliciam a nájsť úkryt doma, v kostole, v prírode. Počúvať praskajúce drevo v kozube, smiech našich detí (občas aj bojové pokriky🙉😂), koledy a vychutnávať si pomalý príchod Vianoc.

Po svadbe sme si s manželom vytvorili adventný kalendár s aktivitami, zameranými na spoločne prežívaný čas adventu. Tento rok prišiel čas, aby sme do adventných aktivít zapojili aj naše deti. Katku už pomerne plnohodnotne a Jakubka aspoň tak spolovice.

Adventné aktivity si môžete stiahnuť v pdf verzii na blogu (https://www.zvukyluky.sk/adventny-kalendar-pre-deti/). Nájdete tam aj pár tipov na DIY adventné kalendáre. Aktivity sú rôznorodé, cez tvorivé, aktivity vonku, čas strávený doma, až po duchovné prežívanie adventu. V kalendári som ponechala aj prázdne kartičky, do ktorých si môžete dopísať vlastné. Cieľom bolo, aby nás aktivity nevyčerpali, práve naopak. Teda sú to pomerne časovo aj materiálovo nenáročné záležitosti. K aktivitám si môžete pridať aj nejakú drobnosť do vrecúška, zdravú maškrtu, našla som inšpirácie s dielikmi lega, puzzle, napadli mi aj postavičky z betlehema, ktoré by sme si takto do Vianoc nazbierali do jasličiek.

Nech je pre vás čas adventu časom ticha a radostného očakávania Vianoc 😇🙏🎄.

Na konci čakárne boli malé stoly so stoličkami. Vedľa bufet a automat na nápoje. Sedel tam. Do srdca mi opäť vošla nádej, keď som uvidela jeho modré oči ako na mňa pokojne hľadia. Akoby ma na diaľku hladkal a upokojoval. V mysli som začula jeho slová. Kolísali ma a uisťovali, že všetko bude v poriadku.

"Donesiem vám niečo na pitie." ponúkla som sa a ocko súhlasne prikývol. 

Kráčala som pomaly a pokojne. Vedela som, že môj prístav je blízko. Búrka postupne ustávala a nahrádzal ju jemný teplý vánok. Sadla som si na stoličku vedľa neho. Na stole boli položené tri malé fľaše vody. Pozrela som sa na ne a potom na neho. Jeho starostlivosť neustávala.

"Ako sa má tvoja mamka?" zahľadel sa nežne na ňu.

"Je zlomená. Veľmi sa bojí." povedala som tichým hlasom. On prikývol. Akoby chápal, čo teraz prežíva. 

"Kúpil som vám vody." povedal potichu a starostlivo.

Sme mamy. Naším revírom je domácnosť. Naším srdcom je rodina. Naším poslaním je byť jednoducho nezastaviteľná. Áno, my mamy toho počas choroby veľa nenaležíme. Staráme sa doma o všetko a o všetkých, akoby sa nič nedialo. Veď ochorela mamina, nie tatino a deti. Ďalej si pokojne „mamovatieme“, perieme, varíme, upratujeme, prechádzkujeme, nakupujeme. No chorobu je nutné vyležať, inak by nám to naše telo mohlo časom nepekne spočítať...

Keď som si brala svojho muža, povedala som mu, že soplík nie je smrteľná choroba a budeme sa starať jeden o druhého, v zdraví aj v chorobe. Čiže aj on o mňa, nie len ja o neho. No teraz vážne. To, že chorý človek patrí do postele a nie medzi ľudí, vie aj malé dieťa. Ale každý organizmus má svoje limity. Našťastie, keď ochoriem (a to už musí byť strašný masaker), môžem sa s pokojným svedomím spoľahnúť na svojho manžela. Síce je naša domácnosť ako po výbuchu, malej oblečie sviatočné oblečenie do piesku či pyžamové tričko na ihrisko, no stále to všetko robí rád a s láskou, bez reptania. A čo je hlavné, prežijeme to. Ja ich za odmenu manažujem z postele a priebežne kontrolujem situáciu. A aby sa táto “soplíková katastrofa” u nás doma neopakovala príliš často, snažím sa počas celého roka myslieť na zdravie našej rodiny. Chcete vedieť, ako rozoznať chrípku od obyčajného soplíka? Čo môžete vy sami urobiť pre svoj imunitný systém? Kto je chrípkou ohrozený najviac a prečo je dobré nechať sa zaočkovať každý rok? Ako si počas chladných jesenných dní udržať zdravie a telo v kondícii, kde hľadať inšpiráciu na skvelé cvičenia a chutné recepty a ako si zachovať v súčasnej korona situácii chladnú hlavu? Ako farmaceut, no najmä ako mama, sa riadim 3 pravidlami...

1. Pre svoju rodinu chcem to najlepšie

Vyvážená strava je základom zdravia veľkých aj malých. Imunita začína už v našom čreve! Preto je logické, že to, čo jeme, má zásadný vplyv na to, ako funguje naša imunit. A asi naozaj platí, že sme to, čo jeme. Áno, neexistuje zázračná potravina, ktorá naštartuje imunitný systém k úplnej dokonalosti, no naše telo je dokonalý systém orgánov, tkanív a buniek, ktoré pre svoju optimálnu funkciu vyžadujú pestrosť a kvalitu na tanieri. Dôležitý nie je iba vitamín C, ale potrebujeme celý komplex vitamínov a minerálov, ktoré by sme mali dopriať deťom a aj sebe. Ak sa nevyznáte v mori výživových doplnkov a voľnopredajných liekov určených na posilnenie imunity a zbavenie sa sezónneho prechladnutia či chrípky, nechajte si poradiť od odborníkov. Hlavne sa nedajte zlákať iba na reklamu či pekný obal. Hlavne čítajte zloženie a premýšľajte nad tým, čo naozaj potrebuje vaše telo.

2. Prevencia je na prvom mieste

Máte horúčku, nádchu, suchý kašeľ, bolesti hlavy a svalov, pociťujete únavu, bolesť hrdla a sťažené dýchanie? O slovo sa pravdepodobne prihlásilo akútne vírusové ochorenie - chrípka. Chrípka môže postihnúť kohokoľvek, bez ohľadu na vek či pohlavie. Až tretina nakazených šíri vírus chrípky na iných aj vtedy, keď sa u neho neprejavujú žiadne príznaky ochorenia. Dospelý človek infikovaný vírusom chrípky je infekčný jeden deň pred prepuknutím príznakov až do piateho dňa od vzniku ochorenia. Vyššia úroveň zaočkovanosti v našej populácii prispieva k zlepšeniu epidemiologickej situácie a k zníženiu výskytu chrípky, čo je veľmi dôležité v školách, väčších kolektívoch, ale aj pre nás mamy, ktoré sa musia starať doma o všetko a všetkých. No najmä v zariadeniach sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach, kde sú umiestnené rizikové osoby, čiže chorí ľudia, ktorých by chrípka mohla doslova zabiť.

Nákup hračiek pre bábätká je často intuitívny. Mnoho ľudí má pocit, že s väčšinou hračiek sa bábätká ešte plnohodnotne zahrať nedokážu, a tak siahajú po takých, ktoré v detskej izbe dobre vyzerajú, alebo sa spoliehajú, že ich deti využijú neskôr. Potrebujú novorodenci vôbec hračky a ak áno, tak aké? 

Od narodenia do prvého pol roka života prebieha detský vývoj najrýchlejšie. Detské zmysly sa rozvíjajú postupne, rovnako ako ich jemná motorika či myslenie. K správnemu detskému vývoju môžu napomôcť aj hračky. Dieťatko ich nepotrebuje veľa, no mali by byť vybraté správne – to je aj filozofia siete hračkárstiev TOYETO, ktoré sa zaoberá výberom hračiek pre potreby detí všetkých vekových kategórií, vrátane tých najmenších.

Hračky môžu urýchliť rozvoj zmyslov

Bábätká v prvých mesiacoch napredujú naozaj veľmi rýchlo, a čím viac rôznym podnetom ich budete vystavovať, tým väčšmi im pomáhate rozvíjať ich zmysly.

Zrak novorodencov si stále privyká na denné svetlo, kvôli čomu vidia bábätká približne do jedného mesiaca stále rozmazane. Najlepšie vidia predmety, ktoré majú blízko očí (20-30 cm), a preto je najlepšie rozprávať sa s nimi v naozaj tesnej blízkosti ich tváričky. Už v tomto období môžete ich vnímanie stimulovať rôznymi podnetmi, napríklad hračkami vo výrazných farbách.

Takýmito hračkami môžu byť napríklad hrkálky, ktoré kombinujú zaujímavé farby so zvukovými efektmi. Tak ako zrak sa totiž po narodení vyvíja aj sluch dieťatka. Predstavujte dieťatku celú škálu rôznych zvukov, od tých veselých, ktoré ho pobavia až po pomalé monotónne, ktoré mu pomôžu upokojiť sa. Výskumy tiež ukazujú, že deti do jedného roka, ktoré sú pravidelné obklopované hudbou a melódiami dokážu rýchlejšie reagovať na podnety a často u nich prichádza rýchlejší nástup reči.

Ležím v posteli, v dome ticho (konečne🤪). Počuť len kvapky dažďa na strešnom okne. Dievčatá sa konečne neškriepia, pokojne oddychujú vo svojich izbách a snívajú svoje krásne sny🤩Vedľa mňa ležia muži môjho života - z ľavá manžel NAHLAS dýcha, a v pravo v postieľke sladko spinká náš syn🥰 nemôžem spať asi si telo aj hlava chce vychutnať ten Božský kľud. A zrazu mi napadne : žena je zem,pôda, hlina, pole… a muž je roľník,gazda,...zasadí svoje semienko do zeme a ak chce aby z neho vzišla rastlinka,  musí sa starať o svoju zem a aj o to semienko ktoré doň vložil. Aku náročnú úlohu má muž. Nie vždy sa semienko, ktoré zasadil premení na rastlinku...niekedy semienko v zemi zanikne... inokedy vzklíči ale potom  uhynie,…Muž sa nevzdáva. Stále sa stará o svoju zem. A raz semienko vyrastie v prenádhernu rastlinu...zo zeme, ktorá ju živila a vďaka gazdovi, ktorý sa staral nielen o semienko ale aj o svoju zem ❤️