Irituje vás rozdelenie na chlapčenské a dievčenské hračky, alebo, naopak, je detská izba vášho chlapca plná autíčok a vaše dievčatko túži len po bábikách? Oba tábory majú svoju časť pravdy. Aký je názor odborníkov a ako vybrať vhodný darček pre chlapca či pre dievčatko?

Určite ste sa stretli so zaužívaným označovaním modrej farby ako chlapčenskej a ružovej ako dievčenskej. Rovnako stereotypné býva delenie hračiek pre chlapcov a pre dievčatá. Kým ako dievčenské hračky sa najčastejšie označujú bábiky, kočiariky či kuchynky, chlapcom zvyčajne „priraďujeme“ autíčka, vláčiky či akčnejšie hračky. V súčasnosti sa však čoraz častejšie stretávame s názorom, že hračky samy o sebe sú rodovo neutrálne a pri ich výbere by sme sa nemali nechať obmedzovať tým, či sú označované ako chlapčenské alebo dievčenské. 

Súhlasí s tým aj detská psychologička a psychoterapeutka PhDr. Eva Reichelová, CSc.: „Hračky, ktoré deti vyhľadávajú, napĺňajú ich potreby. Delenie na dievčenské a chlapčenské nemá zmysel. Hra s bábikou napríklad v deťoch napĺňa potrebu starostlivosti o niekoho. Dievčatá majú svoje bábiky, o ktoré sa starajú, hladkajú, ukladajú ich spať. Túto potrebu majú rovnako aj chlapci, často však tieto pocity prenášajú do hry s inými hračkami, ktoré majú k dispozícii. V ich hre sa napríklad namiesto bábätka-bábiky starajú o autíčko.“ 

Autíčka alebo bábiky?

Delenie na dievčenské alebo chlapčenské hračky však nie je len marketingovým ťahom predajcov hračiek. Niekoľko výskumov naznačuje, že výber hračiek majú na svedomí aj hormóny a genetika – deti s vyššou hladinou testosterónu zaujmú viac hračky, ktoré majú kolesá. Rovnako sa to prejavilo aj pri spôsobe, akým sa s hračkami hrajú – pri vyššej hladine testosterónu bola hra „akčnejšia“, a to aj v prípade, že šlo napríklad o hru s bábikou. 

K rozdeleniu na chlapčenské a dievčenské hračky dokonca prirodzene inklinovali aj zvieratá! Štúdie na samičkách a samčekoch opíc ukázali, že samičky intuitívne siahali po bábikách, kým samci po autíčkach. Neutrálne hračky ako plyšové zvieratká či knihy zaujali obe pohlavia približne rovnako. 

V rôznych podobách a prípadoch som dostávala okrem prosby o radu ku kúpe nového kočíka aj otázky ku kočíkom použitým. A viete čo? Kupovať používaný, 'ojazdený' športový, golfový či kombinovaný kočík z bazáru je v skutočnosti celkom veda! A to vo viacerých bodoch - najprv sa musíš (v hlave, ale aj na internete) zorientovať a vyfiltrovať, aké kočíky vlastne hľadáš... Nájsť ich v bazárovej ponuke toľkých existujúcich bazárov (a ak si k tomu vezmeme, ako niektorí ľudia píšu - gramatika, neuvedú značku, skomolia typ atď.) je vcelku umenie! A keď už si vyselektuješ niektoré kočíky z druhej ruky, ktoré vyhovujú tvojim kritériám... ešte ti ostáva komunikácia (alebo nekomunikácia) s predajcami (ak nereagujú), dohadovanie sa na odoslaní či osobnom stretnutí (o toľko ťažšie teraz, v časoch korony) a skúšanie, či je tento používaný model pre teba ten pravý (a plne funkčný, aby predsa splnil účel). A tak, odpovedajúc na poslednú takúto otázku v Kočíkovej poradni, som sa rozhodla odpoveď zhrnúť do tohto článku - SPRIEVODCU NÁKUPOM POUŽÍVANÉHO KOČÍKA.

NA ČO SI (NE)DAŤ POZOR

Ja osobne som už nakúpila a vozila množstvo nových, ale taktiež veľa používaných, starších i novších kočíkov z druhej ruky. Videla som už rôzne nefunkčnosti a chyby, a na základe toho tu popíšem najčastejšie, na ktoré si pri kúpe treba dať pozor. Rovnako by som rada porozprávala aj o tom, že netreba čakať 'zlatých jednorožcov pod 20 eur' - a pri snahe ušetriť treba normálne akcpetovať bežné opotrebovanie, ktoré ku použitému kočíku proste patrí. Jeho miera sa najpravdepodobnejšie premietne do ceny - čím nižšia cena... veď vieš. A ak cítiš, že kočík aj chceš, ale nezdá sa ti jeho cena, nezodpovedajúca nejakému poškodeniu/opotrebeniu... neboj sa vypýtať si nižšiu. V najhoršom prípade z toho nebude nič, a kočík kúpiš alebo nekúpiš za cenu pôvodnú. No a v najlepšom nejakú zľavu dosiahneš a bude tá otázka stáť za to. Prísť o nič každopádne neprídeš.

ROZPOČET A KOMPROMISY

Prvou dôležitou vecou, ktorú pri výbere ojazdeného kočíka treba spraviť, je určiť si rozpočet a s ním súvisiace kompromisy, ktoré budeš musieť spraviť. Myslím tým - ak za kočík plánuješ dať čo možno najmenej peňazí, malo by ti byť jasné, že nebude v 100% stave, ako nový a bez akýchkoľvek chýb. Vždy platí, že čím nižšia je cena, tým lacnejší alebo nekvalitnejší kočík to je (už aj v stave novom), alebo, pri lepších značkách, to vždy znamená, že je buď dosť starší, alebo má nejakú chybu, alebo iný problém(ik)… Takže s určením ceny a nájdením zodpovedajúcich inzerátov sa vždy informuj na konkrétne chyby a nedokonalosti. Kočík nevylúč na základe tých bežných chýb, ktoré za pár dní jazdenia máš aj s kočíkom novým, ale nauč sa napr. pri nízkej cene akceptovať obšuchy, vyblednutie či iné (zvládnuteľné) nedokonalosti. Najmä ak užívaniu kočíka neprekážajú (napr. prasknutá pena či guma na rukoväti sa ľahko dá vyriešiť koženkovým obalom, čo si jednoducho vieš dokúpiť hoc i na Aliexpress-e, vyblednutá strieška alebo pretrhnutie sa dá v najhoršom prešiť alebo sashe, penové kolieska, ak nemajú inú chybu, sú jazdne úplne ok aj v prípade, že majú v sebe kamienky alebo sú proste výzorovo ojazdené…) 😉.

REÁLNE CHYBY, POŠKODENIA, PROBLÉMY POUŽÍVANÉHO KOČÍKA

Chvíľku som mlčala a snažila sa utriediť si myšlienky. Netlačil na mňa, iba trpezlivo čakal. 

"Vieš ten investor..." zhlboka som sa nadýchla a odpila si z čaju. Nepretržite ma sledoval spaľujúcim pohľadom. Nič však nepovedal, iba ma nabádal pokračovať. 

"Ten investor.. Nakoniec sme sa dozvedeli, že sú dvaja ľudia. Jedným z nich bol Lukáš. A ten druhý..." opäť som sa odmlčala. Položila som šálku na stôl a sledovala svoje prsty. Nechcela som vysloviť jeho meno. Už len spomienka na neho mi spôsobovala nevoľnosť. Po líci mi začala tiecť slza. 

Zrazu sa Joel postavil a prisadol si bližšie ku mne na sedačku. Položil tiež svoju šálku na stôl a dotkol sa mojej brady. Jeho dotyk mi spôsobil, že sa mi vyrojili motýle v mojom podbrušku. Prekvapene som pootvorila ústa a pozrela na neho. Potom mi jemne prstom pohladil líce a zároveň zotrel slzu. 

"Poď." otvoril náruč a ja som sa v nej ukryla. Bolo to neopísateľné. Stačilo jedno objatie a ja som cítila ako sa mi moje vnútro napĺňa pokojom. Každým zvukom jeho srdca sa zo mňa vytrácal strach a menil sa na lásku. Keď svoju tvár vnoril do mojich vlasov a pobozkal ma tam, jemne som sa zachvela. 

"Bol to Vilo. Strašne som sa bála, keď som ho uvidela. Všetko sa mi to vrátilo a ja som len túžila utiecť." hovorila som tlmene ako som sa snažila ukryť v jeho náručí. Jeho svaly na rukách sa pri Vilovom mene napli. Narovnala som sa a pozrela mu do tváre. Jeho čeľusť bola zovretá v napätí. Nervózne si prehrabol vlasy a postavil sa. Potom sa otočil k oknu a privrel oči. Bolo zjavné, že prežíva boj. 

Možno to poznáte samé. Najmä po pôrode sa mnohé z nás boria s kilami navyše. A začnú behať. 

Ja som podobný prípad, aj keď beh ako taký som si nastavila na tzv. Indiánsky. Koľko bežíte, toľko idete aj rýchlou chôdzou.

Robím to už niekoľko rokov a drží ma to vo forme. A samozrejme pomáha mi to udržať si aj veľkosť oblečenia na cca 38-ke. Sem tam sklźnem k 36-ke. Ale takých mesiacov v roku je málo🙂

Nevedela som, že na to, aby som si neubližovala je potrebné posilňovať aj pohybový aparát. Tak napríklad, aby sme sa vyhli bolesti kĺbov musíme posilňovať zadok. Vedeli ste o tom? 

Pre lepší výkon a posilnenie kĺbov mnohí začnú používať aj doplnky stravy. Na trhu je ich veľa. Veľa ľudí konzumuje aj preparát určený pre kone. Aj môj syn to nedávno doniesol. Zdalo sa mi to divné, ale internet je toho plný. Začal to užívať. Našťastie som zistila, že fyzicky mu to neublíži. Iba to jednoducho povedané VYKAKÁ. Na šťastie...

Keďže behávam, chcela som informácie z prvej ruky a podarilo sa mi vyspovedať jedného z naj doktorov na ortopédiu - Tomáša Jakubíka. Ak teda plánujete po novom roku začať behať alebo už beháte a nechcete skončiť na operačnom stole, odporúčam tento ROZHOVOR - PODCAST.

Keď Lukáš odišiel, prehrabol si vlasy a priblížil sa ku mne. Pozeral na mňa naliehavo. Mlčala som. Ešte stále som bola mimo z toho, čo sa stalo. Do môjho srdca vošiel strach. Z Vila, z toho, čo sa stane a z toho, že Joel počul moje vyznanie. Opustí ma? Ozvalo sa v mojom srdci. V hrdle mi navrela hrča, vošlo do mňa nečakané napätie, ktoré mi spôsobilo, že som sa nemohla nadýchnuť. Zatmelo sa mi pred očami a cítila som ako padám. 

"Lebo občerstvím ustatú dušu a prahnúcu dušu upokojím."(Biblia, Jer 31:25). Znel tichý hlas v mojom vnútri. 

Prebrala som sa u Noemi v obchodíku. Sedela u mňa a usmievala sa. Ihneď som sa posadila. 

"Pokojne, moja milá. Napi sa." podala mi pohár. Chuť vody ovlažila moje suché hrdlo. 

"Ďakujem. Čo sa stalo?" spýtala som sa zmätene. 

Noemi privrela oči a zahľadela sa do okna. 

"Pán Lukáš a kedy príde váš kolega?" spýtala sa so záujmom Anetka. 

"Prosím, hovorte mi Lukáš." povedal zdvorilo a nasmeroval na mňa naliehavý pohľad. Nereagovala som na neho a otočila sa. Tvárila som sa, že triedim hromadu kníh, ktoré som mala pred sebou. 

"Vidím, že ma už očakávate." začula som povedomý hlas, ktorý prichádzal od dverí. Cítila som ako mnou prešiel chlad. Rýchlo som sa otočila. Tvár, ktorú som zazrela sa cynicky usmievala. Bol to Vilo. Moje telo zmeravelo. Všetko sa zastavilo a do môjho srdca sa rýchlosťou blesku vtesnal strach a odpor. V okamihu sa mi vrátili spomienky na neho. Jeho pohľad potemnel a mne sa zatmelo pred očami. Roztriasli sa mi kolená a v zápätí som sa zachytila o najbližší stôl. Lukáš ihneď zareagoval a podržal ma. Anetka nechápavo na nás hľadela a rýchlo mi doniesla stoličku. Vo Vilovej tvári sa zračila zábava. Vždy, keď som sa na neho pozrela, rozbúšilo sa mi srdce strachom. Vedela som, že by si pred Lukášom a Anetkou nič nedovolil. Aj napriek tomu som mala potrebu ihneď uniknúť. Cítila som ako ma začínajú páliť v očiach slzy. 

"Môžeme začať, Lukáš?" spýtal sa pobavene Vilo. Videla som, že Lukáš zatína sánku a svojim pohľadom ho prepaľuje. 

"Si v poriadku?" pýtal sa so záujmom Lukáš. Anetka behala okolo mňa a nevedela, čo sa vlastne deje. Keď som sa odhodlala pozrieť na Vila, bol otočený chrbtom a ruky mal strčené vo vačku. Opäť ma zaplavili hrôzostrašné spomienky. 

"Prepáčte, necítim sa dobre." povedala som chrapľavým hlasom a utiekla von. Snažila som sa utiecť od toho miesta čo najďalej. Po pár metroch ma dobehol Lukáš. 

Keď sme sa z dovolenky vrátili domov, všetko bolo ako predtým. Iba naša rodina zosilnela a začala stáť na rovnakých základoch. Zistili sme, že nás veľmi baví spoločne hovoriť o Ježišovi ako o našom blízkom priateľovi, ktorý je činný v našich životoch. Cítili sme sa slobodnejší. V omnoho väčšom pokoji sme vyprevadili aj Maxa a Martina na letisku. S prísľubom, že sa čoskoro uvidíme, aj s Maxovou snúbenicou. Priznal sa predtým ako mal odísť, že ju chce požiadať o ruku a ukázal nám prstienok, ktorý strážil ako poklad. Tešila som sa z jeho rozhodnutia. V hĺbke srdca som snívala o dni, kedy ja sama zažijem niečo podobné. S Joelom. 

Dni sa dostávali opäť do starých koľají pracovných záležitostí. Ocko s mamkou chodili skoro ráno do práce a prichádzali neskoro večer. U mňa to bolo obdobne. S tým rozdielom, že takmer každý druhý deň po práci sme sa s Joelom stretávali u Noemi v obchodíku. Buď sme čas strávili v rozhovore s ňou alebo ma Joel brával na miesta, kde sme mohli ostávať sami. Nevedela som sa dosýta nabažiť jeho blízkosti. Niekedy sme len tak mlčali, hľadeli do neznáma a snívali bez slov. Ja opretá o jeho silné ramená a on v mojom objatí s tvárou ponorenou do mojich vlasov. Nepotrebovali sme veľa slov, stačilo, že sme si hľadeli do očí a ja som sa videla v odraze jeho očí. Nikdy mi nepovedal, čo cíti. Bol v tom opatrný a ja som mu nechávala čas. 

Blížil sa čas, keď nám do práce mal prísť nový investor. Pripravovali sme sa naozaj svedomito a verili sme, že s jeho pomocou sa nám podarí knižnicu vylepšiť do modernejších rozmerov. 

Nastal deň D. Hneď od rána sme spoločne všetko s Anetkou chystali. Tešili sme sa na nové možnosti. Na poslednú chvíľu sme sa dozvedeli, že sa nejedná o jedného človeka, ale sú dvaja. Ako prvý, na moje obrovské prekvapenie, vošiel dnu Lukáš. V obleku, s formálnym a vážnym pohľadom, vyzeral úplne inak. Hravosť v jeho tvári vystriedala serióznosť. Privítala ho Anetka. Keď som sa objavila ja, bolo vidieť, že ho zaplavilo prekvapenie. Akoby nečakal, že sa tu objavím. Takmer zabudol, čo sa pri stretnutí sluší. Až Anetka mu pomohla a pozdravila ho. S čo najväčším pokojom som mu podala ruku. Nervózne si pošúchal bradu, otočil sa, aby sa pozrel na dvere a potom mi podal ruku. 

"Musím ti niečo vážne povedať." šepol mi potichu, aby to Anetka nepočula. Pokývala som hlavou, že nie. Pohľadom som mu naznačovala, aby si zachoval trošku profesionality a nevťahoval do práce osobné záležitosti. 

Na úvod, ako už slušnosť káže, sa chcem poďakovať webu Modrý koník, ako aj spoločnosti Popradské - Mistral, že nám bolo umožnené testovať bylinné čajíky. Bola som vybratá medzi desiatich testujúcich, čo ma veľmi potešilo, no zároveň to so sebou prinieslo aj určitú výzvu. Výzvu v zmysle, či dokážem sprostredkovať cez záverečnú recenziu, tú chuť a vôňu týchto bylinných čajov, nakoľko je to z môjho pohľadu viac-menej obtiažne. Najlepšie je ochutnať a vychutnať si tieto čajíky, spraviť si chvíľku pre seba, chvíľku ticha a pokoja, so šálkou čaju v ruke.

Čo som spolu s rodinkou testovala? Bolo to päť funkčných čajov, konkrétne:

• Prieduškový s lipou
• Nachladnutie so zázvorom a šípkami
• Urologický s brusnicami
• Trávenie s koriandrom a rascou
• Imunita s vitamínom C a echinaceou                                                                          

Čajíky majú krásne krabičkové balenie, ktoré "učarovalo" aj mojej dcére, nakoľko si hneď všimla zvieratko na každej krabičke čaju. Vo vnútri sú pyramídové vrecúška zabelené ešte v špeciálnom balení, tzv. "aroma seal bag", ktoré zabezpečuje, že čaj ani pri opakovanom otváraní a zatváraní nestratí na chuti, či aróme.

A teraz k funkčným čajom jednotlivo. Pre lepšie hodnotenie použijem v záverečnej recenzii aj škálu hodnotenia, čo sa chutí čajíkov týka, a teda, ako chutili mne, pričom:

1. výborný

Dnes je sviatok sv. Lucie, ktorý sa tradične spája s rozprávaním strašidelných príbehov. Preto mi napadlo spísať zoznam niekoľkých zaujímavých "bytostí" z folklóru rôznych národov sveta. Keďže to bude dlhší článok, obkecov vás ušetrím a ideme rovno na vec.

PS: Máte nejakú obľúbenú mýtickú bytosť? Alebo takú, čo Vám v detstve zasievala do kostí strach? Podeľte sa a postrašme sa navzájom 🙂

PS 2: Všetko najlepšie, Lucky. 

10. Banshee

Je ženská bytosť z írskeho a škótskeho folklóru. Má podobu ženy s dlhými rozpustenými vlasmi, často oblečenej v bielych  šatách a šedom kabáte. Je veľmi bledá a jej oči sú krvavé od neustáleho plakania.
Zjavuje sa v noci pod oknami domov, v ktorých má niekto zomrieť. Tu nahlas lamentuje, kvíli, škrieka, alebo spieva pohrebné piesne. Najčastejšie má hlas stareny, no ak oplakáva blížiacu sa smrť mladého človeka, alebo dieťaťa, môže mať hlas dievčaťa. Banshee bola viazaná na rodinu, nie na dom. Keď niekto odišiel do vojny, alebo na cesty, kvílenie víly bol to znak, že jeho návratu sa  príbuzní nedočkajú.  Ak to náhodou čítate z Írska, alebo Škótska, nemusíte sa báť. Banshee boli tradične viazané iba s osobami, ktorých priezvisko sa začína na Mac, Mc, alebo O'.

9. Wendigo

ℒℴνℯ  

Dana Richards

Až vyrostu, to teprv bude pořádný život” – nejrůznější variace této naivní věty slýchám téměř denně od lidí, kteří se chystají začít žít naplno až se dostaví vytoužené okolnosti. „Až zhubnu a vylepším si vzhled, budu tak šťastná!“, „Ze všeho nejdřív musím vydělat peníze, pak teprv se můžu cítit jako pořádný člověk“, „Jak si založím rodinu, všechno se v životě usadí“, „V důchodu budu mít konečně pokoj“, atp.

Rozvedu se, rozejdu se, seknu s prací, potkám lásku, najdu si milenku, koupím si dům-byt-auto, postavím chatu, přestěhuju se … a nastane veliké štěstí! Nenastane. Veliké štěstí není spojeno s vnějšími okolnostmi, ty mohou být jen příjemným doplňkem (jen občas snad podstatným) toho, co už má člověk v sobě. Jestliže si neumí vážit toho, co už má, těžko si poradí s tím, co přijde. Jestliže nedokáže být šťastný s tím, co mu život až dosud nabídl, nedokáže to ani poté, co dosáhne toužené mety.

Syndrom odkládaného života je bolestí současné civilizace. Mysl mnoha lidí žije daleko v budoucnosti (nebo v minulosti, to však se týká životních lekcí, které nás minuly a táhnou nás zpět, tedy jiného tématu). Zbohatnout, postavit se na vlastní nohy, dobýt si štěstí, věnovat se péči o svoje tělo, navazovat vztahy… ale všechno to dělat někdy potom, teď na to není čas. Teď je život jenom tak nějak jako, chápete? Člověk by chtěl udělat něco, co fakt stojí za to, ale „práce-děti-závazky-určité životní podmínky-nevydařená rodina“…

Když člověk dvacet let jenom bez oddechu pracuje, když nevěnuje dohromady žádnou pozornost svému duševnímu rozvoji, zdraví ani vztahům s blízkými lidmi, dopracuje se ve 40-50 letech nijak slavně fungujícího těla, ještě hůře fungujících vztahů a té nejhlubší vnitřní krize. Kvůli čemu a kam utíkaly všechny ty roky? Aby si koupil auto, byt nebo dům? Aby zajistil děti? Děti však mnohem víc potřebují rodičovskou lásku a pozornost věnovanou jejich problémům, než tátu a mámu, co jsou čtyřiadvacet hodin denně v práci.

ℒℴνℯ  

  Shelley Young  

  Od teď až do konce roku dochází k obrovským energetickým změnám, jak ve vašich tělech (fyzických a světelných tělech), tak i na planetě. Přijímáte stahování energie, které jsou často dodávány / přijímány spirálovitým pohybem.

  Hybnost energie kolektivního probuzení se nyní také rychle pohybuje vpřed, což lze zaznamenat jako rychlý pohyb energie vpřed, v kombinaci s vlnami vzestupů a pádů, přesto můžete mít pocit, že na osobní úrovni se nepohybujete vůbec. To vše společně může mít za následek mnoho různých příznaků.

  Můžete se cítit povzbuzeni energiemi. Pokud pociťujete zrychlený tok/proud energie, můžete pociťovat úzkost. Můžete pociťovat vzrušení, i když nevíte, kam máte namířeno, protože cítíte, že vás na obzoru čekají průlomy.

  Můžete pocítit závratě, nevolnost, dezorientaci nebo pocit, že se Země pod vámi pohybuje (podobně jako pohybová nemoc způsobená spirálami a vlnami energie), bolesti hlavy, dehydratace, únava, vyčerpání, mozková mlha, nepravidelné spánkové vzorce a touha po určitých potravinách.

Bola pre mňa stelesnením pokory. Nikdy nejak extra nevstupovala do našich životných ciest. Nechávala nám slobodu. Keď sme sa stali dospelými, raz nám povedala vetu, ktorá je v mojom srdci hlboko ukrytá. Nikdy nerob to, čo nechceš, aby druhí robili tebe. Keď som čítala Bibliu, zistila som hĺbku tejto myšlienky. Dotkla som sa jej dlane, ktorú mala položenú na stole. Jemne sa na mňa usmiala. Max sklonil pohľad. Myslím, že tušil, že mamku jeho odchod zraní viac ako inokedy. Hoci nahlas mu to nepovie. 

"Mami. Nejde len o biznis. Mám tam dievča, ktoré hlboko milujem. Ani len netuší, čím som si prešiel. Myslí si, že som sem prišiel, aby som s vami strávil určitý čas. Potrebujem sa s ňou pozhovárať. Preto odchádzam tak rýchlo. Sľubujem, že vám ju predstavím, hneď ako to bude možné." povedal veselo. Mamka sa na neho usmiala a súhlasne prikývla. Netušila som, čo sa odohráva v jej vnútri. Koľko strachu sa po Maxovej nehode v jej vnútri skrývalo. Cítila som však v srdci, že sa s ňou o tom musím pozhovárať. 

"V poriadku synček, buď šťastný. Vtedy budem šťastná i ja." podišla k Maxovi a objali sa. Badala som na mamke jemnú zmenu. Jej tvár bola pokojná, hoci jej oči ukazovali smútok. 

Keď sa Max s ockom pobrali do obývačky na sedačku, aby sa spolu porozprávali, podišla som k mamke do kuchyne. 

"Mami? Si v poriadku?" spýtala som sa so záujmom. Otočila sa ku mne a usmiala sa. 

"Iste, dcérka." 

Ráno bolo krásne biele. Mala som pocit, že sneh ešte o niečo podrástol. Keď som zišla dole na raňajky, Filip a ani Lukáš už u nás neboli. Vydýchla som si úľavou. Ocko sedel za stolom, pil kávu a niečo študoval na tablete. Zdvihol hlavu, keď som si sadla oproti nemu. 

"Dobré ráno, dcérka, ako si sa vyspala?" 

"Dobre ocko, Max je už doma?" spýtala som sa so záujmom, či je brat v poriadku. 

"Áno, prišiel tesne po tom ako si si išla ľahnúť." spokojne som prikývla. 

"Liv, budeme sa musieť vrátiť domov skôr. Mám neodkladné pracovné záležitosti." povedal s jemným smútkom v hlase. Usmiala som sa na neho s pochopením a objala ho. Cítila som ako sa uvoľnil. 

"Je to v poriadku, ocko. Ľúbim ťa." pozrel sa na mňa a pohladil ma po tvári. 

Ahojte všetci, 

Pamätáte si, keď ste boli malí, ako Vám hovorili rodičia: "ešte párkrát sa vyspíš a bude chodiť Ježiško." A Vy ste od radosti poskakovali, rátali dni na prstoch rúk a nevedeli sa dočkať? 

Teraz, keď si spomeniete za koľko dní bude Štedrý večer, tak Vás oblieva pot a v duchu premýšľate, čo ešte treba všetko zariadiť? Zastavte sa! Skúste to tento rok inak... 

Tohtoročné Vianoce už zvládnem bez stresu a všetko si dobre naplánujem.“ Túto vetu si väčšina z nás opakuje rok čo rok a vždy to skončí rovnako – chaosom. A že Vianoce, sviatky pokoja... 

Príjmite odo mňa zopár tipov, ako si zabezpečiť pohodové Vianoce. 

Nemusíme mať všetko 

"Liv, ak môžeš, zbehni k nám dole, aby sme si spoločne pripili." vytrhol ma ockov hlas a pozrela som sa na hodiny na mobile. Ani som si neuvedomila, že som s Joelom telefonovala už skoro hodinu a pol. Vlastne ten čas, keď som počúvala túto krásnu chválu, ma úplne pohltil. On ma úplne pohltil. 

"Princezná, budem končiť." vytrhol ma nežný hlas v telefóne. 

"Iste, aj mňa volal môj ocko. Bolo to úchvatné. Akoby som počula chór z neba." povedala som s očarením. Ešte stále mi znel jeho spev v ušiach. 

"Vďaka, Pán je hoden všetkých piesní a všetkých chvál na tejto zemi. Žehnám ti všetky Božie dary, všetku Božiu priazeň, nech tvoje srdce prekypuje láskou a radosťou." povedal s láskou. 

"Ďakujem. Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši." povedala som s úsmevom citát z Biblie. 

" Och, tým začiatkom si mi vyrazila dych." zasmial sa od srdca. Premýšľala som ako to asi myslel. Keďže ma však súril ockov hlas zdola, musela som sa rozlúčiť. 

Vianoce s Ambasadorkami sú pomaličky za nami a ja pevne verím že sa Vám páčili! Že sme vás niečom inšpirovali, že ste sa niečo nové dozvedeli, alebo že ste aj voľačo pekne vyhrali ☺️♥️ 

Ja by som Vám chcela všetkým veľmi pekne poďakovať. Za to že ste čítali a lajkovali a zapájali sa do súťaži, dúfam že ste si to užili, my totiž áno! 🙂

Dnes je posledný deň nášho projektu na ktorom sme my ambasadorky spolu pracovali a #vianoce_s_ambasadorkami končia. Ja by som to ale s vami ešte rada zakončila peknou súťažou 🙂  

Súťažiť budeme o 3 krásne hračky od #fisherprice  a vylosujem aj 3 víťazky. Hračky sú ako stvorené pod vianočný stromček aby vyčarili úsmev na tváry  a iskričky v očkách. Pre malých šibalov mám nachystaný obľúbený Ťahací telefón, Vozík s kockami a Zábavný ťahací xylofón.

Ako sa do súťaže zapojiť? 

☎️ Like na článok

"Sľúbil som, že ti neublížim. Si v mojom živote výnimočná." povedal odovzdane. Opäť som sa zachvela. Pre mňa bolo výnimočné, že si vybral zrovna mňa. 

"Ublížiť mi môže jedine to, čo si nechám vpustiť do svojho srdca ja sama." povedala som nežne a v mysli mi zaznelo, že jeho som si tam vpustila celého. Strach mi však opäť nedovoloval, vysloviť to nahlas. 

"Obdivuhodná myšlienka. Hodná Božej múdrosti." povedal uznanlivo a po chvíľke som začula jemné ženské hlasy ako spievajú nádherným dvojhlasom pieseň. 

"Čo to je?" zaujalo moju myseľ. 

"Moja babička so sestrou vzdávajú chválu Ježišovi. Manžel babičkinej sestry a môj starký hrajú na gitare, mňa čaká klavír. Chceme sa poďakovať za starý rok a navzájom si žehnať do nového." 

"Takže tvoj starký sa vrátil?" spýtala som sa prekvapene. 

Ako ste na tom s nakupovaním darčekov medzi dospelými? Vyberiete si vopred, čo vám Ježiško prinesie, alebo sa tešíte na moment prekvapenia? S manželom si vždy povieme, čo by nám urobilo radosť, ale pod stomčekom sa nejaká maličkosť v podobe prekvapenia vždy nájde.

Tento rok máme darčeky už poriešené, čo je dosť prekvapivé, lebo väčšinou sme si to nechávali na poslednú chvíľu. Vždy som rozmýšľala nad tým, kto si kupuje kozmetické darčekové kazety, ktoré zahltia drogérie už od novembra. Potom som si uvedomila, že asi neboli Vianoce, kedy som aspoň jeden niekomu nedarovala aj ja. Ani tento rok nebude výnimkou. Keď viete akú značku má váš blízky rád, tak prečo mu neurobiť radosť s niečím, čo naozaj využije. Aj značka Dove si každoročne pripravuje pre svojich milovníkov darčekové kazety.

Myslím si, že Dove vie, že vôňa kokosu je prudko návyková a veľmi obľúbená. Neraz mi to potvrdili aj vaše reakcie, ak som spomenula ich kokosový anti-perspirant, či sprchovaciu penu. Tento rok vyskladali úžasnú darčekovú kazetu Nourising Spa, ktorá obsahuje telové mlieko, sprchovací gél, anti-perspirant, krém na ruky, sviečku a očnú masku na spanie. Balíček, ktorý vás zaplaví kokosovou vôňou od hlavy až po päty. Čerešničkou na torte je krásne púzdro so zrkadielkom, v ktorom sú produkty uložené. Potešilo by vás niečo takéto pod stromčekom? Mna rozhodne áno! Tento set nájdete v dm drogerie.

Pánom veľa kozmetiky netreba, ale čo poteší každého je určite sprchovací gél, anti-perspirant a šampón. Môjho manžela by to určite potešilo, keďže hráva futbal a tieto tri produkty si vždy berie so sebou. Bonusom by bola aj športová taška, do ktorej by si mohol zbaliť všetky veci. Taška sa dá samozrejme využiť aj na iné účely. Ak by vás tento set oslovil nájdete ho na eshope alza.

O jeden tajný darčekový set pre dámy si budete môcť zasúťažiť aj vy vďaka Vianociam s Ambasádorkami! Ako sa zapojiť do súťaže? Stačí mi do komentárov napísať, či ste niekedy darovali, alebo dostali na Vianoce kozmetickú darčekovú kazetu. A nezabudnite lajknúť článok. 

Na záver článku by som sa rada poďakovala každej mamičke, ktorá sa zapojila do našej akcie #vianoce_s_ambasadorkami  a aj ostatným Ježiškom/Ambasádorkám: 

Vianoce nám už naozaj klopú na dvere. Toto obdobie je pre mňa tým najkrajším v roku. Sviatky pokoja, lásky a rodinnej pohody v kruhu najbližších. Voňavé medovníky, varené vínko a za oknom deti stavajú snehuliaka⛄️

Dnešným dňom sa Vianoce s Ambasádorkami končia. Všetkým, ktorí ste sa do nich zapojili, či už komentom alebo ste dali like, sa chcem pekne poďakovať. Pevne verím, že ste sa aspoň trochu zabavili, či dozvedeli nejaké zaujímavosti😉

Najkrajším symbolom zimných sviatočných dní je ozdobený vianočný stromček. Odkedy mám deti, teším sa oveľa viac na jeho zdobenie, ale hlavne na radosť v ich očkách, keď pod ním rozbaľujú darčeky. A pár darčekov rozdáme spolu so Sunarom aj v nasledujúcej súťaži. Tá sa bude, ako inak, týkať Vianoc.

Na zapojenie do súťaže dajte:

1. like na článok,
2. pridajte do komentára foto s vianočnou tematikou (či už z tohto roku alebo tých minulých),
3. napíšte, či máte záujem o balíček produktov č. 1 (s mliekom Sunar) alebo č. 2.

Súťažíte o tieto dva balíčky:

„Ak vám je zima, čaj vás zohreje. Ak vám je teplo, čaj vás ochladí. Ak ste smutný, čaj vás povzbudí. Ak ste rozčúlený, čaj vás upokojí.” William E. Gladstone 

A presne takéto sú pre mňa čaje od Mistral. Keďže táto značka je u nás známa, a po bylinkových čajoch siaham až v prípade núdze, potešila som sa možnosti otestovať rovno všetky.

V prvom rade by som vyzdvihla dizajn a pekný opis čo sa vo vrecúšku nachádza a načo je vhodný. 👏  Dávkovaný je v pyramídových vrecúškach, spoločne zabalených v jednom uzatvárateľnom vrecku. Pre mňa by sa viac hodilo zabalené osobitne každé vrecúško ako na ostatných čajoch od Mistral, keďže pri servírovaní sa mi to viac páči.

U nás doma sme zostavili 3 miesta pre tieto čaje. Prvé miesto pre nás "TOP" bol čaj na imunitu. O tom svedčí ďalšie kúpené balenie. Keďže nie sme veľkí milovníci bylinkových čajov, tento je tak lahodný, a vôňou citrónovej trávy tak očarujúci, že zahájil 1. miesto. Okrem iného obsahuje harmanček, čo ma upokojujúce účinky a na večer po ťažkom dni v práci je úplne ideálny pre relax tela i mysle.

Na druhé miesto by sme zaradili čaj nachladnutie a prieduškový. Keďže nachladnutie obsahuje mätu, po každom dúšku tohto čaju sa po ňom príjemne dýcha, prečistí dýchacie cesty a nos. Prieduškový zas obsahuje lipu a tymian, pre nás veľmi lahodiace bylinky. Čaje sme nesladili, najviac nám chutili neosladené.

A na tretie miesto sme vybrali čaj urologický a na trávenie. Nie z dôvodu, že by boli nechutné, no pre nás boli bylinky veľmi výrazné a siahli by sme po nich jedine v prípade zdravotných ťažkostí. Aj keď manžel si čaj na trávenie pri nafúknutí pochvaľoval a pomohol mu. Takže svoj účel splnil.

"Dobrá otázka. Myslím, že sa stáva, že sa vkráda do môjho života, keď som až príliš zahĺbený sám do seba." jeho odpoveď mi znela trošku tajomne, preto som sa opýtala ďalej. 

"A v akej oblasti života sa to stáva najčastejšie?" 

"Tvoje otázky majú ducha." pousmial sa s ľahkosťou. Chcela som však vedieť odpoveď. 

"A dáš im odpoveď?" neprestávala som. 

"Hmmm, nato, že o pár hodín skončí starý rok a začne nový, dosť filozofuješ. Nechcela by si si to nechať na osobnejší rozhovor?" pousmial sa. 

"Ani nie. Zaujíma ma všetko, čo sa týka teba. Ak ti je však nepríjemné rozprávať o svojich pocitoch, budem sa snažiť byť trpezlivejšia a počkať, kým sám nebudeš chcieť." povedala som s jemnosťou v hlase. 

"Chcela by som ti toľko toho povedať, ale som tak vzrušená celým tebou, že strácam všetky myšlienky pri jedinom pohľade na teba. Nemyslím na nič iné, iba na teba. Zabúdam na všetko a si len ty. Mohol mi do srdca Boh dať toľko lásky? Pozri." odhodlala som a vzala jeho ruku. Položila som mu ju na miesto, kde mi bije srdce, aby cítil aké je rýchle, keď tu stojí pri mne. Užasnuto držal ruku a ani sa nepohol. Akoby ani netušil, čo so mnou robí. Do jeho pohľadu sa vkradlo niečo zvláštne a akoby sa na okamih zamyslel. Neprestával držať ruku pri mojom srdci a keď sa jeho pohľad rozostril, dal mi druhú ruku na chrbát a pritiahol si ma k sebe. Naše tváre boli tak blízko seba až ma opantala jeho vôňa. Dotýkali sme sa čelami. Privrel oči a ja tiež. Vôbec som necítila chlad nočnej zimy. Zaplavilo ma obrovské teplo. 

"Okamih, keď som zacítil tvoje srdce mi pripomenul noc, keď som o tebe sníval. Keď som bol sám, bez teba. Predstavoval som si, aké by to bolo, keby je to naozaj. Boh mi to dovolil a ja ťa môžem cítiť. Lívia." šepkal mi nežne. Priam som sa roztápala v jeho objatí. V jeho slovách. Hlboko som sa nadýchla a vydýchla. Keď som otvorila oči jemne položil prst na svoje pery a potom sa dotkol mojich. Roztriasla som sa. Nie však od zimy, ale od vzrušenia. 

"Musím ísť, moja sladká princezná." dotkol sa lícom môjho líca a potom mi dal horúci jemný bozk naň. 

"Môj záchranca." pošepla som. 

Zdvihol sa mu kútik, keď to začul. Ešte chvíľu ma držal za ruku a potom odišiel. Rozplývala som sa v každej bunke svojho tela. Nádhera, čo so mnou dokáže tento muž. Pomyslela som si pre seba a vošla dnu. 

Mamka s ockom boli s návštevou v družnej debate a ani si nevšimli, že som vošla. Po tichu som sa vytratila hore a ľahla si do postele. Rukou som sa chytila tam, kde ma pred chvíľou držal Joel. Zavrela som oči a predstavovala si okamihy s ním. Potom mi zapípal mobil. Vzrušene som sa ihneď pozrela, či to nie je Joel. S troškou sklamania som zistila, že to píše Max a snaží sa ma nalákať ešte raz na silvestrovskú párty. Ani trošku som na to nemala chuť. Ospravedlnila som sa a popriala mu požehnaný nový rok, hoci ešte zostávali nejaké 2 hodinky. 

     Kozmetiku testujem na sebe roky. Takmer každý mesiac mám u seba niečo „nové“ v nádeji, že mi to aspoň malou čiastkou pomôže na moju problematickú pleť. Takže nie, už dávno nie som toho presvedčenia, že na trhu existuje výrobok, ktoré nás všetky spasí, a vyrieši naše pleťové problémy v jednom produkte. Za starostlivosťou o pleť stojí celý rad denno-denných rutín a množstva správne používaných produktov.

To, či produkty Plasmakosmetiky zapadli do môjho kozmetického „must haves“ sa dočítate v článku.

     Úvodom vám najskôr predstavím moju pleť. Pojem problematická u mňa znamená – suchá, dehydrovaná, so sklonom k „šupinkám“. Aby toho nebolo málo, tak okrem iného mám aj zväčšené póry so sklonom k akné, po ktorom mám zas sklon k hyperpigmentácií* (*stopy po akné v podobe začervenaných fľakov). Úžas, že? Kto rieši podobný pleťový „kolotoč“ vie, aké je náročné nájsť na trhu produkt, ktorý by pomáhal jednému problému, a zároveň nezhoršoval druhý.

No pri správnom používaní správnych produktov, plus vysokej dávke odhodlania, nie je nič, čo sa nedá riešiť.

Správne nastavená kozmetická rutina vie robiť zázraky. Tá moja pozostáva z troch hlavných krokov – resp. pilierov, bez ktorých to jednoducho nejde:

1. Čistenie – Áno, znie to ako „žiadna veda“, ale nájsť správny produkt na čistenie pre moju pleť bola pre mňa asi najdlhšia cesta. Veľa čistiacich produktov vysušuje, a keď máte suchú pleť, tak je to potom ešte horšie. Keď máte väčšie póry, na dehydrovanej pleti, začnú si produkovať vlastný maz a tým spôsobujú priestor na tvorbu najmenej želaného akné a vzhľad mastnej pleti (áno, aj suchá pleť vie byť mastná). Takže u mňa jednoznačne jemné čistiace vody (nie micelárne), a nepenivé gély určené na suchú pleť. Na upchaté póry ideálne kyselina salycilová, ílové masky a pravidelná kozmetika.

Tak už zase prišlo to -

kocúr zožral rizoto,

čo si dieťa dalo bokom,

vraj je plné, doje potom.

"Toto nie je v poriadku!"

volá dieťa na matku,

Rozbúchalo sa mi srdce a do podbruška mi vbehlo niekoľko motýľov. Ihneď som mu odpísala, že určite! Ospravedlnila som sa návšteve a vyšla von. V tom nadšení som si zabudla vziať kabát a vyšla som iba v šatách a saku. Joel stál opretý o auto a jeho tvár bola hravá a plná radosti. Ihneď som sa mu vrhla do náručia. Chvíľku iba prekvapene stál a potom ma tiež objal okolo pása. 

"Ahoj princezná, rád ťa vidím. Kde si si nechala kabát?" usmial sa pobavene. Zasmiala som sa spolu s ním. 

Zrazu niekto otvoril dvere. Bol to Lukáš. Jeho pohľad bol vážny. Joelova tvár tiež zvážnela. 

"Lívia, zabudla si si kabát. Chcel som ti ho doniesť." usmial sa na mňa a podržal mi ho, aby som si ho obliekla. Trošku neochotne som tak urobila. Sledovala som pri tom Joela. Tváril sa neprístupne, ale zároveň pokojne. 

"Chcel som sa ti ešte predtým, než odídem, ospravedlniť za svojho otca. Jeho dohadzovanie bolo nemiestne." povedal, akoby Joela ani nevidel. Potom sa otočil k nemu a podal mu ruku. 

"Ahoj, ja som Lukáš, Líviin kamarát."