Hneď na úvod tejto recenzie sa chcem poďakovať za možnosť vyskúšať si práve tieto príkrmy pre detičky Nestlé NaturNes Bio, dlhšie som po nich totiž v obchode pokukovala a keď som na Modrom koníku zbadala výzvu na ich vyskúšanie, veľmi ma to potešilo. Balíček, ktorý mi prišiel, obsahoval 2 obilninové kaše - Nemliečnu vanilkovú kašu a Mliečnu banánovú kašu:

A taktiež 6 kusov ovocných príkrmov, konkrétne:

1. Mango

2. Jablko-Šípky 

3. Hruška-Jablko-Čierne ríbezle 

4. Tekvice-Banán-Mrkva

Kapitola 4

Kristína

Stále som upierala svoj zrak na fotografiu položenú na bratovom stole. Júlia mala pravdu. Môj brat spoznal niekoho. Kto bola táto tajomná žena? Prečo mi nikdy o nej Roby nič nepovedal?

Róbert ukončil svoj hovor. Rýchlo stiahol fotografiu zo stola a ukryl ju do svojho prvého šuplíka, ktorý si uzamkol.

„Takže je to pravda, čo mi vravela Júlia,“ povedala som mu s úsmevom.

„Čo ti zase tá ženská natárala?“ reagoval podráždene. Nepáčilo sa mi, ako sa správal. Naozaj bol iný.

Znenie článku

Byť matkou bolo a aj stále je, to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla v mojom živote urobiť. Už od tehotenstva som k materstvu pristupovala tak svojsky zodpovedne. Nenačítala som si stovky kníh, článkov, diskusií o rodičovstve, ale pri každom „probléme“/nejasnosti som si vyhľadala danú problematiku a vytvorila si k nej svoj názor a postoj. Nebudem vám tu tvrdiť, že som BIO MATKA s razantnými názormi a pravidlami. Som proste matka, ktorá sa riadi svojim (neviem či zdravým) sedliackym rozumom. Moje najlepšie spomienky, ktoré mám stále vryté v pamäti sú krajce chleba s lekvárom, robené na kvantá mojou maminou, lebo pravdaže bolo treba zásobiť celú dedinu kamošov, ruky zalepené od stekajúcich nanukov, vysypané cukríky v tráve. 

Sú to všetko spomienky na ktoré si vždy spomeniem s úsmevom na tvári. Takéto detstvo chcem dopriať aj svojmu synovi. Netvrdím, že ho idem zásobiť haldami cukrov a umelín, ale chcem mu dopriať plnohodnotné detstvo, hoci aj s drobnými prehreškami.      

 Snažím sa však, aby jeho strava bola hlavne zdravá, rozmanitá, plná vitamínov. Doprajem mu, ale aj biely rožok v obchode, keď potrebujem chvíľku kľudu, pri rabovaní regálov (hoci som striktne zastávala názor, samozrejme počas obdobia, kým som sa mamou nestala, že toto môjmu dieťaťu nikdy nedovolím, hops ono to má svoje výhody...).   

     Keďže som vzhľadom na okolnosti, nemohla kojiť a syn je na umelom mlieku od narodenia, snažila som sa hľadať rôzne alternatívy, ktorými by som mu dopriala porovnateľné množstvo živín, vitamínov a potrebných látok na zdravý vývoj. Tu som si však vždy dávala veľký pozor, aby produkty neboli presladené, plné umelých prísad a farbív, cukrov a zbytočností. Vyskúšali sme teda, mnoho značiek, rôzne kaše a príkrmy.        Vďaka modrému koníkovi, sme sa dopracovali aj k značke 

Nestle Naturnes Bio, ku ktorej som zase pristupovala tak svojsky, vyskúšam- uvidím. 

Och, práve som skoro ošedivela. Chcela som vám spraviť klasický postup krok po kroku, na aký ste u mňa zvyknutí, na mojom blogu, s tým rozdielom, že použijem mini videá, ktoré som pri varení natočila a ono to chce odo mňa link na youtube. 

Akože vážne? Tak som cez nejaký animoto, spravila pseudo-video-amatero-recepto, len aby som to mohla hodiť na ten fasa "jútub" a potom sem... Vďaka ti  ANIMOTO za to, že si cez pol monitora na tom videu.

Och, moja kariéra "jútuberky" skončila skôr než začala, no dúfam, že i z tohto chabého videa pochopíte čo a ako. Tento sirup je fakt skvelý a keď ho pije už aj môj makarón, je to záruka kvality. 

...nie ľudkovia, ja som naozaj nenatáčala VGA video...to mi len nejak takto ANIMOTO siahol na kvalitu, za to, že som mu nezaplatila. Sľubujem, že keď budem mať viac času, tak to video nakompletku prerobím, čiže asi tak, keď bude mať Kristína 15 rokov.

Zatiaľ si užite video v kockovanej kvalite a navarte si túto bylinkovú dobrotu, ktorá určite poteší nejednú návštevu. Nezabudnite na ľad a kto ma rád kyslejšie, prihoďte aj pár koliesok limetiek. 

Dobrú chuť!

Deti sa vracajú do škôl. Ich zdravie je prvoradé. Ako sa zmenili hygienické pravidlá? Čo nové sa musia naše deti v tejto oblasti naučiť? 

Hygiena rúk u detí

"Dôkladná hygiena rúk je účinná v prevencii mnohých infekčných ochorení vrátane COVID-19, teda choroby spôsobenej novým koronavírusom. Preto je dôležité, aby hygienu rúk dodržiaval každý, vrátane malých detí”, povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas v rozhovore pre agentúru TASR. "Pravidelnú a dôkladnú hygienu rúk naučte aj svoje deti. Myslite na to, že svet spoznávajú rukami," hovoria svorne hygienici. Umývanie rúk má u detí väčší význam, ako kedykoľvek doteraz.  

Kedy používať dezinfekčné gély  

Hygienici zároveň pomenovávajú situácie, kedy je vhodné používať dezinfekčný gél na ruky. Vo všeobecnosti tak treba robiť po príchode na pracovisko, či do školy a po príchode domov. Po cestovaní v prostriedkoch hromadnej dopravy, pred, počas i po príprave jedla a pred jeho konzumovaním. Tiež po kontakte so zvieratami, po vyčistení nosa, kašľaní a kýchaní, po manipulovaní s odpadkovým košom a odpadom. Rovnako po každom použití toalety, pred a po návšteve lekára a pri akomkoľvek pocite znečistených rúk. V čase protiepidemiologických opatrení by si človek mal očistiť ruky vždy pred nasadením rúška na tvár. 

Dezinfekčné gély a detské ruky

Tehotenstvo je super! Je to to najkrajšie obdobie v živote ženy, neopísateľný pocit, jediná cesta, na konci ktorej zaručene stretneš svoju životnú lásku. Ehm, jedine, žeby nie.

Ach, nechápte ma zle, za svoje deti by som dala prvé posledné, ale len spomienkový optimizmus zo mňa dokáže vydolovať tieto frázy. Lebo, povedzme si to na rovinu, ono je to niekedy dosť... no ...nanič.

Lebo veď...

Tehotná žena žiari! Hej, len nám dáko nikto nepovedal, že je to z jednoduchého faktu, že tvár je mastná ako polievka v tretej cenovej. Žena sa potí ako priemerný turista v Tatrách, hoci vyšla len jedno poschodie, a vlasy rastú absolútne ľubovoľným smerom, takže jediné rozumné riešenie je gumička a účes alá “hovienko”. Inak, ako toto píšem, môj mužo sa dušuje, že som bola úplne nádherná a preháňam... Nepreháňam. Mám fotky. Au!

Asi v živote som nebola taká unavená, ako v prvom trimestri. Ráno som sa z nejakého dôvodu budila o tretej, dve hodiny sa prevaľovala v posteli a potom pekne hodinku pospať a smer práca. Tam som mala chuť vyskúšať trik so zápalkami z Toma a Jerryho (viete, ten, ako si vopchá zápalky do viečok, aby ich dokázal udržať otvorené), lebo som zaspávala pri každom kontakte so stoličkou. To sa vám asi vaše telo snaží ukázať, čo vás čaká po pôrode. OK, príroda vs. človek, jednoznačne 1:0. Ale aby som vás nevydeptala, v druhom trimestri sa to spravidla radikálne otočí a vy máte energie na rozdávanie. Takže, keď nastáva fáza hniezdenia, počas ktorej by ženy mali mať fakt jednoznačne nastavený limit na karte na nutné minimum, budete mať síl habadej 🙂

Narastú Ti prsia! Ach, ženy moje, ako toto píšem, tak sa musím smiať. Celý život som mala s prižmúrením všetkých, aj susedových, očí také slabé béčka. Počas tehotenstva sa zredukovali na pomerne obstojné áčka a po (ledva pármesačnom) dojčení som na úrovni - plochá ako lata. Seriózne, každý kúsok tučnejší tínedžer ma s prehľadom vopchá do vrecka. Nevadí, našťastie sa na to už dokážem pozerať s nadhľadom. Ale teória o zväčšených prsiach ma dokáže stále dostať do kolien 🙂

Neplodnosť. Téma, ktorá v súčasnosti rezonuje medzi niekoľkými pármi. U koho má väčšie zastúpenie, čo ju spôsobuje a ako jej možno predísť, prípadne čo najviac eliminovať?

Táto kedysi chúlostivá téma je dnes na verejnosti veľmi diskutovanou. Páry, ktorých sa neplodnosť týka, vyhľadávajú nielen odbornú pomoc, ale po psychickej stránke aj morálnu - veľakrát od tých, ktorí si týmto náročným obdobím prešli. Napriek tomu, že v mnohých prípadoch nie je ľahké vyrovnať sa s novovzniknutým problémom, riešení je hneď niekoľko.

Za neplodnosť označujeme stav, keď nedôjde k počatiu ani po 12 mesiacoch nechráneného pravidelného pohlavného styku. V celosvetovom štatistickom meradle sa s ňou stretáva približne 15 % párov, z toho 50-percentné zastúpenie majú muži. U 30-40 % mužov nie je preukázaná priama príčina. Ak u konkrétneho páru nastáva reálny problém s počatím, práve žena zvykne ako prvá hľadať riešenie. V prípade, že je jej vyšetrenie u gynekológa v poriadku, príčinu hľadá u partnera a spoločne pátrajú po riešení ich neľahkej situácie.

Faktorov ovplyvňujúcich mužskú neplodnosť je viacero. Odložené rodičovstvo, s tým spojený rastúci vek a klesajúca tendencia kvality spermy i jej množstva. Zároveň aj rastúce riziko narušenia reťazca DNA spermií, ktorý je veľmi dôležitým atribútom. Ďalej sú to životný štýl, ako napríklad zlé stravovanie, nedostatok pohybu, málo spánku, oddychu, stres a mnohokrát aj prostredie okolo nás, ako rozvoj chemického priemyslu a obklopenie sa technológiami. Práve všetky spomenuté faktory  môžu mať negatívny vplyv a škodlivé účinky na kvalitu spermy.

Aké sú však konkrétne metódy riešenia problému mužskej neplodnosti?

Jednou z nich je spermiogram - analýza spermií, sledujúca určité parametre dôležité pre mužskú plodnosť, ktorými sú:

Tento týždeň hľadáme pieseň a jej interpreta.

1. indícia: Je to cover verzia.

2. indícia: Originál aj cover sú v angličtine. Text je o láske.

3. indícia: K originálu, spievanom hudobnou skupinou, existuje viacero cover verzií. Hľadaný cover je naspievaný hudobnou skupinou, ktorá sa venuje "a capella" žánru.

4. indícia: Originál vyšiel na debutovom albume britskej skupiny v 80 rokoch (skupina ako taká už neexistuje, ale jej členovia sú stále aktívni či už sólo alebo v inej skupine). Cover prespievala britská skupina v 80 rokoch, táto skupina je ešte stále na hudobnej scéne.

5. indícia: Autorom pesničky je Vincent Clark, ktorý ju zložil pre jednu zo svojich kapiel (ozaj, vedeli ste, že je to depešák?). O rok neskôr sa pesničky ujali lietajúci demonštranti a spravili z nej vianočný hit.

Ahojte, máme tu opäť súťaž so Sunarom. Tentoraz môžu až dve z vás vyhrať Sunar Gravimilk pre nastávajúce aj dojčiace mamičky.

Žena sa stáva mamou už pri prvom pohľade na pozitívny tehotenský test. Keď som zistila, že som tehotná, ako prvé som si bežala kúpiť do lekárne tehotenské vitamíny. Plánovali sme síce skúšať, ale zadarilo sa skôr ako sme čakali. Mojím prvým pocitom, okrem veľkej radosti, bol aj strach, či bude všetko v poriadku. Chvalabohu moje prvé tehotenstvo prebehlo bez problémov a aj bez ranných nevoľností.

Ale keďže patrím k ženám, ktoré občas hľadajú problémy aj tam, kde nie sú, zažila som pár stresujúcich momentov. Na stravu som si dávala pozor, ale raz som omylom zjedla nátierku z čerstvej bryndze a hneď obavy, že mám listeriózu. Dokonca som presvedčila svoju lekárku na opätovné testy. Samozrejme, žiadna listerióza sa nepotvrdila. Tiež som podrobne študovala údaje zapísané v tehotenskej knižke a z každého sona, a keď sa mi niečo nepozdávalo, hneď som googlila. Pri druhom tehotenstve som už tak nestresovala a hlavne teraz viem, že pôrodom sa strach o dieťa vôbec nekončí, skôr naopak. 

Oveľa viac ako strach je to však nekonečná láska k bezbrannému a úplne na nás závislému stvoreniatku. Pocit priviesť na svet nový život je neopísateľný. Je to šťastie, vďačnosť, ten najkrajší dar a puto trvajúce do konca života. Na druhej strane, byť mamou je aj veľká zodpovednosť, starosť a obeta (hlavne spánku😅). Môj život s deťmi má jednoducho úplne iný rozmer ako predtým a za nič by som ho nevymenila. 

Správna výživa má podstatný vplyv na tehotenstvo a vývoj plodu. Popravde je treba o nej premýšľať už pred tehotenstvom, samozrejme i počas neho a aj po pôrode.Či už sa pripravujete na počatie, ste tehotné alebo dojčíte, Sunar gravimilk je, ako jediný na trhu, unikátny mliečny nápoj určený pre všetky fázy materstva. Má novú vylepšenú receptúru, ktorá bola vyvinutá na základe potrieb mamičiek a jedinečnosti mliečneho tuku. Sunar Gravimilk tiež obsahuje kyselinu listovú, jód, železo, vápnik, ako aj ďalšie vitamíny a minerálne látky. Navyše pomáha dodržiavať pitný režim.

Dajte:

Zdravý životný štýl nemusí byť založený len na diétách, cvičení či obmedzovaní sa v jedle ako takom. Bude taký, aký si ho nastavíme ... aký si k nemu vybudujeme vzťah, ako si ho doslova ušijeme priamo na seba, aby nám vyhovoval v čo najlepšej možnej forme. Nie je to len pojem či fráza, je to štýl života, ktorý nám správnym zaobchádzaním môže zabezpečiť kvalitné a v neposlednom rade aj zdravé bytie. A človek by ani nepovedal, že môže aj tak dokonalo chutiť!

Príroda nám ponúka množstvo možností, ako si vybudovať zdravý životný štýl. Môžeme obrábať polia či vlastné záhrady a dopestovať si tak plodiny, ktoré nám chutia a obľubujeme ich v našom jedálničku asi najviac. A ja rada vyhľadávam kvalitné výrobky podčiarknuté prírodou a najradšej si niektoré z nich aj sama dopestujem.

Za veľmi veľa vďačím svojej mame a starej mame, vďaka ktorým som si obľúbila bylinky. Sušené, ale aj čerstvé. Do varenia, v čaji. Najradšej mám mätu a medovku, nepohrdnem ani repíkom či materinou dúškou. V lete mätový čaj ako osvieženie, v zime poriadne horúci na zohriatie. Ako mama dvojročného chlapca som využila to, že mám záhradu a pestujem si bylinky aj ja. Postupne ho učím na túto, preňho nevšednú chuť. Dávam si záležať na tom, čo by malo byť v jeho jedálničku a v akom zložení. Naším už overeným ranným rituálom je čaj zo sušenej mäty s citrónom, ktorej sa minulý rok v mojej záhrade mimoriadne darilo. Postupne ho už obohacujeme aj čerstvou mätou. K tomu nikdy nepohrdneme „sladkosti“ bez farbív s chuťou byliniek, plnej minerálov. Tá vyváženosť chutí je ako ranný balzam pre dušu, keď potrebujeme naštartovať organizmus na celý deň.

Spojenie byliniek a sušienok je dokonalá náhrada nezdravých sladkostí nielen pre mňa, ale aj pre syna a manžela. Som tak trochu na sladké zameraná a moje kilá na váhe si so mnou robia čo chcú. Preto je toto v mojom jedálničku vítaná zmena. A ešte aj chutí a rozvoniava ako babičkina záhrada plná vôní byliniek a ruží.

Výhodou ranného mätového čaju je aj to, že si ho môžem zo sebou zobrať aj niekde von, do záhrady, na prechádzku do mesta, či už teplý alebo chladný.

Po rannom čajovom prebudení znie slovíčko káva ako dezert. Dezert, ktorý potrebuje ešte svoj ďalší dezert. Niečo chutné a zároveň zdravé, čo nakopne tvorivú, kreatívnu dušu v tvorbe, prinesie jej inšpiráciu a dodá silu. Ten čas, kedy si môžem nerušene vypiť kávu a prečítať obľúbený časopis je na nezaplatenie.

Vždy ste si mysleli, že potom, ako sa stanete rodičmi, sa vám už staré dobré cestovateľské časy skončili? Celodenný výstup do hôr, letná dovolenka pri mori, prechádzky po európskych metropolách… Nevedeli ste si predstaviť, ako budete lyžovať dolu svahom, kým máte na starosti bábätko? “Ale veď ako ho prebalím, nakojím, uspím?!” Tak ja vám teraz poviem, že sa to dá. 

Žijeme v 21. storočí a k starostlivosti o bábätká máme toľko zlepšovákov ako ešte nikdy. Ohrievače stravy, sterilizátory, váhy, odstredivky, odsávačky, utierky, plienky. V Ázii už testujú roboty, ktoré dieťa prebalia namiesto vás (to sa naozaj hodí, keď dieťa prejde na príkrmy). Neviem si síce predstaviť brať so sebou robota na dovolenku, ale veľkým pomocníkom sú minimálne jednorazové plienky. Áno, s príchodom dieťaťa sa vám neúmerne zmenší objem kufra na aute, ale ak ste v detstve hrávali Tetris, tak máte teraz veľkú výhodu. 

Ak sa však balíte minimalisticky, a všetko “extra” si zadovážite až po príchode do destinácie, Pampersky nájdete vo väčšine obchodov vo väčšine miest na svete. Tak som ostala milo prekvapená nedávno, keď som v dedinskom obchodíku na poslednú chvíľu pred sviatočným víkendom zháňala plienky pre dcéru (moje kalkulácie o počte ostávajúcich plienok na víkend boli síce premyslené, avšak matika mi nikdy nešla). Nielenže plienky mali, ale mali Pampersky vo veľkosti 4. Ok, mohli byť premium, ale keď je núdza, nemôžme byť vyberaví. 

Nech ste akokoľvek scestovaní, zmena prostredia s dieťaťom na krku sa podpíše na vašej vnímavosti. Pretože vás to vytrhne z každodennej rutiny, pozornosť sa zameria na niečo iné, nové, a tak sa môže stať, že sem tam na tú vašu ratolesť pozabudnete. Matka príroda našťastie do detí nainštalovala alarm, ktorý sa ozve, keď sú hladné, ale ak máte deti ako tie naše - ktorým je jedno že si nakadili do nohavíc, môže sa stať, že v špinavej plienke ostanú trošku dlhšie, než by ste ich bežne nechali. Takto sa nám prihodilo nedávno, keď sme obchádzali okolie Podhájskej. Doobeda sme sa chystali, ja-matka som samozrejme mala na starosti prípravu: jedlo, oblečenie, popratať, zbaliť (4 rôzne varianty pre rôzne scenáre popoludnia)… Muž-otec mal na starosti obliecť deti, čo znamenalo aj prebaliť ako je zvykom. Vydali sme sa na štreku, obišli hory-doly (ok, je to juh, tak hôrky-dôlky) a po asi štyroch hodinách sme sa vrátili domov. Deti si pospali na čerstvom vzduchu a ja som sa tešila, aký som ten deň bola ukážková matka. Normálne som sa cítila hodna instagramového postu, ale bola som príliš unavená a narozdiel od detí som nemala poobedný šlofík - lebo ja som bola tá, čo tlačila kočiar. A tak som im len rozdala olovranty a rozvalila som sa zničená na gauč, ako boh Bacchus. Odrazu som si všimla ako malá zvláštne pri chôdzi kope nožkou. To čo… Tak som ju vyzliekla a pozerám, že plienku mala omotanú okolo členka, nacucanú ako špongia. “Miláčik… a ty si prebalil to dieťa než sme išli…?” “Ehhhh….” Mužove odrazu spotené čelo mi dalo odpoveď. Na prstoch som si spočítala koľko hodín bolo dieťa v jednej plienke a odrazu ma prešla chuť na instagramové posty. Matka roka… Ale! Na to, že plienka absorbovala toľko cikanice, až suché zipsy prehrali boj s gravitáciou, a dieťa bolo suché a bez zaparenín, tak si vravím, klobúk dolu. 

A ruky hore všetky tie, ktoré ste sa práve pohoršili na tom, ako môžem nechať dieťa tak dlho bez prebalenia, a cez noc budíte deti, aby ste ich prebalili pokiaľ sa nezobudia samé? Myslela som si… Pamätám si, keď novorodenec začal spávať dlhšie, resp. začal zaspávať hneď po kojení. Pásik na plienke bol modrý a bola som na vážkach či ho prebaliť alebo nie. A potom mi jedna skúsenejšia spolumatka povedala: keď spí, spi aj ty. Tie plienky sú na to. Kožné prejavy sa prejavia aj po chvíli, keď je na to dôvod a je úplne jedno v akej plienke dieťa je (hnačky, zmena stravy a pod…). Inak už veľa testov potvrdilo, že jednorazové plienky sú bezpečné a neškodia zdraviu dieťaťa. Je na každom, ktorú značku si vyberie, naše dva malé zadky plienkujeme na Pamperskách a ja-matka som spokojná, lebo naozaj znesú všetko. 

A síce tento rok turizmu veľmi nepraje, nebojte sa vyraziť s bábätkami aspoň do prírody v okolí. Šup dieťa do nosiča, rohlík do batohu (alebo prso do trička), plienku na zadok a môžte vyraziť. Tie plienky sú na to. 

Ako vieme, že deti sú deťmi? Čo budeme variť, keď nemáme ani šajnu? Kto môže používať štipľavú zubnú pastu? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Syn, 5 rokov: „Mamka, môžem si zahrať hru alebo áno?“
... no proste dal mi na výber.

* * * * *

Ako mnoho žien, ani ja nie som spokojná so svojou váhou. Samozrejme, chcem aby bola menšia. Tak behám, cvičím jogu, občas nejaké zostavy so svojou váhou, stravu som upravila.
Muž si zvykol, syn ma raz objal okolo pása a hovorí mi: „Mamina už nechudni, mne sa viac páčilo keď si bola tučnejšia. Vtedy si bola mäkšia.“

* * * * *

Moja segra sa sťažuje na jej malú dcéru: „Vôbec nechce variť, to čo ja zjem...“

...už je to pár dní čo nás vypustili z povinnej karantény a tak som sa rozhodla napísať pár riadkov o tom, ako som tie takmer tri mesiace prežila. Nebol to veru horor, ale ani prechádzka ružovou záhradou, každopádne prežila som a so mnou aj kopec ďalších. Vďaka Bohu!

Nikdy by som si nepomyslela, že sa stanem súčasťou svetovej pandémie a že mesiace strávim doslova medzi štyrmi stenami. O niečom takom som naposledy počula na hodinách dejepisu a tak mi to celé pripadalo na začiatku ako scéna z akéhosi filmu. Nikdy nezabudnem na to ako sa večer makarón  prikradol ku mne do postele a zašepkal mi, že na ďalší deň už nemôže ísť do práce, pretože sa Benátky stali takzvanou červenou zónou. Vtedy mi asi prvýkrát zablikala varovná kontrolka, že sa niečo naozaj deje a že vo večerných správach asi nekecali. Celé sa to zbehlo pomerne rýchlo. Zo dňa  na deň som kočíkovanie presunula na balkón, no nečakala som, že to bude trvať takmer tri mesiace...Čo už, prežili sme. Ak vás zaujíma čo nás toto "väzenie" naučilo čítajte ďalej.

Čo mi karanténa vzala

Pokoj - jednoznačne mi vzala pokoj a kľud. Každodenné správy o tom koľko nových prípadov pribudlo, koľko ľudí opäť umrelo... no nič vábne, poviem vám. Či som zapla rádio, telku, alebo internet, o ničom inom sa nehovorilo a tak sme sa z tohto "média" sveta postupne odstrihli.

Istotu - istotu, ktorú som pred tým mala. Viem, že Slovensko a Taliansko sú síce od seba pár stoviek kilometrov, no vždy som mala istotu, že keby sa nedaj Bože niečo doma stalo, sadneme do auta a za pár hodín som pri našich. V tomto období začal mať môj otec problémy s tlakom, bývalo mu nevolno, odpadol... ten strach, že keby sa niečo stalo a ja nemôžem byť pri nich bol asi zo všetkého najhorší.

Rodinnú idylku - áno, áno aj o tú sme chvíľami prichádzali. Ono to bolo všetko na začiatku ružové a osrdiečkované, veď hurááááá family time, ale poviem vám 24/7 v malom byte s mužom, ktorý je síce doma, ale nie je doma (makarón pracoval celý čas z domu) nie je taká romantika ako sa zdá. Boli chvíle, keď som mala chuť sa vystreliť na mesiac. S mojou Kristínou sme mali parádny režim. Ráno a upratalo, šlo sa von, potom sa varilo atď. a zrazu to bolo celé naruby. Pohodené ponožky, makarón nonstop v pyžame, Kristína, ktorá sa mu nonstop snažila vkradnúť do pracovne, no čo vám budem rozprávať, ale koniec koncov nás to posilnilo a aj keď to ťažko priznávam, bude náročné si opäť zvykať na makarónové nekonečné "biznis-tripy"

Uplynulé dni a týždne sa všetci stretávame a snažíme vyrovnať so situáciou, akú sme ešte nezažili. Hrozba nového, doposiaľ málo preskúmaného vírusového ochorenia mnohých z nás primäla k tomu, aby sme sa viac zaujímali o podporu našej imunity. Tak, ako v prípade iných vírusových ochorení napádajúcich najmä dýchacie cesty, aj v prípade koronavírusovej infekcie platí, že dobrá imunita v značnej miere vplýva na to, či náš organizmus „dovolí“ ochoreniu prepuknúť, prípadne, ako sa s ním vysporiada. Jedným zo spôsobov podpory imunitného systému je zabezpečenie dostatočného prísunu vitamínov. Práve dostatočné množstvo, prípadne dávkovacia schéma sú dôležité pre to, aby bola podporná liečba úspešná. Viac na našom "blogu" 

https://www.lekarenvkocke.sk/novinky/166-vitaminy

   Predstavte si, že jedného dňa vaše dieťa ochorie. Má teplotu, kašle a evidentne sa necíti dobre. Keď to trvá pár dní, takmer každý rodič ide s takýmto dieťaťom k lekárovi a keď vám lekár predpíše nejaký liek, takmer s úľavou mu ho dáte, lebo viete a veríte, že mu ten liek pomôže. Nikomu nepríde na tom nič čudné, ani nemá potrebu nejakým spôsobom dementovať rozhodnutie lekára, či rodiča podať mu daný liek . A teraz si predstavte takú situáciu, že vám nejaká matka začne hovoriť, ako dáva lieky, predpísané psychiatrom svojmu dieťaťu. Drvivá väčšina ľudí s pohoršením vyhlási, že by svojmu dieťaťu nikdy taký liek nedala a ešte sa pozerá cez prsty na matku, či je vôbec normálna, keď chodí so svojím dieťaťom k psychiatrovi. Ale čo robiť, keď ste práve onou matkou, ktorá musí chodiť so svojím dieťaťom ku psychiatrovi? A ako sa vôbec také dieťa dostane k psychiatrovi? No a tu začína náš príbeh. 

   Naša najstaršia dcéra má takmer šesť rokov a na prvý pohľad by ste povedali, že je úplne normálne dieťa. Má ešte dvoch mladších súrodencov, sestru ( 4,5 ročnú ) a brata (2,5ročného). Keď mala tri roky, začali sme pozorovať prvé tiky. V podstate sme to nejako neriešili, brali sme to ako isté zlozvyky, ktoré časom pominú. Začalo to namotávaním vláskov, ktoré viedlo až ku vytrhávaniu vlasov. To prešlo po čase, ale vystriedalo to neprestajné žmurkanie. Prešli dva - tri mesiace, žmurkanie sa stratilo, ale naše dieťa si zas začalo príliš často umývať ruky a nechcelo sa ničoho dotknúť. Poviete si, veď toto robilo aj naše dieťa a prešlo to samo. Áno, až takmer polovica detí v tomto veku má nejaké tiky. Avšak, tie zvyčajne prejdú samy, zhruba do roka aj odznejú, je to v poriadku. U nás sa to začalo časom zhoršovať. Už to nebolo len odkašliavanie, ale aj nekontrolovateľné pohyby rúk. A takto sme sa dostali ku psychologičke a následne aj ku pedopsychiatrovi. Samozrejme, skúšali sme aj iné cesty, ktoré by viedli k nejakému rozuzleniu týchto všetkých vecí počnúc neurológom, kompletným pediatrickým vyšetrením až po odčervnenie ( lebo aj parazity môžu spôsobiť takéto problémy). Po dvoch rokoch sme sa dopracovali k diagnóze Aspergerov syndróm. Neviem, či môžem napísať, že to je naozaj potvrdené, pretože nás čaká ešte prehodnotenie. Navyše, k tejto diagnóze pribudli aj úzkostné stavy s obsedantno-kompulzívnym správaním. Možno vás zaujíma, čo to je? Nuž, naše dieťa má v sebe neustále stres, ktorý síce neprejavuje nijako navonok ( nekričí, nie je zúrivé agresívne), ale niekde to je v nej a následne sa to pretavuje do tikov. Je pedant a keď niečo nie je presne podľa jej predstavy, dokáže ju to veľmi zneistiť a rozhodiť. Poviem vám, najhoršie je, keď neviete, čo je vlastne vašemu dieťaťu a začnete pochybovať snáď o všetkom. Začnete pochybovať o sebe. Je to mnou? Je to odraz mňa samej? Mojej výchovy? Môjho správania k dcére? Alebo toho, ako som sa k nej v minulosti správala? Áno, nie som svätá. Mať tri deti po sebe je mimoriadne náročné a človek nie vždy reaguje adekvátne na situácie, keď je unavený a vyčerpaný. Prečo sú však dve deti z troch "normálne" a to jedno nie? Začnete mať otázky, či to naozaj len nepreháňate a nevymýšľate vášmu dieťaťu nejakú diagnózu. Veď aj iné deti majú tiky, aj iné deti majú rôzne rituály, aj iné deti majú svoje stavy a nechodia ku psychiatrom a neberú na to lieky ( lebo aj tie sme brali a pomohli výrazne zlepšiť dcérine stavy). Asi najhoršie je, keď sa o tom bavíte s inými ľuďmi, ktorí majú deti, ale nemusia riešiť takéto veci. Ešte aj v dnešnej dobe je veľké tabu hovoriť vôbec o nejakých psychických chorobách detí. Vyjadriť myšlienku, že by vôbec mohli trpieť nejakou takouto chorobou. Veľa ľudí to dokonca vníma ako hanbu ísť s dieťaťom ku psychiatrovi a dokonca to mnohí odsudzujú. Ale poviem vám, keby ste videli, ako vaše dieťa v priebehu jednej hodiny urobí každú minútu nekontrolovateľný pohyb rukami a vidíte, že to nedokáže ovládať, tak sa to nedá ignorovať. Mnohí, čo nás poznajú, vidia len to, že naše dieťa je poslušné dieťa, ktoré je veľmi zodpovedné a vyspelé a preto NEMOŽE byť chorá. No a asi najťažšie je baviť sa so staršou generáciou na túto tému. Pretože tí to úplne zvyčajne bagatelizujú a povedia, že za ich čias sa takéto veci neriešili. Takže občas je to ťažké, lebo pochybujete o sebe a ešte vás v tom v podstate podporujú aj známi a rodina. 

    A preto som sa rozhodla napísať tento článok. Aby som vyjadrila podporu všetkým tým, ktorí si prechádzajú podobnými problémami a nevedia nájsť riešenie. Ani my ho zatiaľ nevieme a nevieme ani to, či je to záležitosť pár rokov alebo to budeme riešiť celý život. Jedno však viem a to, že hovoriť o tom, že aj dieťa môže mať psychický problém, nie je hanbou a ľudia by to nemali brať ako niečo divné alebo zvláštne. A tiež, že aj keď už dieťa má nejaký psychický problém, nie je to koniec sveta. Ja to vnímam a beriem tak, že aj keď sa všetky diagnózy potvrdia, ktoré nám zatiaľ lekári stanovujú, tak to nie je nič na živote ohrozujúce a dá sa to riešiť. Týmto prajem všetkým zdravie, lebo hoci to znie ako klišé, je to naozaj to najviac, čo máme.

Strach je moja najhoršia vlastnosť. Vždy sa na začiatku všetkého zľaknem, bojím, opustím na dva dni. Môj muž to na mne neznáša a čosi už o týchto stavoch vie, keďže ma pozná od strednej. Aj na počiatku tohto blogu bol jeden veľký strach, opušťák, neznámo...

Teraz prežívam opäť strach. Strach z blížiacich sa zmien v našom zabehnutom režime. Je to ten známy strach, ktorý ma vie dokonale sparalizovať. Neznášam ho, och ako strašne. Často nad tým všetkým premýľam, prečo sa všetkého tak bojím. Je to také "typické" autistické, čo som na sebe zistia.a Vždy som si myslela, že som flexibilná a veľmi rada som to dokonca uvádzala do životopisu, ale nakoniec je pravda úplne niekde inde. Neznášam zmeny. Zmeny režimu, porušovanie pravidiel, nové situácie. Mám rada, keď veci klapu ako "hodinky". Ale život to presne vie,čo ma najviac "vyhejtuje", takže žiadny oddych, ale poriadna dávka strachu. Ale čoho sa vlastne tak bojím? Veď to vždy môže byť len "hop" alebo "trop", v každom prípade sa posuniem vpred buď skokom alebo pádom na hubu. Ale vždy vpred. Ok, teória zvládnutá, v praxi skutek utek...

Pár rokov dozadu som čítala článok, že žena po MD/RD sa cíti ako malé dieťa do škôlky. Potvrdzujem všetkými desiatimi. Je mi rovnako ako mojím deťom najlepšie iba doma. Tu je bezpečie, tu mi "nikto" nerobí zle, nemusím byť skúšaná ani testovaná, nikto ma nesúdi, je to taká moja dobre známa bublina. Ani mne sa z nej nechce, takže viem dokonale pochopiť moju malú raketu aké to bude aj pre ňu náročné "vykročiť" do neznáma.

Snažila som sa ju na všetko pripraviť. Pre mňa sa stala "dokonalá". Dostavil sa mi stav bezpodmienečnej lásky, ktorý bol pre mňa dovtedy len akési čítané "klišé". Bola som hlúpa pre rokom, nevzdelaná a málo "ostrielaná"... ani z polovice neľúim deti tak ako dnes. Sú čarovné a ja som definitívne fall in love🙂

Včera sa ma raketa opýtala: "Mama, ty si malý Ježiško?",,, Reku čo?🙂 "Nie, nie som, a ty si?" Ak niektorí nevedia, toto nie je "jej" vlastná otázka, je to v fráza z "bejbyšéfa", ale aj tak poteší, no nie?. V otázkach sa celkovo zlepšuje. Ako sme začali pracovať na "predpríprave" odpovedí príčina,/dôsledok - Prečo?/Lebo, odvtedy častejšie položí otázku s Prečo doplnenú vlastným záverom. To už nie sú echolálie, ale normálne jej to v tej hlave hrkoce, keď sa snaží položiť otázku podľa seba....

A decká, čo sa začali stretávať za našou záhradou, sú jednoducho topka. Ťahajú ju za "uši" vpred, opakuje a imituje, a rozvíja reč aj hru a to tak, že mám pocit, že mi v priamom prenose kvitne kvet pre očami. Tomuto môjmu dedzu škôlka neskutočne pomôže. To je fakt, to je odporúčanie, to je všetkými našimi odborníkmi jedina odporúčaná terapia na jej "vzdorovité" správanie. Ach už sa len zbaviť toho strašidelného strachu z nášho "odľúčenia", aby ho raketa zo mňa nevycitila... To sa na "Ježiška" nehodí🙂

Ahojte koníčkári. Mám tú česť opäť pre vás niečo skvelé otestovať a podeliť sa s vami o svoje skúsenosti s týmito výrobkami. Vybrali ma testovať niekoľko produktov od DM-ka. 

Sú to samé skvelé vecičky, tak sa na ne poďme pozrieť.

Balík obsahuje hádam všetko, čo v domácnosti bežne a každodenne používame. Dnes som sa rozhodla začať kuchyňou. Isto mi dá každá žena za pravdu a aj nejeden muž, že v kuchyni trávi väčšinu svojho dňa. Ja, samozrejme nie som výnimka. Všetky chceme čo najrýchlejšie pripraviť deťom chutné raňajky a potom šikovne upratať, aby sme si mohli vychutnať rannú kávičku.

Po raňajkách u nás ostal neporiadok (občas aj z predchádzajúceho dňa) a tak som vytiahla na pomoc profesionálov. Mnohé z vás s nimi majú skúsenosti, ja som však tieto konkrétne výrobky, držala v rukách po prvý raz.  

Takže jedným z nich je tzv. multi-čistič. Mal by si bez problémov poradiť s mastnotou. Vytvára penu a je vhodný hádam na všetky kuchynské povrchy. Ja mám nerezový drez, sklokeramickú varnú dosku a nijako výnimočne, materiálovo obohatenú rúru na pečenie. A práve tá rúra aj doska, dostávajú od mastnoty poriadne zabrať. Tak som vzala čistič a hor sa do práce. A výsledok? Milo som bola prekvapená, ale upozorňujem, pripáleniny to veľmi nerozpúšťa, tak aby ste neboli prekvapení a sklamaní. Píše sa tam, že je to na MASTNOTU. 

A skúsila som aj rúru.

Ahoj žienka!

Niekedy sa ma pýtajú:

"Ľuboš, aké raňajky u vás doma najviac frčia?"
"Ako spraviť raňajky doma rýchlo a chutne?"
"Robím tie naše raňajky dobre? Čo ešte môžem spraviť navyše? Alebo lepšie?"
"Ako to robíš, že to chutí lepšie ako moje?"

Alebo: 

"Cez víkend chcem pripraviť niečo extra, čo zjeme spolu všetci za jedným stolom. Bez zhonu. Čo mám urobiť?"

Priznám sa, aj mňa niekedy pohltia pochybnosti. O sebe ako o manželovi, otcovi, synovi, bratovi, kuchárovi,... jednoducho, ako každého. Časom to prejde. Snáď.

https://tajomnakomnata.com/

Chcem vas pozvat na novy verejny blog: TAJOMNÁ KOMNATA Toto je verejný

Blog o intuícii, ezoterike, meditácii, duchovnom svete, osobnom raste, lekciách života, astrológii, snoch a všetkom nadprirodzenom.

https://tajomnakomnata.com/

Táto stránka je vhodná pre všetkých, ktorí majú túžbu svoj príbeh zverejniť. Môžete to urobiť aj vy! 

Podeľte sa s nami s vašimi skúsenosťami, šťastnými náhodami, či nevysvetliteľnými zážitkami.

V priebehu celého roka sme mali vždy raz mesačne sedenie na logopédii, resp. včasnej diagnostike psychomotorického vývoja detí 😁 Už názov svedčí o tom, že sa nejedná o klasickú logopédiu, ale klinickú logopédiu zameranú na detičky s DMO. Navštevovali sme ju od roka a vždy som odtiaľ odchádzala nabalená informáciami a odporúčaniami až som nevedela, kde mi hlava stojí 😉 

Pani logopédka podrobne sledovala Sofinkin celkový vývoj, nielen samotnú reč a vždy mala pre mňa cenné rady. 

Vo veku 2 rokov som vypisovala dotazník, ktorý ma pozitívne prekvapil, pretože napriek stagnácii reči, som si uvedomila, že Sofi ma veľmi dobré porozumenie. Zvládala povely s 1 úlohou ako "Zdvihni ruky!" ale aj 2 či dokonca 3 povely v jednej vete ("Zatlieskaj a potom zdvihni ruky!"). Svedčilo to o primeranej činnosti mozgu. 

Pre detičky s DMO je typická agresivita, ktorá spolu s jej vrodenou tvrdohlavosťou a aktuálnym obdobím vzdoru, spravili zo Sofi takmer nevychovateľné dieťa. Keď sa zaťala, tak smola, nikto s ňou nepohol. Chceli sme, aby niečo zopakovala? Smola, ona nie je cvičená opica, začala sa smiať a mohli sme sa aj pretrhnúť. Ťažko sa s ňou pracovalo. 

Agresivita je kapitolou sama o sebe, niektoré deti sú agresívnejšie viac, iné menej. Pri DMO býva tento jav ešte okázalejší, aspoň tak mi to vysvetľovala naša logopédka. Čím inteligentnejší je DMO-čkar, tým môže byť agresívnejší. Niekedy mám pocit, že Sofia má IQ 180 😂 Ich agresivita pramení z vlastnej frustrácie, uvedomenia si svojich limitov, beznádeje, neschopnosti okolia chápať ich, zhoršeného vyjadrovania. Nevedia to v tomto veku pomenovať, ale akonáhle si uvedomia, že pohár si nedokážu chytiť oboma rukami alebo bežať za deťmi, vyvoláva to u nich frustráciu pričom denne zažijú množstvo podnetov pre beznádej. Do toho vzdor a Sofi sa celý rok viac válala po zemi ako stála. Hodila sa na zem, revala a búchala si o zem hlavu. Ľudia na ulici sa zastavovali a chceli ju ľutovať. Tadiaľto, žiaľ, cesta nevedie. Ak sa jej prihovoril cudzí, ešte ok, ak ja, ešte viac sa búchala. Dohováranie nezaberalo, pokus odniesť ju sa končil vypustením z rúk, keďže nás búchala a škrabala a tak sa najviac osvedčila svätá trpezlivosť, najväčšia výzva uponáhľaného rodiča 😁

Presadzovanie si svojich záujmov prejavuje dodnes buchnutím či kúsaním vybranej obete. Je to jej spôsob ako sa presadiť a nezostať bokom. Všetkých chce komandovať, chce, aby sa vždy a bezpodmienečne naplnili jej záujmy. Všetko dohováranie ide bokom. Zatiaľ sme nenašli metódu, ktorá na ňu zaberá. Ak z toho čoskoro nevyrastie, v škôlke bude veselo. 

Tento vinš mal byť napísaný ešte včera večer. Ale večer už som naozaj nevládal. A dnes v práci toho bolo vyše hlavy, podvečer som stihol len rýchly nákup malých darčekov a čerstvý chlebík a hybaj domov za tajfúnmi. Miškov futbalový tréning, bosé nohy na ihrisku, krátky nácvik kotrmelcov a mlynského kola, povinný nanuk každému narýchlo pred samoškou, rýchla večera, bleskový sprchový maratón, na večerné čítanie len dve krátke Ezopove bájky a tak konečne až teraz.

Dnes sa mi opäť potvrdilo, po čom deti túžia. Tak vám teda, milé deti prajem najviac toto:

- zdravé srdiečka a vôbec - zdravie pevné ako repa

- aby sa s vami vaši hrali na Indiánov a na pirátov

- aby vám večer čítali krásne rozprávky H. Ch. Andersena

- aby vás oco naučil pískať na prstoch

Oslávme spolu deň deti! Ako? Súťažou!

Verím že si vaši školáci a škôlkari návrat do tried užili a že ste im aj doma nachystali nejaké pekné prekvapenie. Aj ja som si pre dvoch malých šikovníkov tiež prichystala prekvapenie v podobe matematickej tabuľky od #fisherprice 

Tabuľka obsahuje farebných smajlíkov, ktorí slúžia ako dvojradové počítadlo, zelené tlačidlo ktoré vám zostaví náhodný príklad a magnetickú tabuľku s perom na zapísanie výsledku. Super že?!

Ak si viete predstaviť, že práve váš malý matematik by toto počítadlo ocenil neváhajte a zapojte sa do súťaže. Pravidlá sú nasledujúce:

- daj like na tento súťažný článok

- do komentára napíš výsledok príkladu ktorý sa nachádza nižšie 🙂

DEŇ DETÍ 👧👦🎈

Všetci dospelí raz boli deťmi a niektorí si to radi pripomenú. Inšpirujte sa zdravotnými klaunmi. Veď hrať a smiať sa potrebujeme v každom veku! Krásny Medzinárodný deň detí malým aj veľkým. 

Pozrite si naše klaunské videá na YouTube: https://bit.ly/3gFenq0

Vaša pomoc nám umožní aj naďalej prinášať radosť a smiech ONLINE chorým deťom a všetkým, ktorí to potrebujú. Podporiť nás môžete tu: https://bit.ly/36QNue5

Ďakujeme.

Vítam vás pri mojom ďalšom článku, tentokrát s veľmi častou témou, ktorú rieši každá z nás pri konci tehotenstva.                   

Povieme si, čo si zbaliť do pôrodnice podľa odporúčaní pôrodníc, podľa detských e-shopov a podľa toho, čo som z toho, čo som si zabalila, reálne v pôrodnici využila ja.

Tak na začiatok je potrebné si zabaliť doklady, v tom sa zhodujú všetci - aj pôrodnice, aj e-shopy.        

Doklady

• kartička poistenca
• občiansky preukaz
• tehotensky preukaz
• sobášny list/súhlas s otcovstvom (priznanie otcovstva)                  

Je potrebné, aby sme všetky tieto doklady mali fyzicky pri sebe, keď ideme do pôrodnice. Hlavne, ak chcete ísť do cudzej pôrodnice alebo do pôrodnice mimo krajiny.                   

Tento týždeň hľadáme zviera. Prosím píšte rodové aj druhové meno.

1. indícia: Toto zviera dokáže vyvinúť rýchlosť 100km/h.

2. indícia: Výskyt - Severný Atlantik a Stredomorie.

3. indícia: Toto zvieratko je kulinárskou pochúťkou (a myslím si, že ste ho ešte neochutnali).

4. indícia: Druhové meno tohto zvieraťa hovorí o jeho farbe.

5. indícia: Od 15. storočia sa každoročne v auguste vydá skupina chlapov na lov - loďou k neobývanému skalnatému ostrovu asi 40 míľ od Škótska, ktorý je hniezdiskom morského vtáka nazývaného guga.