Poznáte ten pocit, keď máte pocit, že vás už nič neprekvapí, ale potom zistíte, ako ste sa mýlili? Tak nejako som sa cítila pri testovaní produktov Somat Gold. Prečo? Čítajte ďalej...

Umývačka riadu je mojím miláčikom už nejaký ten rok. Viete – päťčlenná rodina a spomienky na detstvo, keď som bola tou „UMÝVAČKOU“ ja. Prvú, asi dvadsaťročnú umývačku, sme zdedili pri kúpe bytu od predchádzajúcich majiteľov. Bolo mi ľúto vyhodiť ju, tak som sa nad ňou zľutovala a skôr, ako som seniorku poslala do výsluhového dôchodku, vyskúšala som ju. A ZAĽÚBILA som sa. Už som nemusela umývať a stáť pri kope nedeľňajšieho riadu. Špinavé taniere som len vložila do prístroja a on mi ich vrátil čisté... Hotový zázrak 😊 A tak umývačka ostala a nejaký rok to ešte potiahla. No keď nadišiel jej koniec, bolo mi fakt do plaču. Bez umývačky som už byť nechcela. Medzitým sa naša rodinka rozrástla o troch členov a prístroje, ktoré ma odbremeňovali od domácich prác, boli pre mňa na nezaplatenie.

Tablety či gél...

„Pri troch deťoch treba šetriť. Veď je úplne jedno, aké tablety dám do umývačky, tá riad aj tak umyje.“ S touto myšlienkou som niekoľko rokov nakladala do košíka tablety do umývačky privátnej značky prislúchajúcej k obchodnému reťazcu. Riad bol v podstate čistý, s občasnými fliačikmi či zle umytými miestami, no nejako som to neriešila. Aj osviežovač umývačky fungoval len pár umytí a potom jeho vôňa zanikla. Myslela som, že je to normálne, no potom mi domov prišiel balíček od Somatu. Okrem gélu a tabliet na umývanie obsahoval aj prostriedok na urýchlenie schnutia plastových riadov, tabletový a tekutý prostriedok na umytie umývačky a jej súčastí a osviežovač umývačky. Ten posledný som okamžite otvorila a zavesila do môjho stroja, z ktorého sa odvtedy šíri veľmi príjemná a nevtieravá citrusová vôňa 😊

Som zaľúbená

Lebo som žena a milujem veci a prostriedky, ktoré robia môj život jednoduchším... A tak som vyskúšala gél na umývanie riadu Sommat GOLD – predsa len, doteraz som uprednostňovala tablety...

Jedného dňa nás potešila správa, že si nás vybrali na testovanie. Prišiel nám balík plný dobrôt, a tak sme sa do toho pustili.

Veľmi ma prekvapilo super zloženie sušienok, bez E-čiek, farbív a palmového tuku. 

Keďže máme veľmi radi bylinky a sušené ovocie, tieto príchute nám veľmi chutili. Každé balenie má svoje +. Sušienky sa predávajú v 2 rôznych baleniach - 90 g a 40 g. Nám sa veľmi páčilo menšie balenie, ktoré sme si nabalili na výlety. 

Verbena sušienky - Bazové s kúskami amerických brusníc

Tieto sušienky boli u mňa TOP. Výborná chuť, skvelé zloženie.

Sušienky Bazové obsahujú 5 minerálov - Ca,Zn,Fe,Mn,Mg

Priznám sa, že po kúpe umývačky riadu som neraz bojovala s nedostatkami, čo spôsobovali pozostatky jedál a možno aj nevhodný výber umyvacích prostriedkov.

Neraz som zúrila nad zle umytým riadom či zvyškami po kapsuliach na umývanie.

Ako takmer každá rodina som sa na umývacích prostriedkoch snažila ušetriť, ale následná spotreba vody pri doumývani riadov, či nákup dalších prostriedkov na ručné umývanie, ma presvedčil poohliadnuť sa po niečom kvalitnejšom, i keď s vyššou cenou.

Somat Gold kapsule sa u nás rýchlo osvedčili a udomácnili.

Keď ma vybrali na testovanie Somat Gold Gélu, moc som sa potešila, a to, čo prišlo kuriérom, ma príjemne prekvapilo. Takú nádielku som nečakala.

Hneď po vybalení dostala naša umývačka citrónový parfum. Nie je nič horšie, ako pachy zbytkov pri dokladaní riadov do umývačky. Táto citrónová vôňa pachy pohlcuje, no uznavávam, nemusí sa každému páčiť. 

Novinky na trhu sú tu neustále...

Každý výrobca priebežne vylepšuje svoje produkty a nie vždy je to podarené vylepšenie. Značku SOMAT som mala možnosť testovať 2 týždne a veru, dala som mu miestami poriadne zabrať. Ak chcete vedieť ako to dopadlo, tak čítajte dalej.

Ako prvé som vyskúšala čistič umývačky a poviem vám, že umývačka bola čistá a naozaj pripravená na testovanie. 

Umývačka je čistá, zavesím do nej vôňu a hor sa do varenia ako správna gazdinka, aby bolo na čom testovať. Špinavé riady sa kopia, a tak je čas na ich hygienu. Hrnce, taniere, umelé detské riady, poháre od vínka, príbor a kopa iného sa naprace do umývačky. Z vrchnej skrinky na mňa kuká Somat gél a ja som zvedavá na výsledok. V návode čítam, aké je dávkovanie. Zvolila som kompromis: dávam vyššiu dávku gélu (28 ml), keďže sú riady dosť špinavé, ale som netrpezlivá, a tak som zapla krátky umývací program [1hod a 15min] .Huraaa, umyté. Nedočkavo otvorím dvierka a svieža vôňa sa nesie po byte ako z osviežovača. S konečným výsledkom som nadmieru spokojná. Riady umyté, umelé poháriky a tanieriky takmer úplne suché a sklenené poháre a príbor sa krásne lesknú.

Na koniec spomeniem len to, že výrobok Somat gold gél splnil moje očakávania a jeho vylepšenie stálo za to.

Naše, vlastne MOJE, testovanie (lebo doma som v upratovaní generál major ja) sa začalo celkom funny storkou, keď ma kuriér vytiahol z kávového opojenia a ja som ho na oplátku zrušila s tým, že nikto nie je doma, aby mi to hodil do kontajnera na plasty. "Ta sme še pobavili" a testovanie sa mohlo začať.

Obyčajne sa do týchto testovaní nezapájam, väčšina produktov je beztak určená pre menšie deti - čo ja už s tou mojou skoro 9-ročnou natestujem, pravda 🤣 ...ale v ten týždeň "mi išla karta", tak reku skúsim. A zadarilo sa!

Ďalšie prekvapko bol obsah škatule - bola som v tom, že testujeme tekutý umývací prípravok, že tam boli aj tablety, vôňka a čističe, bolo milé prekvapko, ďakujem za túto nádielku 🙂

Umývačke som dala zabrať. Netvrdím, že som ju zapínala každý deň, stáva sa nám bežne, že je to niekedy obdeň, sme len traja a cez týždeň sme beztak v práci/škole, ale snažíme sa si do roboty variť vlastné jedlo (kantíny v BA nie sú práve najlacnejšie 😜).

Otestovala som predovšetkým tekutý prostriedok, leštidlo a presne 2x som použila tabletu. Zavesila som vôňku a použila som aj 1 tabletový čistič, ktorý je možné dať do umývacieho procesu spolu s riadmi.

Poďme pekne po poriadku. 

... alebo všade samé riady.

Prišla tá chvíľa, kedy si s vyloženými nohami sadám na gauč, po tom, ako som uspala synčeka a druhý si veselo kopká v brušku, otvorila Modrého koňa, a čo nečítam... Somat hľadá mamičky na testovanie svojho *Gold Gel Anti-Grease Lemon*. Skúsila som sa teda zapojiť a o pár dní som sa dozvedela, že ma vybrali. 

S nadšením teda očakávam kuriéra, keďže až tak veľmi som nemala skúsenosti s touto značkou, až na pár výrobkov. Po otvorení balíka, teda balíčiska, som bola veľmi milo prekvapená, keďže som nečakala takú bohatú nádielku, za čo sa chcem, samozrejme, veľmi poďakovať. Avšak prioritne som sa v tomto testovaní zamerala na Somat Gold Gel Anti-Grease Lemon, i keď s malou pomocou ďalších výrobkov z danej rady.

Tak hor sa testovať, respektíve umývať... 

V prvom rade som si, samozrejme, nezabudla skontrolovať všetky prípravky, ktoré aj keď som nemusela v tomto prípade použiť, ale keďže máme tvrdú vodu, tak ich používam. V tomto prípade išlo hlavne o leštidlo, použila som teda Somat, pridala som i tabletku na čistenie umývačky, veľké plus má, že sa môže použiť v priamom cykle a nemusím púšťať teda samostatný program. A ako doplnok som si zavesila osviežovač na prevoňanie umývačky. Ako určite každý vieme, občas vie po čase umývačka cítiť tou svojou vlhčinou alebo, ak sa riady nachádzajú dnu dlhšie, tak i zápachom od nich.

A potom to prišlo, predstavenie nášho hlavného hrdinu. Poviem vám, bol to pre mňa mierny boj, nalievať do tomu určenej priehradky gél. Keďže ja som čisto tabletková od začiatku, ako používam umývačku v našej domácnosti. Takže si viete predstaviť tú vtipnú situáciu, aká nastala. Naliať rýchlo, kvôli "pomocníkovi" a s tým, aby daný obsah skončil tam, kde má, nie vždy to vyšlo.

Testovanie Verbena sušienok ma veľmi milo prekvapilo a potešilo zároveň.

Značku Verbena poznám veľmi dobre ako značku, ktorá ponúka cukríky, ktoré obsahujú bylinné zložky s liečivými učinkami.

Na novinku vo forme "keksíkov", ktorú som mohla zároveň testovať, som sa veľmi tešila - a nielen ja.

Testovali sme a skúšala celá rodinka - babka, dedko, krstná mama a tu sú naše postrehy.

Verbena sušienky "zelené" - Bazové s kúskami amerických brusníc.

Osobne mne tieto chutili najmenej, musím sa priznať, niečo mi tu chýbalo. Naopak, manželovi zas chutili najviac 🙂 Asi naozaj je pravda, ako sa hovorí, 100 ludí, 100 chutí.

Oznámenie o tom, že ma tím MK vybral na testovanie, mi prišlo v dokonale načasovanom momente. Doma som mala už dva týždne zatvorené choré deti = čistá „ponorka“, zaneprázdnený manžel a moje nervy napnuté ako struny na gitare... 😀

Ako prvé mi v hlave svietila kontrolka – sladké-prísun cukru = som zachránená. Ono, kto vie, o čom hovorím, mi dá určite za pravdu, dobrá sladkosť na nervy, nie je nikdy zlá 😀 No lenže, čo ak sa človek práve pokúša zhodiť nejaké to kilečko? (Preto v názve tá životná premena) Tam treba voliť zdravšie varianty sladkého... Áno, samozrejme, ideálne žiadne sladkosti, ale zase prrr, odtiaľ potiaľ 😀 A tak som čakala na balíček..

Balíček dorazil a pustila som sa veselo do testovania. No dobre, tak nie celkom ja, ale v 80 % prípadov moje deti. Opäť raz, kto má deti, vie o čom hovorím... 😉 Dva balíčky sušienok putovali dokonca aj k babke, ktorá neskrývala svoje pochybnosti hneď, ako sušienky zbadala. Vraj Verbena? Veď oni robia tie cukríky... áno, robia. Tiež som ich tak mala zafixovaných, až dokým sa mi prednedávnom nedostali do rúk sušienky (ešte pred samotným testovaním).

Takže deň 1. - testuje synátor, príchuť: Bazové s kúskami amerických brusníc. 90 % testovania prebiehalo u nás outdoorovo, ja totiž sladkosti, alebo nejakú drobnosť, beriem zväčša na prechádzku. Do ruksaku vždy niečo pre deti nachystám, keď sú hladní, unavení, umrnčaní 😀 Doma zväčša sladkosti nemáme a ani nejeme (myslím také tie komerčné), a tak sa po sušienkach zaprášilo takým štýlom, že som ledva stihla spraviť fotku. Jednu či dve sušienky sa mi podarilo uchmatnúť a za seba musím povedať, že práve táto príchuť mi vyhovuje a chutí najviac.

Pri všetkých druhoch sušienok je z môjho pohľadu výhodou ich veľkosť, resp. skôr drobnosť 🙂 Sú drobné, akurát do detskej rúčky a budia tak dojem, že ich je v balení nekonečne veľa, keď deti vyťahujú z vrecúška stále ďalšie a ďalšie 🙂 A krásne chrumkajú, fakt vážne.

Ďalšie testovacie dni prebiehali opäť pod drobnohľadom detí, skúšali sušienky rakytníkové s kúskami pomaranča a tu narazila kosa na kameň. Staršia dcérka zahlásila, že jej nechutia... Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí, jej brat mal z toho nesmiernu radosť, celý balíček zostal jemu 😀

Nezvestnú Emu našli mŕtvu. Mladík sa priznal k brutálnej vražde.

Preboha, tak predsa sa tam u nás niečo stalo. Lucka spomínala, že to bola nejaká jej známa. Ale mohla si preveriť, kto to vlastne urobil, kým narobila takúto paniku. Telom mi prešlo zvláštne teplo, predstavila som si, že by to bola nejaká moja známa. Asi by som tiež konala takto neuvážene, človek musí byť v šoku. Nechutné, čo ľudia dokážu. 

Zaujímalo by ma, kto to teda bol. Lucka spomínala nejaké červené auto, v ktorom ju vraj videli  naposledy. Červených áut sa hýbe po meste veľa, v rýchlosti ma nenapadá nikto známy, kto by mohol mať v garáži takýto kúsok, takže to bude niekto úplne cudzí, možno ani nie miestny. Pozorne čítam článok. Píšu tam o Eme, vraj čakala s páchateľom dieťa. Akékoľvek spojenie s Matejom po vstrebaní tejto informácie vylúčim a moja ľútosť ako nezainteresovanej osoby týmto končí. Obraciam pozornosť späť k telefónu, ktorý ešte stále leží na vankúši s neodpovedaným hovorom. Na moje prekvapenie nachádzam na displeji nie Matejove, ale Janine číslo.

Jana je naša spoločná priateľka. Vlastne som Mateja spoznala vďaka nej. V mojom všetkomijejedno období sme boli spriaznené duše a oni dvaja mali tiež už čo-to preskákané. Keď nás zoznamovala, teda...keď nás priviedla k sebe, nakoľko zoznámenie som uchopila do svojich rúk skôr, než stihla zakročiť, určite ani netušila, že by sme niekedy mohli byť spolu. Bolo však veľmi príjemné mať spoločnú dôverníčku. Neviem, či to tak fungovalo aj naopak, no ja som sa vždy dozvedela všetky sťažnosti, ktoré boli na mňa vznesené a nenápadne som sa pokúšala o nápravu k spokojnosti mojej drahej polovičky. Rovnako užitočné bolo toto kombinované priateľstvo pri kúpe darčekov, najmä na začiatku vzťahu, kedy o ňom vedela podstatne viac ako ja, čo mi pomáhalo vždy mu brnknúť na tú správnu strunu. 

Žeby aj jej niekto volal s tým nezmyslom? Lucku nemá odkiaľ poznať. Ale naše mesto je dostatočne malé a klebetné na rozsev údajných faktov rýchlosťou svetla, takže je to celkom možné. Zavolám jej späť, dozviem sa o čo ide, aspoň sa spolu zasmejeme. Telefón mi opäť zvoní v rukách, tentokrát určite nie silou telepatie, keďže mamička je posledný človek, na ktorého by som teraz myslela. 

„Áno, m...“ nestihla som dopovedať vďaka jej neuveriteľnej schopnosti začať sypať svoje fantasticky zaujímavé novinky v sekunde, ako postrehne, že som na linke a je čo i len dvojpercentná možnosť, že vnímam. Po tretej, rovnako nezmyselne skonštruovanej vete, ako v Luckinom telefonáte, s tými istými heslami, stratenou Emou a červeným autom ma prepadne divný pocit úzkosti a musím si sadnúť. A položiť.

Keď som si prečítala výzvu, v ktorej potrebovali ľudí na testovanie výrobkov Somat, tak som si povedala: "Hmmm, v minulosti som bola nespokojná, ale už je tomu niekoľko rokov, tak prečo nedať šancu novej rade výrobkov s vylepšenými vlastnosťami."

Nikdy som nebola typ zákazníčky, ktorá sa pri kúpe výrobkov rozhoduje iba na základe ceny a aktuálnych zliav, ale vždy prihliadam na kvalitu a efektivitu výrobku.

A potom to prišlo, vybrali si ma na testovanie. Prišiel kuriér s veľkou plnou krabicou a ja som netrpezlivo rozbaľovala krabicu a vyberala so zvedavosťou, aké konkrétne výrobky prišli. 

V balíku bolo 6 výrobkov:

1. Somat GOLD tablety do umývačky riadu

2. Somat GOLD gél do umývačky riadu

Testovanie prišlo práve v čase, keď mi deti ochoreli. Detiská mali neskutočnú radosť, dokonca sa aj pobili, ktorý bude z nich prvý jesť 🤦‍♀️ Normálka, oni sa pobijú aj na liekoch 🤷‍♀️

Týždeň lietať kolo sopľavých a nervóznych deti, dá zabrať. Takže najčastejšie sme pozerali rozprávky a pri nich vyjedali ovocie a sladké mlsanie - Verbenu. Mňam❣️

Priznám sa, že keď deti konečne zaspali, tak som si ich otvorila, v pokoji vyjedala pri obľúbenom seriáli.

Ale dobre padli aj do kabelky ako desiata, keď som odchádzala od lekára.

Dostala som na testovanie 3 príchute sušienok Verbena: 

• Bazové s kúskami amerických brusníc
• Rakytníkové s kúskami pomaranča a
• Lenduľove s kúskami amerických brusníc. 

Vetu, ktorú som najčastejšie počúvala počas tehotenstva si pamätám do dnes: "len sa vyspi, potom už nebudeš vedieť, čo to poriadny spánok je". Teraz by som mala napísať, že vôbec to tak nie je a všetky budúce mamičky tým upokojiť. Avšak každá vieme aká je realita. Sú bábätká, ktoré prvé mesiace chcú, aby ich rodičia boli v noci hore s nimi. Sú bábätká, ktoré sa potrebujú v noci len napapať, pričom niektoré len dvakrát a iné aj párkrát. Existujú aj také, ktoré prespia celú noc. 

Počas prvého roka s Hankou som si všimla niekoľko aspektov, ktoré majú vplyv na večerné uspávanie a celkovo spánok. Ktoré sú to? 

Program pred večerným spánkom: po obedom spánku vydrží byť hore 5 - 6 hodín. Ak počas tejto doby ideme na návštevu, do obchodu, na ihrisko (v lete), alebo na prechádzku kočíkom a dostatočne ju táto aktivita unaví, alebo ju zaujme prostredie, v ktorom bola, zaspáva oveľa lepšie.

Vyvetraná izba: v izbe s čerstvým vzduchom sa zaspáva lepšie aj mne. Hanku k tomu vediem od malička. Vždy jej poviem, že ešte vyvetráme a ideme spinkať.

Takmer tma v izbe: prvé mesiace som mala celú noc zasvietenú nočnú lampu, aby som ju videla, ale rušilo to mňa aj manžela. Potom som si zvykla na úplne nenápadné tlmené malinké svetlo, ktoré keď zaspí zhasnem. Čiže je v izbe úplná tma. Aj keď sa v noci zobudí na kojenie nezažínam, pretože ju by svetlo zaujalo a prebudila by sa.

Nenútiť na silu do spánku: bolo obdobie, keď som sa snažila Hanke nastaviť presnú skorú večierku (cca o 19tej). Vzniklo z toho len hodinové uspávanie s plačom bez výsledku. Takže som to nechala tak. Ide spať vtedy, keď je unavená, keď sa jej zíva, či si žmolí oči. A aj keď to je niekedy neskoro (o 22:00, inokedy o 21:00) tak to ide rýchlejšie, bez kriku a môjho psychického a fyzického zrútenia 😀

Iba blázon povedal by, že je chyba veliká,

skúsiť šťastie otestovať cez Modrého koníka,

sušienky od Verbeny!

Nech sa páči, vážení!

Hoci nie som bio, eko, vegan ani raw,

o tom, čo dám do úst deťom, často premýšľam.

Dva testovacie týždne so Somatom sú za nami. Prvýkrát som mala možnosť testovať nejaký výrobok a o to viac ma to bavilo. Podelím sa preto s vami o moje postrehy. 

Bola som veľmi milo prekvapená,  koľko výrobkov sa nachádzalo v balíku - gél do umývačky, tablety, vôňa, leštidlo, čistič. Umývačku riadu mám relatívne krátko,  jeden rok, a výrobky Somat som doteraz  epoužívala. Preto som bola zvedavá, aké vlastne sú. 

Najviac ma prekvapil duo gél do umývačky, naozaj si poradil so všetkým, čo som mu prichystala - zaschnutá ovsená kaša, domáci pribináčik, mastné hrnce z nedeľného obeda či zaschnuté cesto. Všetko umyl krásne bez nejakého zvyšku a naviac krásne vonia. 

Pri umývaní v umývačke mi najviac vadil mokrý plastový riad, s týmto si malo poradiť leštidlo uľahčujúce schnutie. Priznám sa, neverila som tomu, ale je to tak, riad bol naozaj suchý. A tento výrobok ma naozaj prekvapil.

Závesná vôňa do umývačky je úžasná, vonia stále rovnako aj po xy umytiach. 

Tablety sú podľa môjho názoru rovnaké ako tie, ktoré som používala doteraz od iného výrobcu. 

Začiatkom augusta sa dostávame na ďalšiu kontrolu na pneumológiu, kde si vypočujeme tak  dlho očakávanú správu - koniec kyslíkovej liečby. Hurá, kyslík odstavujeme, už nepotrebujeme merať ani saturácie, konečne máme doma dieťa ako každé iné. Koncentrátor je veľká bedňa, zostáva nám doma až do 3 rokov pre prípad, že by ho Sofinka ešte počas choroby niekedy potrebovala. Pevne verím, že tá situácia už nenastane.

Vo veku korigovaných 4 mesiacov začíname s prvými príkrmami. Zdá sa mi to skoro, staršie deti začínali papať až okolo 6 mesiacov, ale popri UM sa odporúča začať skôr, tak ideme na to. Keď vidím akou rýchlosťou zmizne prvá porcia mrkvy, začínam sa obávať, že z nej bude dobrý žrút🙂 Už len ďalší jedák mi chýba do rodiny! Rovno môžem bežať kúpiť väčšie hrnce 🙂 Ani s ďalšou zeleninkou nemá Sofi problémy a tak ju pekne dennodenne kŕmim v jej kresielku. Mrkva, zemiak, cukina, hokkaido,... ide nám to jedna radosť.

Keďže s cvičením sme zatiaľ nikde nepochodili, ostala mi posledná možnosť, ktorú som spočiatku úplne vylúčila. Nevedela som si predstaviť dochádzať na rehabilitácie mimo BA, ale okolnosti ma prinútili zatelefonovať nakoniec do Tetisu, detskej rehabilitačnej nemocnice, v Dunajskej Lužnej. V čase telefonátu bola Sofinka ešte stále napojená na kyslík, ale pani doktorka s tým nemala najmenší problém. Lenže, ako uprostred letných prázdnin býva zvykom, najbližší voľný termín vyšetrenia našli až v auguste a dovtedy sme už boli našťastie bez kyslíka. Na rehabilitácie platené zo zdravotného poistenia sa teda dostávame presne 4 mesiace po Sofinkinom prepustení z pôrodnice. Keby som tušila, že tu nás vezmú bez akýchkoľvek problémov, obrátila by som sa na nich ihneď. Kto to mohol tušiť...

Samotné vstupné vyšetrenie u pani primárky prebieha v pokojnej atmosfére. Vidieť, že lekárka je zvyknutá na oveľa ťažšie prípady ako Sofinka. Usúdi, že jej stav si vyžaduje okamžitú intenzívnu rehabilitáciu, a tak dostávame prvý termín na cvičenie ešte v ten istý deň. Odteraz dochádzame do D. Lužnej dva krát týždenne, aby Sofi cvičila u skúsenej terapeutky. Akokoľvek som sa doma celé tie mesiace snažila cvičiť s ňou vojtovku niekoľkokrát denne, nikdy sa toto cvičenie nevyrovnalo cvičeniu pod vedením profesionálky. Naša fyzioterapeutka je značne skúsená a hravo si poradí aj v situáciách, keď Sofi nereaguje podľa očakávaní alebo sa príliš bráni a cvik si vyžaduje alternatívne držanie. V Lužnej sa jej dostalo najlepšej starostlivosti akú v danej chvíli potrebovala.

Keďže na september sa im uvoľnilo miesto na rehabilitačný pobyt, prijímam túto výzvu a teším sa, že sa skorým pokrokom. Tak sa teda v septembri balíme a nastupujeme na náš prvý rehabilitačný pobyt, avšak jeden z mnohých. Berieme so sebou všetko, čo v tej chvíli potrebujeme, od oblečenia, periniek a fusakov počnúc až po množstvo liekov, monitor dychu a kresielko končiac. Kým všetko ponakladám a vyložím z auta, prejde pol dňa 🙂 Začíname v pondelok vstupnou prehliadkou a dostávam do ruky rozpis našich každodenných procedúr. Na také malé drobčiatko, Sofinka má korigovane len 5 mesiacov, má naozaj nabitý program. Dva krát denne cvičí s našou fyzioterapeutkou vojtovku, k tomu vírivka, biolampa atď, pomedzi to ju kŕmiť a uspávať, po pár dňoch mám dosť aj ja sama, nieto ešte ona. Hlavne zladiť všetko so spánkom nie je vôbec jednoduché.

Dovtedy sa len skúšala pretáčať na jednu stranu, teraz to začína skúšať aj na druhú. Považujem to za veľký pokrok. Vzhľadom na základnú diagnózu - ľavostranná spastická hemiparéza, sa dá očakávať, že všetky úkony v živote bude vykonávať skôr a dokonalejšie so zdravou stranou tela. Začína však zapájať aj postihnuté končatiny, čo je dobré znamenie. Takisto si ležká vo svojom kresielku a rozväzuje sa jej jazýček, začína štebotať a vydávať rôzne zvuky. Rozvoj motoriky a reči je veľmi silno prepojený, ukáže sa to ešte niekoľko krát.

Sedím v kresle, po ďalšej prebdenej noci s mojou ročnou láskou, a rozmýšľam... Času mám veľa, keďže po nočnej "diskotéke" sa moje malé klbko šťastia rozhodlo konečne zaspať.

Častokrát sa zamýšľam práve nad mojím životom pred dieťaťom. Asi každá "novopečená" mamička si prejde týmito myšlienkami. Práve s touto úvahou sa mi spája staré známe: "Ľudia sa nemenia". Túto vetu som počula niekoľkokrát a od mnohých ľudí. Ale že by bola pravdivá? Určite nie 🙂.

Keď som bola tehotná, moje telo sa menilo. Zmeny boli viditeľné. No moja povaha ostala stále rovnaká. Až kým neprišiel deň D. 

Každá matka uzná, že pôrod človeka zmení. Nie samotný fyziologický akt, ale práve tá zmena ženy na matku. Doteraz sa menilo moje telo, teraz sa mení aj moja myseľ. Stať sa matkou znamená byť silná, no zároveň taká slabá. Byť šťastná, no zároveň plná strachu. Materstvo ma za jeden jediný rok vyformovalo do takmer úplne inej osobnosti. Moje hodnoty a pohľad na svet sa zmenili. 

My ženy sme vlastne také "superhrdinky". Prispôsobujeme sa každej situácii ako chameleón. Zvládame mnoho vecí naraz. 

"Ľudia sa nemenia", túto vetu podľa mňa vymysleli muži 🙂. Lebo my ženy sa skutočne meníme. A ja ďakujem Bohu, že sa meníme a sme také úžasné <3 

Ako sa neskôr ukázalo, Mateja sa naozaj nedalo nemilovať. Bohužiaľ, ja som nebola jediná s touto neschopnosťou a keďže nočný život hviezd a hviezdnych spoločníkov nesie so sebou rôzne nástrahy, môj milovaný časom podľahol. 

Nevera je odpustiteľná, ak sa deje zo živočíšneho dôvodu a z dôvodu potreby.

Aspoň ja to rozlišujem. Možno iba zo strachu, aby som nezostala sama. Je to istý spôsob záchrany pokazeného. Hoci Matej, ktorého som poznala mi tvrdil, že by nikdy nepodviedol a Matej, ktorého som nepoznala to obhajoval pudovosťou, ktorú viem odpustiť, v momente, kedy sme sa k tejto téme dostali bolo už úplne jedno, čo sa vlastne stalo. 

„Kika, ahoj, to som ja Lucia...“ - ozvalo sa z naliehavo vyzváňajúceho mobilu v utorkové ráno. Lucka je spolužiačka zo základnej školy. Nevidela som ju asi 5 rokov, myslím, že už má dcérku. Vždy bola trochu rodinnejšie založená, ako my všetci okolo. A hoci sme boli naozaj dobré kamarátky s prichádzajúcimi prioritami, ktoré tie moje naozaj ani len nemíňali, sme sa odmlčali a časom v podstate celkom odcudzili. To spôsobilo, že číslo prichádzajúceho hovoru nebolo uložené v mojom telefónnom zozname. Preto som sa prebudila s miernou nechuťou a očakávaním call centra nejakej fantastickej medzinárodnej spoločnosti s ponukou najkvalitnejších bambusových ponožiek na našom kontinente. 

Lucka ma nenechala vstrebať ani samotný fakt, že mi volá a zasypala ma množstvom nezmyselne pospájaných viet o stratenom dievčati, červenom aute, kopci v našom okrese a Matejovi. 

„Matej? Môj Matej? To je blbosť, Lucka!“ - zasmiala som sa. Veď ešte včera večer mi volal, že príde za mnou, aby sme začali dávať dokopy tú kanceláriu aj spoločné bývanie. Konečne už budeme spolu aj tak naozaj. Tešil sa. A ona mi tu teraz rozpráva také nezmysly. 

Príbeh so šťastným koncom aj keď šťastne vôbec nemusel skončiť. Moniku posielali na potrat, no ona sa so svojím priateľom nevzdala a hľadali iné riešenie. A našli ho! Vďaka silnej túžbe zachrániť svoje dieťatko, profesionálnej pomoci lekárov a presne načasovaného telefonátu, má dnes malý Maximko už jeden rok. Tento príbeh vám možno dodá silu bojovať a nevzdáť sa, aj keď to niekedy vyzerá úplne beznádejne.

Bolo to ich vytúžené dieťatko. Monika si svoje tehotenstvo veľmi užívala. Bruško jej pomalinky rástlo a dieťatko sa brušku vyvíjalo tak ako malo. Tehotenstvo bolo bez komplikácií, až pokiaľ...

Komplikácie nastali v 16 týždni tehotenstva, kedy mi robili tkzv. Tripple testy, ktoré odhalili možný výskyt vrodenej vývojovej vady, presnejšie rázštep nervovej trubice. Veľmi nás to zaskočilo, keďže v 13 týždni sme absolvovali 3D sono, ktoré je zamerané na vývojové vady a všetko bolo v poriadku. Aj keď nám z tripple testov vyšlo vysoké riziko až 1:1 nebrali sme to vážne. Spoliehali sme sa na predošlé sono. Aj moja gynekologička mi povedala, že niekedy sa testy zvyknú mýliť, a tak sme len rutinne absolvovali genetiku a testy sa zopakovali, ale opäť vyšlo toto vysoké riziko. Lekári nám odporučili buď odber plodovej vody aby sa to potvrdilo alebo počkať do 20 týždňa a absolvovať opäť kompletné morfologicke sono. Rozhodli sme sa počkať,no pamätám si, že to čakanie bolo hrozné, plné obáv a strachu. Keď konečne nastal súdny deň sona, diagnóza sa bohužiaľ potvrdila....vtedy sme sa zrútili.

O akú diagnózu sa presne jednalo a čo Vám odporučili lekári? 

Lekár na sone nám s poľutovaním oznámil, že náš synček má diagnózu rázštep nervovej trubice, presnejšie rázštep chrbátika alebo inak povedané Spina Bifida. Trvalo mu veľmi dlho než našiel miesto kde sa rázštep nachádza. Nakoniec ho ale našiel na chrbátiku a povedal, že hneď ako priložil sondu k bruchu vedel, že niečo nie je v poriadku. Zistil to podľa zväčšených mozgových komôr dieťaťa. Poškodenie na chrbátiku bolo ale v tom čase maličké, ledva viditeľné. Prognózy lekára boli ale jasné. Dieťa sa narodí ochrnuté, nebude vedieť ovládať končatiny, väčšinou tieto deti bývajú inkontinentné, to znamená že sa musia doživotne cievkovať pretože neovládajú močový mechúr ani stolicu a vo väčšine prípadov sa k tomuto ochoreniu pridruží aj hydrocefalus. Na otázku čo sa s tým dá robiť nám lekár povedal, že pacientkam v takomto prípade odporúča determináciu plodu, teda potrat.... čo uviedol aj do našej lekárskej správy.

Ako ste sa po takomto odporúčaní cítili?

Pred dvoma týždňami som po prvýkrát dostala možnosť aj ja vyskúšať testovanie, ktoré umožňuje Modrý koník. Veľmi som sa potešila, keďže som bola vybraná práve na testovanie niečoho, čo so mnou súvisí, a tým sú sušienky. Milujem sladké a každý deň teda nemôže na mojom stole chýbať niečo, čím si ten deň osladím.

Konečne sa teda môžem dostať k napísaniu recenzie a opísať pocity, ktoré vo mne daný produkt zanechal. Dostala som balíček, ktorý obsahoval eukalyptové cukríky Verbena, malé 40 g balenia sušienok Verbena a veľké 90 g balenia. Prečo píšem ich gramáž? Keďže ako správny „sladkomil“ mám odsledované, že klasický keksík alebo čokoláda, ktoré zvyknú mať 50 g sú ideálne, aby aspoň mne chuť na sladkosť zahnali. Takže menšie čokoládky sú pre mňa tabu, lebo akurát ma naštartujú, že niečo sladké potrebujem. Veľkosť balíčkov je teda podľa mňa primeraná, pretože ak som mala chuť len na nejakú malú maškrtu, bohato mi stačil 40 g balíček a dodal mi potrebnú dávku serotonínu na danú chvíľku. Balenia sušienok sú pekne prepracované jemnými farebnými tónmi a ako sa zvykne hovoriť, že aj oči jedia, tak tieto sušienky aj tento bod úspešne splnili. Ale ako NEGATÍVUM v mojom hodnotení musím zadať, že veľmi mi chýbala možnosť, aby balíček (aspoň ten väčší), bol znovu uzatvárateľný. Vzala som totiž balíček aj na bežnú prechádzku so synmi, keď som však pár zvyšných sušienok v balíčku chcela odložiť naspäť do kabelky, sušienky sa mi úspešne povysypovali, čo ma, samozrejme, nepotešilo. Toľko k celkovému dizajnu sušienok Verbena.

Prejdime teraz k príchutiam, ktoré sa mi dostali do rúk:

1. Sušienky levanduľové s kúskami čučoriedok

2. Sušienky bazové s kúskami amerických brusníc

3. Sušienky rakytníkové s kúskami pomaranča.

Všestranný čajovník

Blahodarné účinky lístkov z austrálskeho čajovníka využívali pred vyše tisíc rokmi aborigénske kmene, ktoré pridávali šťavu z jeho lístkov do masiek na tvár, lístky s hojivými účinkami prikladali na zranenia a liečili si nimi aj prechladnutie a kašeľ.

Západný svet s touto vzácnou rastlinou zoznámil prvýkrát kapitán Cook, ktorý z neho po pristátí na Botany Bay pripravil čaj pre svoju posádku.

V lodnom denníku kapitána bol v roku 1777 nájdený aj záznam o tom, ako posádka lode používala listy čajovníka na dochucovanie piva. Okolo roku 1920 začali prvé klinické výskumy, ktoré sa zaoberali účinkami oleja Tea Tree na ľudské zdravie.

Austrálsky čajovník

Ako napovedá aj názov, ide o rastlinu, ktorá rastie výhradne na území Austrálie a dorastá aj do výšky sedem metrov. Austrálsky čajovník je bezfarebný až svetložltý a má latinský názov Melaleuca alternifolia.

Kaše zo zeleniny vyšli postupne z módy, pritom sú skvelým pokrmom najmä pre malé deti. Kaše sú nielen rýchlo hotové ale aj dobre zasýtia a prehrejú. Okrem toho deti nemôžu v kaši rozpoznať o akú zeleninu sa jedná a tak ju jedia bez predsudkov (nemusíme si nič predstierať, kdo má deti vie, že stačí aby im niekdo povedal, že brokolica je „bee“ a už ju nechcú jesť). Okrem toho, keď sa hotová kaša posype do hneda opraženou cibuľkou, alebo pekne opečenou slaninou či sekanou, táto chuť dominuje pokrmu.  

Do zeleninových kaší sa tradične pridáva zápražka. Kdo chce robiť bez zápražky pridá ku kaši 1 veľký zemiak a nechá ho variť spolu so zeleninou alebo zahustí na záver rozmixovanú kašu pridaním 1PL zemiakového škrobu, ktorý sa najskôr rozmieša v troch studenej vody a potom vleje do horúcej tekutiny. Oba spôsoby takisto dosiahnú tú správnu kašovitú konzistenciu a sú bez lepku.

Zemiaková kaša - fučka

Na zemiakovú kašu ošúpať ca. 1 kg zemiakov, umyť ich a pokrájať na osminky (optimálne je, keď sú kusy zemiakov zhruba rovnako veľké). Zemiaky dať do hrnca, zaliať vodou a dochutiť soľou a drtenou rascou. Nechať zovrieť a potom variť ešte 10min. Následne zliať zemiaky z vody, pritom za šálku vody si odložiť stranou (táto voda je plný chuti a škrobu). Zemiaky by sa nikdy nemali mixovať mixérom, lebo sa potom z nich uvoľní príliš veľa škrobu a výsledok pripomína lepidlo. Takže ešte horúce zemiaky popučiť najlepšie lisom na zemiaky. Pridať k ním za 1PL masla ako aj odloženú vody zo zemiakov (pridávať postupne len toľko aby sa dosiahla požadovaná konzistencia). Klasická fučka sa pripravuje tak, že do takto pripravených zemiakov sa vsype ešte ca. 50g hl. múky a tieto sa na ohni miešajú s kašou až začnú zemiaky odfukovať. Kdo chce urobiť bezlepkovú kašu, túto časť vynechá. Hotovú kašu naliať do pripravených tanierov. Povrch kaše posypať do hneda opečenou cibuľkou alebo bylinkami (pažítka, atď.).

Kaša zo sušeného žltého hrášku

Na šálku sušeného hrachu najskôr na noc namočiť do vody aby zmäkol. Na ďaľší deň na oleji opražiť cibuľku pokrájanú na drobno a keď začne hnednúť pridať namočený hrášok aj s vodou. Voda by mala prirkývať kašu aspoň 1cm nad povrchom hrachu. Osoliť, okoreniť čiernym korením a nechať takto ca. 20min. variť pokiaľ sa hrášok nezačne rozpadať. Potom ho pomixovať ponorným mixérom. Komu sa zdá málo hustý zahustí zápražkou. Na to opražiť na 2PL masla za 2PL hl. múky. Priliať trochu vody a mimo ohňa dobre rozmiešať aby zanikli hrudky. Potom vliať do kaše a za miešania nechať spolu zovrieť. Kašu naliať do tanierou a povrch posypať opraženou cibuľkou.

Ja, veľký kávoholik, som dostala možnosť zapojiť sa do testovania kávy. Čo vám budem hovoriť, radosť bola obrovská.

Aj keď s kávou Barzzuz som sa už kedysi dávno stretla, no chute vyprchajú, človek si ich po dlhšej dobe už nedokáže vybaviť. A tak sa výberom do testovania stalo, že sa u mňa náhodne, spolu s predošlými zásobami, stretlo až 8 druhov káv - konkrétnych produktov rôznych firiem, či už slovenských, alebo zahraničných.

Na mlynčeku som ich striedala, porovnávala praženie, aciditu, horkosť. Pre mňa to teda nebola iba testovačka 3 druhov káv testovaného výrobcu, ale zároveň porovnávanie rôznych výrobcov, druhov a pomerov.

Bez hanby a "podplácania" musím povedať, že Barzzuz-ky, ako ich s manželom voláme, sú zo všetkých, čo som tu mala, najlahodnejšie s absolútne vyváženou chuťou. U nás vyhrali na plnej čiare a ostaneme im verní. Kávičky som mlela a pripravovala na kávovare Catler ES 8013. Pripravovali sme najmä espresso a cappucino. Kedže hodnotenie káv je veľmi subjektívne, zhrniem vám moje dojmy.

Vo voňavom balíčku boli 3 kávy - 100 % arabiky. 

1. Brazília Yellow Bourbon - naša "čokoládka" 🙂  

14.11. oslavujeme svetový deň diabetu, je to deň keď sa narodil objaviteľ inzulínu Frederick Grant Banting /1891/, prvú injekciu inzulínu dostal 14. ročný chlapce Leonard Thompson v roku 1922 v Toronte. Dovtedy boli cukrovkári 1. typu liečení tzv. hladovacou diétou a dožívali sa rok až dva od prepuknutia ochorenia. Oslávme svetový deň diabetu tým, že podporíme petíciu Senzory pre diabetikov a zlepšíme tým ich každodenný život. https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov 

Už sa nám tie dni do ďalšej diagnostiky pomaly míňajú a mne sa akosi tiež míňajú nápady na články. Všetko, čo som s raketou "nacvičovala" v článkoch spätne naozaj funguje a keby som sa v tejto situácií ocitla znovu, postupovala by som krok za krom podľa rovnakej postupnosti... Teraz sme však zastavili už "len" na logo veciach a neviem či pre niekoho bude zaujímavé čítanie o tom ako sa celé dni učíme to isté dokola, tak som si preto dala na chvíľu "pokoj" od písania. 

Niežeby sme nemali, čo naprávať a opravovať aj v iných oblastiach, ale to ako nato som už xy-krát opisovala, takže pri týchto veciach podľa mňa už nie je "o čom". Pri amokoch - zistiť príčinu - minimalizovať situácie - zamedziť ublíženiu - trénovať situácie - pri zbytočných "výbuchoch" najlepšie čakať a ignorovať. Hm, teória zmaknutá, už to len "dodržiavať" v praxi. U nás je to tak na 90 %, pri 10 %-tich mi niekedy žiaľ prasknú nervy a tento pomer potom ostáva aj u raketinych amokov.

S raketu sme dostali za úlohu cvičiť slovesá a "povolenku" hovoriť v dvojslovných vetách. Júúj človek ani neviem zrazu tvoriť holé vety, takže aj mne bude chvíľu trvať "prepnúť" sa do vyššieho levelu. Niektoré slová idú z raekty len tak jedným vrzom, iné ťaháme za uši von aj celé týždne. Medzi deťmi funguje super a náš týždeň sa zrazu zmenil na "nomádsky", keď chodíme po všetkých kluboch a centrách v trnavskom kraji, len aby sa vyhrala a socializovala. A že to raketu baví, beha a teší sa, dokonca sa aj takým svojím spôsobom snaží kontaktovať iné deti (podáva im môj mobil alebo celý ruksak, nosí riadiky, ak vidí, že sa deti s nimi hrajú..a pod.)... Som šťastná z nej, je mi s ňou veselo a chcela som Vám o tom napísať... len tak...

Najťažšia skúška života, najväčšia bolesť rodiča, najzložitejšie obdobie. Strata dieťata vyvoláva v človeku smútok, hnev, bezbrannosť, prázdnotu a akúsi veľkú nespravodlivosť. Je priam neuveriteľné, koľko mamičiek a oteckov si touto stratou musí prejsť. Jednou z nich je aj Simonka @paulinka2014, ktorá si svoju dcérku nikdy nepriniesla domov...

Bol to môj poslendný deň v práci a potom som mala nastúpiť na materskú dovolenku...
Od rána ma pobolievalo v bruchu, no dala som si magnézium a prešlo to. Večer som si bola s kamarátkami posedieť a keď som sa vrátila domov, bolesti sa znovu vrátili. Magnézium nezaberalo a tak ma rodina vzala na pohotovosť.

Keď ma primár vyšetril, vystrašene povedal, že hrozí predčasný pôrod. Hneď volali záchranku a prevážali ma do vedľajšieho mesta (naša pôrodnica nebola vybavená pre predčasne narodené babätká). Plodová voda mi praskla už v sanitke a začali aj silné kontrakcie. Bola som taká vyľakaná, že som len rýchlo zavolala manželovi čo sa deje a oni hneď nasadli do auta a išli za mnou. Po príchode do nemocnice ma vzali ešte na sono aby zistili aká je malinká veľká. Započula som, že má len okolo 700 gramov a nie je otočená hlavičkou dole. Rýchlo museli spraviť cisársky rez. Dali ma do celkovej anestézy a po cisárskom ma zase nemohli zobudiť. Moja mamina ma vraj vo výťahu držala za ruku, no ja si to ani nepamätám. 

Zobudila som sa až na izbe a vôbec som nevedela čo sa stalo ani čo je s malinkou. Najhoršie bolo, že mi nikto nechel nič konkrétne povedať. Až jedna pani, ktorú prepúšťali domov mi podala mobil aby som mohla zavolať rodine a tí mi všetko povedali. Malinká bola v inkubátore a mala len 34 centimetrov a 850 gramov. Hneď poobede ma začali stavať na nohy a moja rodina ma už čakala aby sme mohli ísť spolu pozrieť malinkú Timejku. 

Malá Palculienka

Keď som ju prvý krát zbadala, bola taká malinká a krehučká. Ako Palculienka.
Po dvoch dňoch ma pustili domov a každý deň sme jej nosili mliečko, ktoré som si odsávala, no žiaľ o mesiac som ho stratila. Malinká však veľa nepapala a tak mala ešte dosť v zásobe. Potom sme chodievali za ňou každý druhý deň, keďže sme boli z iného mesta. Timejka pekne rástla a priberala. Mala už 1780 gramov a všetko vyzeralo byť v poriadku. Až jedného dňa, keď som mala ísť za ňou mi volali, že sa jej pohoršilo a musia ju rýchlo previesť do Bratislavy. Nikto mi však nepovedal čo sa stalo, ani kam presne ju prevážajú.