Ako sa nakupuje s dieťaťom? Videli ste už pravidlá detskej klubovne? Čo robiť, keď začne odtekať plodová voda? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Včera sme išli kúpiť veniec pre tetu na pohreb. Po ceste sme s malým vyzdvihli babinu, išla z roboty. Sadla do auta a vraví, že by potrebovala ísť na WC, či počkám. Zrazu sa rozhodla, že kašle nato, že vydrží, že aby sme už išli pre ten veniec.
  Prídeme do pohrebníctva, pozdravíme sa, malý (skoro 3 r.) nič. Inokedy už z diaľky kričí a zdraví sa.
  Mama mu vraví: „Samko a čo sa povie, keď niekde prídeme, nevieš?“
  A Samko: „Ujo, môže sa babina u teba vyčúrať?“

• Muž sa mi priznal:
  Včera bol s deťmi v kútiku, máme staršieho chlapca a mladšie dievčatko, čerstvo odplienkované. „Ja som bol zamyslený, zobral som ju na WC, dal dole gate, stojíme pred misou a trikrát som grajfol, že chytím pipíka a vyciká sa... Ja som sa normálne zľakol, nič som nenahmatal!
  Potom som si uvedomil, že je to baba a posadil som ju na WC.“ Ja som sa rehotala. Malá ma dva roky a tata nevie, čo ma doma.

• Syn prvák si píše úlohy. Zadanie znie: Nakresli ľubovoľné zviera a napíš jeho meno. Vybral si ježka. Nakreslil a napísal, čo som aj čakala - JEŠKO. Hovorím mu, že tam má chybu, to sa tak nepíše.
  A on mi na to: „A čo keby to bola samica?“

• Pravidlá detskej klubovne:

• Krásny deň, sme s malým (3 r.) na ihrisku, plno dospelákov a detičiek. Ja stojím obďaleč a zbadám prichádzajúcu kamošku so synom. Kričím na toho svojho: „Mathiaskooo vidíš? Už ide Tobiii!“
  Malý sa zasekne a s nahnevaným výrazom na tvári mi kričí cez celé ihrisko:
  „No, nevidím, lebo si mi ráno neumyla karpiny!!!“

Veľa z Vás nepozná Hennu a dostávam veľa otázok....V skratke Vám to vysvetlím tu🙂

Henna je bylinka.

Indická prírodná henna je prášok získaný z vysušených a rozdrvených lístkov tradičnej indickej rastliny Lawsonia Inermis.

Henna zafarbí vlas do prirodzených odtieňov medenej.

Indigo sa pridáva do Henny, pre dosiahnutie tmavohnedých až čiernych odtieňov.

Indigo: bylinka je z rozdrvených lístkov rastliny Indigofera Tinctoria.

31.05.2019

Driemavé ráno v autobuse. 

Cesta k obvodnej na kontrolu.

Nechce sa mi, ale musím. 

Kopa správ z Heydukovej prefotených pre obvodnú aj gynekológa. 

Uvidím, čo dnes stihnem.

Tak a som tu opäť! Po pravidelnom písaní som sa na pár týždňov odmlčala. Prestala som písať a zakuklila som sa doma do svojich vlastných myšlienkovych pochodov, ktoré som radšej nikde nezdielala. Mala som fakt zvláštne obdobie...vlastne ho ešte stále mám a mám pocit, že ešte pár dní potrvá kým to celé prejde.

Tak o čo vlastne šlo, respektíve stále ide... No proste ma ovládol strach. Panický strach z pôrodu. Viem, niekto si práve ťukol po čele a povedal si „netrapoš, je to všetko prirodzené a naturálne a normálne atď atď.“

Ja viem! Viem veľmi dobre, že je to všetko vlastne normálne, no na druhej strane mám aj tak proste strach. Predstava toho ako z mojej „okrasy“ vyjde pol metrová bytosť vážiaca tri a pol kila je síce na jednej strane kúzelná, no povedzme si, aj celkom hrôzostrašná. Viem, že sa tu nájde kopec mamičiek, ktoré sa nevedia dočkať momentu natrhnutia svojej vagíny, no ja bohužiaľ, do tejto skupiny nepatrím a samotná predstava mi zdvíha tlak a tep.

Nechápte ma zle. Veľmi sa teším na svoju dcérku, o tom potom... Nechcem, aby ste si mysleli, že sa neviem radovať z materstva a z tehotenstva. Popravde som si toto obdobie veľmi užila, no s ubúdajúcimi dňami na mojom modro-koníkovskom počítadle začínam stresovať. Je to iné, keď mi tam svietilo krásnych 100 dní do pôrodu a je to iné, keď mi ich tam svieti magických 10. V hlave sa mi hmýri kopec myšlienok a scenárov o tom ako to ustojím a či to vôbec ustojím. Popritom si uvedomujem ako vlastne (ne)zvládam bolesť a ako ma porezanie na papieri vie vyviesť z miery na pol dňa. Že som citlivka? Áno som! Som citlivka, ktorá aj vo svojich takmer 30 rokoch plače u zubára (je to skôr psychologická záležitosť) a to je práve dôvod, ktorý ma proste dostal takmer na pokraj zúfalstva.

Ale čo s tým? Nuž, podelím sa s vami o pár tipov, ktoré mi pomáhaju tento môj emočný bordel ustáliť.

Ako to (vraj) zvládnuť

Testujeme každý deň 🙂 nakoľko nám idú zúbky plienku meníme viackrát ako inokedy, no zatiaľ nemôžem povedať žeby bol náznak nejakých zaparenín 😉 obrusky su super 🙂 

Moja babka mi povedala, že keď sa žena bude cítiť smutná, to, čo môže urobiť, je pozapletať si vlasy.

Bolesť tak zostane uväznená medzi jej vlasmi a nebude môcť dosiahnuť zvyšok tela.

Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol oči, pretože potom budeme plakať.

Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol naše pery, pretože potom by sme hovorili nepravdivé slová.

Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol naše ruky, pretože potom by sme varili horké jedlá.

Keď sa budeme cítiť smutné, zapleťme si vlasy a uväzníme v nich smútok.

Keď ma vybrali na testovanie KetoDiet, bola som v šoku. Ja nemám šťastie na žiadne súťaže a bola som milo prekvapená. Som žena, ktorá priberá aj zo "vzduchu" a vždy som si musela svoju váhu strážiť. Musím povedať, že sa mi to darilo. Na svoju výšku 169cm som vážila 57 kg, veľa som cvičila a zdravo som sa stravovala. No ako to už býva, i u mňa raz nastal zlom.

Po prvom pôrode som všetky kilá nechala v pôrodnici a bola som hneď vo forme. Druhé tehotenstvo skončilo MA, a tam nastal prvý zlom. Úplne som sa opustila a jedla som a jedla... Proste som zajedala stres a zrazu som mala 64 kg. Nevadilo mi to, trápili ma iné veci. Čas išiel a ja som zistila, že som znovu tehotná. Opäť rizikové tehotenstvo, kopec liekov, ležanie, stres a ja som kilá pochopiteľne neriešila. Neberte to absolútne, že sa tu ľutujem. To určite nie! Ja iba vysvetľujem, kedy som sa prestala kontrolovať a vypapkala sa 😅 Samozrejme, to je len moja chyba. Nik mi nekázal toľko jesť. Po pôrode ma to začalo trápiť, doslova som sa sama sebe hnusila. Začala som preto opäť cvičiť a zdravo sa stravovať. Kilá sa na mne dlho držali, potom som trochu schudla a znovu som poľavila a všetko pribrala. A takto to išlo dokolečka dokola. Absolútne som sa tentoraz nevedela nakopnúť. Normálne by som si zaslúžila facku. No moja váha mi začínala prekážať až tak, že som sa prvýkrát obzerala po diéte. Dočítala som sa o KetoDiet a zaujalo ma to. No priznám sa, strašne som váhala kvôli cene. Keď som uvidela možnosť testovania, tak som sa neváhala zapojiť a na počudovanie ma vybrali. V deň ako mi prišiel balíček, som sa rozhodla dokúpiť si i ďalšie produkty, aby som si prešla každým krokom a vyhla sa tak jojo efektu. Teraz si však rozoberieme balíček, ktorý sme dostali na testovanie:

1.krok Rýchlochudnúci

5 proteínových porcií KetoDiet + 500 g povolenej zeleniny + zdravé tuky

Vďaka tejto skladbe jedálneho lístka som si mala udržať hranicu sacharidov okolo 30 g za deň a naštartovať tak ketózu. Ku ketóze dochádza vtedy, keď vo svojej strave obmedzíte príjem sacharidov na minimum. Vaše telo začne využívať energiu z uložených zásob, čiže z vlastného tuku. Ketóza nastupuje cca 2.-4. deň po začatí diétneho plánu. Zároveň zvýšený obsah bielkovín v jedlách od KetoDiet má zabezpečiť, aby ste nestrácali svalovú hmotu a zredukovali len nadbytočné tuky. Je preto dôležité nevynechať žiadne jedlo. Taktiež je veľmi dôležitý aj pitný režím. Odporúča sa vypiť až 2-3 litre tekutín denne.

A teraz Vám trošku ukážem 1.krok a povolené potraviny v ňom:

Mam jednu známu a ona je od porodu dost prepnuta. Vzdy bola radikálna a striktná a kto nesuhlasi s jej názormi skončí zle nedobre... no a tato moja známa v poslednom čase zdieľa články ako je skolka fuj fuj, zle deti, ktoré rodičia vychovávajú k agresii a šikane, vyjadrenia psychológov ako je to nenormálne, ze nikde v prírode sa nestretáva tak vela mláďat ako ľudských. Dnes som cely den nad tym premýšľala, ake je to naozaj zvláštne, ze zvieracie skolky existuju len v rozprávkach... Preco sa nepotrebujú zvieratka socializovat? 

Myslim si, ze mojej malej skolka pomôže aj ked ma pot oblieva ako to tam zvladne, ci jej tym neublížim, ked je este taka malička a nerozprava.... (odrazu sa mi aj tri roky s nou mália)😃Avšak nechat ju iba pri mne by narobilo viac škody ako osohu. Vidim to, ze cas ked nie sme spolu, ked ju niekto iny stráži,  jej jednoducho prospieva. Nie je ho tak vela, ale zo slov občasných “varovcikov” mi vyplýva, ze funguje normalne a ok, mozno aj lepsie ako ked som stale v jej prítomnosti.  Vraj to je aj potvrdené, ze detom takyto cas bez matiek prospieva.

Mne to pred dvomi týždňami odporučil pediater, aby som sa porozprávala so starými rodičmi, nech si ju beru na par hodin v týždni... Fuu ake nereálne🙈 moji aj muzovi maju jednoducho svoje životy su unavení, stale pracujú, potom zahrady a pod. Kedy este by našli cas na raketovú strelu k tomu... jediny cas, kedy mi ju stráži mama je, ked k nej chodim upratovat. Vtedy sa hodinku prechádzajú a mne sa urevane decko zrazu vymení za krasne usmiate dievcatko, ktoré sa ide pekne hrat so zvieratkami alebo autíčkami... takze nieco natom bude podla mna.

Napadlo ma to dnes, lebo sme mali s raketou uz ponorku. Len my dve, zas a stale, ten isty denný stereotyp... uz ju doma nic nebavi nijak ale fakt nijak sa nevie s hračkami zahrat. Po učení jej dam volno a ona sa len motka a rozhadzuje a skončí to hľadaním mobilu a nakoniec revom, lebo jej ho nedam... dnes som skusila aj senzorické hry, presypanie ryže šošovice, fakt som tomu dávala velku nádej, ale zial doba trvania záujmu u nej bola pod 5 min😬🙈zato ryža a šošovica vsade☝️👍 pri mojej rakete by sa zapotila s jej pozornosťou asi aj pani Montesori😂 skusim zajtra este poloafricke tance na ňu, hadam aspon to ju oslovi😂🙈

Prší. 

Spala som tvrdo.

Zase som nikoho nepočula odchádzať.

Včera poobede som bola totálne nemožná. 

Hnevám sa sama na seba, že mi bolo včera tak zle.

Chvalabohu, dnes žiadny lekár ani lieky.

Stretli sme sa na farskom Dni matiek. Napriek tomu, že sme sa videli prvýkrát, mi pani Marta rozprávala o svojom vzťahu s mamou. V ten deň by sa dožila 100 rokov. Jej múdre slová sa mi vpísali do srdca, a tak sa chcem o ne podeliť aj s vami.

Možno jej slová neodzneli presne takto, ale takto som si ich zapamätala. V niečom mi pripomenuli vyjadrenie mojej mamy, azda aj preto mi tak zarezonovali. Navyše, je to téma, s ktorou sa u mamičiek, najmä tej staršej generácie, často stretávam.

Pani Marta rozpráva

Najkrajšie chvíle s mamou som zažila až v jej posledných rokoch. V tom čase sa o ňu starala sestra na východe, ja som za ňou chodievala najmä cez prázdniny. Mama sa vždy potešila, keď som prišla. Časom prestala celkom rozprávať. Raz sestra odišla na dovolenku a týždeň som sa o ňu starala ja. Mama vtedy začala opäť rozprávať! Keď sa sestra vrátila, bola veľmi prekvapená.

Mama mi nikdy nepovedala, že ma má rada, že ma ľúbi. V mladosti som tým veľmi trpela, vyčítala som jej to. Až v dospelosti som pochopila, že mi dala toľko lásky, koľko mala. Ani jej rodičia nikdy nepovedali, že ju majú radi. Celý deň sa ťažko pracovalo, od svitu do mrku a na takéto veci nebol čas. Nemala to odkiaľ vedieť. A tak som sa to pri deťoch musela naučiť sama – pochváliť svoju dcéru, povedať jej, že ju ľúbim. Nešlo mi to samé od seba, ale nechcela som, aby sa trápila, ako ja. Deti potrebujú počuť, že sú pre svojich rodičov vzácne. A tak som sa učila.

Raz, to už mama nerozprávala, som nabrala odvahu a spýtala sa jej: „Mama, ľúbite ma?“ Chytila mi ruku, pohladila, pobozkala. Vtedy som to pochopila. Má ma rada! Celý život ma mala rada! Ľúbila ma najviac, ako vedela. Mamy sú také – nám sa to možno zdá málo, ale ony dávajú svojim deťom všetko, čo majú...

🌞 Maminky, takže ja som sa prihlásila na testovanie tohto vitamínu a popravde som bola milo prekvapená, keď nás kuriér navštívil 💋 Keďže počasie nám veľmi nepraje a dažďa a zimy je viac než dosť, som rada, že som slniečko mohla dopriať deťom aspoň v tomto vitamíne 👌

👉 Tu vám napíšem niečo o vitamíne D a prečo je pre deti dôležitý 👍

Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia z provitamínu 7-dehydrocholesterolu, derivátucholesterolu. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú prijímať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. ❄ Problém nastáva v období od novembra do februára. 🌞 Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukoval dostatok vitamínu D.

V zime sa vraj dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu 🥩 (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz],🍗 sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku 🥚, mlieku, mliečnych výrobkoch🥛. 🥦 Vegetariáni majú k dispozícii iba 🍄 hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos🥥, ďatle alebo rastlinné tuky a oleje či obilniny "umelo" obohatené (fortifikované) o vitamín D. 🍅 Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Pri varení sa vitamín neznehodnocuje.

👉 Nám ako vege rodinke nám prišiel úplne vhod, pretože je to na princípe olivového oleja🍸 je #bezlepku , #bezcukru , #bezlaktozy takže aj pre vegánov.

🎁 V balíčku sa nachádzal 2x pre deti od 1 m s kvapkadlom, 2x pre deti od 4 rokov až po dospelých vo forme spreja a plyšová 🦒 žirafa, ktorú si hlavne starší veľmi oblúbil 🦒. Vitamín D3 podávame 1x do dňa a musím uznať, že chuťovo je veľmi dobrý, má chuť po pomarančoch a nepostrehla som žiadne negatívne účinky ako pri inom Vitamíne D. Takže za nás 👍 palec hore 👍

Maroko. Krajina, ktorá ma už dlhšie lákala. Preto, keď som cez portál našla lacné letenky a zlanárila moju najobľúbenejšiu cestovnú parťáčku, nebolo o čom. Na cestovanie sme mali necelé 3 dni a chceli sme ich využiť naplno. Zdalo sa mi zbytočné ostať 3 dni v Marákeši a preto som rozmýšľala, kam by sme sa mohli ešte pozrieť. Rozhodovala som sa medzi vodopádmi Ouzoud, údolím Ourika a Imlilom. Aj keď všetky miesta vyzerali úžasne, po naozaj dôkladnom zvažovaní sme sa rozhodli pre Imlil. Pôvodný plán bol prenajať si auto, ale nakoniec sme kvôli absencii kreditnej karty od toho upustili a ja som po vzhliadnutí toho mega chaosu na cestách bola viac než rada. Na letisku sme si po dlhšom zjednávaní zobrali taxík, ktorý sme z pôvodných 60 eur zjednali aspoň na 40 (hold vyjednávanie nám veľmi nejde) a hor sa smer Imlil.

Už iba samotná cesta do Imlilu Vám zoberie dych. Keď sme tam prišli, cítila som sa, ako keby som sa vrátila v čase – somáre, mäso nehygienicky zavesené v obchodoch, skoro žiadni turisti. V Imlile bolo o poznanie chladnejšie ako v Marakéši, ale aj tak tam teplota vo februári cez deň dosahovala príjemných 20 stupňov. Večer však bol ozaj chladný. Ubytovali sme sa v Riad Atlas Prestige a toto ubytovanie môžem viac než odporučiť. K „hotelu“ sme museli dosť šliapať, ale rozhodne to stálo za to. Noc s raňajkami pre dve osoby nás vyšla na 25 eur a famózna trojchodová večera 8 eur na osobu. Ubytovanie bolo samo osebe krásne, ale najviac nás dostal úžasný prístup personálu, ktorý nám vo všetkom vyšiel v ústrety. V riade sme sa pri spoločnej večeri stretli s mladými angličanmi, babami z Nemecka a postaršími Poliakmi a veľmi fajn pokecali a čo to popili. Trošku mi to pripomenulo Erasmus vyššej vekovej kategórie. 

Imlil väčšinou slúži ako základňa na dvojdňový výstup na Mount Toubkal, ale má čo ponúknuť aj mimo toho. My sme sa ráno zobrali a prišli až večer. Najprv sme cez dedinku vybehli k vodopádu, kde sme si dali pohár čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy a potom sme to prešli celé ešte raz skoro až k televíznej veži, kde sa nám naskytol krásny výhľad. Cesta späť do dedinky nám však narobila mierny problém. Keďže sa nám nechcelo vracať tou istou trasou, pokračovali sme ďalej a ďalej... Cesta bola dosť zlá a my sme moc nevedeli ako naspäť. Zrazu k nám prišiel asi 5-ročný chlapec a keď som ho zočila, som dostala malý infarkt. Za cukríky a drobné (sú to „biznismeni“ už odmalička) nás vyviedol späť do dediny. Tam sme si dali nie moc lahodnú večeru (vždy choďte tam, kde jedia domáci, a nedajde sa zlákať napríklad sedením na terase) a odviezli sa taxíkom do Marakéšu, kde to bolo zas o niečom inom.

Je Imlil bezpečný?

V decembri našli asi 10 km od Imlilu zavraždené dve európske turistky. Táto informácia nám samozrejme nebola „ukradnutá“, ale napriek tomu sme na svojich cestovateľských plánoch nič nemenili. V Imlile sme chodili bez sprievodcu, aj keď nás pár domácich upozorňovalo, že by sme bez neho nemali chodiť. Popravde sme bez sprievodcu asi ani nikoho nevideli, ale zdal sa nám naozaj zbytočný, keďže sme nešli na výstup (na ten je od tejto nešťastnej udalosti sprievodca prikázaný) a prechádzali sme sa viac menej po dedine a okolí. Nemyslím si, že to bolo od nás nerozumné, keďže dievčatá boli zavraždené v noci pri stanovaní v lese. Imlil odporúčam všetkými desiatimi, domáci boli veľmi milí, ochotní, a turistov tam bolo veľmi málo a o to viac to bolo autentické. Mňa osobne si Maroko ako krajina získala a určite sa tam ešte vrátim. 

Keďže moja malá nič nevedela okolo 17-18 mesiacov, nebolo sa s čím "chváliť". Presne si pamätám ako bol môj malý taký pyšný, keď mi vedel niečo nové ukázať. On sám sa hrdil a tešil, keď to ukázal aj pred ostatnými. Moju malú raketu som horko ťažko naučila "Aká budeš vysoká" aj to ukázala len tak možno raz za tri týždne, keď bolo vonku slnečno a Venuša sa stretla s Marsom... O tom, kde má očko, uško, ústa, pošli pusu, som vtedy mohla snívať... Pri mojej rakete som sa tešila skôr z každého skromného pohľadu, čo na mňa v tom čase hodila a ktorý udržala viac ako 0,23 sekúnd...

Ale keď sme sa začali "vyučovať", skúsila som medzi hry zaradiť aj učenie častí tela. Vedela som, že by nepochopila kreslené obrázky, tak som na nete pohľadala, čo najrealistickejšie obrázky častí tela. Inšpirovala som sa priraďovacími knižkami na internete a takú nejakú podobnú som si začala vytvárať aj ja.

Pred ňu som položila stranu A4 s časťami teľa a pomaly som jej podávala jeden malý obrázok. Vždy som pritom zase spravila veľkú šou, ukazovala a žmurkala, chytala moje alebo jej ušku, očko, bruško... Netrvalo dlho (cca 2 - 3 týždne) a pekne sa ich naučila.. mýlila si len oko, to jej trvalo dlhšie. Asi pred týždňom som jej vyrobila takú predpripravenú tvár, kde má vložiť oči a uši a krk na správne miesto (viď časť nalavo), ale moc ju to "nenadchlo", tak to skúsim asi zase nejak prerobiť. Existujú aj rôzne magnetické knihy a hry, tak sa nemusíte "piplať" s domácou výrobou, ja som chcela čo-to ušetriť, ale nie vždy to vydá, ale ešte jej to skúsim "podstrčiť"...

Dnes si však už vie pekne sama ukázať časti teľa aj pri pesničkách. Napríklad na tom otravnom vyhrávacom klavíriku, ktorý je opäť "potenciálne" autistický", si už pri pesničke: "Oči sú zrak, uši sluch a tu je nos na čuch...", všetko pekne správne chytá. Akurát včera za mnou prišla, keď klavírik vyhrabala z boxu a pýtala si zapnúť "lala" + gesto zapnúť... Začala som jej ho totiž upratovať do boxu, aby stále do neho neťukala a aby jej bol vzácnejší, keď sa k nemu dostane a vydržala pri ňom dlhšie a navyše jej ho po hre vypínam, aby mala opäť dôvod ma prísť osloviť. Takže mimochodom veľmi dobre to funguje, keď takýmto "poločudným" deťom ozaj dáte veľa vecí "mimo" dosahu. Zrazu začnú komunikovať a pýtať si veci a "neobslúžia sa " samé..

Dnes bol taký lepší deň. Raketa mala konečne po 5 dňoch dobrý deň a už ráno sa pekne začala usmievať v postielke a nie báchať sa o ňu. Išlo to s ňou všetko lepšie, aj keď boli jedy a trucy, ale nie tak často ako dni predtým... Hneď ráno ma nakopol optimizmus aká je ona normo decko, čo s ňou stále vymýšľam.... Dokonca s veľkou radosťou utekala aj za špeciálnou pedagogičkou. Zase som ju nestihla ani prezuť a už mi utiekla cez celé centrum priamo do "našej" učebne. Dnes prvýkrát pracovala aj tu za stolíkom a musím uznať, že jej to išlo veľmi pekne. Vydržala pekne prvých 10 minút bez hnevov a jedov, potom mala 5 minút voľna a tu nastala mierna kríza... Už sa jej moc nechcelo vrátiť za stolík, tak som si tam musela sadnúť s ňou. Dostali sme však pochvalu, že zvládla aj ťažké úlohy ako napr. roztriedila hudobné nástroje/dopravné prostriedky/oblečenie... Teším sa z toho, lebo toto sme moc ešte netrénovali.

Keď sú tieto dni také celkom normálne a pekné, tak ma napadajú myšlienky, ako to ide rýchlo a bude mi za takýmito (normálnymi) dňami smutno, akú máme pohodičku ráno, aj poobede, aj večer. Robíme si, čo chceme a kedy chceme a booom potom už budem do konca života chodiť do práce...Do práce, za ktorú fňukám a o ktorej si myslím, že mi veľmi chýba, zrazu sa premieňa táto moja túžba po nej na strach zo straty času s rodinou. Aj toto bol údel mojej malej rakety, ma spomaliť, "zdržať" doma a vážiť si tento pračudne-krásny čas s ňou...

• Takže začíname v testovaní 🙂  hneď po prebudení sme vyskúšali vlhčené servítky, ktoré sú na prvý dotyk odlišné než tie čo používame 🙂 dokonca niesu ani parfumované čo nám vyhovuje 🙂 

29.05.2019

No a už sedím v onkologickom ústave na prsníkovej ambulancii. 

Všetko sa tu ozýva. 

Ľudia pomaly pribúdajú pred ambulanciami. 

Sestrička už berie krv niektorým pacientkam. 

Zobrala nám kartičky a čakáme na pani doktorku.

Je batoľacie mlieko dobré aj pre drobcov po ukončenom 12. mesiaci? Určite áno! 🙂

Obsahuje ideálne množstvo živín (napríklad vitamín D a železo), ktoré by malo dieťa denne prijať. Po prvom roku sa odporúča podávať až 330 ml mlieka za deň. 

Počas prvých troch rokov života totiž dieťa zdvojnásobí svoju výšku a tomu je potrebné prispôsobiť aj množstvo živín. 

Takže do pestrého jedálnička okrem červeného mäsa, tučných rýb a vajíčok zaraďte dva poháre batoľacieho mlieka a je to 🙂

Dojčenské mlieko Sunar navyše obsahuje vo všetkých svojich radoch mliečny tuk podľa vzoru materského mlieka. Ten je významným zdrojom energie a je dôležitý na vstrebávanie vitamínov A, D, E, K rozpustných v tukoch.

Dodáva mlieku lahodnú mliečnu chuť, ktorá nemusí byť zvýrazňovaná pridávaním mliečnych aróm. 🙂

    Už to bude vyše roka, čo sme sa presťahovali späť na východ. Bývame v podnájme. Byt v pôvodnom stave, za dobrý peniaz. Trošku sme si ho zútulnili po svojom a nie je nám tu zle. I keď to nie je celkom ideál, už sme si, ako tak zvykli.

    Nuž, ale... Kto by nezatúžil, aj keď len občas, mať krajšie, lepšie, snáď svoje, snáď domček malý s dvorom... Aj sme obzerali, aj hľadáme, aj skladáme, zvažujeme, ako by sme ten domček trebárs aj... nuž, ale... Zatiaľ sme nenašli, domček voľajako nám zatiaľ nevychádza v našej situácii ani finančne nateraz. Stálo by nás to asi priveľkú daň a nutnosť ubrať v zásadných požiadavkach. Aj by sme možno tuto kúpili a možno časom, postupne prerobiť... nuž, ale... naša pani domáca zatiaľ zvažuje, či predávať. Ale tak ráta s nami aspoň, či už tak, či onak, strecha nad hlavou nám ostáva. Vďaka Bohu! Máme a nemáme málo. Aj keď často zafrfleme, zabedákame, zatúžime... Bože vďaka Ti!

    Na jednej strane stojíme MY, čo chceme mať všetko pod kontrolou, všetko si tak nejak naplánovať, vyrátať, vyčísliť, usporiadať podľa svojich predstáv a najmä sa ich nechceme ani za nič často pustiť. Aj keď ideme niekedy takmer hlavou proti múru. A dupeme nohami a kričíme, zlostíme sa ako malé deti a dobre že sa o zem nehádžeme aj. (aj keď iba mysľou, vnútri všetko potichu)

    A na strane druhej stojí BOH, ktorý nás pozýva Mu to všetko odovzdať. Volá nás, aby sme Mu viac dôverovali. Aby sme nemysleli toľko na pozemské dobrá a starosti, ale starali sa viac o Božie kráľovstvo, o spásu, o vzťah s Ním... 

    "Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: "Čo budeme jesť?" alebo: "Čo budeme piť?" alebo: "Čo si oblečieme?"! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia." (Mt 6, 31-34)

    Mám to aj na chladničke. Jáááááj, ale že ako sa mi to často ťažko žije. Ako sa často ťažko Bohu dôveruje, odovzdáva Mu to všetko a aj čokoľvek iné. Ako sa ťažko vzdávam svojich plánov a predstáv, aj keď vidím, že skutočne Boh to chce asi predsa len inak, resp. že On sa postará, postará tak, ako to ja skutočne potrebujem. Ono asi každou situáciu si nás Pán Boh tak nejako vedie... kamsi... čomusi nás tým chce naučiť... A keď práve ale nevidíme, nechápeme, odmietame ďalej kráčať s Ním. Lebo veď, nedáva nám to tak nejako zmysel...

Vitamín D - slnečný vitamín, vlastne ani nie je vitamín 🙂. Je to prohormón, a preto ovplyvňuje náš celý organizmus.

Má dve formy, D2 a D3. D2 je syntetická, nevykazuje zvlášť pozitívne účinky. D3 je prirodzenou formou vitamínu D. Získavame ho opaľovaním a orálnou formou. Počas zimných a jesenných mesiacov slnečné žiarenie v našich zemepisných šírkach neobsahuje dostatok UVB na tvorbu vit. D v koži.

Skúšali sme vitamín D3 od švajčiarského výrobcu Valentis, Oilesen. V olivovom oleji a vo forme ústneho spreja s pomarančovou príchuťou. Pomarančová príchuť je príjemná a isto sa páči deťom. My sme však uprednostnili olejček s kvapkadlom, pretože je bez konzervantov.

Imponuje mi jeho 100 % prírodné zloženie od Oilesen, vhodné už od ukončeného jedného mesiaca veku dieťaťa, preto ho odporúčam a ďakujeme za možnosť vyskúšať ho 😊.

Vyzerať prirodzene a zároveň zvýrazniť iba to čo je na náš pekné, je to, čím líčenie nemôžeme nijak pokaziť. Alebo predsa áno?

Nie je nude ako nude

Pri výbere odtieňov je dôležité sa riadiť podtónom pleti - teda ak máme studený (ružový) podtón pleti, budú nám svedčať práve naružovelé tóny ružovobéžovej či mauve. A opačne pleti so žltým podtónom budú hnedasté, nažltlé a teplé tóny.

Nude neznamená najbledší - riaďte sa nielen pleťou ale aj prirodzeným tónom a tmavosťou pier a kontrastom tváre. Ak máte vyšší kontrast, či ste tmavšia, príliš bledé odtiene na vás budú vyzerať čudne (napr. ako taká JLo na foto).
Nude odtieň nemusí byť bezfarebný, je to taká lepšia farba vašich pier, a pri očných tieňoch neutrálny odtieň ktorý dokonale zahrá s vašimi vlasmi, pleťou, obočím a očami.

Rúž zladený s nechtami

Takýto uniformný look vyzerá veľmi elegantne - pôsobí jemne, nežne a zladene.
Voľbu vám uľahčí nová "nude" kolekcia Essence This Is Me - stačí si vybrať ten pravý nude odtieň pre vás a k tomu nájdete aj rovnaký lak (na foto mám odtieň 11 - Amazing pre neutrálny až studený tón pleti). 

Dnes bolo vonku hnusne, tak sa moja hodina strolleringu (ktorú navštevujem so všetkými dvoma deťmi) presunula indoor. Takže som sa cvičeniu nevyhla ani v hnusnom počasí 😅 Preto, hoci bolo vonku pocitovo slušných 16-17 stupňov, musela som vytiahnuť moje huňaté zimné "konverzy", lebo tie jediné sú aj waterproof bez toho, aby som prišla domov s otlakmi, keďže ostatné tenisky mám látkové a gumáky na moje lýtka ešte nevyrobili. Teda asi vyrobili, len som na ne nenašetrila. Každopádne som pobalila všetky deti, nainštalovala na syna pršíplášť, na kočík "skejtbord" (=lascal max board) a mohli sme frčať. Z domu sme odchádzali 15.52 a hodina začínala o 16.tej - a trénerka uvádza na stránke meeting time 15.50 (ehm. Almost). Takže z vyplazeným jazykom, spoteným čelom, zadkom a vďaka huňám na nohách aj spotenými dolnými končatinami zvoním na mieste konania 16.03 (áno, mam to vcelku blízko domu, plus som sa zviezla jednu zastávku na čierno emhádečkou. Ale je to do kopca celý čas).

Syn sa vyzliekol sám, dcéru som vyzliekla za jazdy. Ešte načapovať vodu do pohára a môžeme ešte počkať na poslednú cvičenkyňu (yes-nebola som posledná. Aj keď bolo mi mierne naznačené, že ona dala vedieť, že bude meškať. Ale ja som chcela prísť na čas. Len vesmír so mnou mal iné plány... a okrem iného som do časového plánu pred odchodom zabudla zarátať kojenie - volajte ma matka roka). Potom sme už mohli začať. A tu treba povedať, prečo o dnešnej hodine vlastne píšem. Ide o special treatment. Takže nielenže chodím na strollering s kočíkom a plus jedno dieťa navyše, ešte mám aj diastázu. A nehovorím, že je to tým, ale som tam aj najväčšia...

Na úvod hodiny mi ju trénerka skontrolovala, ale našťastie sa už začala sťahovať, takže som na dobrej ceste zmenšiť svoje "tehotenstvo" zo siedmeho možno už aj na piaty mesiac! A potom sme začali cvičiť. Rozdávali sa cviky na stanovištiach a tam, kde bolo pripravené brucho, zrazu trénerka zvolala: "Toto ty robiť nebudeš." A neviem, či som sa viac zľakla alebo potešila. Dostala som cvik na mieru, na diastázu. Čo som na jednej strane rada, lebo "mountinclimber" nie je môj obľúbenec a hlavne chcem aby sa moje brušné svaly opäť zblížili. Ale na druhej strane by som ozaj uvítala, ak by sa do nášho kurzu bola bývala prihlásila aj iná matka s diastázou, lebo takto sa cítim príliš "special" v smere, ktorý nie je práve cool. Dominika je inak vcelku rada stredobodom pozornosti (hlavne ak sa ľudia smejú na mojich vtipoch), ale tu by som sa rada stratila v "dave" roztiahnutých brúch (-vyzerá to divne napísané, ale googlila som, je to správne). Tak možno v ďalšom kurze. Moment, čo to trepem, ten bude až po prázdninách, to už plánujem diastázu NE-MAŤ... Držte palce! 

Keď začnete študovať,  prečo Vaše dieťa nerozpráva, začnete narážať na otázky týkajúce sa jemnej a hrubej motoriky. Potom si uvedomíte ako to pri normo deťoch ide ľavou zadnou a pre Vás začíne riadny kus práce. Pri synovi ma ani nenapadlo, či strieda nohy na schodoch, či chodí po obrúbníkoch, či dokáže navliecť nejaký goralík, stlačiť štipec, presypať ryžu... Jednoducho to akosi prišlo samo a vôbec neviem, kedy sa to naučil....

Ale pri rakete už nenechám "nič na náhodu" a začala som rakete zlepšovať jemnú motoriku. Prvé o čom som sa dočítala bolo navliekanie, ale hneď ma napadlo, že s drobnými korálikmi by mal problém aj môj malý 4 ročný, tak som hľadala niečo pre úplných laikov. Našla som na bazoši tieto, tak som ich kúpila. 

Prvé dva mesiace, keď sme začali spolu pracovať, teda okolo tých 19 - 20 mesiacov, som ich popravde ani nevytiahla. Začínajú mať úspech až teraz okolo 25 mesiacov, kedy malá pochopila princíp navliekania. Ešte jej síce niekedy musím pomôcť dať kocku do správnej ruky, ale už vie, že musí kdesi-čosi strčiť a kdesi čosi potiahnuť... Párkrát sa jej to podarilo aj bez pomoci a keď to bude ešte lepšie, skúsim aj nejakú menšiu variantu týchto navliekačiek. Dnes by som aj všeliako inak využila tieto kocky napr. na triedenie a učenie farieb, ale to už moja raketa, herečka, dávno vie, ale nebolo by to odveci dávať napr. do farebných misiek  a pod.

S drobnými predmetmi som skúsila inú formu: "pichanie" špendlíkov do toho zeleného, kde sa robia rôzne aranžované kvety. Musím to vylepšiť a zmenšiť a lepšie pripraviť, lebo takto stále moja raketa nevie, čo od nej chcem. Toto je príklad toho, ako nedávajte svojim deťom predloženú úlohu... 

No musím sa aj ja ešte hodne učiť a byť vynaliezavejšia. Toto nikdy nebolo mojou silnou stránkou nuž, ale človek mieni, dieťa mení🙂

Toto moje deco ma celkovo asi zmení. Dnes bol super otras deň, mala viac ako 60 hnevov a škrekov a kadečoho možného, psychiatria čistá... Už ani neviem začo všetko sa dnes srdila a fakt som sa celý deň snažila ostať pokojná a neexplódovať. Aj sa mi to darilo, len večer už človeku po takomto dni praskajú nervy, tak je nervavý už za všetko a väčšinou sa s mužom pochytíme za nejakú somarik dnes napr. aj za umývanie riadu... 

Som   5 mesiace tehotna no ale  vobec ne priberam   vazim 39 kil   dnes som bola na poradnu no.ale  brucho.nic cele ploche  a chudnem  este viac     jeto normalne ???

28.05.2019

Kvapky dažďa bubnujú na okno a ja ich v posteli počúvam. 🌧

V noci mi bolo zle. 

Asi z antibiotík. 

Ešte posledné 2 tabletky antibiotík dnes a hotovo.

Hrčka v prsníku ešte stále je, je menšia, ale nestratila sa, ako som dúfala. 

                                                    Slniečkový Vitamín.

Už prívlastok slniečkový určite každému pomôže uhádnuť, o akom vitamíne bude reč. Áno, správne, je to vitamín D. U nás má tento vitamín odnedávna aj nový názov,  a to: žirafkový vitamín.

Žirafkový preto, lebo sme mali možnosť testovať tento vitamín od firmy Oilesen, ktorá má v logu žirafku. Konkrétne sme testovali vitamín D - kvapky a Vitamín D - ústny sprej s pomarančovou príchuťou.

Viete, aká je vlastne funkcia vitamínu D a čo sa stane pri jeho nedostatku?

Vitamín D ovplyvňuje celé vaše telo. Jeho nedostatok spôsobuje únavu a depresiu a syndróm nepokojných nôh. Je to aj prevencia pred osteoporózou. Zvyšuje nám imunitu. Podporuje vstrebávanie vápnika v tele a udržuje jeho rovnováhu v pomere k fosforu, to všetko pre zdravie a pevnosť vašich kostí a zubov. Obmedzuje zhubné množenie buniek v prípadoch rakoviny prostaty, kože, hrubého čreva a prsníka. Znižuje aj riziko vysokého krvného tlaku. Jeho nedostatok tiež znamená pokles tvorby inzulínu a riziko glukózovej poruchy a cukrovky prvého typu. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože ako je psoriáza, stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky.

Dopĺňanie vitamínu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokázateľné pozitívne účinky na centrálny nervový systém. Jeho nedostatok spôsobuje únavu a depresie.

Zo začiatku je dôležité poznamenať, že som sa nikdy na ničom podobnom nezúčastnila, o to viac som sa potešila, keď mi prišla správa, že nás vybrali na testovanie niečoho, čo viem, že budem využívať aj do budúcna, keďže o mesiac privitame do našej rodiny nového člena.

Balíček obsahoval vitamín D v olejovej forme a vitamín D v spreji s pomarančovou príchuťou. Prvé dni sme začali s olejovým, ktorý som pridávala Olivke do lyžičky mlieka každé ráno. Bola s tým v pohode, keďže je zvyknutá na ranné vitamínové rituály, ale nijak zvlášť nadšená nebola. Neskôr som pochopila prečo...

O niekoľko dní neskôr som presedlala na vitamín v spreji, ktorý je s pomarančovou príchuťou a odvtedy si ráno bez neho nevieme predstaviť! Výhodou je, že si ho vie dieťa aplikovať samo, čo sa u nás neskutočne ujalo. Pripisujem to však aj jeho úžasnej chuti. Jemnulinká pomarančová príchuť, ktorá jemne prekrýva olejovú stopu, si našla v našej rodine svoje miesto a keď zabudnem ja na dennú dávku, tak mi to Olivka s radosťou pripomenie 😉

Čo sa týka dávkovania, dodržiavame odporúčané dávkovanie, opísané v popise. Vďaka Oilesenu sme si každý deň v mesiaci máj mohli dopriať toho, čo nám najviac chýbalo - slnka.

Ďakujeme Oilesen.

Seidlovci