Vstávame ráno, dnes je veľký deň. Deti majú zubnú hygienu a ja s nimi. Naschvál som to naplánovala tak, aby sme šli všetky naraz, nech vidia, že to nie je nič hrozné a že to prežívam aj ja úplne v pohode.

Len zahrať to pred deťmi na pohodu, keď máte panický strach zo zubárov, to už nie je až také ľahké. Tento strach som vlastne nemala, keď som bola dieťa, no potom som sa v osemnástich dostala do rúk sadistickému pánovi, ktorý neuznával anestézu. Prežila som vŕtanie zubov, ťahanie koreňov aj výplň koreňových kanálikov bez umŕtvenia, no zanechalo to na mne psychické stopy. Až také, že som roky svoje problémy so zubami neriešila. Jeden zub sa mi rozpadol a polámal, a napriek tomu som to neriešila, nikdy nebol čas, bola som v zahraničí, tehotná, dojčiaca. Až sa mi milý zub ozval takou bolesťou, že som bola nútená vyhľadať pomoc. Dnes, o dva roky neskôr, o tisícpäťsto eur ľahšia a s implantátom v ústach viem, že to bolo to najhoršie, čo som mohla spraviť.

Sadla som si teda do kresla a hygienu som nejako prežila, vlastne ten pocit čerstvo vyčistených zubov mám rada. Deti boli mierne vykoľajené, no našťastie malým deťom sa hygiena v podstate nerobí, len sa zúbky zafluorujú, prípadne vyčistia kefkou. Po hygiene prišla pani zubárka a na naše nemilé prekvapenie sa v jednej puse objavil aj prvý kaz.

Dostali sme termín na ošetrenie a dohodli sa, že takýto zúbok netreba nechať len tak. Niektorí zubári tento postup neuznávajú a detské zuby neopravujú. Tento postup sa mne osobne nepáči. Myslím si, že nechať dieťa s kazom zvyšuje jeho šance na ďalšie kazy, Okrem toho stoličky sú v podstate posledné zuby, ktoré idú von, a nechcela by som, aby moje dieťa do desiatich rokov boleli zúbky, prípadne chodilo s kazom v puse.

Je super, že v dnešnej modernej dobe, môžete robiť všetko možné aj nemožné, umývať zúbky poriadne, nedávať deťom sladkosti, používať medzizubnú kefku, a tým znižovať šance, že sa raz bude vaše dieťa boriť s pokazenými zubmi. Ale kaz sa z času na čas aj tak môže objaviť aj napriek správnej starostlivosti o zúbky.

Jedno z mojich detí má od narodenia aj reflux, čoho následok je aj hnedý povlak na predných zúbkoch zvnútra. Ten je znakom poškodenej skloviny a pravdepodobne sa časom pretaví do zubného kazu a preto to nechcem nechať len tak. Okrem toho, zúbky sú z neho krehkejšie a na viacerých miestach ako keby priesvitné. Dohodli sme sa s pani zubárkou pri minulej návšteve, že zúbky odborne vyčistí a zapečatí plombou, aby sa nekazili. Ak máte deti s refluxom, ktoré častejšie vracajú a majú už zúbky, nepodceňte to a pravidelne im kontrolujte stav zubov. Pani doktorka mi tiež vysvetlila, že zuby sa po vracaní nemajú umývať hneď, ale až o 20 minút, aby sme kyselinu nevotreli do zubnej skloviny a tým ju nezničili.

02.04.2019 – do stropu čumím už od 0.29 hod.

No čo už. Sedím v kuchyni a počúvam rádio Vlna. Krásne pesničky. Na na na ....

Pozerám do kalendára, pozajtra interné, nezabudnúť! Už si to píšem ako stará babka.... Ná šak abych nezabudla, né? Ozaj musím pripraviť manželovi zoznam, čo treba zaplatiť, kým budem v nemocnici. Aby sa na niečo nezabudlo. Pre istotu.

Aj obočko si musím vytrhať, nech nevyzerám ako Brežnev na operačke.

O 4 už zívam, spala by som, ale to mi je teraz figu platné, keď za chvíľu utekám na autobus. Večer si musím uvariť nejaký čaj na upokojenie alebo na spanie, nech nebuntoším zase celú noc.

Sadám do autobusu, plného pokašliavajúcich ľudí, ide ma šľak trafiť, mám nervy, aby som niečo do operácie nechytila. Doma mám rúška, budem ich asi nosiť (asi nie vyzerala by som ako blbá) alebo že by? Ráno utekám na poštu zaplatiť šek, aby som mala všetko poplatené kým odídem do nemocnice. Bojím sa, aby som na to nezabudla, tak radšej to utekám rýchlo zaplatiť. Doobedie mám pracovne vyťažené.

Potom, keď som zistila, čo moju raketu baví, som toho naplno využila a začala objednávať všetky možné vkladacky. Trénovala som na tom slovnú zásobu, očný kontakt, pozornosť aj jemnú motoriku (keďže to musela správne uchopiť a napchať do tvaru). Mám ich už do zásoby hojne a ak by niekto chcel, rada vymením za iné🙂 

Začali sme s predkreslenými, teda vložíš tam, kde je obrázok nakreslený.Mojej malej rakete sa najviac páčili zvieratkové. Leva sa naučila napodobniť práve na týchto zvieratkách. Vždy som som jej ho podala a "zavrčala" a povedala toto je lev. Neskôr sme prešli aj na tvary bez prekreslenia, čiže iba podľa obrysov, tiež to celkom pekne dávala. Niektoré nas este cakaju, ako napr. Abeceda, ale s tym fakt neponahlam. Tieto úlohy som ja využívala ako "ľahké" a dávala som jej ich za odmenu alebo medzi novými "ťažšími" úlohami. Zháňala som ich kade tade, najviac cez bazoš alebo aj na bazare tu na MK, pretože som odmietala dať za nové 10 €. Niekedy využijem aj aliexpres, ale tam to vsetko trva a mna z dlhého čakania ide slak trafiť. Niekedy su akcie aj v lidl alebo iných supermarketoch na takéto aktivity. Ja uz idem znuchavat zase nejake, ale uz skor nieco o level vyssie. 

Dnes ma moja raketa velmi potešila, lebo prvykrat, co chodime na terapie hrou, si sama sadla a sama s lektorkou aj spolupracovala. Uplne krasne bez mojej pomoci.  Prvykrat som pozerala, ze pracuje s niekym inym ako so mnou, nemusela som ju drzat ani podplácať, proste si sadla, kde mala a uz cakala kedy “teta” zacne. Parádna bola, ani tie jedy jej netrvali dnes nejak extra dlho, 20-30 sekund a zase sme pokračovali dalej🙏 Ale co ma soklo, bolo jej prekvapujúce zrkadlenie v nebezpečnej situácii. Vecer ked som chystala veceru, popritom upratovala dom, plnila pracku, čistila aquarko, tak ona si len tak lebadabo prisunula stolicku k sporáku, zobrala si svoju detsku obracaku a isla “pretacat” hranolky na rozhorčenom oleji. V sekunde by sa mi krvi nedorezali🤦‍♀️Potom, ked som prekonala infarkt som si vsimla, ze ona vlastne isla iba urobit to co ja: pretočiť hranolky s naberačkou. Moje zlate kura som vystrašila a rozplakala, pretoze  som sa zlakla a skrikla a okrikla a rozčuľovala vsetko mozne, pretoze ma v danej chvíli nenapadlo reagovať inak. Uz som ani nedufala, ze bude mat dnes nejaku “funkčnú”hru, ale ze si ona vyberie zrovna žeravý olej🙈 Paneboze ochraňuj toto moje deco, lebo ked to neustriehem, asi by som si vlasy vysklbala...

Špargľa je v nemecky hovoriacich krajinách považovaná za kráľovskú zeleninu. Jej pestovanie a predaj viedli zakladateľov spoločnosti Asparagus až do Veľkých Levár a Kútov, kde už niekoľko rokov pestujú bielu aj zelenú špargľu a jahody, celú úrodu v bio kvalite. V rovnakej kvalite ponúka špargľu z Dunajského Klátova i spoločnosť Búšlak oil.

Veľká časť úrody končí na stoloch v zahraničí.

Dominantou obce Veľké Leváre je kostol Mena Panny Márie z roku 1723.

Dunajský Klátov je zase známy svojim vodným mlynom na brehu Klátovského ramena Malého Dunaja.

Biela špargľa sa pestuje v riadkoch pokrytých tmavou a svetlou fóliou.

Zberom špargle nás previedol brigádnik Andrej.

Už spoza dverí tuším, že pôjde o veľkú vec. Priložíme uši na dvere a podľa zvukov vychádzajúcich z miestnosti sa zhodneme, že vnútri je minimálne jeden malý uplakaný chlapec.

Spoza chrbta nás prekvapí hlas zdravotnej sestry: „Skúste trošku rozosmiať toho nášho Milanka, nechce jesť. Už tri dni do seba nič nedal.“ Táto informácia dokreslila našu predstavu. Po istom „klop, klop“ vchádzame do miestnosti. Na toto nás ale mayovky nepripravili. Asi päťročný poblednutý kučeravý chlapček sedí v železnej postieľke v nemocničnom pyžame a plače. Ruky má zložené v lone a na jeho modrých očiach vidieť, ako veľmi za posledné dni zoslabol. Na nočnom stolíku má pritom obrovskú kopu banánov, sušienok a jabĺk. Všetky nedotknuté.

„Dobrý deň,“ pozdravím. „Ja som primárka De Mencia a toto je môj kolega doktor Harmanček, prišli sme vás vyšetriť.“ Malý Milanko prestáva plakať, no jeho oči nie sú o nič prívetivejšie. Stále sa nás bojí, musíme byť opatrní.          Pristupujeme k pacientovi a začíname vyšetrenie. Najskôr treba poskytnúť bublinkovú anestéziu, ktorá funguje len v spojení s lahodnou hudbou. Sestrička, ktorá práve ošetruje pacienta vo vedľajšej miestnosti, sa na nás usmieva cez sklenené steny jednotky intenzívnej starostlivosti. V tom sa stane niečo, čo nikto nečaká. Doktor Harmanček sa dotkne Milanka čarovným prstom a on svieti! Svieti ruka, noha, hlava, jednoducho všetko. Pacient je prekvapený a priznám sa, že aj my. Jediné možné vysvetlenie je, že sa pacient mení na žiarovku, a keďže dlho nejedol, budeme mu musieť voperovať do päty elektrické káble, ktoré ho budú vyživovať z klasickej dvestodvadsaťvoltovej zásuvky. Je tu ale šanca, že keď trošku podrastie, budú sa mu môcť voperovať do brucha tri deväťvoltové batérie, čo pre neho znamená že bude poháňaný dvadsaťsedemvoltovou silou, ktorá sa rovná sile dvoch celých a jednej sedminy koňa.

Malý Milanko už neplače. Teraz len vypliešťa oči na doktorov a nechápe, či to myslia naozaj vážne. Doktor Harmanček suverénne odkrýva perinu a meria mu pätu dreveným tĺčikom na mäso.

„Ja si myslím, pán doktor, že by sme to s tým jedlom mohli ešte naposledy vyskúšať, nemyslíte?“ Hovorím zamyslene, držiac sa za bradu, aby som vyzerala trošku inteligentnejšie, ak sa to s menom De Mencia vôbec dá. Doktor neprotestuje. Lúpem banán a namierim ho k ústam malého pacienta. Ostaneme s doktorom nehybne stáť a čakáme, či sa nám na našu nastraženú udicu niekto chytí. Zrazu sa stane niečo úžasné. Z ničoho nič sa pred nami objaví obrovská šelma, ktorá sa drobnými tesákmi pomaly blíži k potrave, až nakoniec zahryzne do banána. Toto nás absolútne šokuje. Nepredpokladali sme, že sa tento už skoro robotický človek opäť vráti k svojej prirodzenej potrave. Spanikárime a s doktorom Harmančekom sa dohadujeme, že nemôžeme dopustiť, aby si odhryzol znovu, lebo potom ho už nebudeme môcť operovať. Milanko pomaličky, poctivo prežúva, usmieva sa a z úst mu vytŕča banán, ktorý len veľmi, veľmi ťažko lezie dole krkom. Ham, ozýva sa znova.

„Aaaaaaa, on papá, on zase papá, panikaaaaa!“ vykrikujem a doktora Harmančeka oblievajú mdloby. To už je ale neskoro. Milanko sedí v postieľke, smeje sa, až mu poskakujú pliecka, a veselo žuje banán. Jeho líčka pomaly ružovejú a banán je čoraz menší a menší. Zdravotná sestra, ktorá celú túto situáciu sleduje z druhej miestnosti, odkladá misku s vatovými tampónmi na malý stolík vedľa pacienta, ktorého práve vyšetruje, a bez pohnutia sleduje, ako malý Milanko po troch dňoch opäť papá. Do očí sa jej tlačia slzy dojatia. Pri odchode z izby máme pocit, že v postieľke sedí úplne iný chlapec. Milanko nám máva, posiela nám pusinky a v líčkach má opäť ružovú farbu. Na chodbe nás stretne sestrička, podáva nám ruku a ďakuje za zázrak.

Deti zhruba okolo jedného roka začínajú svet objavovať pomocou hier. Ak chcete svojmu drobcovi dať zmysluplnú hračku, ktorá nebude len chvíľkovou zábavkou, ale pomôže pri jeho vývoji, potom siahnite napríklad práve po vkladačkách!

Pri vkladaní, zatĺkaní, posúvaní či prevliekaní si deti rozvíjajú jemnú motoriku a logické myslenie. Deti sa prostredníctvom hry naučia sústrediť a cibria si trpezlivosť. Spoznávajú farby, tvary, učia sa chápať súvislosti medzi príčinou a následkom. Rozmanitosť tvarov i farieb púta pozornosť detí a tak sa deti s týmito didaktickými hračkami dokážu zabaviť dlhú dobu.

V nasledujúcich riadkoch som vybrala zopár vkladačiek, ktoré máme doma a s ktorými sa naše deti veľmi radi hrajú. Nájdu sa medzi nimi hračky od Fisher-Price ale aj drevené hračky, kartónové krabičky, alebo podomácky vyrobené hračky. 🙂

Tu je teda niekoľko tipov na super vkladačky a výber už nechám na vás! Do komentára mi prosím napíšte, aké vkladačky vás najviac oslovili, prípadne aké máte doma 😉

Motýlik učíme sa tvary

Táto veselá vkladačka v tvare motýlika obsahuje 6 farebných tvarov, vďaka ktorým sa dieťa zoznamuje s farbami a geometrickými tvarmi. Drobec môže tieto tvary vkladať, vyberať, vysypávať (proste kopec zábavy!) 😉 navyše si zlepšuje hmat, úchop, jemnú motoriku, rozvíja sa koordinácia očí a rúk. Tým, že tvary vkladá do správnych otvorov sa učí trpezlivosti a logickému mysleniu. 🙂 Hlava motýľa sa taktiež hýbe do strán, čo našu Liu veľmi bavilo.

01.04.2019 – vstávam 01.22 hod. - 1. apríl.

Kávička a čaj. Sedím tíško v kuchyni, aby som nikoho nezobudila. Spať sa mi nechce, a čo sa budem prehadzovať v posteli a rušiť manžela. Čo dnes? Samozrejme, do práce, ako každý smrteľník.

V autobuse zaspím, ešte ani z dediny nevyjdeme. Budím sa v Bratislave chvíľku predtým ako mám vystúpiť. Sadám do električky a pred šiestou som v robote. O pol siedmej mi volá šéfka, že potrebuje poradiť. Zároveň sa ma pýta ako sa mám, a ja že dobre, raz to bolí trošku, inokedy viac.

Zasmeje sa, že už sa nám to kráti moja (má na mysli moju operáciu).

Zasmejem sa s ňou.

Hovorí mi, že zoberte si to takto, idete sa tam vyspať a hotovo. Skúsim. Smejem sa tiež. Idem pracovať, čaká ma jedna komplikovaná pracovná vec. Hor sa do toho. Ešte predtým sa ma šéfka opýta, dokedy ešte som v práci, aby sa všetko stihlo urobiť, kým som tam. Hmmmmmm. Zlatá. To ešte nevie, že v stredu mám školenie, vo štvrtok celý deň lekárov a v piatok by som chcela voľno. No veď uvidím... Čo sa stihne, sa stihne, a čo sa nestihne, žiaľ budú musieť zvládnuť kolegyne.

Rozhodla som sa napísať aj jeden článok konkrétne len o tejto diagnóze.... Google vám dáva zložité odpovede a sú veľmi zovšeobecnené. 

Systémový lupus Erythematosus patrí k autoimunitnym ochoreniam. V dnešnej dobe je veľké množstvo autoimunitnym ochorení (SM, psoriáza, Crohnova choroba, cukrovka....) prípadne ochorení s autoimunitnou odpoveďou (Astma, alergia...). Čo to tá autoimunita znamená? Je to zmena imunitného systému ktorý nebojuje proti škodcom ale proti vlastnému telu. Niektoré sú len nepríjemné a niektoré sú život ohrozujúce spoločne majú to že sú nevyliečiteľne to znamená že dnešná medicína nevie zariadit aby imunitný systém začal pracovať tak ako má. Vedia potláčať príznaky a tým pádom zlepšovať život. 

Každe toto ochorenie ma svoje prejavy a svoj spôsob napadánia. Lupusove protilátky napádajú bunky. Akékoľvek všetko čo sa skladá z bunky či zle či dobré. Vytvára v nich zápal a tak ruší ich štruktúru. Postihnuté miesto nemieni opustiť moc takže každým orgánom vám pribúda špecialista a poškodenie sa nedá už zvrátiť. Je veľmi nevyspytateľný. A má veľmi veľa foriem. Ako vlastne každé ochorenie....  Každy pacient má postihnuté iné organy a každý reaguje inak na liečbu.... Niekto má len sem tam bolesti rýchlo sa unavia a inak si fungujú.... To je takzvaný lupus Light... Čo viem je len malé percento týchto ľudí. Väčšine lupusakov aj napriek liečbe progresuje dopredu niekomu rýchlejšie niekomu pomalšie. 

Liečba je ťažká náročná zlá a veľa ľudí vlastne zomiera následkami liečby. 

Lupus je veľmi ťažko zdiagnostikovateľný pretože musíte mať viacero príznakov naraz aby sa to dalo vypátrať. 

Medzi hlavné prvé príznaky sú : 

November 2016

Víkend.... "Mami je mi brutálne zle kde je teplomer.... Do ri.i 39,5 veď to som nemala asi 10 rokov rokov toľko" .... Odišla som deťom z izby nech neochorejú.... Paralen pomáhal tak na hodku ale na pohotovosť ani za svet milión chorých do pondelka vydržím.... Pondelok obvodná p.doktorka nič má nebolí len horúčka a spodné ľavé rebrá keď sa nadýchnem... Samozrejme antibiotika..... Cely týždeň trepem antibiotika a Paralen ledva chodím ( jasne že medzi tým ešte zachraňujem exovi - už v tej dobe rozvedený- zas zadok aby ho nezavreli).... Prišiel piatok dýchala som už len tak aby tie rebrá tak neboleli a kontrola u dr okamžite pľúcne.... Pani pluciarka nič nevidí asi mi nesadli antibiotika vymeníme keby niečo cez víkend volajte si 112🤦‍♀️.... Prišiel pondelok neviem ako som sa dostala po 9 dňoch takmer 40 horúčke ležať na infekčné len si pamätám že už na brutálne bolela hlava a pripravovali ma že asi zrejme lumbalka asi zápal mozgových.... Zobrali mi krv dali niečo od teploty do žily konečne zabralo.... Prišli vysledky toto nebude zápal mozgových..... Leukocyty hodnota 2,2.... A krv komplet začala klesať.... Všetky možné vyšetrenia mi robili prestali mi dávať od teploty pretože to skresluje výsledky.... Za cca 3-4 dní leukocyty 1,8...... A začali zas kĺby.. Pani doktorka toto mávam mam ísť kvôli tomu na reumu aj kvôli tej krvi ok.... Bol tam môj otec ako vždy je pri mne v týchto veciach.... Pán M. môžete na chvíľku?.... Jasne ze idú na chodbu a načo dvere zavrieť však to mohli zostať pri mne 😂😂.... Pán M. vašu dcéru niečo zabíja nevieme čo to je ale touto rýchlosťou mame veľmi málo času pretože jej telo už nebojuje🤔😂🤦‍♀️😢.... Bolesti sa stupňovali z hodiny na hodinu až ma musel otec kŕmiť lyžičkou sestričky pretačať... Jupí viem zrátať koľko kĺbov máme v tele 😂😂😂... Reagovala som na všetko jedlo opuch jazyka a podobne... Smer reumatolog.... Sono voda v kolenách ramenách artritída v celom tele.... Pani A. na 99% máte systémový lupus čakáme už len na výsledky protilátok ale začneme vám dávať lieky hneď teraz.... Konečne dávajte niečo.... Prvé pulzy mi pichli ešte na infekčnom... Prišlo asi znovuzrodenie pre mňa tá úľava... Viem rozprávať jesť 🙈..... Prišla za mnou dr a začala mi vysvetľovať situáciu ze prišli už výsledky lupus je potvrdený. Netušila som čo to vysvetlia vám to len veľmi obrazne so slovami prvá prognóza sa dá povedať až po roku pretože každý má iný priebeh a rýchlosť...druhý deň má previezli na interné prišiel druhý pulz... To už taká zábava nebola do večera mi brucho spuchlo jak pred pôrodom... Sedel vedľa mňa ocino... Oci nemôžem dýchať strašne ma to tlačí.... neviem moc čo sa udialo prebrala som sa s kyslíkom a meračmi na srdce ráno ma prevážali na jis a následne sono... Voda na pľúcach za srdcom v bruchu jednoducho všade....Lenže sa nedá vybrať pretože som nemala more ale také jazierka všade kde ste pozreli.... Kolesol mi veľmi albumin takže som mala cievy ako sitko.... .. Moč zlý krv zla ruky úplne opuchnuté z raynanda (keď zistím ako sa dávajú sem fotky tak popridavam aby ste mali predstavu ) nemohla som ležať rovno nemohla som dýchať hneď ako som bola hore tep stúpal nad 150 lebo som sa celkom dosť bavila okolo na sestrickach na telefóne na sebe 😂 poslali mi psychiatričku 😂😂😂🙈 ta ich poslala do prdele že keby ma viac ľudí takú psychiku ako ja tak majú menej ludi na oddelení a nech mi okamžite vysadia psycho lieky (aké psycho lieky? 🤔 Ja mám psycho lieky? 🤔😂😂)... Áno pri pepúšťačke som zistila že ma proste potrebovali zdrogovať aby som spala... 3x laxaurin 3x tiapridal a na noc diazepan... Moja dr keď to zbadala skoro ju vystrelo na stoličke 😂... Zistila som že krv som mala úplne asi všetko dole čo sa len dá 🙈 a púšťali ma s vodou všade ale že nová sa už netvorí.... Na jis som bola týždeň p.A idete domov stav sa zlepšuje.... Ok superko konečne 🙂.... Vybrali mi kateter postavila som sa že idem do sprchy a baliť sa 😂 sestrička na mňa pozerá ze či mi šibe že týždeň som nechodila kde ja idem sama 😂😂 však idem domov tak môžem nie 😂😂 po mojom naliehani ok ale sledujem vás 😂 jasneee.... Idem si do sprchy na wc vyjdem von tak ma hodilo o dvere otočím sa okolo seba že to určite nikto nevidel z diaľky sestrička ja som to videla okamžite do postele kým po vás neprídu 😂😂..... 3 mesiace s rúškom medzi ludi kontroly nonstop.... Stav sa zlepšoval začínala som fungovať ako človek 🙂 .... Snažím sa písať najdôležitejšie veci lebo naozaj by to bolo na veľmi veľmi dlho zajtra sa pustím do ďalšej časti 😘

Ťažko povedať kde začať písať a kde to konkrétne začalo a kedy keďže ako viete ja mam tých diagnoz viac. Takže tento článok sa posnažím to zhrnúť úplne od začiatku. Prvá diagnóza je Astma... Tu mam od malinka od bábätká s tým ze bola ťažká až sa upravila do nejakých 4-5 rokov ze som zostala úplne bez liečby... V puberte sa to začalo zase zhoršovať ale nič tragické (aspoň podľa mňa 😂 ). Naučila som sa ovládať záchvaty a fungovala som si. Imunita síce nič moc chorá nonstop takže ta postupne odchádzala až som skončila s TBC pľúc na 3 mesiace v nemocnici aj s mononukleozou(r2007) .... O tom napíšem zvlášť článok zas pre tých co zaujíma táto časť 🙂 ... Po odrodeni a dokojeni prišiela Crohnova choroba v tej dobe som už mala ťažkú astmu... ... Nemyslím si ze to ma s deťmi nejaký spolu význam skôr to začala ma zožierat psychika... V tej dobe som bola už dosť na tom zle... Vonku vysmiata vnútri kričiaca o pomoc. Áno dievčatá všetko máme v hlave preto som tam kde som teraz a som aká som pretože ma moja minulosť priviedla sem. Ale napriek tomu neľutujem nič. 

Toto asi vidím ozaj na viac článkov 😂😂😂😂

Vráťme sa ku Crohnovi. Tento zvláštny ujo ľuďom spôsobuje zápal v tráviacom trakte zo začiatku aj mne neskôr mi spôsobil intolerancie na potraviny a keďže mi skoro nič nestrebava a keď nezožeriem ako kôň tak chudnem a to riadne takže mávam na predpis výživy plus k jedlu a kvôli tomu krv každý mesiac lebo poisťovne... A tu moja krv asi najviac začala zaujímať dr.... Pred tým som mala padanie vlasov raynandov syndróm a iné somariny čo som ani nevedela že mám kým sa ma na to nespytali 😂🤦‍♀️... No takže krv(r2015-2016) Leukocyty neustále nevysvetliteľné klesanie ...prvá návšteva hematologičky... Veľmi "zlatá" pani doktorka ktorá má poslala preč že to je pre ňu malo pod čiarou hodnota bola okolo 3,2-3,4.... Ok naspäť gastro... Skúsime vysadiť pentasu možno je to z toho.... Nie nepomohlo... Ok naspäť hemato a zas ten istý príbeh... Takže imunologičke... Hodnota bola už niekde pri 2,8. Začala mi pichať injekciu do ruky.. Názov už neviem ale každý týždeň a za každú 10e.... Po mesiaci hodnota 2,9 🤦‍♀️..... Zase hemato ale už som odmietla milú paňulku tak sme našli iného hematológa.... Úžasný pan doktor pobral mi všetko možné aj nemožné že prečo to klesá nič nevedel zistiť. No nič ideme na kostnú dreň ako nám pracuje. Viete si predstaviť môj mŕtvolny výraz keď som si predstavila ako mi vŕtaju do chrbta 😂😂.... A jasne že to by som nebola ja keby mi nenavŕta dieru že musíme ešte jednu lebo tam toho bolo málo ✌️😂.... Kostná dreň koniec augusta 2016 a vysledky cca október.... Píšem sem aj približne čas nech si to viete potom spojiť trošku aj vy a chápať súvislosti lebo mne to už po takom čase význam dáva......výsledky nám povedali asi toľko že dreň vytvára čo má a niečo to medzi tým ako príde do krvi spapá... V tej dobe som zas rapídne schudla a už ma bolievali aj kĺby ale brala som to jedno s druhým a keďže sa pátralo tak sme začali aj toto riešiť a p.dr usúdil že by som mala ísť ba reumu aspoň sa niekde posunieme..... Áno nekonečné dlhé objednavacie doby a keďže sa mi nechcelo čakať tak prišiel november a moje telo to zariadilo inak......pokračovanie v časti 2.- prvý atak 

Keď už som nič doma nenašla, ani u našich, ani u segry, nezostávalo mi nič iné iba začať objednávať. Toto bola prvá "aktivita", čo som pre moju raketu objednala. 

Táto hračka mala konečne "montesory" nádych, tak som sa tešila, akú edukačnú hračku som objavila. Podľa mňa bola však na ňu v tom čase (19m) zložitá. Už predtým som písala, že treba začať s jednoduchými úlohami a hrami s navliekačkami o pár obrúčkoch a pod. No ale, keď už prišla táto hra, tak som ju aj tak začala využívať. Ja som bola práveže, veľmi rada lebo moju malú raketu veľmi bavilo navliekať obrúčky a keďže ich bolo veľa, pri tejto aktivite aj vydržala a trvala dlhšie ako 30 sekúnd. Najskôr som jej iba "nasucho" podávala jednotlivé obrúčky a ukázala som tyč, na ktorú ju má navliecť. Najskôr žlté, potom oranžové, potom zelené, modré... Čísla som zatiaľ až tak nevyužila, ale aj nato príde.  Teraz jej to už trošku "znáročňujem", na každej tyčke nechám iba jeden obrúčik a podám jej pár obrúčkov a musí nájsť správnu tyčku. K tomuto sme sa dostali asi tak po 2-3 mesiacoch. Teraz  posledné týždne celkovo "drilujeme" farby a toto je jedna z aktivít, na ktorých sa to celkom šikovne naučila. Samozrejme okrem toho, už triedime aj štuplíky, priraďujeme guličky podľa farby obrázku a pod.... To pofotím nabudúce.  Za mňa je toto jedna z najlepších aktivít, ktore sa malej páčia.

Víkend bol akýsi ubehaný. Všetci v okolí sa mi zdajú strašní egoisti teda najmä členovia mojej rodiny. Každý len svoje potreby vidí a ja sa snažím na každú stranu dobehnúť a "uspokojiť ich" pre pokoj v rodine aj na úkor toho svojho (moja vina, ja viem). Vycucaná som ako po návšteve Edwarda Cullena. Ale celkovo neviem, či sadá na mňa depka jarná alebo idú "moje" dni, všetci mi vadia, raketa sa plieska kade tade alebo uteká široko-ďaleko, kde sa pozriem super krásne poslušné komunikatívne deti, roboty mám na dvore i v domácnosti, výsledky s raketou idú slimačími krokmi, navyše zjem všetko, čo nezje mňa, potom výčitky aká budem tučná v plavkách, potom predsavzatia, že zajtra si dám len polievku... No potrebujem sa asi 100 rokov prespať, nech som ok. Možno bude moja raketa o 100 rokov už aj hovoriť, aby som si toto obdobie, ktoré mohlo byť krásne, ale je také náročné, viac užila. Ale keďže chcem byť optimistická, po týždni, čo som ju stále otravovala so šerblíkom, každých 30, pričom každých 15 minút som našla ocikané všetko možné, tak za ten týždeň sa naučila "zadržiavať" moč a už sme celé doobedie i väčšiu časť poobedia bez plenky. Teším sa tomu, lebo toto je znak toho, že dieťa je pripravené na odplienkovanie... Uvidíme, či sa nám to podarí cez leto doladiť. 

Olá olá súťaž v skupinke BILLA volá 😍 💪

Chrumkavá bageta? Šťavnaté ovocie? Sladká maškrta? Krémový jogurt? Alebo kvalitný kus mäsa? Máte svoje TOP produkty, pre ktoré sa radi vraciate práve do Billy?

Tak šup-šup zapojte sa do súťaže 👍 U nás ich je veru neúrekom. Pokiaľ by som si mala vybrať jeden za seba, bol by to olivový olej BILLA, ktorý má u nás všestranné využitie. Za deti 👶👧 je to čokoládový termix BILLA, ktorý sa u nás zje na kilá a za 👨 manžela chrumkavé pečivo, ktoré vonia už pri čerstvej zelenine a ovocí 😉👌

O čo v súťaži pôjde?

• Stačí, ak odfotíte svoj TOP výrobok a vložíte ho do skupinky BILLA - kvalita pre každého https://www.modrykonik.sk/group/9734/ s hasthagom #top_billa
• Liknete tento súťažný článok (označíte ako „páči sa mi“) 👍

O čo budem súťažiť?

Občas pripravím namiesto jednej veľkej bábovky tieto mini verzie. Skutočne iba občas, lebo mám iba 6 kusov formičiek a spravidla nemám chuť stáť pol dňa pri rúre, aby som postupne upiekla všetko cesto. Ale keď vidím tú radosť v očiach M., lebo má celý koláčik iba pre seba, tak sa premôžem. A nebudem klamať, vyzerajú naozaj chutne a tak milo, že sa jej vlastne ani nečudujem 🙂

Tieto bábovky sú okrem tvaru "iné" aj tým, že je v nich celkom dosť mrkvy, a teda majú trochu oranžovú farbu a do tela okrem cukru a múky dostaneme aj nejaké vitamíny. O tom, že ja zeleninu v koláčikoch môžem, už iste viete. Takže ak ste na tom podobne, neváhajte a pripravte si tieto bábovky, ktoré sú naozaj mimoriadne nenáročné na suroviny, spolu so mnou!

• 2 vajíčka
• 200g kryštálového cukru
• 350g hladkej múky
• 2 lyžičky prášku do pečiva
• 300ml plnotučného mlieka
• 350g mrkvy
• lyžička vanilkového extraktu
• lyžica oleja

Celé vajcia miešajte s cukrom do peny. V jednej miske zmiešajte múku s práškom do pečiva a v druhej mlieko s olejom a vanilkovým extraktom. Postupne obe zmesi na striedačku pridávajte k vaječnej pene, kým sa suroviny nespoja. Na záver už iba ručne pridajte najemno nastrúhanú mrkvu.

Bábovkovú formu (alebo formičky) vytrite maslom a vysypte detskou krupicou. Do takto pripravenej formy vlejte do dvoch tretín cesto.

Pečte v rúre vyhriatej na 180°C. Mini bábovkám stačí cca 25-30 minút, veľkej bábovke 50-60. Z tohto množstva vyjde v závislosti od veľkosti cca 20 kúskov.

Dobré ránko,
nový týždeň - nová súťaž. Cez víkend u nás bolo nádherne teplúčko celý sme ho strávili na záhrade a k tomu u nás neodmyslitelne patrí grilovanie. Takže tento týždeň si dáme súťažnú tému JEDLO.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď. Viac odpovedí v jednom tipe nebudem uznávať a tip neuznám, aj keď bude správny.

3. Každá/dý súťažiaci má len JEDEN tip na jeden deň! (to znamená, že keď deň vynecháte, pokračujete v dalšom poradí svojho tipu), vynechaný tip sa už nedopisuje!

31.03.2019 – vstávam po starom o 3.45 a novom 4.45. Kávička a čajíček. Raňajky 6.00.

Ticho v dome. Nedeľa.  

Umývam kooopu riadov, ktoré som v sobotu nestihla „nechcelo sa mi“ umývať. Veď počkali, no nie? Zaujímavé, voľakedy som mala iné priority, teraz si plným priehrštím vychutnávam rodinu a všetko okolo. A to čo som voľakedy považovala za nevyhnutné, resp. ak nebolo upratané, navarené  a podobne, dnes pre mňa nič neznamená. Úsmev manžela a jeho podpora, a úsmev syna je pre mňa teraz najdôležitejšia vec.

Manžel si pripravuje raňajky a ja ich pripravujem synovi.

Po raňajkách si idem vychutnať na terasu „ďalšiu“ kávičku (nebojte je slabá ako čaj). Prisadá si ku mne manžel a o chvíľu aj syn. Je to nádherné vyhrievať sa v lúčoch ranného slnka. Ako mucha. Od manžela si vyžobroním prísľub, že po operácii, keď sa vrátim, tam budeme raňajkovať každé ráno. Už sa teším. Plánujeme, čo ešte na dvore alebo v záhrade porobíme. Aké to bude krásne a tak. So synom riešime výsledky volieb.

Medzitým začína manžel kosiť a ja sa zase zakrádam do jahôd na „šamlíku“. Trošku len trošičku porobiť, veď to mi neublíži.

Himalájsky céder

SILA - PEVNOSŤ - ODOLNOSŤ - ISTOTA - MÚDROSŤ

Esenciálny olej z cédru je tradične vnímaný ako podporujúci a posilňujúci životnú energiu a vôľu.

Je uznávaný pre svoje ukľudňujúce a očisťujúce schopnosti.

Na fyzickej úrovni vôňa cédru harmonizuje činnosť lymfatického systému.

Esenciálny olej z cédrového dreva podporuje energetickú dráhu obličiek a obličky samotné. Podľa čínskej medicíny obličky nie sú len filtrom, ale sídli v nich čchi - naša životná energia. Ich podporou v psychologickej oblasti automaticky podporujeme našu pevnú vôľu a schopnosť zostať pevnými a odolnými. V dobe kríz a pri celkovej letargii nám teda môže významne pomôcť.

Muži sa usmievajú výrazne menej ako ženy. Tento rozdiel je zrejmý už pri dvojmesačných bábätkách. Kým muži sa na vysokých pozíciách usmievajú menej než ich podriadení rovnakého pohlavia, u žien neexistuje z tohto hľadiska žiadny významnejší rozdiel. Jedno je ale isté, smiech má kladný vplyv na myseľ a kto úsmevom nešetrí, lepšie nadväzuje vzťahy a muži dokonca vyzerajú príťažlivejšie. Zmysel pre humor navyše veľmi pomáha proti psychickým problémom a dokáže predchádzať depresiám.
Existujú dva druhy úsmevov
Skutočný úsmev pôsobí na dve svalové skupiny okolo úst a očí a nie je možné ho simulovať. Druhý, hraný úsmev, ovplyvňuje len svalovú skupinu okolo úst. Predstieraný úsmev tiež značí určitú podriadenosť. Ukazuje vodcovi, že sa nemusí ničoho obávať. Kým podriadená osoba sa takpovediac smiať musí, dominantná osoba sa môže usmievať, kedykoľvek sa jej zachce. Keď je šéf so svojimi zamestnancami, je teda väčšia pravdepodobnosť, že u neho budeme môcť pozorovať skutočný úsmev so zapojením očí a úst, zatiaľ čo u zamestnancov sa bude častejšie objavovať podriadený úsmev len so zapojením svalov okolo úst.

Žena je nešťastná, muž dominatný
Ženy, ktoré sa neusmievajú, bývajú považované za nešťastné, ale o mužoch, ktorí sa nesmejú si ostatní myslia, že patria medzi dominantných jedincov. Zaujímavé je, že úsmev účinkuje vždy, či je naozajstný alebo falošný. Rozhodujúci je totiž úsmev sám o sebe. Pri úsmeve sa uvoľňujú svaly a zvyšuje sa sekrécia endorfínov. Humor tiež napomáha prekonávať najrôznejšie problémy každodenného života.

Smiech prekonáva aj bolesť
Mnoho štúdií tiež uvádza, že smiech zvyšuje prah vnímania bolesti. Podľa Willibalda Rucha z Zurišskej univerzity dokázala skupina dobrovoľníkov podržať ruku v ľadovej vode dlhšie, keď bola predtým rozveselená vtipmi.

Smiechom ku štíhlejšie línii
Niektoré účinky smiechu sú viditeľné aj na prvý pohľad. Denným patnásťminútovým smiechom môžete schudnúť za rok až o dva kilogramy. Smiech totiž zvyšuje tep a zamestnáva početné svaly, takže účinkuje podobne ako bežná prechádzka. Ľudia, ktorí pozerajú komédie tiež spotrebujú o 20 percent kalórií viac, ako keby sledovali iný televízny program.

Veselá matka, zdravé dojča
Ďalšie pozitívne účinky smiechu sa prejavujú aj na kojencoch: ak sa matka smeje, obsahuje jej mlieko viac melatonínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje spánok dojčaťa, chráni jeho pokožku pred kožnou vyrážkou a alergiami.

Ako často sa schuti zasmejete vy?

ZDROJ: www.fithall.sk

30.03.2019 – budím sa o 4.05 hod. na to, že sa mi snívalo niečo zlé, neviem čo to bolo, ale zobudila som sa strašne vystrašená. Manželovo objatie mi veľmi pomohlo, ale už som nezaspala.

Tak sa tíško po špičkách vykrádam zo spálne a sedím v kuchyni pri káve a čaji. Vonku svitá a vrabce sa bijú v predzáhradke ako o život. Krásne ráno. Som zvedavá čo mi dnešný deň prinesie.

Nie je mi dobre.

Podbruško a kríže bolia viac ako včera, ale dá sa to vydržať. Týždeň to ešte zvládnem. Ako v tej pesničke – to musím zvládnout sám.... Na manželov pokyn ostávam doma, a sobotný nákup ide urobiť sám. Nieeee, sobotný nákup nieeee..... Ja nakupujem predsa vždy s ním, bezo to mňa to nezvládne, určite niečo zabudne! Verte či neverte, nezabudol. Dokonca kúpil aj to, čo som len spomenula a zabudla napísať na papierik. No, cipana, mám jednoducho perfektného chlapa doma.

V rámci odbúravania predoperačného stresu robím oooobrovské pranie, sťahujem návliečky, periem, suším. Rýchlo sa naraňajkujeme, aby sme obaja stihli porobiť vonku čo najviac. Ja teda určite.... Manžel a syn prehadzujú zimné pneumatiky na autách za letné, a ja sa pomaly vkrádam do záhradky, sedím na šamlíku (samozrejme poduška musí byť, šak je to studené jak šľak) a oblečená teplúčko (aby som náhodou neprechladla) a púšťam sa rýchlo okopávať jahody. V polovičke už „zdochýňam“, vzdávam to a premiestňujem sa na stoličku na terase, vyložím nohy a odpočívam. Popritom „po očku“ sledujem tých mojich chlapov, ako im to ide od ruky, a ja nevládzem.

Chce sa mi revať od jedu, že nevládzem.

Ako si poradiť, keď deti majú urgentnú potrebu niečo lepiť a vy nemáte doma lepidlo? Čo je najdôležitejšie? Ako babke vysvetliť, čo je to Facebook? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Minulý týždeň sme kukali Som mama a tam mali prednášku, kde sa im prednášajúca snažila vysvetliť autosugesciou, že mama je najdôležitejšia (teda aby bola spokojná). V telke znelo: „Opakujte po mne "mama je najdôležitejšia!“
  A keď to zopakovali tretí krát, moja 8,5 ročná dcéra mi kričí:
  „Mami počuješ? A ty mi stále vravíš, že najdôležitejšia je škola!“

• Čerstvý zážitok z kúpania s takmer trojročnou dcérkou:
  „Wau mami! Ty máš cicík! Keď vyrastieš, budeš krava?“

• Stojím v natlačenom autobuse SAD, tlačenica strašná, cestujem 30 km, hrobové ticho, každý vo svojom svete, slúchadlá, mobily a tu zrazu v polke cesty, asi po 15 km, pani čo sedí tesne predo mnou skríkne:
  „Preboha!!! Veď ja som dnes šla do roboty autom!“

• Môj manžel hovorí synovi (6 r.):
  „Ak sa už aj neprezlečieš, nebudeš už dnes pozerať videá!“
  A syn obratom na to: „A to by si spravil svojmu synovi tatík?“

• Dcéra (4 r.) je zlý spáč od narodenia, teraz sme mali zase niekoľko nocí, keď sme kvôli chorobe nemohli spať, ráno som si povzdychla, že kedy sa už konečne vyspím ako normálny človek... Na to mi dcérka odpovie:
  „Mami, ale veď ty nie si normálny človek, ty si len obyčajná mama.“

Na budúcu mamičku, ktorá už má za sebou prvú veľkú dilemu, či má zmysel kupovať podprsenku na dojčenie, čaká druhá časť celej akcie. A tou je jej nákup.  Ako vybrať tú správnu dojčiacu podprsenku?

Že je výber padnúcej podprsenky na dojčenie hotová veda, o tom vedia svoje aj používateľky Modrého koníka. Preto sme tento kúsok šatníka podrobili podrobnej analýze a spísali nasledujúce desatoro. Deväť z desiatich bodov by mohlo s výberom pomôcť. S desiatym krokom bude výber bez práce.

Desatoro pre výber padnúcej podprsenky na dojčenie

1) SPRÁVNY ČAS NA NÁKUP

Dojčiacu podprsenku je vhodné vyberať v posledných týždňoch pred pôrodom. Prsia sa na tvorbu mlieka pripravujú priebežne počas celého tehotenstva. Aj keď sa počas niekoľkých prvých dní po pôrode potom ešte nalievajú pri tvorbe mlieka, vo väčšine prípadov nebýva zmena tak markantná, aby sa do dobre vybranej dojčiacej podprsenky po spustení laktácie prsia nezmestili.

Dojčiaca podprsenka tiež býva súčasťou zoznamov toho, čo si so sebou pribaliť do pôrodnice, preto sa odporúča vyberať ju ešte pred pôrodom.

29.03.2019 – som hore od 2.22 hod.

Zase. Ale teraz už aspoň pozitívne naladená.

Veľmi veľa dievčat mi stále píše, podporuje ma a ja cítim, že nie som v tom sama. Je to úžasné, ako takáto podpora dokáže pozdvihnúť psychiku.

Myslela som, že som v tom sama, ale nie. Nie som.

Dievčatá z Modrého koníka ma neuveriteľne podporujú, a je to jednoducho krásne, ako sa my ženy dokážeme zomknúť a držať spolu, keď je to potrebné.

O 6.00 hod. pádim na interné oddelenie na odbery. Samozrejme plná čakáreň, usmejem na ľudí, pozerajú na mňa ako na votrelca, ale čo už, treba byť pozitívne naladený, tak sa ďalej ale už len mierne usmievam. Sestričkám branie krvi išlo fakt rýchlo.

Cítim sa ako hodená do vody, v čase keď som nevedela plavat. V mojom pripade to bolo velmi neskoro, ked som sa to naucila. Bola som prvácka na výške a plávanie som si dala navyse predmet, lebo som sa to chcela uz konecne naucit. Hanba isla bokom, a ked sa lektorka spýtala, kto to tu nevie plavat, z pomedzi vsetkych statnych “profesionalnych”plavcov, ktori si prisli zlepšiť svoje štýly plávania,  som ja  jediná vystrcila svoju ruku. Dostala som dosku a cvičila na suchu žabu. Trochu komické, hlavne ked mi učiteľka pomáhala s nohami, ale napodiv sa mi nikto nesmial a nezosmiesnoval.  Prave naopak na tretiu alebo štvrtú hodinu som dokázala preplávať bazen a vsetci ma povzbudzovali a tešili sa so mnou. Bolo to jedno z mojich malych vytazstiev.

Ale pri svojej dcére, sa este stale učím. Prvy štýl nevyšiel, skusime iny. Stale je to pokus omyl a ja sa citim, ze ma kazdy odborník sice posúva vpred, ale kazdy akosi inak. Snažím sa vyhovieť vsetkym, pocuvat vsetkych, nech tu moju raketu posuniem správnou cestou, ale sama vidim, ze robim chyby a sama vidim, ze nieco z jednej rady je fajn, ine zas nie...

Prednedávnom som tu pisala o tom, ako som začínala . Ako som tomu našemu učeniu dávala silou mocou štruktúru tak ako mi radila spec. pedagogicka. Pripútaná a na pracuj. Dnes mi zas intuícia hovori nieco ine. Dnes vidim, ze urobíme dvojnásobok úloh a cvičení len tak krasne na koberci, lebo ju to baví. Žiadne jedy nic. Aj ked skúsi odist, staci kamarátsky povedat: Pod, dokončíme, bude pokoj. Ono to totiž začalo na moju raketu fungovat aj po dobrotky. Netvrdím, ze to bolo zle v jedálenskej stoličke, pre tie nase začiatky. Vtedy mi to pomohli, v obdobi, ked som ju nevedela ničím zaujať a udržať. Dnes uz princíp pozna uz ju to nebavi na jedálenskej stoličke,  takze jedalensku stolicku spalim a zvyšky hodim susedovi cez plot😊 teraz to v nej budí uz skor agresiu a tomu sa chcem vazne, ze vyhnúť. (Este to by mi chýbalo 🙈🙄). Od koberca prejdeme plynule za detsky stôl, verim, ze bez problemov, lebo staci na stôl pekne rozložiť úlohu a sama si tam pride sadnut. Vyskúšam cez vikend, dam Vam vediet.☝️

Dnes som sa odhodlala k ďalšiemu dôležitému rozhodnutiu. Z polhodinového sedenia u logopedicky bol 15 minut cirkus, ktory však prestal ignoráciou. Cirkus vznikol zo zákazu, ze nesmie jest a hrat sa. Prerastalo to do totalnych amokov, pocas ktorých  som ja s logopedickou viedla normalny dialóg. Dávala mi rady, učila ma ABA princípy a ja som pochopila, ze som sa svojou nevedomosťou sama pricinovala o tieto výbuchy a to napr. aj priputavanim o stolicku, zatvorením v izbe, občasným capancom po zadku, pricom som namiesto toho  mala este radsej o 2 min vydrzat dlhsie ignorovať, lebo presne tym dosiahla moju pozitívnu ci negatívnu pozornost. Po našom rozhovore sa raketa zvysok krasne hrala. Verim, ze ked budem pevna nielen ja, ale aj muž aj babky, dedkovia, susedia, predavačky, nikto nic nebude zbytocne komentovať a pytat sa neverbálneho decka: “preco plačeš”🙄, ze to do 2-3 tyzdnov odzneje (tak ako tvrdí logopedicka 🙏).  Zatnem zuby, vysvetlím a pomenujem 1x a viac výuchy hnevu neriesim. Som odhodlaná trebárs aj dočasne obmedzit navstevy u ľudí, ktorým prekáža uskriekane decko alebo sa riadiť tradičnými spôsobmi, ktoré sa u mojej rakety žiaľ neosvedčili. Zatnem sa pevne  hlavne preto, lebo aj ja chcem mat spokojne a usmiate dieta. Lebo ona to vie a dokáže!🙏✊Len potrebuje trochu “chytiť nohy a ucit poriadne žabu.”

Ahojte 🙂

Tentokrát som pre vás pripravila súťaž s úplne jednoduchými podmienkami. 🙂

Daj like, teda "páči sa mi to", na tento “článok" a zároveň (ak ešte nie si) staň sa členom našej Sunar skupinky. 

V nedeľu, 31.3, vyberiem jedného člena zo skupinky, ktorý získa jahôdkové Sunárek produkty 😊🍓

Sunar skupina: https://www.modrykonik.sk/group/11116/

Borka ❤️

Snažím sa byť mama, ktorá svojho syna podporuje, aby sa jeho myseľ rozvíjala, bol kreatívny a ostatné dôležité prídavné mená. No často nejde o prechádzku ružovou záhradou. Občas sa poriadne potrápim. Syna milujem nadovšetko na svete, ale niekedy je toho priveľa. Ale nevzdávam to, veď čoskoro sa snáď naučí kresliť autá aj sám. A potom mu už nebudem musieť kresliť všetkých tých šmatľavých McQueenov, Matterov, Jacksonov, neforemné kabriolety, či veľmi čudne tvarované športiaky. Okrem toho som nakreslila priveľa vláčikov, na to, že sa v ich anatómii skoro nič nezlepšilo. Raz som nevpratala komin, inokedy dvere. Zas ešte vždy by som mohla viac kresliť krivé lietadlá, potápajúce sa lode, disproporčné kamióny či abstraktné autobusy. Pretože aj tieto hrozby mi visia nad hlavou. Chcela by som povedať, že za to môže môj učiteľ výtvarnej výchovy, ktorý mal estetické cítenie silnejšie ako to pedagogické a keď sa už nemohol na naše čarbanice na výkresoch dívať, pridal ruku k dielu a neraz ho zachránil pred totálnou skazou. Mali sme tak prepekné zátišia, ale skoro žiadnu šajnu o tieňovaní. Mohla by som to s pokojom Angličana hodiť naňho, ale nie je to tak. Hold, na kreslenie talent nemám (ešte stále pátram, na čo talent mám. Nejaké tipy?). Fascinuje ma však fakt, že keď napríklad nakreslí Kristína T. predtým F. niečo šmatľavé, tak je to „kjút“ (bez irónie, ozaj je to milé), ale keď niečo nakreslím Ja, je to na zaplakanie a možno by psychológ aj niečo desivé z obrázku vyčítal. Našťastie pre mňa a Karola, časom asi aj pre Táňu, deti sú veľmi štedré na fantáziu a aj šmatľavé auto je auto! Ibaže by nie, pretože sa nám už stalo, že syn reklamoval slovami: „Nevyzerá.“ A ja radšej nekomentujem.

A kreslením sa to nekončí... (https://lnk.sk/AHLN)

28.03.2019 – dnes vstávam konečne na budíček.

Spala som 7 hodín, ale aj tak som unavená, ako keby som vôbec nespala. Zívam stále, ale kávu si nedám, iba čaj a nejem, nemám vôbec chuť na jedlo. Som zvedavá čo mi dnešný deň prinesie. Začína ma bolieť hlava, prečo? Neviem, pijem dosť, minerálku aj čaj.

Musím si dať tabletku, lebo sa neviem sústrediť na prácu.

Pomaly začína pôsobiť a ja môžem začať pracovať. Na radu marja7 sa skúšam pozitívne naladiť. Hlavu hore a úsmev.

Doobeda mi začína na moje blogy reagovať veľké množstvo žien, priznám sa, že som nečakala taký úspech. Nerátala som s tým, že moje články bude čítať toľko ľudí, že veľa z nich to prežíva so mnou, že mnohé z nich si tým prešli, niektoré mi dokonca radia, či to nie je náhodou iného pôvodu, samozrejme, že som to už riešila, ale nie, ostatné veci mám v poriadku, ďakujem, že sa mi snažia pomôcť, sú úžasné. Všetky. Teším sa, že to čítate dievčatá, veľmi. Teraz zážitok z obeda.

Cez obed som si bola v lekárni, kúpiť skúmavky, a mladý chalan tam vrieskal po jednej babičke, ktorá stála pri okienku, že čo sa tam vykecáva, on sa ponáhľa, on potrebuje lieky na chrípku, a že všetci ho tam obťažujeme svojou prítomnosťou, videla som, že aj lekárničke to bolo nepríjemné. Všimla som si, že babka sa pýtala na cenu lieku, ktorý si mala doplatiť, ale nevedela či má toľko peňazí u seba. Lekárnička jej povedala sumu, chýbali jej necelé dve eurá, tak chvíľku rozmýšľala a povedala, že sa zastaví potom. Že teraz nemá. Mladý chalan vrieskajúc ju už odstrkoval od okienka, lebo on je chorý, strašne chorý a takéto s prepáčením to musím napísať „drbnuté staré kravy“ ho zdržiavajú, lebo on si musí ísť ľahnúť domov.