Kontaktné šošovky mnohí považujeme za vhodnú náhradu dioptrických okuliarov. V prípade, že hygienu pri ich nosení podceníme, môžeme si vyrobiť nepríjemné zdravotné problémy. Odkedy ľudia začali nosiť kontaktné šošovky, oftalmológovia museli do svojich diagnóz zaradiť aj zriedkavé ochorenie, nazývané akantamébový zápal očnej rohovky.

Hygiena šošoviek na prvom mieste

Nosením kontaktných šošoviek sa môže oko ľahko stať korisťou patogénnych meňaviek. Ide o prvoky, ktoré síce voľným okom nevidíme a možno ich pozorovať iba pod mikroskopom, no môžu spôsobiť akantamébový zápal očnej rohovky. Primárnym zdrojom tejto akantamébovej infekcie oka bývajú najčastejšie zle udržiavané kontaktné šošovky, ktoré sú oplachované buď vo vodovodnej vode, či nosené aj pri kúpaní alebo plávaní. Riziko infekcie sa zvyšuje aj používaním roztokov určených na uskladnenie šošoviek v ochranných puzdierkach, "PO" dobe účinnosti roztoku. Existujú prípady, kedy sa patogénnými meňavkami ľudia infikovali umytím tváre v kontaminovanej vode. Rizikovým faktorom môže byť aj poranenie oka. Môže to byť dokonca aj operačný zákrok, pretože meňavky vďaka veľmi odolným cystám dokážu prežiť aj v sterilných podmienkach.

Nevyhnutná je včasná diagnostika

Ochorenie  vzniká po priamom kontakte oka s parazitom. Typickým príznakom zápalu tohto typu je rozmazané videnie, svetloplachosť, silné bolesti v oku vrátane pocitu cudzieho telesa v oku. Ak parazit preniká do hlbších vrstiev oka, množí sa a živí bunkami tkaniva. Vzniká zápalový proces, vytvorí sa kruhový vred a môže dôjsť k oslepnutiu. Aj napriek hrozivo vyzerajúcemu stavu,  môže byť prognóza pre pacienta veľmi priaznivá. Dôležité je však ochorenie včas odhaliť. V prípadoch,  že pacient na liečbu nereaguje, je nutné pristúpiť až k chirurgickému odstráneniu oka. Z toho teda vyplýva, že pri používaní kontaktných šošoviek je na prvom mieste zodpovedný prístup k ich hygiene a pri akýchkoľvek ťažkostiach je dôležité informovať včas svojho očného lekára.

Zdroj: http://www.zenskeveci.com/kontaktne-sosovky-ako-zdroj-zapalu/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

Čo naučiť takéto čudné dieťa ako prvé? Ja som nemala ani tucha... Išla som podľa vývojovej knižky, kde boli napísané úlohy a fázy vývoja, ktoré by dieťa malo v danom mesiaci splniť. Moja bola v niektorých celkom ok, hlavne hrubá motorika, reč nič moc, socializácia no tam boli tiež medzery.... Ja som začala bodom: Piť samostatne. No teda to nám celkom išlo, naučila sa to pomerne rýchlo, tak som bola motivovaná ísť rovno na ďalšie tri úlohy. A boom... Nič, nula bodov. Nechcela, nerozumela a ja som nevedela ako na ňu..

Tak som ju začala motivovať! Ako každá ženská ani moja neodolala sladkej kinder čokoláde. Pred začiatkom, počas a po "učení"... 

Pekne si sadla na stoličku? Boom - potlesk + výskot + čokoláda

Pozrela mi do očí? Boom - potlesk + výskot + čokoláda

Splnila úloha? Boom - potlesk + výskot+ čokoláda

...

Milé dámy,

v koníku stále rozmýšľame nad novými projektmi. A prichádzame s nápadom, ktorý vás možno poteší. Chceme totiž otvoriť niečo ako klub výhodných ponúk. O čo ide? 🙂 Je to veľmi jednoduché.

Každý týždeň alebo každý druhý týždeň vám pošleme do internej pošty správu so špeciálnou zľavou len pre používateľky z Modrého koníka. Samozrejme, nechceme vám posielať ponuky, ktoré vás nezaujímajú alebo sú pre vás zbytočné, a práve preto píšem tento článok. Lebo máme na vás pár otázok:

• na aké produkty by ste chceli mať zľavy?
• od koľkých percent je pre vás zľava zaujímavá?
• ako často by ste chceli dostávať takéto ponuky?

Ak vám čokoľvek iné k tomuto napadne, dajte nám vedieť v komentároch! Ak máte otázky, sem s nimi 🙂

Krásny piatok a víkend vám prajem,

Vivi

Zdravotní klauni prinášajú smiech tým, ktorí to potrebujú.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili do našej súťaže a pozdieľali zážitky so zdravotnými klaunmi, ktorých stretli nielen v nemocniciach.

Tu sú tri víťazné. 🎈

„Za Tibinka ďakujem, veľká pomoc pri dlhom čakaní u lekárov. Tie jeho šťastné oči mám ešte na ďalších 10 fotkách." 

„Ďakujem Vám všetkým za našich starkých." ❤️❤️❤️

„Ahoj, my sme sa nestretli v nemocnici, ale na liečení v Bystrianskej jaskyni, kde sme si boli preliečiť alergiu dýchacími cvičeniami."  👍🏻 🌲 🌳

Nenos ho, bude rozmaznaný, nebude ti chcieť chodiť, nenaučí sa samostatnosti, bude zaostalý, keď je priviazaný 😶

5 minút nosenia (či so šatkou alebo bez) ešte nikoho nezabilo, malý počúva ten najkrajší zvuk, ktorý ho upokojí v každej situácii ... vie, že nikdy nebude odmietnutý, lebo je už “veľký” (má až rok a pol 😂 )... každé jedno objatie a ponosenie vytvára a prehlbuje nenahraditeľný vzťah, tesný fyzický kontakt v rannom detstve má pozitívny vplyv pre pokoj, spokojnosť, dôveru, vyrovnanosť a odvahu, čo vedie k samostatnosti, smelosti, otvorenosti v predškolskom veku ... nenosím svoje dieťa, keď to potrebujem ja, nosím ho vtedy, keď to vyžaduje on a verím, že jeho osamostatnenie sa bude aj naďalej prebiehať prirodzene a plynule bez vyplakavacich scén, lebo bude vedieť, že ho neodkladám. Dieťa nie je kus nábytku, aby bolo odsúvané z našej komfortnej zóny, treba počúvať jeho potreby a požiadavky, vyplakávanie nie je výchovný nástroj, upokojenie a rozumné vysvetlenie je sto krát lepšie, aj keď je dieťa na inej úrovni ako dospelý, aj napriek tomu vníma a snaží sa vytvárať si schémy a pochopiť. Dieťa treba milovať od začiatku a nie keď až vtedy, keď je samostatný jedinec.

Každý sa musí ale sám rozhodnúť, akým smerom vo výchove detí pôjde. 

Čo robia holuby na drôtoch? Ako vyzerá najnovší model žehliacej dosky? Kedy sa dievčatá môžu začať maľovať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Môj manžel raz uprostred v noci začal rozprávať zo sna. Neviem, čo sa mu snívalo, asi bol niekde v kine, možno v divadle... Zrazu hovorí: „Maťo, zastav ich, nech neodchádzajú!“ Chvíľka pauzy a potom: „Dámy a páni! Som, skvelý!“
  Nasledoval môj výbuch do vankúša a ráno som mala historku, na ktorej sa bavila celá rodina.

• Pýtam sa mamy, aký ma PIN, jej odpoveď: „Štyri hviezdičky...“

• Synovi som zvykla kupovať bryndzové pagáčiky - mrazený polotovar na dopečenie. Teraz ich už dlhší čas v obchode nemajú, tak nahlas rozmýšľam, že asi ich prestali objednávať, lebo ich nikto nekupoval.
  A syn na to: „Nikto ich nekupoval, lebo všetky mamky, okrem teba, vedia piecť.“

• Dnes ukazujem 3 ročnému synovi holuby sediace na drôte vysokého napätia: „Pozri ako si sedia na drôte!“
  A on pohotovo: „Asi sa nabíjajú.“

• Chystali sme sa s manželom na večeru, keď mi napadlo, že sa postavím na váhu. Nezameniteľný zvuk potiahnutia váhy po podlahe začul aj on a z obývačky na mňa zakričal:
  „Koľko?“
  „Nepoviem...“
  „Tak aspoň prvé tri čísla!“

Atraktívny virtuálny svet - svet bez hraníc. Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania...

Počítače, mobily, smartfóny, tablety…. nazvime ich moderné technológie, elektronické média,digitálne technológie a s nimi spojené sociálne siete. Neviem, ktorý názov je pre túto tému výstižnejší.

Téma “ je spoločnou témou detí a rodičov. Rodina je v tejto téme polarizovaná strachom a bojom. Na jednej strane počítače, sociálne siete a deti a na druhej strane povinnosti, učenie, záujmy a rodičia.

Ide tu o stret dvoch svetov – reálneho a virtuálneho.

Predstavte si dieťa, ktoré seba nakreslí v klietke. Na moju otázku, čo tam robí, odpovedá, že nevie ale tam musí byť. Postupne prichádzame k tomu, že to je škola – kde musí chodiť a možno aj so strachom, krúžky – kde musí chodiť, kostol – kde musí chodiť, a doma ďalšie musíš ….

Klietkou je pre dieťa reálny svet – organizovaný a presne naplánovaný život s pravidlami a hranicami. Viem, že za tým je strach rodičov – drogy, kamaráti, možné únosy, zneužitia ale aj strach z budúcnosti, čo bude robiť, aby sa mu darilo, z čoho bude žiť, kde bude žiť…

Po prvom stretnutí so špeciálnou pedagogičkou a potom, čo som si svoju dcéru ako-tak oťukala, som vedela ako nato. Celému tomu nášmu dňu som dala štruktúru, hlavu a pätu, kde som hlavne vymedzila čas nato, aby som sa s ňou mohla "čosi" naučiť. Tablet som obmedzila na minimum, čo sa osvedčilo aj pri mojom staršom synovi, ktorý chytal pekné nervičky, keď som mu ho brala. Tu som spravila chybu ja hneď na začiatku, to je jasné. Kto predsa dal do rúk deťom tablet? No ja! Pri jedle alebo keď som si chcela niečo porobiť. Všetko som zrušila. A zrazu to išlo aj bez toho. Jedenie prebiehalo v pohode, v klude a v tichu na moje veľké prekvapenie. Mali sme viac času na seba, hrali sme sa kade tade a áno, bolo to náročnejšie, ale nelutujem a nechcem tablety ešte nejakú dobu ani vidieť. Mali by ste ich vidieť teraz, ako čakajú o pol siedmej pred telkou, keď majú dovoleného Rapotáčika, Mášu a medveďa a Požiarnika Sama. Dokopy nejakých cca 20 - 25 min. Pripomína mi to časy, keď sme sa aj my tešili na večerníčky. Naša doba mala veľké čaro v tomto.

S dcérou sa inak nedá pracovať len za jedálenskou stoličkou a s pripútaním!!! Je to hrozné, ja viem. Prednedávnom som čítala jednu skúsenosť nejakej mamičky v centre pre autistov, že pri práci ich priväzujú na stoličky. Že čo to aké praktiky a tak. Priznám sa aj mňa to najskôr  šoklo, ale jednoducho viem, že s niektorými to nejde. Moja dcéra je jasným príkladom. Utekala by mi kade tade a nič by z toho nebolo. Aj moja mama túto osvedčenú "tyranskú" praktiku aplikovala na mne. Pravidelne  ma priväzovala k húpacej stoličke, len aby si niečo spravila. A čuduj sa svete,  mne sa tam vraj celkom páčilo. Prisahám vačku moja dcéra je v tomto po mne. Pretože jej ani nevadilo, že ju pútam ako pilota do stoličky, ona si na to naše "vyučovanie" v tomto štýle pekne zvykla a už po pár dňoch som ju našla čakať v stoličke, kým začne "vyučovanie". Takže mamičky nebojte sa ani takýchto "krkavčích" praktík možno iba na začiatku, kým sa deti nenaučia pekne sedieť aj bez "popruhov". Moja to zatiaľ vôbec nevie a bojím sa či sa to niekedy naučí, vydržať v kľude aspoň pár minút. 

Dnes to totiž vyzeralo, že asi sa to nenaučí nikdy v živote. Dnes to bol jeden z tých hnusných dní, ktoré ma vrátili do tej sprostej reality, z ktorej sa snažím "vyhrabať". Iné sú krásne pokroky doma, za ktoré nosím svoju dcéru na rukách a ospevujem ju ako bohyňu a iné je správanie na verejnosti. Napriek tomu, že deň začal parádne, cítim sa teraz ako zbitý pes. Keďže naskakujem na GFCF dietu, musím veľa potravín zháňať v meste, tak som chcela spojiť príjemné s užitočným a svoju dcéru "vyvetrať" v centre v detskom otvorenom kútiku. Vypustené zviera z klietky by sa chovalo krotkejšie. Ukážkové ignorujúce dieťa. Div, že som sa nerozplakala už tam, kde boli samé úžasné detičky, ktoré od svojej mamy neodbehli ani na pol metra. Tu moju raketu som tam naháňala ako stíhačku. Svoje objavy a radosť z nich si necháva stále iba pre seba, takže som ju musela stopovať, pretože nemala problém odbehnúť pomaly aj na druhé poschodie. Chytila ma riadna depka, zbalila som "pakšamenty", prekonala poslednú hanbu revu svojej dcéry pri obúvaní a utekala kade ľahšie... Neznášam takéto dni... 

Aj dnes nás čakajú ďalšie dve časti obľubeného seriálu Som mama.

Budeme riešiť záhadu zmiznutého zaja, Agátin náhly odchod do pôrodnice,ale aj prázdnu chladničku.

Ako to tak vyzerá materská dovolenka nie je dovolenka, ale občas riadna fuška.

A mňa by zaujímalo, akú najlepšiu radu ste v tehotenstve alebo počas materstva dostali, prípadne, čo by ste odkázali svojmu JA, aby robilo inak?

Tentokrát je v hre 30 g MARK Coffee kávový peeling Peppermint , aby ste mohli rozmaznať svoju pokožku ♡.

Budem sa tešiť na Vaše príspevky a držím Vám palce. Výherkyňu vyberiem v  nedeľu 3.2.2019.

    VBAC je skratka pre anglický názov Vaginal Birth After Cesarean, teda vaginálny pôrod po pôrode cisárskym rezom. Štatistiky hovoria jasne, 30% žien na Slovensku porodí cisárskym rezom, či už plánovaným alebo akútnym. VBAC je sen pre mnoho žien, ktoré si prešli "cisárom" a chcú ešte ďalšie dieťa alebo deti. Nielen, že im umožní prežiť vaginálny pôrod, ale tiež zvyšuje šancu mať v budúcnosti viac detí.

VBAC si prežila tiež Petra, ktorá sa rozhodla podeliť sa s vami o svoj príbeh:

"Prvé tehotenstvo prebiehalo úplne bez problémov, keby mi nerástlo brucho, tak som ani nevedela, že som tehotná. Na naše prvé bábätko sme sa s manželom veľmi tešili. Keďže boli všetky testy a vyšetrenia v poriadku, tak ma veľmi zaskočilo, keď mi doktorka na kontrole v pôrodnici 13 dní pred termínom povedala, že bábätko už nerastie, má 2 400g a je veľká pravdepodobnosť, že budú pri pôrode komplikácie a skončí cisárskym rezom. Z ordinácie som vychádzala so slzami v očiach, manžel bol vydesený, čo sa stalo. Ďalší deň som podstúpila oxytocínový záťažový test, aby sa zistilo, či bábätko zvládne prirodzený pôrod. Výsledky boli skvelé, ale pôrod sa zatiaľ nedal do pohybu, tak ma prepustili domov."

Počet cisárskych rezov je vysoký - VBAC je možnosťou, ako ho znížiť

    Kým Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 10-15% pôrodov cisárskym rezom, na Slovensku sme s 30% ďaleko za jej odporúčaniami. Štatistiky sa naprieč pôrodnicami líšia, niekde je to viac, niekde menej. Každopádne, po predchádzajúcom cisárskom reze, je vyššie riziko ďalšieho cisárskeho rezu pri následných tehotenstvách.

Cisársky rez sa robí z rôznych dôvodov, najčastejšie ide o situáciu, keď:

Počítače, tablety, mobily spúšťajú v rodinách rôzne bojové stratégie s rôznym výsledkom.

Počítače, mobily, smartfóny dokážu zaujať skoro každé dieťa. Svetielkujúci monitor s hypnotickými účinkami na mozog. Začína sťahovanie do virtuálneho sveta, ktorý často neriadia rodičia ale dieťa. Odnáša si to rodinná atmosféra. Počítače, tablety,  mobily v rodinách spúšťajú rôzne bojové stratégie s rôznym výsledkom.

Aké stratégie využívate?

1. Dokážete dieťa presvedčiť racionálnymi argumentami, aby zmenilo postoj k elektronickým médiám.  a)áno b)nie

2. Dokážete dieťa zamestnať niečim iným, zaujímavým, odviesť jeho pozornosť od počítačov.Sľubujete mu nejakú inú odmenu, iné aktivity.   a) áno b) nie

3. Dokážete si dohodnúť pravidlá – čo musí byť urobené skôr ako bude tráviť čas s elektronickými médiami (upratovanie, domáce práce, učenie, šport).     a) áno b) nie

"Pri výbere topánok sa rodičia nespoliehajú na svoj vlastný úsudok a riadia sa stereotypmi v obúvaní, čo môže viesť k zdravotným problémom," hovorí Veronika Palková. 

V dnešnom článku vám prinášame rozhovor s Veronikou Palkovou, ktorá sa zaoberá barefoot štýlom obúvania.

"Som mama dvoch detí (3 a 7 rokov) a k barefoot som sa dostala vďaka nim. Mladší syn začal chodiť veľmi skoro a od prvých krokov bol veľmi odvážny a suverénny. Celé to začalo kúpou jeho prvých topánočiek ... V tych tvrdých ortopedických mi odmietal chodiť, plakal a sadal si na zem, aj keď naboso doma behal krásne. A tak mi neostávalo nič iné, len začať pátrať po niečom, čo mu bude vyhovovať. Našla som jeho prvé mäkké, ohybné topánočky PEDIPED, v ktorých behal po dome úplne s radosťou. 

No a keďže mi to celé nedalo a som taký akademický typ, začala som trošku bosú chôdzu a obúvanie študovať a zistila som, že mi barefoot dáva logiku. Je to jasné ako facka, že v tvrdej neohybnej topánke, ktorá nám tlačí prsty k sebe, sa nemôžeme predsa cítiť dobre. Môj lov po značkách a nových modeloch začal naberať na obrátkach. Keďže mal syn fakt špecifickú nôžku, ktorú nazývame v barefoot svete „plutvička“, bola to veru fuška. 

Obúvala som jeho, neskôr seba, muža i mladšieho syna už len barefoot. Postupne som sa dopracovala k tomu, že mi mamky začali písať a radiť sa so mnou, ako obuť svoje deti. Až nadišiel deň D, kedy som si povedala, že by bolo skvelé mať predajňu, kde sa mamky poradia, deti si topánočky vyskúšajú a hlavne sa im v takej špecializovanej predajni nastaví obuv priamo na mieru. A tak vznikol náš Bosáčik, ktorý tu je už 2,5 roka a ponúka okrem množstva značiek a modelov kvalitných barefoot topánok i fyzioporadenstvo priamo v kamennej predajni v Prešove (Slovenská 14) či online na našej stránke bosacik.sk alebo vo Facebook skupine (Bosáčik – ideálne botičky pre vaše detičky). No a najnovšie už aj v poradni na Modrom koníku, čomu sa veľmi teším.”

Štýl obúvania barefoot naberá na popularite. Čo presne barefoot obúvanie znamená?

Barefoot obúvanie je štýl obúvania detí i dospelých do topánok, ktoré konštrukčne umožňujú chodidlu to, aby pracovalo akoby bolo naboso. V princípe ide o to, aby bola obuv nastavená každému „na mieru“ tak, aby nebola noha nijako a nikde obmedzená a mohla naplno spĺňať svoju funkciu, ktorú odjakživa má. Nie je to len ohybná topánka, ako si niektorí myslia. Ohybnosť topánky fakt nestačí.

Asi každá mama, ktorá sa dostane do bodu, kedy je vyslovené podozrenie do PAS, sadne za počítač a ide nato. Ja som najskôr hľadá príbehy so šťastným koncom alebo nejaké zázračné lieky, či najlepších odborníkov. Termín na diagnostiku som dostala o 3 mesiace, stretnutie u špeciálnej pedagogičky o 1 mesiac, čo nebolo až také zlé... Avšak, nevedela som, čo robiť do času, kým ma niekto začne usmerňovať....

Pozerala som na to svoje čudné dieťa, ktoré ma malo prudko na háku, ako na mimozenšťana. Vôbec som nevedela s ňou komunikovať, ona so mnou detto, a keďže sme nemali spoločnú reč, nevedeli sme naskočiť na "spoločnú vlnu". Na toto obdobie od svojho prvého podozrenia po prvý termín u špeciálnej pedagogičky spomínam veľmi nerada. Bolo to obdobie, kedy sa moje dieťa netešilo mojej pozornosti. Keď som ju išla ráno zobrať do postielky ona sa div, že nebachla od jedu, očný kontakt nulový, zdielanie emócií a radosti v záporných hodnotách... Sedela som v izbe, plakala a len som ju pozorovala. Ona si pobehovala, kdesi čosi pochytala, rozhádzala, čosi pošťukala...Vôbec som nevedela ako na ňu. Začala som premýšľať. Všimla som si, že si často listuje knihy, čo bola jedna z mála aktivít, ktorá ju vedela baviť na dlhšiu dobu. Spoločné čítanie kníh však odmietala. Tak som začala komentovať a rozprávať všetko, čo robí a čo vidí a prisahám vačku začalo to fungovať. Síce som si brblala sama pre seba dobré 2-3 týždne, ona si potom tú knižku nechala odomňa naozaj aj prečítať. A postupne aj ďalšie a ďalšie. Toto boli naše začiatky....

Preto by som asi všetkým mamám poradila, zistiť, čo to ich čudné dieťa baví. Keď sa hrá rado s autami, tak to komentujte a zoberte si nejaké auto tiež. Nechytať, nepýtať sa, len si "brblite" pre seba. Myslím, že potom, čo som začala používať slová "super", "jéééj", "aha" a "fíha", som pre svoju dcéru vytvorila dobrú atmošku, že prestala utekať od kníh a veľmi rada si ich začala so mnou čítať. Neskôr som sa dozvedela (od jednej úžasnej maminy na MK), že to je jeden z dôležitých bodov metódy O.T.A., ktorú odporúčam fakt všetkým mamám. Je veľmi jednoduchá a na začiatok "tohto dlhého boja" veľmi ideálna. O tej Vám podrobnejšie napíšem nabudúce.

Dnes to bolo s mojou malou raketou celkom fajn. Ráno si už užívame, lebo sa naučila krásne túliť a hneď ako prelezie z postielky, tak sa mi šupne pod perinu a fučí mi pri krku. Pekne používa znak "prosím" a "ham" a ja ju z lásky zato odmením "pol kilom čolokády", čo musím už začať obmedzovať, pretože vždy potom je ešte viac naštartovaný jej raketový pohon a neobsedí už ani pri večeri. Na konci dňa som si všimla zvláštnu situáciu, keď sa snažila dostať k dudlíku všemocným spôsobom. Nevedela dostatočne prepchať ruku cez postielku, kde bol položený. Pomaly ju išiel šlak tráfať tak som sa opýtala: "Pomôže mama?" Vtedy som  videla u nej vnútorný boj, či áno či nie... tak len "pošmodlíkovala" rukami, že si prosí... Ešte pred dvomi týždnami by sa mi po tejto otázke pleskla o zem... Žeby začala chápať, že ma môže požiadať o pomoc? 

Ja som taký škrečok. V lete, keď je všade hromada ovocia, mrazím všetko, čo nestihneme zjesť. A keďže pravidelne plienim tatinovu, starenkinu a svokrinu záhradu plus priľahlé lesy, nazbiera sa toho dosť. 

Na zaváranie som totálny antitalent (našťastie nás svokra vždy poctivo zásobí), lekváre jeme asi tak často, že tu mám minimálne trojročné zásoby, a tak plním iba mraziaky. Je to extra jednoduché, nemám veľmi čo pokaziť a takto "zakonzervované" ovocie je pre mňa najjednoduchšie spotrebovateľné. Či už do mojej milovanej raňajkovej kaše, na palacinky, wafle, M. do jogurtu, alebo do koláčikov. 

Teda, ak mám byť úprimná, hlavne do koláčikov. Lebo keď je v koláči ovocie, je čo? No predsa zdravý 🙂

Crumble vám asi nemusím predstavovať. Je to taký ovocný "puding" s prídavkom extra chrumkavej vrstvy z ovsených vločiek. Môžete si ho vychutnávať teplý aj studený, čerstvý aj po niekoľkých dňoch. 

Prípravu zvládnete "ľavou-zadnou" a môžete ho obmieňať podľa chuti či aktuálnych zásob ovocia u vás v domácnosti.

Na 4 menšie zapekacie misky budete potrebovať:

Zima toľko nepraje outdoorovým aktivitám ako ostatné ročné obdobia, ale určite nemusí byť prekážkou. Jedinou prekážkou v pohybovej aktivite, nech je stupňov, koľko chce, je vždy jedine naša hlava. Ako sa hovorí v bežeckých kruhoch: "Neexistuje zlé počasie na behanie, len zlé oblečenie."

Športovanie v zimnom období má veľa výhod - ľahko udržíte svoju hmotnosť na uzde a v lete nebudete váhať skočiť do plaviek; zlepšíte si náladu, ktorú krátke a pochmúrne dni niekedy kazia; nevypadnete z tempa, ale tiež sa prirodzene zahrejete a popoženiete imunitu aj metabolizmus.

Ak stále zbytočne váhate, či sa hýbať aj v zime, načerpajte inšpiráciu tu. Prečítajte si 6 tipov, ako zostať aktívny aj počas chladného počasia a keď sa leto opýta, čo ste v zime robili, môžete sa hrdo pochváliť:

1. Vrstva - základom pre obliekanie sa na zimné športy je vrstvenie. Vybavte sa funkčným oblečením, ktoré bude možné vrstviť tak, aby telo mohlo odvádzať pot, ale zároveň bolo v teple. Funkčné oblečenie do chladného počasia spravidla udržuje teplo, ktoré si vytvoríte pohybom, takže pri výbehu môžete cítiť chlad, ale chvíľku po vybehnutí nie. Na behanie, jazdu na bicykli, či na korčuliach si zaobstarajte tiež čiapku, rukavice a nákrčník.

2. Krytie tváre - kúpte si športovú šatku, opäť z funkčného materiálu, a cez ňu dýchajte. Zabudnite na to, že by ste išli športovať von a vdychovali mrazivý vzduch priamo do pľúc. Ak nie ste na nízke teploty zvyknutí, akurát by ste to potom odležali. Šatka cez nos a ústa môže byť trochu nepohodlná, ale verte tomu, že je veľmi užitočná.

3. Kompresia - možno, že nie ste profesionálny alebo vrcholový športovec, avšak kompresné podkolienky by určite ocenili aj vaše lýtka. Kompresia pomáha v regenerácií, ale tiež zabraňuje kŕčom. V zime sa tieto ich vlastnosti môžu hodiť naozaj každému, a to pri akejkoľvek pohybovej aktivite.

4. Dynamický strečing - pripraviť svaly na aktivitu v chlade je extrémne dôležité. Pred začatím pohybu je nutné dopriať im zahriatie formou aktívneho strečingu a miernych aeróbnych aktivít (poskakovanie, drepy, pretrepávanie, dynamizovanie).

5. Teplé nápoje - pri vonkajšom športovaní do seba nelejte ľadové nápoje. Ak ste zvyknutí pri športe piť, dajte si niečo izbovej teploty. Iontové nápoje či rozpustné BCAA nebudú na škodu, pretože v chlade sú na organizmus kladené zvýšené nároky.

6. Indoor - ak zimu zle znášate, schovajte sa do posilňovne, na skupinovú aeróbnu lekciu alebo na jogu. Nikdy ale nepodceňujte oblečenie na návrat domov - keď pôjdete z fitness štúdia rozohriatí a ľahko oblečení, koledujete si o prechladnutie.

ZDROJ: www.hithall.sk

Dnes som chcela písať o tom, ako je moje dieťa iné a divné a neviem aké....

Ale dnes mi niekto vymenil dieťa. Dnes som mala jeden zo zvláštnych krásnych dní, kedy mi moje dieťa rozumelo, od rána sa usmievalo a všetko ju zaujímalo. Žiadne hnevy a jedy... Neviem čo bolo dnes iné  alebo či začína pôsobiť bezlepková diéta alebo žeby moje vyučovanie v podobe obmedzovania práv a slobôd mladistvej? Nemám ani tucha, ale v každom prípade to všetko dokopy mi dnes spravilo deň a konečne po toľkých "sychravých" dňoch sa objavil takýto pekný deň.

1. Prvýkrát dnes prišla za mňou do kuchyne a šermovala rukami v podobe znaku "prosím, prosím" a ruku k ústam - "papať"... Skoro som odpadla na zadok a za odmenu som jej dala tú najlepšiu "bezlepkovú" čokoládu Mikuláš by sa mohol odomňa učiť, ako kazím deťom zuby, ale za toho by som jej dala aj 2 kilá čokolády..

2. Celý deň blabotala, ráno čosi aj žundrala a stále pozerala na mňa. Po toľkej dobe počujem hlas svojej dcéry, ktorý je taký "ňuňu", že ho chcem počuť stále. Prosím "blabot" už od nás neodchádzaj, skamaráť sa so slovíčkami a už u nás zostaň....

3. Dnes nás navštívili aj tety z CVI, ktoré mám rada, lebo sú veľmi ľudské a vedia si získať deti oveľa lepšie ako všetky super odborníčky a diagnostičky, s ktorými som sa za tých pár mesiacov stretla. Stačí vytiahnuť tú správnu hračku a bola funčkná hra aj 30 min. Niet nato sa porozprávať konečne s niekym kompetentným a ľudským. Ďakujem.

4. Pri večernom mučení staršieho dieťaťa v podobe kreslenia, táto moja raketa chcela sedieť iba vedľa neho, "kresliť" to čo on, dokonca aj pusinkovať ho chcela a to štýlom, nie pusa na vlasy, ale na ústa s pohľadom do očí. Bože to už mi pukalo srdce od šťastia.

V rámci článkov o šetrení času je naozaj JEDLO kapitola sama o sebe. Niekedy som mala pocit,  že moje dni sa z polovice točia naozaj len okolo hrncov a varenia. 

Chorá,  😂 som si naozaj prišla keď už som večer pred spaním rozmýšľala že čo budem variť ? Čo mi na to treba kúpiť , či aké mäso vybrať z mraziaku ? Poznáte to ??? 😂😅🙏 

Tak som si pre Vás vybrala pár tipov, ktoré Vám možno uľahčia túto neľahkú úlohu. 

Na začiatok však napíšem ako u mňa prebieha príprava 🙂

JEDÁLNIČEK: 

• vždy ho tvorím v nedeľu ( vždy je vtedy doma muž takže sa môžem poradiť aj sním) 
• ako prvé skontrolujem chladničku, mraziak a špajzu ( pozriem pripadne záruky potravín ktoré treba minúť- tie si spíšem ) 
• ked mám zoznam potravín, ktoré treba minúť tak jedlá prispôsobujem im. 
• samozrejme sa snažím striedať mäso, prílohy, bezmäsité jedlá 
• keďže  mám aj malú dcérku, ktorá papá príkrmy a snažím sa jej naozaj dávať domácu stravu, vždy sa snažím nájsť kompromis. ( mám kuracie prsia, Hokaidó, smotanu ktorú treba minúť : jej urobím pyré s mäskom, polovicu tekvice dám piecť s kuracím mäskom a zo zbytkov bude polievočka) 
• jedálniček si píšem na celý týždeň ( obedy je muž v práci takže mne väčšinou stačí niečo ľahšie ale skoro vždy varím večere a to teplé ) 
• v sobotu vždy pečiem aj niečo sladké a zdravé. Takže s tým počítam tiež. 
• na vytvorenie používam tabuľku je to prehľadne a vždy si ju vytlačim a nalepím na chladničku 🙂 

Bože babýýýýý ja ako Vážne nemôžem mať jeden týždeň ,že žiadny prúser? Dnes kontrola u DR ...podľa nej sa mám premôcť ,lebo šak nie je možné aby ma stále bolela jedna platnička ...(sú dve ,ale kašľať na to )...kontrola zas o 14dní ,ale povinné vychádzky aby som sa začala hýbať aspoň ako tak + začať rehabky s tým ,že najneskôr od 15.2.2019 musím do práce ,lebo som mladá a nemám čo byť doma ...OK...

Prišla som domov ,napísala šéfovi ,že do 14.2.2019 som isto mimo ...takže nasledoval telefonát -zajtra mi berie mobil,komp a aj auto ...super ...všetci vieme čo to znamená ....

Zajtra a v stredu potrebujem dosťahovať zvyšok vecí . Všetko z kuchyne +pár krabíc mixu čo sa nepodarilo doteraz zabaliť ...peniaze na účte v minime - pnka príde boh vie kedy takže na účte musí zostať na úver+hypo ...

A včul babo raď...áno mama má auto ,ale ja nemôžem šoférovať takže musím čakať kým príde z práce a to už zas mám ja po vychádzkach ...ako ak sa nezbláznim teraz tak už nikdy ...nie nevzdávam sa ,ale ak je niekto z TN a je ochotný v čase 10:00-12:00 a 14:00-16:00 pomôcť s prevozom s tým ,že benzín preplatím tak budem fakt vďačná ...nádych ,výdych...zvládnem ,ale akýkoľvek nápad budem vďačná 

Ľúbim ťa. Dve čarovné slová, ktoré zahrejú pri srdci každého. Neodmysliteľne patria ku komunikácii zamilovaného páru, avšak rozdiel je v tom, akým spôsobom sú podané. Úprimné slová dnes často nahrádzajú emotikony v podobe smajlíkov či srdiečok, osobný rozmer ide do úzadia. Kam sa však vytratili také ručne písané listy s vlastným čarom? Kedysi bolo pravých loverov skutočne viac. 🙂

Žijeme v uponáhľanej dobe a často zabúdame na to, že čim viac sme online, tým menej času reálne trávime s najbližšími, okolím alebo v prírode. Práve preto dnes človek ešte viac ocení ľúbostný list, láskyplné vyznanie či milú básničku. Potrebujeme sa navzájom spoznávať, počúvať a byť tu jeden pre druhého. Bez ohľadu na to, aké vyspelé technológie máme práve k dispozícii.

Keď píšete ľúbostný list, dianie naokolo sa nachvíľu zastaví. To žiadny e-mail alebo status na Facebooku neurobí. Ručne písané listy sú unikátne aj tým, že môžete nimi krásne vyjadriť svoju individualitu. Možno to niekoho prekvapí, ale rovnako ako diéta ci cvičenie, písanie na dennej báze má taktiež priaznivé účinky a prispieva k vašej celkovej pohode. Mnohé štúdie ukazujú, že písanie listov dokonca zlepšuje kondíciu ľudí s rôznymi ochoreniami. Spísanie myšlienok na papier je praktickým spôsobom, ako zmierniť stres, osamelosť či úzkosť napríklad počas dlhšieho pobytu niekde v zahraničí...

Počuli ste už niekedy staré príbehy o ľuďoch, ktorí uchovávali láskyplné listy v krabici pod posteľou? Je to z dobrého dôvodu. Takto napísané listy vám dávajú príležitosť zastaviť čas, chytiť si kúsok minulosti a utriediť si myšlienky, ktoré ste mali v danom čase, keď ste list dostali. Výnimočnosť listu zvýraznili aj stopy parfumu alebo rúžu.

Vedeli ste, že podľa štatistického údaju švajčiarskeho Brain Research Institute bolo v roku 2015 na celom svete odoslaných 141 miliárd listov? Hoci sa to javí ako veľké množstvo, v porovnaní s masívnymi 268 miliardami listov za rok 1990 ide o výrazný pokles. Pritom prvé papierové vyjadrenia lásky sa začali objavovať už v 10. storočí. Vo vyznaniach sa predbiehali najmä Angličania, ktorých básnické črevo postupne inšpirovalo okolité krajiny. V 19. storočí sa táto tradícia vďaka výraznému rozvoju masovokomunikačných prostriedkov rozšírila do celého sveta.

Ideálnou príležitosťou prejaviť tieto pocity prostredníctvom listu je napríklad sviatok svätého Valentína, ktorý slávime vždy 14. februára. Každoročne sa v tento deň pošlú milióny valentínskych pozdravov z celého sveta. Prekvapte aj vy svoju spriaznenú dušu krásnym listom – či už svoju polovičku, osobu, po ktorej túžite alebo človeka, ktorému vďačíte za veľa.

"Už druhú noc sledujem u malého taký jav - spí so mnou v posteli, normálne pokojne dýcha, potom zrazu nedýcha vôbec - pauza trvá niekoľko sekúnd, potom začne lapať po dychu, to robí niekoľko sekúnd, až sa hlboko nadýchne, a tým sa zobudí s revom. Vôbec neviem, čo si o tom mám myslieť a som vystrašená. Čo to môže byť?" pýta sa mamička v diskusii na Modrom koníku.

Apnoe je prerušením pľúcnej ventilácie, u detí sa definuje ako zástava dychu na dobu dvoch dýchacích cyklov (teda dvakrát nádych a výdych), u dospelých je hranica 10 sekúnd.

Typy apnoe

    Apnoe sa delia do troch hlavných skupín podľa príčiny. Obštrukčné apnoe sa nazýva stav, kedy pľúca dýchajú, alebo skôr by chceli dýchať, dýchacie pohyby sú zachované, ale v dýchacích cestách sa vyskytuje nejaká prekážka, ktorá bráni priechodu vzduchu. Pri centrálnom apnoe je problém na úrovni mozgového kmeňa, kde je umiestnené dýchacie centrum. To riadi dýchanie aj vo chvíli, keď sa na neho zrovna nesústredíme, a upravuje jeho hĺbku a frekvenciu tak, ako to telo aktuálne vyžaduje.

Pri centrálnom apnoe je teda dýchanie nepravidelné a dýchacie pohyby niekedy môžu chýbať. Ako posledný existuje tzv. zmiešaný variant, ktorý je kombináciou obštrukčného a centrálneho apnoe, takže problém sa vyskytuje na úrovni mozgu a súčasne aj niečo bráni priechodu vzduchu do pľúc. U niektorých detí sa apnoické pauzy môžu vyskytovať pri rozrušení alebo zlostení. V takomto prípade neváhajte navštíviť neurológa, mohlo by sa totiž jednať o epileptický záchvat.

    U nedonosených novorodencov a dojčiat sa apnoe vyskytuje pomerne často, až u 25% všetkých nezrelých detí. Primárne apnoe, to je také, pri ktorom nepoznáme dôvod a príčinu, sa najčastejšie objavuje počas 2-7 dní po narodení. Ak sa apnoe preukáže mimo uvedeného rozmedzia, pravdepodobne sa jedná o sekundárne apnoe, to znamená, že je prejavom inej choroby prebiehajúcej v tele. Veľmi často sú to príznaky nejakého ochorenia centrálnej nervovej sústavy, dýchacieho systému, kardiovaskulárneho systému alebo napríklad infekcií.

Neplodnosť sa stala vážnym problémom súčasnej spoločnosti, o ktorej sa veľa nehovorí. Príčiny často spočívajú v rýchlom spôsobe života, zhoršujúci sa záujem o zdravie a o neskoršom rozhodovaní sa pre založenie rodiny. Faktom je, že každý šiesty pár je konfrontovaný s neplodnosťou.

Pre každý pár, ktorý čelí neplodnosti je hlavnou úlohou udržiavať zdravé partnerstvo, nájsť správny spôsob riešenia problémov a s malými zmenami dosiahnuť cieľ - úspešne otehotnieť. Na svete sa zvyšuje počet neplodných párov a počet zákrokov umelého oplodnenia. Samotné zákroky sú drahé a pre telo veľmi namáhavé, pretože zvyčajne zahŕňajú silnú hormonálnu liečbu pre ženu. Pred procesom umelého oplodnenia je dobré sizistiť dostupné informácie, ktoré nám pomôžu otehotnieť. 

Musíme si uvedomiť, že sami môžeme urobiť veľa pre vyššiu plodnosť. Popritom sa jedná o malé zmeny a kroky správnym smerom, ktoré nás vedú k vyššej plodnosti.

Čo môžeme urobiť sami

1. POSTARAJ SA O ZDRAVÉ TELO

Je veľmi dôležité, aby ste sa o svoje zdravie starali každý deň, pretože sa tým súčasne staráte o celkové zdravie reprodukčného systému. Pre plodnosť ženy je tiež veľmi dôležité pravidelné monitorovanie menštruačného cyklu a pravidelné gynekologické vyšetrenie. Ak zistíte akékoľvek zmeny v cykle, silné krvácanie, zmeny dĺžky cyklu alebo máte naraz silné bolesti, odporúčame vám kontaktovať svojho gynekológa. Pre mužov je prvá a najdôležitejšia kontrola plodnosti spermiogram prípadne analýza spermií, ktorá kontroluje počet a koncentráciu spermií, ich pohyblivosť a morfológiu.

Okrem mojej malej rakety mám ešte staršieho syna. Je medzi nimi "idylický" 2,3 mesačný rozdiel, čo je podľa mňa hlavne "neidylické" pre mamu (minimálne prvé dva roky). Od začiatku ako prišla do našej rodiny, sa chudátko akosi "viezla", čo poznajú asi všetky viacdetné mamy.  Pán Boh to veľmi šikovno vymyslel, pretože, ak by bola mojím prvým dieťaťom, asi by som skončila pri jednom. Niežeby bola zlým dieťaťom, len to s ňou išlo/ide nejako inak. Pri synovi som mala už v roku "vyložené" nohy a preto som sa nechala ukecať ešte na druhé. Veľmi som sa tešila na dievčatko, veď každý len hovoril, aké sú šikovné, aj keď ja som bola trošku pesimistická ,mne sa môj syn zdal celkom ok a šikovný. Stále som sa len pýtala: "Fakt to baby dokážu ešte rýchlešie?". No ja Vám teda neviem, ale ani tieto "babské" povedačky na mňa nejak nesedia....

Moje idylické predstavy ako sa budú krásne hrať a ja budem mať opäť "vyložené" nohy sa zrútili, keď som si začala všímať, že už by kopu vecí mohla robiť a nerobí... Asi najviac mi u nej začala chýbať úplne prirodzená komunikácia medzi mamou a dieťaťom, alebo hocikým a dieťaťom. Ten bežný úsmev, radosť, očakávanie reakcie... Všetko, čo u syna naskočilo automaticky, sa u nej objavuje až po hodinách driny. Ukazovanie, očný kontakt, reagovanie na meno som si doslova vybojovala po dvoch mesiacoch.....(pričom sme stále neskončili).

Priznám sa neviem, kedy nastala chyba. Či ho stratila po roku, som teraz na "vážkach", či sme mali vtedy pekný očný kontakt zdielanie  a pod. Pozerala som si spätne fotky a záznamy, ale prisahám na videách sa na mňa krásne usmieva, spievame si, jemný blabot, na malom si oči išla nechať a boom potom nič☹ Kedy? Prečo som si to nevšimla skôr? Čo sa stalo? Kedy nastal ten Bod zlomu. Neviem povedať, či to bolo pri očkovaní, ale nemyslím si to.... Mne to skôr príde, ako keby zaspala na "vavrínoch", ja som si to ani nevšimla a teraz sa ju snažím zobudiť. Všimla by som si to skôr, keby bola prvorodená? Ach jo.... chuďance neprvorodené...

Dnes to mojej rakete celkom išlo, aj keď asi na nás niečo ide, lebo začína mať "hlas" ako Anna Whitehouse. Spravila som takú light - nedelnú edukácia a išli sme pozrieť ovce, jedinú miestnu atrakciu, v nádeji, že z nej vypadne aspoň "bé". "Bé" síce zaznelo, ale nie z úst mojej dcéry, tak sme to zabalili a išli domo... Ani dnes to teda nebol ten deň, kedy sa dočkám prvého slova....

Tak dnes konečne nabehla sťahovacia čata...Akože 5chlapov a jedno mega auto a museli sa otočiť dva krát...no konečná. Od rana od 10:00do teraz...chudáci vláčili a prevláčali hore dole lebo som ich navigovala cez telefón a aj tak v závere zistili ,že aj tak to chcem inak 😱 ale napriek všetkému musím povedať ,ze tak úžasných chalanov som este nestretla. Aj napriek únave makali jak fretky a boli ochotný počúvať moje špekulovanie..jasné ,že v byte je bordel ako po atomovej bombe a ja som unavená aj z toho nič nerobenia 🙈 . Keďže som vedela ,že lacné to nebude a po včerajšom fiasku s mojimi narodkami som potrebovala životabudič tak som si kupila tortu -áno som horšia ako malé decko,ale nech! A tak som sa dopracovala k tomu,že z účtu odišlo poslednych 300€ ale viete čo NEVADÍ! Nie ,nieje všetko presťahované ,čaká ma ešte mega veľa práce...treba zohnať krabice a odsťahovať tych 20-25%co chýba ale to uz mi pride ako malina ...takže áno reálne do konca týždňa bývame😍 a inak dieťa čo sa nechcelo sťahovať ani za nič tak to dieťa zistilo,že na dvore máme pokestop a behajú tam pokemoni(ma maniu pokemon go)😂 takže tam chcel rovno zostať spať 😂😂😂

"Povedala mi že ma už neľúbi".... Túto vetu som za posledný rok počula asi od 5 kamarátov a ja sa zamýšľam čím to je?.... Ako je možné že v dnešnej dobe tak rýchlo krachuju manželstvá? Ako môže niekto si brať človeka a za chvíľku mu povedať že už ťa neľúbim? Kto ma pozná áno aj mne skrachovalo manželstvo lenže ja som mu ani rok od rozvodu nedokázala tieto slová povedať lebo jednoducho som si ho brala z lásky a navždy a pretrpela by som asi všetko.... Teda aj som mu pretrpela všetko ale druhé nemanželské dieťa bolo aj na mňa veľa 🤦‍♀️ ale preč odomna teraz. Pýtam sa ich a kde nastal problém? Problém je v dnešnej uponáhľanej dobe chlap chodí do roboty viac ako doma veľa krát zahraničie kamión a podobne. Nedajbože by chcel mať ešte nejaké súkromie pre seba prečo by mal mať ved žena je stále doma s deťmi a len čaká aby si ocko mohol zobrať deti... To ešte ten lepší prípad. Horší že žena mu ani nedovolí voľno ani mu nedá dieťa lebo však ho nevieš prebaliť nakŕmiť nič. Mile dámy ani vy ste to nevedeli a naučili ste sa a keď mu nedôverujete načo ste si s takým dieťa robili?? 🤔 Môj ex manžel je vážny magor a to fakt ale decko sa mu nebojím dať som úplne rovnaký rodič ako on. A je len malé percento chlapov čo vás bude prosiť aby si mohol nechať dieťa a vy ísť na wellnes. Potom nastáva že skončila komunikácia páry sa vzďaľujú...Chlapi začnú hľadať východisko z nekončiacich hádok a samozrejme že sa nájde slečna ktorá ku tie slzičky utrie a problém je na svete.... Dievčatá presne tak isto ste rodičmi ako aj manželmi, pármi. Chlap vždy bude len chlap nečakajte od neho viac ako dokáže a keď dôjde domov po týždni čo bol makať aby ste mali na strechu nad hlavou a nájde len zdutu ženu co po ňom vrieska že je na všetko sama a je neschopný tak bude hľadať niekde kde si zvýši ego a potom budete ozaj na všetko sama. Je krásne že sa o všetko postarate máte upratané navarené ale chlapi sú ako večne deti potrebujú pohladiť a cítiť sa ako pánmi sveta. 

Aby toto nevyzeralo len že zhadzujem ženy to vôbec nie len mam pocit že máte obrovské nároky v dnešnej dobe. To že vám nepomáha muselo nastať ešte pred tým a to sa nezmení bud to pretrpite alebo si ponadavate ak odídete tak vám to pomoc v domácnosti nevyrieši. Že my zvládam aj robotu aj deti aj domácnosť? Však samozrejme že zvládame 😜 skúste sa zamyslieť kvôli čomu ste si robili s tým mužom deti kvôli čomu ste si ho brali lebo ste dúfali že sa zmení? Nie nezmení..... 

Za maličkosti sa rozpadaju rodiny a ženy nevedia čo skôr samé a chlap potom aj tak žije jak kráľ ďalej. Toľko postrehu z mojej strany poslednou dobou. Všetko by som dala za to aby moje deti mali úplnú rodinu a je mi ľúto keď vidím ze niektoré ženy toto zahadzujú preto že im tlači všetok zhon na hlavičku a nestíhajú škola škôlka dokonale uhladene deti luxusne vyumyvany byt 5 chodov menu navarene tak aj muž musí byť dokonalý a sedieť jej pri zadku (to sem hádžem na margo toho ako sa mi jeden kamarát sťažoval že mu žena nedovolí hrať futbal s kamarátom 🤦‍♀️). 

Ešte na záver chcem povedať že samozrejme existujú aj totálny magori a naozaj sa to manželstvo nedá udržať a vtedy radím ako ďaleko utekať.  

Aši toľko z mojej dnešnej úvahy pekný večer všetkým a nezabudnite deti zaspia a mate čas pre seba 😉

Aj vy ste tvor tvorivý? Ja absolútne. Tvoriť, vymýšľať, kreatívne sa činiť. Každý, kto do toho ide s chuťou, to dokáže. Že máte obe ruky ľavé? Hlúposť. Každý má jednu ruku pravú, jednu ľavú, a ak sa chce, tak obe šikovné. Vyrobte si aj vy nejaký jedinečný kúsok. Taký tradične netradičný. Modrotlač po domácky zvládnete aj vy doma so svojimi ratolesťami.

„Remeslo má zlaté dno.“ Buďte príkladom pre svoje deti a ukážte im čaro remesiel, tradícií a ručných prác. Dokážte im, že aj pri takom farbení modrotlačou môže byť rovnaká zábava ako pri sledovaní televízie alebo hraní hier. Vlastne ešte väčšia. Predstavte im naše tradície a snažte sa svojou maličkosťou prispieť k zachovaniu si našich poctivých remesiel.

Že veľmi nie ste na tvorivé činnosti? Skúste to! Človek sa pri takejto činnosti odreaguje, vypne a upokojí. Spravte si spoločné tvorivé dielničky. Decká sa zabavia, strávite spoločné chvíle, ktoré sú v dnešnej dobe čoraz vzácnejšie, a navyše si vyrobíte niečo pekné. Či už pre seba, svojich drobcov alebo ako darček. Pretože vlastnoručne vyrobený darček sa cení o čosi viac. Vložte do toho srdce a výsledok bude určite stáť za to.

Modrotlač patrí medzi naše tradičné remeslá, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Začiatky modrotlače na Slovensku siahajú až do 18. storočia, pričom v roku 2018 bola táto technika farbenia zapísaná aj na zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva UNESCO. Modrotlač je krásne remeslo, jej proces však nie je vôbec jednoduchý. No RAJO prinieslo perfektný tutoriál, ktorý nám ukáže, že sa to dá spraviť aj jednoduchšie. Nová séria Tradične Netradičné vás prevedie svetom šikovných rúk a predstaví vám niekoľko slovenských remesiel. Ďalšie návody na zaujímavé slovenské remeslá nájdete postupne na oficiálnom Instagrame RAJO.

Tak, poďme na to. Krok za krokom.

Budeme potrebovať: bielu látku, vykrajovačky na medovníky, soľ, vosk (bielu sviečku), ocot a modrú farbu na textil.