„Pokiaľ neprivediete nevedomé do vedomia, bude ovládať váš život a vy to budete nazývať osudom.“ 

C. G. Jung

Iba to, čo máme vo svojom vnútri, sa prejavuje aj na povrchu.

Nesieme si v sebe vedomý a podvedomý obraz seba a celého sveta.

Mnohí rodičia si uvedomujú rozdiel v tom, ako chcú vychovávať svoje deti a ako v skutočnosti reagujú. Pokiaľ sa vo vašom živote dejú veci inak a možno ani nerozumiete, je veľmi pravdepodobné, že ide pôsobenie vášho podvedomia – tej časti, ktorú si neuvedomujete.
Zároveň je to výzva túto časť nevedomia poznať a uvedomiť si ju.
Hovorí sa, že na 90% rozhoduje v našich životoch podvedomie. Skrýva sa a necháva nás v domnienke, že sme pánmi svojho konania a rozhodovania. Opak je však pravdou.
Napriek tomu, že vieme ako sa máme správať – reagujeme často hnevom, sme dráždivejší, impulzívnejší, trpíme pocitmi viny, prežívame strachy, depresie a úzkosť. Deti vďaka svojim „radarom“ tieto naše stavy cítia a prežívajú ich s nami. Boja sa o nás a lomcujú s nami, snažia sa nájsť akýkoľvek spôsob ako nás prinútiť riešiť ich.
Podvedomie, okrem emócií, obsahuje aj názory a predstavy a tieto sa stávajú aj našimi systémami presvedčenia. Ich prostredníctvom si vytvárame obraz o sebe, o ostatných, o svete – tvoríme našu osobnú životnú realitu, stávajú sa našou skúsenosťou ale aj našim osudom.
Informácie, ktoré prijímame z okolia potom filtrujeme cez tento svoj systém presvedčenia.
Takže, ak si myslíte, že tresty patria k výchove – je to vaša skúsenosť, váš systém presvedčenia a bude ovplyvňovať váš spôsob výchovy.

Môžeme tieto negatívne vzorce zmeniť?
ANO a dokonca sami bez pomoci a niekedy s pomocou niekoho ďalšieho.
Ako na sebe pracovať, aby sme sa odpútali od starých životných skúseností akéhokoľvek typu?
Práve výchovou v kocke vás chcem previesť aj touto témou a ukázať vám spôsoby, ktoré sa využívajú aj v niektorých terapiách. Základom je vedieť byť vo svojom vnútri, v tichu zavrieť oči a pozrieť sa na svoju minulosť vnútorným zrakom. A predovšetkým nebáť sa pozrieť na svoje takzvané „negatívne vlastnosti a tieňové stránky“, ktoré sú problémom len dovtedy, pokiaľ sú nepoznané. Dajú sa ale poznať a uvedomiť si či sú skutočne negatívne.

Ako každé dievča som si plánovala, že ak budem raz tehotná, určite budem mať dievčatko. Vysnívala som si, že bude mať tmavé gaštanové vlásky a hviezdičky v očiach. Meno pre dievčatko bol vtedy jasný výber. Stela – pôvod mena v latinčine znamená hviezda. Nad chlapčenským som sa nezamýšľala, pretože to chce väčšinou každý otec dať to svoje, taká bola moja vtedajšia domienka.

Keď som sa spamätala z prvotného šoku, že som tehotná išla som do obchodu s detským oblečením, že bábätku musím niečo kúpiť a tak som kúpila ružové body s korunkou a nápisom Little Diva. Mala som tušáka, že mi rastie pod srdcom dievča, niekoľko krát sa mi to dokonca aj snívalo a keďže ja som intuitívny typ človeka, počúvla som svoj vnútorný hlas. Takže som si vravela, že Stela alebo Liliana. Ako väčšina prvorodičiek som už chcela začať s nákupom výbavičky, ale červík pochybnosti ma brzdil. Našťastie.

Doktor si nebol istý ani v 20tt, aj keď raz mi naznačil, že tam asi videl niečo, nebola to 100% informácia. Objednala som sa na 3D ultrazvuk do Hlohovca k MUDr. Brešťanskému, teda nie celkom ja, ale volala tam moja najlepšia kamoška Lenka. Na ňu je vždy spoľah, všetko vybaví, obvolá a občas ma aj vráti nohami na zem, keď lietam v oblakoch. A tak som sa nevedela dočkať 17.februára(2016).

Sedela som v čakárni aj so svojou sestrou Tamarkou, ktorá informáciu o mojom tehotenstve niesla asi najťažšie, ak nerátam sploditeľa. Predsalen predstava, že už nebude najmladšia a číslo jeden iba ona, bola zdrcujúca. Vtedy. Dnes je krásne pozerať sa na nich, ako sa spolu zabávajú, teda keď si nájde popri frajerovi čas. Ach tie prvé lásky.

Vošla som dovnútra, mohla som si priniesť vlastnú hudbu, ale vybrala som si z doktorovho výberu. Adele to vyhrala na celej čiare. A tak sa začalo premeriavanie, sledovanie srdiečka a aj termín trafil asi najbližšie ku dňu pôrodu. Celá nervózna som čakala, kedy mi už oznámi, že či tam vidí dievčatko/chlapčeka. Bábätko spinkalo a moc sa mu nechcelo spolupracovať, doktor ho budil trasením jeho domčeku so slovami „ukáž sa nám“ a ono stále nič. Ani sa mu nečudujem, tiež nespolupracujem keď spím, tak spím. To mu aj zostalo. Tak som sa mu v duchu prihovorila „Mateo ukáž sa, buď dobrý chlapček“ a v tom doktor „máme tu guľky, maminka gratulujem bude to chlapček“. Až mi slza vyšla. Zaskočená som bola. Predsalen som bola presvedčená niekoľko mesiacov, že to bude dievčatko a odtiaľ som vyšla s DVD a fotkami chlapčeka. Krásneho chlapčeka.

Tak som už bola celkom rozhodnutá, že chlapček, čo sa mi narodí sa bude volať Mateo. Aj keď som dlhšie mala v hlave mená ako Michal a Matej, rozlúčila som sa snimi, pretože už tieto mená u nás v rodine sú obsadené. Matea nemáme žiadneho, ani žiadneho nepoznám. To je inak veľmi zásadné kritérium pri výbere mena. Ľudia sa za život stretnú s kopec inými ľuďmi. Niektorí sú lepší a zanechajú v nás po nich to dobré, iní horší a na takých nechceme spomínať. Tým som sa celkom riadila aj ja pri výbere mena a myslím, že niesom jediná.

“Ty si ale hanbliva!

Doma taka nebyva?

Ci sa tolko bojis ludi

alebo ta hadam nudim?”

Prave vysla z jaskyne,

tak visi na mamine.

„Šport je veľmi rozumný pokus moderného civilizovaného človeka o to, aby si umelo zaobstaral štrapácie.“ (P. Bamm)

Sviatok všetkých športovcov dnes síce skončil, ale pre samotných športovcov neskončilo nič, drina na tréningoch a ďalších súťažiach bude pokračovať, až kým budú vládať. A my zase budeme súťažiť, koľko budete vládať - tento týždeň na tému športovec / športovkyňa.

1. indícia: Je to Slovenka / Slovák.

2. indícia: Zimný (olympijský) šport.

3. indícia: Korčule. 

4. indícia: Majsterka Slovenska. 

Začalo to napísaním príspevku pod výzvu a pokračuje do dnes. Áno vybrali ma na testovanie produktov z dm. Uff to bolo radosti 🙂 Netrpezlivo som čakala kuriéra. Samozrejme najväčšiu radosť z rozbalovania mali ako vždy moje dve ratolesti🙂)

Všetko sme povykladali a dôkladne preštudovali. Našli sme:

Pre krásu:

• Balea Med Ultra Sensitive denný krém
• Balea Wellness 7-dňová kúra pre žiarivú a sviežu pleť
• Balea balzam na pery 

Pre zdravie:

• DAS gesunde PLUS bylinkový čaj s príchuťou lapacha, echinacey a mäty 
• DAS gesunde PLUS kapsuly na pleť s kyselinou hyalurónovou 
• DAS gesunde PLUS Vital komplex na vlasy 
• DAS gesunde PLUS kúra s vitamínom B12 

Pre starostlivosť a pokožku:

• Babylove krém do nepriaznivého počasia s hamamelom a pantenolom
• Alverde intenzívny krém na ruky
• Alverde telové mlieko s mandľou
• Balea vitalizujúci šampón 
• Balea pena do kúpeľa

Častokrát stojíme v drogerií a rozhodujeme sa, ktorý produkt si vyberieme. Či ten lacnejší alebo drahší. Ja osobne sa takmer vždy rozhodnem pre ten drahší, lebo mám nejako automaticky v sebe zakódované, že drahšie veci musia byť automaticky aj lepšie. Ako som sa len mýlila....

Za málo peňazí, veľa muziky...

... Tak v tomto prípade to teda dokonale platí. Dostala som na testovanie kozmetiku a výživové doplnky z dm drogérie. Priznám sa, že vždy keď som išla do dm, tak som samozejme poškuľovala po ich výrobkoch. Niekoľko z nich som si aj kúpila a takmer vždy som bola spokojná. Avšak nikdy, naozaj nikdy som si nekúpila ich výživové doplnky ani pleťovú kozmetiku. Načo aj, keď som bola vernou fanúšičkou Clinique kozmetiky (jeden pleťový krém vyjde okolo 55€ pre info). Veď to, že "BOLA"....

1. Pleťový krém Balea ultra sensitive

Musím uznať, že spočiatku som tomuto krému veľmi krivdila. Zdal sa mi taký obyčajný. Asi pre obyčajný obal. Ale! Po viac ako týždni používania, lebo moja pleť je rozmaznaná a pleťovú kozmetiku musím testovať dlhšie ako týždeň, sa mi moja pleť krásne rozžiarila, póry boli oveľa menšie a pre mňa hlavné- neleskla som sa ako diskoguľa! Čo na ňom ďalej oceňujem je, že má veľmi jemné a neparfumované zloženie a je vážne určený pre ultracitlivú pleť- čo ja mám. Nemôžem totiž používať parfumované pleťové krémy a mne keď sadne niečo okrem Clinique krému, tak to je zázrak. Takže áno, toto je zázrak za málo peňazí číslo 1!

2. Kapsuly na pleť s kyselinou hyalurónovou

Všetci fanúšikovia malej Maje sa majú na čo tešiť! 1. marca prichádza do kín nový film o nezbednej včielke, ktorá svojimi príhodami pobaví dospelých divákov aj deti. Milovala ju už generácia dnešných mamičiek a oteckov, a určite sa zapáči aj ich ratolestiam.

V rodnom úli  včielky Maje to vrie ako…ako v úli. Práve sa skončil letný zber medu a prišiel dôležitý odkaz od samotnej Cisárovnej. Včielky sa možno budú môcť konečne zúčastniť Veľkých hier o med! Nadšenie však veľmi rýchlo vystrieda sklamanie, lebo sa zistí, že ich úľ nebude vôbec súťažiť a navyše musí poskytnúť účastníkom hier polovicu svojich zásob medu. Maji sa to vôbec nepáči a rozhodne sa za Kráľovnou vycestovať na vlastnú päsť. Lenže audiencia u Jej Veličenstva skončí katastrofou a urazená panovníčka dá Maji podmienku – jej úľ sa môže Hier zúčastniť, ale ak prehrá, príde o všetky zásoby medu.

Kráľovná Majinho úľa je z toho veľmi sklamaná, pretože Maja svojou neposlušnosťou ohrozila celú včeliu rodinu. Rozhodnutá dokázať svojej Kráľovnej, že sa v nej mýli, Maja prisľúbi, že Sladké hry vyhrá a zachráni svoj úľ.  Kráľovná súhlasí, ale pripomenie jej, že na to, aby svoj tím doviedla k víťazstvu, bude sa musieť naučiť spolupracovať s ostatnými a počúvať ich.

Maja prichádza na Hry spolu so svojím najlepším kamarátom, ustráchaným Vilkom. Krátko na to stretnú Violet,  žiarlivú včelu, ktorú Maja spoznala počas nešťastnej návštevy u Jej Veličenstva. Violet len ťažko skrýva, že Maju vôbec nemá v láske a zámerne ju vyprovokuje hádke. Maja dostane prvé oficiálne napomenutie od riaditeľa Hier. Maja však veľmi rýchlo zistí, že jej tím zložený zo samých outsiderov je vopred odsúdený na neúspech. Napriek tomu sa Maja nevzdá a vďaka jej odhodlaniu získavajú svoje prvé body.

Motivovaní Majiným nadšením, všetci členovia tímu sa neustále zlepšujú, a pre Violet sa zrazu stanú veľkou hrozbou. Preto sa opäť uchýli k podvodu a vyzve Maju na tajné preteky, ktorá nič netušiac  súhlasí. Lenže tým poruší pravidlá a dostane definitívny zákaz pokračovať v Hrách. Maja musí poprosiť Cisárovnú o odpustenie, ktorá jej napokon dovolí pokračovať, ale ešte pritvrdí v podmienke - ak jej tím prehrá, Majina Kráľovná bude zosadená z trónu a nahradí ju včela, ktorú vyberie sama Cisárovná. Kráľovná s tým súhlasí, pretože je presvedčená, že Maja je schopná zvíťaziť.

Podarí sa to malej včielke? Uvidí sa už čoskoro v kinách. V slovenskom znení obľúbeným postavičkám prepožičali svoje hlasy okrem iných aj títo herci - Lukáš Frlajs, Táňa Kulíšková, Eva Matejková, Juraj Predmerský, Lukáš Frlajs či Martin Kaprálik. Samotnú Včielku Maju nahovorila Martinka Kapráliková. Slovenská premiéra animovanej rozprávky VČIELKA MAJA 2: SLADKÉ HRY je už 1. marca.

Byť mamou je to najlepšie povolanie, aké môžete mať. Ak sa ňou raz stanete, budete ňou už do konca života. Ja som mamou už takmer 3 roky. Za tento čas sa človek vnorí do úplne iného sveta, ako žil dovtedy a rieši úplne iné veci... Plienky, cumlíky, režim dieťatka, nové oblečenie, čo mu uvariť, ako ho zabaviť atď.

Ja som si ešte v období tehotenstva hľadala veľa informácií, čítala, čo mamičky odporúčajú a čo naopak neodporúčajú, no človek sa najlepšie naučí vlastnou skúsenosťou a vlastnými chybami. Preto tu mám pre vás mamičky, aj budúce mamičky zopár mojich postrehov a rád.

1. nekupujte si trojkombináciu kočíka - ja by som to už nikdy neurobila. Keď som bola tehotná, videla som to ako výhodný cenový krok, no nie vždy sa musí vyplatiť. Vanička, športová časť a vajíčko - super... ale viete vy vôbec, v akom veku sa už vaše dieťatko do vaničky nevojde a bude potrebovať športovú časť? No neviete, pretože každé dieťa inak rastie, inak vyzerá a má iné nároky a potreby.

A čo ak v jeho 8. mesiacoch, tak ako ja, zistíte, že tá športová časť je obrovská, nemotorná, nevyhovujúca, zle sa ovláda a vaše dieťatko je v nej proste stratené??? No nič, kočík buď predáte, alebo sa s tým zmierite. Ja som nezmierila a tak som celú 3-kombináciu predala a do pár týždňov kúpila samostatný športový kočík.

Takže odporúčam a na začiatku fakt zamerať iba na hlbokú vaničku a vajíčko do auta. Športovú časť si kúpite vtedy, keď ju budete naozaj potrebovať.

2. kúpte si aj čiapky na viazanie - neviem, čo je to dnes za módu, ale často sa stretávam s tým, ako je dieťatko v kočíku zababušené a uši holé, napriek tomu, že má čiapku. Ja som na uši u detí veľmi citlivá a podľa mňa majú mať takú čiapku, aby im zakryla pekne aj ušká. A do kočíka pre ležiace bábätko odporúčam čiapku na viazanie. Niektoré detičky sa totiž často vrtia a nemusíte stále sledovať, či sa im čiapka neposunula a netrčia im ušká.

Neviem, či na svete existuje niekto, čo nemá rád wafle. Ak áno, hláste sa 🙂

Milujem Liege-ské vafle, ktoré majú v sebe ukrytý perlový cukor, čo nádherne skaramelizuje. Ak ste ich niekedy v Belgicku ochutnali, viete o čom hovorím 🙂 U mňa v okolí sa však nenájde ani perlový cukor, tobôž nejaký pouličný stánok, kde by mi takúto vafličku predali. A tak si raňajkujeme obyčajné vafličky z jogurtu, ktoré však tým belgickým pekne šliapu na päty 🙂

A viete čo je na nich najlepšie? Že cesto pripravíte za pár minút a štvrťhodinu po zobudení sa vám kuchyňou už bude šíriť lahodná vôňa sladkého pečiva. A to stojí za to.

Porcia na 4 ks týchto "srdiečkových palaciniek" (ako ich volá moja malá neter N.):

• 150g bieleho jogurtu
• 1 vajíčko
• 30g trstinového cukru od #korunny
• 50g rozpusteného masla
• lyžička prášku do pečiva
• 15g škrobu
• 50g celozrnnej (špaldovej) múky
• 40g hladkej múky
• štipka soli

Postup je najjednoduchší na svete. Dajte rozohrievať vaflovač a medzitým iba všetky suroviny spolu zmiešajte (stačí premiešať, kým sa suroviny nespoja, zbytočne nešľahajte dlhšie, aby ste cesto "neubili"). A to je všetko 🙂 Už ich len postupne upiecť.

Zdravim ,hned na zaciatok by som rad napisal,ze som Muž... ano aj muzi maju problemy ktore sa nedaju rozoberat len tak pri pive.

Pred par dnami mi moja manzelka oznamila,ze sa chce roviest.Mali sme svoje problemy tak ako kazda rodina a vsetci co maju vztah.Ja som ten typ muza co sa po hadke zatne ako baran a caka bez slov a nerozpravania sa s manzelkou aj niekolko mesiacov- ano viem je to tak taky som ( bol som aj u psychologicky a po sedeni u nej musim uznat,ze som sa nemal tak spravat ).Kedze sme mali dost problemov v nasom vztahu( nebola to nevera- svoju manzelku milujem,  nebil som ju   a ani som nepil ) a nie vsetky hadky a veci boli moja chyba snazil som sa to povedat,respektive vysvetlit mojej manzelke ale ona tvrdi,ze to tak nieje a len ja som na chybe-- moj nazor je ,ze na  50%  som na vine ja a 50 manzelka.Vzdy som jej chcel povedat co by som chcel v nasom vztahu zmenit ale jednoducho som jej to nevedel povedat a teraz je uz neskoro.Ked mi moja manzelka nieco povedala napr: Ty vobec nepijes a ja by som chcela stebou mat krasny vecer pri vinku tak som zacal pit vino ( alkohol som nepil 39 rokov vobec ) aby som jej vyhovel a boli sme stastny.Ked som jej povedal ja napr: Milacik rad by som sa porozpraval o nasom milovani - chcel som sa snou milovat castejsie ( ano viem muzi riesia len to.....proste som uviedol priklad ,alebo o tom aby si nas syn po prichode zo skoly vylozil desiatovu tasku ) tak sme sa pohadali.Jednoducho ja som sa snazil plnit jej priania ale ona len mohla - ked sa jej chcelo. Nebol som pod papucov a ani niesom ziaden chudacik co sa boji povedat svoj nazor len som proste muz.

Milujem ju a aj nase deti , ona je tym co som vzdy chcel mat ale teraz ked ich stracam potrebujem poradit ako mam dalej zit bez nich- Da sa to ?

..........POTREBUJEM SEM DOPLNIT NIEKTORE INFORMACIE :

Dovodom preco sa moja manzelka rozhodla ukoncit nase manzelstvo bol fakt,ze som to bol Ja co urobil 60 % chyb v nasom manzelstve......nerozpraval som sa snou a oduval som sa cele mesiace .Zil som v presvedceni,ze aj ked sa hadame stale sa milujeme... s mojej strany laska zostala avsak s manzelknej strany tam ostala len prazdnota a uz nic ku mne neciti...urobil by som vsetko na svete keby sa dal cas a moje spravanie vratit spat.Mrzi ma fakt,ze ked sme sa udobrili manzelka mi nevedela povedat,ze sa nieco deje s jej citom ku mne ale dalej ma nechala zit v presvedceni o nasom niebezchybnom manzelstve.Proste mi povedala: Chcem sa rozviest a mne odprela aspon poslednu a konecnu moznost urobit a ukazat ako velmi ju milujem a to rozhodnutie urobila sama.Moj zivot uplne stratil zmysel lebo bez nej som nic bola vsetkym co som miloval- hoci som to niekedy nedaval najavo alebo tomu nenasvedcovalo moje spravanie.

Co si zacnes v stredu vecer?

Tak si sama sebe recies.

Dieta naslo odpoved

a cini sa veru hned.

Zrazu place narieka,

ukazuje, nevies kam.

„Keď zomrel môj manžel, zrútil sa mi svet. Život bol zrazu hore nohami. Naše deti, dvojročný Miško a päťročná Klárka, sa ma stále pýtali, kedy sa ocko vráti. Nemala som silu im odpovedať, slzy sa mi stále tlačili do očí a premáhala únava. Bolo pre mňa ťažké sa o nich dennodenne starať. Vstávať k nim, keď sa v noci budili, navariť im, oprať, obliecť ich a chodiť na prechádzky,“ rozpráva Andrea, ktorá pred dvoma rokmi stratila manžela.

„V noci som nemohla spať, keď som na chvíľu zaspala, o chvíľu som znovu bola hore, spotená a cítila som, ako mi buší srdce. Keď som každé ráno uvidela plný hrebeň vypadnutých vlasov, bolo mi ešte ťažšie. Prvý rok deti bývali často choré a ochorela som s nimi vždy aj ja. Za 2 mesiace som schudla 7 kg, nechutilo mi jesť, vôbec som necítila hlad. Uvedomovala som si, že som zostarla a moje telo zoslablo. Zvykla som sa o neho starať, chodila som ku kaderníčke, občas na kozmetiku, doma som si vyhradila hodinku pre seba vo vani. Najmä kvoli sebe, ale aj môjmu manželovi sa to páčilo. Po jeho smrti to bolo všetko všetko inak.

Po pol roku som si uvedomila, že musím niečo zmeniť. Kvôli sebe, kvôli deťom a aj kvôli manželovi.“

Spánok
Poruchy spánku bývajú po strate blízkej osoby veľmi časté. Smútiaci ľudia nemôžu zaspať, alebo sa často budia, prežívajú nočnú úzkosť či nočné mory. Pomôcť môže relaxačný teplý kúpeľ vo vani, bylinkový čaj na ukľudnenie, relaxačná hudba pred spaním. Ak sú poruchy spánku dlhodobé, vyhľadajte odbornú pomoc – lekára aj psychológa. 

Únava
Niekedy sa bolesť duše prejaví veľkou únavou. To, čo sme pred tým zvládali sa zdá byť veľmi namáhavé. Únava odráža hĺbku bolesti duše. Skúste nájsť silu k malej zmene: krátkej 5-10 min prechádzke, teplému kúpeľu vo vani, zavolajte jednému človeku, ktorého máte radi, objednajte si jedlo, ktoré ste mali radi.

Bušenie srdca a bolesti na hrudi
Dlhodobý stres a zvýšené hladiny stresových hormónov v krvi zvyšujú krvný tlak a môžu vyvolať pocity bušenia, tlaku až bolesti na hrudi. Zhlboka dýchajte a pokúste sústrediť sa na okolie.

Bolo obdobie, keď som s mamou pravidelne chodievala do Martina. Kým sme čakali na výsledky ranných testov, krátili sme si chvíle v jednej príjemnej kaviarni. 

A tam som prvýkrát skúsila tie najlepšie vanilkové slimáky. Ak budete mať cestu okolo, vyhľadajte si Korzo a dajte si ich. My sme menej ako tri hádam ani neobjednávali, proste konečná, aké sú dobré.

A tak som ich skúsila upiecť doma. A dopadlo to katastrofálne. Kým boli teplé, ešte to nebolo také zlé, ale kým vychladli, puding nejako "vsiakol" do cesta a s tými vysnívanými to nemalo nič spoločné!

Lenže tvrdohlavý Blíženec sa nezaprie, takže som rozmýšľala, skúšala, piekla, a nakoniec sa mi podarili slimáky, ktoré sú naozaj topka! Tenké cesto, veľa náplne, proste sa po nich iba zapráši, zaručene 🙂

Na zlepšenie každého dňa si pripravte:

• 360g hladkej múky
• 30g kryštálového cukru od #korunny
• 15g droždia
• 30g oleja
• 240ml vody
• štipka soli

Čo hovoria ženy, ktoré Vichy Slow Âge nočný testovali? Dočítate sa v ich recenziách v Diskusiách. A Vichy Slow Âge, denný krém a očný krém tiež prešiel testom. Jeho krásne výsledky nájdete v recenziách tu. 

---

Zajtrajšok začína už dnes večer! A vaša pleť si špeciálnu starostlivosť pýta nielen ráno, ale predovšetkým predtým, než sa uložíte do postele.  Noc je ideálna pre prípravu pleti na nový deň. Vichy vám predstavuje Slow Âge v podobe nočného krému, ktorý môžete spolu s nami otestovať aj vy. A navyše v predpremiére!

Čo testujeme

Slow Âge nočný je prírodne sfarbený gélový krém, ktorý sa ľahko vstrebáva do pokožky. Jeho zloženie obsahuje antioxidačné aktívne látky proti starnutiu pleti: Resveratrol a Baikalín. Vichy laboratóriá zistili, že Resveratrol nie je iba jedným z najúčinnejších antioxidantov, ale navyše tiež stimuluje mitochondrie, ktoré zaisťujú bunkové dýchanie. Vďaka tomu potom pleť získava zdravý jas. A navyše, Resveratrol pomáha pleti bojovať s dopadmi stresu a znečistením tým, že stimuluje jej prirodzenú obranu proti antioxidantom. Toto koncentrované zloženie dopĺňa ešte antioxidant Baikalín, ktorý pôsobí v synergii s Resveratrolom s vyhladzujúcim účinkom.

Slow Âge nočný má nezvyčajný vzhľad: sýto hnedá farba pripomína lekárenské predpisy z dôb dávno minulých. Svieža textúra ľahko preniká do pleti a má rastlinnú, až takmer medicínsku, vôňu. Pozvoľná nočná cesta vašej pleti za okysličením a regeneráciou.

Moja knižnica je skutočne preplnená knihami rôzneho druhu. Niektoré patria do oddelenia, ktoré volám skvosty, niektoré sú moje srdcovky, no nájdu sa aj také, ktorých sa snažím nejako zbaviť (bazár, dar...), pretože som si ich síce prečítala, no neuchvátili ma natoľko, aby som po nich siahla znovu. V každom prípade, každú jednu knihu si veľmi cením a starám sa o ňu rovnako ako o ktorýkoľvek kúsok v mojom šatníku, šperk, nábytok alebo iný majetok.

Chrániť a nepoškodiť to, čo máme od niekoho požičané a mať sa k tomu rovnako, ako by sme sa správali k svojej veci, nás učia už ako malé deti. Vždy, keď sa do rúk mojej netere či synovca dostane niečo, čo im nepatrí, aby si to obzreli resp. sa s tým zahrali, švagriná im zdôrazní, že to nesmú poškodiť a pod. Rovnakým spôsobom sa na mňa obracala aj moja mama v podobnej situácii. A tak sa učíme, že veci, ktoré nám nepatria, si nemôžeme vziať len tak či sa k nim správať akoby šlo o vec do smetného koša. 

Keď je teda týmto spôsobom vychovávaná väčšina populácie, prečo sa potom teda tak bránime požičať niekomu náš majetok bez toho, aby sme sa neobávali o jeho bezpečnosť? Je to lakomstvom? Pýchou? Nechceme vyvolať závisť? Dôvodov je niekoľko a musím sa priznať, že práve ja patrím do tejto možno ani nie tak výnimočnej skupiny ľudí, ktorí v záujme o ochranu svojho majetku radšej predstierajú, že danú vec nevlastnia, pretože si ich priatelia len klepú na čelo, keď im vysvetľujú, čo všetko je potrebné urobiť, obmedziť alebo vôbec nerobiť, aby sa im vec vrátila domov v pôvodnom stave.

Nikdy som sa nebránila podeliť sa o čokoľvek. Vyrastala som s mladším bratom a obľúbená veta mojej mamy bola: ,,Veď daj aj jemu, podeľ sa s ním, on je ešte maličký a nerozumie, že je to tvoje." Takže zrazu boli všetky moje veci aj jeho, no na tie svoje vlastné bol akýsi háklivý. Tu si vždy spomeniem na porekadlo: Čo je tvoje, je aj moje, čo je moje, do toho ťa nič. Keď bol už väčší, delili sme sa prakticky o všetko, takže ponúknuť a požičať nejakú vec spolužiakom nebola pre mňa vôbec rarita.

Zlom nastal, keď som jednej kamarátke požičala obľúbenú knihu, ktorá mala dokonca okrem tvrdej väzby aj papierový prebal. Vrátilo sa mi "šalátové" vydanie, s poznámkami napísanými perom priamo cez celé strany, ohnuté rožky, akoby si na nich pochutnalo prasiatko, asi dve strany úplne chýbali, papierový obal som už nikdy v živote nevidela a to nehovorím o zvyškoch kakaa (keby som tieto "okakaované" strany namočila do mlieka, tak Granko môže ísť do hája). Slečna sa na mňa usmiala a povedala, že zabudla, že jej tá kniha nepatrí a myslela si, že to vlastne jej, takže ju to veľmi mrzí. Ak sa teda takto správala k veci, ktorú považovala za svoju, tak ďakujem pekne. Odvtedy sa štítim čokoľvek pustiť z mojich rúk na dlhšie ako týždeň, lebo sa bojím, v akom stave sa to vráti späť. 

Radšej teda veci nepožičiavam alebo keď, tak s veľmi malou dušičkou. Ako sa ale zachovať, keď nechcete vyzerať ako úplný blázon a lakomec? V prvom rade sa snažím dodržiavať svoje pravidlá požičiavania. Mysleli ste si, že niečo také ani neexistuje? Ale áno. Čo knižnice? Tie tiež posúvajú množstvá kníh denne neznámym ľuďom s dôverou, že sa pri vymáhaní svojho majetku späť nedostanú až pred súd. Prečo? Lebo dodržiavajú pravidlá.

Tááákže, pridávam vám sem tento článok venovaný Pavlovej torte, nakoľko mi prišlo neuveriteľne veľa komentárov a správ, že si prosíte recept. Hneď na úvod chcem len napísať, že každá jedna rúra čo máte doma je úplne iná a v každej sa úplne inak pečie. Tento môj recept a postup funguje u mňa a myslím si, že pri troške praxe a skúšania sa dopracujete aj vy k podareným pavlovkám.

Na korpus potrebujeme:

4ks bielky

130g kryštálového cukru

1ČL zlatého klasu

1/2ČL vínneho octu (dostanete kúpiť napr. v Tescu)

Ahojte, mám velmi rada kozmetiku a pracu s nou a prave preto som sa rozhodla pridávať recenzie na rôznu kozmetiku ( dekoratívna ...) Dufam ze sa vam to bude pacit 

Prvy produkt je maska na vlasy od Kallos

je uplne uzasna vlasy zostávajú po nej jemne voňavé vyzivene a ľahko sa rozcesavaju a este k tomu ma aj super cenu odporúčam

dufam ze sa vam moj článok pacil ahojte 😊

22+2tt a 6. mesiac sa nám začal práve v období Vianoc a Nového roku 🙂 .

V tomto mesiaci ma čakala aj ďalšia poradňa. A keďže bolo to vianočné obdobie, tak dni utekali veľmi rýchlo a ja ani neviem ako, a už som sedela v čkárni na ďalšiu poradňu :D .

Zo sebou som už mala aj výsledky z  3D sona. U sestričky ma znova čakalo pravidelné meranie tlaku, váženie a kontrola moču. Ručička na váhe ukazovala +2kg a aj všetko ostatné bolo v poriadku 🙂 .

Lekárka mi tentokrát sono nerobila. Skontrolovala výsledky z 3D sona, skontrolovala ma od spodu, zmerala bruško a popočúvali sme srdiečko malej princeznej 🙂.

Všetko bolo ako tak v poriadku, iba som bola stále dosť tvrdá/tuhá ako pri poslednej kontrola a občas ma ešte aj pobolievalo a tvrdlo podbruško, tak mi lekárka znova predpísala magnosolv a prikázala mi kúpiť si ešte magnezium po jednej tablete ráno a večer. A že ak to bude lepšie tak dávku znížiť. Pred odchodom ma ešte poslala, na interné oddelenie, nech sa objednám u nich na kontrolu a na glukózový test :( . 

Ďalšia poradňa ma čakala o mesiac.

Vedeli ste, že „písať ako ďateľ“ sa hovorí preto, že pôvodne boli písacie stroje vyrábané z dreva a tak vlastniť ďatla bola vyslovene nutnosť? Vedeli ste, že v minulosti holiči so svojimi ostrými britvami zastupovali aj iné profesie? Napríklad lekárov - púšťali pacientom žilou a robili menšie chirurgické zákroky. Vedeli ste, že padák vymyslel slovenský murár Štefan Banič? Dokonca u nás vo Vajnoroch po ňom máme pomenovanú ulicu. Šikovných Slovákov však bolo oveľa viac. Aj informácie o nich nájdete v knihe Mať tak o koliesko viac.

Mať tak o koliesko viac je jedna skvelá kniha o rôznych vynálezoch, ktoré prinieslo 20. storočie. Napísal a ilustroval ju Ivan Popovič, jeho syn Dávid navrhol obálku, graficky ju upravil a zalomil knihu do strán. Dal jej teda súčasnú podobu.Ide o druhé, doplnené vydanie. Prvýkrát vyšla kniha Mať tak o koliesko viac v roku 2001. V rokoch 2002 až 2015 otec a syn Popovičovci spoločne na jej základe vytvorili rovnomenný animovaný seriál, ktorý vám s Mimi odporúčame pozrieť si (v tomto vydaní knihy nájdete obrázky použité zo seriálu). Tak ako kniha i seriál sú veľmi nápadito spracované, nečakajte žiadne nudné vymenovávanie faktov. 

Samotný Ivan Popovič v knihe uvádza, že nebolo jeho zámerom informácie o jednotlivých vynálezoch spracovať vyčerpávajúco. Zámerom bolo skôr podať ich tak, aby deti motivoval hľadať ďalej, napríklad v knižnici. Tento zámer sa mu podľa mňa vydaril. Výsledok je hravý, pútavý, ilustrácie Ivana Popoviča knihe dodávajú humor.

Celý článok nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Mať tak o koliesko viac

Text: Ivan Popovič

Asi bude jedno ako dlho sme ktorá na materskej či rodičovskej dovolenke.  Rozmýšľala som totižto nad tým, či závisí naša chuť a potreba sebarealizácie od času odkedy sme na "Dovolenke" :D

A prišla som k záveru, že nie. Po zopár mesiacoch, kedy sa už cítime dostatočne skúsené  v mamičkovských úlohách a organizácii, prichádza na rad naše JA. Zo začiatku ho potláčame a hovoríme si, že nie nie ešte je skoro,ešte je to malé dieťa, nemôžem na seba nič iné brať. AAAAle čím dlhšie sme doma, tým častejšie sa vraciame vo svojom vnútri k téme "Čo so sebou?" čo vlastne dokážem robiť na tej materskej, stíhala som by som vôbec niečo extra ? okrem detí, varenia, upratovania, prechádzok, kojenia, ponocovania, prebaľovania?

Neustále dumám nad tým, teda už pomaly rok, keďže som onedlho 2 roky doma, ako naložiť s informáciou, že okolo mňa už pomaly každá mamka sa púšťa do niečoho,...Naučí sa háčkovať, vyrábať quiet booky, montessori pomôcky lepí, strihá, predáva, šije tašky, spracúva drevo a! nezabudnime väčšinou bez predošlých skúseností. Potom si poviem, či to naozaj ide tak jednoducho, ako to vyzerá? v čom bude kľúč k tomu, že niekto začne, dá sa na to celým telom a dušou, pracuje na sebe a ide s tým von. A aj uspeje, niekto aj nad svoje očakávania.. v čom budú tie mamky odlišné? chcela by som vedieť odpoveď.

Majú viac pomoci? Bdejú do polnoci? spia im deti lepšie? alebo sú nekonečne pozitívne naladené?

Majú viac podpory doma? Je veľa toho, čo mi behá hlavou a vaše komentáre sú prosbou 🙂

Koniec koncov nápadov je milión. Ak by som si mala spísať, akých to plánov som sa už púšťala vznikol by celkom pekný idea book :D

Jesť pomaly. Poriadne hrýzť. Žuť. Vychutnávať si jedlo. Vnímať chute. To všetko sa môže zdať ako samozrejmosť, ale pre veľa ľudí sa jedná o úplne cudzie pojmy. Žijeme aj jeme vo veľkom zhone a ani jedno z toho nám neprospieva. Paradoxom na tom všetkom je fakt, že jeme radi. Keby sme radi nejedli, netrpela by taká časť sveta nadváhou či obezitou. Aj keď sa teda venujeme niečomu, čo milujeme, nedokážeme si to užiť, pretože máme naponáhlo.

Svoje jedlo zhltneme v rýchlosti, za pochodu alebo za monitorom počítača bez toho, aby sme vedeli, čo skutočne jeme. Bez toho, aby sme jedlo naozaj ochutnali. Potom priberáme, naháňa nás chuť na sladké a spôsobujeme si akurát tak tráviace ťažkosti.

Keď jeme rýchlo, žalúdok sa síce čímsi plní, ale mozog vôbec nemá šancu stihnúť zaznamenať, že sa niečo deje. Nestihne spracovávať signály hladu a sýtosti a nemôže ani vytvoriť pamäťovú stopu jedenia. Po rýchlo zjedenom jedle máme pocit, akoby sme vlastne skoro nič nezjedli. Pri rýchlom jedení a hltaní, sústo poriadne nerozhryzneme, nenecháme sliny vykonávať ich úlohu a potrava putuje do žalúdka nerozmixovaná. Naše telo sa tomu bráni pálením záhy, nadúvaním a priberaním.

Naučte sa jesť pomaly, jedlo si vychutnávať a uvidíte, že si ho nielen viac užijete, ale tiež ho zjete menej a bude vám lepšie.

Tu je niekoľko tipov, ako na to:

1. Neprehĺtajte nerozhryzené sústo. Pokojne si počítajte, koľkokrát ho prežujete a počet zvyšujte. Počítanie pritiahne vašu pozornosť k tomu, čo sa deje vo vašich ústach - a o to ide teraz predovšetkým.

2. Pri jedle nikdy nečítajte, nesledujte televíziu, nepozerajte do telefónu ani neskenujte obrazovku počítača. Nanajvýš udržujte príjemnú konverzáciu, ale nespúšťajte pozornosť z toho, čo jete.

3. Počas jedla odkladajte príbor. Buď po každom súste alebo po každom druhom. Na vidličku alebo na lyžicu nepripravujte ďalšie sústo do doby, než prehltnete to, čo máte už v ústach.

4. Skúmajte každé sústo tak, ako by ste ho nikdy predtým nevideli. Predstavte si, že jete jedlo prvýkrát v živote a sledujte, akú má farbu, ako vonia, či vydáva zvuky. Sledujte, čo robí so slinením.

5. Dýchajte. Po každých niekoľkých sústach sa zhlboka nadýchnite a konzultujte so svojím žalúdkom, či je už sýty alebo nie. Pýtajte sa sami seba, či máte stále potrebu jesť a prečo.

6. Predtým ako začnete jesť, sa pozrite na hodinky. Stanovte si určitú dobu, po ktorú budete jesť (napríklad 15 minút) a dobu dodržujte. Postupne ju navyšujte.

Dobrú chuť!

ZDROJ: www.fithall.sk

                                                 Novy trend alebo nutnost? 

     Uz 4 roky mam doma skolopovinne dieta. Dcera prave navstevuje 3 rocnik stastnej skoly v blizkosti nasho bydliska.

     No v poslednej dobe chtiac ci nechtiac natrafim na rozne clanky tykajuce sa home schoolingu, teda domaceho vzdelavania. Tak som sa teda zacala nad tym zamyslat. V nasom okoli mame tiez uz niekolko nadsencov tohto typu vyucovania, a kde-tu sa mi podari nahliadnut aj k praktickej stranke.

     Kedze my hajime doma zatial “klasiku”, zhodnotim vyhody z nasho pohladu:

• Myslim, ze rannym vstavanim a beznymi ritualmi v skolsky/pracovny den a obcasnym miernym stresom, aby sme skolu/pracu vsetci nacas stihli sa dcera uci rezimu a zodpovednosti za svoj aj nas cas. Predsa len, skor – ci neskor bude ten rezim skoly, ci prace potrebovat J Navyse volne dni a vikedny, ked nam ranny povinnostny kolotoc odpada, si uzivame o to viac, lebo teda “konecne ostavame vsetci doma”.
• Ano, v skole musi “obsediet” a sustredit sa niekolko hodin. Ale ma skvelu pani ucitelku, ktora vyucovacie hodiny spracuva velmi putavo a zabavne (hlavne ku koncu dna), aby sa deti dokazali naucit co treba a vydrzat ten potrebny cas v pokoji.
• Velke plus je aj roznorodost deti, ktore sa v triedach zidu, a ktore si vramci interactivity vyucovacich hodin vymienaju rozne vedomosti navzajom. 
• Hoci sa cez prestavky udeje v skole kadeco, ale kto z nas nema spomienky na klebety cez prestavky, na vymienanie si desiaty, na drobne hry s kamoskami, na dotahovanie sa, nahananie pomedzi lavice, krik a vsetko co k tym velkym a malym prestavkam patri. Socializacia je medzi detmi uz aj v tomto veku velmi dolezita.
• Deti pochadzaju z rozneho prostredia, s roznymi financnymi moznostami a vychovnymi metodami rodicov. A prave v skole maju velku sancu naucit sa navzajom akceptovat.Ja by som uz aj bola zabudla, aka velka “funkcia” je byt tyzdennikom, ci nastenkarom J No ked mi dcera doma s velkou dolezitostou zahlasila, ze ona je tento tyzden tyzdennicka, hned som si spomenula na to, ako oddane a s velkou radostou som tuto ulohu zastavala v detsve ja.
• V tretom rocniku sa to uz v konverzacii len tak hemzi slovami ako party, disco, cool, parada, pecka…. Darmo, slovna zasoba nabera na obratkach🙂

     Netvrdim, ze vsetko je v tej nasej skole TOP. Ale ked vychadzam z toho, ze dcera pocas 3 rokov, nikdy nepovedala, ze do skoly ist nechce, myslim, ze jej tato forma vzdelavania vyhovuje. Dokonca je problem ju niekedy zo skoly dostat domov J Vyhrat sa s kamoskami v druzine je najviac….

Počiatočná mliečna dojčenská výživa poskytuje bábätkám, ktoré nie sú dojčené alebo sú iba čiastočne dojčené, všetky nevyhnutné živiny, ktoré potrebujú v tomto dôležitom životnom období. Okrem správnej prípravy dojčenskej výživy sú pre zdravý vývin dieťatka rozhodujúce aj láska a starostlivosť.

Úplné alebo čiastočné kŕmenie bábätka s fľašou neznamená, že mu dávame menej lásky a pozornosti. Práve naopak: držte bábätko na rukách, rovnako ako pri dojčení, a snažte sa udržiavať očný kontakt. Takto bude Vaše bábätko nielen sýte, ale aj šťastné.

Správna príprava

Pri príprave mliečnej dojčenskej výživy treba vždy dodržiavať pokyny uvedené na obale. Aby sa zabezpečili živiny a stráviteľnosť dojčenskej výživy, je dôležité dodržiavať uvádzané množstvá prášku a vody. Keďže imunitný systém bábätka ešte potrebuje dozrieť, musíte dodržiavať niektoré hygienické pravidlá: fľašu s mliekom si pripravujte bezprostredne pred kŕmením, a nie dopredu. Ruky, odmerka a všetky časti fľaše musia byť absolútne čisté a suché. Vodu, ktorú zmiešate s mliečnou dojčenskou výživou, treba vždy najprv prevariť.

Pôžitok pri správnej teplote

Keď dávate bábätku fľašu s mliekom, nemala by byť teplota vyššia ako 37 °C (telesná teplota). Je dobré vyskúšať si teplotu nakvapkaním niekoľkých kvapiek mlieka na vnútornú stranu zápästia: mlieko má byť teplé, nie horúce. Množstvo mlieka, ktoré bábätko vypije, závisí od jeho chuti do jedla a od časti dňa. Nechajte bábätko piť toľko, koľko potrebuje sa nasýtilo. Ak niečo zostane, vyhoďte to. Žiadnu mliečnu dojčenskú výživu nepoužívajte opakovane.

Pre niekoho je Paríž Eifellovka a Louvre. Pre mňa croissanty a bagety 🙂

Teda nechápte ma zle, navštívila som všetky "must sees", ale (zatiaľ) poslednú návštevu sme strávili tým, že sme na bicykloch kľučkovali medzi autami, užívali si slniečko v parkoch a obedovali bagety, syry a víno. Ach, sladký život bezdetných!

Ak ste niekedy ochutnali francúzske pečivo, je vám úplne jasné, že to, čo v reťazcoch predávajú pod názvom "Maslový croissant" má s croissantom spoločné pramálo. A tak mi nezostalo nič iné, ako si ho upiecť doma.

No, nebudem vám klamať, musíte prekladať cesto, je to komplikovanejšie, ako bublanina.

ALE

vaše snahy budú odmenené tisícnásobne. Raz ich ochutnáte a zaručujem vám, že ste ich nerobili naposledy. A poviem vám, s takou štrúdľou je oveľa viac práce. 

Aktualizácia:

Plánujete si objednať komponenty a korálky na výrobu hand made? Tak kliknite na korálky.sk ako mamičky z koníka. Ich recenzia na e-shop aj materiál nájdete v Diskusiách. 

---

Každá z nás chce byť krásna a jedinečná. Zanechať dojem a pozitívne vibrácie okolo svojej osobnosti. Dá sa to aj s drobnosťou, jedinečným detailom v podobe ručne vyrobeného šperku z korálok. Je obdivuhodné, keď si dokážete vyrobiť doplnok, ktorý vám zvýrazní to, čo je na vás najkrajšie. Vyrobte si ho spolu s nami a novým testovaním!

Čo testujeme

Špeciálne, tvorivé, kreatívne a plné farieb. Také bude testovanie s najväčším e-shopom na korálky a komponenty pre tvorbu handmade - koralky.sk. Celé testovanie prebehne formou aktivácie poukazu v hodnote 50 €, nakúpením potrebných komponentov a vytvorením jedinečných šperkov, ktoré potešia oko a vyčaria úsmev na tvári.