Cieľom tohto článku je aspoň trocha priblížiť/vysvetliť prečo je dôležité dodržiavať odporúčania na vek, od ktorého je vhodné zaraďovať do príkrmov určité druhy zeleniny.

Chcem upozorniť hlavne na červenú repu – cviklu a špenát. Veľa mamičiek ich zaraďuje hneď medzi prvou zeleninou. Odporúčajú sa najskôr od 10. mesiaca.

Prečo je tomu tak, popisujem nižšie.

    Dusičnany sú v rastlinách prirodzenou zložkou a nie sú sami o sebe toxické. Dusičnany sa stávajú problémom vtedy, keď sú redukované na dusitany. Nadmerný obsah dusičnanov v potravinách môže znamenať pre človeka riziko, najmä pre novorodencov a malé deti.

Rozdelenie zeleniny z pohľadu akumulácie dusičnanov:

• Vysoký obsah – hlávkový šalát, špenát, červená repa, reďkovka, kaleráb
• Stredný obsah – kapusta, karfiol, mrkva, tekvica, cesnak, zemiaky
• Najnižší obsah – cibuľa, paradajky, paprika, hrach, uhorky, kukurica

Molušky sú kožné herpetické vírusové ochorenie a preto na ne krásne zaberá Audiron od Energy.

Treba ním tie potvorky natierať 2x denne vatovou tyčinkou  a vnútorne podporiť imunitu Echinfisom od Finclub.

Do dvoch týždňov je po nich 🙂

Isto poznas - klasika -

rychly rontgen kocika,

ked ta matka oproti

do detailu zhodnoti.

Aby rychlo preverila,

ci mas este zvysne kila,

Keď som prvýkrát skúsila makrónky, povedala som si, že toto musím urobiť doma. A tak som si zadala do googlu „makrónky“ a naivne očakávala nejaký jednoduchý recept.

Namiesto toho na mňa vyskočili hororové príbehy, obrázky popraskaných škrupiniek, sedemnásť zaručených receptov a niekoľko kníh, ktoré popisujú iba to, ako ich urobiť.

Si robíte srandu, nie? Pozrela som si na youtube asi dve videá, vybrala nejaký náhodný recept s dobrými recenziami a pustila sa do pečenia.

Ani vám nemusím hovoriť, že to dopadlo katastrofálne 🙂 Z celého plechu nepraskla asi iba jedna škrupinka a aj tá bola pripálená.

A tak začala túra za tým najlepším receptom. Ani nie tak preto, že by mi tak veľmi chutili, ale z urazenej cti, že mi to tak hrozne nevyšlo 🙂

A tak vám teraz ponúkam ten môj overený recept s jedným tajným trikom, vďaka ktorému si naozaj môžem povedať, že ich mám celkom pekne zvládnuté a prasknutá škrupinka je už, našťastie, skôr raritou.

„Koľko pred behom by som nemala jesť? Keď bežím do kopca pomalšie, dobehnem čas potom pri zbehu z kopca? Koľko regenerovať po pretekoch? Ak trénujem na polmaratón, musím v tréningu zabehnúť aspoň raz 21km? ...a tak ďalej.

Tieto a mnohé podobné otázky ma občas počas behu napadnú. Sú to všetko pre mňa také malé záhady, ktoré sa objavia na začiatku behu a potom mi vŕtajú v hlave celú dobu. Občas na ne zabudnem a potom sa pri ďalšom behu zas objavia a nedajú mi pokoj, otravy.

Tak som ich spísala.

Takže bežci a bežkyne, vedeli ste, že?

1. Ak vás niečo bolí 2 dni za sebou, dajte si aspoň 2 dni bežeckú pauzu. Váš výkon to neovplyvní, no behať pri začínajúcom zranení vás odpíše na dlhšie.
2. Nejedzte a nepite nič nové pred a počas behu. Výnimkou je, ak nemáte nič pri sebe a príde na vás závrat alebo smäd. Vtedy je lepšie zjesť aj čokoľvek nové, ako nič.
3. Po pretekoch si za každú odbehnutú míľu (1,6km) doprajte jeden deň bez náročných tréningov. Teda žiaden ďalší pretek alebo rýchlostný tréning (tempá, úseky, intervaly...).
   Prevedené napríklad na preteky: Po 10km tréningu si neplánujte žiadne preteky ani rýchlosť 6 dní. Po maratóne 26 dní.
   S touto teóriou prišiel bežec Jack Foster, ktorý ako 41 ročný v roku 1974 stanovil maratónsky rekord, ktorý zostal nedotknutý 16 rokov. Konkrétne 2:11:18. Priznávam verejne, sama to zatiaľ nedodržujem. Prečo? Lebo práve po takom dobrom preteku mám energie a endorfínov na rozdávanie a chcem behať a behať a behať. A dnes už je tých bežeckých pretekov toľko. V každom prípade, za zamyslenie a poučenie to stojí.
4. Ak ste bežec začiatočník, zvyšujte týždenný objem behov maximálne o 10%. Väčšie zvýšenie môže viesť k pretrénovanosti ale hlavne k zraneniam.
5. V tréningu nie je potrebné zabehnúť rovnakú dĺžku ako na ktorú trénujete. Pri polmaratóne sa napríklad odporúča zabehnúť ¾ času, v ktorom by ste radi polmaratón absolvovali. Teda ak je váš cieľ 2 hodiny, potrebujete zabehnúť aspoň jeden beh trvajúci 90min. Pri maratóne som podobné pravidlo nenašla, no odporúča sa ako najdlhší beh zabehnúť 35km (úplne aj chápem prečo....radšej pri prvom maratóne nevedieť čo vás po 35km čaká 😀 ako vedieť a musieť si to o pár dní zopakovať zas ).
6. Koľko pred behom nejesť? To je otázka, na ktorú nájdete veľa odpovedí a každá z nich je z určitého pohľadu správna. Ja napríklad nemám problém bežať 30min po jedle, no niekoho to odstaví. Je veľký rozdiel či bežíte ráno alebo večer, či bežíte pomaly alebo rýchlo, rovnako aj aké jedlo pred behom zjete. Preto na túto otázku neodpoviem inak ako všeobecne.
   Vyskúšajte si to v tréningu a počúvajte svoje telo 🙂
   No aby som vás nenechala pri úplne všeobecnej odpovedi, keď zhrniem rôzne odpovede na rôznych stránkach, tak platí, že ak sa chystáte na náročnejší tréning, odporúča sa jesť kvalitné tuky cca hodinu a pol pred tréningom a rýchle sacharidy pol hodinu pred behom.
7. Protivietor vás spomalí viac ako vám vietor do chrbta pridá. Teda ak bežíte úsek z bodu A do bodu B a späť v bezvetrí, pravdepodobne budete rýchlejšie, ako keď budete ten istý úsek bežať tam v protivetre a späť s vetrom v chrbte.
8. Rovnako je to aj s behom do kopca a z kopca. Pri zbehu z kopca nezískate späť toľko energie ako stratíte pri behu do kopca.
9. Ak ste počas behu schopné rozprávať, pridajte, nebežíte naplno 😀
10. Že vraj sa k svojim najlepším časom dostaneme po 7mich rokov tréningu. Dajte mi ešte 2 roky a odpoviem vám, či je to pravda.
11. Po každom dlhom behu, pretekoch alebo rýchlostnom behu, doplňte energiu v podobe sacharidov a bielkovín, ideálne do 30minút. Ja na to odporúčam piť regenerák, lebo sama si netrúfam odhadnúť aký pomer týchto bielkovín a sacharidov má byť.
12. Aby ste sa vyhli zraneniam, cvičte a doprajte si aktívnu regeneráciu. Aktívna regenerácia = plávanie a bicyklovanie, kedy dáte oddýchnuť svalom ktoré sa namáhajú behom ale naopak potrápite podporné svaly. Silové cvičenie z vás urobí silnejšieho bežca a pomáha rozvíjať rýchlosť a techniku behu.
13. Ako sa pri behu obliecť? Oblečte sa tak, akoby vonku bolo o 10°C viac, než tam aktuálne je. V zime, keď je mínus 1 a viac, si ja toto pravidlo upravujem na 5°C.

Všetky tieto múdrosti som zozbierala na stránkach runnersworld, bezeckaskola.cz, behame.sk či knižkách.

Tá najcennejšia chvíľa v živote každej ženy sa pomaličky blíži a v rodine pribudne deväť mesiacov očakávaný drobunký prírastok. Do teraz ste boli nerozlučiteľnou dvojkou, najtesnejšie prepojení nie len pupočnou šnúrou. Po pôrode vás budú čakať už iné spoločné chvíľky. Jednou z prvých aktivít po pôrode bude pravdepodobne kojenie. 

Materské mlieko je vlastne malý zázrak. Nie je to iba najlepšia a najlacnejšia forma výživy, ale aj prostriedok pre lepšiu imunitu a vývoj bábätka. Kojenie je jedna z najprirodzenejších činností, avšak ak ste prvorodička, tieto základné pravidlá vám určite padnú vhod.

1. Začnite kojiť čo najskôr

Nie je asi potrebné zdôrazňovať význam prvého fyzického kontaktu mamičky a novorodenca. Tesne po pôrode navyše bábätko netúži po ničom inom, ako sa čo najskôr prisať. Priložte si ho preto k prsníku do 30 minút – maximálne 2 hodín od pôrodu, ak je to teda možné.

1. Kŕmte podľa potreby

Ako často kojiť je veľmi individuálne. Spočiatku bábätku prsníky ponúkajte častejšie, neskôr asi 7x denne. Ak by náhodou odmietalo piť, chvíľku počkajte a skúste znova.

Maminka, tá ceruzka nechce kresliť

A prečo nechce?

Asi sa otupala.

Hovorí sa otupila. Dobre, tak ju ostrúhame.

Áno, aby nebola tupá. Ako tupaňa. V školke hovoríme protiklady – tupá. Keď nechce kresliť. A keď kreslí, tak je ostrá. Ale ja nie som tupá, keď nekreslím. Ja vtedy iba nechcem kresliť.

Zase nadišla tá vzácna chvíľa, že ma rozosmiala práve vtedy keď som to najviac potrebovala. A vtedy to prišlo. Ako blesk z jasného neba. A ja som to v tej chvíli pochopila. MY SME PREPOJENÉ

Táto kniha sa nedá prehliadnuť. Nádherná obálka so záplavou hrdzavo-oranžových vlasov plných maznáčikov, majiteľkou ktorých je dievčatko s veľkými usmievavými očami.

Vlásky sú autorskou knihou, typu picture book, Magdaleny Takáčovej o dievčatku s tak dlhými vláskami až s nimi má len samé problémy. Preto sa jedného dňa rozhodne s trápením skoncovať a ostrihať sa. Myslíte, že tým sa všetko vyrieši? Veru nie...

Kniha zaujme neskutočne rozkošnými ilustráciami. Na každej stránke sa to len hemží chlpatými maznáčikmi a drobnými zvieratkami. Hlavná hrdinka Alica s hrivou ohnivých vlasov upútava pohľad, zasnívate sa aké by to bolo mať také dlhé a husté vlasy až by v nich vedeli nájsť úkryt malí priateľskí chlpáči.

Napriek Alicinmu trápeniu sa budete baviť, bude vás fascinovať napríklad vaňa plná vlasov pri ich umývaní. Precvičíte si aj počty, pretože Alica spotrebuje toľko šampónu, ako keby sa kúpalo jeden, dva, tri, štyri... pätnásť ľadových medveďov! A ten posledný! No na zjedenie strapatý.

Lenže s vlasmi boli čím ďalej, tým väčšie problémy, pri chôdzi sa všade zachytávali, skrátka s nimi Alica už nevedela ďalej žiť. Prišlo rázne rozhodnutie ostrihať sa. Príbeh odrazu naberá inú atmosféru.  

Alica nie je na krátke vlásky zvyknutá s čím prichádzajú opäť problémy. Kým doteraz ju v pohybe brzdili dlhé, naozaj dlhééé vlasy, zrazu môže voľne behať a tak sa stane, že narazí do stromu. Zraní sa. S krátkymi vlasmi príde o svojich maznáčikov, ktorí sa už nezamotávajú do jej vlasov a ona ostane sama. Smutná. 

Pokiaľ ide o čistú vodu, hovoríme jednoznačné áno🙂 Tehotenstvo síce nie je choroba, ako s obľubou vravievajú babičky a lekári, no pre telo je to poriadna záťaž. Neraz sa stáva, že budúce mamičky padajú ako hnilé hrušky...

PREČO VÁS V TEHOTENSTVE VŠETCI NÚTIA PIŤ?

•Tehulky skutočne často necítia smäd, až kým nie je neskoro

•Bolo by fajn vyhnúť sa opuchom rúk, nôh a tváre

•Vysoký či nízky tlak dokáže budúce mamičky silno potrápiť – aj s tým voda dokáže pomôcť

•V tehotenstve máme v tele takmer dvojnásobné množstvo krvi a pre jej plynulé prúdenie je nutné veľa piť

Keby som po Novom roku pridala tento článok, 99% by prevrátilo oči a povzdychlo si, dosť bolo sladkého, dúfam, že teraz si so záujmom pozriete víťazné vianočné recepty, ktoré boli zverejnené v našej skupinke http://i.modrykonik.sk/Skupina_Hera.

Víťazkám srdečne gratulujem a ďakujem všetkým súťažiacim za pastvu pre oči, teraz spätne môžem na Vašich výtvoroch oči nechať 🙂 #hera #vianoce #sutaz

 predstavujem perníkový závin od @sallome11

perníková chalúpka a medovníkový domček od @24seli

a krásne grilážky od @majocka24

Ešte ukážky výtvorov našich šikovných cukrárok 🙂 

            Opäť raz k nám zavítalo chrípkové obdobie a vy už teraz myslíme na to najhoršie ... Zamysleli ste sa už nad prevenciou? Veď predchádzať problémom je ľahšie ako ich riešiť.

            Okrem notoricky známeho vitamínu C a zinku, vám pritom môže ešte chýbať vitamín D3.Počas roka (marec - október) ho prijímame zo slnka. Ale čo robiť počas chladných zimných dní? Môžeme ho prijať vo forme tabliet, čo je najúčinnejšia forma alebo potravín, ktoré ho obsahujú podstatne menej. Odporúča sa vitamín na báze olivového oleja, ktorý tak nezaťažuje tráviacu sústavu hlavne u detí. Nachádza sa napríklad  vo vajíčkach či rybách ako sú údenače, sardinky, lososy či makrely. D3 je rozpustné v tukoch, preto sa konzumuje po jedle. 

       Nedostatok vitamínu D3 spôsobuje prechladnutia, zlú náladu, lámanie kostí, blokuje sa uloženie vápnika do kostí či zlý metabolizmus. Babätkám do 1. roka dávame vitamín počas celého roka, keďže sa nemôžu opaľovať. Takisto ľuďom po 65. roku podávame vitamín v umelej forme, keďže sa im už vitamín v tele netvorí. Ako prevencia osteoporózy sa odporúča užívať po menopauze vitamín D3, vitamín K a vápnik.

Milé žienky, priateľky, cukrárky, kuchárky... Bez dvoch mesiacov sú to celé dva roky, čo som sa k Vám denne prihovárala nielen s mojimi, ale aj Vašimi dobrotami, ktoré ste našli v našej sladkej skupinke http://i.modrykonik.sk/Skupina_Hera

640 dní som denne myslela na to, čím by som Vás potešila, keď už nie chuťovo, ale zrakovo, zaujala ľahkým, alebo zložitejším receptom, poradila, ako najlepšie vytvoriť tu sladkosť pre Vašich najbližších, pre detičky, alebo len tak pre seba 🙂 

Poviem Vám, keď sa obzriem dva roky dozadu, odzrazu mám pocit, že som skoro nič nenapiekla 😀 musím si otvoriť fotky v albume a v našej skupinke, keď zrazu zisťujem, že existuje len málo receptov, ktoré som ešte nevyskúšala 🙂 

Rada by som sa touto cestou poďakovala Modrému koníku za túto skvelú a kreatívnu prácu, ďakujem mojim pracovným pomocníkom @nugat a @gradan, ktorí ma usmerňovali a pomáhali a povzbudzovali a boli nablízku aj v ťažších chvíľach. Ďakujem mojim skvelým parťačkám v skupinke, všetkým súťažiacim, prispievateľkám, milým ochotným žienkam .... boli ste mojou vrťulou, dobíjali ste ma energiou, inšpirovali... Ďakujem! Až mi stisne hrdlo,keď na to pomyslím. Verím, že aj v budúcnosti nájdem Vaše dobroty v skupinke, rada doplním našu zbierku, ak mi to povinnosti dovolia. Samozrejme nezabudnem aj na nejakú súťaž, ktoré som tak veľmi rada zverejňovala.

Trošku si vydýchnem, budem sa venovať rodinke, deťom a novej práci... ale nezabudnem, určite nezabudnem na pekné dva roky s Vami. Ďakujem. 

Elena

Pekný večer prajem každej mamičke! Ja mám na vás ooobrovsku prosbu s ktorou by ste mi veľmi ale veľmi pomohli! Robím diplomovú prácu, kde sa zaoberám výskumom detí ktoré majú diagnostikované ADHD. Prosím ak by tu bol taký rodič, ktorý má dieťa s ADHD, či by som mohla mať zopár otázok, s ktorými by ste mi veľmi pomohli! 😊 krásny zvyšok večera

Uz neviem kudy kam tak si od vas prosim o radu ☹ so surodencami sme uplne nadne aj s tatinom koli nasej mamine. Pracovala celych 30rokov a zacali ju boliet krize a tak uz maroduje 4mesiace nic by nebolo take hrozne az nato ze to trva uz asi 9dni co jej zacalo trosku prepinat prislo to uplne nahle sami nevieme ze ako vlastne :-/  ako keby mala v tele niako gombik ktory ked chce stlaci a je mimo a potom ho znova stlaci a je v pohode ☹  mamina mala cele tie roky stereotip ze chodila do prace a stale doma cosi a zrazu bol velky skok pretoze zostala doma a z nicoho nic bum...strasne si vymysla a ona velmi tomu veri a pritom su to take veci uplne neexistujuce uplne bludy..snazime sa s nou rozpravat hlavne v klide a a vysvetlit jej ze to nie je pravdive...a dokonca obvinila aj mojho priatela ze to on je vsetkemu na vine a ze ho nema rada a ani mojho psa pretoze mi ho doniesol on ☹  citi urcity odpor k nim a ja netusim ze preco on ziadnu chybu neurobil...boli sme aj doktora a objednali sme ju aj k psychlogovi...len nechcem aby mi ju tam niekde zavreli alebo co ☹ moja mamina nie je blazon! Len jednoducho sa jej nieco odohrava v hlave a mi nevie ze co..ked s nou komunikujeme vie sa pekne rozpravat ale zrazu ak ju prepne je mimo bluzni....ona si vsetko pamata co robi ale nevie ze preco to robi....doma sme vsetci v strese ze co sa zase bude diat prosim vas ak nieho mal alebo mate niaku podobnu ale uplne podobnu situaciu...pomozte nam aspon niako poradit co dalej budeme vam vdacny! Dakujem krasne

Milé ženy a slečny aj vy sa stále pasujete z rozhodeným hormonálnym systémom a máte okrem psychických aj fyzické prejavy?

Ja, ako terapeutka, pristupujem k človeku individuálne a pokúšam sa pri každom probléme hľadať príčiny a pokryť všetky 3 oblasti života - duchovná, duševná a fyzická. Neriešim diagnózu, ale zaujímam sa o človeka ako sa má, čo ho trápi, odkedy problém začal, čo sa vtedy stalo.

Tu Vám odporúčam všeobecné odporúčania pri disharmónii v hormonálnom systéme.

1. Bachove kvetové esencie

-základný prostriedok u hormonálnych porúch - Elm

-pri hormonálnych zmenách s melancholickými náladami - Gentian

Boh ti odpust, si len zena!

Zase sa ti ziada zmena.

Nie vsak typu “piect ci varit?”

Lez formovat zenske tvary.

Spat ti casto nedava

tvoja ritka mlandrava.

• VIETE O TOM, že voda tvorí až okolo 75% nášho tela? Vodu totiž obsahujú všetky naše svaly, tráviace šťavy, orgány, kosti a naša krv je dokonca z 91% voda. Zabezpečuje prenos živín a zbavuje nás odpadových látok, udržiava stálu telesnú teplotu a v neposlednom rade sa voda podieľa na látkovej premene. Ak túžite nejaké to kilo zhodiť, musíte začať dostatočne piť!
• VIETE O TOM, že ráno máme po hodinách spánku veľký deficit tekutín? Ak sa vám teda podarí vypestovať si dobrý zvyk a do dvanástej hodiny vypiť približne liter čistej vody, vaše telo sa vám odvďačí 🙂 Najlepším nápojom pre váš organizmus je čistá pramenitá voda s nízkou mineralizáciou (150 – 400 mg/l).
• VIETE O TOM, že malé deti ako aj tehotné ženy často nepociťujú smäd? Preto im treba pravidelný pitný režim dôsledne pripomínať. Keďže stále rastú, musia mať okrem správnej výživy aj výdatný prísun tekutín, a to obzvlášť čistej pramenitej vody s nízkym obsahom minerálov.
• VIETE O TOM, že denne by sme mali vypiť 0,5 litra na každých 15 kg našej hmotnosti? To znamená, že taký60-kilogramový človek by mal ideálne vypiť 2 litre nesýtenej pramenitej vody.Ak chcete zistiť, koľko vody by sme mali vypiť práve vy, vypočíta vám to našakalkulačka! Nájdete ju práve tu http://www.rajec.com/moj-dobry-zvyk 🙂

Prvá hračka, na ktorú Grétka zareagovala, bol kohúť Ťuki. Dostala ho ako jeden z darčekov pod vianočným stromčekom, keď mala 1,5 roka. Všetky ostatné darčeky sa stali v tej chvíli nezaujímavé. Kohút bol top. Asi preto je jej obľúbené zviera kohút. Ešte šťastie, že naši bývajú v malom meste a v okruhu necelých 100m od ich bytovky, viacerí susedia chovajú sliepky a tým pádom majú aj kohútov. Tak ako sú niektoré deti fascinované smetiarmi, Grétku fascinovali kohúty. Oproti smetiarom majú dosť nevýhodu, pretože sa dajú sledovať neobmedzene. Smetiari prídu, naložia smeti a idú ďalej. Ešte tak zakývajú deťom na rozlúčku. Žiadna ďalšia akcia sa nekoná. Kohút nekýva. A má dosť v paži, či niekto na neho pozerá. Môžete tam za plotom stáť aj 2 hodiny, neurobí nič iné. Môžeme mi veriť. Mám to overené. Vlastná skúsenosť, takže nič sprostredkované. Presné záznamy nemám, po pár pokusoch ma to prestalo baviť a bola som rada, že som som túto činnosť mohla delegovať na niekoho iného. Ujal sa jej môj ocino. Našťastie.

Mne stačil ten jeden zážitok. Aj ten bol pridlhý. Trval asi 2 hodiny. Presne si to už nepamätám, ale mala som pocit, že je to celá večnosť. Koľko by sa toho dalo stihnúť za 2 hodiny. Bóžinku, to by vyšla aj hodina jogy a tá trvá 1,5hod. Ešte aj s rezervou na cestu. Ak by bola na ceste zápcha, tak aspoň na cestu tam. Škoda, že u našich sa joga necvičí. Tam by som mala postarané aj o babysitting a ja by som mohla chodiť na jogu. Grétka by zatiaľ sledovala kohúty. Každý by bol spokojný…

Sledovať kohúty a liezť za nimi po kurníkoch nie je nič pre mňa. Mala som totiž smolu, že sme boli obdivovať kohúta u susedov a keďže moje dieťa ja maximálne komunikatívne už od najútlejšieho veku, dalo sa do reči aj s majiteľom kohúta. Ten sa prišiel pozrieť kto sa mu to obšmieta okolo jeho sliepok a keď zistil, že sliepky nás nezaujímajú, ale prišli sme pozrieť kohúta, dostali sme možnosť ísť aj do dvora. A do kurníka za kohútom.

Fakt nemusím mať všetko. Mne stačilo stáť aj za plotom a pozorovať kohúta odtiaľ. Po ničom inom som netúžila ako ísť očumovať kohúta do kurníka. Nebudem radšej detailne opisovať po čom som musela stúpať, tá tráva za plotom mala svoje čaro. Keby tak nejaké koloniálne sídlo z 19.storočia, to by ste ma nemuseli ani dlho presviedčať, ale kurník? Asi preto vzniklo slovné spojenie kurník-šopa. Po takomto intenzívnom zážitku.

Cestu späť sa nám potom podarilo predĺžiť si o ďalších 15 minút. Aby sme ten intenzívny zážitok odstránili z topánok. Nie je nič lepšie ako si na prechádzku obuť tenisky. Ak majú špeciálne odľahčené podrážky, aby sa v nich dalo dobre behať a znamená to, že majú kopec zárezov a dokonca vzor, určite to oceníte aj pri pozorovaní kohúta. Najmä ak budeme mať možnosť ísť pozrieťaj do vnútra kurníka. Tie vzory na zemi vytlačené v slepačích „určite vietečo“ ma však v tej chvíli vôbec nezajímali. Už som mala tých zážitkov viac ako som vôbec chcela. A asi som ich iba nevedela oceniť. Tak som sa sústredila na tú trávu za plotom. A dúfala som, že jej bude dosť, aby sme si mohli očistiť topánky obidve. Aj keď Grétke to vôbec nevadilo a sústredila sa iba na kohúta. Keď chcela liezť za kohútom na bidlo, a znamenalo to, že tam budem musieť liezť za ňou, ukončila som to. Asi som vyzerala ako hysterka, ale v tej chvíli mi to bolo fakt že jedno. Pohár mojej trpezlivosti pretiekol už dávno a vôbec nechápem ako som tam mohla vydržať celý ten čas, ale viac som už kohúty nechcela ani vidieť. Tak sme začali chodiť k bráškovi pozorovať kačky na potok, čo mu tečie za domom.

Grétka je empatická. Po maminke. Preto odvtedy vždy keď ideme do obchodu kúpiť chlieb, chce kupovať chleba aj pre kačky. Darmo vysvetľujem, že kačkám sa hádže starý chlieb, nie takýto čerstvý, ešte chrumkavý. Že takýto mňakový máme rady my, nie kačky. Skúsila som ju párkrát ukecať, že môžeme kúpiť kačkám jeden rožok. Obyčajný, nemusí byť zrovna celozrnný. Kačkám je to jedno. Kačkám áno. Grétke nie. Rožok je iba pre ňu. So žiadnymi kačkami sa deliť nebude. Ak sa má kúpiť rožok pre kačky, tak zásadne celozrnný. Taký ona nemá rada. Asi nie je taká empatická ako som si myslela na začiatku.

Aktualizácia: recenzie žien, ktoré testovali Bioderma rad Atoderm na atopickú pokožku, nájdete v našom fóre tu.  

---

Mamičky, vitajte v novom roku!

Veríme, že bude pre vás úspešný a radostný. Že sa vám bude dariť, vaše deti budú spokojne rásť a tešiť sa z drobností. Tiež veríme, že vás budú problémy obchádzať. Napríklad také problémy s pokožkou, ktorá, ak je citlivá, suchá a atopická, teraz v zimnom období trpí ešte viac než zvyčajne.

Otvárame pre vás prvé tohtoročné testovanie, vhodné pre malých aj veľkých atopikov, tak čítajte ďalej.

Čo testujeme

Tri deti, dve premotivované ambasádorky, hodiny času, cukrová diaľnica, litre čaju, veľa smiechu, dva chutné koláčiky, osem káv, tri prechádzky v kočíku a na konci úžasné spojenie chutí.

To je v skratke náš deň. Ak sa chcete dozvedieť viac, uvarte si váš obľúbený čaj či kávu, odkrojte si z dobrého koláčika, zakuklite sa do teplej deky a poďte si tento deň vychutnať s nami.

Ak ste na tom tak, ako my, káva, čaj a koláčiky pre vás predstavujú neodolateľnú kombináciu. Skrátka jeden bez druhého sú skvelé, ale keď sa spoja, zrazu je to iná liga. A tak v jeden zimný zasnežený deň prišiel nápad, spojiť svoje sily, poodhaliť niečo zo svojho súkromia a vtiahnuť vás prostredníctom fotiek do nášho sveta.

Deň začal popradským a končil korunným. A medzitým bolo mnoho čarovných chvíľ. Tieto zábery nie sú hodiny stajlované, nie sú dokonalé, ale hlavne, nie sú umelé. Sú na ňom deti spokojné aj nespokojné. Šťastné a usmiate, ale aj unavené a urazené. Ženy bez skvelej vizáže, ale s vášňou pre to, čo robia. Sú tam rozsypané suroviny, deti bijúce sa o hračku, zapnutá telka, aby sme mali chvíľku čas a nosič, ktorý vôbec s ničím neladí, ale dieťatko je v ňom spokojné. Skrátka a jasne, sú odrazom bežných dní, presne takých, aké milujeme.

Dali sme si odvážny cieľ, bez opatrovateliek a starých mám sa za pár hodín zoznámiť, porozprávať, posťažovať sa na problémy, ktoré o mesiac už upadnú do zabudnutia, vychutnať si dobrú kávu a upiecť a nafotiť dva dezerty. A čuduj sa svete, hoci sa stmievalo o pol štvrtej, ono nám to vyšlo 🙂.

Inšpiráciou pre oba koláčiky boli naše obľúbené čaje od #popradske. Milujeme jablkovo škoricový čaj, a tak boli jablká a škorica základom rustikálnych galettiek. Úžasné na tomto dezerte je nie len to, že sa vám maslové cesto doslova rozplynie na jazyku, ale aj to, že ony majú byť tvarom nedokonalé. A aj vďaka tomu sú predurčené pre malé detské rúčky. Chalani sa nedali zahanbiť a my sme im len hovorili, ako na to. No nie je to úžasné, mať takýchto pomocníkov?

Je úplne normálne, že ste mali zvláštne pocity, keď ste počuli slovo hypnopôrod. Boli ste v tom, že pôrod je traumatizujúci a ako len toto hlúpe slovíčko môže pomôcť vášmu dieťaťu prežiť pozitívny pôrod? Je to úplne prirodzené. Keď budete čítať tento dokument, dozviete sa viac o hypnopôrode a uvedomíte si, že je to naozaj možné – pomôcť vášmu dieťaťu mať z pôrodu krásny a silný zážitok.

Čo je to vlastne Hypnopôrod?

Je to plnohodnotná predpôrodná príprava, počas ktorej sa budúci rodičia dozvedia:

• Čo sa deje počas pôrodu
• Skvelé dýchacie techniky, ktoré pomôžu budúcej mamičke zostať počas pôrodu pokojnou
• Relaxačné techniky
• Pôrodné pozície
• A ako nechať odísť strach z pôrodu

Vynašla to žena v Amerike, ktorá neverila, že pôrod musí byť iba zlá a bolestivá skúsenosť. Spolupracovala s pôrodnými profesionálmi a hypnoterapistami a na svete bol Hypnopôrod.

Tak ako to vlastne funguje?

Milujem Vianoce. Úplne najviac zo všetkých sviatkov. Sú to dni, kedy sa konečne zase môžem vrátiť do svojich detských čias, vychutnať si chvíle v kruhu rodiny, a samozrejme ničnerobenia. Teraz, keď mám dievčatá, môžem sa vyhovoriť na ne, že to robím kvôli nim. Ale robím to hlavne kvôli sebe. Aby som mohla zabaliť všetky tie darčeky, ktoré som im počas posledných mesiacov starostlivo vyberala. Dooooobre, niektoré som kúpila aj skôr. V lete napríklad. Na svojom poslednom výlete v Ríme, kam som sa vybrala konečne bez nich. Nieeee sama, čo ste?! Babská jazda to bola. Bolo tak dobre, že sme sa dohodli, že z toho urobíme tradíciu - manželíkov a detičky necháme doma a tých niekoľko dní si budeme užívať bez nich. Už teraz sa teším na posledný augustový týždeň, keď si to zopakujeme. Nevadí, že budem musieť čakať skoro 8 mesiacov. Už som čakala aj dlhšie. Napríklad, keď sme čakali dievčatá. Najskôr jedno a potom aj toto druhé. Pri prvej som bola aspoň presvedčená, že to čakanie sa oplatilo. Pri drobcovi už zase uvažujem, že som mohla mať radšej toho psa, o ktorom som stále rozprávala. Myslela som si, že som si to myslela iba pre seba. Teraz mi to postupne pripomínajú všetky moje kamarátky, ktorým som to zrejme pri nejakej príležitosti povedala. Asi keď sa mi sťažovali na svoje deti. Nemohla som rozdávať rady ako by som to urobila ja, pretože som v tom čase žiadne deti nemala a teraz keď by sa rady zišli mne, tak mi to vracajú s touto akože vtipnou poznámkou, že si o mne stále mysleli, že budem mať iba toho psa, keďže som to komentovala práve takto. No tak mi asi treba. Ešte šťastie, že som sa na toho psa nenechala ukecať a máme iba Grétku. Tá má niekedy aj dobré dni, neposlúcha úplne stále. So psom by som musela chodiť stále. Každý deň. V každom počasí. Aj v daždi. A rovno niekoľkokrát, aby som si ušetrila upratovanie mláčok a ktoviečohoešte v celom byte, ktoré by mi tam od samej lásky nechával. Takto od samej lásky dostávam iba pusinky (to náhodou, keď má drobec svoj deň a má potrebu ukázať svoju lásku aj iným spôsobom ako neposlúchaním). No a okrem toho, že nemusím chodiť na prechádzky niekoľkokrát denne (aj keď by sa mi vôbec ale vôbec nechcelo), nemusím ani upratovať psie chlpy. úplne mi stačia tie po manželovi. A jeho vlasy. Ešte šťastie, že Grétka je na vlasy dosť vysadená. Asi nič neznášam viac ako vlasy, ktoré sú všade. Toto má teda po maminke. Aj ona neznáša vlasy, takže ich väčšinou stihne upratať ešte predtým, než ich nájdem ja. Každý jeden vlas väčšinou odnesie do smetí. Alebo aspoň tatovi do postele, keďže tam ich býva najviac. Zlatíčko to je. Aspoň čo sa zbierania vlasov týka. 

Nerozumiem tomu, ak niekto povie, že nemá rád Vianoce. Asi je to obdobie, z ktorého sa vyrastie. Tak ako obdobie detského vzdoru. Hovoria si to všetci rodičia detí, ktoré sa nesprávajú podľa predstáv svojich rodičov. Asi sa tým chcú utešiť alebo hľadajú ospravedlnenie za nevhodné správanie svojho potomka? Neviem. V niektorých prípadoch možno. Vidieť ako sa dieťa hádže o zem a nemôcť s tým nič urobiť musí byť hrozný pocit. Ja som tento pocit našťastie nezažila. S vlastným dieťaťom myslím. Ani jedno z mojich detí takú potrebu nemalo. Hádzať sa o zem. Našťastie. Sash to raz skúsila, ale to som ju iba prekročila a šla som ďalej. Tak keď videla, že to na mňa nemá taký efekt ako očakávala, pozbierala sa zo zeme a pricupitala ku mne akoby sa nič nebolo stalo. Nikdy viac to neurobila. Grétku to vďakabohu nenapadlo. Zostáva mi iba dúfať, že to tak zostane aj naďalej a nebudem to musieť riešiť.Poznám však niekoľko detí, ktoré to svojim rodičom robia. Napríklad taký Matúško zo škôlky. Videla som to aj naživo, našťastie to bolo cestou do škôlky po drobca, takže som v tej chvíli nebola s ňou. To by som sa trochu bála ako by reagovala a či by nemala potrebu to zopakovať. Ona je totiž taká zážitková. Ja nemusím mať zase úplne všetko a niektorým situáciám sa radšej vyhýbam. A aj ľuďom popravde. Nie je nič horšie ako zrážka s blbcom...Takže hádzanie sa o zem mi našťastie zo škôlky nepriniesla. Priniesla si nejaké divné móresy, ktoré sme dovtedy nepoznali - napríklad vetu v znení: "ty nie si moja kamarátka", ale to nebolo to najhoršie. Od Grétky sa deti v škôlke naučili zase slovné spojenie "do pipiny" a potom aj slušnejšiu verziu "do kelu" a "do kapusty". Našťastie som ešte nebola na koberčeku u učiteľky ani u riaditeľky za oveľa šťavnatejšie slovné spojenia, ktoré mi pri vybraných aktivitách niektorého zo svojich detí prípadne manželíka vypadli z úst. Tak len dúfam, že moje vysvetľovanie, že také škaredé slová môžu používať iba dospeláci a fakt iba v situáciách, keď sú veľmi ale fakt veľmi nahnevaní, si môj drobec zobral k srdcu. A ešte aspoň chvíľu ich nebude používať. Alebo aspoň nie v škôlke.Nechajte ma žiť v tejto sladkej nevedomosti...

Alebo recepty na bábovku s EARL GREY čajom a "škaredé" jablkové koláče. 

Bol posledný vianočný sviatok Troch kráľov, keď som uspala mladšieho, tata už v práci, starší na prázdninách u babinky, pustila si koledy, urobila Cappucino a dala sa na rozoberanie stromčeka, ktorý to víťazne dotiahol až do konca Vianoc, aj keď som tomu, ešte pred sviatkami, veľké šance nedávala. Keďže som si splnila sen a dala konečne živý stromček, len problém bol v tom, že mne, aj deťom /dobre, hlavne mne/ chýba jedna dôležitá vlastnosť a to TRPEZLIVOSŤ, mali sme ho ozdobený už 11.decembra. 

Pomedzi rozoberanie a popíjanie kávy občas mrknem net, či nie je niečo nové, čo by zamestnalo moju kreatívnu myseľ. Keďže som lenivý, ale zároveň akčný typ /áno, aj toto spojenie je možné/, potrebujem stále niečo nové, čo by mňa, aj deti zabavilo. A v tom mi prišla jedna nesmelá interná správa od novej ambasádorky Korunného cukru a jej návrh na spoluprácu. Nápad sa mi veľmi páčil, aj keď v praxi som si to nevedela moc predstaviť. Prešlo len pár dní, raňajkujeme a zvoní  zvonček. 

To už? Prišiel na mňa divný pocit... Nikdy sme sa my, ani naše deti nevideli, budeme si vôbec rozumieť ? Budeme schopné popri troch akčných deťoch niečo ,,hodnotné" aj  vytvoriť ? Ale v tom sme otvorili dvere a všeeetky obavy sa zrazu rozplynuli... Bolo to všetko tak spontánne, že som si pripadala, akoby sme sa poznali už 100 rokov. Celý deň úplna pohoda, smiech a radosť z toho, čo vzniká. Pozývame vás, prežiť ho spolu s nami. 

Ak ste na tom tak, ako my, káva, čaj a koláčiky pre vás predstavujú neodolateľnú kombináciu. Skrátka jeden bez druhého sú skvelé, ale keď sa spoja, zrazu je to iná liga. A tak v jeden zimný zasnežený deň prišiel nápad, spojiť svoje sily, poodhaliť niečo zo svojho súkromia a vtiahnuť vás prostredníctom fotiek do nášho sveta.

Deň začal popradským a končil korunným. A medzitým bolo mnoho čarovných chvíľ. Tieto zábery nie sú hodiny stajlované, nie sú dokonalé, ale hlavne, nie sú umelé. Sú na ňom deti spokojné ,aj nespokojné. Šťastné a usmiate, ale aj unavené a urazené. Ženy bez skvelej vizáže, ale s vášňou pre to, čo robia. Sú tam rozsypané suroviny, deti bijúce sa o hračku, zapnutá telka, aby sme mali chvíľku čas a nosič, ktorý vôbec s ničím neladí, ale dieťatko je v ňom spokojné. Skrátka a jasne, sú odrazom bežných dní, presne takých, aké milujeme.

Koncepcia a princíp extatického zážitku z pôrodu je pre veľa žien cudzí a nepochopiteľný.

Ich prvou reakciou je smiech či prevracanie očami. S takýmto prístupom sa vôbec nestotožnia, keďže kategoricky vylúčia už jeho prvotnú myšlienku.

Môže byť pôrod vôbec potešujúci? Realita vyzerá tak, že skoro všetci túto udalosť označujú za jednu z najbolestivejších skúseností v živote ženy. Alebo sa mýlim?

Toto je jedna z vecí, ktorá nám bola vštepovaná už od detstva a v ktorej sme boli vychovaní – fakt, že pôrod je bolestivý a treba ho len pretrpieť s nohami hore. Nieje tomu až tak dávno, čo som si ovplyvnená touto strašidelnou predstavou sama chcela zvoliť radšej pôrod sekciou, mysliac si, že je to omnoho elegantnejší spôsob.

Bežná prax je zväčša taká, že ženy, ktoré si pôrody užili, mali krásny, extatický zážitok a pri pôrode svojich detí zažili mnoho krát orgazmy, boli ticho. Hovoriť o takýchto veciach sa všeobecne považuje za zahanbujúce, či dokonca obscénne. Čo myslíte?

Prvým krokom ako zažiť extatický pôrod je Vaše vedomie. 

„Intuitívna myseľ je posvätný dar, zatiaľ čo racionálna myseľ je jej verný sluha. Vytvorili sme si spoločnosť, ktorá si váži sluhu a zabudli sme na samotný dar.“

                                                         Albert Einstein

Predstavte si, že ste otvorená myšlienke zažiť extatický pôrod. Ale ako začať? Ako sa možno dobre pripraviť na extatický pôrod?

Kde by ste chceli porodiť? Čo sa vlastne deje pri pôrode? Čo by ste chceli mať počas pôrodu pri sebe? Kto by tam mal byť?

Otázok je mnoho …

Niektoré ženy nevedia prísť na to, ako zosúladiť to, čo je k dispozícií s tým, čo chcú a čo budú cítiť po tom extatickom pôrode. Preto často krát zdvihnú ruky do vzduchu a urobia nejaké tradičné rozhodnutie na základe toho, čo im odporučí väčšina ľudí.