Z dennika frustrovanej matky:

Hned ako sa stanes matkou,

riesia matiek tabory,

ci mas dieta nosit satkou,

ci mu chrbat znetvoris.

Ked ho kojis, prso tasis,

Niekde,  tam za 6 dolinami a 7 zákrutami – v tých na prvý pohľad nepreniknuteľných pichľavých kríkoch obsypaných zdravými červenými BIO šípkami žije, alebo spí? šípková Ruženka, ktorá čaká na princa ktorý ju „zachráni“, či aspoň prebudí zo zlých snov... úsmevom, bozkom.

Čaká na nejakého princa- nazvime ho chlapa, ktorý ju bude mať rád, bude s ňou chcieť byť (nie 1 večer v týždni, keď si na ňu konečne spomenie), tráviť s ňou pekné chvíle hocikde- či už doma, na výlete, prechádzke, možno aj v divadle (nie že ho to bude otravovať), tak ako ona s ním (tam kde on bude chcieť) – prípadná dohoda je vždy vítaná a možná ☺.

Chlapa, s ktorým bude zdieľať (nie na FB) to dobré, krásne, sem-tam možno aj to trošku ťažšie- ale obomi prekonateľné, skrátka to, čo ich bude spájať, napĺňať a čím budú chcieť potešiť toho druhého bez akejkoľvek podmienky – iba tak -pre radosť,  aby mali krásny deň.

Lenže ouha, šípové ruže – ako sú krásne, tak sú aj pichľavé, chránené ostrými tŕňmi. A tie ako je všeobecne známe môžu spôsobiť škrabance. A dnešní chlapi ...(česť výnimkám ☺) sú „citlivejší“ ako kedysi. Máloktorí vedia čo chcú a či to vôbec chcú a potencionálnym problémom s „namotanou“ Ruženkou sa vyhýbajú ako čert krížu. Veď čo ak by náhodou očakávala po nejakej dobe viac...

Alebo by nebodaj nazvala ich stretávanie sa vzťahom (lebo on na vzťah ešte pripravený nie je z rôznych dôvodov).

Takže chlap furt nikde, zablúdil, prípadne ak sa aj nejakou náhodou zjavil - tak sa na ňu vysral, lebo „zrazu“ dostal alergiu buď na šípky alebo na tŕne, alebo ....?

Aj tento rok počas dramatoterapeutických skupín v Centre smútkovej terapie PLAMIENOK n.o. pripravujeme spolu s deviatimi smútiacimi deťmi a adolescentami divadelné predstavenie pre verejnosť.  Pracujem v Centre smútkovej terapie v Plamienku ako dramatoterapeutka a sprevádzam ich ako človek, ktorý sám v mladosti prežil stratu v rodine.  Pomáham ja im, či aj oni mne? Pomáhame si navzájom a tak to často v živote chodí. Divadlo je predsa život a život je divadlo. A učiť sa jeden od druhého a rásť môžeme na oboch pódiách...

Aj ja sama som stratila sestru. Bola pred tým dlho chorá. Nebolo to ľahké obdobie pre nikoho z našej rodiny. Už počas toho ako bola chorá som sa snažila hľadať aký je zmysel utrpenia, kládla som si otázky prečo je ona chorá a ja zdravá, prečo Boh toto všetko dovoľuje... Tých otázok bolo mnoho. Zároveň ma vždy zaujímala aj praktická stránka ako pomôcť jej a potom aj iným v bolesti života. Možno aj toto ma priviedlo popri štúdiu bábkoherectva aj na štúdium liečebnej pedagogiky, pretože ma to vždy popri umeniu ťahalo aj do pomáhajúcej profesie. Sestra mi zomrela, keď som bola v treťom ročníku a vtedy som začala vnímať existenciu Plamienka ako detského mobilného hospicu, už vtedy ma téma pomoci nevyliečiteľne chorým deťom nejakým spôsobom priťahovala. Keď som videla možnosť absolvovať kurz paliatívnej starostlivosti a pomoci smútiacim rodinám po strate, bolo to pre mňa ako znamenie.

Smútenie prináša rôzne emócie, rôznej intenzity, pochybnosti otázky..., píše odborná literatúra, no ono to píše sám život. Áno je to tak, myslela som si, že stratiť niekoho znamená cítiť najmä smútok, ale pamätám si, aká som bola zaskočená vlastnými silnými pocitmi viny. Čo všetko som mohla ešte spraviť v našom vzťahu so sestrou viac alebo lepšie, mohla som byť viac prítomná, viac trpezlivá, viac chápajúca, viac, viac, viac... Cítila som tiež, že moji rodičia sú  veľmi zasiahnutí stratou prvorodenej dcéry a preto som chcela byť ja silná, veľmi som túžila, aby im bolo lepšie. Oni sami potrebovali čas a priestor pre seba. Oporou mi boli kamaráti,  mala som spoločenstvo blízkych ľudí, priateľov a v duši nádej a vieru, že láska je silnejšia ako smrť. Svoje pocity som však nemohla zdieľať s nikým. Vina a strach ma občas prepadli aj dlho po tom.  Dievčatá na našej drama skupine sú oveľa mladšie ako som bola vtedy ja. Všetky stratili blízkeho, rodiča, brata či sestru a všetky to v živote nemajú ľahké. Majú ale dnes možnosť byť spolu na  našom plamienkovskom javisku, hrať sa a zabávať, otvoriť svoje vnútro, navzájom sa podporiť a porozumieť si. Majú vedľa seba dospelých, terapeutov, ktorí im javisko pripravili, ktorí sú s nimi. Rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby som na podobnom javisku vtedy stála aj ja. Aké by to bolo s niekým svoju stratu zdieľať, nebyť na to sama, cítiť, že mi niekto z ľudí rozumie.  

Nakoniec, možno práve pre to všetko zažité ma moja cesta životom priviedla do oblasti pomoci smútiacim deťom. Terapeutické kurzy aj osobné stretnutia mi pomohli posunúť sa vpred. Cesta rozvoja a rastu nikdy nekončí. Po čase som sa stala dramaterapeutkou. Pozerám sa na dievčatá, prežívam s nimi blízkosť, mám pocit, že si rozumieme. Hoci o svojej sestre s nimi nehovorím, v duchu sa opäť vraciam k sebe samej, a k tomu, čo som prežila. Všetko mi zrazu dáva väčší zmysel a naplnenie. Spolu s nimi sa bezstarostne smejem i napriek  prežitému. Uvedomujem si viac čo nám bolo dopriate a nie len to, čo nám osud vzal. V divadle je všetko možné. Spolu s nimi si staviam vlastný svet, ktorý sa prenáša aj do toho skutočného. Na našom mini javisku zaznievajú slová lásky a porozumenia, ktoré dievčatá nestihli mame či bratovi povedať, možno nebol čas, alebo vtedy chýbala sila. No tu v bezpečí nášho kruhu nás spája nielen strata ale aj tvorivosť, láska k divadlu a chuť ísť v živote ďalej a naplno. Slová a gestá majú veľkú moc. Keď ich povieme, alebo ich aj zahráme, cink - zrazu akoby sa to stalo. Odvážili sme sa v duši, odvážili sme sa na javisku, odvážime sa aj v ďalšom živote.

Nové farby života a radosť, ktoré spolu na drama skupinách v Plamienku objavujeme a zažívame, sú plné inšpirácie. Každý si nájde aspoň jednu. Neveríte? Príďte sa pozrieť na divadelné predstavenie. Všetkých vás srdečne pozývame. Takže, vidíme sa v marci, opäť v Slovenskom národnom divadle!

V Plamienku pomáhame, aby život nevyliečiteľne chorých a smútiacich detí bol radostnejší. Podporte nás, pomôžeme tak spolu. Ďakujeme.

Orechový koláčik bez múky 🍀:

4 vajcia, 100g mletých orieškov, med podľa chuti, 2 KL kakaa.

Bielka a žĺtka (s medom vyšľaháme) oddelíme a vyšlaháme zvlášť. K žĺtkam pridáme kakao, oriešky a vyšlahané bielka. Dobre premiešame a vlejeme cesto do vymastenej malej tortovej formy. 180stupnov cca 40 minut, no závisí na rúre, robíme test so špajglou. Vychladený korpus prerežeme a plníme džemom. Vrch potrieme džemom, polejeme roztopenou čokoládou a posypeme orieškami.

Dobrú chuť ❤️

Som absolventkou FaF UK v Bratislave. Vo svojej rigoróznej práci sa zaoberám témou očkovania proti chrípke počas tehotenstva. Pre moju prácu je dôležitý výskum, realizovaný dotazníkovou formou. Preto Vás prosím o vyplnenie tohto dotazníka, vďaka ktorému sa budem môcť posunúť ďalej vo svojej štúdii. Vopred Vám ďakujem.

Odkaz na online dotazník:
https://docs.google.com/forms/d/1u1TgZpWu9SUo6ozKmfbk1WGBLMyGww9E8fC7qwU9UHA/viewform?edit_requested=true

Najpopulárnejšia značka plienok, Pampers, viac ako 50 rokov sa stará no šťastie, pohodlie a zdravý vývoj bábätiek po celom svete. Okrem svojej populárnosti predstavuje prototyp plienok a neustále pracuje na tom, aby ešte viac a ešte lepšie porozumeli potrebám bábätiek. Znalosti nezískavajú len výskumom, ale aj stretávaním sa s bežnými mamičkami a ich deťmi, počúvaním ich radostí aj starostí a sledovaním toho, čo detičky robia najradšej - spia a hrajú sa.

Preto nás veľmi teší, že značka, ktorá je tak rešpektovaná, no stále priateľská a blízka ľuďom, hľadá na koníku svoju Ambasádorku!

Aká by mala byť Ambasádorka?

Mala by to byť mamička, ktorá má novorodenca alebo dojča do 6 mesiacov. Ak má maličké staršieho súrodenca, to vôbec nie je prekážkou, ale naopak, výhodou. Mamička by mala vedieť pútavo a zaujímavo písať, pravidelne na koníka prispievať ako krátke príspevky, tak aj dlhé články. Plusom sú tiež skúsenosti s blogovaním alebo s prácou na sociálnych sieťach, zdravotné psychologické vzdelanie alebo pracovné skúsernosti s deťmi a v neposlednom rade, mamička s dieťatkom by mali používať práve Pampers plienky. Mala by aj ovládať základy angličtiny.

Mamička, ktorú hľadáme by mala byť otvorená, komunikatívna, cieľavedomá žena, ktorej záleží na zdravom vývoji svojich detí a prosperovaní svojej rodiny. Mala by byť taktiež zodpovedná, priateľská a naplno si užívajúca starostlivosť o tých najmenších.

Aké výhody práca Ambasádorky prináša?

Keď niekam toto brownies donesiem, väčšina ľudí si myslí, že sa ich snažím otráviť. Ani sa nečudujem, znie to desivo 🙂

Ale akonáhle sa nájde prvý odvážlivec, dostanem vždy tú istú otázku: a to je tam fakt cvikla? 🙂

No, je. Ale je dokonale zamaskovaná a vďaka nej si môžete k tejto dobrote dopriať, napríklad, aj kopček vanilkovej zmrzliny, ako sme to urobili my. Ak si cviklu v tejto podobe nezamilujete, budete jej odporcom už asi navždy 🙂

Poďme na to, potrebovať budete:

• 250g cvikle
• 50g masla
• 100g čokolády (aspoň 52 percentnej)
• 1 vajce+1 žĺtok
• 60g hladkej múky
• 30g kakaa
• 130g trstinového cukru od #korunny

Postup je rýchlovka. Ošúpte, nakrájajte a uvarte cviklu. Maslo a čokoládu vložte do mixéra z nožmi (food procesor) a pridajte k nej uvarenú, ešte horúcu, cviklu. Rozmixujte.

Tento článok som sa rozhodla napísať pre tie z vás, ktoré sa chystajú s deťmi do Piešťan. Verím, že vám uľahčím pobyt niekoľkými tipmi, kam, ako a prečo s malými deťmi. Sama som mala výborného radcu, a to @flipflop, ktorej aj týmto srdečne ďakujem. Na mamy dvojičiek je skrátka vždy spoľah 🙂

Ubytovanie

Či už ste fanúšikmi päťhviezdičkových hotelov, alebo rodinných penziónov, v Piešťanoch si isto vyberiete. Veľa samozrejme závisí od rodinného rozpočtu, ale pre mňa boli pri výbere miesta hlavné kritériá úplne iné. Nie vo všetkých hoteloch sa totiž s malými deťmi cítite dobre. Ja osobne som radšej, ak mám apartmán a teda aj obývačku, pretože keď deti spia, môžem si v pohode užívať voľný večer. Ďalším kritériom je dostupnosť detského vybavenia. Nie som ten typ, ktorý z domu odchádza na kamióne, aby som mohla vziať detské postieľky, stoličky, schodíky k umývadlu a všetky tie totálne potrebné haraburdy, ktoré nám doma zaberajú miesto.

No ale nájdite hotel, kde majú k dispozícii dve detské postieľky, dve stoličky, dva schodíky k umývadlu, všetko dvakrát. Tipujem, že tak jeden z 99 hotelov. Ak aj majú všetko dvakrát, tak sú tam určite aj iné rodiny s dieťaťom a ako naschvál vám nebudú môcť vyhovieť. Potom nájdite hotel, kde majú detský kútik, na naháňajúce sa deti sa nepozerajú ako na vrahov a celkovo, kde sa s deťmi cítite vítaní. Napokon si to rozmyslíte a radšej zostanete sedieť doma 😀

Viete, čo? Našla som. Penzión Astra, so strašne milými majiteľmi, cenovo úplne v pohode a vybavený pre deti.

Vidno, že majitelia penziónu majú deti a chápu rodičov. Moje deti sa najmä v riaditeľskej kancelárii cítili ako doma. 

     Stretnutie s Veronikou bolo pre mňa  zážitkom, pretože zažila veľmi podobný príbeh môjmu. Pôsobila na mňa veľmi unavene a vyčerpane. „Je toho na mňa veľa, tak veľmi sa snažím aby všetko fungovalo, deti, práca, domácnosť. Už nevládzem.“

     Pustili sme sa do hľadania. Ocitli sme sa pred pôrodom Veroniky. Bol to desivý pohľad na ňu.  Cítila obrovskú úzkosť a dávala veľkú energiu tomu, aby sa dostala von z pôrodných ciest. Kričala: „chcem ísť von, ja už chcem ísť von!“   Začala plakať, cítila, že zbytočne ju to stojí veľa energie a nič sa nedeje. Po dlhom plači a vyčerpanosti sa upokojila. „Čo sa vlastne stalo?,“ pýtam sa jej.

     V ten deň keď som sa mala narodiť, bolo veľa pôrodov a Mamina musela čakať, kým príde na ňu rad. „Mohla ma porodiť hoc v sprche, veď nemusela čakať!“ Nahnevane odvrkla. „Mohla ísť za doktorom, že už musí rodiť!“ Bol v nej hnev na mamu, na doktora, vlastne na všetkých.  Veď ona už tak veľmi chcela ísť von.

     „Ako vieš túto situáciu zmeniť, aby si sa cítila dobre?“ pýtam sa jej. „Budem sa ešte viac snažiť a makať,  aby mama pochopila, že už chcem ísť predsa von!“ Kŕčovito sa o niečo snažila. A cítiš sa lepšie, čo sa udialo? Bola som zvedavá. Nič, mama ma potlačila späť, že ešte musím počkať.“ Spustila opäť plač a cítila v sebe zlosť.

     Zrazu nastalo ticho, jej kŕčovité, napäté telo sa uvoľnilo. „Veď ja môžem počkať, načo sa toľko snažím, príde na mňa rad tak potom pôjdem von.“ Usmiala sa. Uvedomila si, že sa nemusí toľko snažiť, že ju to stojí veľa energie, hlavne s deťmi a nikam to nevedie. Jej celý život je o snahe zmeniť tých ostatných, zmeniť okolie. Cítila, že nech robí čokoľvek situáciu nevie ovplyvniť ani zmeniť, akurát je z toho unavená a vyčerpaná.

     Prišla u nej obrovská úľava, jej uvoľnené telo a pokoj v tvári hovoril za všetko. Uvoľním sa, vyseriem sa na všetko a počkám J, boli jej posledné slová s neuveriteľným pokojom. Veronika Ďakujem.

Je mi úplne jasné, že nový rok všetky začnete diétami. Ako keby som ja bola iná 🙂 

No a tak nezostáva nič iné, ako Silvester rozbaliť v plnej paráde takými dobrotami, že bude stačiť pomyslenie na ne a budete sa zalizovať až za ušami.

Vždy mám pred podobnými akciami dilemu, čo napiecť. Nikdy neviem, brownie alebo tartaletky? Cupcakes alebo makrónky? Cheesecake alebo Crème Brûlée?

Tento rok som to vyriešila šalamúnsky a spojila moje dva milované dezerty do jedného. Nebola som si istá, aký bude výsledok, ale poviem vám, stojí to za každý gram, ktorý sa budem budúci rok snažiť zhodiť 🙂

Sladký, krémový, s chrumkavou cukrovou kôrkou. Neskutočná lahoda, veď vyskúšajte a neoľutujete 🙂

Spoza zvyškov šalátu a údeného vytiahnite:

O slovo sa hlási prvotriedna #naposlednuchviluvsetkorobiaca ja. Všetky tu píšete krásne PFká, tak ja aspoň pár silvestrovských slov o tom, ako som v roku Páne 2017 objavila PAMPERS Premium Care.

Ako vám už nadpis prezradil, bola som vášnivá eko-bio-plienko-látkovkárka. Taká tá dokonalá matka, ktorá svoje prvé tehotenstvo pregúglila internet a po večeroch si tak doštudovala školu vysokého materstva. Rozhodnutá dať môjmu prvorodenému všetko to najlepšie, vrátane jeho prďolky, odbremeňujúc tým dokonca životné prostredie, som vydržala pri prvom "prať". Uchádzajúc sa o titul ekomater, v octe. 

S úctivou poklonou všetkým, ktoré stále periete, v octe či aviváži, ja som sa pri mojom druhom tehotenstve rozhodla pre jednorázovky. Narodila sa mi totiž slečna Srákorka. Také to bábätko, ktoré keď cikalo, tak precikakalo. Všetko. Vždy. Prvé plienočky malej sadli, nemala som dôvod hľadať nové, ale keď sa na @konik_testuje objavila možnosť testovať práve Pampers Premium Care, nedalo mi ich nevyskúšať.

Prvý dojem, predchádzalo skromné očakávanie, aby malej prďoľka ostala v poriadku. Ostala. A potom to prišlo. Samé pozitíva. Najskôr som objavila indikátor vlhkosti. Pri pohľad ena ten žltý pásik som citovala Pelíšky: "Teda to muselo dát příšernou práci, a přitom taková blbost..." a potom si vravím, wow, bez toho už nechcem žiť :D Okej preháňam, ale fakt je to nápomocné, keď len kuknem cez patentky a hneď vidím, aký je stav 🙂

Pozitívum číslo dva. Ako som už spomenula, moja malá Srákorka, presrákovovala aj jednorázové plienky. Ale odkedy mám Pampers Premium Care doma (už sú to 3 týždne), nepamatám sa, že by sa malá čo i len precikala. Vnútorná sieťka je premyslená a odvádza nie len moč, ale aj riedku stolicu, takže som bola naozaj prekvapená, keď mi zvuk prdokakania oznámil bohatú nádielku, a po rozbalení plienky bol malej zadok takmer čistý a všetka kaka v plienke - doslova v plienke, nie napovrchu! Fascinujúce :D

Pozitívum číslo tri. Spoločnosť Pampers má na svojom blogu pár info o sebe, a to čo zaujalo najviac mňa, je ich enviromentálny program snažiaci sa zredukovať negatívny dopad na životné prostredie spôsobený používaním jednorázových plienok. Snažia sa neustále vyvíjať nový plienkový prototyp s použitím, čo najmenšieho množstva materiálu na výrobu, a pri ich následnom balení sa snažia (úspešne) vyhnúť baleniu do kartónových krabíc.

Zdravím, vás, milé čitateľky 😊

V nasledujúcich riadkoch sa dočítate názor na plienky Pampers premium care. Moje meno je Michaela a mám momentálne sedem týždňovú dcérku Ninku. 

Náhodou som na ploche koníka zaregistrovala možnosť testovania plienok Pampers premium care. Podmienky na testovanie sme spĺňal, tak prečo sa nezapojiť. O pár dni som dostala internú poštu s oznamom, že vybrali práve nás. Úprimne ma to veľmi potešilo a radosť bola veľká, aj keď som sa troška obávala týchto plienok a to len z toho dôvodu, že nedávne ohlasy na plienky Pampers, konkrétne premium care, boli negatívne.

Povedala som si,že ich vyskúšam a dám im šancu. Predsa len detská pokožka je veľmi citlivá a každá maminka chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Do pôrodnice som si zobrala plienky inej značky, pampers premium care som si ani neplánovala zobrať a to z negatívnej skúsenosti mamičiek,keď mali detičky po ich použití začervenania a niektoré aj horšie kožné reakcie.Ako ste si mohli všimnúť bolo to vo viacerých  médiách. Po pár dňoch k nám kuriér doniesol zásielku. Čakala som zopár vzoriek plienok,ale prekvapenie bolo veľké. Prišla škatuľqa,v ktorej sa nachádzali dva balíky plienok pampers premium care  veľkosť 2. Spolu to bolo 160ks.... Super, naša Ninka 👶 si môže veselo vykonávať svoju potrebu do plienok  a maminkina peňaženka si na chvíľku oddýchne 😊 . 

Na druhý deň sme začali s testovaním. Hlavná aktérka pripravená, mamina tiež, tak hor sa do testovania plienok 👏😊👍👌.

Naše postrehy:

S mojou Dorotkou sme boli vybrané na testovanie plienok Pampers Premium Care. Veľmi som sa potešila, pretože plienky Pampers sme ešte nemali možnosť skúsiť. Počula som o nich dobré ale aj zlé ohlasy, tak som nechcela riskovať a radšej som ich nekupovala, no pri tomto testovaní som si mohla spraviť svoj vlastný názor na tieto plienky.

Nedočkavo som čakala na kuriéra kedy nám Pampersky prinesie a budeme môcť začať testovať. Na vrchu krabici ma čakal milý pozdrav a pod ním ma už čakali dve balenia Pampers Premium Care 80ks vo veľkosti 2, ktoré sú určené od 3-6kg.  

Dorotka bude mať čoskoro 3 mesiace a veľkosť plienok nám sadla perfektne. Na plienkach ma najviac potešil indikátor vlhkosti. Je to pásik po celej dĺžky plienky. Pokiaľ je pásik žltý, tak plienka je suchá ak sa zmení na modro, plienka je mokrá. Mne ako začiatočníčke to veľmi pomáha a uľahčuje prebalovanie. Ďaľšou výhodou je výrez na pupok, ocenia to hlavne čerstvé mamičky pri novorodeniatkach.

Jediné čo ma na plienkach Pampers nemilo prekvapilo bola vôňa, teda mne skôr umelo zapáchali ako voňali, no priateľ z nich vraj nič necítil tak neviem..

Plienky si celé dva týždne viedli naozaj dobre. Som s nimi spokojná, no stalo sa nám aj zopár nehôd. Dorotka v noci prespí aj 7-8hodín s tým, že jej tých 7-8 hodín plienku nemením a nechávam ju spinkať. Dva krát sa nám stalo, že obrovskú tekutú nálož plienka nevydržala a dostalo sa nám to až na chrbátik. Ale toto sa nám dialo aj s plienkami inej značky. Inak ich musím určite pochváliť, v iných situáciách zvládali naozaj všetko!

Žiadne začervenanie ani inú alergickú reakciu sme na zadočku nemali a práve toho som sa najviac obávala a som rada že sa mi potvrdilo, že každé dieťatko je iné a niekomu sadnú a druhému zas nie. Nám našťastie sadli. Plienky Pampers Premium Care sme s radosťou testovali a určite ich ešte niekedy skúsime.

V prvom rade by som sa chcela poďakovať Pampers, že nám umožnili testovať plienočky a nebáli sa ísť do testu. Tieto plienky sme už používali aj predtým, a tak to nie je len dvojtýždňové testovanie, ale skôr dlhodobejší test.

Pampers nie je na trhu nováčik a ich prvé jednorázové plienky boli uvedené na trh už v roku 1961, tak vám musí byť jasné, že asi vedia čo robia a ich výrobky budú mať za sebou dlhý vývoj zdokonaľovania plienky, aby bábätko dostalo čo možno najlepšiu ochranu zadočku.

Na test sme dostali plienky Premium Care vo veľkosti “2” , čo bola akurátna veľkosť pre nášho malého chlapčeka Filipka. Design plienok je veľmi pekný a poskytuje všetko čo od modernej plienky môže mamina očakávať. Pásky na upínanie sú naťahovacie, a tak dokonale obopnú bruško babätka a tým zaručia výborný “Fit” bez toho, aby tlačili. Materiál je tiež pekne priedušný a babätko sa tak zbytočne v plienke nepotí a tým znižuje riziko podráždenia pokožky. Bonusom je potom vykrojenie plienky v oblasti pupku tak, aby zbytočne nedráždila dieťatko.

Plienky sú na dotyk veľmi hebké, pôsobia akoby boli vyrobené z bavlny, a tak sa Filipko v nich cítil dobre a ani si veľmi neuvedomoval, že má na sebe plienku a veselo si kopkal.

Ďalšou skvelou vychytávkou je indikátor vlhkosti. Tento pásik sa ťahá po strede celej plienky. Nová plienka má tento pásik žltej farby a postupne ako sa plienka plní, tak sa indikátor mení na modrozelený. Rodič môže tak hneď na prvý pohľad zistiť ako veľmi je plienka pocikaná. Veľmi dobrá vecička aj pre chlapov, ktorí sa tak nemusia tisíckrát pýtať manželiek či je babätko pocikané alebo nie ;)

Vnútro plienky je vystlané sieťkou, ktorá má za úlohu odvádzať vlhkosť preč od pokožky dieťatka a držať ju v suchu. Nie raz sa nám však stalo, že práve táto sieťka sa v prípade pokakania prilepila na zadoček a spôsobila tak presný opak. Tu však asi nepomôže nič iba včasné prebaľovanie v prípade pokakania a ak máte takého malého šéfa doma ako my čo sa pokaká každých 30 minút, tak vám nepomôže ani indikátor pocikania.

Na úvod vás všetkých s drobcom pozdravujeme a ideme vám napísať niečo o testovaní Pampers premium care. Našla som článok na profile koník_testuje, že budú testovať plienocky, na ktoré som počula zlé ohlasy, najprv som váhala, či sa zapojiť, že šťastie sa asi neusmeje na nás - vyskúšať si takto plienočky a po ďalšie, že či to risknúť ak sa na nás usmeje a nás výberu. 

Tak som nakoniec napísala, že rada by som tiež testovala, noo a keď som už aj vlastne zabudla, že som písala, mi zrazu prišla správa, že sme boli vybraní na testovanie, tak som samozrejme tešila. 

Pri narodení malého, sme dostali Pampers active dry no poviem vám, že super ale dosť sa drobec prekakal po bokoch takže sme sa potešili, že vyskúšame premium. Keď nám plienočky dorazili, hneď sme sa do toho pustili. Ako prvé som si prezrela plienku,vo vnútri všetko ok a sieťka. Prúžok precikania - indikátor vlhkosti ma zaujal a fakt super vymyslené. Prvé dni super, všetko ok, drobec dokonca vydržal dlhšie ako v inej plienke (somozrejme nenechávam celú noc) no stalo sa nám, že sa precikal, ale to iba raz. 

Máme ešte posledné kusy na používanie ale určite budeme pokračovať v Pampers aj keď sú cenovo drahšie ale menšia spotreba ako keď som iné mala. Sú jemné, tenké a keď aj nacikané, nie je to napučané do prasknutia. Jediná nevýhoda a čo sa mi nepáči je tá sieťka. Prilepí sa na zadoček, treba vždy pred tým natrieť zadoček (čo je zbytočne ak nie je zaparenina) tak sa menej prilepí, ale ináč sú super. Ešte spomeniem aj začervenanie, udialo sa to asi na 3-4 deň keď sa začervenala pokožka, zľakla som sa, natrela a na druhý deň už bolo všetko ok a dodnes to je v poriadku. 

Takže odporúčam a treba vyskúšať a nebáť sa a hlavne nedať na iných. Každé dieťa je iné. Pekný večer a ďakujeme, že sme mohli testovať.

Ahojte, na začiatok by som vás chcela pozdraviť. Keďže sme boli vybraní na testovanie Pampers Premium care napíšem teda niečo o nich. 

Niečo na úvod: Čo sa týka pampers, nikdy pred tým som ich nepoužívala, keďže som počula dosť negatívne ohlasy. Mnoho mamičiek vravelo, že ich drobcom nesadli alebo ich precikali. Pri prvom som nepoužívala. Keďže som objavila tu na MK testovanie, tak som si povedala že čo tak neskúsiť však možno našej malej budú pasovať, veď každé bábo je iné. A predsa nás na testovanie vybrali. Prišiel očakávaný pondelok keď kuriér doniesol balík. Prvý dojem bol, že vyzerajú dobre. 

Čo ma prekvapilo, bol indikátor vlhkosti. Čo sa týka samotných plienok, sú tenké a aj príjemné na dotyk. Testovanie sa začalo. Prvá plienočka a vyzerá to fajn. Mysím povedať, keďže naša mala papá kazdé dve hodiny, tak aj spotreba plienok je u nás vysoká, po rozbalení bola mala v suchu ale v plienke bolo dostatočne nacikane. A všimla som si aj indikátor, ktorý zmenil farbu. Prišiel večer a bola som veľmi zvedavá ako obstoja plienky v noci, keďže ostatné sme v noci vždy precikali. Malá sa vždy zobudila mokrá a tým pádom sme sa museli časti prebaľovať. Na môj podiv sa malá zobudila nad ránom, čiže spala cca 7 hodín. Čakala som že po takom čase bude celá precikaná a huráááá, ona je suchá, no zato plienočka dostatočne plná, takže super. Ďalšie dní boli rovnaké a všetko bolo v poriadku, malá nemala žiadny problém s Pampers premium care. Jediné čo je mne osobne nesympatické, je tá sieťka v tej plienke, ale inak som spokojná. 

Môžem odporučiť Pampers premium care. My sme spokojní.

Predvianočné 2 týždne sme strávili testovaním plienok Pampers 🙂 Neverila som, že by nás mohli vybrať, ale šťastie sa na nás usmialo a prišla potešujúca správa. Čakali sme balíček plienok a aké veľké bolo moje prekvapenie, keď mi kuriér odovzdal veľkú krabicu. Naša Sofinka sa na krabicu hneď vrhla 🙂

Po otvorení som zistila, že nám neposlali iba 1 balík plienok ako som čakala, ale až 2 balenia plienok Pampers Premium Care č. 3, v každom 80ks. Naše vysmiate škeridlo muselo preštudovať aj obsah krabice 🙂

A hneď preskúmala aj obal plienok 🙂  

Po rozbalení balíka som dala plienky do ruky, aby som zistila jej názor 🙂

Moje prvé myšlienky boli, že plienky sú veľmi tenké a určite ich Sofinka preciká. 

Potom som si všimla žltý pásik v strede plienky a začalo sa študovanie načo vlastne je. Tak mi ujo Google poradil, že je to vlastne taký detektor na rozpoznanie či je plienka mokrá alebo suchá. Tak sme teda hneď začali testovať plienku na spinkanie. Tu je výsledok: 

Ahojte, 

V novembri 2017 som sa stala mamou. Áno, je to to najlepšie čo sa mi mohlo kedy stať. Až na to, že som otehotnela počas školy v 21 rokoch. 

To, čo mi materstvo dalo by som nikdy nemenila za to, čo mi vzalo. Mnohé mladé mamičky vedia o čom hovorím. Ten postoj okolia kedy vám všetci hovoria, čo ste stratili, ako neuvážene ste jednali a ako ste si pokazili život. Ale mýlia sa, aspoň u mňa to tak bolo. Mať nášho synčeka bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme kedy učinili. Hoc sama, ale šťastná. Po oznámení tehotenstva som sa len ticho pozerala ako sa moji kamaráti a známi rýchlo vzďalujú a ja ostávam len s jedným najlepším priateľom (s mojím manželom) na toto dobrodružstvo sama. Tak som zistila, že ono vôbec nie je IN, keď máte pred sebou veľké brucho.

Pri starších ročníkoch som zasa len počúvala rady a ich nedôveru v to, že to zvládnem. Toľko krát som si poplakala (veď viete hormony a všetko okolo).

Po pôrode to nie je o nič lepšie. Aj tých pár posledných kamarátiek, čo ostali do konca tehotenstva, odišli. V tomto veku je totiž väčšina dievčat zahladená do seba. Plnia si svoje sny, cestujú, študujú, chodia na diskotéky a neriešia vzťahy. Vôbec to nie je zlé. Ja im to prajem, možno aj ja by som bola taká, keby som sa nezamilovala a nerozhodla sa pre rodinu. Každý dosiahne tú zrelosť v inom veku. Ale zrelosť pred 30tkou sa nenosí. A kedže naša spoločnosť stojí na stereotypoch, na mladé mamičky sa stále hladí cez prsty a veľa z nich ostávajú samé, ako ja. 

Aj napriek tomuto všetkému, to však stojí za to. Ja som získala synčeka, ktorého milujem ako hocktorá staršia  mamička. 

Posledný deň v týždni, posledný deň v roku - len pre vás 🙂

• “Prečo biješ brata po zadku?”
  “Lebo ho nesmiem biť po hlave.”
  ...a sme došli… zo série rodičovstvo v praxi.

• Najlepší darček - krabica z autosedačky. Už tam je dva dni, zobral si tam vodu, jesť, aj hračky. Na budúci rok dostane prázdne krabice:

• Pred 15 rokmi som bola s kamoškou na týždeň v Prahe. Bola som tam prvýkrát. Okrem toho, že sa mi tam strašne páčilo a užívala si to tam, neminuli ma aj nejaké tie trapasy. A jeden z nich: Všade sme chodili metrom, lístok sme mali tuším týždenný, alebo celodenný, už neviem, proste mala som ho. Všimla som si tam kadejakých pouličných predajcov a nielen ich, ale teda rýchlo som pochopila, že rôzne oslovenia ohľadom predaja, či vypytovania si proste nemám všímať. Až ma tak zastavil jeden pán a ukazuje mi nejaký odznak. Ja už automaticky mu slušne vysvetľujem, že nič také nezbieram a ani to nechcem kúpiť. A on chudák na mňa kuká ako na magora a začal mi čosi hovoriť, ani som ho nepočúvala a až po pár minútach som si uvedomila, že to je revízor! On mi ukazoval svoj odznak, legitimoval sa a ja som myslela, že mi ho ponúka na predaj!

• Vravím dcére: “Pri čítaní sa neje!”
  Výbuch smiechu, najprv som nechápala, prečo sa rehoce ako kôň...

• Robila som langoše, dám malej (5 r.) jeden na tanier a ona vraví:
  “Mňam, ako krásne vonia, ako vypratá ponožka.”

V úvode chcem poďakovať za možnosť testovať plienky Pampers premium care. Na testovanie som sa prihlásila z dôvodu, že som tieto plienky používala aj pri dcérke v roku 2016 od jej narodenia až po veľkosť 5 a bola som s nimi veľmi spokojná. Ale ako iste takmer všetci vieme, okolo týchto plienok sa rozpútala nie veľmi pozitívna kampaň ohľadom ich zmenenej kvality, ktorá súvisela aj s vynoveným „dizajnom“. Nakoľko som mala doma ešte k dispozícii staršiu verziu plienok, rozhodla som sa porovnať ich s tými, ktoré sú na trhu v súčasnosti. A tak som jedného dňa, ako aj ostatné testujúce mamičky, obdržala balík, v ktorom boli 2 balíky plienok veľ. 3 po 80ks. Náš drobec mal v čase testovania ešte iba 6 týždňov (ale zato 5,5 kila) a tak bolo zrejmé, že spotreba bude vysoká, tak malé bábätká majú nehodu takmer v každej plienke 🙂 . O to viac ma potešil fakt, že plienok sme dostali dostatočné množstvo na celú dĺžku doby testovania.

V pôrodnici sme používali staršiu verziu Pampers premium care (mala som ich doma odložené- naškrečkované) a presne ako som predpokladala, nebol s nimi žiaden problém. No zásoby som mala iba obmedzené a tieto plienky sa už nedajú zohnať, tak sme prešli na zelené Pampers new baby dry. A v tom začali problémy, začervenanie, pľuzgieriky atď. Práve v tom čase nám prišli plienky na testovanie, tak sme hneď prešli na ne. Píšem to z dôvodu, že v úvode testovania mal Oliverko pokožku nie v 100% stave, preto som dúfala, že pampers premium care situáciu ešte nezhoršia. Veď predsa každá mamička chce svojmu dieťatku len to najlepšie a zaparený zadoček k tomu rozhodne nepatrí 😉

A teraz k samotnému testovaniu. Rozhodla som sa postaviť ho na „stratégii“ porovnávania, lebo to bol pre mňa kľúčový faktor. So staršou verziou plienok som bola skutočne veľmi spokojná a rada by som sa vrátila k ich používaniu, ak by sa teda osvedčili. Na fotografiách je vľavo staršia verzia Pampers premium care, ktorá nemala vnútri sieťku, ale také akoby modré vlákna, skrátka bolo vnútro plienky ladené do modra 🙂 Tiež lepiace pásiky boli farby bielej, teraz sú žlté. Indikátor vlhkosti nepodľahol žiadnemu trendu a teda ani zmenám. Obávala som sa najmä tej sieťky, čítala som množstvo recenzii, kde mamičky písali ako sa sieťka lepila na zadočky ich detí, vnútro sa rozpadlo a „drolilo“, vypadávalo z plienky a ktoviečo ešte.

Poďme na to pekne poporiadku:

Tvar plienok je nezmenený- čo je super

Vôňa je presne taká istá, ako si ju pamätám aj od prvodrodenej- niekomu prekáža, mne nevadí, práve naopak má pre mňa ten špecifický podtón spájaný s novorodeniatkom ♥

Keď to mám tak zhrnúť v skratke,tak rok 2017 mi aj veľa dal aj veľa zobral... V lete som začala bojovať s rakovinou, operácia,chemošky,ožiare bol to nekonečný kolobeh, ktorý človeka ubíja, ale musí sa prekonať a ísť ďalej. V novembri som konečne skončila liečbu. Všetko išlo fajn, potom zas prisla v decembri bolesť celeho tela,nôh. Zápal vysoký,zvýšené leukocyty do toho lymfocysta. Nedokázala som ani len upratať ani uvarit. Ležala som a potila sa.Antibiotika chvalabohu pomohli a zostalo lepšie. Momentalne bojujem už len s bolesťou kolena,čiže lieky na bolesť sú moji naj kamoši teraz a aby mi nebolo málo v piatok som bola dať posledné zbohom najuzasnejsiej kamarátke,ktorá mi bola ako sestra😟 Moje krásne dievčatko o 3 roky staršie odomna si zobralo život...😢 stále to neviem prijať. Neviem,kedy sa s tým zmierim. 

Neviem,čo čakať od ďalšieho roku netesim sa nikdy na ďalší... 

Hlavne Vám všetkým prajem VEĽA VEĽA ZDRAVICKA, pretože to je najviac a je ho málo. A hlavne komunikujte medzi sebou,rozpravajte sa a pomahajte si,nacuvajte jeden druhému🙏🍀💜  Šťastný Nový Rok💜

Tento rok ideme na Silvestra k švagrovcom, takže mi stačí pripraviť pár vecí a nemusím sa starať o prestieranie, program, nocľah, skrátka prídem k tomu ako slepé kura k zrnu 🙂

Avšak určite neplánujem prísť s prázdnymi rukami. Už som pripravila cheesecake-brûlée (recept tu: https://www.modrykonik.sk/blog/nesvadbovo/article/cheesecake-brulee-4k5h4u/), ale chcelo to aj niečo slané. Teda, v mojom prípade poloslané.

Milujem kombináciu sladko-slanej chute a tieto sú naozaj vydarené. Ak radi v kuchyni experimentujete, vyskúšajte ich. Minimálne bude na stole niečo iné, ako chlebíčky a slané pečivo 🙂

Chlebíček s cibuľovým chutney a krémovým syrom

• 250g červenej cibuľky
• lyžica olivového oleja
• 60g korunný cukor trstinový
• 35ml balzamikového octu
• krémový syr

Cibuľku si nakrájame na polkolieska a dáme pražiť na oleji na miernom ohni. Keď cibuľka zmäkne (cca 10 minút), pridáme cukor a ocot. Na malom plameni varíme, kým sa tekutina nevyredukuje.

#test_pampers alebo ako Vikinka testovala pampers premium care č.3

Na úvod sa chcem poďakovať, že nás vybrali testovať našu obľúbenú značku už od roku 2012 tieto plienky premium care  pri staršej dcérke bola voľba číslo 1 pri tejto mladšej som zvolila zelene baby dry od čísla 1 lebo som počula negatívne ohlasy na nove zloženie premium care  ale testovaním som im chcela dať šancu.

píšu že majú:

• hodvábnu hebkosť
• indikátor vlhkosti
• priedušný materiál
• absorbčnú vrstvu pre odvod vlhkosti
• 3 absorbčne kanáliky

V pondelok 11.12 nám prišiel balíček  a v ňom boli očakávané plienky.. prišli 2 balenia po 80ks určené 5-9kg pôvodom vraj Nemecko.

Prvé dojmy: plienka je tenká príjemná

„Je mi to ľúto, liečba Vám nezabrala, je to beznádejné.“ Ešte dodnes mi znejú tieto slová v pamäti. Bolo to už dávno, tesne pred Vianocami. Ako medička na vysokej škole som po prvý krát v živote počula vysloviť slovo beznádej pred človekom, ktorý bojoval o život. Pán na nemocničnej posteli ticho počúval a zdalo sa mi, že sa po chvíli ponoril do smútku a samoty. Bolo mi ťažko. Na zvyšok predvianočnej nemocničnej vizity si už nepamätám. V ten istý deň v televízii spievali koledy a hovorili o nádeji Vianoc. Mala som pocit, že ničomu nerozumiem. Čo je to vlastne nádej v živote? Čo robiť, aby sme ju nestratili? Chýbala viac lekárovi alebo pánovi na nemocničnej posteli? Môžem niekomu pomôcť znova nádej získať či objaviť? Ako to urobiť? Pár dní mi tieto otázky vŕtali hlavou a potom som ich dlho nechala tak. Pripadali mi príliš zložité.

Až časom som pochopila, že nádej je hybnou silou života. Súvisí s chuťou žiť a s vierou, že mi môže byť lepšie. Aspoň na chvíľu, mne alebo mojim blízkym. Súvisí s pocitom, že niekto o nás stojí, stará sa o nás, pomáha nám. Súvisí s ľuďmi a Životom, resp. s tým, ako ľudí a Život vnímame. Súvisí aj s tým, ako vnímame smrť a Silu, ktorá nás presahuje. A aj o tom sú Vianoce.

Ako vnímal pán na nemocničnej posteli lekárove slová a čo vo vnútri prežíval? Nepýtali sme sa ho. Zdalo sa mi, že chcel žiť a bol sám medzi nami. Nevyliečiteľná choroba predsa nemusí znamenať stratu chuti k životu a osamotení môžeme byť aj uprostred davu. V tomto dave som mlčky stála aj ja a nevedela som, čo mám povedať. Cítila som, že slovo beznádej mu berie chuť k životu a rozhodla som sa, že ho ako lekár nebudem používať. Nepomáhalo mu a vzďaľovalo nás.

Po 20 rokoch praxe s nevyliečiteľne chorými deťmi a ich rodinami mi Život ponúkol odpovede. Dnes by som ho uistila, že stojím pri ňom a ako lekár resp. človek mu pomôžem, ak pomoc bude chcieť a potrebovať. Dnes by som ho uistila, že aj jeho blízki sa na mňa môžu obrátiť. Dnes by som ho uistila, že môžeme spolu hľadať to, čo mu prinesie zmysel, iskru radosti a naplnenia. Skúsila by som mu ponúknuť komentár či otázku z inej perspektívy. A možno by sme sa rozprávali o Vianociach a počúvali koledy.

Nie slová, ale to, koľko skutočného Života v sebe nosíme a v kontakte ľuďom ponúkame, dodáva nádej. Aj zdieľanie otázok a odpovedí z vyššej perspektívy môže vzbudiť nádej. A možno je to ešte o trochu zložitejšie. Pohár nádeje či pohár chuti k životu nie je nevyčerpateľný.  Na konci nevyliečiteľnej choroby býva zvyčajne prázdny. Ak nenútime našich blízkych, aby v tejto fáze bojovali, ponúkame im nádej a dodávame silu vykročiť k novému Životu.

Vianoce ponúkajú obe roviny nádeje. Ponúkajú vzťah, blízkosť, pomoc aj uistenie, že nie sme sami. Ponúkajú aj perspektívu nového Života. Nielen pre nás, ale aj pre všetkých našich blízkych.

Zjedla som už balík čipsov, asi 3 mandarínky, pol balíčka sušených fíg, vypila dva poháre sladeného nápoja a... nič. Nepomohlo. Myslela som, že mi to obalí nervy. Zatiaľ sa ale zdá, že mi to obalilo skôr môj, už aj tak málo viditeľný pás. Samozrejme, že zajtra si za to budem nadávať, ale dnes som to pokladala za jediné 

riešenie (tanierov mi bolo ľúto). Ešte sa teda pokúsim z toho "vypísať" (aj keď riskujem, že hrabnem do osieho hniezda). Určite sa pýtate, čo ma tak vytočilo. V podstate blbosť. 

Teda možno zajtra si to budem myslieť, ale dnes to bola pre mňa vec, ktorá sa ma 

neskutočne dotkla.

V priebehu jedného dnešného stretnutia sme sa dostali k témam deti a škola. Počas debaty, keď sa kamarátka chválila svojími ratolesťami som si dovolila povedať niečo v zmysle, že moja dcéra (tretiačka) tiež nemá problém s učením, že jej to ide v podstate samo. A vtom prišla studená, vlastne ľadová sprcha. Reagovala kamarátka - 

učiteľka. Už si ani nepamätám, čo presne povedala, ale niečo ironické v zmysle, že sa mám "tešiť", keď dcéra prejde do školy v XY, a že na tej našej škole sa všetci učia ľahko a reči podobné.  Pre objasnenie bývame na dedine, kde je škola iba pre prvý stupeň, potom poväčšine idú deti ako piataci do vedľajšej dediny, alebo ich tam rodičia dajú už od prvej triedy.